{"guid": "23ec3f51-f1bc-42b3-a7d9-9d9eb66856c5:a7565534-b9c3-4aa0-a3b6-7507b7d1009c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1312203095.4", "spisova_znacka": "11CoP/333/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/333/2019 z 12. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. apríla 2021, sp. zn. 11CoP/333/2019, ECLI:SK:KSBA:2021:1312203095.4", "identifikacne_cislo": "1312203095", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Podmajerská", "sudca_id": 1325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-podmajerska-1325", "datum_vydania": "2021-04-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7565534-b9c3-4aa0-a3b6-7507b7d1009c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1312203095.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1312203095.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1312203095.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/333/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203095
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1312203095.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti:
V. Q., nar. XX.X.XXXX a maloletá E. Q., nar. X.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov:
matka B.. C. Q., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX, R., štátna občianka SR a otec D. Q., nar. X.X.XXXX,
bytom A. 8, U. Q., štátny občan SR, zastúpený: Mgr. Anna Angelovičová, advokátka so sídlom Slánska
20A, Prešov, IČO: 42 420 083, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu
manželstva, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 28.02.2019, č.k.
37P/71/2012-1180, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku IX.  m e n í  tak, že otec je povinný za
obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 prispievať na výživu maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou
500 eur mesačne a maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 400 eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 na maloletú E. Q., nar. XX.XX.XXXX v sume 2
918,70 eur sa počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach
vo výške  490 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky,  pod stratou výhody splátok.

Zročné výživné za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 na maloletú E. Q., nar. XX.XX.XXXX v sume
1 896,90 eur  sa  počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia povoľuje otcovi splácať v mesačných
splátkach vo výške 320 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci  k rukám matky, pod stratou výhody splátok.

Otec je povinný  za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 prispievať na tvorbu úspor maloletej E. Q., nar.
XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne a maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 200  eur mesačne,
ktoré sumy je otec povinný zasielať na osobitné účty maloletých zriadené v ich prospech  v peňažnom
ústave, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca.

Zročné výživné určené na tvorbu úspor maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 20.03.2021 do
27.01.2013 v sume 2 051,55 eur sa počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia povoľuje   otcovi splácať
v mesačných splátkach vo výške 200 eur,  poukazovaných  na  osobitný účet zriadený  v prospech
maloletej v peňažnom ústave,  vždy do 15. dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok.

Zročné výživné určené na tvorbu úspor maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 20.03.2012 do
27.01.2013 v sume 2 051,55 eur sa počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia povoľuje   otcovi splácať
v mesačných splátkach vo výške 200 eur,  poukazovaných  na  osobitný účet zriadený  v prospech
maloletej v peňažnom ústave,  vždy do 15. dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšnej napadnutej časti sa výrok IX. rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdzuje.



Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov  konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie:

-uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 500 eur mesačne a
maloletej  V. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 400 eur mesačne, u oboch za rozhodné obdobie od 28.01.2013
do 09.06.2015, ktoré sumy uložil otcovi zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok
I.),

-zročné výživné na maloletú E. Q., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 28.01.2013 do 09.06.2015 v sume
5 349,52 eur uložil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 500 eur,  počnúc dňom  rozhodnutia,
a to  k rukám matky,  vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok II.),

-zročné výživné na maloletú V. Q., nar. 29.06.2008  za obdobie od 28.01.2013 do 09.06.2015 v sume 3
426,63  eur  uložil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 500 eur, počnúc dňom  rozhodnutia,
a to k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok III.),

-otcovi uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur
mesačne, v rozhodnom období od 28.01.2013 do 09.06.2015, ktorú sumu uložil otcovi  zasielať na
osobitný účet maloletej,  vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca (výrok IV.),

-zročné výživné na tvorbu úspor maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 28.01.2013 do
09.06.2015 v sume 5 685,80 eur uložil otcovi splácať v  mesačných splátkach vo výške 200 eur, počnúc
dňom  rozhodnutia,  a to  na osobitný účet maloletého dieťaťa vedený v peňažnom ústave, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred (výrok V.),

-otcovi uložil  povinnosť  prispievať na tvorbu úspor maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur
mesačne, v rozhodnom období od 28.01.2013 do 09.06.2015, ktorú sumu uložil otcovi  zasielať na
osobitný účet maloletej,  vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca (výrok VI.),

-zročné výživné na tvorbu úspor maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 28.01.2013 do
09.06.2015 v sume 5 685,80 eur uložil otcovi splácať v  mesačných splátkach vo výške 200 eur, počnúc
dňom  rozhodnutia,  a to  na osobitný účet maloletého dieťaťa vedený v peňažnom ústave, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred (výrok VII.),

-matke uložil povinnosť do 3 dní odo dňa právoplatnosti  rozhodnutia písomne oznámiť otcovi číslo
osobitného účtu maloletých detí a peňažný ústav v ktorom je účet vedený (výrok VIII.),

-vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok IX.),

-s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) rozhodol, že
žiaden z  účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok X.).

2.  Rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods.1, § 62 ods.1,2,3,4,5,6, § 63 ods.3, § 65 ods.1,2, § 75 ods.1,
§ 76 ods.1, § 77 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej  „Zákon o rodine“)  a vecne tým, že rozsudkom  Okresného  súdu  Bratislava
II,  zo dňa 23.09.2014, č.k.   28P/518/2011-545, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,
zo dňa 26.05.2015, č.k. 11CoP/64/2015-600, (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2015)  bolo
manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode  manželstva   boli obe maloleté deti
zverené  do  osobnej  starostlivosti matky s tým, že  zastupovať a spravovať majetok maloletých detí budú
obaja rodičia, otec bol zaviazaný  platením  výživného na maloletú E. v sume 700 eur mesačne (z toho
500 eur bežné  výživné a 200 eur na tvorbu úspor) a na  maloletú  V.  v sume  600 eur mesačne (z toho
400 eur bežné výživné a 200 eur na tvorbu úspor), bol upravený styk otca s maloletými deťmi a matke
bola uložená povinnosť  zriadiť obom  maloletým  deťom  osobitné účty a čísla účtov  oznámiť otcovi.
Konštatoval, že prvýkrát rozhodol o úprave výkonu  rodičovských  práv  a povinností  na  čas  do  rozvodu



manželstva  voči  obom  maloletým  deťom rozsudkom zo dňa 18.06.2015, č.k. 37P/71/2012-837,  tak,
že obe maloleté deti zveril na čas do rozvodu manželstva do osobnej  starostlivosti matky s tým, že
obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,  otca zaviazal  platením  výživného
na  maloletú E.  v sume 500 eur mesačne a na maloletú  V. v sume  400 eur  mesačne, určil  zročné
výživné  na  obe  maloleté  deti  a  tiež  tvorbu  úspor, uložil  matke  povinnosť  oznámiť čísla  účtov
maloletých  detí  otcovi  a upravil  styk  otca  s maloletými  deťmi. O podanom  odvolaní rozhodol odvolací
súd uznesením zo dňa 09.01.2017, č.k.   11CoP  554 /   2015 -  881 ,  ktorý   zrušil  napadnutý  rozsudok
a vrátil  vec  na  ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne   uznesením zo dňa 15.05.2017,   č.k.
37P/71/ 2012 -  892  zastavil  konanie  v časti  zverenia  maloletých  detí do osobnej  starostlivosti na
čas  do  rozvodu  manželstva, v časti  zastupovania  a spravovania  majetku a v časti  úpravy  styku otca
s deťmi  do  rozvodu (   uznesenie  nadobudlo  právoplatnosť  dňa  31.08.2017).

3.  Súd prvej inštancie  doplneným dokazovaním zistil, že   matka  poberala  rodičovský  príspevok   za
obdobie  od   1/2011  do   7/2011  spolu  v sume  1 304,82 eur,   od  8/2011  do  12/ 2011  spolu  v
sume  950,50 eur,  v roku  2012  spolu  v sume  2 336, 40 eur,  v roku   2013   spolu  v sume   2 395,20
eur a za prvé dva mesiace roku  2014  spolu v sume  406,40 eur. Matka poberala rodinné prídavky
na obe maloleté deti za rok  2011 spolu v sume  528,20 eur a za mesiace 1- 8/2012  spolu  v sume
135,24 eur. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Bratislava zo  dňa
8.10.2018  vyplynulo, že  matka je v evidencii nezamestnaných  od 30.6.2014  a jej evidencia  trvá. Pokiaľ
ide o finančné pomery otca, zo  mzdového  listu  otca  z  W.  E.  ,s.r.o. vyplynulo, že tento dosahoval
nasledujúcu  čistú mzdu  : v  12 / 2012  vo výške  4 856, 93 eur,   v 11 / 2012  vo výške   4 979, 42 eur,
v  10/2012 vo výške  4 979,42 eur,   v 9/2012  vo výške  4 979, 42 eur,    v 8/2012 vo výške   4 979,42
eur,   v 7/2012 vo výške  4 979,42 eur, v 6/2012 vo výške  4 978,38 eur,  v 5/2012  vo výške  4  992,36
eur, v  4/2012  vo výške   4 978,38 eur, v  3/2012 vo výške   4 978,38 eur, v  2 /2012 vo výške   4 978,38
eur, v 1/2012 vo výške  4 978,38 eur, v  1 / 2013 vo výške   4 656, 61 eur, v 2/2013  vo výške  4 656,55
eur, v  3/2013 vo výške   4 656,61 eur,  v 4/2013 vo výške  4 656,61 eur,   v 4/2013 vo výške  4 656,61
eur,  v 6/2013 vo výške 4 656,61 eur,   v 7/2013 vo výške  4 657, 37 eur,  v 8/2013 vo výške  4 657,
37 eur, v  9/2013  vo výške  4 657,37 eur, v  10/2013 vo výške 4 657, 37 eur, v  11/2013 vo výške  4
657, 37 eur a v  12/2013 vo výške   4 657, 37 eur.  Z oznámenia JENEWEIN GROUP,  Štefanovičova
12, Bratislava  súd prvej inštancie ďalej zistil,  že  otec v tejto spoločnosti  nemal v období od 1/2012
do 8/2014 žiadne peňažné, prípadne  nepeňažné  plnenia. Z daňového priznania  s výkazom  ziskov
a strát  V. - V.  Y.,  V., s.r.o., N.  XX, R.  za  rok  2012  vyplynulo, že   základ  dane tejto spoločnosti
predstavoval  7 717,99 eur,   daň  1 775,14 eur,  za rok 2013  bol   základ  dane  69  264,20 eur,   daň  13
721, 25 eur. Z daňového priznania s výkazom ziskov a strát  DP   W.  E. , s.r.o. vyplynul   za  rok  2012
základ  dane    22 206, 60 eur,   daň    2 440,61 eur, za  rok  2013  bol základe dane  70  182,20 eur a
daň  na  úhradu  11 034,38 eur. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že  otec za obdobie  2010
- 2015  nepodal daňové priznanie  ako  FO,  je  konateľom   W.  E., s.r.o.   a V.  V.  European  V., s.r.o.,
za roky 2010 - 2015 nepodával do Sociálnej poisťovne  žiadne žiadosti.

4.  Na   základe  vykonaného  dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že   je  potrebné
určiť  výživné  na  obe  maloleté  deti  za  obdobie od  28.01.2013  na  čas  do  právoplatnosti
rozvodu  manželstva  ( do 09.06.2015 ) .  Počiatok  plnenia  vyživovacej  povinnosti   určil  otcovi  dňom
právoplatnosti  uznesenia  o začatí  konania , t.j.  dňom   28.1.2013,  s prihliadnutím  aj  na  podanie
matky  zo  dňa 20.03.2012  o ktorom  rozhodol  Okresný súd  Bratislava   III  uznesením  pod  č.k. 37P
71 / 2012   -  22  zo  dňa   26.03.2012   v spojitosti  so zmeňujúcim   uznesením  Krajského  súdu
Bratislava zo dňa 25.06.2012,   č.k.  11CoP  260   / 2012   -  49 ( právoplatného dňa 30.08.2012) ,
ktorým   odvolací  súd   návrh  matky  na  uloženie  povinnosti  otcovi  predbežne prispievať na výživu
maloletých  detí  zamietol  a vo  zvyšku  uznesenie  potvrdil.  Konštatoval, že po  právoplatnom skončení
rozvodového konania  uznesením zo dňa 15.05.2017,  č.k.  37P/71 / 2012 -  892  zastavil  konanie  v
časti  zverenia  maloletých  detí  na čas do  rozvodu  manželstva    zastupovania  a spravovania  majetku
maloletých  detí  a v časti  úpravy  styku   otca  s maloletými  deťmi   na  čas  do  rozvodu  manželstva
a  pokračoval  v konaní  o určenie  výživného  na  maloleté  deti  za  ustálené  rozhodné  obdobie.

5.  V uvedenej súvislosti zistil, že rodičia  maloletých  detí  nežili v rozhodnom  období  v spoločnej
domácnosti , otec  prispieval na  výživu  maloletých  detí v sumách,  ktoré   matka  považovala  za
nepostačujúce ,  pričom  otec uvádzal, že  deťom  zakupoval  darčeky   (  tablety,  telefóny,  školské
pomôcky ) , s deťmi  sa  v tomto období stretával. Keďže matka v konaní  tvrdila,  že  za   rozhodné
obdobie od  28.01.2013  do  09.06.2015  otec  prispel  na  maloletú E.  v  sume 8 865 eur   a na  maloletú



V.   v sume 8 065 eur, ktoré   čiastky  použila  na  výživu  maloletých  detí  a na  domácnosť a  otec
pojednávaní  uviedol,  že   za  rozhodné  obdobie  od   28.01.2013   do  09.06.2015   zaplatil  na
výživu  maloletej E.   sumou 10 750 eur   a na  maloletú  V.   sumou  10 750 eur, súd prvej inštancie
vzal  pri  určovaní  zročného  výživného  do  úvahy  tvrdenie  matky,  ktorá  uznala  zaplatenú  čiastku
na  výživu  oboch  maloletých  detí  v rozhodnom  období a aj  v rozvodovom  konaní  posudzované
predchádzajúce  obdobie   rokov 2014 a  2015 , ako  východiskové  kritérium  príjmov  otca  pre  určenie
výživného . Dospel k záveru, že   táto  suma  určená  na výživu  oboch  maloletých  detí  je  primeraná
odôvodneným potrebám  oboch  maloletých detí aj v posudzovanom  rozhodnom  období  a zároveň
primeraná  zárobkovým ,  majetkovým   možnostiam  a schopnostiam  otca  a  vo  zvyšku  návrh  matky
zamietol,  ako  nedôvodný. Súd prvej inštancie   zohľadnil  vek  maloletých  detí,  ich  odôvodnené
potreby  ako  aj  skutočnosť,  že  otec  bol  spoločníkom  a konateľom   W.    E., s.r.o.  a  V.  -V.   Y.  V.  s.r.o.,
v ktorých  mal     podiel,  pričom  obe  spoločnosti  dosiahli  zisk . Otec  bol spoluvlastníkom  rodinného
domu,  ktorý  zdedil, v BSM  s matkou  maloletých  detí  mal   rodinný  dom,    bol  spoluvlastníkom
osobného   motorového  vozidla ( Toyotu  Auris  užívala  matka  a  otec užíval  Mercedes  ML). Matka
mala  ukončené  vysokoškolské  vzdelanie  ekonomického  smeru,  v danom období nepracovala a
bola  na  predĺženej   rodičovskej  dovolenke  z dôvodu  zdravotného  stavu  maloletej  V. a poberala
rodičovský  príspevok a rodinné  prídavky. Súd  prvej inštancie vzal  taktiež  do  úvahy,  že  rozhodnutím
Okresného súdu  Bratislava  III   zo dňa 27.06.2013, č.k.   51P  25 /  2012-  459 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.01.2014,  č.k. 20 CoP/151/2013- 538  bol  zamietnutý  návrh
matky  na  určenie  manželského  výživného, v odôvodnení ktorého súd  konštatoval,  že  zdravotný stav
maloletých  detí  nie  je  natoľko  vážny,  aby  bol  objektívnou  prekážkou pre záver , že matka  vôbec
nemôže  pracovať ,   a teda  primerane  sa  spolupodieľať na  financovaní  odôvodnených  potrieb  rodiny,
resp. minimálne  svojich  potrieb, ani  výkonom  krátkodobých  prác, alebo   pracovnou  aktivitou,  ktorú
by  bola  objektívne spôsobilá  vykonávať  bez  ujmy  na  svojom  zdraví  s poukazom na to, že  maloletá
V.  navštevovala   predškolské  zariadenie  a maloletá  E. riadne  navštevovala  základnú   školu a matka
tak  mala  možnosť  pracovať  a tak  uspokojovať  svoje  životné  potreby.  V posudzovanej veci súd
prvej inštancie napokon konštatoval, že  matkou  uvedené  priemerné  mesačné výdavky  na  maloleté
deti sú   nadsadené  a mal za to,  že  súdom  určené  výživné je  primerané  veku  a potrebám  oboch
maloletých  detí  v rozhodnom  období ( deti boli vo veku  5   a 8  rokov).  Z celkovej  dlžnej  sumy  na
výživné   odpočítal   z celkového  zročného  výživného  na  maloletú  E.  sumu  uznanú  matkou ,  t.j.
8 865 eur a na  maloletú  V.  sumu  8 065 eur a zročné výživné   povolil  otcovi  splácať  v mesačných
splátkach.  Súd prvej inštancie napokon   určil  tvorbu  úspor  obom  maloletým deťom za  rozhodné
obdobie  v rovnakej výške  ako v rozvodovom  konaní, keď podľa jeho názoru   bolo  aj  v rozhodnom
období   v otcových  možnostiach a schopnostiach   prispievať  obom  maloletým  deťom  aj  na  úspory;
vo zvyšnej časti návrh matky v tejto časti zamietol.

6.  Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí dôvodiac ust. § 365
ods.1 písm. b/, e/, d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“)   namietajúc, že
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 09.01.2017, sp.zn.  11 CoP/554/2015 v ods. 15 rozhodnutia
jasne  stanovil dátum vyživovacej povinnosti  otca do rozvodu manželstva  na dátum podania návrhu na
výživné do rozvodu matkou , a to dňom 20.03.2012  a nariadil súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie
ohľadne plnenia si vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom od podania návrhu na súd ( t.j. od
20.03.2012 ) a ohľadne opodstatnenosti návrhu matky na určenie výživného už od januára 2010  v
súvislosti so skúmaním danosti podmienok pre postup podľa § 77 ods.1  Zákona o rodine . Súd prvej
inštancie nerešpektovaním stanoviska odvolacieho súdu znemožnil matke  uskutočnenie jej patriacich
procesných práv v miere, v ktorej došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a od otca zaplatené
výživné od 20.03.2012 ani nezisťoval.  Matka žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie tak, že oca zaviaže platiť výživné na maloleté deti v zmysle podaného návrhu od januára 2010.

7.  Otec v písomných  vyjadreniach sa k odvolaniu matky  uviedol, že v odvolaní matky  absentujú
náležitosti odvolania v zmysle § 363, § 365 C.s.p., § 62 C.m.p.,  a to odvolacie dôvody a predovšetkým
odvolací návrh matky. Súd prvej inštancie paradoxne v pôvodnom zrušenom rozsudku určil dlhšie
obdobie, ktoré je predmetom konania, čo je jednoznačne v prospech maloletých detí. V druhom rozsudku
v novom konaní skrátil predmetné obdobie a navyše zvýšil sumy výživného aj úspor, ktoré  boli v
čase vydania rozsudku zročné , keďže otec všetky  zročné plnenia uhradil ešte v mesiaci apríl 2019.
Otec konštatoval, že proti rozsudku súdu prvej inštancie  zo dňa 28.02.2019 nemá  vážne námietky,
vyživovaciu povinnosť si plní riadne a včas , deťom nič nechýba a ich potreby sú v plnej miere
uspokojené.



8.   Odvolací súd preskúmal vec  v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods.1 C.m.p., 378 ods. 1, § 385
ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p.  s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel
k nasledujúcim záverom.

9.   Ako prvoradé konštatuje, že  v postupe súdu prvej inštancie nezistil  žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej   povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 C.m.p., § 380
ods. 2 C.s.p.).

10.  Podľa § 127 ods. 1 C.s.p.  ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie
a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis.

11.  Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

12. Podľa § 2 ods.1 C.m.p. na konania podľa toto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa čl. 7 veta prvá C.m.p.  úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

14.  Podľa § 62 ods.1,3 C.m.p.  odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne  zistil skutočný stav veci.
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody, alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

15.  Odvolací súd k námietkam otca o absencii náležitostí odvolania matky  (  v zmysle § 363, §
365 C.s.p., § 62 C.m.p. )  zdôrazňuje, že  aj napriek tomu, že procesnému právu je pojmovo vlastný
určitý „ formalizmus“, podľa čl. 7 C.m.p. je nutné každý procesný úkon účastníka konania posudzovať
predovšetkým s prihliadnutím na jeho obsah a najmä v prípade laického prvku  v civilnom mimosporovom
konaní by nebolo spravodlivé od takýchto subjektov žiadať , aby sa vyjadrovali  čistou a presnou
procesnou terminológiou  . Rozhodujúcim kritériom v posudzovaní procesných úkonov je preto obsah
daného procesného úkonu, z ktorého súd ustáli vôľu účastníka konania a charakter jeho procesnej
aktivity .  Súd vždy uváži obsah  ( zmysel ) prejavu vôle účastníka a uzavrie, o aký úkon sa z tohto
hľadiska jedná.

16.  V prejednávanom prípade sa nezhoduje s uvedenou námietkou otca  poukazujúc na to, že z obsahu
odvolania  matky doručeného súdu prvej inštancie  dňa 17.04.2019 ( ktoré bolo následne v súlade s §
373 ods.3 C.s.p.  riadne doručené na vyjadrenie sa otcovi maloletých detí a kolíznemu opatrovníkovi )
je  zrejmé, že matka , opierajúc sa o odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/, e/, d/ C.s.p. žiadala,
aby  „ odvolací súd zmenil svoje rozhodnutie a zaviazal otca platiť výživné na maloleté deti v zmysle
podaného návrhu už   od  januára 2010  „  , opierajúc sa  o bod 16 uznesenia Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 09.01.2017, sp.zn.  11 CoP/554/2015 . Matka podané odvolanie ďalej odôvodňovala tým, že  v
označenom uznesení Krajský súd v Bratislave   jasne stanovil dátum vyživovacej povinnosti  otca do
rozvodu manželstva  na dátum podania návrhu na výživné do rozvodu matkou , a to dňom 20.03.2012
a nariadil súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie ohľadne plnenia si vyživovacej povinnosti otca k
maloletým deťom od podania návrhu na súd ( t.j. od 20.03.2012 ) a aj  opodstatnenosti návrhu matky na
určenie výživného už od januára 2010  v súvislosti so skúmaním danosti podmienok pre postup podľa
§ 77 ods.1  Zákona o rodine.

17.  Vychádzajúc z uvedeného  má odvolací súd  za zrejmé, že matkou  podané odvolanie  obsahuje
náležitosti predpísané pre túto  formu procesného úkonu účastníka . Konštatuje, že odvolanie matky
bolo podané proti  výroku IX. rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd prvej inštancie
zamietol návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca  za obdobie od januára 2010 do 27.01.2013
( dôvodmi odvolania  matka nenapadla zamietajúci výrok IX. v časti  týkajúcej sa  bežného,  zročného
výživného a výživného určeného na tvorbu úspor pre maloleté deti  za obdobie od  28.01.2013 do
09.06.2015 nad prísudok  priznaný vo výrokoch I. až VII. )  dôvodiac v napadnutom rozhodnutí tým, že



„ počiatok  plnenia  vyživovacej  povinnosti   určil  otcovi  dňom  právoplatnosti  uznesenia  o začatí
konania , t.j.  dňom   28.1.2013,  s prihliadnutím  aj  na  podanie  matky  zo  dňa 20.03.2012  o ktorom
rozhodol  Okresný súd  Bratislava   III  uznesením   č.k. 37P  71 / 2012   -  22  zo  dňa   26.03.2012   v
spojitosti  so zmeňujúcim   uznesením  Krajského  súdu   Bratislava zo dňa 25.06.2012,   č.k.  11CoP
260   / 2012   -  49 ( právoplatného dňa 30.08.2012) ,   ktorým   odvolací  súd   návrh  matky  na  uloženie
povinnosti  otcovi  predbežne prispievať na výživu  maloletých  detí  zamietol  a vo  zvyšku  uznesenie
potvrdil.“ Odvolací súd  po oboznámení sa  s obsahom spisu s týmto záverom prezentovaným súdom
prvej inštancie  nesúhlasí a má za to, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní návrhu matky na určenie
vyživovacej povinnosti otca,  bez dostatočného vysvetlenia svojho odklonu  v rozpore s ust.  § 391 ods.2
C.s.p.  neriadil  záväzným právnym názorom vysloveným  Krajským súdom v Bratislave v jeho uznesení
zo dňa 09.01.2017, č.k. 11 CoP/554/2015-881, že  za deň začatia konania  nie je možné v danej veci
považovať  dátum  nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o začatí konania, ale
podanie matky  doručené súdu prvej inštancie dňa 20.03.2012.

18.  V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že požiadavky na reflektovanie právneho názoru
súdu vyššieho stupňa zaujaté v tej istej právnej veci a vyjadrené v jeho zrušujúcom rozhodnutí sú
pri následnom rozhodovaní súdu prvej inštancie  výrazne prísnejšie, než v prípade precedenčnej
( judikatórnej ) záväznosti. Pre konanie po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom platí bezvýnimočne
zásada viazanosti a podriadenosti  prvoinštančného súdu právnym názorom vysloveným odvolacím
súdom  ( § 391 ods.2 C.s.p.).  Je treba uviesť i to, že postup súdu prvej inštancie spočívajúci v
nerešpektovaní právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení súdu prvej inštancie , a to len na
základe vlastného uváženia , je neprípustným postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty ( rozhodnutie
č. 76 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2016).  Preto pokiaľ  sa súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí neriadil pri posudzovaní návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k
maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva  záväzným právnym názorom uvedeným v zrušujúcom
uznesení   Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.01.2017, č.k. 11 CoP/554/2015-881 a v rozhodnutí,
ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu vychádzal z premisy, že počiatok  plnenia  vyživovacej
povinnosti otca naviazal na   právoplatnosť  uznesenia  o začatí  konania  (  28.01.2013) nepostupoval
správne a  jeho postupom došlo k porušeniu princípu právnej istoty.

19.   Pri posudzovaní  povinnosti otca platiť výživné  na maloleté deti za obdobie od januára 2010 do
27.01.2013  odvolací súd   prihliadal na právnu úpravu  uvedenú súdom prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí  a na skutkový stav zistený  súdom prvej inštancie vychádzajúc z premisy, že návrh na určenie
vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti na čas do rozvodu  podala matka na súd prvej inštancie
dňa 20.03.2012  a okrem návrhu na  vydanie  predbežného opatrenia  (  predbežné zverenie maloletých
detí do osobnej starostlivosti matky a uloženie povinnosti platiť výživné )   v ňom žiadala  uložiť otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletej  E. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 1 600 eur mesačne a maloletej
V. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 1 300  eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
a to s účinnosťou od mesiaca január 2010 a uložiť povinnosť otcovi  zaplatiť  zameškané výživné na
maloleté deti do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V písomnom podaní zo dňa 16.04.2012 matka
uviedla, že  v návrhu na určenie výživného a zverenie maloletých detí na čas do rozvodu   žiada určiť
vyživovaciu povinnosť otca podľa § 62 , § 36 ods.1 a § 77 ods.1 Zákona o rodine od januára 2010.

20.  Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje.  Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa .

21.  Citované ustanovenie Zákona o rodine zabezpečuje  určovanie výživného v prípade, ak jeden
z rodičov prestane  plniť svoju vyživovaciu povinnosť a je  dôvod určiť výživné súdnym rozhodnutím
a zároveň vyjadruje zásadu možnosti priznania dávok výživného od začatia konania ( t.j. od podania
návrhu), s výnimkou konania o výživnom pre maloleté deti, ktoré je možné priznať pri splnení zákonného
predpokladu  aj za dobu minulú.  Keďže výživné má spotrebný charakter a má pokrývať pravidelné
mesačné náklady a potreby detí, cieľom právnej úpravy vyjadrenej v uvedenom v zákonnom ustanovení
je dosiahnuť, aby oprávnený rodič hneď ako nastane situácia, že povinný rodič si prestane plniť
vyživovaciu povinnosť, podal návrh na určenie výživného - zmyslom tejto právnej úpravy je ochrana
práv detí, majúcich nárok na to, aby si k nim rodičia plnili vyživovaciu  povinnosť pravidelne a v rozsahu
potrebnom pre uspokojovanie ich potrieb. Ak zákonodarca v citovanom ustanovení určil podmienky, za
ktorých je možné priznať výživné pri maloletých deťoch za dobu spätne od podania návrhu, postupoval



tak v súlade so svojimi právomocami , v záujme zamedzenia možným špekuláciám a prípadnému
zneužívaniu tejto možnosti.  Aj keď v citovanom ustanovení zákonodarca presne nezadefinoval , čo
je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, súdna prax sa ustálila v tom, že priznanie
výživného pre maloleté deti  spätne aj pred podaním návrhu je výnimočným postupom  zo všeobecného
pravidla o tom, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania , dôvody hodné
osobitného zreteľa musí navrhovateľ súdu preukázať a medzi dôvody hodné osobitného zreteľa patrí
napr. objektívna nemožnosť podať návrh proti povinnému  z  dôvodu, že navrhovateľ nemal vedomosť,
kde sa povinný nachádza alebo z dôvodu zlého zdravotného stavu navrhovateľa, pre ktorý sa nemohol
venovať takémuto konaniu, prípadne mu to neumožňovala iná závažná prekážka.

22.  Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd  konštatuje  nesplnenie zákonných podmienok pre úspech
v konaní o návrhu  matky na uloženie povinnosti otcovi platiť výživné  na maloleté deti za obdobie
od januára 2010 do 19.03.2012,  v rámci ktorého by posudzoval aj splnenie podmienok pre prípadné
určenie výživného  na tvorbu úspor maloletých detí .  V prejednávanej veci je jednoznačné, že matka
po prvýkrát navrhla   upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom v podaní  doručenom súdu
prvej inštancie dňa  20.03.2012 a  v konaní neprodukovala  tvrdenia, ktorými by preukázala dôvody
hodné osobitného zreteľa , ktoré by jej bez zbytočného odkladu potom, ako si mal otec prestať plniť
vyživovaciu povinnosť , objektívne  bránili  uskutočniť úkon smerom k súdu a takéto skutočnosti z
obsahu spisu ani nevyplynuli. Naviac, vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec  aj v tomto období
na výživu detí  prispieval ( aj keď nie podľa požiadaviek matky ). Pokiaľ matka v konaní produkovala
tvrdenia týkajúce sa dôvodov, pre ktoré bola v roku 2010 nútená opustiť aj s deťmi spoločnú domácnosť
(  vážne manželské nezhody , brutálne fyzické napadnutie matky z konca roka 2009 , traumatizácia detí
prežitím opakovaných násilností zo strany otca ) , tieto dôvody ( naviac v konaní nepreukázané )  nie je
možné posúdiť  za dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce výnimočný postup podľa citovaného
zákonného ustanovenia.

23.  Na základe uvedeného odvolací súd  napadnutý  výrok IX. rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti,
ktorou bol zamietnutý návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca  k maloletým deťom za obdobie
od januára 2010 do 19.03.2012 podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

24.  Podľa § 62 ods. 1,2,4,5  Zákona o rodine  plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

25.  Podľa § 63 ods.3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby  túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa , ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

26.  Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27.  Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti za obdobie od 20.03.2012 ( od podania
návrhu  matky )  do 27.01.2013  ( deň predchádzajúci nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 14.01.2013, č.k. 37P/71/2012-131, od ktorého súd prvej inštancie uložil otcovi
povinnosť platiť výživné na maloleté deti ) odvolací súd  zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady
na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným



rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných
potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na
nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku
výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona  o rodine, súd pri určovaní výživného
berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti,  schopnosti a
majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28.  V prejednávanej veci odvolací súd  pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca na obe maloleté
deti  za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 vychádzal z v konaní pred súdom prvej inštancie zistených
majetkových a zárobkových pomerov rodičov a rozsahu odôvodnených potrieb detí ,  ktoré  obaja
rodičia v priebehu odvolacieho konania nespochybnili a tieto vyplývali  z dokazovania  vykonaného
pred súdom prvej inštancie  (   otec dosiahol netto   príjem v   1/2012 vo výške  4 978,38 eur,   v
2 /2012 vo výške   4 978,38 eur,  v  3/2012 vo výške   4 978,38 eur, v  4/2012  vo výške   4 978,38
eur, v 5/2012  vo výške  4  992,36 eur, v 6/2012 vo výške  4 978,38 eur, v 7/2012 vo výške  4 979,42
eur  , v 8/2012 vo výške   4 979,42 eur,   v 9/2012  vo výške  4 979, 42 eur, v  10/2012 vo výške
4 979,42 eur, v 11 / 2012  vo výške   4 979, 42 eur,  v 12 / 2012  vo výške  4 856, 93 eur a v 1 /
2013 vo výške   4 656, 61 eur, otec za obdobie  2010 - 2013  nepodal daňové priznanie  ako  fyzická
osoba , v danom čase bol  konateľom   W.  E., s.r.o.   a V.  V.  Y.  V., s.r.o., matka bola na rodičovskej
dovolenke  v tom čase z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu mladšej dcéry a jej príjmom bola
dávka rodičovského príspevku a rodinné prídavky , staršia dcéra  E. navštevovala od šk. roka 2011/2012
základnú školu, nosila okuliare,  maloletá  V. od 9/2011 na dopoludnie navštevovala materskú škôlku,
obe deti mali zdravotné problémy v dôsledku ktorých  navštevovali imunoalergológa, kožného lekára,
gastroenterológa, neurológa, detského psychológa, maloletá V. navštevovala súkromné rehabilitačné
centrum , obe deti sa aktívne venovali  v im primeranej forme baletu , tancu, angličtine , výtvarnej  a
maloletá E. aj hudbe, obom deťom boli   imunoalergologičkou odporúčané  liečenie a pobyty pri mori ).

29.  Vychádzajúc z uvedeného  je odvolací súd názoru, že  zásadám  určeným v ust. § 62 ods.1,2,4,5 , §
75 ods.1 Zákona o rodine zodpovedá  za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013  v prípade maloletej E.
suma  výživného vo výške 500 eur mesačne a v prípade maloletej  V.  suma výživného vo výške 400 eur
mesačne , ktorá je zodpovedajúca  zárobkovým možnostiam,  schopnostiam a majetkovým  pomerom
rodičov, pri  zohľadnení práva oboch maloletých detí  podieľať sa na životnej úrovni  otca  a súčasne
toho, že matka časť svojej vyživovacej povinnosti v danom čase nahrádzala osobnou starostlivosťou o
obe maloleté deti ( v tom čase vo veku 7 a 4 roky ). Určená výška výživného na maloleté deti kopíruje
výšku výživného na maloleté deti  určenú súdom prvej inštancie  k 28.01.2013  , ktorá nebola odvolaním
matky (  a ani otca ) napadnutá, pričom z   obsahu spisu  nevyplývajú   zásadné skutočnosti, ktorých
dôsledkom by bola úvaha  o tom, že počas  obdobia predchádzajúcich 10 tich mesiacov bol rozsah
odôvodnených potrieb maloletých detí, resp. majetkové a zárobkové pomery rodičov  tak výrazne sa
odlišujúce, že by bolo potrebné pristúpiť k určeniu inej výšky výživného na maloleté deti .

30.   Pri určovaní výšky zročného výživného za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 odvolací súd
zohľadňoval finančné plnenia otca za  rovnaké obdobie, pri ktorom vychádzal z platieb výživného
poukazovaných  otcom na maloleté deti za obdobie od 2/2012 do 12/2012 vrátane ,  keďže  na základe
výrokov  I. až VIII. rozsudku súdu prvej inštancie nenapadnutých odvolaním,  bol otec zaviazaný k
povinnosti platiť výživné na maloleté deti  za obdobie od 28.01.2013 do 09.06.2015  do 15. dňa v mesiaci
vopred ( čo znamená,  že platby otca v 1/2013 boli určené na výživu detí v 2/2013). Pri ustálení platieb
poukazovaných otcom na výživu detí vychádzal z listinných dokladov tvoriacich súčasť  spisu ( výpisy
z internetbankingu SLSP, a.s )  z ktorých vyplýva, že otec titulom výživného  uhradil na maloleté deti
v mesiaci 2/2012 sumu 400 eur, 3/2012 sumu 400 eur , 4/2012 sumu 620 eur, 5/2012 sumu 300 eur,
4/2012  sumu 350 eur,  7/2012 sumu 350 eur, 8/2012 sumu 350 eur + 350 eur, 9/2012 sumu  300 eur,
10/2012 sumu 300 eur + 250 eur , 12/2012 sumu 450 eur, t.j. v celkovej sume   4 420 eur   ( t.j. na
každú z maloletých  otec uhradil za uvedené obdobie sumu 2 210 eur ). Do týchto platieb odvolací súd
nezapočítal plnenia otca v 3/2012 v sume 200 eur označené ako darček k narodeninám E., v 10/2012
v sume 250 eur - meniny V. a ani sumu 300 eur v 12/2012 - Vianoce .   Výšku zročného výživného na
maloletú E.  za obdobie od 20.03.2012 do 27.1.2013  vo výške 2 918,70 eur odvolací súd určil tak, že od
sumy  celkového výživného 5 128,70 eur, na zaplatenie ktorého  bol otec v tomto rozhodnutí zaviazaný
(  od 20.03.2012  do 31.03.2012 vo výške 193,45 eur, od 4/2012 do 12/2012 po 500 eur  mesačne , od
01.01.2013 do 27.01.2013 vo výške 435, 25 eur )    odpočítal sumu 2 210 eur už uhradenú otcom .  Výšku
zročného výživného na maloletú V.  za obdobie od 20.03.2012 do 27.1.2013  vo výške 1 896,90 eur



odvolací súd určil tak, že od sumy  celkového výživného 4 103,10 eur, na zaplatenie ktorého  bol otec v
tomto rozhodnutí zaviazaný   (  od 20.03.2012  do 31.03.2012 vo výške 154,80 eur, od 4/2012 do 12/2012
po 400 eur  mesačne, od 01.01.2013 do 27.01.2013 vo výške 348,30 eur )    odpočítal sumu 2 210 eur
už uhradenú otcom .  Pri určovaní výšky mesačných splátok otca vychádzal z ustálenej súdnej praxe pri
rešpektovaní práva maloletých detí  na uhradenie výživného ( majúceho spotrebný charakter )  za minulé
obdobie v akceptovateľnej 6 mesačnej lehote  so súčasným určením , že v prípade neuhradenia čo len
jednej splátky sa stane zročným celé otcom neuhradené zročné výživné ( tzv. strata výhody splátok ).

31.  Na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyplývajúceho  z obsahu spisu vo vzťahu k
majetkovým a zárobkovým pomerom otca existujúcich v období od 20.03.2012 do 27.01.2013  odvolací
súd  ďalej dospel k záveru, že za odôvodnené potreby  oboch maloletých detí  je možné považovať
aj  tvorbu úspor  v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Podľa jeho názoru  už len samotná, v
konaní preukázaná  výška príjmu dosahovaného otcom v tomto období, bola nadštandardná a právom
maloletých detí je  aj tvorba úspor ,  nakladanie s ktorými  podlieha schváleniu súdom  ( v období,
kedy je dieťa maloleté ). Vychádzajúc z uvedeného   odvolací súd zaviazal otca k povinnosti  v období
od 20.03.2012 do 27.01.2013 prispievať na tvorbu úspor oboch maloletých detí vo výške po 200 eur
mesačne, ktoré je povinný poukazovať na osobitné účty  maloletých zriadených v zmysle výroku VIII.
rozhodnutia súdu prvej inštancie  v prospech maloletých   v peňažnom ústave, vždy do 15. dňa v mesiaci.
Keďže sa rovnako ako v prípade bežného výživného jedná o výživné ( určené na tvorbu úspor ) za
minulé obdobie, odvolací súd vo svojom rozhodnutí jednak ustálil výšku zročného výživného určeného
na tvorbu úspor za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 v celkovej výške po 2 051,55 eur na každú
z maloletých (  od 20.03.2012  do 31.03.2012 vo výške 77,40 eur,  od 4/2012 do 12/2012 po 200 eur
mesačne, od 01.01.2013 do 27.01.2013 vo výške 174,15 eur )  a následne otcovi uvedenú sumu povolil
splácať mesačnými  splátkami vo výške po  200 eur,  so súčasným určením , že v prípade neuhradenia
čo len jednej splátky sa stane zročným celé otcom neuhradené zročné výživné určené na tvorbu úspor
maloletých  ( tzv. strata výhody splátok ).

32.  Na základe uvedeného odvolací súd   výrok IX. rozhodnutia v časti, v ktorej  bol zamietnutý
návrh matky  na určenie vyživovacej povinnosti otca  k maloletým deťom za obdobie od 20.03.2012
do 27.01.2013   podľa § 388 C.s.p.  zmenil tak,  že návrhu matky  čiastočne vyhovel a nad v tomto
rozhodnutí priznanú  sumu výživného , zročného výživného, výživného určeného na tvorbu úspor a
zročného výživného určeného na tvorbu úspor maloletých detí  zamietajúci výrok  rozhodnutia  podľa
§ 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.

33.  O trovách  konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.

34.  Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p.,  § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37P/71/2012", "guid": "357b0592-5503-4949-9907-c9cca3e28d5e:f575ebac-b14e-4e26-a93a-87aeb100d3d9", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "3428718b-e9a9-4eba-a0ae-824d519d8e95:a2d9155f-8eea-437a-997e-c931bf6690aa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1211229739.1", "spisova_znacka": "11CoP/64/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/64/2015 z 25. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-05-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1211229739.1"}, {"guid": "44342d01-05e0-4e70-bb97-168ba58c3ec0:8bd4d789-be39-4c57-b309-f8739a8da52d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1312203253.1", "spisova_znacka": "20CoP/151/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/151/2013 z 21. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-01-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1312203253.1"}], "citovane_v": []}