{"guid": "f4ffda23-abce-4d79-bc71-822d7fe43fb0:011458cc-ab34-4ddd-87c4-0dcc90d5796d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1220206342.2", "spisova_znacka": "3Cob/2/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/2/2021 z 18. 2. 2021", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. februára 2021, sp. zn. 3Cob/2/2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1220206342.2", "identifikacne_cislo": "1220206342", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Silvia Hýbelová", "sudca_id": 129, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-hybelova-129", "datum_vydania": "2021-02-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/011458cc-ab34-4ddd-87c4-0dcc90d5796d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1220206342.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1220206342.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1220206342.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/2/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220206342
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1220206342.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu Uniphone, s.r.o., Popradská 12,
Košice, IČO: 45 979 855, práv. zast.: JUDr. František Buhla, advokát, Čajakova 5, Košice - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 45 006 300, proti žalovanému Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35
763 469, o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava II č.k. 58Cb/180/2020-129 zo dňa 10.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 58Cb/180/2020-129 zo dňa
10.12.2020   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca
sa návrhom doručeným súdu dňa 11.11.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému ako podniku v
zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 v spojení s ustanovením § 15 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, povinnosť sprístupniť svojim užívateľom účastnícke mobilné čísla z číselnej množiny
(0)943 12xxxx pridelenej žalobcovi a volania určené pre účastnícke mobilné čísla z číselnej množiny (0)
943 12xxxx pridelenej žalobcovi smerovať do verejnej elektronickej komunikačnej siete žalobcu.

2.  Žalobca svoje tvrdenia odvodzoval od toho, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 1.4.2013
uzatvorená Zmluva o prepojení elektronických komunikačných sietí, ktorej predmetom bolo vzájomné
prepojenie siete žalobcu so sieťou žalovaného za účelom poskytovania verejných elektronických
telekomunikačných služieb účastníkom oboch zmluvných strán pri dodržaní príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov oblasti elektronických komunikácii. Z bodu 9.4.3. prílohy č.
2 k tejto Zmluve vyplýva, že v prípade, ak ktorejkoľvek zo zmluvných strán bude Telekomunikačným
úradom SR pridelené nové číslo alebo prefix, ktoré nie je spojené s novou alebo upravenou službou
je druhá strana povinná sprístupniť nové číslo alebo nový prefix pre svojich užívateľov. Žalobcovi bola
rozhodnutím Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb č. 29/OTR/2020-281
zo dňa 6.8.2020 a č. 30OTR/2020-335 zo dňa 13.10.2020 pridelená množina desaťtisíc účastníckych
čísel mobilnej verejnej komunikačnej siete (0)943 12xxx. Žalobca následne dňa 15.10.2020 požiadal
s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného o implementáciu smerovania volaní na tieto
nové číselné rozsahy, čo však žalovaný v zmysle vyjadrení žalobcu do dnešného dňa neurobil.
Žalovaný uvedenej žiadosti nevyhovel a požiadal žalobcu o preukázanie ďalších skutočností. Tu
súd okrajovo poznamenal, že pre posúdenie predmetného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je podstatné, či žalobca prevádzkuje vlastnú verejnú mobilnú sieť, nakoľko žalobca svoj
návrh neodvodzoval od tohto faktu, ale od skutočnosti, že žalovaný koná v rozpore z ustanovením
§ 41 ods. 3 Zákona o elektronických komunikáciách, ako aj v rozpore so Zmluvou o prepojení



elektronických komunikačných sietí. Súd mal však z dokladov dostupných na internetovej stránke
Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb (https://www.A..Y..sk/), konkrétne
z dokumentu nazvaného „Analýza relevantného trhu č. 2 Veľkoobchodné služby ukončenia hlasového
volania v individuálnych mobilných sieťach“, ako aj z dokumentu nazvaného „Vyhodnotenie pripomienok
spoločnosti IPfone, s.r.o. k výsledku analýzy veľkoobchodného relevantného trhu č. 2“ za osvedčené, že
podľa názoru Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb spoločnosť žalobcu
neprevádzkuje vlastnú verejnú mobilnú sieť. Súd uviedol, že žalobca sa v priebehu roku 2020 od
žalovaného viac krát domáhal tzv. celkového prepojenia verejných sietí v zmysle ustanovenia § 2 ods.
9 Zákona o elektronických komunikáciách, nie však smerovania volaní do jeho siete na pridelené čísla
(0)943 12x xxx, ktorého sa domáha týmto neodkladným opatrením.

3.  Súd prvej inštancie mal za to, že za danej situácie absentuje naliehavosť situácie vyžadujúcej
neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. Súd
uviedol, že nemôže neodkladným opatrením upraviť vzťahy medzi stranami sporu len preto, že žalobca
má v pláne spustiť od decembra službu Unimobile, a to bez toho, aby mal vyriešené všetky sporné
skutočnosti so žalovaným. Ak aj žalovaný porušil zmluvnú a zákonnú povinnosť, čo súd v konaní
o neodkladnom opatrení nemôže prejudikovať, mal sa žalobca splnenie povinnosti domáhať riadnou
žalobou o splnenie povinnosti. Súd bol názoru, že neodkladné opatrenie nemôže nahrádzať rozhodnutie,
ku ktorému by súd dospel v riadnom procesnom postupe po podaní žaloby, t.j. žalovaný by sa mal
možnosť k žalobe vyjadriť, prebiehalo by riadne dokazovanie, nielen osvedčovanie skutočností. Petit
navrhovaného neodkladného opatrenia by bol totožný s výrokom vo veci samej, čo C.s.p. pripúšťa
v § 330 ods. 2 C.s.p., ale súd bol v danom prípade názoru, že neboli splnené podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade v uvedenom znení neodkladného opatrenia. Súd
nemôže uložiť žalovanému neodkladným opatrením povinnosť, len preto, že žalobca nie je schopný
splniť svoj verejný prísľub spustiť určitú službu. Žalobca ako podnikateľský subjekt musí rátať s
určitými možnými problémami pri plnení svojich záväzkov. Nariadením neodkladného opatrenia bez
časového obmedzenia by došlo k neprimeranému zásahu do postavenia žalovaného, kde by musel
plniť povinnosť na základe žalobcom tvrdeného porušenia zmluvných povinností. Žalobcov návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je neprimeraný, nakoľko nie je sprevádzaný podaním žaloby o
splnenie povinnosti a neobsahuje časový údaj o dobe, na ktorú má byť neodkladné opatrenie nariadené.
Súd bol názoru, že žalobca sa neodkladným opatrením snaží docieliť, aby bol schopný splniť svoj verejný
prísľub, a to za cenu, že nebude prebiehať riadne súdne konanie vo veci samej. Súd bol preto názoru,
že žalobca nesplnil podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

4.  Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.
Poukázal na bod 25 uznesenia, kde citovaná argumentácia súdu je úplne „od slova do slova“ identická
s textom uvedeným v uznesení Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.9.2020, sp. zn. 30Cb/109/2020
(bod 8, strana 6). Hoci išlo tiež o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia medzi rovnakými
stranami a v zásade aj v identickej právnej záležitosti (smerovanie volaní a prepájanie hovorov, ale
na inú množinu čísel a pridelených už v roku 2014), medzi obomi konaniami však existujú výrazné
odlišnosti (najmä skutočnosť, že aktuálne konanie je vedené pre čísla pridelené v auguste 2020 a návrh
podaný v októbri 2020), pre ktoré nie je možné oba návrhy hodnotiť rovnako a už vôbec nie aj rovnako
odôvodňovať ich zamietnutie, resp. „doslovne odpísať“ odôvodnenie zamietnutia návrhu z rozhodnutia
z iného konania. Totiž v tomto konaní (58Cb/180/2020), na rozdiel od konania 30Cb/109/2020, v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ani zmienka o dokumentoch „Analýza relevantného
trhu č. 2 Veľkoobchodné služby ukončenia hlasového volania v individuálnych mobilných sieťach a
„Vyhodnotenie pripomienok spoločnosti IPfone, s.r.o. k výsledku analýzy veľkoobchodného relevantného
trhu č. 2“. V konaní 30Cb/109/2020 žalobca sám uvedené dokumenty v návrhu spomenul, argumentoval
ohľadom ich neaktuálnosti, odôvodňoval, prečo v konaní nemajú byť zohľadnené ich závery. V tomto
konaní 58 Cb/1802020 však žalobca pri argumentácii a odôvodňovaní návrhu uvedené dokumenty
neuvádzal, nakoľko v celkovom kontexte návrhu to nebolo potrebné. Konajúci súd však v tomto konaní
58Cb/180/2020, nesprávne a neprípustne „odkopíroval“ odôvodnenie súdu z konania 30Cb/180/2020,
pričom toto bolo výsostne špecifické na danú skutkovú situáciu v odlišnom konaní.

5.  V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že súd pochybil, keď na základe predložených dôkazov nesprávne
zistil skutkový stav, keď sa náležitým spôsobom nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalobcu, najmä
ohľadom protiprávneho konania žalovaného (postup žalovaného v rozpore s ustanovením § 41 ods. 3



Zákona o elektronických komunikáciách a čl. 2.1 Zmluvy, bodu 9.4.3 prílohy č. 2 k Zmluve, z ktorých
jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva povinnosť žalovaného sprístupniť svojim užívateľom čísla,
ktoré žalobcovi pridelil úrad, a smerovať tieto čísla (0943 12x xxx) do siete žalobcu. Žalobca však
potrebnosť a naliehavosť situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu do pomerov strán sporu osvedčil,
a to (i) potrebou zabezpečenia ochrany majetku, zdravia, dokonca životov užívateľov čísel z novo
prideleného rozsahu čísel (0)943 12xxx ako aj (ii) existenciou dôvodu neodkladnej úpravy, ktorou je určité
ohrozenie presadenia práva, ako aj (iii) potrebou ochrany hospodárskej súťaže. Tým, že súd nenariadil
požadované neodkladné opatrenie, postavil sa na stranu subjektu nepopierateľne porušujúceho právo
na úkor subjektu konajúcemu v súlade s právom a odoprel mu tým súdnu ochranu. Pričom žalobca ako
eminentný dôvod nariadenia neodkladného opatrenia uviedol skutočnosť, že z dôvodu nesmerovania
volaní žalovaným do siete žalovaného môže dôjsť k bezprostrednému ohrozeniu majetku, ale najmä
zdravia a dokonca aj životov. Toto tvrdenie bolo osvedčené po vykonaní testovacích volaní novej služby
MVNO, na linky tiesňových volaní (ďalej tiež ako „LTV”) - 112, 150, 158 prevádzkované Ministerstvom
vnútra SR (ďalej tiež ako „MV SR”). Pri volaní na LTV jej službu konajúci operátor, v rámci preverovania
daného nahlásenia konkrétnej udalosti, realizuje spätný hovor na číslo, ktoré volalo na LTV. Všetky
volania smerujúce z LTV na číslo, ktoré volalo na LTV, sú spájané cez sieť žalovaného alebo sieť
Orange Slovensko, a.s. Žalobca požiadal prevádzkovateľa LTV o vykonanie testovacích volaní, a to
volaní na SIM karty účastníkov žalobcu, ktoré používajú množinu účastníckych mobilných čísel žalobcu
(0)943 12x xxx. MV SR žalobcovi zaslalo informáciu o vykonaných testovacích volaniach, pričom z tejto
informácie je zrejmé a preukázané, že z množiny účastníckych mobilných čísel žalobcu (0)943 12x xxx
sa podarilo realizovať testovacie volania na LTV, avšak nebolo možné vykonať spätné, tzv. overovacie
volania z LTV späť na čísla z množiny účastníckych mobilných čísel žalobcu (0)943 12x xxx. Testami
dovolateľnosti LTV bolo preukázané, že účastníci mobilnej siete žalobcu sa zo SIM kariet žalobcu na
LTV riadne dovolať vedia. Nemožnosť vykonania spätného volania z LTV na telefónne čísla z množiny
účastníckych mobilných čísel žalobcu (0)943 12x xxx je spôsobená práve postupom žalovaného, ktorý
nesmeruje volania na tieto čísla do siete žalobcu, napriek existencii potrebného prepojenia sietí žalobcu
a žalovaného, existencii zmluvnej úpravy tohto vzťahu, a aj existencii zákonnej povinnosti. Keď účastník
mobilnej siete žalobcu realizuje tiesňové volanie, operátor tiesňovej linky sa mu nedokáže spätne dovolať
a riešiť takéto tiesňové volanie, a to práve v dôsledku konania žalovaného.

6.  Súd prvej inštancie minimálne opomenul akýmkoľvek spôsobom vyhodnotiť, že v danej veci pretrváva
porušenie práva žalobcu na smerovanie volaní, hoci svoju povinnosť mal žalovaný splniť bezodkladne,
a vedenie súdneho konania vo veci samej by na tomto stave nič nezmenilo až do jeho právoplatného
skončenia. Pretrvávaním porušenia práva sa ujma žalobcu prehlbuje do takej miery, že výsledok konania
vo veci samej v budúcnosti (ani pri primeranej dĺžke súdneho konania) už nemôže byť reálne spôsobilý
túto ujmu efektívne napraviť. Práve preto je naplnená potreba bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá jedine
je spôsobilá za daných okolností poskytnúť žalobcovi ako spotrebiteľovi efektívnu ochranu jeho práva. Je
tiež na zváženie, či konanie žalovaného, keď v rozpore so zákonom a aj zmluvne prevzatou povinnosťou
odmieta smerovať volania, nie je spôsobilé zapríčiniť zrušenie individuálneho povolenia na používanie
čísel. Totiž v zmysle ustanovenia § 31 ods. 9 ZEK: „9) Úrad zruší individuálne povolenie na používanie
čísel alebo rozhodne o odobratí prideleného čísla, ak a) držiteľ individuálneho povolenia na používanie
čísel 2. najmenej 12 mesiacov od pridelenia čísla toto číslo nepoužíval alebo ak prestal pridelené číslo
používať najmenej počas troch mesiacov“. Citované ustanovenie súvisí s tým, že v záujme zabezpečenia
súťaže na trhu a odstránenia administratívnych prekážok pre nových poskytovateľov, platí zákonná
povinnosť podnikov umožniť prístup k všetkým číslam z národných číslovacích plánov a táto zákonná
povinnosť nie je podmieňovaná žiadnymi ďalšími skutočnosťami (ani preukazovaním, atď.), naopak
táto povinnosť platí v zmysle zákona vždy \"bez ohľadu na technológiu a zariadenia, ktoré podnik
používa\". Práve z dôvodu, že zákonom sú takto vytvorené podmienky pre to, aby každý nový držiteľ
čísla mohol tieto čísla používať bez ďalších prekážok, je dané aj ustanovenie, že úrad zruší individuálne
povolenie alebo rozhodne o odobratí čísla, ak ho držiteľ nezačal používať počas doby 12 mesiacov.
Na tomto mieste žalobca bližšie argumentoval k nemožnosti akceptovania záverov dokumentov úradu
„Analýza relevantného trhu č. 2 Veľkoobchodné služby ukončenia hlasového volania v individuálnych
mobilných sieťach“, ako aj z dokumentu nazvaného „Vyhodnotenie pripomienok spoločnosti IPfone, s.r.o.
k výsledku analýzy veľkoobchodného relevantného trhu č. 2“, kedy konajúci súd vo svojom odôvodnení
uviedol, že „Súd mal však z dokladov dostupných na internetovej stránke Úradu pre reguláciu
elektronických komunikácii a poštových služieb (https://Z..A..Y..sk/), konkrétne z dokumentu nazvaného
„Analýza relevantného trhu č. 2 Veľkoobchodné služby ukončenia hlasového volania v individuálnych
mobilných sieťach“, ako aj z dokumentu nazvaného „Vyhodnotenie pripomienok spoločnosti IPfone,



s.r.o. k výsledku analýzy veľkoobchodného relevantného trhu č. 2“ za osvedčené, že podľa názoru
Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb spoločnosť žalobcu neprevádzkuje
vlastnú verejnú mobilnú sieť.“ Uvedený názor konajúceho súdu rovnako predstavuje nesprávne skutkové
zistenie, nakoľko spomenutá analýza úradu bola vykonaná v roku 2018 a vzhľadom na časový odstup
a na skutočnosť, že žalovaný od 1.2.2020 rozšíril rozsah poskytovania elektronických komunikačných
služieb (verejná telefónna služba, prenos hlasu cez IP, prenos dát, audiotext) prostredníctvom pevných
a mobilných elektronických komunikačných sietí o MVNO a IoT a začal poskytovať novú verejnú mobilnú
telefónnu službu - Mobile Virtual Network Operator (MVNO), a práve poskytovania tejto služby sa týka
návrh na vydanie neodkladného opatrenia, je analýza z roku 2018 k službám, ktorých poskytovanie
začalo v roku 2020 objektívne neaktuálna, nerelevantná a v žiadnom prípade nemôže byť braná ako
akýkoľvek odôvodňujúci predpoklad pre určenie skutočného skutkového stavu v čase podania návrhu
a vydania uznesenia.

7.  Úrad v analýze priamo v súvislosti so žalobcom tiež prezentoval svoj názor, aké technológie má
obsahovať mobilná sieť. Nakoľko právny poriadok - zákon č. 351/2011 Z. z. predpisuje tzv. technologickú
neutralita pre výkon regulácie, pre používanie čísel, technológií atď., a aj v samotnej analýze v
kapitole 2 úrad definuje tento relevantný trh v súlade s princípom technologickej neutrality, postup
úradu „predpisujúci“ niektoré konkrétne technológie je nezákonný. V danom kontexte je preto potrebné
vnímať aj hodnotiace vyjadrenie (avšak nie právne relevantné rozhodnutie) úradu o tom, že žalobca
„neprevádzkuje vlastnú mobilnú sieť“. Ide o subjektívny hodnotiaci úsudok, nie relevantné rozhodnutie
v zmysle platného právneho poriadku SR. Samotná analýza pritom nie je konečným právne záväzným
dokumentom, ale je len súčasťou postupu podľa § 17 ZEK pre určenie významného podniku podľa
§ 18 ZEK, pričom následné právne záväzné rozhodnutie úrad podľa § 18 ods. 1 ZEK zverejní vo
vestníku. Úrad po vykonaní analýzy zverejnil príslušné rozhodnutia vo Vestníku č. 7/2019 z 8.8.2019
[W.:/..A..Y..P..U.], pričom rozhodnutie pre žalobcu v tejto veci úrad nevydal a vo vestníku ani nezverejnil
časť analýzy pojednávajúcu o sieti/službách žalobcu, z čoho je zrejmé, že táto analýza ani následné
rozhodnutia nemá na žalobcu žiadne právne účinky. Keďže úrad toto nevydal pre žalovaného ako
rozhodnutie, ale ako svoj názor uvedený v analýze, nemohol byť takýto nezákonný postup preverený
v príslušnom konaní (v tomto prípade správnom) a prípadne odstránený. Úrad fakticky postupoval v
zmysle tohto svojho „hodnotiaceho úsudku“ a je skutočne nesprávne a neprípustné, aby si uvedený
nesprávny a nezákonný úsudok osvojil konajúci súd ako predpoklad pre svoje rozhodnutie, a to už
za úplne odlišných okolností. Keďže pre ďalšie poskytovanie služieb mobilných sietí nebolo fakticky
možné sa účinne a efektívne brániť popísanému hodnotiacemu, avšak nie právne relevantnému názoru
regulačného úradu, na základe uvedeného, žalobca doplnil a rozšíril svoju existujúcu mobilnú sieť
o technológie popisované úradom v rámci ním prezentovaného názoru. V decembri 2019 žalobca
podpísal roamingovú zmluvu s poskytovateľom medzinárodného roamingu a sprevádzkoval mobilnú sieť
na „štandardných“ technológiách, ktoré uviedol úrad. Vo februári 2020 žalobca preto vyzval všetkých
operátorov v SR vrátane žalovaného na priame prepojenie, v apríli 2020 žalobca úspešne zrealizoval
testy tiesňových volaní s MV SR, ktoré potvrdili, že sa jedná o technicky štandardné riešenie. V
máji 2020 bola prezentovaná funkčnosť služieb úradu praktickou prezentáciou služieb žalobcu priamo
na pôde úradu (s pretrvávajúcim problémom s dovolateľnosťou sa na čísla žalobcu kvôli konaniu
žalovaného, ktorý odmieta smerovať volania do siete žalobcu). Videoprezentácia volaní s mobilným
telefónom v sieti Uniphone s číslo (0)943 12xxxx, ktorú žalobca priložil k návrhu, bola zhotovená s
identickým mobilným telefónom a SIM kartou, ktoré boli prezentované na pôde úradu. V októbri 2020
úrad rozhodnutím pridelil žalobcovi ďalšiu množinu mobilných čísel - (0)943 12xxxx, pričom uviedol, že
účastník konania (žalobca) \"splnil všetky zákonné podmienky na pridelenie čísel podľa § 31 zákona
o elektronických komunikáciách, preto úrad podľa § 6 ods. 5 a § 14 ods. 7 číslovacieho plánu pridelil
účastníkovi konania množinu účastníckych čísel mobilnej siete tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.\" Riadnemu poskytovaniu služieb žalobcu naďalej bráni konanie žalovaného, ktorý do
siete žalobcu odmieta spájať volania, hoci má takúto zákonnú a súčasne aj zmluvne prevzatú povinnosť.
V súčasnosti teda žalobca prevádzkuje technológie mobilnej siete a aj udržiava aktívne vzťahy s
prepojenými zahraničnými partnermi, a znáša všetky náklady s tým spojené. Konaním žalovaného
zároveň nedokáže uviesť svoje služby do plnohodnotnej  prevádzky tak, aby mohol riadne a bezchybne
poskytovať služby zákazníkom, brať z nich tržby a z nich pokrývať náklady, ktoré sú s prevádzkou siete
spojené. Udržiavanie súčasného stavu siete, keď nie je možné riadne poskytovať služby, je v plnom
rozsahu na škodu - stratu žalobcu a je spôsobené protiprávnym konaním žalovaného, ktorý porušuje tak
zákonnú povinnosť ako aj svoju zmluvne prevzatú povinnosť smerovať volania a SMS do siete žalobcu.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že povinnosť podnikov podľa § 43 ods. 1 ZEK „zabezpečiť



prístup na čísla z národných číslovacích plánov ...“, ako aj samotná Zmluva o prepojení medzi ST a IPfon
upravujúca práva a povinnosti oboch strán, nadväzujú na európske smernice týkajúce sa elektronických
komunikácií, ktoré sú do slovenského právneho poriadku transponované v podobe zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách.

8.  Žalobca v odvolaní poukázal na smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2002/20/Es zo 7.
marca 2002 a odkázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10.04.1984 vo veci č. C-14/83, a má za
to, že súd s prihliadnutím na znenie a účel vyššie citovaných smerníc má povinnosť postupovať tak, aby
svojou interpetáciou dosiahol ciele stanovené týmito smernicami (povinnosť eurokonformného výkladu).
Zdôraznil, že súd prvej inštancie svojimi neudržateľnými závermi umožnil a umocnil pretrvávanie
stavu porušovania práv žalobcu bez poskytnutia efektívnej súdnej ochrany dostupným procesným
prostriedkom. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie takto podporil správanie sa žalovaného
ako dominantného mobilného operátora na vnútroštátnom trhu, ktorý hrubo porušuje svoju zákonnú
povinnosť - smerovanie volaní do sietí nového mobilného operátora, čím fakticky zamedzuje slobodnej
hospodárskej súťaži na tomto trhu. V zmysle uvedeného navrhol odvolaniu vyhovieť a napadnuté
uznesenie zrušiť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

9.   K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol uznesenie potvrdiť. Súd správne vyhodnotil
základnú požiadavku naliehavosti pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcu vo vyhodnotení
žiadosti o implementáciu smerovania volaní na číselnú množinu (0)943 12x xxx. Je nesporné, že obsah
žiadosti zo dňa 15.10.2020, kt. žalobca adresoval žalovanému sa z pohľadu ním sledovaného zámeru
- zabezpečiť smerovanie volaní zo siete žalovaného na účastnícke čísla mobilnej siete ničím (okrem
implementovanej číselnej množiny) nelíši od už skôr predkladaných žiadostí na smerovanie volaní na
čísla (0)943 33x xxx pridelené žalobcovi. Tieto žiadosti smerujú k tomu istému cieľu, kt. je zabezpečenie
dovolateľnosti negeografických čísel mobilnej siete pridelené žalobcovi ((0)943 33x xxx, (0)943 12x xxx)
zo siete žalovaného. Takéto žiadosti žalobca predkladal prvýkrát už v roku 2014 a následne aj viackrát
v priebehu roku 2020. Žalovaný poukazuje na to, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady
nebezpečenstva hroziacej ujmy v takej miere, rozsahu a naliehavosti, aby bolo nevyhnutné daný stav
riešiť okamžitým nariadením neodkladného opatrenia v prípade, kde žalobca mal časový priestor šesť
rokov a mohol dávno využiť zákonné možnosti na riešenie sporu medzi podnikmi a to podaním podnetu
na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „Úrad') podľa § 77
ZEK. Rovnako tak mohla byť dávno podaná štandardná žaloba na plnenie povinnosti. Žalobca mal
časový priestor šesť rokov podať návrh na súd/Úrad, ktorým by dosiahol splnenie zákonnej alebo
zmluvnej povinnosti. Naopak žalobca túto situáciu rieši „na poslednú chvíľu\" a navyše v období keď
o týchto otázkach a súvisiacich skutočnostiach koná aj Úrad na základe návrhu žalovaného (zo dňa
2.7.2020). Nič na tom nemení ani skutočnosť, že ostatný Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je
odôvodnený implementáciou smerovania na číselnú množinu pridelenú žalobcovi rozhodnutím v októbri
2020 a následnou žiadosťou žalobcu, kt. predložil žalovanému. Uvedené konania, ako aj posledný návrh
cielene zasadený do časového kontextu mesiacov október až december 2020 mal za cieľ vytrhnúť
tieto skutočnosti z celkového kontextu udalostí, kt. cieľom je implementovať mobilnú číselnú množinu
žalobcu a zabezpečiť smerovanie volaní zo siete žalovaného na tieto čísla. Žalobcovi neboli pridelené
žiadne frekvencie na ukončovanie mobilných volaní (nie je teda sieťovým operátorom) a rovnako
nemá uzatvorenú zmluvu o národnom roamingu so žiadnym na relevantnom trhu pôsobiacim mobilným
operátorom. Žalobca neosvedčil, že by ako podnik v uvedenom postavení prevádzkoval GSM/UMTS
verejnú mobilnú sieť, kt. by v súlade so Zmluvou o prepojení prepojil so sieťou žalovaného a mohol
právotvorne vynucovať splnenie zmluvných povinností (podľa čl. 2.1., bod 9.4.3 prílohy č. 2 k Zmluve o
prepojení). Žalobca sa nemôže odvolávať na nesplnenie zmluvnej povinnosti, kt. sa môže aplikovať len
na prípad, kt. by bol zmluvou regulovaný, t.j. na prepojenie pevnej siete žalovaného a mobilnej GSM/
UMTS siete žalobcu. Žalobca neprevádzkuje mobilnú sieť (nie je držiteľom frekvencie mobilnej siete ani
takejto sieti nemá dokladovaný roamingový resp. MVNO prístup). Žalobca je len držiteľom ind. povolenia
na negeografický číselný rozsah identifikujúci mobilné služby, ktoré aj podľa samotného rozhodnutia
Úradu 30/OTR/2020-335 môže využívať výlučne na účel prideľovania účastníkom verejnej telefónnej
služby poskytovanej prostredníctvom mobilnej verejnej elektronickej komunikačnej siete. Žalobca sa
teda nemôže odvolávať na nesplnenie zmluvnej povinnosti žalovaným nakoľko z dôvodu neexistencie
mobilnej siete žalovaného túto povinnosť (smerovania) nie je možné zo strany žalovaného naplniť.

10.  Taktiež ust. § 41 ods. 3 ZEK deklaruje povinnosť podniku zabezpečiť pre svojich koncových
užívateľov prístup k „službám alebo číslam\". Jedná sa o povinnosť, kt. má žalobca alebo žalovaný, každý



osobitne voči svojim koncovým užívateľom služieb, kt. je povinný zabezpečiť dostupnými technickými
alebo ekonomickými prostriedkami. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva povinnosť podniku prepojiť
svoju sieť so sieťou iného podniku. Nejedná sa o záväzok, kt. by jeden podnik mohol na inom podniku
vynucovať vzájomné prepojenie alebo rozšírenie existujúceho prepojenia. Predmetné ustanovenie
určuje povinnosti podniku zabezpečiť pre svojich koncových užívateľov prístup k „službám a číslam\" aj to
len za predpokladu, že je to technicky a ekonomicky možné. Pod uvedenou podmienkou sa ako technický
predpoklad prístupu k „službám a číslam\" mieni práve zabezpečenie prostredníctvom existujúceho
prepojenia. Pokiaľ takéto prepojenie (priame alebo nepriame) neexistuje podnik túto povinnosť voči
svojim užívateľom nedokáže splniť. Žalobca nepreukázal (ani neosvedčil), že by prevádzkoval mobilnú
sieť alebo poskytoval mobilnú tel. službu, a preto vzhľadom na neexistujúce prepojenie (technický
predpoklad pre zabezpečenie plnenia povinnosti § 41 ods. 3 ZEK) žalovanému nevyplývala povinnosť
prepojiť pevnú verejnú tel. sieť s mobilnou sieťou žalobcu, a tým zabezpečiť smerovanie volaní na čísla
z množiny (0)943 12xxxx. Žalovanému priamo nevyplýva povinnosť zabezpečiť prístup k tiesňovým
službám pre iné podniky (vrátane žalobcu). Žalobca si môže zabezpečiť dostupnosť núdzovej služby
aj alternatívnym spôsobom, napríklad priamym pripojením k záchrannému systému prevádzkujúcemu
LTV, alebo sprostredkovane prepojením sa s mobilnou sieťou spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
Žalobca ďalej spochybňuje relevantnosť a aktuálnosť Analýzy VT č. 2. Uvedenú analýzu žalobca vníma
ako hodnotiace vyjadrenie Úradu o tom, že žalobca neprevádzkuje vlastnú mobilnú sieť. Konkrétne
uvádza, že „ide o subjektívny hodnotiaci úsudok, nie relevantné rozhodnutie v zmysle platného právneho
poriadku. Tento úsudok žalobca prekvapujúco a bez opory v akomkoľvek (súdnom) rozhodnutí hodnotí
ako nezákonný. Úrad ako orgán verejnej moci je povinný postupovať v súlade so zákonom a svoje
rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi objektívnosti. Žalovaný považuje preto za nanajvýš nedôstojné
a dehonestujúce voči  činnosti Úradu degradovať závery rozsiahlej analýzy, vychádzajúcej štruktúrované
zo zberu dát na príslušnom relevantnom trhu a tieto považovať za subjektívny hodnotiaci úsudok
štátneho orgánu zodpovedajúceho za zabezpečenie efektívnej súťaže a rešpektovanie práv podnikov
ako aj užívateľov služieb. Naopak tieto závery žalobcu sú nepodložené, nepresvedčivé a je teda ich
možné oprávnene vnímať ako subjektívne bez opory v platnom práve.

11.  Podľa názoru žalovaného možno v ostatnom vývoji (po Analýze VT č. 2) identifikovať
zjavný zámer žalobcu predstierať odstránenie podstatných nedostatkov brániacich priznať spoločnosti
Uniphone status mobilnej siete (nutnosť uzatvárať paralelnú zmluvu medzi účastníkom a ľubovoľným
poskytovateľom prístupu k IP sieti a nutnosť mať nainštalovanú aplikáciu na mobilnom zariadení).
Uniphone v máji 2020 verejne deklaroval, že má zabezpečený prístup k rádiovej časti mobilnej siete
formou roamingu. Telekom vykonal v tejto veci analýzu dát vo svojich informačných systémoch a zistil,
že spoločnosť Uniphone v tomto prípade používa na iný ako určený účel takzvaný sponzorovaný
medzinárodný roaming poskytovaný niektorými operátormi v zahraničí, čo je štandardný produkt
pre novovznikajúceho mobilného (sieťového) operátora (MNO), prípadne MVNO pre zabezpečenie
medzinárodného roamingového prístupu jeho zákazníkom v zahraničí po dobu pokiaľ nedobuduje
svoje priame medzinárodné roamingové vzťahy (k tomu viď aj bod 41 tohto vyjadrenia a dôkaz č. 6).
Žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za žalobcom vykonané investície do siete alebo technológie
a považuje akékoľvek investície a kalkulácie ich návratnosti a efektívnosti výlučne za oblasť „osobnej“
zodpovednosti žalobcu realizujúc svoj podnikateľský zámer a nesúc s tým súvisiace podnikateľské riziko.

12.  Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal
odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez
nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s
dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti
uzneseniu nie je dôvodné.

13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť



a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo
že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po
osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti
odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré mu spôsobuje
nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený.
Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie
najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali
nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený
postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu
neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby
okamžitý zásah súdu.

15.     Podľa  § 27 ods. 1 ZEK, podnik poskytujúci verejnú sieť má právo a na požiadanie iného podniku
poskytujúceho verejnú sieť povinnosť rokovať o prepojení sietí, a ak je to uskutočniteľné, na základe
zmluvy o prepojení prepojiť svoju sieť so sieťou žiadajúceho podniku na účely poskytovania verejných
služieb, aby sa zabezpečilo poskytovanie služieb a interoperabilita služieb. Zmluva o prepojení musí byť
písomná. Podstatnou časťou zmluvy o prepojení je cena za prepojenie.

Podľa § 41 ods. 3 ZEK, podnik poskytujúci verejnú službu je povinný zabezpečiť, ak je to technicky a
ekonomicky možné, okrem prípadov, keď volaný účastník z obchodných dôvodov obmedzil volajúcich
zo špecifických geografických oblastí, aby koncoví užívatelia mali prístup k
a)službám s použitím negeografických čísel v rámci Európskej únie a mohli tieto služby využívať,
b) všetkým číslam v národných telefónnych číslovacích plánoch členských štátov, číslam európskeho
telefónneho číslovacieho priestoru a medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet
volaného, bez ohľadu na technológiu a zariadenia, ktoré podnik používa.

16.      Súd prvej inštancie z dokladov dostupných na internetovej stránke  Úradu pre reguláciu
elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len Úrad) ako aj z dokladov predložených
žalovaným -  Analýzy relevantného trhu č. 2 zo dňa 5.10.2018  zistil, že podľa záverov tejto
Analýzy spoločnosť žalobcu neprevádzkuje  verejnú mobilnú telefónnu sieť a neposkytuje verejnú
mobilnú telefónnu službu a preto úrad žalobcu nezahrnul medzi podniky pôsobiace na predmetnom
veľkoobchodnom trhu č. 2. Z ďalšieho listinného dokladu predloženého žalovaným - odpoveď Úradu
adresovaná žalobcovi dňa 22.9.2014 vyplýva identický záver ako bol uvedený v Analýze a to že, žalobca
nevlastní a neprevádzkuje vlastnú verejnú mobilnú sieť a ani v nej neponúka žiadne služby. Žalobca
neosvedčil pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, že prevádzkuje  verejnú  mobilnú telefónnu
sieť, ktorými sú  sieť  GSM/UMTS /ako siete druhej a tretej generácie/, ktorú by v súlade so zmluvou o
prepojení uzavretou medzi žalobcom a žalovaným  prepojil  so sieťou žalovaného. Žalobca neosvedčil,
že by došlo k zmene  skutkového stavu uvedeného v Analýze relevantného trhu  z 5.10.2018,  neosvedčil,
že by v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prevádzkoval verejnú mobilnú
telefónnu sieť a tiež nepreukázal, že je držiteľom individuálneho povolenia Úradu o pridelení  frekvencií /
§ 32 ods. 1 ZEK/.

17.   V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že žalobca v posudzovanom
prípade dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Žalobca



neosvedčil pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, že  splnenie zákonnej  povinnosti  v súlade
s ust. § 41 ods. 3 ZEK  ako aj zmluvnej povinnosti /prepojenie siete/ je technicky možné, neosvedčil,
že prevádzkuje vlastnú verejnú sieť /rozhodnutím alebo vyjadrením Úradu/ ani skutočnosť, že je
podnikom poskytujúci verejnú sieť. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov
založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie.
Preto správne súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18.     Z obsahu spisu súd zistil, že pred Úradom (na základe návrhu  žalovaného zo dňa 2.7.2020) sa
vedie správne konanie vo veci riešenia sporu medzi podnikmi - žalobcom /Uniphone a žalovaným podľa
ust. § 77 ZEK, ktorého podstatou je zodpovedať, či v tomto prípade je  žalovaný povinný prepojiť svoju
sieť podľa § 27 ods. 1 ZEK, zabezpečiť povinnosť pri prenositeľnosti negeografických mobilných čísel
medzi mobilnými sieťami Slovak Telekom a Uniphone podľa § 48 ZEK a Opatrenia TÚSR č. O-22/2011 o
podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla a zabezpečiť smerovanie volaní zo siete Telekomu do siete
Uniphone na jej pridelené mobilné čísla.

19. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a s vyjadreniami strán dospel k názoru, že v
posudzovanej veci sa jedná o veľmi komplikovaný vzťah medzi stranami tak v rovine výkladu pojmov
v súvislosti technickým riešením, techologického nastavenia vzájomných procesov ako aj legislatívnej
úpravy poskytovania mobilnej komunikácie, ktoré je potrebné posúdiť na základe vykonaného
dokazovania v súdnom konaní vo veci samej a to na základe kvalifikovanej žaloby resp. v konaní pred
Úradom. Vzájomné vzťahy medzi stranami bude posudzovať Úrad v konaní na návrh žalovaného zo
dňa 2.7.2020 v rámci ktorého je predpoklad odstránenia niektorých interpretačných problémov vzťahu
medzi stranami. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu,
žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami a to v rozsahu navrhovaného
neodkladného opatrenia. Porušenie povinnosti plniť zo zmluvy resp. zákona je možné len na základe
rozhodnutia súdu po vykonanom dokazovaní. Nariadením neodkladného opatrenia bez časového
obmedzenia by došlo k neprimeranému zásahu do postavenia žalovaného - princíp proporcionality, kde
by musel plniť povinnosť na základe žalobcom tvrdeného porušenia zmluvných a zákonných povinností
pričom nie je jednoznačne osvedčené že k porušeniu povinnosti došlo (porušenie povinnosti je možné
konštatovať len na základe vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej).

20. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho
dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd
opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie.
Odvolací súd dospel k názoru, že neboli osvedčené dôvody na bezodkladnú úpravu pomerov medzi
stranami. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia
žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia.

21. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho žalovanému
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho
konania žiadne trovy konania nevznikli, súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "58Cb/180/2020", "guid": "944c885a-a0b4-4982-b58a-a77bbdbc8f4e:c19f3faf-2836-4b5a-a430-ce986d73bcc7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "f4ffda23-abce-4d79-bc71-822d7fe43fb0:f301d023-2d9d-41ae-b869-a548aa3130d9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1220206342.2", "spisova_znacka": "3Cob/2/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/2/2021 z 18. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-02-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1220206342.2"}, {"guid": "df158d79-87f2-426f-9e24-4f9c2d61eeba:5655fa26-b29f-4f11-87b4-fc346e9c5db0", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/109/2020", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 30Cb/109/2020 z 11. 9. 2020", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2020-09-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/df158d79-87f2-426f-9e24-4f9c2d61eeba:5655fa26-b29f-4f11-87b4-fc346e9c5db0"}], "citovane_v": []}