{"guid": "4d761aa0-3673-4d90-bcb6-3d85c15e066d:8a8639e4-71a2-45df-ad57-89d0d3c7ec19", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1212235548.2", "spisova_znacka": "1Cob/158/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/158/2019 z 24. 2. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. februára 2021, sp. zn. 1Cob/158/2019, ECLI:SK:KSBA:2021:1212235548.2", "identifikacne_cislo": "1212235548", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Rigáňová", "sudca_id": 1227, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-riganova-1227", "datum_vydania": "2021-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "3Obdo/32/2023", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "5fb40b09-49f5-481d-862a-d742a9788876:b599c215-da19-4675-897a-5f810e804049", "datum": "2024-10-22", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a8639e4-71a2-45df-ad57-89d0d3c7ec19", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1212235548.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1212235548.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1212235548.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/158/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212235548
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1212235548.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: \"V Z O R O D
E V\", výrobné družstvo v Bratislave, Mliekárenská 8, Bratislava, IČO: 00 167 631, zast.: JUDr. Anna
Besedičová, advokátka, Dlhá 7, Ivanka pri Dunaji proti žalovanému: COOP PRODUKT SLOVENSKO,
Mliekárenská 10, Bratislava, IČO: 00 168 637, zast.: Mgr. Dušan Zatkalík, advokát, Ľudovíta Fullu 9/
A, Bratislava o zaplatenie sumy 63.085 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 22Cb/55/2013-1159 zo dňa 20.5.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 22Cb/55/2013-1159 zo dňa
20.5.2019   p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
63.085 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.1.2011 do zaplatenia. Súčasne priznal
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2012
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 41.292 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne od 1.1.2011 do zaplatenia titulom nevyplatenia členského podielu v správnej výške po zániku
jeho členstva u žalovaného. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že členstvo žalobcu u žalovaného skončilo
31.12.2009. Žalovaný listom z 31.8.2010 oznámil žalobcovi splatnosť členského podielu prepočítaného
ku dňu ukončenia členstva v sume 159.463,59 eur so záväzkom vysporiadania do 31.12.2010. Členský
podiel bol žalobcovi vyplatený v januári 2011. Východzia hodnota, z ktorej bola vypočítaná výška
podielu žalobcu, bola žalovaným ponížená o hodnotu nehnuteľného majetku - Budova SOU - služieb
v Bardejove a Učňovská škola v Poprade. Hodnota uvedeného majetku sa nepremietla do základu
pre výpočet členského a aj majetkového podielu žalobcu. Percentuálny podiel žalobcu 2,294 % na
majetku žalovaného z nepriznanej sumy minimálne 1.800.000 eur predstavuje dlžnú sumu na podiele
žalobcu 41.292 eur počnúc dňom 1.1.2011 (v súlade s časťou VI., čl. 25, bod 8 Stanov CPS platných a
účinných dňom 31.10.2008). V znaleckom posudku č. 26/2016 súdom ustanovený znalec W.. K. G. určil
všeobecnú hodnotu pre skupinou objektov SOU Bardejov na Hviezdoslavovej ulici a na Priemyselnej
ulici a SOU Poprad na Sherffelovej ulici a na Širokej ulici spolu vo výške 2.750.000 eur zaokrúhlene.
Vzhľadom na uvedený znalecký posudok žalobca rozšíril žalobu na zaplatenie sumy 63.085 eur s prísl.
(2,294 % podiel na majetku žalovaného zo sumy 2.750.000 eur). Uznesením z 26.10.2017 súd pripustil
zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 63.085 eur spolu s 9 % ročným úrokom
z omeškania od 1.1.2011 do zaplatenia.



3. Prvoinštančný súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými písomnými dôkazmi
ako aj príslušnými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že žaloba je plne dôvodná. Vychádzajúc
z listov vlastníctva mal konajúci súd za to, že predmetné nehnuteľnosti sú jednoznačne vlastníctvom
žalovaného v podiele 1/1, pričom tieto nehnuteľnosti žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy - E.
XXX/XXXX a E.-XXXX/XXXX (LV č. XXXX, k.ú.: J., okres J.) a kúpnej zmluvy E. XXXX/XX (LV č. XXX,
k.ú.: E., okres G.). Keďže je žalovaný dobrovoľným združením právnických osôb zriadeným podľa § 20f
a nasl. Občianskeho zákonníka, nie je možné na úpravu vzťahov medzi združením a jeho členmi (pri
zániku ich členstva) aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník problematiku
vyrovnacieho podielu člena združenia pri ukončení jeho členstva v združení bližšie neupravuje, ani v tejto
súvislosti neodkazuje na iné právne predpisy, ustanovuje len, že úpravu majetkových pomerov, vznik
a zánik členstva, práva a povinnosti členov obsahujú stanovy združenia. Vzájomné práva a povinnosti
medzi členmi združenia a združením v zmysle § 20h Občianskeho zákonníka teda upravujú výlučne
stanovy združenia, ktoré okrem iného upravujú aj podmienky vzniku a zániku členstva, práva a povinnosti
členov, orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho
likvidačným zostatkom. Preto jednoznačne pri určení výšky majetkového podielu člena pri jeho vystúpení
zo združenia je potrebné vychádzať z platných stanov tohto združenia v rozhodnom čase. Zo stanov
žalovaného vyplýva, že žalovaný je dobrovoľným združením právnických osôb s majetkovou účasťou
členských družstiev na celom majetku (čl. 1, bod 1). Členské družstvá (teda aj žalobca) majú právo na
členský podiel na majetku CPS v prípade zániku členstva v CPS  (čl. 7, písm. i/). Majetok CPS tvoria
všetky aktíva kryté vlastnými zdrojmi a cudzími zdrojmi a podiely vo všetkých organizáciách, kde má CPS
majetkovú účasť (čl. 23 bod 1). Pri zániku členstva družstva za trvania CPS vznikne družstvu (žalobcovi)
nárok na výplatu členského podielu podľa stanov (čl. 25, bod 8), pričom tento členský podiel je splatný
do konca kalendárneho roka, v ktorom sa schválila riadna účtovná závierka CPS (čl. 25, bod 9). Členský
podiel sa skladá v zmysle čl. 25 ods. 1 a 2 stanov z členského vkladu, majetkového podielu zvýšeného
alebo zníženého o hodnotu ďalšieho majetkového podielu na hospodárskom výsledku. Majetkovým
podielom sa rozumie percentuálne vyjadrenie vzťahu členského družstva k majetku CPS k termínu
31.12. príslušného roka podľa Pravidiel na stanovenie % podielu členských družstiev na majetku CPS.
Zo stanov je nesporné, že majetok CPS tvoria všetky aktíva kryté vlastnými a cudzími zdrojmi a podiely
vo všetkých organizáciách, kde má CPS majetkovú účasť - majetkom CPS je teda aj hmotný majetok,
ktorého súčasťou sú nepochybne aj nehnuteľnosti, ktoré v rozhodnom období patrili žalovanému, a
teda podľa názoru prvoinštančného súdu nie je možné pri určovaní členského podielu ignorovať túto
podstatnú zložku majetku žalovaného a nezahrnúť ju do výpočtu hodnoty členského podielu žalobcu.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri určení hodnoty nehnuteľností vychádzal zo znaleckého
posudku č. 26/2016 súdom ustanoveného znalca W.. K. G., ktorý určil všeobecnú hodnotu predmetných
nehnuteľností spolu vo výške 2.750.000 eur, nakoľko tento posudok spĺňa všetky zákonné náležitosti
vyžadované právnymi predpismi. Pokiaľ ide o znalecký posudok, na ktorý poukázal žalovaný
(vypracovaný W.. C.O. J.), tento je podľa názoru prvoinštančného súdu irelevantný, keďže v ňom
znalkyňa uvádza, že v účtovníctve CPS za rok 2009 sa na podsúvahových účtoch na účte 774 majetok
SOU uvádza suma 2.343.000,27 eur, pričom znalkyňa ďalej uvádza, že uvedená suma je vedená len
evidenčne kvôli prehľadu. Pri posudzovaní otázky veľkosti majetkového podielu žalobcu na majetku
žalovaného súd vychádzal zo všeobecnej (trhovej) hodnoty majetku žalovaného. Neexistuje žiaden
titul, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že žalobca má nárok na podiel iba z účtovnej hodnoty majetku
žalovaného, ako to tvrdí žalovaný, ktorý na zdokladovanie účtovnej zostatkovej hodnoty predmetných
nehnuteľností založil do spisu znalecký posudok č. 2/2018 znaleckej organizácie ATCL, k.s. (táto určila
účtovnú zostatkovú hodnotu preverovaného majetku k 31.12.2009 v prípade SOU v Poprade a SOU
v Bardejove v sume 964.595,86 eur). Stanovy žalovaného v žiadnom svojom ustanovení neupravujú,
že členské družstvo pri svojom vystúpení zo žalovaného má nárok na majetkový podiel iba z účtovnej
hodnoty majetku žalovaného, resp. že členské družstvo má pri vystúpení od žalovaného účasť na
účtovnej hodnote majetku. Naopak stanovy v tomto ohľade používajú jasný pojem „majetok“, „na majetku
CPS“, „na celom majetku CPS“ (čl. 25 bod 2, bod 4, čl. 28 a pod.), pričom tu treba vychádzať z jeho
všeobecnej hodnoty. Ak žalovaný pri svojom výpočte majetkového podielu žalobcu mienil vychádzať
z účtovnej hodnoty, nič mu nebránilo v tomto smere svoje stanovy zmeniť alebo doplniť. Stanovy
žalovaného neobsahujú ani to, z čoho by potom mala účtovná hodnota vychádzať a z akých položiek by
sa mala vypočítavať. Posúdenie toho, či sa má pri určovaní majetkového podielu žalobcu vychádzať z
trhovej alebo z účtovnej hodnoty nehnuteľností je výlučne otázkou právnou, ktorej posúdenie prináleží
iba súdu (na základe interpretácie ustanovení stanov), preto súd prvej inštancie nepovažoval subjektívny



názor svedkyne C. J. o tom, že nie je možné použiť v danom prípade trhovú cenu, za smerodajný. Súd
nemôže svojim výkladom (interpretáciou) meniť obsah právneho úkonu, ani chýbajúci obsah dopĺňať.
Nakoľko stanovy žalovaného (upravujúce základňu pre výpočet majetkového podielu vystupujúceho
člena, čl. 25) pri slovách „majetok CPS“ neobsahujú súčasne pojmy ako „majetok v účtovnej hodnote,
majetok vychádzajúci z účtovnej závierky k rozhodnému obdobiu a pod.“, súd nemôže takýto chýbajúci
obsah dopĺňať výkladom právneho úkonu. Išlo by o neprimeraný zásah do zmluvnej autonómie strán a
nahrádzanie toho, čo nebolo stranami pri právnom úkone, v internom právnom predpise, prejavené. Ak
stanovy žalovaného uvádzajú, že vystupujúce družstvo má pri zániku členstva právo na členský podiel
na majetku žalovaného, treba pod týmto pojmom rozumieť majetok v jeho (reálnej) všeobecnej hodnote
a nie v účtovnej hodnote. Ďalej konajúci súd uviedol, že žalovaný ako účtovná jednotka bol povinný
účtovať o všetkých skutočnostiach o stave a pohybe majetku (§ 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 431/2002
Z.z. o účtovníctve), pričom majetkom sa rozumejú tie aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom
minulých udalostí a je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú
sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28; vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o
majetku a záväzkoch (§ 2 ods. 4 písm. a/ zákona č. 431/2002 Z.z.). Žalovaný predmetné nehnuteľnosti
na základe nájomných zmlúv prenechával za odplatu tretím osobám (školám), pričom z nájomného, ako
aj z dotácie zo ŠR získanej pre školu mal preukázateľné ekonomické úžitky. To znamená, že žalovaný bol
povinný v zmysle citovaných ustanovení zákona o účtovníctve o predmetných nehnuteľnostiach riadne
účtovať, vykazovať ich v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch, čo však
neurobil. Podľa názoru súdu v zmysle § 85 Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16.
decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej
účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, na podsúvahovom účte
by prenajatý majetok mohli evidovať školy, ale nie sám žalovaný, ktorý tento majetok nadobudol do
vlastníctva, keďže na podsúvahových účtoch sa sledujú skutočnosti, o ktorých sa neúčtuje v účtovných
knihách. To nie je prípad žalovaného, ktorý je povinný účtovať o nehnuteľnom majetku v účtovných
knihách podľa § 2 ods. 2 a 4 zákona o účtovníctve. Súd prvej inštancie bol tiež názoru, že žalovaný bol
povinný oceniť predmetné nehnuteľnosti reálnou hodnotou (§ 25 ods. 1 písm. d/ zákona č. 431/2002
Z.z.), a to prostredníctvom posudku znalca (§ 27 ods. 2 písm. d/). Vzhľadom na všetky uvedené
skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na doplatenie hodnoty členského podielu
vo výške 63.085 eur, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP. Namietal, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne, náležite,
dostatočne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnené a taktiež sa súd v rozhodnutí nevysporiadal
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní. Súd síce uvádza a konštatuje niektoré právne
predpisy a ustanovenia stanov žalovaného, pričom však neuvádza, ako ich interpretuje a aplikuje
na konkrétne rozhodnutie. Týka sa to najmä uplatnenia príslušných ustanovení stanov žalovaného
a znaleckých posudkov založených v predmetnej veci. Súd nebral do úvahy potrebu posudzovania
komplexnosti ustanovení stanov žalovaného a na ne nadväzujúcich a z nich vychádzajúcich ďalších
interných predpisov a dokladov žalovaného, ako napr. štatútov jednotlivých fondov. Súd sa tiež
vôbec nezaoberal ďalšími významnými dokladmi založenými v tomto konaní, ako napr. hospodárskymi
zmluvami a delimitačnými protokolmi, pričom tieto majú nepochybne zásadný význam. Z tohto možno
vyvodiť, že napadnuté súdne rozhodnutie je arbitrárne, nie náležite odôvodnené a v podstate sa nedá
preskúmať, pretože súd náležite a riadne neuviedol, z čoho vychádzal a ako vyhodnotil dôkazy pri svojom
rozhodovaní, väčšinu dôkazov ani len nezmienil a nijako neuviedol hoci súdny spis má značný rozsah
a tieto sa v ňom preukázateľne nachádzajú a žalovaný ich uvádzal a označil vo svojich podaniach a
vyjadreniach.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie v predmetnom rozsudku na strane 7 správne konštatuje,
že je potrebné jednoznačne vychádzať z platných Stanov žalovaného pri vysporiadaní majetkového
nároku vystupujúceho člena združenia, avšak vo svojom odôvodnení v rozsudku uvedené citácie Stanov
ignoruje a nezaoberá sa s nimi. Tento nesprávny postup súdu sa podľa názoru žalovaného týka najmä
uplatnenia a výkladu článku 25 ods. 4 Stanov, ktoré súd správne cituje na strane 4 rozsudku, pričom
ale tu uvedeným Podielovým fondom sa bližšie nezaoberá, a to napriek tomu, že na neho žalovaný
odkazuje vo viacerých podaniach a považuje ho za zásadný. Zásadný je z dôvodu, že Podielový fond je
zriadený za účelom vymedzenia účasti členských družstiev na majetku žalovaného. Súd prvej inštancie
sa s týmto esenciálnym argumentom žalovaného vôbec nezaoberal a nedal odpoveď, prečo sa na neho
nemá pri majetkovom vysporiadaní prihliadať. Článok 25 bod 4 má tri vety, ktoré navzájom spolu logicky



súvisia. Je v ňom uvedená „definícia“ Podielového fondu. Toto ustanovenie má najvyššiu dôležitosť z
hľadiska majetkového vysporiadania člena pri skončení svojho členstva. Ide o osobitné ustanovenie
upravené za účelom vymedzenia účasti člena na majetku žalovaného. Ak majú mať Stanovy zásadný
význam na predmet sporu, čo súd aj uvádza, považuje žalovaný za potrebné sa týmto prinajmenšom
zaoberať a zohľadniť to pri rozhodovaní s tým, že je potrebné uviesť, akými úvahami sa súd riadil pri
svojom rozhodovaní. V Podielovom fonde sa od jeho vzniku, teda východiskového stavu k 31.12.2008
neeviduje majetok, ktorý bol v zmysle delimitačných zápisníc a zriaďovacích listín oboch škôl zverený
týmto školám. Tento postup bol schválený aj auditom v Správe nezávislého audítora z 29.6.2009. Audítor
vo svojej správe konštatoval, že revidovaná účtovná závierka poskytuje pravdivý a objektívny pohľad
na finančnú situáciu účtovnej jednotky žalovaného, výsledky jej hospodárenia a peňažné toky za rok
končiaci k danému dátumu sú v súlade so zákonom o účtovníctve. Úpravou Podielového fondu v
Stanovách žalovaného sa súd vôbec nezaoberal, pričom toto odôvodnenie je mimoriadne významné pre
budúcu existenciu záujmového združenia a je odrazom práva žalovaného na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi
uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany
sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť
sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadneho opravného prostriedku.

7. Žalovaný nespochybňuje, že žalobca má nejaký nárok na majetkové vysporiadanie pri jeho vystúpení
zo združenia žalovaného, avšak sporný je rozsah vysporiadania, teda či sa má vysporiadanie týkať
aj tej časti majetku, ktorý bol predmetným školám zverený, ktoré ho evidovali vo svojom účtovníctve,
odpisovali a zveľaďovali ho a tento majetok plnil a plní jednoznačne verejnoprospešný účel. Žalovaný
nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že Stanovy s tým nepočítali, pretože inak by nemala úprava
Stanov týkajúca sa Podielového fondu žiadny zmysel. Súd nie je oprávnený meniť či dopĺňať predpisy
žalovaného ktoré upravujú jeho fungovanie a práva a povinnosti členov a združenia navzájom. Takáto
úprava existuje a súd sa s ňou mal vysporiadať.

8. Žalovaný vytýka konajúcemu súdu, že vo svojom rozsudku nikde neuvádza, že by sa akýmkoľvek
spôsobom zaoberal čl. 27 Stanov žalovaného, ktorým Valné zhromaždenie zriadilo aj ďalšie, taktiež
účelovo zriadené fondy, ktoré slúžia na konkrétny, presne zadefinovaný účel, napr. Rehabilitačný fond
na zabezpečovanie financovania osobitných potrieb výrobných družstiev invalidov, ktoré sú členmi CPS;
Fond družstevnej svojpomoci na vzájomnú podporu členov a zamestnancov členských družstiev a
CPS v nezavinených, ťaživých, náhlych a nepredvídaných životných situáciách. Ide preukázateľne o
fondy využiteľné len na účel, pre ktorý boli zriadené, t.j. aj tieto fondy slúžia presne tomu účelu, ktorý
upravujú ich štatúty a taktiež sú vylúčené z okruhu majetku slúžiaceho na majetkové vysporadúvanie
odchádzajúcich členov, pričom na majetkové vysporiadanie slúži v zmysle Stanov žalovaného Podielový
fond. Ak by sa bez ďalšieho akceptoval výklad súdu, Podielový fond by nemal žiadny význam, teda nemal
by byť v Stanovách upravený a taktiež by nemalo žiadny zmysel prijímať Štatút podielového fondu.

9. Žalovaný namieta správnosť záveru prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého „predmetné
nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalovaného, pričom tieto nadobudol na základe kúpnej zmluvy
E.-XXX/XXXX a E.-XXXX/XXXX a kúpnej zmluvy E.“, čo sa nezakladá na pravde, nakoľko
predmetnými zmluvami bola nadobudnutá len malá časť pozemkov minimálnej hodnoty v porovnaní s
nehnuteľnosťami, z ktorých si žalobca uplatňoval svoj nárok a naviac aj časové hľadisko rokov 2014 ako
aj 2010 je v tejto veci právne bezvýznamné a nemôže mať súvis s predmetným sporom, pretože žalobca
vystúpil zo združenia žalovaného a jeho členstvo u žalovaného skončilo k 31.12.2009 a z tohto titulu
nemôže byť majetkovo vysporiadané jeho členstvo z majetku nadobudnutého v rokoch 2010 a 2014. Súd
prvej inštancie vôbec vo svojom rozsudku neuvádza titul nadobudnutia sporného majetku, čím sa jeho
rozhodnutie stáva nepreskúmateľným a zjavne vadným a v rozpore so skutkovým stavom. Nehnuteľnosti
škôl, ktoré boli získané Hospodárskou zmluvou v minulosti, alebo boli na ne poskytnuté účelové štátne
dotácie (pred 31.12.2008, odkedy Stanovy žalovaného zaviedli majetkové vysporiadanie po ukončení
členstva), sú prísne účelovo viazané a zverené školám delimitačnými protokolmi v roku 1990, preto sa do
tohto Podielového fondu nezahrnuli, nakoľko by to bolo v rozpore so zákonom aj Hospodárskou zmluvou.
Predmetné nehnuteľnosti nepatria do Podielového fondu, nakoľko sú účelovo viazané na výchovu
mládeže a žalovaný tým voči štátu prevzal záväzok, osobitne pri nehnuteľnostiach v G. aj záväzok o ich
bezodplatnom spätnom prevode na štát pokiaľ nebudú využívané na výslovne uvedený účel (výchova
učňovského dorastu). Žalovaný zastáva názor, že člen (členské družstvo) pri skončení svojho členstva



v záujmovom združení právnických osôb nemôže požadovať majetkové vysporiadanie z majetku, ktorý
bol záujmovému združeniu právnických osôb prevedený zo štátneho majetku so záväzkom výchovy
mládeže s podmienkou jeho bezodplatného spätného prevodu na štát.

10. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného nesprávne právne posúdil vec, keď priznal plnenie v
prospech žalobcu z majetku, ktorý žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu nežiadal,
konkrétne z pozemkov registra „C“, parc. č. XXXX/X, p.č. XXXX/X a p.č. XXX, k.ú.: E., Okres: G.,
Obec: G.. Napriek tomu mu súd priznal aj majetkové vysporiadanie z týchto pozemkov. Z predloženého
znaleckého posudku č. 26/2016 vypracovaného znalcom W.. K. G.Í. neboli tieto nehnuteľnosti súdom
„odčítané“ a majetkové vysporiadanie podľa rozhodnutí súdov má teda zahŕňať aj hodnotu nehnuteľností
nad rámec žaloby. Žalovaný uvádza, že rozsudkom súdu prvej inštancie bola porušená rímska zásada
iudex ne eat petita partium, pretože žalobcovi bolo priznané plnenie aj za nehnuteľnosti, z ktorých plnenie
nežiadal. V súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania, a preto nemôže navrhovateľovi
priznať viac, než žiadal v žalobnom petite. Na podiel na majetku z týchto nehnuteľností nemal žalobca
nárok, nakoľko boli nadobudnuté až po skončení jeho členstva u žalovaného. V tomto rozsahu je chybný
aj predmetný znalecký posudok, na ktorý súd prihliadal. Ak sa už súd rozhodol priznať žalobcovi plnenie,
mal pri rozhodnutí vyňať zo znaleckého posudku ohodnotenie parc. č. XXXX/X, p.č. XXXX/X a p.č. XXX,
k.ú.: E., Okres: G., Obec: G., celkovú ohodnotenú sumu za tieto pozemky znížiť a tak následne vypočítať
sumu, ktorá zodpovedá sume za žalované sporné nehnuteľnosti.

11. Žalovaný tiež namietal záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého „pojem majetok uvedený v
Stanovách spája s jeho vyjadrením vo všeobecnej hodnote“. Súd bez náležitého skúmania a vyloženia
Stanov zobral za smerodajnú všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností, pričom táto v Stanovách
nemá žiadnu oporu. Žiadny článok Stanov nikdy neuvádzal potrebu určovania akejkoľvek všeobecnej
hodnoty, práve naopak, Stanovy vždy odkazujú na účtovnú závierku, čo sa rovná účtovnej hodnote (napr.
čl. 25 bod 3 vykázanej riadnou účtovnou závierkou, čl. 25 bod 5 ... podľa výsledkov hospodárenia...).
Za týmto účelom žalovaný zabezpečil Znalecký posudok č. 2/2018 vypracovaný znaleckou organizáciou
ATCL, k.s. zapísanou v zozname znalcov pre odbor Ekonomika a riadenie podnikov - oceňovanie a
hodnotenie podnikov, ev. č. znaleckej organizácie 900224, pričom tento posudok je vypracovaný v súlade
so Stanovami žalovaného, ako aj v súlade so Štatútom podielového fondu. Správnosť tohto postupu
je podporená aj Odborným vyjadrením W.. C. J. č. 2/2018. Účtovné predpisy taktiež poznajú pojem
historickej ceny, pričom ak súd mal za to, že žalobcovi prináleží majetkové vysporiadanie z predmetného
sporného majetku, bolo potrebné vychádzať z historickej ceny, ktorá je známa a bola uvádzaná na
dokladoch, na základe ktorých žalovaný tieto nehnuteľnosti nadobudol.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že súd v bode 14 napadnutého rozsudku neprávne uvádza svoj názor, že
žalovaný bol povinný pri vedení svojho účtovníctva postupovať v zmysle § 85 Opatrenia MF SR zo
16.12.2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej
účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, nakoľko žalovaný
nie je podnikateľským subjektom. Žalovaný účtuje podľa Opatrenia MF SR zo 14.novembra 2007 č.
MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre
účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania, v znení opatrenia z 27.
novembra 2008 č. MF/24485/2008-74 a Opatrenia z 12. marca 2009 č. MF/10294/2009-74, t.z. nie je
možné na žalovaného aplikovať postupy v zmysle Opatrenia MF SR zo 16.12.2002, čo je v súlade s
§ 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. zákona o účtovníctve, ako aj v súlade s § 1 Opatrenia MF SR
zo 14. novembra 2007, ktoré upravuje, že týmto Opatrením sa ustanovujú podrobnosti o postupoch
účtovania a účtovej osnove aj pre záujmové združenia právnických osôb. V súlade s § 71 Opatrenia MF
SR zo 14. novembra 2007 platí, že ak vlastník zverí majetok zriadenej organizácii, preberá ho do svojej
účtovnej evidencie správca (zriadená organizácia) v pôvodnej cene vrátane oprávok. Postup účtovania
žalovaného a škôl je teda správny.

13. Na záver odvolania žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za rozporné s dobrými
mravmi, nakoľko súd neriešil a nevysporiadal sa s argumentom žalovaného, či môže člen (členské
družstvo) pri skončení svojho členstva v záujmovom združení právnických osôb požadovať majetkové
vysporiadanie z majetku, ktorý bol záujmovému združeniu právnických osôb prevedený zo štátneho
majetku so záväzkom výchovy učňovského dorastu a osobitnou podmienkou bezodplatného prevodu
na štát, t.j. požadovať majetkové vysporiadanie z majetku, ktorý je účelovo viazaný na všeobecne
prospešný účel - výchovu a vzdelávanie učňovského dorastu. Naviac bolo potrebné sa zaoberať aj



Hospodárskou zmluvou zo dňa 15.12.1980 č. 945/80, v zmysle ktorej bola veľká časť žalovaných
nehnuteľností (budova školy ul. SNP 1253, Poprad, budova Domova mládeže ul. Široká 1850, Poprad,
budova školy ul. Kpt. Nálepku 1327, vnútrobloková komunikácia, ihrisko SNP 1253, Poprad) prevedená
bezodplatne do vlastníctva právneho predchodcu žalovaného (Slovenský zväz výrobných družstiev) za
účelom výchovy učňovského dorastu. Išlo teda o prevod vlastníckeho práva s osobitnou podmienkou.
Dôsledkom tohto rozhodnutia súdu bude vážne existenčné ohrozenie žalovaného ako záujmového
združenia právnických osôb. Ak by mal žalovaný majetkovo vysporiadavať odchádzajúce členské
družstvá aj z majetku, ktorý je účelovo viazaný na výchovu a vzdelávanie mládeže, ktorú žalovaný
plánuje realizovať aj v budúcnosti, toto bude viesť k finančnému úpadku žalovaného a k jeho zániku.

14. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny,
keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec
posúdil správne aj po právnej stránke.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v
merite veci, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

18. Žalovaný koncentroval svoje odvolacie dôvody do námietky, že súd prvej inštancie nepostupoval
správne, keď do základu pre výpočet členského podielu pri zániku členstva zahrnul aj nehnuteľnosti,
ktoré sú v správe dotknutých školských zariadení, ďalej do námietky, že súd mal vychádzať pri výpočte
z účtovnej hodnoty, a nie zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností a napokon do námietky, že je v rozpore
s dobrými mravmi, ak sa má žalovaný vysporiadať aj z majetku, ktorý je účelovo viazaný.

19. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca má nárok podieľať sa svojím
podielom pri skončení jeho členstva na celom majetku žalovaného, ako to vyplýva zo znenia Stanov
ako základného a rozhodujúceho dokumentu žalovaného, konkrétne z čl. 1 bodu 1, čl. 7 písm. i), čl. 23
bodu 1, čl. 25 bodu 1, 2, 4, 8, čl. 28 bodu 1 až 7. V Stanovách žalovaného je výslovne uvedené, že
COOP PRODUKT SLOVENSKO je dobrovoľným záujmovým združením právnických osôb s majetkovou
účasťou členských družstiev na celom majetku (čl. 1 bod 1), ktoré členské družstvá majú právo na
členský podiel na majetku COOP PRODUKT SLOVENSKO spôsobom vyjadreným v čl. 7 písm. i),
majetkovým podielom sa rozumie percentuálne vyjadrenie vzťahu členského družstva k majetku COOP
PRODUKT SLOVENSKO podľa pravidiel na stanovenie %-ného podielu členských družstiev na majetku
COOP PRODUKT SLOVENSKO uvedených v čl. 28 bod 1-7. Nebolo možné potom sa potom stotožniť s
tvrdením žalovaného, že majetkový podiel žalobcu sa mal odvíjať od podielového fondu a zdrojov krytia
majetku, pretože takýto postup nemá oporu v Stanovách a takýto spôsob určenia majetkového podielu
z týchto Stanov nevyplýva.

20. Žalovaný vo svojom odvolaní argumentoval tým, že zmyslom zriadenia podielového fondu bolo
určenie toho, v akej výške sú jednotlivé členské družstvá účastné na majetku COOP PRODUKT
SLOVENSKO s tým, že podielový fond je tvorený výlučne majetkovými podielmi jednotlivých družstiev,
súčet majetkových podielov všetkých členských družstiev tvorí fond vo výške 100 %. Žalovaný
potom vyvodzoval, že žalobca mal pri jeho vystúpení z družstva účasť na podielovom fonde v
percentuálnej výške 2,294 % a tvrdil, že základňou pre výpočet majetkového podielu žalobcu nie je celý
majetok žalovaného, ale ním zriadený podielový fond. Z uvedeného ale nie je zrejmé, ako sa môže
majetkový podiel žalobcu vypočítavať z podielu fondu, ktorý je súčasne tvorený aj týmto samotným
majetkovým podielom, pretože potom by základňou pre výpočet majetkového podielu žalobcu bolo
(okrem majetkových podielov zvyšných členov) samotný vypočítavaný majetkový podiel a majetkový
podiel žalobcu by sa vypočítaval sám zo seba, čo je nelogické. Žalovaný v odvolaní uviedol, že podielový
fond bol zriadený za účelom vymedzenia účasti členských družstiev na majetku žalovaného, a tak



základňou pre určenie výšky majetkového podielu žalobcu je samotný majetok žalovaného, čomu
korešponduje aj čl. 7 písm. i) Stanov, ktorý vymedzuje, že členské družstvá majú v prípade zániku
členstva v COOP PRODUKT SLOVENSKO právo na členský podiel na majetku COOP PRODUKT
SLOVENSKO, teda na všetkých aktívach krytých vlastnými a cudzími zdrojmi a podieloch vo všetkých
organizáciách, kde má COOP PRODUKT SLOVENSKO majetkovú účasť (čl. 23 bod 1 Stanov).

21. Odvolací súd teda zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že predmetné nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX, k.ú. J., okres J. (budova SOU - služieb v Bardejove) a na LV č. XXX, k.ú. E.Á.,
okres G. (Učňovská škola v Poprade) mali byť zahrnuté do výpočtového základu na výpočet podielu
žalobcu. Potreba zahrnutia týchto nehnuteľností do výpočtového základu je daná tým, že vymedzené
nehnuteľnosti sú zapísané  a vedené na liste vlastníctva v prospech žalovaného, čím nepochybne
tvoria jeho majetok a žalovaný disponuje všetkými právami vyplývajúcimi z tohto vlastníctva. Z hľadiska
„zistenia“ majetku žalovaného pre účely výpočtu majetkového podielu žalobcu je irelevantné, že
žalovaný časť svojho majetku (dotknuté nehnuteľnosti) zveril do hospodárenia stredným školám.

22. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, v zmysle ktorej mal súd pri určení hodnoty
sporných nehnuteľností vychádzať z účtovnej hodnoty, nie zo všeobecnej. Odvolací súd poukazuje na to,
že v konaní nebola preukázaná existencia žiadneho titulu, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že žalobca
má nárok na podiel iba z účtovnej hodnoty majetku žalovaného. Stanovy žalovaného v žiadnom zo
svojich ustanovení neupravuje, že členské družstvo má pri vystúpení zo žalovaného nárok na majetkový
podiel iba z účtovnej hodnoty majetku žalovaného. Naopak Stanovy používajú pojem „majetok“, na
„majetku COOP PRODUKT SLOVENSKO“, na „celom majetku COOP PRODUKT SLOVENSKO“ (čl. 25
bod 2, bod 4, čl. 28), pričom tu treba vychádzať z jeho všeobecnej hodnoty. Ak žalovaný mienil pri svojom
výpočte majetkového podielu vychádzať z účtovnej hodnoty, nič mu nebránilo v tomto smere svoje
Stanovy upraviť. Navyše, Stanovy žalovaného neobsahujú ani to, z čoho by potom mala účtovná hodnota
vychádzať a z akých položiek by sa mala vypočítavať. Odvolací súd tiež podotýka, že posúdenie toho,
či sa malo pri určovaní majetkového podielu vychádzať z trhovej alebo účtovnej hodnoty, bolo výlučne
otázkou právnou, ktorej posúdenie prináležalo iba súdu na základe interpretácie Stanov, takže výklad
zaujatý prvoinštančným súdom bol v súlade so Stanovami žalovaného. Odvolací nevzhliadol žalovaným
namietaný rozpor s dobrými mravmi v situácii, keď žalovaný je povinný vysporiadať sa aj z majetku, ktorý
je účelovo viazaný na všeobecne prospešný účel. Ako bolo uvedené vyššie, zahrnutie takéhoto majetku
do základu pre výpočet majetkovej účasti žalobcu je v súlade so Stanovami žalovaného.

23. Na záver odvolací súd uvádza, že neobstojí ani námietka žalovaného, v zmysle ktorej súd priznal
žalobcovi plnenie (aj) z majetku, ktorý žalovaný nadobudol po skončení členstva žalobcu u žalovaného,
konkrétne z parc. č. XXXX/X, XXXX/X a p.č. XXX, k.ú. E.. Zo znaleckého posudku W.. K. G. č.
26/2016 vyplýva, že tieto konkrétne parcely neboli predmetom ohodnotenia. Predmetom ohodnotenia
boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného ku dňu 31.12.2009, teda nie citované parcely.

24. Pre úplnosť je potrebné v záujme princípu právnej istoty doplniť, že v obdobných veciach žalovaného
a vystupujúcich členov družstva bolo právoplatne rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave, č.k.
15Co/229/2017-559 zo dňa 25.4.2018 tak, že bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava
II, č.k. 51C/260/2015-451 zo dňa 3.3.2017, ktorým súd žalobe o doplatenie členského podielu
vyhovel. Dovolanie v označenej veci bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
8Cdo/188/2018 zo dňa 27.3.2019 odmietnuté. Okresný súd Bratislava II za obdobných skutkových a
právnych záverov rozhodol vo veciach sp. zn. 58C/86/2017, sp. zn. 58C/89/2017 a sp. zn. 58C/88/2017
tak, že žalobe vyhovel. Proti uvedeným rozhodnutiam podal žalovaný odvolanie, o ktorom nebolo zatiaľ
rozhodnuté.

25. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd, preskúmajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie v
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, považoval napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu
za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "3Obdo/32/2023", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "5fb40b09-49f5-481d-862a-d742a9788876:b599c215-da19-4675-897a-5f810e804049", "datum": "2024-10-22", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "22Cb/55/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "4589851d-3df2-4ff1-ae6a-af308f197ffc:5563c56a-560a-478f-b8fa-91241eb73e43", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1215213116.2", "spisova_znacka": "15Co/229/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/229/2017 z 24. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1215213116.2"}, {"guid": "35a87d4d-ccbd-4109-bb77-aa13d54a4729:8f60e3f4-e6f0-4ac4-ac01-2c902641cb55", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/55/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 22Cb/55/2013 z 22. 7. 2013", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2013-07-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/35a87d4d-ccbd-4109-bb77-aa13d54a4729:8f60e3f4-e6f0-4ac4-ac01-2c902641cb55"}], "citovane_v": []}