Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/117/2019 z 15. 2. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. februára 2021, sp. zn. 11CoP/117/2019, ECLI:SK:KSBA:2021:1317218430.2 Krajský súd Bratislava | 11CoP/117/2019 | ECLI:SK:KSBA:2021:1317218430.2 | 2021-02-15 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 388 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 52 CMP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7adac3a6-3ac6-44ac-a33b-fd7167f28c07 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1317218430.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/117/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218430
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1317218430.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: T. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny, odbor sociálnych vecí Senec, ul. Krátka č. 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matka - A.. G.
M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. Z. XX, XXX XX Z., zastúpená spoločnosťou NIKU & Partners,
s.r.o. so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 008, a otec - L.. A. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX D., zastúpený Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom so
sídlom AK Žižkova 6, 040 01 Košice, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie
výživného, na odvolanie matky a odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k.
39P/260/2017-207, zo dňa 13.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že

Súd zvyšuje výživné na maloletého T. F., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 350 eur mesačne na sumu 450
eur mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc
dňom 24.11.2017.

Zročné výživné na maloletého T. F., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 24.11.2017 do 31.01.2021
nevzniklo.

Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku, ktorým súd zamietol návrh
matky na zvýšenie výživného vo zvyšku a zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého T.
F., nar. XX.XX.XXXX, p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 39P/260/2017-207, zo dňa 13.09.2018, zvýšil výživné otcovi na
maloletého T. F., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 350 eur mesačne na sumu 500 eur mesačne, počnúc
dňom 24.11.2017, ktorú zaviazal otca uhrádzať k rukám matky vždy do 15.dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na maloletého T. F., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 24.11.2017 do 31.8.2018, v sume
1.385 eur, zaviazal otca splácať v mesačných splátkach vo výške 100 eur spolu s bežným výživným,
počnúc dňom 01.09.2018, k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky
zamietol. Vzájomný návrh otca na zníženie výživného zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok
Okresného súdu Pezinok, č.k. 9P /72/2012-1259, zo dňa 4.3.2014, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave, č.k. 11CoP 221/2014-1417, zo dňa 8.7.2014, v spojení s rozsudkom Okresného



súdu Pezinok, č.k. 9P /72/2012- 1501, zo dňa 7.4.2015, v časti o výživnom na maloletého T. F., nar.
XX.XX.XXXX. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 65 ods.
1, § 75 ods. 1, a § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru
o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného a nedôvodnosti návrhu otca na zníženie
výživné na maloletého. Konštatoval, že naposledy súd rozhodol vo veci starostlivosti o maloletého T.
rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. 9P/72/2012-1259, zo dňa 04.03.2014, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Bratislava, č.k. 11CoP/221/2014-1417, zo dňa 08.07.2014, a v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Pezinok, č.k. 9P/72/2012-1501, zo dňa 07.04.2015, právoplatným dňa 13.05.2015,
ktorým maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil výživné na maloletého v sume 300
eur mesačne od 05.04.2012 do 7.10.2012, v sume 500 eur mesačne od 8.10.2012 do 30.04.2014 a
od 01.05.2014 sumou 350 eur mesačne, upravil styk otca s maloletým a matku oprávnil maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom v tom čase bola matka na rodičovskej dovolenke, maloletý
T. bol vo veku troch rokov, mal zdravotné problémy. Mal preukázané, že uplynutím dlhšej doby sa
od poslednej úpravy výživného výdavky na maloletého zvýšili jeho nástupom do materskej školy od
02.09.2015, v ktorej mu matka hradila poplatok za stravu, rodičovský príspevok ZRPŠ, za pracovné
zošity, fotografovanie a poistné v sume 50 eur. Rovnako mal preukázané, že od septembra 2017 maloletý
nastúpil do 1. ročníka Základnej školy v Senci, s čím súvisela úhrada poplatkov za stravu v škole v sume
19,19 eur mesačne, za krúžky anglického jazyka, výtvarno-keramický a literárno-dramatický, v celkovej
výške 39 eur mesačne. V roku 2015 až 2017 maloletý navštevoval individuálne cvičenia hydroterapie
za poplatok 20 eur za hodinu, aktuálne pokračuje v plaveckom výcviku 1 až 2x týždenne, hodina
cvičenia predstavuje 8,50 eur. Zdravotný stav maloletého je naďalej neuspokojivý, absolvuje opakovane
liečenia a pobyty v nemocničnom zariadení, nakoľko má diagnostikovaný spomalený motorický vývoj
a vývinovú poruchu reči, je v dispenzárnej starostlivosti neurológa, ortopéda, psychológa, logopéda a
rehabilitačného lekára, 2x ročne v dĺžke 2. týždňov absolvuje rehabilitačné pobyty v ADELI Medical
Centre v Piešťanoch (ďalej len ADELI Centrum), pričom od roku 2014 išlo o deväť pobytov, cena jedného
pobytu predstavuje 3.078 eur, v prípade vopred rezervovaného termínu platba za pobyt činí 2.233 eur,
od roku 2017 sa platba navýšila o 245 eur a za posledný pobyt v období od 30.7.2018 do 11.8.2018 činil
poplatok 854 eur a 3.078 eur, ktorú sumu matka uhradila zo zbierky finančných prostriedkov od známych
v Senci. Maloletý tiež rehabilitoval v nemocnici v Modre a v Zdravotnom zariadení Tetys v Dunajskej
Lužnej. Od roku 2014 navštevuje 1 až 2x mesačne logopéda v špecializovanom odbornom ústave pre
deti s poruchami reči "Dialóg", poplatok za jednu návštevu predstavuje 16,50 eur a každoročne 4 hodiny
diagnostického vyšetrenia v cene 43 eur. V roku 2016 absolvoval denný pobyt v korekčnom programe v
dĺžke 6 týždňov za poplatok v sume 142,20 eur, v roku 2017 za poplatok v sume 4,74 eur na deň v trvaní
4 týždňov, v roku 2018 má absolvovať program v trvaní dvoch mesiacov za cenu 128,50 eur a stravné
vo výške 4,74 eur/deň. Od roku 2015 Filip absolvuje hodiny individuálnej hydrokineziológie v Detskom
plaveckom centre v Senci 1-2 x týždenne, za cenu jednej terapeutickej jednotky vo výške 20 eur. Od
roku 2016 sa každoročne zúčastňuje kúpeľných pobytov vo Vysokých Tatrách v Hornom Smokovci za
poplatok v sume 46,48 eur a poplatok za zdravotnou poisťovňou schváleného sprievodcu (neovládal
sebaobsluhu) vo výške 400 eur, v roku 2017 činil poplatok za liečbu 46,48 eur a poplatok za sprievodcu
475 eur. Ďalšie náklady vznikli matke v súvislosti s prepravou maloletého na vyšetrenia (do Bratislavy a
Modry) a do kúpeľov a absolvovaním výletov počas kúpeľnej liečby, poplatky za špeciálnu ortopedickú
obuv, manipulačné poplatky za vyšetrenia u odborných lekárov (20 - 30 eur u detského psychológa),
doplatky z lieky mesačne v sume 80 až 100 eur, platby za návštevy imunológa Doc. Čižnára, v Čechách
a ním nariadenú hospitalizáciu za účelom odobratia kostnej drene. , Prihliadol na vyjadrenia matky o
zhoršovaní zdravotného stavu od júla 2017, opakovane recidivujúcu rinosinusitida, ktorá si v októbri 2017
vyžiadala jeho hospitalizáciu spojenú s poplatkom v sume 81,28 eur a 9,96 eur výdavky na liečbu. Matka
hradí sebe aj maloletému úrazové poistenie mesačne sumou 40,59 eur. Konštatoval, že otec prispieva na
výživu maloletého pravidelne, na mimoriadnych a jednorazových výdavkoch sa nepodieľa, v roku 2017
neprispel ani na platbu na rehabilitáciu v ADELI Centre, so synom sa stretáva. Porovnaním pomerov na
strane matky mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného nezmenila osobný stav, je rozvedená,
ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, po skončení rodičovskej dovolenky nastúpila do zamestnania, jej
priemerný mesačný príjem činí 1.100 až 1.200 eur netto, poberá rodinné prídavky v sume 23 eur
mesačne, iný príjem nemá, pričom od 01.10.2015 do 31.12.2017 poberala rodičovský príspevok v sume
203,20 eur mesačne. Konštatoval, že od roku 2016 býva matka s maloletým v byte v Senci, jej mesačné
náklady predstavujú poplatok 122 eur, poplatok za byt 97 eur mesačne a elektrinu vo výške 25 eur
a v súvislosti s presťahovaním sa vynaložila náklady na zariadenie detskej izby. Na strane otca mal



preukázané, že od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, ďalšiu vyživovaciu povinnosť
nemá, vykonáva podnikateľskú činnosť a súčasne je zamestnaný v obchodnej spoločnosti AITIA, s.r.o.,
ktorej je spoločníkom a konateľom, za obdobie od novembra 2016 do decembra 2016 jeho príjem činil
710,02 eur, od januára 2017 do decembra 2017 dosahoval príjem 1.489,24 eur, od januára 2018 do apríla
2018 činil 692,80 eur, pričom z daňového priznania otca ako fyzickej osoby za rok 2017, vyplýva základ
dane vo výške 846,79 eur, daňová povinnosť vo výške 160,89 eur a z daňového priznania obchodnej
spoločnosti AITIA, s.r.o. za rok 2017 mal preukázaný základ dane vo výške 5927, 66 eur, daň 960 eur.
Zohľadnil nárast majetku otca, t.j. bytu a rodinného domu nachádzajúcich sa v Nitre a vzal v úvahu i
absolvovanie zahraničných dovolenkových pobytov otca. Za nepreukázané považoval vyjadrenia otca,
ktorý spochybňoval zdravotný stav maloletého, ktorý podľa jeho zistení nie je onko pacientom, odber
kostnej drene mu nebolo potrebné vykonať, pričom podľa záverov vyšetrení MUDr. Brezom, má T.
zníženú imunitu, normálny nález a má najnižší stupeň neutropénie, a nebola mu predpísaná liečba v
ADELI Centre. Dospel k záveru, že zvýšené výživné je primerané odôvodneným potrebám maloletého a
zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Návrh otca na zníženie výživného zamietol
ako nedôvodný. Zročné výživné povolil otcovi splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným
zohľadňujúc záujem otca o maloletého. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti výroku rozsudku v časti o zvýšení výživného, o zročnom výživnom a v časti, ktorou súd
zamietol návrh matky vo zvyšku, podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne.
Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že súd zvýši otcovi výživné na
maloletého T. zo sumy 350 eur mesačne na sumu 700 eur mesačne, počnúc dňom 24.11.2017 a
otca zaviaže k povinnosti zaplatiť zročné výživné v sume vyčíslenej odvolacím súdom do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Odvolanie odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písmeno
f) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté
rozhodnutie považovala za nesprávne a jeho odôvodnenie za nepostačujúce, keďže súd prvej inštancie
považoval všetky ňou vyčíslené výdavky na maloletého v sume 1.300 eur pozostávajúce z úhrad
platieb na nákladnú liečbu zhoršeného zdravotného stavu maloletého za odôvodnené. Uviedla, že
ňou požadovaná výška výživného predstavovala 55 % odôvodnených mesačných výdavkov T., pričom
starostlivosť o maloletého zabezpečuje vo zvýšenej miere a otec odmieta akýmikoľvek dobrovoľnými
plneniami prispievať na zvýšené výdavky maloletého. Mala za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku nevysvetlil, z akého dôvodu nepovažoval ňou požadovanú výšku výživného za dôvodnú.
Matka uviedla, že v konaní poukazovala na majetkové pomery otca, ktorý si v roku 2010 zobral
hypotekárny úver na kúpu pozemku a stavbu rodinného domu v Nitre, pričom úver v roku 2014
predčasne splatil. V marci 2017 zakúpil ďalšiu nehnuteľnosť, 4-izbový byt v Nitre, ktorý počas rokov
2017 - 2018 kompletne zrekonštruoval. Až po rozhodnutí súdu prvej inštancie sa dozvedela, že otec
aktuálne prenajíma predmetný byt za sumu 600 eur mesačne bez energií. Poukázala na to, že otec
nepredložil listinné dôkazy na výzvu súdu a to rozsudok o rozvode a dohodu o vyporiadaní BSM, zmluvu
o hypotekárnom úvere, ako aj dôkazy o platení úveru. Vyslovila názor, že vzhľadom na majetkové
pomery otca, je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého v sume 700
eur mesačne. Mala za to, že otec sa účelovým a špekulatívnym spôsobom usiloval pred súdom prvej
inštancie vzbudiť dojem, že jeho príjmové pomery sú natoľko rizikové, že nie je možné zaviazať ho
vyživovacou povinnosťou v požadovanej výške. Považovala za absurdné, že by otec pri deklarovanom
príjme mohol nadobudnúť majetok v niekoľko stotisícovej hodnote, teda luxusný rodinný dom s bazénom
a 4-izbový byt v Nitre, absolvovať luxusné zahraničné dovolenky, platiť výživné a pokrývať aj svoje
osobné výdavky. Zdôraznila, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, je jediným spoločníkom,
konateľom a zamestnancom spoločnosti AITIA, s.r.o., ktorá podniká v oblasti programovania, čo je
oblasť dosahujúca nadpriemerné zisky. Uviedla, že sa usiluje zabezpečiť prostriedky pre maloletého,
vynakladá čas a energiu k zlepšovaniu jeho celkového zdravotného stavu, aby sa mohol T. integrovať
medzi rovesníkov, pričom namiesto spolupráce a podpory otca je neustále osočovaná a spochybňovaná
a zdravotný stav maloletého je bagatelizovaný. Otec si neuvedomuje, že v prípade, ak by sa nevenovala
neustálym rehabilitáciám a korekčným programom maloletého, tento by nechodil a nerozprával tak, ako
to dokáže a nebol by schopný začleniť sa do bežnej základnej školy. Vzhľadom na otcovu životnú úroveň,
jeho majetkové pomery a možnosti a schopnosti, je možné aplikovať ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona
o rodine a zabezpečiť maloletému poskytnutie čo najlepšej a najkvalitnejšej zdravotnej starostlivosti
príspevkami zo strany otca. Nesúhlasila so splácaním zročného výživného formou mesačných splátok,
s prihliadnutím na skutočnosť, že otec nemá problém splatiť úver predčasne v krátkom období a
nadobudnúť majetok.



4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť, návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietnuť a vyhovieť
jeho návrhu na zníženie výživného. Alternatívne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie, vzhľadom na procesné vady a jeho nepreskúmateľnosť. Odvolanie odôvodnil
ust. § 365 ods. 1 CSP. Namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd
konal a rozhodol na pojednávaní bez jeho prítomnosti, keď sa posledného nariadeného pojednávania
nezúčastnil, nakoľko jeho právny zástupca z dôvodu plánovanej dovolenky požiadal elektronicky o
odročenie pojednávania tak, ako to urobil aj v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn.
38Em/14/2015 a v prípade, ak sa žiadosť o odročenie pojednávania súdu nedoručila, otec uvedenému
nerozumie a dodatočne ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní. Uviedol, že v zmysle záverov
z predposledného pojednávania, matka mala povinnosť doložiť súdu doklady a súd mal povinnosť
vyžiadať si originály faktúr z ADELI Centra, avšak z rozsudku nie je zrejmé, či k splneniu povinností
došlo. Namietal odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu, že jemu, ani právnemu zástupcovi
nebol doručený žiaden doklad od matky alebo zo strany súdu a nebolo mu umožnené vyjadriť sa
k nim. Súdu prvej inštancie vytkol, že elektronický spis neobsahuje žiaden dokument, okrem jeho
podania z januára a rozsudku súdu. Daný postup je zaťažený takou neodstrániteľnou vadou, ktorá
podľa jeho názoru, rozsudok a celé konanie robí zmätočným a nepreskúmateľným. Namietal, že súd
mu odoprel právo konať na pojednávaní dňa 29.05.2018, neumožnil mu klásť matke otázky, vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam, predložiť doklady o svojich pomeroch, pojednávanie bolo skončené
po jeho zjednodušenom výsluchu, v rámci ktorého sa prezentovali jeho príjmy a nemal možnosť sa
vyjadriť ani k matkou uvádzaným tvrdeniam, keď odpovedal len na otázky súdu a nedostal priestor na
výpoveď, nebolo mu umožnené informovať súd o jeho pôžičkách vo výške 271.000 eur, o výdavkoch
a reálnom zostatku finančných prostriedkov, o vyporiadaní BSM pri rozvode a o domácnosti, v ktorej
viac ako rok žije so svojou priateľkou a jej dvoma deťmi a s tým spojenými nákladmi. Rovnako mu
nebolo umožnené informovať súd o nákladoch spojených s cestovaním za maloletým, ani s ostatnými
nákladmi na maloletého, ktoré predstavujú 172,14 eur, z toho 82,14 eur hradí jeho spoločnosť. Zdôraznil,
že úvery na dom čerpal v roku 2010 - 2012, 2016 a 2017 v celkovej výške 271.000 eur plus hypotéka
na byt cca 37.000 eur. Vynakladá snahu na to, aby pôžičky zaplatil, dlhodobo sa snaží predať dom
za 280.000 eur, presťahovať sa do 60-ročného bytu, ktorý s týmto cieľom zakúpil v roku 2017 z
pôžičiek a hypotéky. Namietal, že pojednávanie bolo vedené v prospech matky a rozhodnutie súdu je
likvidačné pre neho, aj pre dve maloleté deti 9-ročné dvojičky, ktoré s ním a ich matkou žijú v spoločnej
domácnosti. V tejto súvislosti považoval odôvodnenie rozsudku za nedostatočné, pretože súd sa
nevysporiadal s jeho schopnosťou po zvýšení výživného uživiť domácnosť s priateľkou a dvoma deťmi,
napriek zdokumentovanému príjmu. Uviedol, že matka maloletého vytvára voči nemu vykonštruované
občianskoprávne súdne konania, čím sa mu navyšujú výdavky v súvislosti s trovami konania. Poukázal
na to, že matka podvádza neziskové organizácie, keď sa na základe klamstiev pravidelne uchádza o
peniaze z programov pre postihnuté deti. Zdôraznil, že po dobu jedenásť rokov je súkromný podnikateľ,
v spoločnosti nemá žiadnych zamestnancov, jazdí na sedemročnom aute, dlhodobo sa snaží predať
dom, v ktorom býva, aby splatil svoje záväzky. Dal do pozornosti podstatne vyššie príjmy matky
pozostávajúce z práce, príspevkov Úradu práce, sociálnych veci a rodiny a nadácií, pričom matka žije
s maloletým sama a bráni mu v stretávaní sa so synom. Nesúhlasil s tvrdeniami matky o hospitalizácii
maloletého dňa 13.08.2018, majúc za to, že matka s cieľom neumožniť mu styk s maloletým, tohto
umiestnila dňa 16.08.2018 do nemocnice, pričom po vykonaných testoch bol maloletý prepustený s
negatívnym výsledkom. Počas pobytu v nemocnici syna denne navštevoval a kupoval mu každý deň
LEGO, aby sa zabavil a neplakal. Poukázal na to, že povinnosťou súdu je zistiť úplný stav veci, pričom
matka do konania predkladala potvrdenia od neautorizovaných subjektov, ako sú homeopati a doktori
celostnej medicíny a tieto výdavky prezentovala ako odôvodnené. Namietal tvrdenia o absolvovaní jeho
zahraničných dovoleniek s poukazom na lacné letenky do zahraničia a využívanie nízkonákladových
služieb, prípadne cesty autom na dovolenku v Chorvátsku, ktoré nesvedčia o jeho nadštandardných
finančných pomeroch. Nesúhlasil s konštatovaním, že maloletému nad rámec výživného neprispieva,
nakoľko práve zahraničné pobyty pri mori, odporúčané lekárom, mu reálne pomáhajú aj po zdravotnej
stránke. Poukázal na vyjadrenie matky na pojednávaní z mája 2018, ktorá potvrdila, že žiaden lekár
nepredpísal alebo neodporučil maloletému pobyty v ADELI Centre, ale odporučil len rehabilitácie.
Rovnako tak kolízny opatrovník v konaní poukázal na možnosť využitia zariadenia v Kováčovej,
ktoré je schopné zabezpečiť rehabilitáciu pre maloletého a je hradené zo zdravotného poistenia. Za
nesprávne vyhodnotil posúdenie zdravotného stavu maloletého aj z finančného hľadiska. Nesúhlasil s
konštatovaním, že matka iný príjem nemá, nakoľko matka pravidelne žiada o príspevok pre T. na pobyt



v ADELI neziskové organizácie, od ktorých prijíma dary vo vysokých finančných objemoch, avšak pri
skúmaní potvrdenia z ADELI Centra je zrejmé, že maloletý absolvuje bežné procedúry (zábaly bahnom,
masáže, kyslíková terapia a akupunktúra), a nejde u neho o nevyhnutné alebo indikované lekárske
zákroky. Dal do pozornosti, že ADELI Centrum umiestnil v roku 2015 maloletého do svojho kalendára,
kde jasne uviedol, že T. je na konci svojej rehabilitačnej cesty. Zdôraznil, že matka si zvolila drahé
centrum pre rehabilitáciu maloletého bez odporúčania lekárom, pritom maloletému nedovolí navštevovať
školskú družinu, nepúšťa ho von, neumožňuje mu ísť pešo do školy, na druhej strane on sa snaží s T.
hýbať, absolvuje s ním dovolenky, turistiku. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie odignoroval záväzný
právny názor odvolacieho súdu, ktorý v predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval, že ak obaja rodičia
nesúhlasia s tak finančne nákladnou rehabilitáciou v ADELI Centre, je na zvážení matky, či v nej bude
pokračovať, alebo zvolí zdravotné zariadenie hradené zdravotnou poisťovňou. Tiež odignoroval jeho
žiadosti o rozšírenie styku s maloletým, ktoré konanie sa výrazne predlžuje. Mal za to, že súd povýšil
rozhodnutie matky o kúpeľných pobytoch maloletého v jej sprievode, nad finančnou likvidáciou otca
a jeho domácnosti. Podľa jeho názoru, priebeh konania je postihnutý takými vadami, ktoré zakladajú
nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť a zmätočnosť napadnutého rozsudku. Ak by súd postupoval správne,
vypočul si ho a oboznámil sa aj s ním predloženými dokladmi, zistil by skutkový stav zakladajúci dôvod
pre zníženie výživného.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že návrh matky na zvýšenie na maloletého
je, podľa jeho názoru, čiastočne dôvodný a zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 13.09.2018.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky, prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, nesúhlasil s
matkou prezentovanými výdavkami na maloletého v sume 1.300 eur mesačne, navýšenými údajne z
dôvodu zlého zdravotného stavu. Uviedol, že maloletý je žiakom I. triedy základnej školy, má výborný
prospech, zúčastňuje sa telesnej výchovy, spolu s ním športuje a nemal ani nemá žiaden špeciálny
režim. V auguste 2018 sa maloletý podrobil vyšetreniam, ktorých výsledky boli negatívne, je zdravý, jeho
problémom sú ploché nohy (nosí ortopedickú obuv) a na ORL mal ľahší nález. Mal za to, že matka sa
snaží prezentovať dieťa ako choré, vystavila ho bolestivému vyšetreniu kostnej drene, ktoré bolo opäť s
negatívnym výsledkom, cez chorobu maloletého sa snaží získať od neho finančné prostriedky a zároveň
mariť jeho styk s maloletým. Poprel, že by bagatelizoval zdravotný stav maloletého, ktorý je zdravý,
avšak matka mu zakazovala s ním plávať, neposkytovala mu lekárske správy o maloletom, okrem správy
MUDr. Rendeka, z ktorej vyplýva odporúčanie dlhodobo rehabilitovať, vhodnosť plávania a cvičenia
pre dieťa. Nesúhlasil s tvrdeniami matky ohľadom ním čerpaného hypotekárneho úveru na výstavbu
rodinného domu a jeho splatenia, pretože hypotekárny úver prefinancoval inými úvermi v plnej výške a na
dokončenie rodinného domu si požičal peniaze, pričom všetky jeho pôžičky doposiaľ činia sumu 271.000
eur. Potvrdil, že 50-ročný byt prenajímal do času, kým nepredá rodinný dom, keďže bez prenájmu by
nebol schopný splácať hypotéku na byt a energie, pričom náklady bytu, energie a zariadenie spotrebujú
príjmy z prenájmu bytu. Po predaji rodinného domu sa do bytu presťahuje a zabezpečí pre maloletého
plnohodnotné bývanie. Zdôraznil, že za rok 2018 nemal príjem z prenájmu bytu. Nesúhlasil s tvrdením
matky, že nedoložil rozvodový rozsudok a dohodu o vyporiadaní BSM, keďže mu súd neumožnil
uvedené doklady predložiť a ním preukázané príjmy boli súdom akceptované a neboli spochybnené.
Uviedol, že obchodná spoločnosť AITIA s.r.o. vznikla v roku 2007, svoje záväzky voči odberateľom,
dodávateľom, štátu a zamestnancom si plnila, kontroly v spoločnosti potvrdili správnosť všetkých
dokladov, ktoré súdu predložil. Spoločnosť mu poskytuje 7-ročné vozidlo na súkromné účely a napriek
často chýbajúcim zákazkám, nikdy nežiadal o podporu v nezamestnanosti. Nesúhlasil s tvrdeniami
matky, že nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nakoľko býva v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej
dvoma dcérami, na starostlivosti ktorých participuje. Namietal postup súdu, ktorý zamietol jeho návrh na
predvolanie lekárov MUDr. Brezu, imunológa, MUDr. Čižnára, pediatra, MUDr. Vargu, za účelom zistenia,
či maloletý potrebuje navštevovať súkromné ADELI Centrum a výsluch MUDr. Rendeka za účelom
vyjadrenia sa k zdravotnému stavu maloletého. Poukázal na to, že matka v úvode žiadala o zákaz jeho
styku s maloletým na základe nepravdivých tvrdení, pričom dobrovoľne podstúpil znalecké skúmanie,
z ktorého vyplýva, že nevykazuje známky agresie a dokáže plne saturovať potreby maloletého. Svojho
syna vždy miloval, cestoval za ním, staral sa o neho, vyživovaciu povinnosť voči nemu si riadne plnil.
V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach.

7. Podaním zo dňa 08.07.2019 a dňa 15.10.2019, označeným ako doplnenie odvolania, otec uviedol,
že Okresný súd Bratislava III, rozsudkom sp. zn. 37P/234/2015-756, zo dňa 28.03.2019, rozšíril jeho
styk s maloletým a v tejto súvislosti, vzhľadom na proporcionalitu času medzi rodičmi stráveného



s maloletým, považoval výšku výživného určenú súdom za neprimeranú. Počas realizácie styku
zabezpečuje starostlivosť o syna a hradí jeho náklady, vrátane cestovných nákladov, spočívajúcich v
doprave za synom, keď najazdí 300 km počas jedného stretnutia. Poukázal na lekársku správu MUDr.
Vaškovej, svedčiacu o vhodnosti rehabilitácií maloletého aj v iných rehabilitačných pracoviskách, napr.
v kúpeľnom zariadení v Kováčovej, kde cena za pobyt v trvaní 21 dní činí 35,70 eur. Dal do pozornosti
odporúčanie MUDr. Vargu, ktorý pobyt v Kováčovej zdôvodnil aj kvalitou zariadenia. Uviedol, že maloletý
môže absolvovať pobyt v Hornom Smokovci, aj v Kováčovej, v jednom kalendárnom roku, vzhľadom
na predbežne schválený pobyt v Kováčovej poisťovňou, čo však matka odmietla a naďalej mu marí
styk s maloletým, keď mu odmietla udeliť plnú moc, aby mohol T. navštevovať v zariadení v Hornom
Smokovci. Ďalej poukázal na vyjadrenie matky pred Okresným súdom Bratislava III, na pojednávaní zo
dňa 10.10.2019 v konaní o výkon súdneho rozhodnutia č.k. 38Em/16/2014, ktorá potvrdila, že počas
letných prázdnin v roku 2020, môže maloletý absolvovať pobyt do Kováčovej.

8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok podaním zo dňa 22.7.2020, informoval o tom, že
Okresný súd Bratislava III, rozsudkom pod č.k. 37P/234/2015, zo dňa 28.03.2019, rozhodol o styku
otca s maloletým a zároveň nariadil obom rodičom výchovné opatrenie uložením povinnosti podrobiť
sa odbornému psychologickému poradenstvu v trvaní 15 hodín, ktoré prebieha na individuálnej báze,
keďže párové stretnutie je nevyhovujúce. Uviedol, že otec vyslovil nespokojnosť s prácou kolízneho
opatrovníka, spochybňuje tiež kompetencie matky a medzi rodičmi došlo k výraznému konfliktu dňa
13.06.2020, kedy si otec prišiel prevziať maloletého v ADELI Centre. Dňa 17.06.2020 bol vykonaný
pohovor s maloletým, ktorý potvrdil, že 13-krát bol v ADELI Centre, nepáči sa mu, že otec mame nadáva,
učí sa s oboma rodičmi, navštevuje legový a tanečný krúžok, vo voľnom čase chodí rád k starým rodičom,
stretávanie s otcom mu vyhovuje tak, ako je určené. Podľa názoru kolízneho opatrovníka je komunikácia
medzi rodičmi náročná a nevyhovujúcu, a ani napriek výchovnému opatreniu sa nezlepšila.

9.1. Podaním zo dňa 04.12.2019 otec informoval o priebehu stretnutí s maloletým v kalendárnom roku
2019, o absolvovaní výletov a pobytov pri mori s uviedol, že matka mu dobrovoľne neumožňovala styk
s maloletým sedem rokov. Podaním zo dňa 20.11.2020 zdôraznil, že o maloletého sa riadne stará,
majú vytvorený krásny vzťah, venuje sa mu a snaží sa chrániť jeho práva. Podľa jeho názoru, ho
matka vykresľuje ako otca, ktorého sa maloletý bojí, a ktorý ho týra, s cieľom zamedziť mu styk so
synom. Poukázal na znalecký posudok vyhotovený znalcom PhDr. Obuchom a PhDr. Segečovou, ktorý
potvrdzuje, že s maloletým má vybudovaný pekný vzťah, je schopný zabezpečiť mu všetky potreby a jeho
závery vyvracajú akékoľvek jeho psychické poruchy, agresivitu, alkoholizmus, či závislosť. Zdôraznil, že
maloletý je zdravý, nemá problémy s učením, nemá lekármi nariadený žiadny liečebný režim, takmer
rok neužíva žiadne lieky, matka s ním nešportuje, nevenuje sa mu. Poukázal na predložené fotografie
svedčiace o jeho športových aktitivitách s maloletým, na ktoré vynakladá nemalé finančné prostriedky.
Určené výživné považoval za likvidačné, vzhľadom na ďalšie výdavky na maloletého, cestovné vo
výške 130 eur mesačne (preprava z Nitry do Senca), na výlety, nákup oblečenia a školských potrieb.
Uviedol, že vzhľadom na zamedzovanie mu v styku s maloletým matkou, musel požiadať aj počas
letných prázdnin o neodkladné opatrenie, pričom matka bola aj lekárom liečebného domu upozornená,
že liečebné pobyty nemajú za cieľ obmedzovať styk rodiča s dieťaťom. V súvislosti s nariadeným
výchovným opatrením poukázal na nespoluprácu matky a jej neochotu a odmietanie akejkoľvek dohody
o termínoch stretnutí. Od matky dlhodobo nedostáva žiadne lekárske správy maloletého, pričom kolízny
opatrovník ho oboznámil s tým, že informácie o zdravotnom stave syna si môže zabezpečiť sám.
9.2. V písomnom vyjadrení zo dňa 12.12.2020 otec oznámil, že Krajský súd v Bratislave, rozsudkom
č.k. 20CoP/177/2019, zo dňa 11.11.2020, potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k.
37P/234/2015-756, zo dňa 28.03.2019, ktorým okrem iného rozšíril úpravu jeho styku s maloletým v
nepárnom týždni od piatku do pondelka, v párnom týždni od štvrtka do piatku a styk počas prázdnin
na polovicu, čím sa mu zvýšia náklady na maloletého. Zároveň uviedol, že na platby výživného si
požičiava finančné prostriedky od svojej sestry G. Y.. V ďalšom zotrval na svojich tvrdeniach. Vzhľadom
na vznesenú námietku zaujatosti sudkyne Mgr. Patrície Železníkovej (o ktorej bolo rozhodnuté) uviedol,
že má pochybnosti o jej nepredpojatosti a myslí si, že je zaujatá minimálne v rovine objektívnej stránky
sudcovskej nezaujatosti.

10. Matka v písomnom vyjadrení zo dňa 25.01.2021 prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne
potvrdila, že otec za obdobie od 12.09.2018 do 12.01.2021, zaplatil na výživu maloletého celkovú sumu
16.885 eur. Zdôraznila, že otec pokračuje v jej osočovaní, spochybňuje zabezpečenie starostlivosti o
maloletého z jej strany, bagatelizuje zdravotné problémy dieťaťa a neguje výšku jeho odôvodnených



potrieb. Uviedla, že otec dlhodobo vedie nákladný život a preto nemôže byť pravdou, že nie je schopný
plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému. Poukázala na vlastníctvo nehnuteľného majetku otca
a príjem z prenájmu jednej nehnuteľnosti, na skutočnosť, že prikúpil časť pozemku, využíva služby
záhradného architekta, nedávno zakúpil nové motorové vozidlo zn. KIA Sorento a ak by mal reálne
finančné problémy, odsťahoval by sa do menšieho bytu, predal by rodinný dom. Navyše otec pravidelne
bráva maloletého počas styku na rôzne domáce a zahraničné dovolenky (napr. Taliansko, Chorvátsko,
Turecko), do aquaparkov a výdavky na tieto aktivity nie sú zanedbateľné. Uviedla, že aj z otcom
predloženej fotodokumentácie vyplýva, že nemá žiadne finančné problémy, nakoľko nemá problémy
prenajať si dom v Poprade, kúpiť synovi horský bicykel, korčule, kolobežku, uhrádzať poplatky za
rôzne atrakcie. V prípade akýchkoľvek pochybností o životnej úrovni otca navrhla vypočuť maloletého.
Poukázala na to, že otec pracuje a podniká vo výnosnej oblasti - informačná technológia a predmet
podnikania rozšíril aj na iné oblasti (predaj vajec, chov kačíc a pod.), čo vedie k záveru, že do svojej
podnikateľskej činnosti investuje. Maloletého na styk s otcom vždy riadne pripraví vrátane všetkých
potrebných vecí, aj školských, pritom je otcom dieťaťa neustále osočovaná.

11. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej CMP) v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné a odvolanie matky maloletého dieťaťa nie
je dôvodné.

12. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkami otca, ktorými namietal porušenie práv účastníka
konania na spravodlivý proces a po preskúmaní spisu dospel k záveru, že námietky otca nie sú dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.02.2018 a
29.03.2018, v oboch prípadoch akceptoval žiadosť právneho zástupcu otca o odročenie pojednávania.
Ďalšieho pojednávania, ktoré bolo nariadené na deň 29.05.2018 sa zúčastnili všetci účastníci konania,
súd pristúpil k výsluchu matky i otca a po ich výsluchu pojednávanie odročil na deň 13.09.2018, ktorý
termín vzali všetci účastníci na vedomie, t.j. aj otec a jeho právny zástupca. Zároveň súd prvej inštancie
uložil otcovi a jeho právnemu zástupcovi otca povinnosť v lehote 20 dní doručiť súdu listinné dôkazy
bližšie špecifikované v zápisnici z pojednávania zo dňa 29.05.2018. Na nariadené pojednávanie na deň
13.09.2018, ako je zrejmé zo zápisnice z pojednávania, sa otec a jeho právny zástupca nedostavili, svoju
neprítomnosť pred pojednávaním žiadnym spôsobom neospravedlnili a ani nepožiadali o odročenie
pojednávania. Zo zápisnice rovnako vyplýva, že súd prvej inštancie pojednával v neprítomnosti otca
a jeho právneho zástupcu, na pojednávaní oboznámil doterajší priebeh konania, vypočul matku,
oboznámil listiny predložené matkou a kolíznym opatrovníkom a vo veci rozhodol. Skutočnosť, že
otec, resp. jeho právny zástupca doručili ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania s iným
označením spisovej značky, z ktorého dôvodu bola žiadosť založená do príslušného spisu podľa jeho
označenia, nie je dôvodom pre vyhodnotenie postupu súdu prvej inštancie ako nesprávneho. Súd prvej
inštancie postupoval v súlade s ust. § 180 CSP, keď dňa 13.09.2018 vo veci pojednával a rozhodol,
keďže nemal dôvod pre odročenie pojednávania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 183
CSP, ktorý upravuje postup súdu v prípade podanej žiadosti o odročenie pojednávania s povinnosťou
súdu bezodkladne reagovať na žiadosť a informovať účastníka o akceptácii, či neakceptácii žiadosti
o odročenie pojednávania. Otec a jeho právny zástupca mali možnosť overiť si, či sa pojednávanie
uskutoční, ak neobdržali stanovisko súdu k žiadosti. Postup súdu prvej inštancie odvolací súd preto
vyhodnotil ako správny. K ďalšej námietke otca odvolací súd udáva, že skutočnosť, že otec napriek
výzve súdu prvej inštancie zo dňa 29.05.2018, v priebehu obdobia takmer 4 mesiacov nereagoval a do
spisu nedoložil požadované doklady, pričom v konaní bolo dostatočne vykonané dokazovanie, ktorého
závery a podklady postačovali pre rozhodnutie vo veci, aj s prihliadnutím na matkou predložené listinné
dôkazy a dôkazy zabezpečené zo strany súdu (potvrdenia ADELI Centrum o nákladoch na liečbu), t.j.
pasivita otca v konaní, nie je dôvodom na vyhodnotenie jeho námietky o porušení jeho práv v konaní,
ako opodstatnenej. Pokiaľ otec namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa, klásť matke otázky, reagovať na
matkou predložené doklady, oboznámiť sa s nimi a nemal vedomosť o tom, či matka doručila doklady a
či súd zabezpečoval dôkaz vyžiadaním v ADELI Centre, odvolací súd poukazuje na právo otca a jeho
právneho zástupcu nahliadať do spisu a skutočnosť, že otec mal dostatok priestoru oboznámiť sa s
obsahom spisu, aj písomne sa k veci vyjadriť, doložiť doklady a mal možnosť zúčastniť sa nariadeného
pojednávania v deň 13.09.2018. Odvolací súd neprihliadal ani na argument, že elektronický súdny spis
nie je kompletný, nakoľko otec mal možnosť nahliadnuť do spisu osobne. Odvolací súd dospel k záveru,



že v konaní nedošlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces ani k odňatiu možnosti konať pred
súdom prvej inštancie, ktorý postupoval procesne správne. Nespolupráca a nečinnosť otca v konaní
nezakladá dôvod pre postup odvolacieho súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

13. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec správne právne posúdil
v otázke potreby zvýšenia výživného na maloletého, avšak odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie neustálil správne výšku výživného na maloletého.

14. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného zo strany otca a návrhu
otca na zníženie výživného na maloletého z hľadiska odôvodnených potrieb maloletého v čase podania
návrhu, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej
zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie
výživného na maloletého v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom.

15. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona
o rodine), ktorú možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so
skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktorá môže byť na strane
oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak
zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (napr. strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie
podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho
potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.) Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje zmenu
tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť
priznaná, prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť
možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu. Odôvodnené potreby dieťaťa
sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu
dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie
a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak
odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou
a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými
len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb,
nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú
odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku
a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na
budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa
vo vyspelej spoločnosti.

16. Súd prvej inštancie mal dostatočne preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého odôvodňujúcu
zvýšenie výživného, keďže naposledy bolo určené výživné na maloletého rozsudkom Okresného súdu
Pezinok, č.k. 9P/72/2012-1259, zo dňa 04.03.2014,v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava,
č.k. 11CoP 221/2014-1417, zo dňa 08.07.2014, a v spojení s rozsudkom Okresného súdu Pezinok,
č.k. 9P 72/2012-1501, zo dňa 07.04.2015, právoplatným dňa 13.05.2015, diferencovane v sume 300
eur mesačne od 05.04.2012 do 7.10.2012, v sume 500 eur mesačne od 8.10.2012 do 30.04.2014 a
sumou 350 eur mesačne od 01.05.2014, od ktorého obdobia sa náklady na potreby maloletého zvýšili
v súvislosti so zabezpečením jeho zdravotnej starostlivosti, nástupom do predškolského zariadenia a
od 1.9.2018 nástupom na základnú školu a prirodzeným rastom maloletého. Rovnako aj odvolací súd
dospel k záveru o potrebe prihliadať na zmenu pomerov na strane maloletého zvýšením výživného,
avšak s výškou výživného, ktorú určil súd prvej inštancie, sa nestotožnil. V danej prejednávanej
veci je významnou skutočnosťou vyhodnotenie nákladov na zdravotnú starostlivosť maloletého.
Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že diagnostika maloletého, jeho začlenenie do dispenzárnej
starostlivosti neurológa a imunológa, potreba absolvovania rehabilitácií bola vyhodnocovaná už v
čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom na maloletého. Zaoberajúc sa námietkami otca o
zdravotnom stave maloletého od podania návrhu matky na zvýšenie výživného odvolací súd udáva, že
v danom konaní bolo lekárskymi správami (správa MUDr. Lívie Vaškovej z 20.03.2018, neurologička,
správa doc. MUDr. Petra Čižnára, CSc., alergológ a MUDr. Juraja Brezu) preukázané, že maloletému
bola diagnostikovaná neutropénia, centrálny hypotonický syndróm, je sledovaný v ortopedickej a
imunoalergologickej ambulancii, má hypermobilitu kĺbov, chybné držanie tela, oneskorený vývin reči,
dysláliu, problém s koordináciou pohybu, jeho stav sa síce zlepšuje, avšak naďalej mu je odporúčané



pokračovať v rehabilitáciách. Tiež zo záverov správy MUDr. Martiny Frištákovej, PhD. z 25.06.2018,
je zrejmé, že maloletému je odporúčaná pravidelná a sústavná rehabilitácia svalového korzetu, nácvik
správneho držania tela, používanie ortopedickej obuvi a ortopedických vložiek. O odporúčaní pokračovať
v dennej liečebnej gymnastike, cykle klasickej masáže so striedaním s akupunktúrou, velotréningoch,
ergoterapii, plávaní, hydrokinezioterapii a opakovaní rehabilitačnej liečby svedčí i Informácia o priebehu
rehabilitačnej liečby v ADELI Centre zo dňa 11.08.2018. Rovnako tak zo správy PaedDr. Silvie
Kotulovej je zrejmé, že maloletý od 04.04.2014 navštevuje logopéda pre oneskorený, narušený vývin
reči s odporúčaním pokračovať terapiami v špecializovanom zariadení Dialóg za účelom intenzívnej
a komplexnej liečby, ktoré odporúčanie je obsahom aj Prepúšťacej správy Dialóg s.r.o. z 30.04.2018,
s doporučením zopakovať liečebný pobyt v sanatóriu. Skutočnosť, že zdravotný stav maloletého
bol vyhodnotený ako dlhodobo nepriaznivý vyplýva aj z Posudku ÚPSVAR Pezinok, pracovisko zo
06.10.2016. V súvislosti s liečbou maloletého matka vynakladá výdavky na kúpu liekov, na dopravu
do odborných ambulancií, zabezpečuje mu liečebné pobyty v kúpeľoch a hradí poplatky za liečenia
absolvované v Hornom Smokovci v máji 2016 za cenu 446,48 eur, v máji 2017 za cenu 521 eur,
(posilnenie imunity a dýchacie cesty), liečebný pobyt v Dialóg centrum reči (od 01.03.2018 do 30.04.2018
za cenu 304,90 eur) a v ADELI Centrum v apríli 2017 za poplatok 2.233 eur, v októbri 2017 za
sumu 2.087 eur, v máji 2018 za sumu 2.661 eur, v august 2018 za sumu 2.055 eur, ktoré náklady
boli v konaní riadne preukázané. Pokiaľ otec spochybňuje absolvovanie liečebných rehabilitačných
pobytov maloletého v ADELI Centre, ako nie nevyhnutné výdavky, s poukazom na možnosť využitia
liečebných pobytov v štátnych zariadeniach s finančne menej nákladnou liečbou oproti súkromnému
zariadeniu, odvolací súd čiastočne akceptuje jeho námietku vo vzťahu k výberu zariadenia. K otázke
posúdenia zdravotného stavu maloletého odvolací súd udáva, že nemožno spochybňovať obsah,
závery lekárskych správ, medicínske zákroky a spôsob liečby maloletého, pretože toto nepatrí do
jeho kompetencie. Skutočnosť, že zdravotný stav maloletého si vyžadoval špeciálnu liečbu, opakované
rehabilitácie a liečebné pobyty v Hornom Smokovci je nesporná. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť
odporúčania odborných lekárov a s tým súvisiace náklady na zdravotnú starostlivosť maloletého, ktoré
sú zvýšené, vyžadujúce špeciálnu liečbu, opakované absolvovanie rehabilitácií, liečebných pobytov či už
v rehabilitačnom alebo logopedickom zariadení. Z vyjadrení otca vyplýva, že sám potvrdil napredovanie
vývinu maloletého, pričom jeho námietky smerovali k výberu súkromného zariadenia ADELI Centrum
ako finančne nákladnej liečby, keď dôvodil možnosťou absolvovania rehabilitácií v štátnom zariadení.
Odvolací súd vyslovuje názor, že v prípade, ak zdravotný stav maloletého vyžaduje rehabilitačnú
formu starostlivosti, je na zvážení oboch rodičov posúdiť, či je v ich možnostiach uhrádzať poplatky
súvisiace s danou liečbou v súkromnom zariadení, prípadne využiť ponúkané služby prostredníctvom
štátneho zariadenia. Vo vzťahu k navýšeným nákladom na zdravotnú starostlivosť maloletého v
zariadení ADELI Centrum, odvolací súd akceptoval námietky otca a tieto čiastočne zohľadnil pri výške
zvýšeného výživného na maloletého, keďže bez ohľadu na výber zdravotníckeho zariadenia považoval
za nepochybné, že maloletý má naďalej odbornými lekármi odporúčanú liečbu a rehabilitácie, pričom
aj v prípade výberu štátneho zariadenia mu náklady na zdravotnú starostlivosť, ktoré sú odôvodnenými
potrebami maloletého dieťaťa, vzniknú, avšak v podstatne nižšej sume.

17. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri úprave vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu
je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe
ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa
termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy.
Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa
mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri
deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností
konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti
zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská
dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom,
pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá. V danej prejednávanej
veci, vzhľadom na zdravotný stav maloletého, zabezpečenie jeho potrieb súvisiacich s návštevami
odborných lekárov, logopéda, liečebnými a rehabilitačnými pobytmi, je nevyhnutné zohľadniť výkon
osobnej starostlivosti matky o maloletého.

18. Pokiaľ ide o ďalšie náklady maloletého na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb, odvolací
súd na základe vykonaného dokazovanie súdom prvej inštancie tieto ustálil ako výdavky súvisiace
s návštevou predškolského zariadenia maloletým vo výške mesačných poplatkov za stravu 25 eur,



nepovinný príspevok 15 + 6 eur, anglický jazyk 6 eur a ročných poplatkov vo výške 40 za ZRPŠ,
poistné 10 eur a pracovné zošity z anglického jazyka 24 eur. Od 01.09.2018 maloletý nastúpil na
základnú školu a jeho výdavky pozostávali mesačne z poplatku za ZRPŠ 10 eur, stravu v škole 19,90
eur, školský klub 11 eur a príspevky v ŠKD 8 eur a ročne z platby za poistku, pracovné zošity, triedny fond
spolu 15 eur. Ďalšími mesačnými poplatkami sú platby za plávanie - individuálna hydrokinezioterapia
v priemere 80 eur (48 hodín po 20 eur mesačne), plavecká výuka (klub Delfín) platba 18 eur, poplatky
v Dialóg vysokošpecializovaný ústav pred deti s poruchami reči a učenia v priemere vo výške 26 eur
(absolvované návštevy v období od decembra 2015 do 2017 vrátane), za liečebné pobyty v Hornom
Smokovci absolvované každoročne za sumu v priemere 43 eur a jednorazové platby za návštevy u
psychológa 30 a 25 eur/1 návšteva (august 2017), návštevy imuno-alergo centra vo výške poplatku
10 eur, čelustného ortopéda 70 eur, na kúpu ortopedických vložiek cca 20 eur, platbu úrazového
poistenia maloletého 40,59 eur a ďalšie výdavky spojené s návštevou lekárov ortopéda, neurológa,
poplatkov za predpísané lieky a odporúčané lieky a výživové doplnky, úhradou cestovného do kúpeľov,
na rehabilitácie a na vyšetrenia k lekárom vyčíslených matkou na sumu 88 eur mesačne. Odvolací súd
ustálil výšku nákladov na odôvodnené potreby maloletého v období od podania návrhu do nástupu do
základnej školy na sumu 718 eur mesačne a v období návštevy školy na sumu 704 eur mesačne, ktoré
pozostávajú z bežných nákladov na stravu 120 eur, ošatenie 60 eur, hygienické potreby 26 eur, bývanie
61 eur + internet 40 eur, logopéda 26 eur, kúpeľné pobyty v Hornom Smokovci 43 eur, cestovné 80 eur,
plávanie 18 eur a hydrokinezioterapia 80 eur mesačne (absolvované v oku 2017) + poplatky hradené v
materskej škole vo výške 56 eur a poplatky v škole v celkovej výške mesačne 42 eur. Do ustálenej výšky
nákladov na odôvodnené potreby maloletého sú zahrnuté i výdavky na nákup školských pomôcok cca
20 eur mesačne a platby za nákup liekov cca 80 eur mesačne. Pokiaľ ide o cestovné náklady matky
vzniknuté pri preprave maloletého, tieto odvolací súd uznal ako dôvodné, keďže matka s maloletým býva
v Senci a na vyšetrenia, terapie u logopéda, liečebné a kúpeľné pobyty dochádza s maloletým mimo
miesta bydliska.

19.1. Správne súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí zohľadnil zmenu pomerov na strane oboch
rodičov. V konaní bolo preukázané, že na strane matky došlo k čiastočnému zvýšeniu príjmu od
posledného rozhodnutia súdu o výživnom, keďže v máji 2014 nastúpila do zamestnania a dosahovala
príjem 870 až 1.000 eur mesačne netto a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie jej príjem činil
1.200 eur mesačne netto. V prípade hodnotenia pomerov na strane otca je potrebné konštatovať, že
je naďalej jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti AITIA s.r.o., z ktorej v roku XXXX
poberal príjem ako zamestnanec vo výške 780 eur mesačne v priemere netto, v roku 2018 vo výške 375
eur mesačne netto a odmenu konateľa vo výške 692 eur za obdobie 4. mesiacov, pričom v daňovom
priznaní obchodnej spoločnosti za kalendárny rok 2017 vykazoval základ dane 5.927,66 eur, výnosy
vo výške 131.122 eur a náklady vo výške 125.779 eur. V danej veci je nevyhnutné vziať v úvahu
zmenu majetkových pomerov na strane otca, ktorý je vlastníkom nehnuteľností - rodinného domu
nachádzajúceho sa v Nitre v hodnote 240.000 eur a v roku 2017 nadobudol ďalšiu nehnuteľnosť v Nitre,
byt (List vlastníctva č. 5257). Hodnotu rodinného domu otec nespochybnil, pričom sám potvrdil, že tento
ponúka na predaj s cieľom nadobudnutia finančných prostriedkov za účelom zbavenia sa úverového
zaťaženia a pôžičiek, ktoré čerpal. Pokiaľ otec v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
jeho záväzkami, resp. tieto nemal ani v konaní preukázané a nebolo mu umožnené predložiť doklady
o čerpaní hypotekárneho úveru a pôžičiek, odvolací súd na dané námietky otca neprihliadal. V prvom
rade je potrebné uviesť, že otec ani napriek výzve súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 29.05.2018,
nepredložil doklady o jeho majetkových pomeroch a Zmluvu o hypotekárnom úvere nepredložil ani v
odvolacom konaní. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti, nemožno akceptovať námietky otca týkajúce sa
splátok jeho úverov a pôžičiek a jeho konanie smerujúce k neúmernému finančnému zaťažovaniu sa z
dôvodu, že nadobudnutie vlastníctva ďalšej nehnuteľnosti zo strany otca nesmerovalo k uspokojovaniu
jeho primeraných potrieb a nebolo nevyhnutným výdavkom s nutnosťou zabezpečenia si bývania.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), pričom toto pravidlo
nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami
rodiča, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami
môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho
primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr.
výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho
úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností
a majetkových pomerov rodiča. Uvedené sa však nevzťahuje na otca, keďže čerpanie úverov a



pôžičiek a neúmerné finančné zaťažovanie sa nemožno akceptovať v prípade, ak nadobudnutie ďalšej
nehnuteľnosti nie je nutné. Rozhodnutie otca rozšíriť svoj majetok s úmyslom využiť finančné prostriedky
z úveru alebo pôžičiek a akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťou, nie dôvodom pre vyhovenie jeho
návrhu na zníženie výživného na maloletého. Naopak, existencia takýchto majetkových pomerov otca
(nadobudnutie ďalšej nehnuteľnosti) svedčí o jeho vyššej životnej úrovni.
19.2. Odvolací súd nezohľadnil ani námietky otca týkajúce sa financovania jeho spoločnej domácnosti
s priateľkou a jej dvoma maloletými dcérami, participáciu na zabezpečení potrieb týchto detí z dôvodu,
že otec má vyživovaciu povinnosť v prvom rade voči svojmu maloletému dieťaťu a príspevky zo
strany otca na výživu detí jeho partnerky, nemajú vplyv na výšku výživného na T.. Tiež nemožno
akceptovať námietky otca vo vzťahu k príjmu matky z dôvodu, že v konaní bolo riadne preukázané,
že matka dosahuje príjem len zo zamestnania, pričom žiaden iný príjem nepoberá. S názorom otca,
ktorý finančné prostriedky získané matkou od neziskových organizácií alebo fyzických osôb za účelom
úhrady faktúr za absolvované pobyty maloletého v ADELI Centre považoval za príjem matky, sa odvolací
súd nestotožnil konštatujúc, že dané finančné prostriedky treba vyhodnotiť ako dar určený výhradne za
účelom zaplatenia pobytov maloletého v ADELI Centre. Argumenty otca vo vzťahu k nákladnej liečbe
v ADELI Centre odvolací súd zohľadnil čiastočne vo výške zvýšeného výživného s prihliadnutím i
na realizáciu styku otca s maloletým, príspevky maloletému a navýšenie jeho nákladov na cestovné
pri dochádzaní za maloletým. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru o potrebe
čiastočne zohľadniť odvolacie námietky otca vo vzťahu k zvýšenej výške výživného na maloletého.

20. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky ako nedôvodné považujúc matkou navrhovanú výšku
výživného 700 eur mesačne na maloletého za neprimeranú. Je zjavné, že matka do navrhovanej sumy
výživného započítala i platby titulom úhrad za pobyty v ADELI Centre, ktoré maloletému zabezpečila
bez súhlasu otca, napriek ním vysloveným výhradám týkajúcim sa výšky platieb za tieto služby a
ktorá položka tvorí významnú časť matkou vyčíslených nákladov na maloletého. Odvolací súd
nespochybňuje, že ADELI Centrum poskytuje kvalitnú zdravotnú starostlivosť, avšak vzhľadom na
finančnú náročnosť, bez možnosti hradenia poplatkov zo zdravotného poistenia matka nepreukázala,
že je to jediná možnosť zabezpečenia zdravotnej starostlivosti maloletému. Matka tiež nepreukázala, že
výhradne súkromné zariadenie ADELI Centrum, z hľadiska napredovania zdravotného stavu maloletého,
ako jediné mu môže poskytnúť vhodnú rehabilitačnú liečbu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd platby za
ADELI Centrum zohľadnil len sčasti berúc do úvahy nutnosť absolvovania rehabilitácií maloletého (bez
ohľadu na výber súkromného zdravotníckeho zariadenia) a s tým súvisiace cestovné náklady. Napokon
odvolací súd poukazuje aj na matkou potvrdenú skutočnosť, že dané platby boli hradené z finančných
prostriedkov získaných darom. Pokiaľ ide o ustálenú výšku nákladov maloletého na jeho odôvodnené
potreby, odvolací súd poukazuje na bod 16 a 18 tohto rozsudku. Matkou vyčíslené náklady na nákup
hračiek pre maloletého v sume 88 eur mesačne odvolací súd neakceptoval a náklady na ošatenie
v sume 88 eur mesačne zohľadnil len čiastočne považujúc ich výšku za nadhodnotenú. Pri ustálení
bežných nákladov maloletého za stravu 120 eur, ošatenie, hygienické potreby 26 eur, odvolací súd
vychádzal zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov pre deti vo veku maloletého. K námietkam matky,
ktorými poukazuje na pomery na strane otca, výkon podnikateľskej činnosti v oblasti programovania a
z toho plynúci príjem, konanie otca v súvislosti s nadobudnutím majetku a jeho finančným zaťažením
sa čerpaním a splatením úveru a pôžičiek, odvolací súd poukazuje na bod 19 tohto rozsudku, ktorý
obsahuje hodnotenie zmeny pomerov na strane otca. Vo zvýšenej výške výživného na maloletého na
sumu 450 eur mesačne odvolací súd súčasne zohľadnil zmenu pomerov na strane otca aj na strane
maloletého.

21. S poukazom na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a s prihliadnutím na kritériá rozhodovania o výživnom
na maloleté dieťa zakotvené v ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine, odvolací súd vzhľadom na ustálenie
výšky nákladov na odôvodnené potreby maloletého sumou cca 700 eur mesačne dospel k záveru, že
zvýšená suma výživného vo výške 450 eur mesačne je primeraná veku, potrebám maloletého, jeho
zvýšeným nákladom na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti aj z hľadiska zdravotného, odporúčania
lekárov o potrebe pokračovať v rehabilitáciách bez ohľadu na výber zdravotníckeho zariadenia a
výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého, jej príjem a pomery. Súčasne reflektuje aj na
nástup maloletého do predškolského zariadenia a v priebehu konania nástup na základnú školu a
s tým súvisiace výdavky na zabezpečenie potrieb maloletého a zodpovedá majetkovým pomerom
otca a výkonu jeho podnikateľských aktivít prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorej je jediným
konateľom, spoločníkom a zamestnancom, vrátane cestovných nákladov otca pri realizácii styku s
maloletým.



22. Odvolací súd ustálil, že zročné výživné na maloletého za obdobie od 24.11.2017 do 31.01.2021
nevzniklo. Otec mal zaplatiť za obdobie od 24.11.2017 do 31.01.2021 zročné výživné, t.j rozdiel medzi
určeným a zvýšeným výživným, v celkovej výške 3.819,98 eur (38 mesiacov x 100 eur + alikvótna časť
výživného za mesiac november 2017 vo výške 19,98 eur). Za obdobie od septembra 2018 do 31.01.2021
otec zaplatil celkovo výživné vo výške 16.885 eur, z ktorej sumy predstavuje položka 10.150 eur platbu
pôvodne určeného výživného po 350 eur mesačne, a zostatok činí 6.735 eur. Z uvedeného vyplýva,
že zročné výživné otcovi nevzniklo.

23. Odvolací súd nevyhovel návrhu otca na výsluch svedkov, ošetrujúcich lekárov maloletého, považujúc
ho za nadbytočný, nakoľko je nesporné, že maloletý mal v minulosti zdravotné problémy, v dôsledku
ktorých mal predpísanú liečbu formou rehabilitácií, logopedickú liečbu a indikovanú kúpeľnú liečbu.
Skutočnosť, že rehabilitácie na pohybový aparát, logopedickú starostlivosť a kúpeľné pobyty má
odporúčané aj naďalej je nepochybná a potvrdil ju i otec vo svojich písomných vyjadreniach. Je
nadbytočné vypočúvať lekárov k otázke, či mal maloletý odporúčané rehabilitácie v konkrétnom
súkromnom zariadení ADELI Centrum, nakoľko aj z vyjadrenia matky vyplýva, že toto zariadenie zvolila
synovi sama, vzhľadom na jeho pokroky a výsledky liečby. Rovnako odvolací súd nevyhovel návrhu
matky na vykonanie pohovoru s maloletým T. v odvolacom konaní za účelom zisťovania životnej úrovne
otca, považujúc ho za nadbytočný z dôvodu, že zvýšená výška výživného na maloletého zohľadňuje
pomery na strane otca, t.j. jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, s ktorými úzko súvisí i
životná úroveň. Ak matka poukazuje na vyššiu životnú úroveň otca, odvolací súd udáva, že sumu
zvýšeného výživného nemožno považovať za podhodnotenú, pričom táto vychádza zo schopností a
možností otca a výkonu jeho podnikateľských aktivít, súčasne zohľadňuje jeho majetkové pomery a
plnenia počas realizácie styku otca s maloletým. Odvolací súd neprihliadal na námietku otca a matky
o nepreskúmateľnosti rozsudku a jeho nedostatočnom odôvodnení dospejúc k záveru, že súd prvej
inštancie v rozhodnutí, i keď stručne uviedol úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o zvýšení
výživného na maloletého, pričom vzhľadom na zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v tomto rozsudku. Pokiaľ ide o dôvody rozhodnutia vo
vzťahu k zamietnutiu návrhu otca na zníženie výživného na maloletého, tieto sú v kontexte zvýšenia
výživného a v tejto súvislosti uvádzaným odôvodnením, zjavné. Záverom odvolací súd považuje za
potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.
zn. III. ÚS 209/2004), súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky
(resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.

24. Vo vzťahu k vyjadreniu otca v súvislosti s námietkou zaujatosti vznesenou členkou senátu Mgr.
Patríciou Železníkovou v tomto konaní, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie predsedu Krajského
súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/117/2019-530, zo dňa 10.11.2020, ktorým nebola sudkyňa vylúčená z
prejednávania a rozhodovania v danej veci. Vzhľadom k tomu, že z podania otca nevyplýva, že ide
o námietku zaujatosti uplatnenú v súlade s ust. § 52 CSP, ale podľa obsahu ide o reakciu na postup
uvedenej členky senátu, odvolací súd na podanie otca neprihliadal a súčasne konštatuje, že obsah
podania smerujúci k námietke zaujatosti, ani nespĺňa podmienky ust. v § 52 ods. 2 CSP.

24. Odvolací súd neprihliadal na písomné podanie otca zo dňa 08.02.2021, s poukazom na ust. §
374 ods. 3 CSP, keďže jeho obsah vyhodnotil ako opakujúci sa s identickými námietkami, s výnimkou
informácií o zariadení ADELI Centrum, ktoré však nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci.

25. Odvolací súd napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletého
podľa § 388 CSP zmenil a vo zvyšku (zamietajúcej časti návrhu matky na zvýšenie výživného a
zamietajúcom výroku o návrhu otca na zníženie výživného) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

27.Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).