Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/99/2020 z 28. 7. 2021 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. júla 2021, sp. zn. 15Co/99/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1215225354.1 Krajský súd Bratislava | 15Co/99/2020 | ECLI:SK:KSBA:2021:1215225354.1 | 2021-07-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 220 ods. 2 CSP, § 215 CSP, § 191 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7229a44-a805-4c04-9852-0f2d13ee8632 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1215225354.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/99/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215225354
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1215225354.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov
senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: FORTRADEX, s. r.
o., IČO: 46 258 451, Bratislava, Pečnianska č.8, zastúpený spoločnosťou JUDr. Milan Ficek, advokát s.
r. o., IČO: 47 232 757, Bratislava, Žilinská č. 14, za ktorú koná JUDr. Milan Ficek, proti žalovanej: A..
O. Z. U. I. R. Á. Č. G. P. S. Á. , D. W. XX.XX.XXXX, H. N. O., O. Č.. XX, o zaplatenie sumy 8.745,- € s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 11. februára
2019, č.k. 14 C 433/2015-226, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 11. februára 2019, č.k. 14 C 433/2015-226,
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 11.2.2019, č.k. 14 C 433/2015-226, I. uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.155,- € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy
od 9.11.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu
zamietol; III. žalobcovi voči žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 81,8 %.
1.2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 9.11.2015 domáhal
od žalovanej zaplatenia sumy 8.745,- € s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že sa dňa
11.11.2013 na základe kúpnej zmluvy stal vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa na 1. poschodí
bytového domu súpisné č. XXXX, vchod F. č. X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie F., obec Bratislava-m.č. Ružinov a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti 674/10000. Vlastníkom tohto bytu bol v období
od 10.7.2013 do 11.11.2013 V. S., bytom H., Z. č. XXXX/XX, ktorý vlastníctvo k predmetnému bytu
nadobudol na základe dobrovoľnej dražby zo dňa 10.7.2013. Predchádzajúcim vlastníkom bol N. Z.,
narodený dňa X.X.XXXX, ktorý byt novému vlastníkovi V. S., na základe výsledku dobrovoľnej dražby
riadne neodovzdal, následne ani žalovaná. N. Z. sa užívaním bytu bez právneho dôvodu bezdôvodne
obohacoval voči vlastníkovi bytu, v období od 10.7.2013 do 11.11.2013 voči V. S., čím vznikla V.
S. pohľadávka, ktorá bola postúpená na neho zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 8.7.2015.
Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému listom, doručeným dňa 9.7.2015. Od 11.11.2013
sa N. Z. nepretržite do 7.11.2014 bezdôvodne obohacoval na jeho úkor. V prípade, ak by nehnuteľnosť
neužíval, mohol by ju prenajímať, scudziť, prípadne inak s ňou disponovať. Výška bezdôvodného
obohatenia je daná bežným nájomným v danej lokalite. Uplatňuje si vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 10.7.2013 do 7.11.2014. t.j. 15,9 mesiacov vo výške bežného nájmu 2-izbového bytu v
danej lokalite, t.j. 550,- € za každý mesiac, spolu vo výške 8.745,- € (15,9 x 550,- €). Na Okresnom
súde Bratislava II. prebehlo dedičské konanie po nebohom akad. mal. N. Z., narodený dňa X.X.XXXX,
ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX, naposledy bytom Bratislava, F. č. X, ktoré bolo dňa 17.3.2015 právoplatne
skončené. Dedičstvo v hodnote 58.499,71 € nadobudla jediná dedička, sestra poručiteľa PhMr. O. Z.
(žalovaná).



1.3. Žalovaná považuje žalovanú sumu za vysokú, je od nej potrebné odpočítať inkaso, ktoré platila
dokedy od predmetného bytu vlastnila kľúče.

2.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 123, § 124, § 125 ods.
1, § 126 ods. 1, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 470 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a dôvodil tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že na základe
zápisnice o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 6.8.2013, predmetný byt vydražil dňa 10.7.2013 V. S.,
narodený dňa XX.X.XXXX, bytom H., Z. č. XXXX/XX, v celosti. Z čiastočného výpisu listu vlastníctva
č. XXXX vyplýva, že žalobca sa stal vlastníkom bytu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.11.2013.
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 8.7.2015, postúpil V. S. svoju pohľadávku, ktorú mal voči
predchádzajúcemu majiteľovi bytu N. Z. za obdobie od 10.7.2013 do 11.11.2013, žalobcovi. Listom
zo dňa 8.7.2015 oznámil V. S. N. Z., že pohľadávku, ktorú mal voči jeho osobe vo výške bežného
nájmu v danej lokalite, t.j. 550,- € za každý kalendárny mesiac za obdobie od 10.7.2013 do 11.11.2013
postúpil spoločnosti FORTRADEX, s.r.o. (dokladom je podací hárok Slovenskej pošty, a.s., č. I Z inzercie
Spirit Reality, s.r.o. zistil, že 2-izbový byt na Obežnej v Ružinove s veľkosťou úžitkovej plochy 48 m2
ponúkajú na prenájom za 490,- € na mesiac, z inzercie Slovak Real, s.r.o., že 2-izbový byt na A.
v Ružinove s veľkosťou úžitkovej plochy 45 m2 je v ponuke na prenájom za 530,- € na mesiac a
spoločnosť HONORA, s.r.o. odhadla cenu mesačného nájmu predmetnej nehnuteľnosti v období od
júla 2013 do júla 2015 na sumu 450,- € až 520,- € bez energií. Listom zo dňa 23.6.2015 oznámil
BYTOKOMPLET, s.r.o. žalovanej: ,,p. N. Z. sme evidovali ako vlastníka bytu do 9.7.2013, vyúčtovanie
za obdobie od 10.7.2013 do 31.12.2013, ako aj za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014, bolo spracované
už na nových aktuálnych vlastníkov bytu. Všetky vyúčtovania spojené s užívaním bytu na ulici F. X
v Bratislave, boli doručované doporučene na v tom čase platných vlastníkov. Preto Vašu žiadosť o
doručenie akýchkoľvek dokladov spojených s bytom na ulici F. X v Bratislave, považujeme za nenáležitú.”
Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobia od 11.11.2013 do 31.12.2013, od 1.1.2014
do 31.12.2014, od 1.1.2015 do 31.12.2015, bolo Bytokompletom, s.r.o. vystavené na žalobcu. Žalovaná
výpisom Tatra banky, a.s. preukázala, že v prospech účtu Bytokompletu uhradila dňa 14.10.2014 sumu
609,77 € a od 15.10.2014 do 13.1.2017 hradila mesačne sumu 110,- €. Listom zo dňa 5.1.2016 oznámil
BYTOKOMPLET, s.r.o. žalovanej: ,,Ako správca bytového domu F. X-X v Bratislave, evidujeme od Vás
úhradu platieb, realizovaných v prospech účtu vedeného v Tatra banke a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/
XXXX. Platby sú realizované pod VS, ktorý prislúchal bytu č. XX, na ulici F. X., ktorý bol pôvodne
vo vlastníctve p. N. Z.. Vlastníctvo uvedeného bytu bolo prevedené formou dobrovoľnej dražby na
nového vlastníka ku dňu 9.7.2013. Od tohto dátumu neevidujeme požiadavky na mesačné úhrady na p.
Z., prípadne na jeho zákonných dedičov. Vyúčtovanie za rok 2013, ako aj doťaženie trov spojených s
právnym zastúpením v rámci konania o vyhlásenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, bolo zrealizované po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku OS Bratislava II. Aktuálne evidujeme preplatok na konte platieb
bytu č. XX na ulici F. X, Bratislava, v celkovej sume 2.724,82 €. Tento preplatok vznikol zápočtom Vašich
úhrad a požiadaviek na úhradu trov právneho zastúpenia v spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby bytu. Dovoľujeme si Vás požiadať o oznámenie, na aký účet má byť zostatok preplatku z konta
platieb v sume 2.724,82 € vrátený. Okrem platby, realizovanej dňa 17.12.2015 v sume 1.502,37 €, z
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, boli všetky úhrady realizované formou vkladu v hotovosti. Na základe
tejto skutočnosti žiadame buď o potvrdenie, že prevod zostatku preplatku z konta platieb v sume
2.724,82 € môžeme realizovať na vyššie uvedený účet, alebo o uvedenie čísla účtu kam si prajete,
aby sme financie previedli.” Podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 3.12.201, došlo k
odovzdaniu predmetného bytu žalovanou žalobcovi za prítomnosti konateľa dražobníka. Okresný súd
Bratislava II. rozsudkom zo dňa 19.9.2014, č.k. 16 C 213/2013-107, žalobu žalobcu N. Z., o
neplatnosť dobrovoľnej dražby zamietol; žalobca podal voči tomuto rozsudku odvolanie, avšak dňa
7.11.2014 zomrel. Žalovaná ako preberateľka aktív a pasív poručiteľa podľa Osvedčenia o dedičstve
zo dňa 17.3.2015, č.k. 38 D 689/2014-25, vzala odvolanie späť, žiadala konanie zastaviť a nepriznať
žiadnemu z účastníkov náklady odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 7 Co
285/2015-153, odvolacie konanie zastavil a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov
konania. Prvoinštančný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že V. S. sa stal na základe dražby
vlastníkom predmetného bytu, ktorý mu ale predchádzajúci vlastník nikdy neodovzdal a byt naďalej
užíval. Týmto konaním spôsobil to, že voči jeho osobe vznikla pánovi S. pohľadávka titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, ktorú pohľadávku postúpil na žalobcu ako nového vlastníka predmetnej
nehnuteľnosti, čo aj riadne právnemu predchodcovi žalovanej oznámil. Napriek tejto skutočnosti ani
nový majiteľ nehnuteľnosti nemohol túto užívať a nakladať s ňou ako vlastník, pretože stále ju užíval
a nakladal s ňou právny predchodca žalovanej, následne i žalovaná, ktorá tento byt



odovzdala dňa 3.12.2015. Tým, že žalobca ako vlastník nemohol s predmetom vlastníctva
nakladať, užívať ho a dať ho do prenájmu, vznikla mu voči pôvodnému vlastníkovi a neskôr voči jeho
dedičke pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré si uplatňuje voči žalovanej za obdobie od
10.7.2013 do 7.11.2014, t.j. za 15,9 mesiacov. Pri určení a zohľadnení výšky bezdôvodného obohatenia
vychádzal z vyjadrenia spoločnosti HONORA, s.r.o., ktorá odhadla cenu mesačného nájmu
predmetnej nehnuteľnosti v období od júla 2013 do júla 2015 na sumu 450,- € až 520,- € bez energií a
tak mal za to, že suma nájmu 450,- € mesačne zodpovedá veľkosti a kvalite predmetnej nehnuteľnosti.
Za žalované obdobie táto suma spolu činí 7.155,- € (450,- € x 15,9 mesiaca), z dôvodu ktorého vo
zvyšku žalobu zamietol. K listinným dokladom založených do spisu žalovanou konštatoval, že ani jedným
z nich nepreukázala, že by zaslala nejaké platby za užívanie predmetnej nehnuteľnosti vydražiteľovi
(vlastníkovi) pánovi S., alebo následne novému vlastníkovi-žalobcovi za žalované obdobie, t.j. v čase
od 10.7.2013 do 7.11.2014.
2.2. Žalovanej uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z
omeškania ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a to odo dňa ako žiadal žalobca.
2.3.Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 C.s.p. a
žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania vo výške 81,8 %.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žaloba dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/,
f/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Uviedol,
že z bodu 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že určil rozsah nájomného za byty
podobnej veľkosti a kvality na sumu 450,- € až 520,- € bez energií. Súd prvej inštancie v rámci
vykonaného dokazovania, ale najmä počas voľného hodnotenia dôkazov, a to každý samostatne a
všetky vo vzájomnej súvislosti, spravil dve zásadné procesné chyby, ktoré spôsobujú nezákonnosť
rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť, keď nezohľadnil platby za spotrebované energie,
ktoré platil vo forme platieb za služby spojené s užívaním bytu v zmysle ustanovenia § 6 zákona č.
182/1993 Z.z., napriek tomu, že ako vlastník byt nemohol užívať. Priemerné skutočné mesačné náklady
za takéto služby boli v zmysle vyúčtovaní správcu BD za rok 2013 vo výške 113,- € a v roku 2014 vo
výške 108,- €. Žalovaná neplatila za nájom bytu, ani za spotrebované energie vlastníkovi bytu, teda
jemu a tým sa bezdôvodne obohatila na jeho úkor nielen v rozsahu bežného nájomného, ale aj v
rozsahu úhrad za služby spojené s užívaním bytu, čo prvoinštančný súd nevzal žiadnym spôsobom pri
svojom rozhodovaní do úvahy. Žalovaná získala majetkový prospech nielen vo výške nájmu bytu, ale
aj vo výške spotrebovaných energií, keď ich spotrebovaním získala majetkový prospech bez právneho
dôvodu na jeho úkor. Má za to, že súd prvej inštancie správne z vykonaného dokazovania dospel k
skutkovým zisteniam, že rozsah nájomného bez energií bol vo výške 450,- € až 520,- € mesačne. Z
tohto skutkového zistenia určil bežné nájomné vo výške 450,- €, ktoré následne aplikoval na predmetný
spor, ale takto určil bežné nájomné na spodnej hranici priemerného nájomného bez energií, pričom
svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil, pretože neuviedol akými myšlienkovými pochodmi
a postupom sa dopracoval k určeniu bežného nájomného v tejto výške. Ak by aj prvoinštančný súd
vychádzal z toho, že sa má určiť priemerné nájomné, mala to byť suma spriemerovaná zo súm 450,- €
a 520,- € bez energií (t.j. suma uprostred 490,- € bez energií), avšak v bode 22., ani na žiadnom inom
mieste odôvodnenia napadnutého rozhodnutia neuviedol, akými úvahami sa riadil pri stanovení bežného
nájomného, ktoré mu bolo v konaní priznané. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v dôsledku toho
nepresvedčivé, nakoľko dôvody rozhodnutia nie sú zjavné a zreteľné, preto je potrebné ho považovať
za arbitrárne, až svojvoľné. Akceptovaním úvahy, že mu prináleží bezdôvodné obohatenie v tej najnižšej
možnej výške, by mu bolo bez jeho zavinenia v dôsledku protiprávneho úmyselného konania žalovanej
uprené právo zúčastniť sa hospodárskej súťaže na trhu prenájmu bytu. Dodal, že žalovaná v rámci
svojej procesnej obrany žiadnym spôsobom nepopierala listinný dôkaz spoločnosti RK Honora s.r.o.,
ktorým bolo nájomné odhadom určené na sumu vo výške 450,- € až 520,- € bez energií. V dôsledku
aplikácie ustanovenia § 151 C.s.p. je potrebné tak toto skutkové tvrdenie považovať za nesporné. Takéto
konanie súdu prvej inštancie považuje za neprijateľné a jeho rozhodnutie za arbitrárne s odkazom
na ustálenú judikatúru. Považuje napadnutý rozsudok za vecne nesprávny a nepreskúmateľný, keďže
prvoinštančný súd svoje úvahy žiadnym spôsobom neodôvodnil a nie je možné z jeho odôvodnenia
zistiť akými úvahami sa riadil napríklad pri určení tzv. bežného nájomného pri výpočte bezdôvodného
obohatenia. Rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti a svojvoľnosti rozhodovania súdu. Odvolaciemu
súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu
vyhovieť.



4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie správne zobral do úvahy
aj sumu 115,- €, ktorú musela platiť za inkaso až do odovzdania bytu a Bytokomplet potvrdil, že platby
dostával.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu konštatoval, že všetky podstatné
skutočnosti a tvrdenia už uviedol v predchádzajúcich vyjadreniach i odvolaní.
Zotrval na odvolacom návrhu.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej vyjadreniu k odvolaniu žalobcu uviedla rovnaké
skutočnosti ako vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470
ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016),
ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.

8. V posudzovanej veci sa žalobca žalobou domáha od žalovanej zaplatenia sumy 8.745,- € s
príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, keďže právny predchodca žalovanej (jej brat N. Z.,
zomrel dňa X.XX.XXXX) užíval 2-izbovy byt č. XX, nachádzajúci sa v Bratislave, F. č. X bez právneho
dôvodu v období od 10.7.2013 do 7.11.2014. Vlastníkom predmetného bytu je od 11.11.2013 žalobca,
ktorý tento byt nadobudol na základe kúpnej zmluvy (zapísaná v katastri nehnuteľností pod V-20304/13
zo dňa 11.11.2013; č.l. 9 spisu). Predchádzajúcim vlastníkom uvedeného bytu bol v období od 10.7.2013
do 10.11.2013 V. S., ktorý uvedený byt nadobudol ako vydražiteľ na dražbe konanej dňa 10.7.2013 (č.l.
4 spisu). Predchádzajúci vlastník bytu N. Z. sa domáhal na súde určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby
bytu, Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 19.9.2014, č.k. 16 C 213/2013-107, žalobu zamietol;
odvolacie konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia odvolania. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 8.7.2015 uzavretej medzi V. S. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, došlo k postúpeniu
pohľadávky vo výške 550,- € za každý kalendárny mesiac za obdobie od 10.7.2013 do 11.11.2013 (č.l.
10 spisu).

9. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepresvedčivý,
arbitrárny, svojvoľný, keďže z jeho odôvodnenia nie je zrejmé akými úvahami sa riadil súd prvej
inštancie pri stanovení bežného nájomného, pretože z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku
je záver prvoinštančného súdu o určení nájmu v sume 450,- € mesačne, ktoré zodpovedá veľkosti a
kvalite predmetnej nehnuteľnosti nejasným, z dôvodu ktorého nie je možné posúdiť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia a je dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

10. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením zákona, pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku.
Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj
pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.



12. Odvolací súd poukazuje na to, že aby súd mohol rozhodnúť o veci samej, musí najskôr zistiť skutkový
stav, tento zistí predovšetkým prostredníctvom vykonávaných dôkazov (§ 215 ods. 1 C.s.p.) a následne
cez ich hodnotenie podľa svojej úvahy, a to jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1
C.s.p.). Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom
prisudzovaná hodnota vážnosti (dôležitosti) a súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho
rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia v konaní. V ústavnoprávnej rovine platí, že
právo na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd) obsahuje zásadu
"rovností zbraní" v civilnom procese, ktorá zahŕňa aj povinnosť znášať dôkazné bremeno, ktorá ťaží
stranu sporu. Neprimeraná povinnosť znášať dôkazné bremeno môže zapríčiniť, že konanie ako celok
nie je možné považovať za spravodlivé. Zákonná úprava dokazovania v civilnom procese spadá pod
všeobecný princíp rovnosti sporových strán. Zásada rovnosti strán v procese sa prejavuje vytváraním
rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach
a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje
zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a
zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Rovnosť strán sporu v
občianskom súdnom konaní bližšie charakterizuje čl. 6 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého strany sporu majú
v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Tento princíp sa
premieta aj v ďalších ustanoveniach Civilného sporového poriadku, predovšetkým v ustanoveniach
upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V procese dokazovania (§ 185 C.s.p.) vo
všeobecnosti platí, že strana má povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkaznú povinnosť (dôkazné
bremeno). Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré dopadá na tú stranu, v záujme
ktorej je, aby určitá skutočnosť, rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní
preukázaná, teda aby ju súd uznal za pravdivú. Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov
(§ 191 ods. 1 C.s.p.) zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať
svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia
a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel
formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje
najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p.

13. Z formulácie § 191 ods. 1 C.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce
dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré
odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými
návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o
ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Všeobecný
súd je pri hodnotení dôkazov viazaný tiež skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický
a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia
dôkazov je totiž limitovaná aj požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými
v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. V
občianskom súdnom konaní súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé
zistenie skutkového stavu-dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v
zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na
kontradiktórne konanie.

14. Zákonnými ustanoveniami čl. 6, § 185, § 191 ods. 1 C.s.p. sa prvoinštančný súd dôsledne neriadil,
keď vo veci rozhodol bez riadneho zistenia skutkového stavu a na základe nedostatočne vykonaného
dokazovania, resp. na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď konštatoval, že vychádzal z vyjadrenia spoločnosti HONORA, s.r.o., ktorá odhadla cenu
mesačného nájmu predmetnej nehnuteľnosti za obdobie júl 2013 až júl 2015 na sumu 450,- € až 520,- €
bez energií, preto mal za to, že suma nájmu 450,- € mesačne zodpovedá veľkosti a kvalite predmetnej
nehnuteľnosti. Žalobca ale vychádzal pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia z nájomného v sume 550,-
€ mesačne, do ktorého zahrnul aj energie, pričom prvoinštančný súd sa s touto argumentáciou žalobcu v
odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal a bez bližšieho zdôvodnenia určil bežné nájomné
na sumu 450,- €. Rovnako nie je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasné, prečo súd prvej
inštancie pri zisťovaní výšky nájmu za predmetný byt vychádzal len z vyjadrenia spoločnosti HONORA,
s.r.o., keď z ostatných listinných dôkazov, a to inzercie spoločností Spirit Reality, s.r.o. vyplýva, že



ponúkajú za 2-izbový byt v Ružinove na prenájom za sumu 490,- €/mesiac a Slovak Real, s.r.o. za 2-
izbový byt v Ružinove za sumu 530,- €/mesiac.

15. Odvolací súd dodáva, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný aj v časti úrokov z omeškania
a náhrady trov konania, pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, akými
úvahami sa prvoinštančný súd riadil pri priznaný úroku z omeškania, keď len uviedol, že rozhodol tak
ako znie výrok rozsudku aj v časti uplatneného úroku z omeškania a že ho priznal odo dňa ako žiadal
žalobca (bod 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Rovnako nie je zrejmé ako dospel súd prvej
inštancie k záveru o priznaní náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 81,8 % (bod 25. odôvodnenia
napadnutého rozsudku), pretože úplne absentuje výpočet náhrady trov konania.

16. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., v spojení s § 391 ods. 1, ods. 2 C.s.p.).
Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 8.745,-
€ s príslušenstvom, riadne sa zaoberať všetkými dôkazmi pri určení výšky nájomného za predmetný
byt, v prípade ak vyvstane potreba aj doplniť dokazovanie za účelom zistenia výšky tohto nájomného,
t.j. rozhodnúť v súlade s ustanovením § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a zo zisteného skutkového stavu
vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami,
vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p.

17. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane
trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods. 3, § 255 a nasl.
C.s.p.).

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).