{"guid": "04118f03-995c-4cbe-8c5b-6fa15f2f8de8:5c73a10c-9937-4884-9dae-894c6cf0b7c6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1220206326.1", "spisova_znacka": "8Co/35/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/35/2021 z 21. 4. 2021", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 21. apríla 2021, sp. zn. 8Co/35/2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1220206326.1", "identifikacne_cislo": "1220206326", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ján Burik", "sudca_id": 178, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-burik-178", "datum_vydania": "2021-04-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "nazov": "§ 325 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 325 ods. 2 písm. d) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c73a10c-9937-4884-9dae-894c6cf0b7c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1220206326.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1220206326.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1220206326.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/35/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220206326
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1220206326.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ivany Štiftovej v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, zastúpeného:
TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, proti
žalovanému: MartinDevelopment Vrakuňa s.r.o., so sídlom Jelenia 1, 811 05 Bratislava, IČO: 52 636
216, zastúpenému: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890240, o nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa
26. novembra 2020, č.k. 51C/62/2020-110, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie  m e n í  tak, že  nariaďuje  neodkladné opatrenie,
ktorým žalovanému  u k l a d á  zdržať sa výkonu akýchkoľvek prípravných a stavebných prác a činností,
ako aj bezodkladne ukončiť všetky začaté                            a prebiehajúce prípravné a stavebné
práce a činnosti, na nehnuteľnosti - pozemku, nachádzajúcom sa v okrese Bratislava Z., K. U.-J..Č.. T.,
X..Ú.. T., P. Okresným Ú. U., X. K., na S. T. Č.. XXXX G. R., R. N. \". Y. R.. Č.. XXXX, K. T. X.XXX J.,
druh pozemku: ostatná plocha.

Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žalovaný sa poučuje, že môže  podať žalobu proti žalobcovi na ochranu práv                           z
vecného bremena, s tým, že uznesenie o neodkladnom opatrení súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím,
ktorým tejto žalobe vyhovie.

Žiadna zo strán nemá  právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením; s poukazom na § 324 ods.1, ods.3, § 325 ods.1, ods.2 písm. c), d), § 326
ods. 1, ods.2, § 328 ods. 1, § 329 ods.1, § 332 ods. 1, § 336 ods.1, § 337 ods. 1, ods. 2 C.s.p.;  súd prvej
inštancie nariadil  neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému zdržať sa užívania nehnuteľnosti -
pozemku, nachádzajúceho sa v okrese Bratislava Z., K. U.-J..Č.. T., X..Ú.. T., P.F. Okresným Ú. U., X.
K., na S. T. Č.. XXXX G. R., R. N. \". Y. R.. Č.. XXXX, K. T. X.XXX J., druh pozemku: ostatná plocha,
zdržať sa vstupu, vjazdu, prechodu a prejazdu, a to pešo, ako aj osobnými a nákladnými motorovými
vozidlami na, resp. cez nehnuteľnosť - pozemok, nachádzajúci sa v okrese U. Z., K. U.-J..Č.. T., X..Ú..
T., P. Okresným Ú. U., X. K., na S. T. Č.. XXXX G. R., R. N.P. \". Y. R.. Č.. XXXX, K. T. X.XXX J.,
druh pozemku: ostatná plocha, za účelom výkonu stavebnej činnosti,  zdržať sa výkonu akýchkoľvek
prípravných a stavebných prác a činností, ako aj bezodkladne ukončiť všetky začaté a prebiehajúce
prípravné a stavebné práce a činnosti, na nehnuteľnosti - pozemku, nachádzajúcom sa v okrese U.
Z., K. U.-J..Č.. T., X..Ú.. T., P. Okresným Ú. U., X. K., na S. T. Č.. XXXX G. R., R. N. \". Y. R.. Č..
XXXX, K. T. X.XXX J., druh pozemku: ostatná plocha,  odstrániť a vypratať všetky veci ním vnesené,
umiestnené alebo akýmkoľvek spôsobom inštalované na nehnuteľnosti - pozemku, nachádzajúceho



sa v okrese U. Z., obec U.-J..Č.. T., X..Ú.. T., P. Okresným Ú. U., X. K., na S. T. Č.. XXXX G. R., R.
N. \". Y. R.. Č.. XXXX, K. T. X.XXX J., druh pozemku: ostatná plocha,  navrátiť do pôvodného stavu
nehnuteľnosť - pozemok, nachádzajúci sa v okrese U. Z., K. U.-J..Č.. T., X..Ú.. T., P. Okresným Ú.
U., X. K., na S. T. Č.. XXXX G. R., R. N. \". Y. R.. Č.. XXXX, K. T. X.XXX J., druh pozemku: ostatná
plocha. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a poučil  žalovaného, že
je oprávnený podať na príslušný súd v právnej veci žalobcu: MartinDevelopment Vrakuňa s.r.o., so
sídlom Jelenia 1, 811 05 Bratislava, IČO: 52 636 216 proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, žalobu
vo veci samej, ktorou sa bude domáhať ochrany svojich práv.  Vychádzajúc z návrhu žalobcu a ním
predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca osvedčil existenciu takých skutočností, ktoré
si vyžadujú okamžitý zásah do vzájomných pomerov strán sporu.  Z  vykonaného dokazovania
zistil, že žalovaný v súčasnosti vykonáva také úkony, ktoré priamo súvisia s prípravnými stavebnými
prácami, ktoré priamo predchádzajú výstavbe stavebného projektu \"RosenHAUS\" a súčasne žalovaný
pristúpil k predaju bytov a nebytových priestorov v tomto plánovanom projekte. K uvedeným úkonom
žalovaný pristúpil napriek tomu, že otázka platnosti stavebného povolenia, ako aj otázka oprávnenosti
užívania pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, sa v súčasnosti javí ako sporná, čo je základným
predpokladom (za súčasnej právnej ako aj skutkovej situácie) pre dočasnú úpravu vzájomných pomerov
strán sporu a na odvrátenie bezprostredne hroziacej ujmy na právach žalobcu, ktorú by tento mohol
utrpieť                   v prípade, ak by žalovaný vo svojich aktivitách na pozemku vo vlastníctve
žalobcu ďalej pokračoval. V danom prípade súd dospel k záveru, že na strane žalobcu existuje zo strany
žalovaného bezprostredne hroziaca ujma na jeho právach a právom chránených záujmoch, ktorá mu
môže vzniknúť výstavbou stavebného projektu \"RosenHAUS\". Zo stavebného povolenia, ktoré vydal
príslušný stavebný úrad dňa 31.01.2007 č. SU-2005-7/11589/MOK-2, na základe ktorého žalovaný
odvodzuje svoje oprávnenie zhotoviť stavbu na dotknutom pozemku vyplýva, že jeho platnosť zaniká, ak
sa do dvoch rokov od jeho právoplatnosti nezačne so stavbou. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné
stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2007, javí sa za týchto okolností ako nanajvýš
nepravdepodobné, že v súčasnosti, teda po viac ako 13-tich rokoch od jeho právoplatnosti, by toto
stavebné povolenie mohlo byť naďalej platné. Z konania síce vyplynulo, že žalovanému by v otázke
platnosti stavebného povolenia malo svedčiť Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z roku 2014, pokiaľ by
však tomu aj tak bolo, záznamom Mestskej časti Bratislava - Rača dňa 04.07.2019 (teda po ďalších 4
rokoch) bolo konštatované, že ani k uvedenému dňu sa na pozemku stavba nenachádzala a nebolo
s ňou ani začaté. Pokiaľ bola teda platnosť stavebného povolenia limitovaná na 2 roky, z vykonaného
dokazovania možno konštatovať, že stavebné povolenie zo dňa 31.01.2007 nebolo ku dňu 06.10.2020,
kedy žalovaný umiestnil na dotknutý pozemok stavebné mechanizmy a začal s prípravnými stavebnými
prácami, platné. Oprávnené umiestnenie stavebných mechanizmov žalovaným na dotknutom pozemku
vo vlastníctve žalobcu však nemožno odvodiť ani z iných právnych skutočností. Žalovaný síce (podľa
záverov miestneho šetrenia zo dňa 06.10.2020) mal disponovať výzvou hlavného mesta na odstránenie
oplotenia a stavebného materiálu z dotknutého pozemku, uvedený list však nemožno považovať za
povolenie na odstránenie stavby - betónového oplotenia zberných surovín, ku ktorému žalovaný pristúpil
svojvoľne. Vychádzajúc z uvedených skutočností   konštatoval, že žalovaný pristúpil k svojim stavebným
aktivitám na dotknutom pozemku, a to minimálne bez povolenia na odstránenie objektov zberných
surovín a bez oznámenia o začatí stavby, čím bezprostredne ohrozil právom chránené záujmy žalobcu
a svojím konaním už                   v tejto fáze žalobcovi spôsobil škodu. Žalobca listinnými
dôkazmi osvedčil bezprostredne hroziaci zásah do pokojného stavu medzi stranami sporu, ktorý by v
prípade nenariadenia neodkladného opatrenia bolo možné napraviť len s neprimeranými ťažkosťami.
Pokiaľ ide                   o existenciu súkromnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným,
ktorý by zakladal povinnosť žalobcovi strpieť užívanie pozemku žalovaným, a to umiestnením na ňom
stavebných mechanizmov a zhotovenia stavebného projektu RosenHAUS, v tejto súvislosti konštatoval,
že existencia takéhoto právneho vzťahu nebola v konaní preukázaná. Žalobca uvádza, že žalovaný
odvodzuje svoje oprávnenia voči nehnuteľnosti na základe Zmluvy                     o zriadení vecného
bremena zo dňa 15.10.1998. Oprávnenie uskutočniť stavbu bytového domu na dotknutom pozemku
však bolo zriadené výlučne v prospech tam uvedených a presne konkretizovaných oprávnených osôb,
teda malo charakter \"in personam\". Ani tento právny vzťah tak nemohol zakladať oprávnenie žalovaného
uskutočniť stavbu bytového domu. Pokiaľ ide o otázku proporcionality a objektívnej vykonateľnosti
navrhovaného neodkladného opatrenia, v tejto súvislosti konštatoval, že návrh žalobcu je primeraný
vzhľadom na závažnosť a charakter konania žalovaného a s tým súvisiacou bezprostredne hroziacou
škodou na strane žalobcu a takéto neodkladné opatrenie je aj objektívne vykonateľné. Žalobca sa



navrhovaným neodkladným opatrením domáha o.i. aj uloženia povinnosti žalovanému navrátiť dotknutú
nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Z dôkazov, ktoré žalobca súdu predložil, mal za preukázané, že
k 08.10.2020 žalovaný dotknutý pozemok oplotil dočasným plechovým oplotením a zbúral dva panely
stáleho betónového oplotenia dotknutého pozemku. Navrátenie do pôvodného stavu tak je v tomto
prípade objektívne možné. Na základe  uvedeného, keď žalobca osvedčil bezprostredne hroziacu ujmu
na jeho právach, spočívajúcu v bezprostredne hroziacej škode spôsobenej konaním žalovaného, ktorú
by bolo možné neskôr napraviť len                  s neprimeranými ťažkosťami, rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku uznesenia                              a neodkladné opatrenie navrhované žalobcom nariadil.  Keďže
nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému povinnosti tak ako sú uvedené vo
výroku tohto uznesenia, je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami,  s poukazom na
ustanovenie § 336 ods. 1 C.s.p. nenariadil žalobcovi podať žalobu vo veci samej, nakoľko uloženie
takej povinnosti by bolo neúčelné a procesne nehospodárne. Nakoľko  žalobcovi neuložil povinnosť
podať žalobu vo veci samej, v súlade s § 337 ods. 1 C.s.p. poučil vo výroku uznesenia žalovaného
o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať ochrany svojich práv, pričom súdu
sa za daného skutkového a právneho stavu javí ako najvhodnejšia žaloba o uloženie povinnosti, aby
žalobca v postavení žalovaného strpel užívanie a výkon akýchkoľvek prípravných a stavebných prác a
činností, vstup, vjazd, prechod a prejazd, a to pešo, ako aj osobnými a nákladnými motorovými vozidlami
nehnuteľnosti - pozemku, nachádzajúceho sa v okrese U. Z., K. U.-J..Č.. T., X..Ú.. T., P. Okresným Ú. U.,
X. K., na S. T. Č.. XXXX G. R., R. N. \". Y. R.. Č.. XXXX, K. T. X.XXX J., druh pozemku: ostatná plocha.
Následkom úspešnej žaloby bude potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 C.s.p. O
nároku na náhradu trov konania  rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, aby bol návrh zamietnutý, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie z dôvodov  uvedených v  § 365 ods. 1 písm. a), d), e), f), g) a h) C.s.p. Poukázal
na to, že  predmetné vecné bremeno  je  už 22 rokov zapísané na liste vlastníctva XXXX pre X..Ú..
T., na X. H. P. T. R. Ž., G. W. G.: \". U.-R. Y. U.. D. na R..Č..XXXX pre Y. podľa T.-XXXX/XX M.
D.G. XX.XX.XXXX /. XXXX/XX/\", na základe čoho  je evidentné, že vecné bremeno je zriadené v
prospech stavebníkov bytového domu. Je formulované len v prospech tých osôb, ktoré sú alebo budú
stavebníkom podľa stavebného povolenia. Zmluva o zriadení vecného bremena bola podkladom pre
vydanie stavebného povolenia, pričom práve touto zmluvou preukázali pôvodní stavebníci stavebnému
úradu právo k pozemku a stavebný úrad takto preukázané právo k pozemku akceptoval. S poukazom
na  právnu úpravu zákonného vecného bremena v ust. § 23 zákona č. 182/1993 Zb., o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov mal za to, že  existuje k rozostavanej stavbe bez ohľadu na jeho
nezapísanie                        v katastri nehnuteľností aj vecné bremeno podľa uvedeného
zákonného ustanovenia. Uviedol, že  Krajský stavebný úrad už raz skonštatoval, že v konečnom
dôsledku neexistuje zákonný dôvod na predlžovanie stavebného povolenia, keďže k začatiu stavby a
stavebných prác                    v zákonnej lehote došlo, v dôsledku čoho je predmetné stavebné
povolenie vydané Mestskou časťou Bratislava - N. R. Č. Y.-XXXX-X/XXXXX/MOK-X platné a účinné.
Následne prebehlo na Krajskom súde v Bratislave a následne aj na Najvyššom súde SR súdne konanie,
ktorého výsledkom bolo, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu, v ktorom sa konštatuje začatie
stavby a z toho dôvodu nepotrebnosť predlžovania platnosti stavebného povolenia je správne a právne
záväzné. Predmetné Stavebné povolenie je právoplatné a riadne vykonateľné, pričom nikdy nedošlo zo
strany akéhokoľvek subjektu alebo orgánu                            k preukázaniu opaku. Žalovaný je teda
v súlade s právnymi predpismi na úseku stavebného práva oprávnený vykonávať stavebné činnosti.
Odkázal na uznesenie  Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  č.k. 5 Sžp 3/2013 zo dňa 30.01.2014,
právoplatným dňa 21.03.2014, ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/185/2009 zrušil a
konanie zastavil                     z dôvodu, že Mestská časť U. - T. nebola na podanie žaloby aktívne
legitimovaná. Spoločne zo Stavebného povolenia, Rozhodnutia Krajského stavebného úradu          v
spojení s Oznámením stavebného úradu vyplýva, že stavba \"Bytový dom so 107 bytovými jednotkami
U. - T.\" má stavebné povolenie s časovo neobmedzenou dobou platnosti. Záznam Mestskej časti U.
- N. z vykonania štátneho stavebného dohľadu zo dňa 04.07.2019 považoval za nezákonný dôkaz z
dôvodu, že oznámenie Mestskej časti U. - N. o konaní štátneho stavebného dohľadu bolo doporučenou
listovou zásielkou doručované len jednému zo stavebníkov a na doručovanie verejnou vyhláškou
neboli                          v žiadnom prípade splnené zákonné podmienky, nakoľko okruh účastníkov
štátneho stavebného dohľadu je daný Stavebným zákonom a účastníci boli zo stavebného povolenia aj
listu vlastníctva známi a mali byť štyria. Porušením zákona pri oznamovaní štátneho stavebného dohľadu
sa tento stavebný dohľad stal nezákonným ako celok, a preto jeho výsledok nemôže vyvolávať žiadne



právne následky a nemôže slúžiť ako dôkaz v súdnom konaní. Mal za to, že  ak by predmetné Stavebné
povolenie nebolo platné a účinné, predmetný stavebný úrad ako orgán vykonávajúci prenesený výkon
štátnej správy by takéto oznámenie                 o prevode práv stavebníka ani nemohol vydať. Ak by totiž
Stavebné povolenie medzičasom stratilo platnosť a účinnosť, stratou platnosti Stavebného povolenia
by zaniklo aj postavenie stavebníka. Možnosť právneho nástupníctva v prípade Stavebného povolenia
možno nájsť aj priamo v Stavebnom poriadku. Mal za to, že prevod práv stavebníka súkromno-právnym
aktom možný je, pričom je aj takýto postup priamo akceptovaný stavebnými úradmi.  Stavebný zákon
nerieši povinnosť stavebníka oznámiť postúpenie jeho práva zo stavebného povolenia na inú osobu. Ak
by stavebný úrad nepovažoval jednak predmetné Stavebné povolenie za platné a rovnako aj existujúci
právny vzťah k dotknutému pozemku vo vlastníctve žalobcu za postačujúci, predmetné oznámenie by
nikdy nevydal a stavebný úrad by vyzýval stavebníka na doplnenie svojho podania a k preukazovaniu
práva k zastavanému pozemku, k čomu však vôbec nedošlo. Ďalej sa vyjadril k výrubu drevín na
spornom pozemku, k žiadosti o predĺženie lehoty na ukončenie stavby, oznámeniu o začatí stavby,
k stavebnému povoleniu parkoviska, k povoleniu odstránenia objektov zberných surovín. Uviedol, že ide
o mimoriadne šikanózne a zmätočné konanie žalobcu, ktoré nie je v súlade                   s právnymi
predpismi, a ani princípmi právneho štátu. Tvrdil, že jeho  práva k rozostavanej stavbe jednoznačne
existujú a právny status jej existencie je potvrdený uznesením Najvyššieho súdu sp.zn. 5 Sžp 3/2013.
Snahy J. T., aj žalobcu, o dosiahnutie výmazu predmetnej rozostavanej stavby sú na jednej strane
nezákonné a možno ich považovať za ohýbanie práva v snahe zneužiť inštitút výmazu stavieb, ktoré
zanikli. Jediným právne konformným výkladom skutkového stavu je ten, že stavba bola začatá tak ako sa
uvádza aj                  v uznesení Najvyššieho súdu SR 5Sžp/3/2013 a v realizácii tohto stavebného objektu
žalovaný od septembra 2020 pokračuje. Súd mal práve  aj bez ohľadu na zavádzajúce                          a
účelové tvrdenia žalobcu omnoho dôslednejšie posudzovať závažnosť zásahu do práv                 nie
len žalovaného, ale aj tretích osôb, ktoré si u žalovaného konajúceho, na základe právoplatného a
riadne vykonateľného stavebného povolenia, platného vecného bremena, práva stavby bytového domu,
ktoré neboli nikdy nijakým spôsobom spochybnené, resp. zrušené, a v dobrej viere v obsah vyjadrení
žalobcu, rezervovali byty. Ako podnikateľský subjekt mal v súlade s princípom právnej istoty vo vzťahu
k rozhodnutiam jednotlivých orgánov očakávania, práve vzhľadom na už vydané rozhodnutia, najmä
však rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré neboli nikdy nijakým spôsobom spochybnené. V súčasnosti
však tento základný princíp zrejme prestáva existovať. Nemá žiadne relevantné informácie, ktoré
by akokoľvek potvrdzovali spornosť platnosti Stavebného povolenia, on len pokračuje v už začatých
prácach, čo bolo konštatované už v predošlých rozhodnutiach. Koná v zmysle dobrej viery a v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi a platnými povoleniami, vychádzajúc z predchádzajúcich
dôkazmi podložených stanovísk a rozhodnutí žalobcu.  Žalobca v návrhu neuniesol dôkazné bremeno
vo vzťahu povinnosti preukázať potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp. existenciu hrozby vzniku
akejkoľvek ujmy nakoľko:                   1. nepreukázal vlastnícke právo k tzv. \"Objektu zberných surovín\", 2.
nevysvetlil v zmysle ním predložených zásad hospodárenia dôsledok odmietania budúcej úhrady odplaty
za zriadené vecné bremeno, 3. akýmkoľvek spôsobom nepoprel svoje súkromno-právne písomné a
ústne vyjadrenia vo vzťahu k možnosti výstavby predmetnej stavby, 4. nezrušil svoje verejnoprávne
akty, ktoré smerovali k uskutočneniu výstavby, 5. logicky neodôvodnil všeobecný obrat v postoji k
predmetnej stavbe. Z návrhu, ani uznesenia nie je preukázané, aká ujma má byť žalobcovi spôsobená
ak dôjde k pokračovaniu výstavby a z pohľadu verejného záujmu ani žalobca, ani súd nijak neodôvodnili
dôsledky odmietania odplaty za vecné bremeno a popretie potreby rokovať o odkupe bytov pre účely
bytových náhrad tak ako bolo konštatované v liste adresovanom jeho právnemu predchodcovi. Zistenia
stavebného dohľadu sú nezákonné a ako dôkazy nepoužiteľné a zároveň je absolútne neprípustné,
aby pri \"nepravdepodobnej\" platnosti Stavebného povolenia, ktorá je absolútne kľúčovou pre posúdenie
veci, súd takýmto hrubým spôsobom zasiahol do práv stavebníka realizovať stavbu - navyše je na
mieste polemika o tom, či nariadenie neodkladného opatrenia v danom rozsahu neprekračuje právomoc
súdu. Z výrokov neodkladného opatrenia totiž vyplývajú pre žalovaného povinnosti, ktoré sú okrem
iného vo vzájomnom vnútornom rozpore, in concreto zákaz realizovať akékoľvek stavebné práce vo
vnútornom rozpore s povinnosťou uviesť pozemok do pôvodného stavu, nakoľko uvedenie pozemku
do pôvodného stavu bez vykonania stavebných prác nie je možné. Prekročenie právomoci súdu  vidí
práve v nariadení povinnosti navrátiť pozemok do pôvodného stavu, nakoľko na takúto činnosť nemá
platné stavebné povolenie. Samotné používanie pojmu objekt zberných surovín je zavádzajúce, pretože
nikdy nebolo preukázané, že na predmetnom mieste bola kedykoľvek povolená alebo prevádzkovaná
takáto stavba či prevádzka. Reálne sa namieste nachádza len oplotenie, ktoré ale povahou nie je v
zmysle stavebného zákona samo osebe stavbou, a teda na jeho asanáciu nie je vždy nevyhnutné
vydanie povolenia na odstránenie stavby. Vzhľadom na  popísané okolnosti považuje napadnuté



uznesenie za nevykonateľné, nakoľko mu ukladá povinnosti, ktoré sa vzájomne vylučujú a úvahy k
otázke proporcionality sú priam absurdné v stave, keď súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré nie
je časovo obmedzené a presunul celé dôkazné bremeno na žalovaného, keď ho \"poučil\" o možnosti
podať žalobu vo veci samej voči žalobcovi. Navrátenie dotknutej nehnuteľnosti do pôvodného stavu
je bez stavebného povolenia na výstavbu dvoch panelov stáleho betónového oplotenia nemožné.
Zároveň je nesprávne a zavádzajúce tvrdenie, že došlo k zbúraniu dvoch panelov oplotenia dotknutého
pozemku. Došlo totiž k zbúraniu oplotenia nie dotknutého pozemku, ale oplotenia nachádzajúceho sa
\"vnútri\" pozemku, nie oplotenia pozemku, nakoľko pojem oplotenie pozemku sa gramaticky vykladá
ako oplotenie na hranici pozemku s iným pozemkom. Opätovná výstavba oplotenia je teda z pohľadu
verejného práva nemožná bez vydania stavebného povolenia na takúto činnosť a zároveň vo vnútornom
rozpore s nariadeným neodkladným opatrením, pretože  nemôže vykonať žiadne stavebné práce. V
rozsahu uloženej povinnosti odstrániť plechové oplotenie staveniska je toto neodkladné opatrenie v
priamom rozpore so Stavebným zákonom  a núti stavebníka porušiť zákonom a Stavebným povolením
uloženú povinnosť. Záver súdu považoval za absurdný a arbitrárny a vydanie časovo neobmedzeného
neodkladného opatrenia je síce formálne možný, ale v tomto prípade absolútne neprimeraný. Žalobca
sa domáha ochrany verejného záujmu, pričom z doterajšieho postupu žalobcu je viac ako zrejmé, že ako
nedbalý vlastník dlhodobo toleruje nezákonné užívanie pozemku na parkovanie v rozpore s právnymi
predpismi, v rozpore s právnymi predpismi neudržiava pozemok v súvislosti s povinnosťou odstraňovať
invázne dreviny                      a zamedziť environmentálnej záťaži v podobe nesprávne skladovanej
posypovej soli, nelegálneho parkoviska, ktoré nespĺňa zákonné požiadavky či \"odparkovaných\" vrakov
áut                 a v rozpore s verejným záujmom a pravidlami hospodárenia sa rozhodol zmariť prijatie
odplaty za zriadené vecné bremeno. Žalobca používa pojem \"objekty areálu zberných surovín\" pričom
sa snaží navodiť dojem, že sa jedná o existujúcu legálnu stavbu a funkčnú prevádzku akéhosi verejne
prospešného zariadenia a tvrdí, že žalovaný sa toto zariadenie rozhodol odstrániť.  Táto časť pozemku
bola dlhodobo nevyužívaná a J. T. v snahe nezákonným spôsobom brániť pokračovaniu výstavby
umiestnila bez súhlasu žalobcu na tejto časti pozemku kontajnery bez reálneho využitia a spojenia s
nakladaním s odpadom                              a posypovú soľ nerešpektujúc pravidlá pre jej skladovanie
a týmto postupom ohrozuje životné prostredie. Za nesprávny považoval záver súdu o tom, že žalobcovi
zbúraním časti oplotenia vznikla akákoľvek škoda, nakoľko toto oplotenie nie je vlastníctvom žalobcu.
K tvrdeniam žalobcu o tom, že stavba sa začína realizovať, uviedol, že v stavbe začatej v zákonnej
lehote sa pokračuje, pričom žalovanému (ani jeho právnym predchodcom) nemožno v žiadnom prípade
pričítať zodpovednosť za prieťah, resp. vznik časového odstupu medzi začatím                           a
pokračovaním stavby, nakoľko po začatí stavby to boli práve J. T. a žalobca, ktorí pre nich neúspešným
súdnym konaním, poškodzujúcim práva právnych predchodcov žalovaného, spôsobili zdržanie výstavby.
Už len z tohto pohľadu sa javí ako absurdné opätovné otváranie súdnych konaní v predmetnej veci,
ak v roku 2014 boli so svojou žalobou J. T. a žalobca neúspešní, čím pádom nepriamo (ako účastníci
stavebného konania) boli úspešní práve právni predchodcovia žalovaného.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na dôvodoch návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a odvolanie žalobcu považoval za neopodstatnené                          z dôvodov
bližšie uvedených vo vyjadrení.

4.  Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu               a
v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel                  k záveru,
že odvolanie žalovaného je čiastočne  dôvodné.

5.  Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.  Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje  hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní  nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,  ako i dostatočné
opísanie  rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť  potreby  neodkladnej  úpravy
pomerov  medzi stranami alebo obavu                          z ohrozenia exekúcie.

6.  So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre  rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia  nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a



je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

7.  Vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci  dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie k záveru, že žalobca  na základe ním  tvrdených rozhodujúcich skutočností a pripojených
listinných dokladov  dostatočne hodnoverne osvedčil dôvodnosť časti nároku,  zabezpečenia ochrany
ktorého sa  navrhovaným neodkladným opatrením domáha, ako aj  nevyhnutnosť  potreby  neodkladnej
úpravy  pomerov  medzi stranami.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9.  V preskúmavanej veci sa žalobca; z dôvodu neoprávneného zásahu do jeho vlastníckeho práva
k pozemku  nachádzajúcom sa v okrese U. Z., K. U.-J..Č.. T., X..Ú.. T., P. Okresným Ú. U., X. K.,
na S. T. Č.. XXXX G. R. N. \". Y. R.. Č.. XXXX, K. T. X.XXX J., druh pozemku: ostatná plocha (ďalej
ako \"sporný pozemok\"); domáha nariadením neodkladného opatrenia uložiť povinnosť žalovanému
zdržať sa užívania sporného pozemku,  zdržať sa vstupu, vjazdu, prechodu a prejazdu, a to pešo,
ako aj osobnými a nákladnými motorovými vozidlami na, resp. cez sporný pozemok za účelom výkonu
stavebnej činnosti, zdržať sa výkonu akýchkoľvek prípravných a stavebných prác a činností, ako aj
bezodkladne ukončiť všetky začaté a prebiehajúce prípravné a stavebné práce a činnosti na spornom
pozemku,   odstrániť a vypratať všetky veci ním vnesené, umiestnené alebo akýmkoľvek spôsobom
inštalované na spornom pozemku,  navrátiť do pôvodného stavu sporný  pozemok. Návrh odôvodnil tým,
že žalovaný nemá žiaden právny titul na užívanie sporného pozemku na účely výstavby bytového domu,
že stavebné povolenie zo dňa 31.01.2007, na základe ktorého žalovaný realizuje prípravné a stavebné
práce, stratilo platnosť, a že na žalovaného neprešli práva a povinnosti stavebníka zo stavebného
povolenia  vydaného na výstavbu bytového domu na spornom pozemku.

10.  Žalobca preukázal, že je vlastníkom sporného pozemku, že žalovaný začal vykonávať prípravné
a stavebné práce na tomto pozemku (označenie stavby, fotodokumentácia, výrub drevín, oznámenie
o zmene zhotoviteľa stavby, oznámenie o pokračovaní realizácie stavby, záznam z miestneho šetrenia
zo dňa  6.10.2020), ako aj jeho úmysel  pokračovať ďalej                             s výstavbou bytového
domu (ponuka žalovaného na odpredaj bytov v projekte \"RosenHAUS\" vyplývajúca z webovej stránky
žalovaného a z  inzertnej  webovej stránky).

11.  Žalobca tiež osvedčil tvrdenie, že žalovanému nesvedčí žiaden súkromnoprávny , resp.
hmotnoprávny titul, ktorý by ho oprávňoval na zriadenie stavby na spornom pozemku. Ako vyplýva
zo zmluvy o zriadení vecného bremena  zo dňa 15.10.1998, vecné bremeno - právo uskutočniť
stavbu bytového domu na spornom pozemku, bolo zriadené v prospech stavebníkov bytového domu
označených v zmluve ako  oprávnenej strany. Ide o zriadenie vecného bremena in personam, v prospech
24 konkrétnych fyzických osôb - stavebníkov bytového domu, ktoré je neprevoditeľné. Zo zmluvy
nevyplýva zriadenie vecného bremena                  v prospech budúcich stavebníkov podľa stavebného
povolenia. Žalovaný neosvedčil, že je oprávnenou osobou zo zmluvy o zriadení vecného bremena, a
že mu teda svedčí z vecného bremena  oprávnenie na spornom pozemku stavať. Bez významu je i
skutočnosť, že stavebný úrad akceptoval zmluvu o zriadení vecného bremena pri vydaní stavebného
povolenia pre 4; od žalovaného;  odlišných stavebníkov.  Na uvedenom závere nič nemení ani list žalobcu
zo dňa 30.09.2019.

12.  Žalovaný  hodnoverne neosvedčil ani to, že mu svedčí zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods.
5 zákona č. 182/1993 Z.z., resp. k akému domu a kedy malo v jeho prospech vzniknúť.  Hoci je
rozostavaná stavba bytového domu  zapísaná v katastri nehnuteľností,                     v skutočnosti sa
na pozemku nenachádza, preto zákonné vecné bremeno; predpokladom vzniku ktorého je existencia
stavby bytového domu, resp. prvého nadzemného podlažia;  nemohlo  vzniknúť. Uvedené ustanovenie
sa na legalizovanie  stavby na cudzom pozemku nevzťahuje.

13.   Je však potrebné konštatovať, že dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia  nie je možné
posudzovať z hľadiska toho, či je stavebné povolenie, na základe ktorého žalovaný realizuje prípravné a
stavebné práce, platné, resp. či a kedy zaniklo, a ani z hľadiska nadobudnutia žalovaným práv stavebníka



zo stavebného povolenia. Z tohto hľadiska totiž ide  o úpravu pomerov mimo rámca občianskoprávnych
vzťahov, čím absentuje právny záujem žalobcu   na vydaní  neodkladného opatrenia v civilnom sporovom
konaní.  Pokiaľ by súd                    v tomto konaní skúmal z hľadiska stavebného zákona
platnosť stavebného povolenia a či  žalovaný platne a účinne nadobudol práva  stavebníka,  zasiahol by
tým neoprávnene do právomoci stavebného úradu. Navrhované neodkladné  opatrenie sa tak z tohto
hľadiska vymyká z rámca občianskoprávnych vzťahov, a preto nemožno dovodiť ani naliehavosť potreby
úpravy takýchto administratívnoprávnych vzťahov medzi stranami v civilnom sporovom  konaní, ktoré
patria do oblasti správneho práva.
14.  Z uvedeného dôvodu je  bezpredmetné, či nastala neplatnosť stavebného povolenia, teda či začal
žalovaný realizovať stavbu v rámci doby platnosti stavebného povolenia. Navyše je potrebné dodať, že
pokiaľ niekto vykonáva stavbu bez stavebného povolenia, dopúšťa sa priestupku či správneho deliktu a
stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Nie je podstatné ani to, či žalovaný splnil podmienky uložené
stavebným úradom v stavebnom povolení. Súdu tak v konaní neprináležalo posudzovať zánik či platnosť,
resp. plnenie stavebného povolenia                    a ani to, či žalovaný mohol nadobudnúť  práva stavebníka
zo stavebného povolenia. Preto je bez významu aj oznámenie stavebného úradu zo dňa 11.3.2020. Súdu
neprináležalo ani posudzovať správnosť, resp. zákonnosť postupu štátneho stavebného dohľadu. V
týchto prípadoch ide totiž o administratívnoprávne vzťahy, ktoré sú predmetom posudzovania                        v
rámci stavebného konania a správneho práva. Súdu taktiež neprináleží preskúmavať správnosť, resp.
zákonnosť zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností                                 v katastrálnom konaní.

15.  V posudzovanej veci žalobca dostatočne spoľahlivo osvedčil dôvodnosť naliehavej potreby  úpravy
pomerov medzi stranami tým, že žalovaný vykonáva na  pozemku v jeho vlastníctve prípravné a
stavebné práce bez toho, aby mu na takéto užívanie pozemku svedčal právny titul, čím  zasahuje do
jeho vlastníckeho práva. Pokračovaním stavebných prác žalovaným na spornom pozemku hrozí vznik
neoprávnenej  stavby, čím dôjde k zhoršeniu, resp. oslabeniu právneho postavenia žalobcu, ako aj k
vyvolaniu ďalších sporov. Výstavbou bytového domu vznikne stav, kedy navrátenie do pôvodného stavu
nebude účelné a vzniknutá právna situácia bude na ujmu práv a oprávnených záujmov  žalobcu.  Je tak
daná  naliehavá potreba úpravy pomerov strán  v záujme efektívneho zabezpečenia ochrany ohrozených
práv žalobcu.

16.  Žalobca tak  dostatočne hodnoverne; svojimi tvrdeniami a predloženými listinnými dokladmi;
čiastočne osvedčil nevyhnutnosť naliehavej potreby  neodkladnej  úpravy  pomerov  medzi stranami  a
relevantnými skutočnosťami  osvedčil  bezprostrednosť reálneho ohrozenia jeho práv takej intenzity, že
je nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie ich súdnej ochrany ním  požadovaným spôsobom. V
tomto prípade prevážil záujem žalobcu  dosiahnuť rýchlu a účinnú ochranu vlastníckeho práva,  ktorý
sa tu dostáva do kolízie s plnohodnotnou realizáciou majetkových práv žalovaným. V danom prípade
odvolací súd považoval za opodstatnené uprednostniť  záujem žalobcu  na ochrane jeho ohrozeného
vlastníckeho  práva  pred právom žalovaného na výkon jeho podnikateľskej činnosti.  Žalobcovi  je
potrebné garantovať právnu istotu v tom, že v prípade, ak sa zákonnými prostriedkami úspešne domôže
ochrany vlastníckeho práva, bude môcť toto aj reálne vykonávať zákonom predpokladaným spôsobom.
Za daného stavu z hľadiska zabezpečenia právnej istoty žalobcu  je potrebné zamedziť zhoršovaniu
jeho právneho postavenia  ďalším pokračovaním v stavebných prácach žalovaným, pretože týmito
nezvratnými zmenami a úpravami sporného pozemku by prípadná realizácia výkonu jeho práv bola
obmedzená a sťažená. Nezastavením prípravných                             a stavebných prác   môže totiž  dôjsť
k nereparovateľnému zhoršeniu  či k oslabeniu právneho postavenia  žalobcu z hľadiska  plnohodnotnej
realizácii jeho vlastníckeho práva.

17.  Uloženie zákazu výkonu akýchkoľvek prípravných a stavebných prác a činností                       a
nariadenie  ukončenia začatých a prebiehajúcich prác zahŕňa aj zdržanie sa vstupu, vjazdu, prechodu
a prejazdu cez sporný pozemok za účelom výkonu stavebnej činnosti. Žalobca                     v návrhu
neuviedol, prečo popri úplnom zákaze stavebnej činnosti požaduje osobitne zakázať žalovanému ešte
aj  vstup, vjazd, prechod a prejazd cez sporný pozemok za účelom stavebnej činnosti. Pokiaľ sa žalobca
domáhal zákazu užívania sporného pozemku žalovaným, žiadnymi tvrdeniami v návrhu neosvedčil, že
by žalovaný užíval sporný pozemok aj za iným účelom, ako na výkon stavebnej činnosti.

18.  Pre uloženie povinnosti  žalovanému  sporný pozemok vypratať a navrátiť do pôvodného stavu
neboli  splnené zákonné podmienky. Žalobca v tejto časti neosvedčil nevyhnutnosť potreby tejto úpravy
a hrozbu vzniku ujmy; ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje opis rozhodujúcich



skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy týchto pomerov. Z obsahu návrhu nevyplýva,
aké konkrétne  veci žalovaný na spornom pozemku vniesol, umiestnil a inštaloval, a ani to, v čom
má spočívať navrátenie do pôvodného stavu. Žalobca v návrhu netvrdil, že žalovaný odstránil objekt
zberných surovín v jeho vlastníctve; v tomto smere žalobca listom zo dňa 20.07.2020 deklaroval, že
nie je vlastníkom betónového oplotenia s uzamknutou bránou (svoje vlastníctvo potvrdila  J. Č. U. -
T. listom zo dňa 12.08.2020)                            a následne  listom zo dňa 18.09.2020 žalobca
vyzval žalovaného na odstránenie betónového oplotenia. Pokiaľ žalobca argumentuje potrebou ochrany
verejného záujmu  spočívajúcom                   v hospodárnom a efektívnom nakladaní s majetkom
mesta, je potrebné poznamenať, že   žalobca  sporný pozemok, na ktorom sa dlhodobo nachádzal
opustený areál zberných surovín, do začatia prác žalovaným dlhodobo neužíval, nestaral sa o neho, a
preto absentuje naliehavosť potreby okamžitého vypratania sporného pozemku a obnovenia pôvodného
stavu. Aj z dôvodu, že  existencia práva žalovaného stavať na spornom  pozemku je sporná;                          a
uvedené konanie neslúži na definitívne vyriešenie tejto zásadnej otázky; nie je namieste uloženie
povinnosti vypratania a navrátenia do pôvodného stavu, pretože by sa tým založil  stav, ktorý by bol na
ujmu žalovaného v prípade, ak by sa v konečnom dôsledku preukázalo, že mu svedčí platný právny
titul na užívanie sporného pozemku za účelom výstavby bytového domu. Je potrebné zabezpečiť aj
žalovanému istotu, že v prípade preukázania úspešnosti jeho argumentov, bude môcť v (už) začatých
prácach pokračovať.  Neodkladné opatrenie v tejto časti by predstavovalo neprimeraný zásah do práv
žalovaného, nad mieru nevyhnutne potrebnú pre dosiahnutie účelnosti a efektívnosti úpravy pomerov. V
prípade kolízie vlastníckeho práva s majetkovými právami treba vychádzať z požiadavky ich vyváženosti
a proporcionality tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú mieru  nepotlačila ochrana
iného práva. Žalovanému je tak potrebné garantovať, že v prípade, ak mu bude svedčať právo na
spornom pozemku stavať, bude môcť pokračovať v stavebnej činnosti v takom štádiu výstavby, v akom
bol nútený ju ukončiť.

19.  Odvolací súd zastáva názor, že za vyššie popísaného faktického a právneho stavu; keď nemožno
s konečnou záväznosťou konštatovať, že žalovaný právny titul na stavbu bytového domu určite nemá;
možno od žalovaného, ktorého právo bolo podstatne spochybnené, spravodlivo požadovať, aby sa práve
on žalobou aktívne bránil, že mu svedčí právo z vecného bremena, pokiaľ bude chcieť na pozemku vo
vlastníctve žalobcu stavať. Vzhľadom na  uvedené odvolací súd žalovaného poučil v súlade s § 337
C.s.p. o možnosti podať  proti žalobcovi žalobu, ktorou sa bude domáhať ochrany práv vyplývajúcich mu
z ním tvrdeného vecného bremena. Žalobcovi tiež nič nebráni , aby sa žalobou domáhal trvalej ochrany
pred neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktorou dosiahne vypratanie a navrátenie
sporného pozemku do pôvodného stavu.

20.  Žalobca tak v danom štádiu konania dostatočne spoľahlivo osvedčil hmotnoprávny nárok, ktorému
neodkladným opatrením žiada zabezpečiť ochranu   a vzhľadom na  zistené skutočnosti, ktoré
spochybňujú existenciu právneho titulu, na ktorý sa žalovaný v súvislosti               s výkonom svojej
stavebnej činnosti odvoláva, bolo  nevyhnutne potrebné poskytnúť žalobcovi okamžitú ochranu jeho
práv a zamedziť  požadovaným neodkladným opatrením žalovanému pokračovať v realizácii stavebnej
činnosti.  Po  vecnom a právnom posúdení veci  odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil podľa § 388 C.s.p. a čiastočne návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a vo
zvyšnej časti návrh zamietol.

21.    O nároku na náhradu trov (celého)  konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov prvoinštančného  a
odvolacieho  konania vzhľadom na čiastočný úspech každej z nich                      v konaní.

22.  Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už



prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                     (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "51C/62/2020", "guid": "5114fc94-a833-4f94-b043-eda901b88d0d:637cd6f9-acc2-42b1-aae3-87faa3ec27c4", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "04118f03-995c-4cbe-8c5b-6fa15f2f8de8:ee96ee7d-9e73-4a16-ac39-e2208256afd7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1220206326.1", "spisova_znacka": "8Co/35/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/35/2021 z 21. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1220206326.1"}]}