{"guid": "dee54dbe-a423-4ed0-8397-86054da4bb21:50889727-c7e5-419e-996f-62a18d83844f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1211221346.2", "spisova_znacka": "4Cob/47/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/47/2020 z 19. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. mája 2021, sp. zn. 4Cob/47/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1211221346.2", "identifikacne_cislo": "1211221346", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2021-05-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-724", "nazov": "§ 724 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-724", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-724"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "nazov": "§ 106 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-2", "nazov": "§ 106 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-442.odsek-1", "nazov": "§ 442 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-442.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-442.odsek-3", "nazov": "§ 442 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-442.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-724", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-106", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/50889727-c7e5-419e-996f-62a18d83844f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1211221346.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1211221346.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1211221346.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/47/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211221346
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1211221346.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: B. G., A. Z.: H. X, W.-
XXXX S., X., registračné číslo: 140 013, právne zastúpený: JUDr. Margita Surá, advokát, Podzáhradná
43, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: O.. A. I., E.. XX.XX.XXXX, D. XXXXX/XX, XXX XX I., právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s. r. o., Ružinovská 40, 821 03 Bratislava, IČO:
36 863 319, o zaplatenie 6.864,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č.k. 24Cb/262/2011-460 zo dňa 04.02.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/262/2011-460 zo dňa
04.02.2020   p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.08.2011 domáhal voči
žalovanému (pôvodne označený ako O.. A. I., advokát, IČO: 36 863 319, so sídlom Rosná ul. č. 6,
Bratislava) zaplatenia sumy 6.864,80 Eur s príslušenstvom a súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov
konania. Podaním doručeným súdu dňa 06.12.2011 žalobca navrhol vstup v súčasnosti označeného
žalovaného do konania.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 31.10.2007 písomne splnomocnil žalovaného najmä na
podpísanie a podanie návrhu na začatie konania, vrátane zastupovania v súdnom konaní, pričom
žalovaného výslovne poveril, aby jeho pohľadávku voči spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o., vo výške
7.624,80 Eur uplatnil, resp. vymáhal v slovenských korunách z dôvodu, že ceny za tovar dodávaný
žalobcom spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o. boli vždy dohodnuté v slovenských korunách a až následne
prepočítané a vyfakturované v mene euro. Žalovaný však napriek jasným inštrukciám žalobcu, podal
návrh na vydanie platobného rozkazu v mene euro vo výške 7.624,80 Eur, čím spôsobil žalobcovi škodu
vo výške 1.624,80 Eur, ktorá je daná rozdielom kurzových hodnôt Slovenskej koruny a eura k dátumu
vystavenia jednotlivých faktúr žalobcom. Žalobca ďalej poveril žalovaného aj na uplatnenie nároku
na uhradenie úrokov z omeškania, ktorý mu vznikol voči spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o. za faktúry
uhradené po lehote splatnosti do ich zaplatenia. Žalovaný však tento nárok žalobcu na súde neuplatnil
vôbec a navyše časť nároku na uhradenie úrokov z omeškania nechal premlčať. Na základe uvedeného



žalovaný spôsobil žalobcovi škodu vo výške 2.715,38 Eur. Ďalšiu škodu mal žalovaný žalobcovi spôsobiť
tým, že nesprávne uplatnil nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vzťahujúcim sa k faktúram,
ktoré spoločnosť LAMARC, spol. s.r.o. neuhradila vôbec a boli predmetom návrhu na vydanie platobného
rozkazu. Súhrn jednotlivých fakturovaných súm žalovaný vyčíslil a uplatnil ako žalovanú istinu vo výške
7.624 Eur, pričom namiesto toho, aby úroky z omeškania uplatnil pri každej jednej z týchto faktúr zvlášť
podľa 1. dňa omeškania, uplatnil úroky z omeškania spoločne z celej žalovanej sumy, a to až odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti poslednej neuhradenej faktúry, teda odo dňa 16.07.2007, čím spôsobil
žalobcovi škodu vo výške 688,46 Eur. Žalobca si ďalej voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu
škody vo výške 1.836,16 Eur tým, že v rámci Dohody o urovnaní, ktorú podpísal v mene žalobcu dňa
03.04.2009 so spoločnosťou LAMARC, spol. s.r.o., vyčíslil výšku sumy úrokov z omeškania nesprávne
v sume 63,04 Eur oproti správnej výške úrokov z omeškania v sume 1.899,20 Eur, vyplývajúcej z
platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 33Rob/1649/2008. Navyše tým, že žalovaný
neinformoval žalobcu o uzatvorení tejto dohody, žalobca nemal možnosť túto sumu namietnuť. Žalobca
mal za to, že žalovaný ako advokát značne a závažne pochybil pri výkone svojho povolania v rámci
právneho zastúpenia žalobcu, čím mu ako svojmu klientovi spôsobil škodu vo výške uplatneného nároku.
Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu v žalobe. Nesúhlasil s tým, že by došlo k porušeniu povinnosti
žalovaného, t.j. nemohlo dôjsť ani k vzniku škody na strane žalobcu v príčinnej súvislosti s konaním
žalovaného. Uviedol, že postupoval v súlade s udeleným splnomocnením. Žalovaný vzniesol námietku
premlčania v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko mal za to, že žalobca o Dohode o
urovnaní vedel od jej uzatvorenia, t.j. odo dňa  03.04.2009. Podotkol, že žalobca sa o uplatnenom nároku
voči spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o. ako aj o uzatvorenej dohode dozvedel v čase, kedy mohol uplatniť
voči spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o. akékoľvek nároky vyplývajúce z ich obchodnej spolupráce, ktoré
považoval za neuplatnené zo strany žalovaného a to kurzový rozdiel, či úroky z omeškania. Navrhol
žalobu zamietnuť.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení § 415, § 420 ods.
1, 3, § 442 ods. 1, 3, § 489, § 724, § 725, § 106 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“), § 18 ods. 1, 2, § 26 ods. 1, 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, § 1 ods. 1, 2 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“)§ 155 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, čl. 8, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP).
Súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom (klient) a žalovaným (advokát klienta) subsidiárne podľa § 724
a nasl. Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve. Ustálil, že v danom prípade ide o občianskoprávnu
zodpovednosť. Poukázal na to, že vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej doby platí, že premlčacia
lehota nezačína plynúť dňom porušenia povinnosti, ale vtedy, ako vyslovil Krajský súd v Brne v rozsudku
pod sp. zn. 35/33Cm233/2004 (uvedené aj v NSRČS č. 2562 Úradná Sbírka), keď klient mohol po prvý
raz s istotou vyčísliť škodu, ktorú mu advokát spôsobil. Dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
V konaní nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili dňa 31.10.2007 Zmluvu o poskytovaní právnej
pomoci a totožného dňa žalobca splnomocnil žalovaného na zastupovanie žalobcu vo všetkých právnych
veciach, najmä na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich so zastupovaním žalobcu v
konaní o vymáhanie peňažných pohľadávok spolu s ich príslušenstvom titulom nezaplatených kúpnych
cien za dodaný tovar proti spoločnosti LAMARC spol. s.r.o., vrátane zastupovania žalobcu v súdnom
a exekučnom konaní. Medzi stranami nebolo ďalej sporné ani to, že žalovaný podal na súd návrh na
vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 7.624,80 Eur s príslušenstvom, ktorému súd vyhovel tým,
že dňa 03.02.2009 vydal platobný rozkaz sp. zn. 33Rob/1649/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 26.02.2009, nakoľko žalovaný dlžník odpor nepodal. Spornou v konaní nebola ani
tá skutočnosť, že žalovaný uzatvoril s dlžníkom žalobcu (LAMARC spol. s.r.o.) v mene žalobcu dňa
03.04.2009 Dohodu o urovnaní, na základe ktorej dlžník žalobcu zaplatil žalobcovi žalovanú istinu spolu
s úrokom z omeškania a trovami konania (v splátkach) v rozsahu urovnaného nároku vyplývajúceho
zo sporu vedeného pred súdom pod sp. zn. 33Rob/1649/2008, pričom poslednú splátku sa dlžník
zaviazal zaplatiť v lehote do 30.07.2009. Na základe uvedeného nebolo sporné ani to, že dlžník zaplatil
žalobcovi žalovanú istinu spolu s príslušenstvom vyčísleným v Dohode o urovnaní. Sporným ostala
povinnosť žalovaného (tvrdená žalobcom), že tento mal uplatňovať nárok voči dlžníkovi v slovenských
korunách (namiesto v mene euro na ktorú boli faktúry vystavené), čím mal vzniknúť žalobcovi nárok
na náhradu škody, tvorený rozdielom kurzových hodnôt, ďalej nárok na náhradu škody vyplývajúci z
neuplatnených úrokov z omeškania z faktúr zaplatených dlžníkom po lehote splatnosti (do zaplatenia),
nárok na náhradu škody z neuplatnených úrokov z omeškania pri každej jednej faktúre a jej splatnosti
zvlášť (nie spoločne z celej žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej z faktúr)
pri návrhu na vydanie platobného rozkazu a nárok na náhradu škody z nesprávne vyčíslených úrokov



z omeškania vyplývajúcich z Dohody o urovnaní. Žalovaný nárok žalobcu poprel a súčasne vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku.
V prvom rade sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Žalobca tvrdil, že žalovaný
bez predchádzajúcej dohody so žalobcom uzatvoril s dlžníkom žalobcu dňa 03.04.2009 Dohodu o
urovnaní, pričom žalobca sa o tejto dohode mal dozvedieť až s veľkým časovým odstupom,, a to
od dlžníka spoločnosti LAMARC spol. s.r.o.. Z uvedeného tvrdenia vyplynulo, že žalobca neuviedol,
kedy sa dozvedel o dohode (údaj „s veľkým časovým odstupom“ nie je dostatočným identifikátorom
času), avšak skutočnosť, že o nej vedel „niekde v čase“ účinne nepoprel. Navyše na pojednávaní dňa
23.03.2016 žalobca uviedol, že o existencii dohody o urovnaní sa tento dozvedel až po jej podpísaní,
a to od štatutárnej zástupkyne spoločnosti LAMARC spol. s r.o. pani K., ktorá v tom čase žalobcovi
oznámila termín prvej splátky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca sa musel o Dohode o
urovnaní dozvedieť v čase medzi jej podpísaním (03.04.2009) a dňom prvej splátky (10.04.2009), kedy
žalobca musel nad všetky pochybnosti vedieť o tom, že mu mala vzniknúť škoda (a v akej výške) a kto
za ňu zodpovedá. Skutočnosť, že žalobca vedel o Dohode o urovnaní a jej podmienkach podľa súdu
nasvedčuje i e-mail žalovaného zo dňa 06.07.2009, v ktorom tento žalobcovi poradil, aby čo sa týka
prijatých platieb od spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o., počkali do konca júla, tak ako sa dohodli. Ak by sa
v tomto čase medzi dňom 03.04.2009 a najviac dňom 14.04.2009 (kedy bola skutočne uhradená prvá
splátka z Dohody o urovnaní) žalobca nebol dozvedel (čo sa v tomto prípade nepreukázalo) o škode (a
jej výške) a o tom kto za ňu zodpovedá, mal a mohol žalobca najneskôr dňom poslednej splátky v zmysle
Dohody o urovnaní (30.07.2009) túto vedomosť získať. Uvedené zistenie súdu podporuje i tvrdenie
žalobcu zachytené v podaní doručenom súdu dňa 25.06.2014, podľa ktorého „v čase uzatvorenia
Dohody o urovnaní aj následne po nej bol žalobcom (žalovaný) vyzvaný na nápravu“ (č.l. 157). A teda
žalobca o uzatvorení Dohody o urovnaní vedel, resp. o urovnaní nároku vedel už (podľa jeho vyjadrenia)
v čase uzatvorenia dohody, t.j. dňa 03.04.2009, deň, ktorý súd považoval za začiatok plynutia doby
uvedenej v ustanovení § 106 ods. 1 OZ, dňom ktorým žalobca mohol po prvý raz s istotou vyčísliť škodu,
ktorú mu žalovaný spôsobil resp. mal spôsobiť, keďže tohto vyzýval na nápravu. Na základe uvedeného
súd konštatoval, že lehota na podanie žaloby o náhradu škody žalobcovi uplynula dňom 03.04.2011.
Žaloba bola doručená tunajšiemu súdu dňa 30.08.2011 a návrh na pristúpenie žalovaného do konania
bol súdu doručený dňa 06.12.2011. Za predpokladu, že by sa žalobca dozvedel o škode a kto za ňu
zodpovedá až dňom vypovedania zastúpenia (s čím zásadne na základe zisteného skutkového stavu
nemožno súhlasiť), t.j. predo dňom 28.09.2009 (dňa ktorého žalobca e-mailom požiadal žalovaného o
odovzdanie kompletnej agendy, nakoľko zo strany žalovaného došlo k vypovedaniu zastúpenia), nič to
nemení na skutočnosti, že nárok bol žalobcom voči žalovanému uplatnený až dňa 06.12.2011 (po dobe
uvedenej v ustanovení § 106 ods. 1 OZ). Nárok uplatnený žalobou tak súd posúdil ako premlčaný z
dôvodu ktorého žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom vecnými nárokmi žalobcu sa preto samostatne
nezaoberal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku premlčania. Žalobcovi nebolo jasné, na základe akej
skutočnosti, či iného dôkazu, súd vyhodnotil a mal za nesporné, že dlžník zaplatil k čomu sa zaviazal v
predmetnej Dohode o urovnaní, že dlžník plnil riadne a včas na účet žalobcu, a že došlo aj k zaplateniu
celej sumy vrátane príslušenstva. Takúto skutočnosť súd ani neskúmal, žalobca vo svojich vyjadreniach
nepotvrdil zaplatenie celej sumy, ani sa nevyjadril, že bola zaplatená celá suma. V tejto časti považoval
napadnutý rozsudok za nejasný a nezrozumiteľný, a to aj s poukazom na nejasnú odpoveď svedkyne
pani S. K. v jej Čestnom prehlásení zo dňa 04.05.2018. Poukázal na to, že súd sa po ôsmich rokoch
od podania žaloby zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Namietal a nesúhlasil so
záverom súdu, že email zo dňa 06.07.2009 od žalovaného má potvrdiť skutočnosť, že žalobca vedel
o Dohode o urovnaní a jej podmienkach. Predmetným emailom (tak, ako aj emailom z 05.07.2009,
emailom zo dňa 17.06.2009, emailom zo dňa 04.júna 2009) žalobca informuje žalovaného o sume
splátky zaplatenej dlžníkom LAMARC spol. s r.o., nepotvrdzuje vedomosť o obsahu Dohody o urovnaní.
V emaile zo dňa 17.06.2009 sa žalobca „zaujíma, prečo súd prisúdil len tú sumu...Pôvodne mi dlží 10.000
Eur“. Zdôraznil, že napriek tomu, že Dohoda o urovnaní bola žalovaným podpísaná dňa 03.04.2009
(platobný rozkaz sp. zn. 33 Rob 1649/08 vydaný dňa 03.02.2009), žalovaný napriek telefonickým a
hlavne emailovým urgenciám žalobcom (emailová komunikácia 22.04.2009 až 05.05.2009) žalobcovi
predmetný platobný rozkaz ani Dohodu o urovnaní neodovzdal a nedoručil, a to ani po výzve žalobcu
emailom zo dňa 28.09.2009. Vyhodnotenie zo strany súdu obsiahnuté v bode 37 odôvodnenia rozsudku
preto považoval za nesprávne. Žalobca mal za to, že svojimi vyjadreniami nepotvrdil, že poznal obsah
Dohody o urovnaní. Zdôraznil, že nepoznal sumu pohľadávky, jej príslušenstvo, ani spôsob vyplácania,



nepoznal podmienky uzavretej Dohody o urovnaní k Platobnému rozkazu sp. zn. 33 Rob 1649/08.
Taktiež uhradením prvej splátky nemohol žalobca vedieť, že mu vznikla škoda a v akom rozsahu, keď
nemal k dispozícii platobný rozkaz ani Dohodu o urovnaní. Uviedol, že zo strany žalovaného nebolo
preukázané, že žalobcovi ním podpísanú Dohodu o urovnaní a platobný rozkaz odoslal a doručil.
Žalobca ďalej uviedol, že až osobným nahliadnutím do spisu, a to dňa 28.12.2009 získal Platobný
rozkaz sp. zn. 33 Rob 1649/08 a ďalšie doklady, ktoré boli podané žalovaným ako prílohy k návrhu
na vydanie platobného rozkazu. Až z takto získaných dokladov (fotokópie zo spisu 33 Rob 1649/08)
žalobca prvýkrát nadobudol vedomosť o vydanom platobnom rozkaze, jeho obsahu, na základe ktorého
žalovaný uzavrel Dohodu o urovnaní v jeho mene. O rozsahu a výške škody sa žalobca teda dozvedel
najskôr 28.12.2009, resp. až po udelení plnej moci O.. W. M., t.j. až 28.06.2011, keď mohol vyčísliť
rozsah škody. Mal preto za to, že rozhodujúcim dňom, kedy začala plynúť doba uvedená v ustanovení §
106 od. 1 OZ je deň 28.12.2009, no najneskôr deň 28.06.2011. S ohľadom na uvedené zastával názor,
že k podaniu žalobného návrhu na náhradu škody došlo včas. Namietal, že z odôvodnenia rozsudku
nie je preukázané, že o vzniku škody do takej miery, aby si žalobca mohol uplatniť svoj nárok na súde,
sa dozvedel už pred júnom 2011. Poukázal na to, že vedomosť o prvej splátke dlžníkom nenahrádza
vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a v akom rozsahu. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie, alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 27.02.2020. Mal za to,
že súd nespornosť úhrady istiny spolu s úrokom a trovami v rozsahu urovnaného nároku vyhodnotil
správne. Poukázal pritom na podanie žalobcu zo dňa 08.04.2014, v ktorom vo vzťahu k vydanému
Platobnému rozkazu zo dňa 03.02.2019 (ďalej aj „Platobný rozkaz“) v právne veci vedenej Okresným
súdom Bratislava II pod sp. zn. 33Rob/1649/2008 proti spoločnosti LAMARC, spol. s r.o. žalobca sám
uviedol „Toto rozhodnutie možno považovať za rozhodnutie res iudicata, preto podľa nášho názoru je
bezpredmetné sa touto otázkou, t. j. vzťah navrhovateľka a jej zmluvný partner, ďalej zaoberať, nakoľko
podľa vyššie uvedeného platobného rozkazu došlo aj k plneniu zo strany zmluvného partnera, a to
podpísaním Dohody o urovnaní zo dňa 03.04.2009. Vzťah navrhovateľka - jej zmluvný partner bol týmto
ukončený.“ Tiež poukázal na podanie žalovaného zo dňa 29.05.2014, v ktorom tento konštatoval, že
„Žalobca obdržal finančné prostriedky od spoločnosti LAMARC, s.r.o. vo výške, ktorá bola v dohode o
urovnaní dohodnutá a predmetné nijakým spôsobom nenamietal.“ V nadväznosti na predmetné podanie
žalovaného, podal žalobca vyjadrenie zo dňa 20.06.2014, v ktorom namietal niektoré skutočnosti
uvádzané žalovaným vo vyjadrení zo dňa 29.05.2014, ale žiadnym spôsobom v ňom nenamietal tvrdenie
o tom, že by obdržal od spoločnosti LAMARC, spol. s r.o. finančné prostriedky dohodnuté v Dohode o
urovnaní. Uvedené nenamietal ani raz v priebehu súdneho konania. Dal do pozornosti, že k čestnému
vyhláseniu svedka - p. S. K. zo dňa 04.05.2018 sa priamo na pojednávaní dňa 16.01.2020 vyjadril
právny zástupca žalobcu, ktorý však úhradu zo strany spoločnosti LAMARC, spol. s r.o. opätovne
žiadnym spôsobom nenamietal. Za zarážajúce preto žalovaný považoval, že túto námietku žalobca
vzniesol až v podanom odvolaní, pričom však skutočnosť, či spoločnosť LAMARC, spol. s r.o. uhradila
peňažný záväzok žalobcovi v súlade s Dohodou o urovnaní, alebo ho neuhradila, nemožno považovať
za relevantnú pre rozhodnutie vo veci samej, pretože uvedené nemalo žiadny vplyv na posúdenie
opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Súd podľa žalovaného dospel k správnemu záveru,
že žalobca svoj údajný nárok voči žalovanému uplatnil až po uplynutí premlčacej doby upravenej v
§ 106 OZ. Okrem toho uviedol, že v žalobcom prezentovanom právnom posúdení začatia plynutia
subjektívnej premlčacej doby je niekoľko nezrovnalostí, ktoré popierajú jeho pravdivosť a naopak
potvrdzujú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Mal za to, že čo sa týka a) nároku žalobcu
na náhradu škody spôsobenej tým, že žalovaný mal voči dlžníkovi žalobcu uplatňovať nárok žalobcu
v slovenských korunách namiesto v mene euro, b) nároku žalobcu na náhradu škody vyplývajúci z
neuplatnených úrokov z omeškania z faktúr zaplatených dlžníkom žalobcu po lehote splatnosti, c) nároku
žalobcu na náhradu škody vyplývajúci z neuplatnených úrokov z omeškania pri každej jednej faktúre a jej
splatnosti zvlášť pri návrhu na vydanie Platobného rozkazu, subjektívna premlčacia doba začala plynúť
ešte pred uzatvorením Dohody o urovnaní, z dôvodu, že žalobca už skôr získal vedomosť o tom, v akom
rozsahu žalovaný uplatnil jeho nárok voči dlžníkovi (spoločnosti LAMARC, spol. s r.o.) na súde podaným
návrhom na vydanie Platobného rozkazu zo dňa 16.06.2008, doručeným súdu dňa 03.09.2008. Uviedol,
že o podaní návrhu na vydanie Platobného rozkazu a jeho obsahu bol žalobca uzrozumený zaslaním
tohto návrhu emailom zo dňa 01.10.2008, ktorý žalobca v súdnom konaní predložil. Dal do pozornosti,
že žalobca v konaní predložil tiež email žalovaného zo dňa 05.08.2009, v ktorom vysvetľoval žalobcovi,
prečo uplatňoval jeho nárok v slovenských korunách a nie v mene euro. Tomuto emailu predchádzal



email žalobcu zo dňa 17.06.2009, v ktorom žalobca odkazuje na to, že súd prisúdil inú sumu, než ako by
mu mala prislúchať, čo podľa žalovaného potvrdzuje, že žalobca o vydanom Platobnom rozkaze vedel.
Ďalej poukázal na email žalobcu zo dňa 02.08.2009, v ktorom rovnako odkazuje na Platobný rozkaz.
S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že žalobca sám v konaní predložil dôkazy dosvedčujúce,
že ohľadom získania vedomosti o vzniku údajnej škody neuvádza pravdu. Argumentácii žalobcu, že sa
mal o Dohode o urovnaní dozvedieť až dňa 28.12.2009 podľa názoru žalovaného odporuje aj to, že
z fotokópií zo spisového materiálu k Platobnému rozkazu, nemohol získať kópiu Dohody o urovnaní,
nakoľko táto nebola súčasťou spisu, keď bola uzatvorená až po právoplatnom skončení predmetného
súdneho konania. Súd prvej inštancie preto, podľa žalovaného, správne prijal záver, že žalobca o
Dohode o urovnaní vedel už pred prvou splátkou dohodnutou v Dohode o urovnaní (t.j. pred 10.04.2009).
Uviedol, že tvrdeniu žalobcu, že Dohodu o urovnaní nemal k dispozícii odporuje fakt, že táto bola v
konaní predložená spolu s podanou žalobou a sú v nej dokonca poznačené aj jednotlivé úhrady splátok
dlhu zo strany spoločnosti LAMARC, spol. s r.o.. Okrem toho poukázal na email žalobcu žalovanému
zo dňa 04.06.2009, predložený žalobcom spolu s odvolaním, v ktorom žalobca uvádza, že chýba
ešte 1.000 Eur z prvej splátky. Podotkol, že ak by žalobca nemal vedomosť o obsahu Dohody o
urovnaní, je otázne, ako by vedel, aká bola výška prvej splátky dohodnutá v Dohode o urovnaní a
že v nej vôbec bolo splácanie dlžnej sumy v splátkach. Na základe uvedeného mal za to, že žalobca
mal vedomosť o vydanom Platobnom rozkaze a tiež o Dohode o urovnaní, a to v čase, ktorý súd
ustálil za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Konštatoval, že súd prvej inštancie správne
posúdil okamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby a dospel k záveru, že v čase uplatnenia
údajného nároku žalobcu voči žalovanému, došlo k jej uplynutiu. Odvolanie žalobcu preto považoval za
neopodstatnené. S napadnutým rozsudkom sa v celom rozsahu stotožnil a považoval ho za správny,
pričom všetky skutkové zistenia vyplývajú z vykonaného dokazovania, súd vec správne právne posúdil
a svoje rozhodnutie jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil v súlade s § 220 CSP. Vzhľadom na
uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.03.2020. Uviedol, že
žalobca nepredložil žiadny vlastný dôkaz, ktorým by preukázal, že nárok žalobcu obsiahnutý v žalobnom
návrhu je premlčaný, žalovaný sa vo vyjadrení vyjadruje k dôkazom predloženým žalobcom, resp. svojimi
vyjadreniami potvrdzuje právny názor súdu bez akéhokoľvek vlastného dôkazu.

5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 24Cb/262/2011-460 zo
dňa 04.02.2020 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

7. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

8. Podľa § 724 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), príkaznou zmluvou sa
zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

9. Podľa § 725 OZ, príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí.
Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu
a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

10. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii (účinnému ku dňu uzatvorenia zmluvy) (ďalej
len „zákon o advokácii), advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy



klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

11. Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a
svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa
svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných
právnych služieb.

12. Podľa § 26 ods. 1 a 4 zákona o advokácii, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil
v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho
koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti
podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. Advokát
sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

13. Podľa § 420 ods. 1 a 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

14. Podľa § 442 ods. 1 a 3 OBZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do pôvodného stavu.

15. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

16. Podľa ustanovenia § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla, to neplatí ak ide o škodu na zdraví.

17. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

19. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava II č. k. 24Cb/262/2011-460 zo dňa 04.02.2020, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali
za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom
iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného
rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

23. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 6.864,80 Eur s
príslušenstvom titulom náhrady škody z dôvodu, že žalovaný ako advokát podľa názoru žalobcu značne
a závažne pochybil pri výkone svojho povolania v rámci právneho zastúpenia žalobcu ako klienta.
Súd prvej inštancie, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným, posúdil nárok
uplatnený žalobou ako premlčaný a z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému



priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca s uvedeným záverom
nesúhlasil a v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie otázky premlčania uplatneného nároku
súdom prvej inštancie. Trval na tom, že k podaniu žalobného návrhu došlo včas, v lehote uvedenej
v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že o rozsahu a výške škody
sa dozvedel najskôr dňa 28.12.2009 a až po udelení plnej moci O.. W. M. dňa 28.06.2011 mohol
jednoznačne vyčísliť rozsah škody.

24. Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva;
znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok
nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou
premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu
nevymáhateľným. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13. novembra 2008, sp. zn. 21 Cdo 2958/2007)

25. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený
subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej
dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva...V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta
sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané,
že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka
proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto
námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne
postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť
priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/
uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným
subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom
práve účinne vznesie námietku premlčania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2009, sp. zn.
1 M Cdo 8/2008)

26. Pri premlčaní práva na náhradu škody je v § 106 Občianskeho zákonníka ustanovená kombinovaná
premlčacia lehota. Objektívna premlčacia doba je v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka
trojročná a začína plynúť od okamihu škodnej udalosti. Subjektívna premlčacia doba je podľa § 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka dvojročná a pre začiatok jej plynutia je významný subjektívny prvok
pozostávajúci z dvoch zložiek, a to kedy sa poškodený dozvie o škode; vyžaduje sa preukázaná
vedomosť poškodeného o vzniknutej škode do takej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobcom
návrhu; nestačí možnosť takejto vedomosti a kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá.
Vzájomný vzťah subjektívnej a objektívnej lehoty je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo
sa premlčí.

27. Žalobca vo svojej odvolacej argumentácii namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
otázku premlčania, keď žalobca nevedel o Dohode o urovnaní uzatvorenej medzi Silk & More & Silk
B. G., zastúpenou JUDr. Marcelom Borisom, advokátom, a spoločnosťou LAMARC, spol. s r.o. zo dňa
03.04.2009 (ďalej len „Dohoda o urovnaní“) a o vydanom platobnom rozkaze sp. zn. 33Rob/1649/2008
zo dňa 03.02.2009 (ďalej len „Platobný rozkaz“), tieto nemal k dispozícii, a o rozsahu a výške škody
sa dozvedel najskôr dňa 28.12.2009, pričom až po udelení plnej moci O.. W. M. dňa 28.06.2011 mohol
jednoznačne vyčísliť rozsah škody. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca v rozpore
s uvedeným na pojednávaní konanom dňa 23.03.2016 uviedol, že o existencii Dohody o urovnaní sa
dozvedel až po jej podpísaní a to od štatutárnej zástupkyne spoločnosti LAMARC spol. s r.o. pani K.,
ktorá v tom čase žalobcovi oznámila termín úhrady prvej splátky. Z uvedeného súd prvej inštancie
správne vyvodil, že žalobca sa musel o Dohode o urovnaní dozvedieť v čase medzi jej podpísaním dňa
03.04.2009 a dňom prvej splátky 10.04.2009, kedy žalobca musel nad všetky pochybnosti vedieť o tom,
že mu mala vzniknúť škoda (v akej výške) a kto za ňu zodpovedá. Odvolací súd podotýka, že súd prvej
inštancie len podporne uviedol, že skutočnosti, že žalobca vedel o Dohode o urovnaní a jej podmienkach
nasvedčuje i e-mail žalovaného zo dňa 06.07.2009, v ktorom tento žalobcovi poradil, aby čo sa týka
prijatých platieb od spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o., počkali do konca júla, tak ako sa dohodli. Okrem
toho odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v podaní zo dňa 20.06.2014, doručenom súdu dňa
25.06.2014 (č.l. 157-158 súdneho spisu) žalobca uviedol, že „V čase uzatvorenia Dohody o urovnaní aj
následne po nej bol žalobcom (žalovaný) vyzvaný na nápravu.“ Konajúci súd potom správne konštatoval,



že ak žalobca o uzatvorení Dohody o urovnaní vedel podľa jeho vyjadrenia, v čase uzatvorenia dohody
dňa 03.04.2009, tento deň sa považuje za rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej lehoty uvedenej
v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Lehota na podanie žaloby o náhradu škody, bez
toho aby mohla byť účinne vznesená námietka premlčania, tak žalobcovi uplynula dňom 03.04.2011.
Žaloba bola doručená súdu dňa 30.08.2011 a návrh na pristúpenie žalovaného do konania bol súdu
doručený dňa 06.12.2011. Keďže žalovaný v konaní vzniesol voči nároku žalobcu uplatnenému žalobou
námietku premlčania, súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu ako premlčaný a žalobcu z tohto
dôvodu v celom rozsahu zamietol. Odlišnú argumentáciu žalobcu, ohľadne začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty, považoval odvolací súd, s poukazom na vyššie uvedené, za nedôvodnú.

28. Nad rámec vyššie uvedeného, odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že argumentácii žalobcu,
že sa mal o Dohode o urovnaní dozvedieť až dňa 28.12.2009 odporuje aj skutočnosť, že z fotokópií
zo spisového materiálu k predmetnému platobnému rozkazu, ktoré si mal žalobca zabezpečiť dňa
28.12.2009, nemohol získať kópiu Dohody o urovnaní, nakoľko táto logicky nebola súčasťou daného
súdneho spisu, keď bola uzatvorená až po právoplatnom skončení predmetného súdneho konania.
Napriek tomu žalobca Dohodu o urovnaní predložil spolu s podanou žalobou, a teda ju musel mať k
dispozícii.

29. Odvolací súd poukazuje na to, že základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje
povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú
svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť
tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti
prípadu. Následkom nesplnenia tejto povinnosti je strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného
bremena. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci
tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť
ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Nástrojom
materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu normatívne
zakotvená v § 191 ods. 1 CSP za stredníkom - ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo prihliadať
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540
s.)

30. Ako irelevantnú odvolací súd posúdil námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil,
že dlžník žalobcovi zaplatil k čomu sa zaviazal v Dohode o urovnaní, že dlžník plnil riadne a včas
na účet žalobcu a že došlo k zaplateniu celej sumy vrátane príslušenstva. Odvolací súd sa v tomto
smere stotožnil s právnym názorom žalovaného, že uhradenie, či neuhradenie dlžnej sumy zo strany
spoločnosti LAMARC, spol. s r.o. nemalo žiaden vplyv na posúdenie opodstatnenosti uplatneného
nároku žalobcu voči žalovanému v tomto konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie
napadnutý rozsudok zrozumiteľne a dostatočným spôsobom odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ustanovenie § 220
ods. 2 CSP.

31. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

32. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.
24Cb/262/2011-460 zo dňa 04.02.2020 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.



34. O výške náhrady trov konania rozhodne  zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia  byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Cb/262/2011", "guid": "47388f4b-6e73-455c-98e4-406365ca9584:11deaac7-c7b3-4739-8fc8-0423db0a51d5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "dee54dbe-a423-4ed0-8397-86054da4bb21:6fbc804a-f7d3-451e-8b8e-ab1d9b73fc2d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1211221346.2", "spisova_znacka": "4Cob/47/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/47/2020 z 19. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1211221346.2"}], "citovane_v": []}