Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/118/2019 z 26. 7. 2021 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. júla 2021, sp. zn. 10Co/118/2019, ECLI:SK:KSBA:2021:1116227246.2 Krajský súd Bratislava | 10Co/118/2019 | ECLI:SK:KSBA:2021:1116227246.2 | 2021-07-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP, § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 391 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/882ad307-47a3-4a72-8bd6-3247b1ed4111 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1116227246.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/118/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116227246
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1116227246.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a
členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: V. E., N..
XX.XX.XXXX, A. Y. XXXX/X, XXX XX A., zast. Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom
Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 731, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o zodpovednosť za škodu vo výške
4.652,43 eur s príslušenstvom spôsobenú pri výkone verejnej správy v dôsledku nesprávneho úradného
postupu a vydania nezákonného rozhodnutia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 28. januára 2019, č.k. 15C/118/2016-173 v spojení s opravným uznesením zo dňa
28. marca 2019, č.k. 15C/118/2016-224, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, doručenú súdu dňa 27.12.2016,
ktorou sa od žalovaného domáhal náhrady škody vo výške 4.652,43 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.652,43 eur od 22.12.2015 do zaplatenia podľa zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Opravným uznesením následne opravil označenie rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol celý obsah žaloby žalobcu, ktorý v nej
vyčerpávajúcim spôsobom uviedol genézu konania o návrhu na vydanie zmenkového platobného
rozkazu pred Okresným súdom Žilina, v ktorom bol žalovaným 2/ a exekučného konania pred
Okresným súdom Čadca, v ktorom bol povinným 2/, s dôrazom na to, že obe konania boli voči
nemu zastavené. Žalobca sa náhrady škody domáhal (zjednodušene povedané) na tom skutkovom
základe, že Okresný súd Žilina vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým ho ako žalovaného 2/
zaviazal spoločne a nerozdielne so žalovanými 1/ a 3/ na zaplatenie žalovanej sumy, pričom mu v
tomto zmenkovom konaní neoprávnene ustanovil opatrovníka na doručovanie zmenkového platobného
rozkazu, v dôsledku čoho mu tento nebol riadne doručený a bola mu odňatá možnosť podať voči nemu
opravný prostriedok. Doručením jemu ustanovenému opatrovníkovi, ktorý nepodal opravný prostriedok,
sa zmenkový platobný rozkaz stal právoplatným, následne aj vykonateľným, a bol použitý ako exekučný
titul na začatie exekúcie voči nemu ako povinnému 2/, keďže na základe tohto zmenkového platobného
rozkazu vydal Okresný súd Čadca poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý mu
doručil upovedomenie o začatí exekúcie. Žalobca zdôraznil, že sa v exekučnom konaní ako aj (následne)
v základnom konaní úspešne bránil a obe konania boli voči nemu nakoniec zastavené, pričom v
základnom konaní mu boli trovy konania prisúdené, ale v exekučnom konanie nie. V súvislosti s
exekučným konaním (až do jeho zastavenia) mu vznikli trovy za zaplatený súdny poplatok (za podané
námietky) a za úkony jeho advokáta, ktorých náhrady sa v tomto spore domáha od žalovaného podľa



zákona č. 514/2003 Z.z. ako jeho škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s pochybeniami Okresného súdu
Žilina a Okresného súdu Čadca.

3. Žalobca tvrdil, že prvého pochybenia sa dopustil Okresný súd Žilina tým, že mu v rozpore s ust. §
29 ods. 2 O.s.p. bez zákonného dôvodu ustanovil opatrovníka na doručovanie (ktorý voči prevzatému
zmenkovému platobnému rozkazu nepodal opravný prostriedok a zmenkový platobný rozkaz sa stal
právoplatným a následne aj vykonateľným, na základe čoho bola voči žalobcovi začatá exekúcia).
Okresný súd Žilina postupoval v rozpore s ust. § 29 O.s.p. a vydal nezákonné rozhodnutie, v dôsledku
ktorého mu vznikla škoda. Žalobca poukázal na to, že skutočnosť, že Okresný súd Žilina vydal
rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zákonom, tento súd v celom rozsahu uznal a následne svoje uznesenie
(ktorým mu bol ustanovený opatrovník na doručovanie) zrušil s odôvodnením, že žalobca sa na adrese,
na ktorú mu bol zmenkový platobný rozkaz doručovaný, v čase jeho doručovania zdržiaval, a preto
na ustanovenie mu opatrovníka na doručovanie nebol zákonný dôvod, čím Okresný súd Žilina uznal
nezákonnosť svojho rozhodnutia a podmienka na uplatnenie náhrady škody voči štátu podľa ust. § 6
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. bola teda splnená. Uvedené nezákonné rozhodnutie malo tiež za následok,
že sa žalobca nemohol voči nemu odvolať, pretože mu nebolo doručované, a preto ide o prípad
osobitného zreteľa, pre ktorý nemusí byť splnená osobitná podmienka na uplatnenie náhrady škody voči
štátu podľa ust. § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Ďalej žalobca tvrdil, že pochybenia a nesprávneho
úradného postupu sa dopustil aj Okresný súd Čadca tým, že exekútorovi vydal poverenie na vykonanie
exekúcie na podklade zmenkového platobného rozkazu, ktorý sa z dôvodu, že mu nebol v súlade s
ust. § 175 ods. 1 O.s.p. riadne doručený, nestal právoplatným a ani vykonateľným, v dôsledku čoho ani
nemohol byť riadnym exekučným titulom. Okresný súd Čadca tak konal v rozpore s ust. § 41 ods. 1
v spojení s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a voči nemu vedená exekúcia bola nezákonná, a preto
bola zastavená. Žalobca uviedol, že v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze na Okresnom súde
Žilina mu súd náhradu trov konania žalobcovi priznal a táto mu bola aj zaplatená. V exekučnom konaní
mu Okresný súd Čadca uznesením zo dňa 10.08.2010 náhradu trov exekučného konania vo výške
4.652,43 eur s DPH (za ním vyčíslené úkony advokáta a zaplatený súdny poplatok) nepriznal a na jeho
odvolanie Krajský súd Žilina toto rozhodnutie uznesením zo dňa 28.03.2012 potvrdil. Ku kauzálnemu
nexusu žalobca uviedol, že mu škoda vznikla v dôsledku viacerých príčin, a to pochybením Okresného
súdu Žilina, ktorý mu v rozpore so zákonom ustanovil opatrovníka na doručovanie, a tiež pochybením
Okresného súdu Čadca, ktorý v rozpore so zákonom vydal poverenie na základe exekučného titulu,
ktorý sa nestal vykonateľným. Argumentoval, že keby mu Okresný súd Žilina opatrovníka na doručovanie
neustanovil a zmenkový platobný rozkaz by mu riadne doručil, mohol by sa v konaní o zmenkovom
platobnom rozkazu účinne brániť a preukázať, že zmenku, na podklade ktorej bol zmenkový platobný
rozkaz vydaný, nepodpísal (že jeho podpis na zmenke je sfalšovaný), a teda zmenkový platobný rozkaz
bol voči nemu vydaný neoprávnene. Obdobne, keby Okresný súd Čadca zmenkový platobný rozkaz
riadne preskúmal a zistil, že nie je vykonateľný, poverenie by exekútorovi nevydal a on by nebol
nútený sa v exekučnom konaní brániť a vynaložiť prostriedky na trovy exekučného konania, ktorých
náhrada, aj keď bol v konaní úspešný, mu nebola priznaná. Mal za to, že ak by súdy postupovali v
súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, škoda by mu nevznikla. Žiadosťou zo dňa 18.06.2010
(tento dátum uviedol súd prvej inštancie, ale správne má byť 18.06.2012 - poznámka odvolacieho
súdu) žalovaného požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pri výkone verejnej
moci a o náhradu 4.640,17 eur, ale žalovaný mu nevyhovel, o čom ho informoval oznámením zo dňa
14.12.2012. Žalobca uviedol, že dňa 29.05.2013 podal voči žalovanému žalobu o náhradu škody vo
výške 4.652,43 eur s príslušenstvom (spôsobenej pri výkone verejnej moci) na Okresný súd Bratislava
I, ktorý uznesením č.k. 24C 114/2013-103 zo dňa 23.12.2014 konanie zastavil a rozhodol, že po
právoplatnosti uznesenia vec postúpi žalovanému. Žalovaný ho oznámením o výsledku predbežného
prerokovania jeho nároku na náhradu škody zo dňa 16.12.2015 oboznámil, že jeho žiadosti nevyhovel.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol aj rozsiahlu argumentáciu žalovaného, ktorý (taktiež
zjednodušene povedané) namietal, že žalobca svoj nárok odvíja od dvoch právnych titulov, a to
nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Žilina o ustanovení opatrovníka a nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Čadca spočívajúcom vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ale výšku
škody a spôsob jej vzniku s ohľadom na konkrétny právny titul nešpecifikoval. Vzniesol námietku
premlčania, keď poukázal na to, že žalobcom uvádzané nezákonné rozhodnutie o ustanovení mu
opatrovníka bolo zrušené uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 20.01.2010, právoplatným dňa
19.02.2010, pričom žalobca podal (opätovne) žalobu na súd až dňa 27.12.2016. Zastával tiež názor,
že uvedené rozhodnutie, ktoré žalobca označuje za dôvod vzniku škody, nemožno považovať za



príčinu vzniku ním deklarovanej škody, keďže škoda v podobe trov exekučného konania nie je vo
vzťahu príčinnej súvislosti so žalobcom označeným rozhodnutím Okresného súdu Žilina o ustanovení
opatrovníka. Nesúhlasil ani so žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom, v súvislosti s ktorým
si tiež uplatnil nárok na náhradu škody. Ak žalobca tvrdil, že Okresný súd Čadca sa mal nesprávneho
úradného postupu dopustiť tým, že vydal súdnemu exekútorovi poverenie na podklade zmenkového
platobného rozkazu, ktorý nenadobudol právoplatnosť a tým ani vykonateľnosť, poukázal na to, že
poverenie na vykonanie exekúcie nemalo na žalobcu priame právne účinky, keďže išlo o procesný úkon
exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi. Argumentoval, že vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nie je spôsobilé predstavovať nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým by mohla byť žalobcovi spôsobená škoda. Odhliadnuc od toho
považoval postup exekučného súdu za správny a zákonný, pretože v čase vydania poverenia boli pre
jeho vydanie splnené všetky zákonné podmienky. Tvrdil, že ak by aj bolo možné považovať žalobcom
uplatnené trovy exekučného konania za jeho škodu, vzniknutú v príčinnej súvislosti s ním deklarovaným
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, aj takýto nárok žalobcu je premlčaný. Tu poukázal na
to, že uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktorým tento odvolací súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu
Čadca o nepriznaní náhrady trov exekučného konania, bolo vydané dňa 28.03.2012, žalobca uhradil
trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní podľa ním predložených dôkazov dňa 14.06.2012,
a teda najneskôr v tento deň sa žalobca mohol dozvedieť o vzniku škody, pričom žalobu podal dňa
27.12.2016.

5. Ďalej súd prvej inštancie podrobne rozpísal následnú argumentáciu oboch sporových strán,
ktoré zotrvali na nimi prezentovaných argumentoch a tieto podrobne rozviedli. Žalobca s námietkou
premlčania nesúhlasil, keď uviedol, že premlčacia lehota začala plynúť až deň po dni vzniku škody, teda
dňa 15.06.2012, následne spočívala v súlade s § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a to od 22.06.2012
do 22.12.2012 a v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním vedeným pod sp. zn. 24C/114/2013 od
30.05.2013 až do 22.12.2015, kedy mu boli oznámené výsledky predbežného prerokovania jeho nároku
na náhradu škody. Žalobu podal dňa 27.12.2016, teda skôr, ako by sa mohlo jeho právo domáhať sa
náhrady škody v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. premlčať. Žalovaný nesúhlasil a na
námietke premlčania zotrval. Súhlasil, že k spočívaniu premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť dňom
15.06.2012, došlo v období od 22.06.2012 do 22.12.2012. Názor žalobcu, že po tomto prerušení plynutia
premlčacej lehoty malo dôjsť k ďalšiemu prerušeniu jej plynutia v období od 30.05.2013 do 22.12.2015
(v súvislosti so súdnym konaním a následným predbežným prerokovaním), nepovažoval za správny.
Mal za to, že prerušenie plynutia premlčacej lehoty podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. môže
nastať iba raz na dobu maximálne šiestich mesiacov počas predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody príslušným orgánom verejnej moci. Konanie sp. zn. 24C/114/2013 iniciované žalobcom
na Okresnom súde Bratislava I nepovažoval za dôvod, pre ktorý by malo nastať opätovné prerušenie
plynutia premlčacej lehoty, keďže v tomto konaní si žalobca neuplatnil nárok na náhradu škody riadne, a
preto bolo toto konanie ku dňu 14.02.2015 právoplatne zastavené. Argumentoval, že skutočnosť, že si
žalobca svoj nárok nedokázal uplatniť riadne a včas, a uplatňoval ho viackrát nedostatočným spôsobom,
nemôže mať vplyv na plynutie premlčacej lehoty, pretože by tým došlo k zásahu do jeho (žalovaného)
právnej istoty. Žalobca reagoval, že žalovaným vznesená námietka premlčania nie je dôvodná a je aj v
rozpore s dobrými mravmi, keď ju vznáša žalovaný, ktorý je zodpovedný za vznik jeho škody. Mal za to,
že prerušenie plynutia premlčacej lehoty môže nastať viackrát, pričom premlčacia doba neplynula nielen
počas 6 mesiacov, kedy žalovaný jeho nárok prerokoval, ale neplynula ani počas súdneho konania, ktoré
bolo ukončené uznesením Okresného súdu Bratislava I vo veci konania, v rámci ktorého sa prerokoval
nárok, ktorý si uplatňuje v tomto konaní. Žalovaný oponoval, že v priebehu konania na Okresnom súde
Bratislava I premlčacia lehota plynula, nakoľko v tomto konaní žalobca neuplatnil nárok na náhradu
škody riadne, keď nesplnil svoju zákonnú povinnosť predbežne prejednať svoj nárok pred príslušným
štátnym orgánom. Vo zvyšku zotrvali obe strany na svojich argumentoch.

6. Vykonaným dokazovaním zistil súd prvej inštancie tieto skutočnosti. Zmenkovým platobným rozkazom
č.k. 11Zm/33/2007-21 zo dňa 18.09.2007 uložil Okresný súd Žilina žalovaným (Ž. X/ A. V. E.), aby v
lehote troch dní od jeho doručenia zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 1.552.459
Sk s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania. Uznesením č.k. 11Zm/33/2007-33 zo dňa 30.09.2008
rozhodol uvedený súd o ustanovení opatrovníka žalovanému 2/, nakoľko v priebehu konania zistil, že
mu nie je možné doručovať písomnosti, keďže jeho pobyt je neznámy.
B. Z. V.. V. D. upovedomila pod č. Ex 227/2009-26 zo dňa 09.04.2009 povinných 1/ až 3/ (W. X/ A.
V. E.) o začatí exekúcie na základe vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Žilina č.k.



11Zm/33/2007-21 zo dňa 18.09.2007, v súlade s poverením na vykonanie exekúcie č. 5502 018094*,
ktoré vydal dňa 18.03.2009 Okresný súd Čadca na uspokojenie vymáhaného nároku pohľadávky
oprávneného OMV Slovensko, s.r.o. vo výške 50.536,38 eur (zároveň žalovaným uložil zaplatiť spoločne
a nerozdielne trovy konania). V oznámení č. Ex 227/2008-78 upovedomila súdna exekútorka o
spôsobe vykonania exekúcie, a to prikázaním pohľadávky z účtov povinných 1/, 2/ a 3/. Voči tomuto
upovedomeniu aj voči trovám exekúcie podal žalobca ako povinný 2/ námietky tvrdiac, že zmenkový
platobný rozkaz nebol doručovaný na jeho adresu. Dňa 14.05.2009 podal návrh na odklad exekúcie,
ktorý zdôvodnil okrem iného tým, že zmenku nepodpísal, a preto z nej nie je viazaný.
Okresný súd Čadca uznesením sp. zn. 11Er/49/2009, Ex 227/2009 zo dňa 01.10.2009 námietky
povinného 2/ (žalobcu) proti exekúcii a jej trovám zamietol a povolil odklad exekúcie do právoplatného
skončenia konania o obnove konania sp. zn. 11Zm/33/2007 na Okresnom súde Žilina. Uznesením č.k.
11Er/49/2009-90 zo dňa 01.10.2009 Okresný súd Čadca vyzval povinného 2/ na zaplatenie súdneho
poplatku za podané námietky vo výške 3.032 eur. Podaním zo dňa 14.05.2009 žalobca navrhol
zastavenie exekúcie vo vzťahu k nemu ako povinnému 2/.
Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že uznesením č.k. 11Zm/33/2007-54 zo dňa 20.01.2010 Okresný
súd Žilina zrušil svoje uznesenie č.k. 11Zm/33/2007-33 zo dňa 30.09.2008 s poukazom na ust. § 29
ods. 4 O.s.p., kedy sudca alebo poverený zamestnanec zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka,
ak pominuli dôvody na jeho ustanovenie. Súd prvej inštancie mal z odôvodnenia tohto rozhodnutia
preukázané, že zmenkový platobný rozkaz nebol doručený v súlade so zákonom a doručí sa žalobcovi
opätovne s možnosťou podať voči nemu v zákonom stanovenej lehote námietky. Žalovaný X/ (V.
E.) podal voči zmenkovému platobnému rozkazu (po tom, čo mu bol doručený) námietky a Okresný
súd Žilina uznesením č.k. 11CbZm/9/2010-173 zo dňa 11.04.2011 vo vzťahu k nemu zrušil zmenkový
platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 11Zm/33/2007-21 zo dňa 18.09.2007, konanie voči nemu
zastavil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť V. E. trovy právneho zastúpenia vo výške 5.505,43 eur a
priznal V. E. náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 3.032 eur.
Uznesením č.k. 11Er/49/2009 zo dňa 10.08.2010 Okresný súd Čadca začatú exekúciu (vedenú B. Z.
V.. D. pod sp. zn. EX 227/2009 na základe poverenia č. 5502 018094* zo dňa 18.03.2009 vydaného
Okresným súdom Čadca v konaní sp. zn. 11Er/49/2009) voči povinnému X/ V. E. (žalobcovi) zastavil
a nepriznal mu náhradu trov konania. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia mal súd prvej inštancie za
preukázané, že súd jeho návrhu vyhovel a exekučné konanie voči povinnému 2/ zastavil, pretože
zmenkový platobný rozkaz mu nebol riadne doručovaný, a preto nemohol voči nemu nadobudnúť
právoplatnosť a vykonateľnosť. O trovách, ktoré v exekučnom konaní vznikli povinnému 2/, súd rozhodol
podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. po závere, že zavinenie zastavenia exekúcie voči povinnému 2/
nie je možné pričítať na ťarchu ani jednému z účastníkov exekučného konania.
Na odvolanie žalobcu (ako povinného 2/) Krajský súd Žilina uznesením sp. zn. 10CoE/151/2011 zo
dňa 28.03.2012 vyššie uvedené uznesenie Okresného súdu Čadca potvrdil a náhradu trov exekučného
konania žalobcovi (ako povinnému 2/) nepriznal. Súd prvej inštancie konštatoval, že toto uznesenie nie
je založené v spise, nebolo však medzi stranami sporné.

7. Ďalej súd prvej inštancie ustálil, že právny zástupca žalobcu si vyúčtoval úkony za právne služby v
konaní sp. zn. 11Er/49/2009 vo výške 1.620,43 eur s DPH a z príjmového dokladu zo dňa 14.06.2012
vyplýva, že uvedenú sumu prijal. Mal tiež za preukázané, že žalobca mal splácať súdny poplatok 3.032
eur v splátkach po 100 eur mesačne podľa Dohody medzi ním a Krajským súdom v Bratislave - justičnou
pokladnicou zo dňa 27.06.2010. Uviedol, že žalobca plnil v prospech justičnej pokladnice mesačne sumu
100 eur, o čom svedčia platby založené v spise.

8. Zistil tiež, že žalobca žiadosťou zo dňa 18.06.2010 žiadal o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody pri výkone verejnej moci, a že žalovaný mu listom zo dňa 02.05.2011 oznámil,
že jeho žiadosti nebolo vyhovené. Poukázal aj na to, že Okresný súd Bratislava I uznesením č.k.
24C/114/2013-103 zo dňa 23.12.2014 konanie o žalobcom podanej žalobe, doručenej súdu dňa
29.05.2013, ktorou sa domáhal totožného nároku ako v tomto konaní, zastavil a rozhodol, že po
právoplatnosti rozhodnutia bude vec postúpená v zmysle ust. § 15 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 16
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v spojení s § 103 a § 104 O.s.p. Ministerstvu spravodlivosti SR. Konštatoval,
že žalovaný listom zo dňa 16.12.2015 žiadosti žalobcu nevyhovel dôvodiac, že neboli kumulatívne
splnené zákonné podmienky na vznik nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.

9. Vec posúdil právne podľa ust. § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 a 2, § 18 ods. 1
a 3, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z, § 29 ods. 2 a 4 O.s.p. a § 41 ods. 1, § 44 ods. 2 Exekučného



poriadku. Ustálil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu
škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím Okresného súdu
Žilina (uznesenie o ustanovení mu opatrovníka) a s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Čadca, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Zhrnul celú genézu konaní
pred Okresným súdom Žilina a Okresným súdom Čadca vrátane odvolacieho konania na Krajskom
súde Žilina, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania (je uvedená vyššie). Najskôr sa zaoberal
žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Uviedol, že nebolo sporné, že si žalobca totožný nárok
uplatnil žalobou, doručenou dňa 29.05.2013 Okresnému súdu Bratislava I, ktorý uznesením sp. zn.
24C/114/2013-103 zo dňa 23.12.2014 konanie zastavil a rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude
vec postúpená žalovanému, ani to, že žalovaný listom zo dňa 16.12.2015 oznámil, že žiadosti nevyhovel.
Za spornú vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania. Vychádzal z rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 10CoE/151/2011 zo dňa 28.03.2012 a ustálil, že cit. „premlčacia lehota začala
spočívať odo dňa podania žaloby na okresnom súde dňa 30.05.2013 až do skončenia konania, teda
do 22.12.2015, kedy žalovaný oznámil žalobcovi výsledok predbežného prerokovania“. Vyhodnotil, že
postúpenie veci z okresného súdu na správny orgán v súvislosti s plynutím lehoty, nemôže byť pripísané
na vrub žalobcu, ktorému súd poskytuje ochranu jeho základných práv a slobôd. Preto dospel k záveru,
že k premlčaniu nedošlo.

10. Žalobu zamietol po vyhodnotení, že neboli naplnené kumulatívne predpoklady na priznanie náhrady
škody žalobcovi v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný
postup. Ak žalobca za nezákonné rozhodnutie považoval uznesenie o ustanovení mu opatrovníka, ktoré
bolo následne zrušené ako nezákonné, uviedol, že sa naň pozeral cez prizmu obsahu odôvodnenia
zrušujúceho uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 11Zm/33/2007-54, v ktorom je uvedené, že
rozhodnutie o ustanovení opatrovníka č.k. 11Zm/33/2007-33 bolo zrušené podľa ust. § 24 ods. 4 O.s.p.
(správne má byť § 29 ods. 4 O.s.p. - pozn. odvolacieho súdu), nakoľko odpadli dôvody, pre ktoré bol
opatrovník ustanovený a zároveň, že zmenkový platobný rozkaz nebol doručený v súlade so zákonom,
teda nebol doručený riadne a bude doručovaný opätovne tak, aby žalobca mohol podať odvolanie
(správne má byť námietky - poznámka odvolacieho súdu). Z obsahu tohto rozhodnutia tiež vyčítal, že
súd ako aj pošta mali problémy s doručovaním zásielky žalobcovi. Podľa obsahu uvedeného rozhodnutia
prijal názor, že v zmysle Občianskeho súdneho poriadku súd postupoval zákonne, nakoľko opatrovník
bol ustanovený až po tom, čo sa zásielka adresovaná žalobcovi vrátila s označením adresát neznámy
a po vykonaných šetreniach prostredníctvom registra obyvateľov SR, Sociálnej poisťovne a Ústrednej
evidencie väzňov ZVJS SR sa súdu nepodarilo zistiť inú adresu jeho pobytu. Z uvedeného rozhodnutia
mal tiež za zrejmé, že terajšia doručovateľka uviedla, že žalobca sa na svojej adrese nezdržuje a pri
zapísaných poštových zásielkach mu zanecháva oznam o uložení zásielky a zásielku uloží na pošte.
Nevzhliadol žiadne nezákonné rozhodnutie, nakoľko rozhodnutie o ustanovení opatrovníka bolo zrušené
z titulu, že odpadli dôvody na jeho ustanovenie a nie pre jeho nezákonnosť.

11. K nesprávnemu úradnému postupu na Okresnom súde Čadca uviedol, že tento uznesením sp.
zn. 11Er/49/2009 zo dňa 10.08.2010 exekúciu voči žalobcovi zastavil a náhradu trov konania mu
nepriznal. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia mal za preukázané, že zmenkový platobný rozkaz sa bude
žalobcovi opätovne doručovať, a keďže mu nebol riadne doručovaný, nemohol voči nemu nadobudnúť
právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda súd návrhu vyhovel a exekučné konanie voči žalobcovi zastavil. O
trovách, ktoré v exekučnom konaní vznikli žalobcovi (ako povinnému 2/), rozhodol súd podľa ust. § 146
ods. 1 písm. c) O.s.p. po závere, že zavinenie zastavenia exekúcie voči žalobcovi nie je možné pričítať
na ťarchu ani jednému z účastníkov exekučného konania. Na odvolanie voči tomuto rozhodnutiu Krajský
súd v Žiline rozhodnutím sp. zn. 10CoE/151/2011 zo dňa 28.03.2012 rozhodol tak, že potvrdil uvedené
rozhodnutie a náhradu trov exekučného konania žalobcovi nepriznal. Súd prvej inštancie potom dospel
k záveru, že v konaní o rozhodovaní o náhrade trov exekučného konania neexistoval žiaden nesprávny
postup, a teda nebola naplnená zákonná podmienka na priznanie náhrady škody.

12. Záverom súd prvej inštancie vyhodnotil, že náhrada súdneho poplatku, ktorú si žalobca nárokuje vo
výške 3.032 eur, mu bola priznaná uznesením č.k. 11CbZm/9/2010-173 zo dňa 11.04.2011 Okresným
súdom Žilina.

13. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému ich náhradu
nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.



14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť.
Súdu prvej inštancie (ďalej aj len „súd“) vytkol, že v napadnutom rozsudku nezohľadnil jeho právnu
argumentáciu a ním uvádzané skutkové tvrdenia, s ktorými sa náležite a presvedčivo nevysporiadal.
Mal za to, že ním žalovaný peňažný nárok je dôvodný, oprávnený a v spore bol preukázaný aj
listinnými dôkazmi. Preukázal tiež kumulatívne splnenie zákonných podmienok na vznik jeho nároku
na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. V prvom rade argumentoval, že súd prvej
inštancie nesprávne nazeral na obsah odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Okresného súdu Žilina
č.k. 11Zm/33/2007-54 zo dňa 20.01.2010, pretože pôvodné uznesenie o ustanovení mu opatrovníka
bolo zrušené nielen z dôvodu podľa ust. § 29 ods. 4 O.s.p., ale aj pre nezákonnosť, keď v jeho
odôvodnení je jednoznačne skonštatované, že cit. „K rozhodujúcej otázke, či sa tam zdržiaval aj v čase
doručovania dotknutej zásielky, súd po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a následne spoločne
zaujal stanovisko, že je preukázané, že sa odporca (v tomto spore žalobca) na uvedenej adrese v
rozhodnom čase zdržiaval. ... Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že odporcovi nemal byť
opatrovník vôbec ustanovený, pretože pri konštatovaní, že jeho pobyt je neznámy, vychádzal súd
zo zistení, ktoré nezodpovedali skutočnosti. ... Nakoľko tu neboli dôvody na ustanovenie opatrovníka
odporcovi možno skonštatovať, že zmenkový platobný rozkaz nebol doručený v súlade so zákonom,
a teda nebol doručený riadne, a teda tento bude odporcovi opätovne doručovaný s možnosťou podať
voči nemu v zákonom stanovenej lehote námietky.“. Považoval za zarážajúce, že napriek týmto
jednoznačným záverom Okresného súdu Žilina, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že
žiadne nezákonné rozhodnutie nevzhliadol, nakoľko rozhodnutie o ustanovení opatrovníka bolo zrušené
preto, že odpadli dôvody na jeho ustanovenie a nie pre jeho nezákonnosť. Z uvedeného mal za zrejmé,
že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a zároveň vec nesprávne právne
posúdil, ak dospel k záveru, že pôvodné uznesenie o ustanovení mu opatrovníka nebolo zrušené pre
nezákonnosť. V tejto súvislosti zdôraznil, že Okresný súd Žilina predmetnú otázku správne posúdil tak,
že mu opatrovník nemal byť vôbec ustanovený, a teda rozhodnutie súdu, ktorým mu bol opatrovník
ustanovený, je nezákonné a nesprávne, a preto ho svojím uznesením zrušil. Mal za to, že súd prvej
inštancie potom nesprávne nevzhliadol nezákonné rozhodnutie, nakoľko rozhodnutie o ustanovení
opatrovníka bolo zrušené aj pre jeho nezákonnosť, teda pre zjavný rozpor s ust. § 29 O.s.p., ktoré v
rozhodnom období upravovalo zákonné podmienky, za splnenia ktorých môže súd účastníkovi konania
ustanoviť opatrovníka.
Za nesprávny považoval aj záver súdu prvej inštancie, že v konaní o rozhodovaní o náhrade trov
exekučného konania neexistoval žiaden nesprávny postup, keď zdôraznil, že ani nikdy netvrdil, že
by v konaní o náhrade trov exekučného konania konajúci súd postupoval nesprávne. Uviedol, že
poukazoval na pochybenie Okresného súdu Čadca, ktorý v rozpore so zákonom vydal súdnemu
exekútorovi poverenie na základe exekučného titulu (zmenkového platobného rozkazu), ktorý sa nestal
vykonateľným, lebo jemu ako povinnému nebol riadne doručený. Pochybenie Okresného súdu Čadca
spočívalo v tom, že nepostupoval v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v
čase udelenia poverenia, pretože ak by v súlade s uvedeným zákonným ustanovením postupoval,
zistil by rozpor exekučného titulu so zákonom (exekučný titul mu nebol riadne doručený, čo neskôr
aj exekučný súd skonštatoval, a preto exekúciu voči nemu zastavil) a žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by uznesením zamietol a jemu by nebola spôsobená
škoda, ktorej náhrady sa voči žalovanému domáha žalobou v tomto spore. Poukázal tiež na to, že
Krajský súd v Žiline v uznesení, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku o nepriznaní
náhrady trov exekučného konania, naznačil, že cit. „Rozhodne nemožno povinnosť nahradiť trovy
konania účastníkovi uložiť štátu resp. súdu. Konštatované ale neznamená, že voči štátu nie je prípustné
vyvodzovať zodpovednostné nároky za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom, eventuálne
nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu. Prípadné uplatnenie takýchto nárokov je však nutné vykonať
podľa osobitného právneho predpisu.“. Z uvedeného vyvodil, že krajský súd mu nemohol priznať trovy
exekučného konania, pretože podľa jeho názoru zastavenie exekučného konania nezavinil oprávnený,
avšak spravodlivé by bolo, ak by mu štát nahradil škodu vo výške trov exekučného konania, ktorá mu bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Čadca, resp. nezákonným rozhodnutím
Okresného súdu Žilina, keďže zastavenie exekučného konania zavinil zrejme súd, ktorý nepostupoval
dôsledne v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze, čo nebolo (podľa názoru odvolacieho súdu) možné
pričítať na ťarchu oprávneného.
Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že náhrada za ním nárokovaný
súdny poplatok vo výške 3.032 eur mu bola priznaná uznesením Okresného súdu Žilina č.k.
11CbZm/9/2010-173 zo dňa 11.04.2011. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetným súdnym
rozhodnutím mu bola priznaná náhrada za súdny poplatok vo výške 3.032 eur, ktorý zaplatil za ním



podané námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu, avšak v tomto konaní sa domáha náhrady
škody vo výške 3.032 eur, ktorá mu vznikla v dôsledku toho, že zaplatil súdny poplatok v tejto výške za
ním podané námietky proti exekúcii (a teda nie za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu),
pričom náhradu trov exekučného konania mu súdy nepriznali. Zdôraznil, že uvedený poplatok zaplatil
v exekučnom konaní, nebol mu nahradený, čím mu vznikla škoda (majetková ujma), ktorej náhrady sa
domáha v tomto konaní voči žalovanému z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
správy v dôsledku nesprávneho úradného postupu a vydania nezákonného rozhodnutia.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolacie námietky zastával názor, že napadnutý rozsudok je nesprávny,
nezákonný a ani jeho odôvodnenie nespĺňa zákonom požadované atribúty, a to najmä z hľadiska
presvedčivosti a zrozumiteľnosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keď napr. absentujú závery súdu
ohľadne toho, či Okresný súd Čadca postupoval pri udelení poverenia súdnemu exekútorovi v súlade
so zákonom alebo v rozpore s ním, tak ako to tvrdil on. Namietal tiež, že sa súd prvej inštancie
nevysporiadal s jeho podstatnými tvrdeniami. Záverom zopakoval svoje argumenty, ktoré uviedol už
v žalobe a počas konania pred súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že mu nebol v súlade so
zákonom, doručený zmenkový platobný rozkaz, ktorý sa stal exekučným titulom (a teda exekúcia bola
voči nemu vedená na podklade neprávoplatného a nevykonateľného exekučného titulu), resp. že mu bol
v konaní neoprávnene ustanovený opatrovník na doručovanie, čím mu bolo znemožnené zúčastniť sa
súdneho konania. Zdôraznil, že predmetnú zmenku, na základe ktorej bol vydaný zmenkový platobný
rozkaz, nikdy nepodpísal, a že aj znaleckým posudkom bolo preukázané, že jeho podpis na zmenke bol
sfalšovaný. Zopakoval, že Okresný súd v Žiline postupoval v rozpore s ust. § 29 ods. 2 O.s.p., vydal
nezákonné rozhodnutie, v dôsledku ktorého mu vznikla škoda. Následne Okresný súd Žilina toto svoje
rozhodnutie zrušil, čím uznal svoju chybu a nezákonnosť rozhodnutia o ustanovení mu opatrovníka.
Pochybenia a nesprávneho úradného postupu sa vo vzťahu k nemu dopustil aj Okresný súd Čadca tým,
že exekútorovi vydal poverenie na vykonanie exekúcie na podklade zmenkového platobného rozkazu,
ktorý sa z dôvodu, že mu nebol riadne doručený, nestal právoplatným a ani vykonateľným, v dôsledku
čoho ani nemohol byť riadnym exekučným titulom. Okresný súd v Čadci teda konal nesprávne a v
rozpore s ust. § 41 ods. 1 v spojení s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uzavrel, že mu vznikla škoda
v podobe vynaložených trov exekučného konania vo výške 4.652,43 eur, ktorých náhrada mu nebola
priznaná. Mal za to, že splnil všetky zákonné podmienky (porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, ako aj osobitné podmienky podľa zákona č.
514/2003 Z.z.) na priznanie náhrady škody vo výške trov exekučného konania.

15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

16. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

17. Dospel tiež k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť, a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože je v odvolacom konaní nepreskúmateľný, založený
na nedostatočnom, nepreskúmateľnom a čiastočne aj nesprávnom hodnotení resp. nehodnotení
dôkazov v rozpore s ust. § 191 C.s.p., rezultujúcom potom do predčasných a zároveň zmätočných
a nepreskúmateľných skutkových a právnych záverov. Napadnutý rozsudok je tiež založený na
nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré naviac taktiež nie je (v časti) preskúmateľné, čo však vyplýva
z toho, že si súd prvej inštancie zrejme riadne neustálil predmet sporu.

18. Uvedené je nepochybné už z navzájom si odporujúcich skutkových a právnych záverov, ktoré súd
prvej inštancie prezentoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ak totiž prijal na jednej strane skutkové
závery, že Okresný súd Žilina uznesením č.k. 11CbZm/9/2010-173 zo dňa 11.04.2011 priznal žalobcovi
trovy právneho zastúpenia vo výške 5.505,43 eur aj náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške
3.032 eur (pričom žalobca aj potvrdil, že mu uvedené trovy konania protistrana zaplatila), a že uznesením
Okresného súdu Čadca sp. zn. 11Er/49/2009 zo dňa 10.08.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu
Žilina sp. zn. 10CoE/151/2011 zo dňa 28.03.2012 nebola žalobcovi (v postavení povinného 2/) priznaná
náhrada trov konania, teda náhrada súdneho poplatku a trovy jeho advokáta, ktorých sa domáhal práve
v tomto konaní titulom náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným
postupom, a na druhej strane prijal zrejme právny záver, že náhrada súdneho poplatku vo výške 3.032
eur, ktorého zaplatenie žalobca žalobou požaduje od žalovaného titulom náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., mu bola priznaná uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/9/2010-173 zo dňa



11.04.2011, a teda v tejto časti zrejme žalobu zamietol pre jej nedôvodnosť (čo je samozrejme len
domnienka odvolacieho súdu, pretože iné vysvetlenie nie je možné z tohto záveru prijať), sú jeho závery
zmätočné. Je totiž úplne zrejmé, že žalobca sa domáhal titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. práve tých trov exekučného konania, ktoré mu neboli priznané rozhodnutím Okresného súdu Čadca,
potvrdeným rozhodnutím Krajského súdu Žilina. Čo je predmetom žaloby je predsa nepochybné a
vyplýva to zo žaloby žalobcu, z jeho argumentov počas konania, z argumentácie žalovaného, ako i z
následného odvolania žalobcu. Ak však súd prvej inštancie prijal záver, že náhrada súdneho poplatku vo
výške 3.032 eur, ktorej sa v tomto konaní domáha voči žalovanému, bola žalobcovi priznaná uznesením
Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/9/2010-173 zo dňa 11.04.2011, natíska sa otázka, či súd prvej
inštancie vôbec vedel o čom koná, a čo by mal potom predstavovať zvyšok žalovanej sumy 1.620,43 eur.

19. Ak súd prvej inštancie napriek vyššie uvedenému, ním prijatému nesprávnemu záveru, že žaloba
žalobcu je (zrejme) nedôvodná v časti o zaplatenie 3.032 eur, teda v časti sumy súdneho poplatku, ktorý
mal byť žalobcovi priznaný Okresným súdom Žilina, prijal zároveň skutkový záver, že žalobcovi nebola
v exekučnom konaní uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. 11Er/49/2009 zo dňa 10.08.2010,
potvrdeným uznesením Krajského súdu v Žiline p. zn. 10CoE/151/2011 zo dňa 28.03.2012, priznaná
náhrada trov konania, z ktorého vyvodil právny záver, že v konaní o rozhodovaní o náhrade trov
exekučného konania neexistoval žiaden nesprávny postup, je jeho rozhodnutie aj v tejto časti zmätočné
a odvolací súd ho nedokázal preskúmať. V prvom rade považuje za potrebné poukázať na to, že oba
vyššie uvedené závery nemôžu popri sebe obstáť. V druhom rade (v zhode s odvolacími námietkami
žalobcu) uvádza, že žalobca predsa ani v žalobe ani počas konania netvrdil, že by v konaní o náhrade
trov exekučného konania došlo k nesprávnemu úradnému postupu niektorého z konajúcich súdov.
Podstatou jeho tvrdenia v žalobe i v konaní pred súdom prvej inštancie bolo, že nesprávny úradný postup
spočíval v tom, Okresný súd Čadca vydal súdnemu exekútorovi poverenie na základe exekučného titulu
- zmenkového platobného rozkazu, ktorý nebol vykonateľný, a teda ho vydal v rozpore so zákonom,
pretože ak by postupoval v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase udelenia
poverenia, zistil by rozpor exekučného titulu so zákonom (keďže domnelý exekučný titul mu nebol riadne
doručený), a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by uznesením
zamietol a jemu by nebola spôsobená škoda, ktorej náhrady sa voči žalovanému domáha žalobou v
tomto spore.

20. Už z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie si neustálil predmet sporu, a vzhľadom na
odôvodnenie jeho rozhodnutia nie je preskúmateľné, o čom vlastne rozhodoval. Pri posudzovaní
žalobcom tvrdeného nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Žilina o ustanovení mu opatrovníka
v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze podľa odvolania žalobcu selektívne citoval z odôvodnenia
zrušujúceho uznesenia len tie skutočnosti a pasáže, ktorými zdôvodnil, prečo v posudzovanej veci
nejde o nezákonné rozhodnutie. I keď sa odvolaciemu súdu javí, že v bezprostrednej príčinnej súvislosti
s uvedeným uznesením o ustanovení mu opatrovníka nedošlo ku škode žalobcu, ktorej náhrady sa
v tomto konaní domáha, pretože samotné vydanie o ustanovení mu opatrovníka nebolo v konaní o
zmenkovom platobnom rozkaze rozhodujúce, takým sa javí skôr nepodanie námietok proti zmenkovému
platobnému rozkazu zo strany ustanoveného opatrovníka, resp. nedoručenie zmenkového platobného
rozkazu žalobcovi, prípadne na to nadväzujúce nesprávne vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti
zmenkového platobného rozkazu, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej
inštancie prijal vo vzťahu k rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka žalobcovi závery výlučne len z
niektorých častí predmetného rozhodnutia, a zvyšok jeho odôvodnenia opomenul a s tvrdeniami žalobcu
sa nevysporiadal.

21. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní povinný ustáliť
predmet sporu a vyzvať žalobcu, aby presne špecifikoval, v príčinnej súvislosti s ktorým rozhodnutím,
alebo ktorým nesprávnym úradným postupom mu vznikla konkrétna škoda, náhrady ktorej sa v tomto
konaní domáha. Ak mu mala škoda vzniknúť tým, že vynaložil náklady na súdny poplatok a právne
zastúpenie v exekučnom konaní, bude povinný zdôvodniť kauzálny nexus tak, aby bolo zrejmé, aká
konkrétna škoda a v akom rozsahu mu vznikla v bezprostrednej príčinnej súvislosti s ním tvrdeným
nezákonným rozhodnutím a aká škoda a v akom rozsahu mu vznikla v súvislosti s ním tvrdeným
nesprávnym úradným postupom (ako správne počas konania namietal žalovaný), a zároveň tak, aby
mohol súd prvej inštancie žalobcom tvrdené skutočnosti ustáliť, prejednať jeho žalobu a prijať relevantné
skutkové a právne závery.



22. Vzhľadom na vyššie uvedené bude potom úlohou súdu prvej inštancie o žalobe žalobcu opäť
rozhodnúť. V prvom rade sa však bude opätovne zaoberať námietkou premlčania, vznesenou
žalovaným. Pozornosti odvolacieho súdu totiž neuniklo, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú
odôvodnil rozsiahlou právnou argumentáciou (uvedenou vyššie), a že žalobca s námietkou premlčania
nesúhlasil a taktiež vyčerpávajúco argumentoval, na čo súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku bez toho, aby sa vôbec argumentami strán zaoberal, prijal záver, že k premlčaniu nedošlo,
pretože „premlčacia lehota začala spočívať odo dňa podania žaloby na Okresnom súde Bratislava I dňa
30.05.2013 až do skončenia konania, teda do 22.12.2015, kedy žalovaný oznámil žalobcovi výsledok
predbežného prerokovania“, a že „postúpenie veci z okresného súdu na správny orgán v súvislosti s
plynutím lehoty, nemôže byť pripísané na vrub žalobcu“. Odvolací súd konštatuje, že tento záver súdu
prvej inštancie taktiež nie je v odvolacom konaní preskúmateľný. I keď v konaní pred súdom prvej
inštancie úspešný žalovaný odvolanie (samozrejme) nepodal, z priebehu konania je zrejmé, že svoju
obranu založil (okrem iného) v rozhodujúcej miere práve na ním vznesenej námietke premlčania, s
ktorou sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal, a zároveň sa nezaoberal ani obranou žalobcu,
ktorý tvrdil, že jeho nárok premlčaný nie je. Závery súdu prvej inštancie v tomto smere sú len strohé
a vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie aj natoľko nepochopiteľné, že ich odvolací súd nedokázal
preskúmať. Právne posúdenie veci v tejto časti totiž úplne absentuje, a preto ani nie je možné preskúmať,
aké zákonné ustanovenia súd prvej inštancie aplikoval. Ak však prijal záver o akomkoľvek „spočívaní
premlčacej lehoty“, odvolací súd uvádza, že žiadne z ním aplikovaných zákonných ustanovení takýto
záver neodôvodňuje, keďže v posudzovanej veci neaplikoval ani ust. § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003
Z.z. ani žiadne iné zákonné ustanovenie, z ktorého by bolo možné spočívanie premlčacej lehoty
vyvodiť. Bude preto jeho úlohou sa v ďalšom konaní v prvom rade opätovne zaoberať námietkou
premlčania a závery, ktoré prijme, riadne odôvodniť, pričom bude povinný sa riadne a zrozumiteľne
vysporiadať s argumentáciou sporových strán tak, aby boli jeho závery v tomto smere zrozumiteľné. Za
účelom posúdenia dôvodnosti námietky premlčania sa bude zaoberať hlavne tým, kedy začala žalobcovi
premlčacia lehota plynúť a kedy (by) uplynula.

23. Je potom na mieste prijať záver, že súd prvej inštancie porušil právo žalobcu (i žalovaného) na
spravodlivý súdny proces tým, že vypracoval rozhodnutie, ktoré nie je zrozumiteľne odôvodnené, nedáva
odpoveď na zásadné otázky, obsahuje navzájom si protirečiace závery, a teda nie je ani presvedčivé
(odporuje ust. § 220 ods. 2 C.s.p.). Takéto rozhodnutie (odhliadnuc od toho, že čiastočne vychádza aj
z nesprávneho právneho posúdenia veci) je potom nepreskúmateľné, odnímajúce žalobcovi možnosť
v podanom opravnom prostriedku riadne argumentovať proti dôvodom rozhodnutia, a teda porušujúce
jeho právo na spravodlivý súdny proces.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1
písm. b) c) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, v ktorom bude postupovať v odvolacím súdom naznačenom smere a opätovne
o žalobe žalobcu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby boli jeho skutkové a právne
závery zrozumiteľné a presvedčivé, aby z nich bolo zrejmé, ako vyhodnotil produkované dôkazy a ako
sa vysporiadal s argumentáciou sporových strán, a aby strany mohli na odôvodnenie jeho rozhodnutia
v prípadnom odvolaní reagovať, a aby bolo v odvolacom konaní preskúmateľné.

25. O náhrade trov konania, aj odvolacieho, rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
(ust. § 396 ods. 3 C.s.p.).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.



(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).