Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/10/2021 z 24. 2. 2021 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. februára 2021, sp. zn. 4Cob/10/2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1320209987.1 Krajský súd Bratislava | 4Cob/10/2021 | ECLI:SK:KSBA:2021:1320209987.1 | 2021-02-24 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 343 ods. 1 CSP, § 343 ods. 2 CSP, § 343 ods. 3 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 396 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e242d44-48b3-4817-a352-0c0dd5e63df7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1320209987.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/10/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320209987
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1320209987.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Akgünler Turizm Ltd.,
registračné číslo M. Ş. 10235, Dursun Özsaraç Sok. No: 19, Girne, Cyperská republika, zastúpený:
Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: C..
E. I., O.. XX.X.XXXX, O.. T.. F. XXX, XXX XX F., Č. E., zastúpený: Mgr. Marek Vojáček, advokát, ev. č.
ČAK 09672, spoločník HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátní kancelář, IČO: 264 54 807, Na Florenci
2116/15, 110 00 Praha 1 - Nové Město, Česká republika, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zo dňa 03.12.2020, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k.
25Cb/271/2020 - 46 zo dňa 9. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/271/2020 - 46 zo dňa 9.
decembra 2020 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol a II. výrokom rozhodol tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

2. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 3.12.2020 sa žalobca domáhal, aby
súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu na obchodný podiel žalovaného v spoločnosti FIRO-
tour, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava 831 04, IČO: 36 356 441 zapísanej v Obchodnom
registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sro, vo vložke č. 40425/B, ktorý zodpovedá
jeho peňažnému vkladu do základného imania tejto spoločnosti vo výške 4.980,- eur, za účelom
zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému do výšky istiny 838.178,84 eur s
príslušenstvom, ktorej zaplatenie je predmetom konania vo veci vedenej na Obvodnom súde pre Prahu
1 pod sp. zn. 25C 253/2020 z titulu ručenia žalovaného za záväzok spoločnosti FIRO-tour a.s., so
sídlom Národní 37/38, 110 00 Praha 1 - Nové Mesto, IČO: 278 69 237, zapísanou v Obchodnom
registri vedenom Mestským súdom v Prahe oddiel: B, vložka č. 11654 vyplývajúci z Dlžobného úpisu
zo dňa 17.10.2019, ktorý bol zabezpečený ručením žalovaného prevzatým Dlžobným úpisom zo dňa
17.10.2019.
Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je zahraničnou právnickou
osobou so sídlom v Severocyperskej tureckej republike, ktorá je renomovanou cestovnou kanceláriou a
popredným poskytovateľom služieb cestovného ruchu na Cypre. Žalovaný je českým štátnym občanom
s bydliskom v Českej republike, ktorý je majiteľom obchodného podielu v slovenskej spoločnosti FIRO-
tour, s.r.o., ktorý zodpovedá jeho peňažnému vkladu do základného imania v tejto spoločnosti vo výške



4.980,-eur. Dňa 18.11.2020 podal žalobca na Obvodný súd pre Prahu 1 návrh na vydanie platobného
rozkazu proti spoločnosti FIRO-tour a.s., so sídlom Národní 37/38 Praha 1 - Nové Mesto, Česká
republika, IČO: 278 69 237 ako žalovanému 1) (ďalej len FIRO-tour CZ) a C.. E. I. ako žalovanému 2),
ktorým sa domáha spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy vo výške 838.178,84 eur s príslušenstvom.
Konanie je vedené pod sp. zn. 25C 253/2020. Spoločnosť FIRO-tour CZ so žalobcom dlhodobo
spolupracuje v oblasti cestovného ruchu a na základe tejto spolupráce mu vznikol záväzok voči žalobcovi
vo výške 909.273,37 eur. Na uvedenú sumu vystavila spoločnosť FIRO-tour CZ dňa 17.11.2019 v
prospech žalobcu Dlžobný úpis (v angličtine Bond in Customary Form), ktorým výslovne uznala svoj
záväzok voči žalobcovi a zaviazala sa ho splatiť v súlade s dojednaným splátkovým kalendárom spolu
so zmluvným úrokom vo výške 9 % ročne od 17.10.2019. C.. E. I. ten istý záväzok čo do dôvodu a
výšky a skôr dojednaného splátkového kalendára písomne uznal dňa 16.10.2019 a za splácanie tohto
dlhu spolu s jeho príslušenstvom prevzal podpisom Dlžobného úpisu zo dňa 17.10.2019 ručenie pre
prípad, ak dlh nebude splnený zo strany spoločnosti FIRO-tour CZ. Obavu z ohrozenia exekúcie vidí
žalobca v možnosti žalovaného previesť svoje práva a povinnosti vyplývajúce z obchodného podielu
spoločnosti FIRO-tour SK a im zodpovedajúcu účasť na tejto spoločnosti na tretiu osobu, čo by v
prípadnom exekučnom konaní znamenalo, že exekútor by už nebol oprávnený postihnúť výkonom
exekúcie obchodný podiel žalovaného v tejto spoločnosti.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 325 ods. 1, § 329 ods. 2, § 343 ods. 1,
2, 3 a § 344 č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Súd prvej inštancie uviedol, že predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú:
- návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
- spôsobilý predmet záložného práva,
- zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku,
- existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

5. Vyslovil názor, že v danom prípade bol naplnený prvý predpoklad, a to podanie návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia žalobcom, ako aj druhý predpoklad, a to spôsobilý predmet záložného
práva, nakoľko obchodný podiel v spoločnosti spĺňa podmienku pre to, aby mohol byť spôsobilým
predmetom záložného práva, a to jeho prevoditeľnosť. Taktiež tretia podmienka pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je v danom prípade splnená, zriadenie záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu. Z návrhu, ako aj z
pripojených dokladov mal súd za osvedčené, že žalobca má voči žalovanému peňažnú pohľadávku,
keďže podpisom Dlžobného úpisu zo dňa 17.10.2019 prevzal ručenie pre prípad, ak dlh nebude
žalobcovi splnený zo strany FIRO-tour CZ ako hlavného dlžníka. Práve spoločnosť FIRO-tour CZ
dňa 17.10.2019 vystavila v prospech žalobcu Dlžobný úpis, ktorým sa zaviazala splatiť v súlade s
dohodnutým splátkovým kalendárom svoj záväzok vo výške 909.273,37 eur. Neuhradený zostatok dlhu
vo výške 838.178,84 eur spolu s príslušenstvom je predmetom konania pred Obvodným súdom pre
Prahu 1 pod sp. zn. 25C 253/2020.

6. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu
akéhokoľvek konania žalovaného, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že v budúcnosti dôjde k
zmareniu prípadnej exekúcie. Žalobca nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, že žalovaný uskutočňuje
nejaké konanie, smerujúce k prevodu obchodného podielu v spoločnosti FIRO-tour SK, čo by
malo za následok zmarenie budúcej exekúcie. Tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia sú formulované veľmi všeobecne a nekonkrétne. Mal za to, že existencia
pohľadávky na strane žalobcu a skutočnosť, že žalovaný ako ručiteľ doposiaľ neuhradil svoju
pohľadávku voči nemu, neodôvodňujú žalobcom tvrdený záver o vysokej pravdepodobnosti zmarenia
budúcej exekúcie, a preto nie sú samé osebe dostatočným dôvodom na zriadenie záložného práva.
Odlišná situácia by bola v prípade, ak by mal žalovaný dlhodobé finančné problémy s uhrádzaním
svojich záväzkov, resp. bola by osvedčená jeho negatívna finančná situácia, kedy by obchodný podiel
v spoločnosti FIRO-tour SK bol jeho jedinou majetkovou hodnotou. Takéto skutočnosti však žalobca
nielen že neosvedčil, ale ani netvrdil.

7. Keďže žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, a
to predovšetkým naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami sporu pre reálne ohrozenie výkonu práva



(exekúcie), súd prvej inštancie návrh zamietol. Nakoľko bol žalobca so svojím návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia úspešný, súd mu v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalovanému
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 365 ods. 1
písm. h) CSP; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces - § 365 ods. 1 písm.
b) CSP.
Žalobca mal za to, že základným účelom zabezpečovacieho opatrenia má byť poskytovanie
predovšetkým efektívnej a včasnej ochrany a nie len oneskorenej a iluzórnej (domnelej) ochrany, pričom
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP postačujúce,
že existuje obava, resp. reálna hrozba úkonov majúcich za následok sťaženie alebo úplné zmarenie
budúcej exekúcie.
Žalobca v tomto smere poukázal na rozhodovaciu prax súdov SR, v zmysle ktorej pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné za účelom preukázania obavy z ohrozenia exekúcie
osvedčovať úmysel žalovaného zbaviť sa svojho majetku a práv až konkrétnymi dispozičnými úkonmi s
týmto majetkom a právami (rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/255/2016, Krajského
súdu Trnava, sp. zn. 9Co/47/2017).
Bol toho názoru, že nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočíva v tom, že
súd nad rozsah vyžadovaný CSP a neprihliadajúc na rozhodovaciu prax súdov SR požaduje pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uskutočnenie nejakého konania žalovaným smerujúceho k
prevodu (scudzovaniu) obchodného podielu v spoločnosti FIRO-tour SK, ktoré konanie stotožňuje súd
so zmarením budúcej exekúcie. Takýto postup súdu prvej inštancie považoval za v priamom rozpore s
príslušným zákonným ustanovením § 343 a nasl. CSP. Zdôraznil, že žalobca ako tretia (nezúčastnená)
osoba má limitovanú možnosť dozvedieť sa, resp. nadobudnúť vedomosť o vykonaní akéhokoľvek
dispozičného úkonu žalovaného smerujúceho k prevodu obchodného podielu. Túto znalosť môže
žalobca ako nezúčastnená osoba na prevode obchodného podielu nadobudnúť až potom, ako bude
vykonaný zápis prevodu obchodného podielu v obchodnom registri, pričom je potrebné ešte aj zohľadniť,
podľa veľkosti prevádzaného podielu, účinnosť takto vykonaného zápisu v obchodnom registri.
Uviedol, že obava z ohrozenia exekúcie v dotknutom prípade spočíva v neobmedzenej možnosti
žalobcu voľne disponovať s obchodným podielom v spoločnosti FIRO-tour SK. Inými slovami, v samotnej
neobmedzenej možnosti žalovaného previesť svoje práva a povinnosti vyplývajúce z obchodného
podielu v spoločnosti FIRO-tour SK a im zodpovedajúcu účasť na tejto spoločnosti na tretiu osobu, čo
by v následnom exekučnom konaní znamenalo, že exekútor by už nebol nikdy oprávnený postihnúť
výkonom exekúcie obchodný podiel žalovaného v spoločnosti FIRO-tour SK.
Žalobca mal za to, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia, t.j. záložného práva na obchodný podiel
žalovaného v spoločnosti FIRO-tour SK, bude naplnená aj požiadavka primeranosti, pretože zriadenie
záložného práva na obchodný podiel žalovaného v spoločnosti FIRO-tour SK žiadnym spôsobom
nevylučuje možnosť žalovaného previesť obchodný podiel na tretiu osobu (žalovaný naďalej môže
disponovať so zaťaženým obchodným podielom), ale obchodný podiel by sa prevádzal na tretiu osobu
spolu so zriadeným záložným právo, čím by nedošlo k ohrozeniu či podstatnému sťaženiu vymožiteľnosti
žalobcovej pohľadávky.
Žalobca považoval za nesprávny aj záver o neosvedčení negatívnej finančnej situácie žalovaného.
Žalobca mal za to, že zákonodarca v ustanovení § 343 CSP stanovil ako požiadavku len obavu, že
exekúcia bude ohrozená. V predmetnej veci žalovaný je fyzická osoba, ktorá má záväzok voči žalobcovi
vo výške 838.178,84 eur s prísl. (ktorý je predmetom konania vo veci samej). Už táto samotná výška
záväzku žalovaného voči žalobcovi odôvodňuje predpoklad, že akákoľvek budúca exekúcia bude s
vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou ohrozená, pretože ak by nemala byť, tak majetok
žalovaného ako fyzickej osoby by musel násobne prevyšovať výšku jeho záväzku voči žalobcovi.
Zdôraznil, že možnosti žalobcu preverovať alebo zisťovať majetkové pomery žalovaného sú veľmi
limitované, a to najmä na rozsah verejne dostupných zdrojov. Žalobca nemohol označiť ani osvedčiť
žiadny iný majetok žalovaného, keďže žiadny iný majetok žalovaného na území Slovenskej republiky
nezistil.
Žalobca ďalej namietal, že uznesenie je postihnuté vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, a to nedostatočným odôvodnením uznesenia, ktoré zároveň spôsobuje jeho arbitrárnosť.
Napriek skutočnosti, že uznesenie má 11 strán, žalobca vyslovil názor, že uznesenie nezodpovedá
zákonným požiadavkám na jeho riadne odôvodnenie. Súd prvej inštancie sa v uznesení žiadnym



spôsobom nevysporiadal ani s jedným argumentom žalobcu týkajúcim sa výkladu obavy ohrozenia
budúcej exekúcie a ani so žalobcom odkazovanou judikatúrou, čím rozhodnutie súdu prvej inštancie je
postihnuté vadou nedostatočného odôvodnenia a arbitrárnosti rozhodnutia, keďže nedáva dostatočné
a náležité vysvetlenie na neprijatie zásadnej argumentácie žalobcu k otázkam naplnenia predpokladov
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd po posúdení veci v súlade s § 388 CSP
rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.12.2020 sp. zn.: 25Cb/271/2020-46
zmení tak, že návrhu vyhovie a žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca nesplnil obligatórne podmienky
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože v návrhu nepreukázal dôvodnú obavu z možného
výkonu exekúcie. Žalobca pritom túto údajnú existenciu dôvodnej obavy nepreukazuje ani v odvolaní
v napadnutom uznesení.
Poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane stanovil, že „samotný dlh nemôže
bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú,
že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom
je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie,
ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery“. Žalovaný pritom na území
Slovenskej ani Českej republiky nečiní akékoľvek kroky, ktoré by znižovali hodnotu jeho majetku.
Naopak, medzi stranami sporu, teda medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou FIRO-tour CZ
prebiehali rokovania o zmierlivom vyriešení sporu.
Žalovaný zdôraznil, že je na žalobcovi, aby preukázal, že žalovaný podniká kroky, ktoré by mohli ohroziť
prípadnú exekúciu. Žalovaný nemôže preukazovať negatívnu skutočnosť. Za situácie, kedy žalovaný
nepodniká žiadne kroky, ktoré by mohli exekúciu ohroziť, a žalobca ostatné také kroky riadne netvrdí
a nepreukazuje, nie je možné predbežné zabezpečovacie opatrenie nariadiť. Žalobca len opakovane
dodáva, že možnosť zistiť majetkové pomery žalovaného sú limitované. Táto argumentácia však s
ohľadom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemôže obstáť.
V súvislosti s rozhodnutiami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. L7Co/225/2016 a rozhodnutie Krajského
súdu Trnava sp. zn. 9Co/47/2017, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal, uviedol, že žalobca má
okrem povinnosti tvrdenia predovšetkým povinnosť popísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov či obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená a je povinný
relevantné skutkové tvrdenia preukázať. Tieto skutočnosti však žalobcom osvedčené neboli a z návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyplývajú.
Žalobca dôvodnú obavu z možného zmarenia exekúcie zakladá primárne na skutočnosti, že žalovaný
môže disponovať so svojím majetkom, keď sa má jednať o jediný majetok žalovaného na území
Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že údajným dlžníkom žalobcu je spoločnosť FIRO-tour CZ.
Aj v prípade, že by dlžobný úpis a ručiteľské prehlásenie bolo Obvodným súdom pre Prahu 1 uznané
za platné (čo žalovaný popiera), uvedené rozhodnutie by nemalo akýkoľvek vplyv na skutočnosť, že
FIRO-tour CZ i ručiteľ, resp. žalovaný sú osoby, ktorých predmet činnosti, sídlo/bydlisko i majetok sa
v prevažnej väčšine nachádza na území Českej republiky. Argumentáciu žalobcu ohľadom dôvodnosti
zriadenia záložného práva na obchodný podiel žalovaného v spoločnosti FIRO-tour, s.r.o. so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava 831 04, tak považoval za celkom účelové. Zriadenie záložného práva
voči obchodnému podielu žalovaného by tak bolo nielen nedôvodné, ale i v rozpore s princípom
hospodárnosti, ktorým je ovládané civilné konanie v Českej i Slovenskej republike.
Nad rámec vyššie uvedeného žalovaný pre úplnosť odmietol záver súdu prvej inštancie o existencii dlhu
a ručiteľského záväzku žalovaného. Konajúci súd sa nijako bližšie nezaoberal otázkou, či žalobcom
predložený dlžobný úpis a prehlásenie ručiteľa spĺňajú i všetky zákonné podmienky. Táto právna otázka
bude predmetom konania vo veci samej, ktoré prebieha na Obvodnom súde pre Prahu 1 pod sp. zn. 25C
253/2020. Vzhľadom na to, že nárok žalobcu nebol preukázaný, súd mal nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia už na základe toho zamietnuť.
Ďalej uviedol, že účelovosť podaného nároku ďalej potvrdzuje skutočnosť, že žalobca má dlh vo výške
250.000 eur voči spoločnosti FIRO-tour SK. Ide o rovnakú spoločnosť, v ktorej má žalovaný obchodný
podiel, na ktorom sa žalovaný prostredníctvom svojho návrhu domáha zriadenia záložného práva.
S poukazom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov súdneho konania.



10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom
spisu, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné vyhovieť.

11. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.

16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami
a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej
inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver nevyplýva a v
odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

20. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva
na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek
existencii skoršieho záložného práva.

21. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s §
344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu
ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom
na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP navrhovateľ musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému



alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho
opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného
práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Pred nariadením zabezpečovacieho
opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu,
prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je
ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie
právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd
viazaný a môže rozhodnúť inak.
Spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty.
Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť
na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť
konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok
trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Posledným predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť
zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho
zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto
prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že
exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť
dôkazy, ktoré osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany
je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv.
primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí
súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu
k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu
zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu
a požiadavku proporcionality.

22. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, odvolací súd dospel k záveru
zhodnému so súdom prvej inštancie, že žalobca neosvedčil všetky základné predpoklady pre vydanie
ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keď hodnoverne neosvedčil existenciu obavy z
budúceho marenia exekúcie, preto nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie v zmysle petitu žalobcu.
Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pokiaľ
chce byť v konaní o návrhu úspešný, musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda
že osoba, na majetok ktorej navrhuje riadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí
faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho
konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia.
Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také
konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové
pomery (R NS SR sp. zn. 5Obo 144/07; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk R
20/1998).
Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho
musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce
osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom konajúceho súdu, že
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu akéhokoľvek konania žalovaného, z ktorého by
bolo možné vyvodiť záver, že v budúcnosti dôjde k zmareniu prípadnej exekúcie. Správne poukázal
na tú skutočnosť, že žalobca nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, že žalovaný uskutočňuje nejaké
konanie, smerujúce k prevodu obchodného podielu v spoločnosti FIRO-tour SK, čo by malo za
následok zmarenie budúcej exekúcie. Odvolací súd súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie,



že tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú formulované
veľmi všeobecne a nekonkrétne. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie zdôrazňuje,
že samotná existencia peňažného dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie
neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia a rovnako nie je dôvodom na jeho vydanie ani prípadná
samotná insolventnosť dlžníka, pokiaľ nie je spojená s preukázaním úkonov smerujúcich k snahe vyhnúť
sa plneniu záväzkov a v súvislosti s týmto prevádzať majetok na iné osoby (tieto skutočnosti však
osvedčené v konaní neboli). Žalobca neosvedčil a zo žiadneho dôkazu alebo tvrdenia nevyplýva, že
by sa žalovaný zbavoval svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za
veci nižšej hodnoty. Zhodne so žalovaným dodáva, že zo samotného návrhu a príloh musí byť zrejmé,
že „celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že
k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od
individuálnej vôle samotnej protistrany.“ Tieto skutočnosti však žalobcom osvedčené neboli a z návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyplývajú. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že na území Slovenskej ani Českej republiky nekoná akékoľvek
kroky, ktoré by znižovali hodnotu jeho majetku. Naopak, medzi stranami sporu, teda medzi žalobcom,
žalovaným a spoločnosťou FIRO-tour CZ prebiehali rokovania o zmierlivom vyriešení sporu.
Odvolací súd je taktiež toho názoru, že samotné tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňuje nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a
nepreukazujú skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že uznesenie je postihnuté vadou, ktorá
má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to nedostatočným odôvodnením uznesenia, ktoré
zároveň spôsobuje jeho arbitrárnosť. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie je podľa jeho názoru primerané skutočnosti, že ide o odôvodnenie rozhodnutia
predbežnej povahy o zabezpečovacom opatrení, ktoré je vnútorne konzistentné a zrozumiteľné, pričom
reaguje na všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú podstatné pre posúdenie splnenia zákonných
predpokladov pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Jeho súčasťou je aj všeobecná teória o
nariadení zabezpečovacieho opatrenia, ako aj právny záver konajúceho súdu a odôvodnenie spĺňa
atribúty ustanovenia § 220 CSP.

24. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

25. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal obavu,
že exekúcia bude ohrozená, a preto neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia v zmysle § 343 CSP. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie aj
riadne odôvodnil. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie, ktorým súd
prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako vecne správne potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému súd priznal proti žalobcovi právo na
plnú náhradu trov odvolacieho konania.

27. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).