{"guid": "ce0b87ea-6c0f-42b5-a37d-fa4ea4eb80dc:53be0c63-e6f4-4234-8542-549688fcbe65", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1320210296.3", "spisova_znacka": "3To/40/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/40/2021 z 30. 8. 2021", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. augusta 2021, sp. zn. 3To/40/2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1320210296.3", "identifikacne_cislo": "1320210296", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Vladislav Birás, PhD.", "sudca_id": 465, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladislav-biras-phd-465", "datum_vydania": "2021-08-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/53be0c63-e6f4-4234-8542-549688fcbe65", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1320210296.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1320210296.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1320210296.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/40/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320210296
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1320210296.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov
JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného G. E., pre obzvlášť
závažný zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Trestného zákona a
iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 6Tk/3/2020-1544 z 01.
júna 2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. augusta 2021, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného G. E., nar. XX.XX.XXXX,   z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 6Tk/3/2020-1544 zo dňa 01.06.2021 bol obžalovaný G.
E. uznaný vinným: v bode 1) z obzvlášť závažného zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1,
ods. 2 písm. b/, ods. 3 Trestného zákona; v bodoch 1) - 6) z pokračovacieho prečinu ohrozenia mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona; v bodoch 2) -
3) z pokračovacieho zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Trestného zákona; v bodoch
3) - 6) z pokračovacieho prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona; v bode 7)
zo zločinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a v
bodoch 8) a 9) z pokračovacieho zločinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1
Trestného zákona, na skutkovom základe, že

v bode 1/
od presne nezisteného času roku 2017 do presne nezisteného času roku 2019 v rodinnom dome č.
XXXX v obci R. pod C., okres U. G. nad H. sa svojej maloletej dcéry V.S., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou
žil v spoločnej domácnosti opakovane dotýkal na intímnych miestach v snahe dosiahnuť sexuálne
uspokojenie tak, že jej ohmatával prsia, prirodzenie a zadok, spával s maloletou dcérou na manželskej
posteli, kde ju večer pred spaním zozadu objímal a chytal za prirodzenie, na maloletú mal neustále
nevhodné slovné sexuálne narážky, že má dobré prsia a zadok, že sa už stala ženou, prikazoval jej
obliekať si obtiahnuté a vyzývavé oblečenie, ktoré jej aj sám kupoval, čím obvinený výrazným spôsobom
narušil psychosexuálny vývin maloletej, v dôsledku čoho sa u maloletej vyvinula posttraumatická
stresová porucha s následnou depresívnou poruchou ťažkého stupňa so závažnými somatickými a inými
príznakmi, ktorých intenzita výrazným spôsobom obmedzila maloletú V. S., nar. XX.XX.XXXX v bežnom
spôsobe života a vyžaduje si u maloletej následnú psychiatrickú, psychoterapeutickú a somatickú
odbornú starostlivosť a obvinený ovplyvnil tiež vzťah maloletej k všeobecne platným spoločenským
normám regulujúcim sexuálne správanie,
v bode 2/
dňa 01.01.2018 sa z presne nezisteného miesta prostredníctvom sociálnej siete Skype vystupujúc
pod užívateľským menom G. G. skontaktoval s maloletou E.J, nar.XX.XX.XXXX, vystupujúcou pod
užívateľským menom erika 123( live:erikajaska), pričom počas komunikácie, ktorá prebiehala do
21.02.2018 obvinený zistil, že maloletá má 16 rokov, počas komunikácie mal obvinený na maloletú



neustále sexuálne narážky, posielal jej fotografie svojho penisu a videá, na ktorých masturboval aj s -
vyvrcholením, fotografie zobrazujúce sexuálny styk medzi mužom a ženou, popisoval jej rôzne sexuálne
praktiky, na ktoré ju nahováral a od maloletej vyžadoval stretnutie za účelom pohlavného styku a žiadal
ju za účelom svojho sexuálneho uspokojenia o vyhotovenie a zaslanie fotografií jej tela s obnaženými
pohlavnými orgánmi bez tváre, čomu maloletá na nabehanie obvineného vyhovela a dňa 02.1.2018
vyhotovila detailnú fotografiu svojho obnaženého prsníka, ktorú zaslala obvinenému, dňa 03.01.2018
vyhotovila a zaslala obvinenému svoju fotografiu spodnej časti tela v spodnom prádle a dňa 06.01.2018
na naliehanie obvineného vyhotovila a zaslala obvinenému fotografiu svojej obnaženej spodnej časti
tela s detailným záberom na prirodzenie,
v bode 3/
dňa 27.12.2017 sa z presne nezisteného miesta prostredníctvom sociálnej siete Skype vystupujúc
pod užívateľským menom G. G. skontaktoval s maloletou M.O., nar.XX.XX.XXXX vystupujúcou pod
užívateľským menom G. ( G.), pričom počas komunikácie, ktorá prebiehala do 15.06.2018 obvinený
zistil, že maloletá má 13 rokov, počas komunikácie mal obvinený na maloletú neustále sexuálne narážky,
popisoval jej rôzne sexuálne praktiky, na ktoré ju nahováral a od maloletej vyžadoval stretnutie za účelom
pohlavného styku, maloletú žiadal za účelom svojho sexuálneho uspokojenia o vyhotovenie a zaslanie
fotografií jej tela s obnaženými pohlavnými orgánmi, čomu maloletá na nabehanie obvineného vyhovela
a dňa 02.01.2018 vyhotovila detailnú fotografiu svojho obnaženého zadku, ktorú zaslala obvinenému,
dňa 05.01.2018 vyhotovila a zaslala obvinenému detailnú fotografiu svojho obnaženého prirodzenia a
dňa 24.03.2018 vyhotovila a zaslala obvinenému detailnú fotografiu svojho obnaženého zadku,

v bode 4/
dňa 02.09.2018 začal z presne nezisteného miesta prostredníctvom sociálnej siete www.azet.pokec.sk
<http://www.azet.pokec.sk> pod užívateľským menom „majomirka\" komunikáciu s nestotožnenou
osobou vystupujúcou pod užívateľským menom „neposlusne_N.\", pričom počas komunikácie, ktorá
prebiehala do 03.02.2019 obvinený zistil, že maloletá má 12 rokov, počas komunikácie mal obvinený na
maloletú neustále sexuálne narážky, chcel vedieť či sexuálne žije, ako sa robí, čím sa robí, uviedol, že
jeho zaujímajú dievčatá okolo 12 rokov, že hľadá nejakú šiestačku ako ona, čo by chcela a nebála sa v
sebe skúsiť mať jeho veľkú kládu, že hľadá mladučkú, ktorá by chcela skúsiť jeho veľkého vtáka, alebo
ho aspoň honiť, popisoval jej rôzne sexuálne praktiky, na ktoré ju nahováral a od maloletej vyžadoval
stretnutie za účelom orálneho styku v jeho aute a to aj za finančnú odmenu,
v bode 5/
dňa 30.01.2019 začal z presne nezisteného miesta prostredníctvom sociálnej siete www.azet.pokec.sk
<http://www.azet.pokec.sk> pod užívateľským menom „majomirka\" komunikáciu s nestotožnenou
osobou vystupujúcou pod užívateľským menom „E., pričom počas komunikácie, ktorá prebiehala do
22.02.2019 obvinený zistil, že maloletá má 12 rokov, počas komunikácie mal obvinený na maloletú
neustále sexuálne narážky, informoval ju o svojich sexuálnych skúsenostiach s análnym aj pohlavným
stykom s deťmi, detailne jej popisoval rôzne sexuálne praktiky, na ktoré ju nahováral a od maloletej
vyžadoval stretnutie za účelom pohlavného styku,
v bode 6/
dňa 21.10.2018 začal z presne nezisteného miesta prostredníctvom sociálnej siete www.azet.pokec.sk
pod užívateľským menom „majomirka\" komunikáciu s nestotožnenou osobou vystupujúcou pod
užívateľským menom „C.\", pričom počas komunikácie, ktorá prebiehala do 08.02.2019 obvinený zistil,
že maloletá má 13 rokov, uviedol jej, že ho vzrušujú veľmi mladé dievčatá a hľadá mladučkú, ktorá by
chcela skúsiť jeho veľkého vtáka, alebo ho aspoň honiť, popisoval jej rôzne sexuálne praktiky, na ktoré ju
nahováral a od maloletej vyžadoval stretnutie za účelom pohlavného styku aj s jej desaťročnou sestrou,
v bode 7/
dňa 23.05.2018 z presne nezisteného miesta prostredníctvom sociálnej siete www.pokec.sk <http://
www.pokec.sk> vystupujúc pod užívateľským menom G.@azet.sk zaslal prostredníctvom rýchlej pošty
po predchádzajúcej komunikácii C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX/XX, D. D., vystupujúcou po
užívateľským menom C.@azet.sk, fotografiu nahej maloletej osoby ženského pohlavia z pohľadu spredu
na prsia a prirodzenie, pričom obvinený od presne nezisteného času do 25.02.2019 v rodinnom dome č.
XXXX v obci R. pod C. mal uložených vo svojom osobnom počítači - notebook ACER striebornej farby
Aspire V5 v adresári Dokumenty/clear.fi/Nový priečinok(2)/zmluvne veci/ a na CD nosiči zn. Platinum
700 MB, ktoré boli zaistené obvinenému počas výkonu domovej prehliadky celkovo 1473 obrázkových
súborov( fotografií) a video súborov, určených na sexuálne účely, na ktorých sú zachytené zjavne
maloleté osoby, niektoré aj mladšie ako 10-11 rokov najmä ženského ale aj mužského pohlavia s
obnaženými genitáliami a pri vykonávaní rôznych sexuálnych praktík, ako je sebaukájanie, pohlavný



styk, orálny styk, análny styk medzi sebou navzájom, ako aj s dospelými osobami, ktoré obvinený v
prílohách zasielal v časovom rozmedzí od 25.08.2018 do 25.02.2019 prostredníctvom sociálnej siete
www.azet.pokec.sk pod užívateľským menom „majomirka“ na rôzne užívateľské kontá ako „G.“ „G.“ ,
„G.“ „S.“, C.“, „U.“, „E..D.“ „H.“ a mnoho ďalších,
v bode 8/
dňa 02.09.2018 začal z presne nezisteného miesta prostredníctvom sociálnej siete www.azet.pokec.sk
pod užívateľským menom „majomirka\" komunikáciu s nestotožnenou osobou vystupujúcou pod
užívateľským menom „U pričom počas komunikácie ktorá prebiehala do 03.02.2019 obvinený zistil, že
užívateľ má 16 rokov a vzrušujú ho malé dievčatá, na čo používateľ konta „U zaslal obvinenému 5 ks
fotografií zjavne maloletých detí ženského pohlavia s obnaženými genitáliami a spýtal sa obvineného, či
vie zohnať nejaké mladučké dievča za účelom pohlavného styku, na čo mu obvinený zaslal dve fotografie
nahej maloletej osoby ženského pohlavia s tvárou a jednu fotografiu bez tváre s detailným záberom
na obnažené prirodzenie a užívateľovi konta uviedol, že na fotografiách je jeho dcéra, ktorá má 12
rokov a môže ju poskytnúť užívateľovi za účelom pohlavného styku, pričom podľa dohody obvineného
s užívateľom konta U sa pohlavný styk mal odohrávať na druhý deň vonku v prírode, kde mal prísť
obvinený za užívateľom aj s dcérou,
v bode 9/
dňa 07.09.2018 začal z presne nezisteného miesta prostredníctvom sociálnej siete www.azet.pokec.sk
<http://www.azet.pokec.sk> pod užívateľským menom „majomirka\" komunikáciu s nestotožnenou
osobou vystupujúcou pod užívateľským menom „K.\", pričom počas komunikácie, ktorá prebiehala do
11.09.2018 obvinený zistil, že užívateľa vzrušujú malé dievčatá a ponúkol mu svoju maloletú dcéru za
účelom pohlavného styku a za túto službu požadoval od užívateľa sumu 1.000,- Eur, pričom obvinený
užívateľovi uviedol, že jeho dcéra má 12 rokov, dávno nie je panna, je veľmi úzka a musí držať, lebo
vie na čo je určená a keď dobre zaplatí, môže ju zákazník aj fackať, nadávať jej a tvrdo narážať, na čo
užívateľ konta obvinenému uviedol, že suma 1000, € za pohlavný styk s dvanásťročným dievčaťom sa
mu zdá vysoká a sľúbil obvinenému, že mu nájde iného záujemcu,

Podľa § 201 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného
zákona mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov, na výkon ktorého bol zaradený
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona).
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený ochranný
dohľad v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 73 ods. 4 Trestného zákona bolo obžalovanému uložené sexuologické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd vyslovil prepadnutie veci a to: 1 ks papierové vrece s
obsahom: 1 ks tablet Lenovo Yoga YT-850M-Pin4296 + nabíjačka, 1 ks mobilný telefón Samsung čiernej
farby, B., XXXXXXXXXXXXXXX, GP S XXXX, 1 ks mobilný telefón Huawei, T9 lite, WNS-L21, čiernej
farby bez IMEI, 1 ks USB kľúč, modrý, nápis Duble Star, 1 ks tablet zn. Lenovo, T76GPSTV, bielo-čiernej
farby, 1 ks Titan gel, 9 ks CD MaxeLL 700 mb, 1 ks mobilný telefón Huawei P20 lite, modrej metalickej
farby, IMEI: nezistené, model AN-LX1, 1 ks papierová krabica s obsahom: 1 ks externý disk ADATA
Classic CH 94, bez výr.č., čiernej farby, 1 ks mobilný telefón Huawei bielej farby, s koženým obalom,
PIN XXXX, 1 ks notebook ACER striebornej farby Aspire V5 serial number: U s nabíjačkou a heslom do
PC 5087, 1 ks tablet uhlopriečka „8“ zn. VINITY bez výrobného čísla, 1 ks tablet uhlopriečka „10“ zn.
HUAWEI bez výrobného čísla, 1 ks videokazeta VHS zn. TDK bez popisu v bielom plastovom obale,
1 ks Miro SD pamäťová karta 2 GB s adaptérom, 17 ks CD + DVD v dvoch plastových obaloch, 8 ks
CD + DVD v plastovom obale, 1 ks hard disk WD Element čiernej farby, v.č.- nečitateľné, 8 ks CD +
DVD bez plastového obalu s tým, že podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých
vecí stáva štát.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal obžalovaný odvolanie smerujúce do výroku o
vine a treste, ktoré samostatným písomným podaním odôvodnil v mene obžalovaného obhajca. Dôvody
odvolania boli súdu prvého stupňa doručené dňa 13.04.2021 a ich doplnenie dňa 24.06.2021.

Primárne obhajca zdôraznil, že obžalovaný rázne poprel akékoľvek zneužívanie svojej dcéry s tým,
že obvinenie o sexuálnom zneužívaní sa opiera len o výpoveď bývalej manželky G. E., ich maloletej
dcéry U. a znalecký posudok znalkyne G.. Y. Fortis, avšak poškodená maloletá H. akékoľvek sexuálne
zneužívanie zo strany otca - obžalovaného, rozhodne poprela.



Obhajca namietol právnu kvalifikáciu (obzvlášť závažného zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201
ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Trestného zákona), ktorú považuje za nesprávnu v tom, že v obžalobe
nie je konkretizované písmeno odseku 3 citovaného ustanovenia, ale dedukuje, že prokurátor mal
pravdepodobne na mysli posttraumatickú stresovú poruchu ako ťažkú ujmu na zdraví (§ 123 Trestného
zákona) k čomu zastáva názor, že podľa slovenského právneho poriadku posttraumatickú stresovú
poruchu nemožno chápať ako ťažkú ujmu na zdraví, nakoľko nie je vyšpecifikovaná v ustanovení § 123
Trestného zákona, ktoré vymedzuje čo na účely trestného konania možno považovať za ťažkú ujmu
na zdraví.

Vyjadril nesúhlas s prepojením prípadného konania obžalovaného so vznikom posttraumatickej
stresovej poruchy u poškodenej maloletej, k čomu zdôraznil, že znalkyňa MUDr. Denisa Mészárosová
nevedela jednoznačne konštatovať, či posttraumatická stresová porucha u maloletej poškodenej a
následne depresívna porucha, nevznikla jednoznačne na základe konania obžalovaného, čo znalkyňa
nemohla vylúčiť, ale ani potvrdiť. Odvolateľ vytýka, že napriek obsahu vypracovaného znaleckého
posudku došlo k sprísneniu právnej kvalifikácie v dôsledku prokurátorom ustáleného previazania s
konaním obžalovaného a zistenou posttraumatickou stresovou poruchou u maloletej poškodenej a
nesúhlasí, aby bol jeden znalecký posudok preferovaný pred ďalšími dôkazmi.

Čo sa týka ďalších skutkov [2) - 3) a 8)  - 9)] obhajca v mene obžalovaného konštatuje, že toto konanie
kladené za vinu, nebolo dokazovaním preukázané, najmä, že k zločinu výroby detskej pornografie a
zločinu kupliarstva došlo na podnet obžalovaného, tj. nebolo preukázané, či fotka nebola urobená skôr
ako vyšiel podnet a tiež nemožno hovoriť o zločine kupliarstva, pretože konanie obžalovaného nenaplnilo
znaky tohto trestného činu. K uvedenému zdôraznil, že používatelia vystupujúci pod „U. XXX“ a „alex
XXXX“ neboli nikdy stotožnení, nebolo možné ich vypočuť a preto nebolo preukázané, že by obžalovaný
umožnil komukoľvek mať pohlavný styk s jeho maloletou dcérou za finančnú odmenu, že jeho maloletá
dcéra doposiaľ pohlavný styk nemala a obžalovaný priznal, že v jeho počítači sa nachádzali súbory
obsahujúce detskú pornografiu, ale v ostatných žalovaných skutkoch skonštatoval, že súd nebol schopný
mu vinu preukázať.

Ku skutku 1) zhrnul, že viaceré dôkazy vyvracajú tvrdenie prokuratúry ohľadne žalovaného skutku a na
podklade uvedeného žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa
s príslušnými pokynmi, prípadne aby vo veci spravodlivo rozhodol sám.

V doplnení odvolania doručenom súdu dňa 24.06.2021 obhajca v mene obžalovaného uviedol, že
obžalovaný sa nestotožňuje so všetkým čo je mu kladené za vinu, aj keď pripustil, že nie vždy konal
správne a niektoré veci sú mu kladené za vinu oprávnene, ale väčšiny vecí, ktoré sú mu kladené
za vinu, sa rozhodne nedopustil. Je odhodlaný niesť následky a zodpovednosť za skutky, ktoré mu
budú jasne preukázané dôkazmi vykonanými pred súdom, ale nesúhlasí, aby bol odsúdený spôsobom
hrubo porušujúcim jeho právo na spravodlivý proces. Nie je rešpektované jeho právo na obhajobu a
rozhodnutie o vine sa zakladá na subjektívnom pocite súdu, ktorý je negatívne nastavený voči jeho
osobe.

Napadnutému rozsudku vytkol nasledovné nedostatky: „nerešpektovanie názoru vysloveného
nadriadeným Krajským súdom v Bratislave ako odvolacieho súdu v jeho uznesení č. k. 3To/26/2021
zo dňa 27.04.2021, nesprávnu právnu kvalifikáciu jednotlivých skutkov, vrátane nesprávnej identifikácie
rozhodujúcej kvalifikovanej skutkovej podstaty, nedostatočne vykonané samotné dokazovanie v konaní
pred súdom a tiež v prípravnom konaní, pričom tieto nedostatky nemožno odstrániť v konaní pred
odvolacím súdom, nedostatočne vyhodnotené dokazovanie s poukazom na preukázanie naplnenia
jednotlivých obligatórnych znakov každej zo skutkových podstát, a to pri každom skutku osobitne,
porušenie zásady práva na spravodlivý súdny proces a zásady práva na obhajobu, absolútna
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.“

Zdôraznil, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vytkol nepreskúmateľnosť vydaného
rozhodnutia a teda nerešpektovanie ustanovenia § 168 Trestného poriadku a k danému uviedol, že
vytýkané nebolo zo strany prvostupňového súdu odstránené, pretože ani v napadnutom rozsudku
okresný súd neposkytol úvahy, ktoré ho viedli k uznaniu viny obžalovaného, dôkazy nevyhodnotil



jednotlivo ani v súhrne a v podstate k dôvodom ohľadne výroku o vine pridal „iba 4 riadky na strane 41,
všetko ostatné doslova skopíroval.“

Ku skutku 1) zotrval na svojom vyjadrení, že skutku sa nedopustil a ani žiadnym dôkazom nebolo jeho
konanie preukázané. Zdôraznil, že protiprávne konanie je postavené len na tendenčnej výpovedi jeho
bývalej manželky a maloletej dcéry U., pričom tieto dôkazy súd vykladal neobjektívne. Je presvedčený,
že ak by sa takéhoto konania mal dopúšťať tak by ho mala usvedčovať predovšetkým maloletá H., ktorá
ale poprela akékoľvek protiprávne konanie voči svojej osobe z jeho strany.

Domnieva sa, že znalec záver o traume maloletej H., dal do súvisu s výpoveďami bývalej manželky a
maloletej U. a teda súvis so vznikom posttraumatickej stresovej poruchy zistený u maloletej H. bol daný
v dôsledku svedeckých výpovedí bývalej manželky a maloletej U. do súvisu s jeho osobou.

Vytkol, že súd prvého stupňa nerešpektoval záver iného znalca (MUDr. Denisy Mészárosovej), ktorá
pripustila, že súvis posttraumatickej stresovej poruchy nemusí súvisieť s konaním obžalovaného.

Tiež vytkol súdu, že odignoroval záver znalca o tom, že výpoveď maloletej U. je z hľadiska vierohodnosti
nízka, menovaná je pod tlakom matky - bývalej manželky obžalovaného. Je presvedčený, že tieto
skutočnosti vo svojom súhrne sú dostatočné (v zmysle zásady in dubio pro reo), na vyslovenie, že sa
skutku 1) nedopustil.

Opakovane považuje právnu kvalifikáciu, ktorú podľa obhajcu súd nekriticky prevzal z obžaloby, za
nesprávnu.

Uviedol, že podľa vlastných slov obžalovaného tento maloletú H. mal rád ako rodič svoje dieťa a nikdy
túto hranicu neprekročil.

Prejavoval jej aj náklonnosť, ale len ako k dcére. Posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá bola u
maloletej zistená, prisudzuje faktu, že dcéru vychovával sám a ona trpela nezáujmom matky, ktorú
skutočnosť intenzívne vnímala v čase dospievania. Je tiež presvedčený, že posttraumatická stresová
porucha nemôže byť kvalifikovaná ako ťažká ujma na zdraví, pretože nezodpovedá ustanoveniu § 123
ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, z ktorého dôvodu nesúhlasí s tým, že by tento skutok mal napĺňať
skutkovú podstatu prečinu ohrozenia mravnej výchovy mládeže.

K ostatným žalovaným skutkom sa vyjadril spoločne nasledovne: „Nepopieram že obsahom pamäte v
mojich počítačoch boli aj fotografie s erotickou a pornografickou tématikou. Toto mi však samo o sebe nie
je možné vyčítať a trestnoprávne ma za to postihovať. Nepopieram tiež, že medzi uvedeným materiálom
bolo možné nájsť aj fotografie maloletých osôb, prevažne dievčat, avšak nešlo z mojej strany o vedomé
zhromažďovanie týchto fotografií. Pri prehľadávaní stránok s erotickou tématikou som to nerozlišoval
a z uvedeného dôvodu došlo ku uloženiu všetkých takto v počítači otvorených fotografií. Mrzí ma to,
mal som to striktnejšie selektovať. Za toto si zodpovednosť ponesiem, ale žiadam súd, aby bolo striktne
vyselektované, za ktoré konkrétne fotografie a iný materiál takto nájdený ma chce uznať za vinného a
akým spôsobom sa tento materiál dostal do obsahu môjho počítača, alebo iného zariadenia Nakoľko
sa jedná o úmyselný trestný čin, je potrebné preukázať, ktoré fotografie a iný materiál som sťahoval a
zhromažďoval vedome, úmyselne a ktorý bol takto uložený neúmyselne, iba do tzv. vyrovnávacej pamäte
počítača. Pokiaľ je to možné zistiť, je nevyhnutné to vyselektovať a konkretizovať. Taktiež pri právnej
kvalifikácia skutku 7/ mi nie je zrejmé, z akého dôvodu sa jedná o kvalifikovanú skutkovú podstatu,
pretože závažnejší spôsob konania nie je ani uvedený a nebol ani predmetom dokazovania. Taktiež
pri týchto skutkoch nebolo objasnené, či boli jednotlivé fotografie považované za detskú pornografiu
vyhotovené na moje naliehanie alebo žiadosť alebo skôr a tiež či tieto fotografie zobrazujú práve časti tiel
tých maloletých dievčat, ktoré mi ich mali poslať. Nemôže sa jednať o zločin výroby detskej pornografie
kladený mne za vinu, pokiaľ tieto fotografie boli vyhotovené skôr, aké som mal s uvedenými poškodenými
o ich zaslaní komunikovať. Pri skutku v bode 2/ nebolo taktiež preukázané, že by sa malo jednať
o fotografie môjho tela, ktoré som mal poškodenej posielať. Kvalifikovanie môjho konania v bodoch
8/ a 9/ ako pokračovacieho zločinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona taktiež
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a moje konanie nenaplnilo ani základnú skutkovú podstatu
tohto trestného činu Svoju dcéru som nikdy nikomu tak, ako sa mi kladie za vinu a ani iným spôsobom
neponúkal. Dokonca aj znalecky antropologický bolo vyvrátené, že by sa malo jednať o moju dcéru. Z



mojej strany nedošlo k žiadnemu reálnemu konaniu, ktoré by mohlo smerovať čo i len ku pokusu alebo
ku príprave na niečo také. Nikomu som neponúkal v zmysle kupliarstva ani žiadne iné dievča. Silácke
reči, vzájomné sa predbiehanie s osobami, s ktorými som mal komunikovať ohľadne skutkov 8/ a 9/ bez
toho, že by som sa reálne dopustil konania, ktoré by k tomu viedlo a podľa všetkých ostatných dôkazov
táto komunikácia nebola ani vážna, nemôže zakladať trestný čin kupliarstva. Na to, aby bolo možné
vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin kupliarstva, je nevyhnutné stotožniť používateľov
uvedených nickov a tieto osoby vypočuť aspoň k tomu, aký dojem, aký pocit a akú reakciu mohla
komunikácia s nimi u nich zanechať a do akej miery ju brali vážne a do akej miery v nej oni vystupovali
vážne.“

Obhajca súdu prvého stupňa vytkol aj nedostatočne vykonané a nezákonne vyhodnotené dokazovanie
v tom, že sa súd nezaoberal zákonnosťou zistenia a stotožnenia páchateľov skutkov vedených pod
bodmi 2) až 9) k čomu argumentoval: „Okrem nedostatočne vykonaného a nezákonne vyhodnoteného
dokazovania možno konaniu, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo vytknúť aj procesné
nedostatky a pochybenia. Okresný súd sa nezoberal zákonnosťou zistenia a stotožnenia páchateľa
skutkov vedených pod bodmi 2/ až 9/, zákonnosťou zabezpečenia rozhodujúcich podkladov pre
formuláciu skutkov od jednotlivých prevádzkovateľov portálov, na ktorých komunikácia a výmena
fotografií mala prebiehať a taktiež sa ani nezaoberal totožnosťou zachovania skutku, hoci aj v tomto
smere som počas celého konania vytýkal viaceré nedostatky. Nezodpovedanou zostáva aj údajná
rekognícia, ktorú mala absolvovať poškodená C., keď ako sama uviedla, počas výsluchu na polícii ma
opoznávala podľa predložených fotografií, pričom v spise sa žiadna zápisnica o rekognícii a ani iná
zmienka ojej vykonaní nenachádza. Uvedené svedči minimálne o manipulácii s dôkazmi zo strany OČTK
a takto vykonané konanie nemôže byť podkladom na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Vina
v trestnom konaní má byť obžalovanému preukázaná jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností.
V tomto konaní sa tak nestalo. Súd musí starostlivo pristupovať ku vykonaniu dokazovania a jeho
vyhodnoteniu v každej veci a zvlášť v takej, kde hrozí vysoký trest ako teraz mne. Súd musí starostlivo
vyhodnotiť dôkazy a s vecou sa zaoberať bez ohľadu na charakter prejednávanej trestnej činnosti
a bez ohľadu na počet skutkov, teda bez ohľadu na náročnosť a prácnosť konania. Súd nemôže
skĺznuť do povrchného vykonania dokazovania ani vo veciach, ktoré sú vzhľadom na charakter
prejednávanej trestnej činnosti prirodzene nepríjemné nielen pre poškodené osoby, ale aj pre všetky na
konaní zainteresované osoby vrátane senátu. Súd nemôže v takýchto veciach dokazovanie z dôvodu
nepríjemnosti témy doslova obísť, o jednotlivých veciach hovoriť v náznakoch a jednotlivé dielčie
konania, ktorými mal byť skutok naplnený, iba dedukovať a páchateľa odsúdiť iba na základe morálneho
postoja k prejednávanej téme. Každý si zaslúži spravodlivý súdny proces, dodržanie všetkých jeho zásad
a rešpektovanie práva na obhajobu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že
napadnutý rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, nezákonný, je vydaný na podklade konania,
v ktorom boli porušené procesné trestné predpisy, je v rozpore so zásadou in dubio pro reo a najmä je
v rozpore so zásadou práva na zákonný súdny proces a so zásadou práva na obhajobu. Vzhľadom na
uvedené navrhujem, aby bol zo strany nadriadeného súdu zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátaná
prvostupňovému súdu na nové konanie.“

Preskúmavaná trestná vec bola tunajšiemu súdu predložená predkladacou správou dňa. 25.06.2021.

Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného predniesol: „My sa pridržiavame dôvodov, ktoré sme
súdu poskytli v našich odvolaniach, žiadame aby súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa so zameraním sa na uplatnenie zásady in dubio pro reo, alebo aby sám vo veci rozhodol.“

Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Opatrovníčka poškodenej sa pripojila k návrhu prokuratúry.

Obžalovaný záverečným návrhom predniesol: „Ja som počul tu veľa škaredých vecí, viem že tento štát
si o mne myslí len to jedno. Ja nie som moc výrečný, ťažko sa mi o tom hovorí, poviem len jedno, ako
rozhodnete pani sudkyňa, tak bude. Minulý týždeň mi zomrel otec, moja mama je na tom zdravotne zle,
môže mi zomrieť aj dcéra, ktorá je na tom tiež veľmi zle a ja sa už môžem obesiť. Vyzerá to tak, že som
vinný vo všetkých smeroch. To je všetko, čo chcem uviesť.“



Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného,
kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (obdobne aj čl. 40 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd).

Podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 4.11.1950 každý, kto
je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným
spôsobom.
Podľa § 201 ods. 1,ods. 2 písm. b/, ods. 3 Trestného zákona
1) Kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne
zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
b) na chránenej osobe,
(3) Odňatím slobody na dvanásť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 a
a) spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví, alebo
b) bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.
Podľa § 211 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona
(1) Kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým,
že
a) zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu,
(3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 alebo 2
b) z osobitného motívu.

Podľa § 368 ods. 1 Trestného zákona Kto využije, získa, ponúkne alebo inak zneužije dieťa na výrobu
detskej pornografie alebo detského pornografického predstavenia alebo umožní také jeho zneužitie,
alebo sa inak podieľa na takejto výrobe, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 201a Trestného zákona Kto prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhne dieťaťu
mladšiemu ako pätnásť rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho
zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom sám nie je dieťaťom, potrestá sa
odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
(1) Kto rozmnožuje, prepravuje, zadovažuje, sprístupňuje alebo inak rozširuje detskú pornografiu,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
Podľa § 367 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona
(1) Kto iného zjedná, pohne, zvedie, využije, získa alebo ponúkne na vykonávanie prostitúcie, alebo kto
koristí z prostitúcie vykonávanej iným, alebo umožní jej vykonávanie, potrestá sa odňatím slobody až
na tri roky.
(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 na chránenej osobe.
Podľa § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5 Trestného zákona platí
(1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
(2) Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto
zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
(4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.
(5) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
a) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,
b) u organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom
trestnom čine,



c) pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo
k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu
nedošlo....

Podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona: Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby
odňatia slobody. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.

Podľa § § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona
(3) Do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd
b) páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona Ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za
obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona  Ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Trestného poriadku), primárne konštatoval
prípustnosť odvolania obžalovaného (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na
rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie podané obžalovaným G. E. nie
je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaného uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku.
Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania, avšak takéto chyby v danom prípade zistené neboli.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na
hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v súlade
s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to
ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na
hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce
a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovaného bola podaná.



Úvodom je potrebné uviesť, že odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa len na
základe argumentov vznesených v odvolaní obžalovaného, pretože prokurátor prvostupňový rozsudok
odvolaním nenapadol.

Uvedená vec bola konajúcim senátom preskúmaná opakovane, nakoľko v danej veci ide už o v poradí
druhý odsudzujúci rozsudok, keď rozsudok zo dňa 09.03.2021, č.k.6Tk/3/2020-1450, tunajší súd zrušil
podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku konštatujúc jeho nepreskúmateľnosť v úvahách, ktoré
súd viedli k výroku o vine. Teda súd vec postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vrátil na
nové prejednanie a rozhodnutie požadujúc odôvodnenie rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Trestného poriadku, tj. aby okresný súd poskytol v dostatočnej miere úvahy a argumenty, vychádzajúc
z vykonaného dokazovania, na podklade ktorých prijal výrok o vine obžalovaného v zmysle obžaloby.
Po vydaní nového rozsudku č.k. 6Tk/3/2020-1544 zo dňa 01.06.2021, bola vec opätovne predložená
na preskúmanie a odvolací súd je nútený konštatovať, že z pohľadu podmienok § 168 ods. 1 Trestného
poriadku a požiadavky, ktorú vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 3To/26/2021 z 27.04.2021 nastolil,
prvostupňový súd opäť nesplnil, a to nielen očakávania (ohľadne zhodnotenia vykonaných dôkazov)
nadriadeného súdu, ale znovu nenaplnil podmienky uvedené v § 168 ods. 1 Trestného poriadku a v tomto
smere je nutné súhlasiť s názorom obhajcu, že došlo opäť k zlyhaniu pri odôvodnení rozsudku  a toto a
v dostatočnej miere neposkytuje odpovede na všetky argumenty, ktoré boli obhajobou a obžalovaným
predostreté.

Odvolací súd dospel k poznaniu, že ani prípadné opätovné zrušenie rozsudku z dôvodu absencie
dôsledného zdôvodnenia argumentácie a prezentovania úvah vychádzajúcich z vykonaných dôkazov,
ktoré okresný súd viedli k prijatiu rozsudku, nemôže očakávať, že bude dôsledne naplnená požiadavka
aby súd uviedol, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera, tj. že z odôvodnenia napadnutého
rozsudku budú známe argumenty súdu ako aj zodpovedané námietky obhajoby, ktoré súd prvého
stupňa poznal v čase zdôvodnenia rozhodnutia. Teda odvolací súd už od prvostupňového súdu
neočakáva adekvátne splnenie pokynu na zodpovedné a dôsledné zhodnotenie vykonaných dôkazov a
vzhľadom na vyššie uvedené, uvedomujúc si nedostatky v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorého
odôvodnenie rozhodne nezodpovedá požiadavke ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku a v tomto
smere už ustálenej súdnej praxe, avšak prihliadajúc na skutočnosť, že vo veci sa voči obžalovanému G.
E. vedie trestné stíhanie väzobne a tento sa od 28.11.2019 nachádza vo väzbe, ale aj skutočnosť, že v
dvojinštančnom konaní rozhodnutia prvostupňového a v spojení s týmto aj druhostupňového súdu tvoria
jednotu a keďže už nemožno od prvostupňového súdu očakávať naplnenia požiadavky § 168 ods. 1
Trestného poriadku, odvolací súd sám poskytne úvahy a argumenty, pričom vo svojej podstate považuje
rozhodnutie okresného súdu o vine obžalovaného, za správne.

Rozhodnutie o vine ohľadne skutku 1) súd prvého stupňa odôvodnil nasledovne: „Spáchanie skutku
uvedeného v bode 1 je preukázané najmä výpoveďou samotnej maloletej poškodenej H., ktorá síce
pod rúškom obhajoby vlastného otca - obžalovaného, následnou psychologickou analýzou vykonanou
znalkyňou PhDr. Elenou Fortis, usvedčuje obžalovaného z tohto konania. Ten v rámci svojej obhajoby
uviedol, že je to všetko výmysel zo strany jeho bývalej manželky, a hoci sú vzťahy medzi nimi očividne
naštrbené, určité objektívne fakty nemožno opomenúť. Ďalším dôkazom o konaní obžalovaného je
aj výpoveď mal. U. E., ktorá popísala, ako sa obžalovaný k poškodenej správal, ako ju ohmatával,
nevhodne objímal ju, chytal za prirodzenie a ostatné v skutku opísané konania. Hoci znalkyňa u
nej konštatovala zníženú špecifickú vierohodnosť, súd mohol na základe podrobného zhodnotenia
jej výpovede konštatovať, že v podstatných okolnostiach, týkajúcich sa sexuálneho zneužívania zo
strany obžalovaného jeho vlastnej dcéry, neklamala. Aj samotná znalkyňa vo svojej podrobnej výpovedi
jednoznačne a bez dôvodných pochybností konštatovala u maloletej syndróm sexuálne zneužívaného
dieťaťa, pričom neštandardné správanie bolo aj zo strany súdu pozorované, pri prehrávaní kamerového
záznamu o výsluchu maloletej poškodenej H.. Ďalším nositeľom dôkazu je samotný obžalovaný. U
ktorého bola zistená sexuálna deviácia v podobe pedofílie. Hoci tento popiera uvedenú deviáciu, aj on
sám sa priznal svedkyni G. G., že s tým má problém. Podľa názoru súdu boli v konaní produkované
dostatočné množstvo dôkazov, ktoré jednoznačne a bez dôvodných pochybností umožnili prijať súdu
záver o tom, že obžalovaný G. E. sa dopustil konania spočívajúceho v sexuálnom zneužívaní vlastnej
dcéry.“

Teda súd prvého stupňa konštatuje, že spáchanie skutku je preukázané výpoveďou maloletej H.,
ktorá podľa súdu (z analýzy vypracovanej znalkyňou) usvedčuje obžalovaného zo žalovaného konania.



Uvedené nie je tak jednoznačné ako to tvrdí okresný súd, pretože pri preukázaní zavinenia ohľadne
tohto skutku pristúpilo viacero dôkazov, tj. nielen výpoveď maloletej H., ale aj ďalšie dôkazy do seba
jasne zapadajúce a na seba nadväzujúce.

Skutok 1) je podľa obžaloby časovo ohraničený „od presne nezisteného času roku 2017 do presne
nezisteného času roku 2019“, tj. v čase keď maloletá H. (nar. XX.XX.XXXX) bola vo veku 13-14 rokov,
trestná činnosť vyšla najavo a obžalovanému boli vznesené obvinenia dňa 29.11.2019 a 13.04.2020
a boli spojené na spoločné konanie. Obžalovaný bol vzatý do väzby dňa 28.11.2019 a maloletá bola
vypočutá dňa 20.07.2020, po tom ako sama požiadala, že chce vo veci vypovedať. Z jej výpovede
(zaznamenanej aj na DVD) vyplynulo, že s otcom - obžalovaným žije od 6-7 roku veku a počas celej
doby ju vychovával sám. Z jej výpovede nemožno konštatovať jednoznačné vyjadrenie, že obžalovaný
sa k nej správal spôsobom popísaným v skutkovej vete obžaloby. Totiž vo svojej výpovedi uvádzala,
že obžalovaný sa k nej správal niekedy zvláštne, ale nemôže povedať, že ju nejak obťažoval. Jeho
niekedy zvláštne správanie pripisovala tomu, že sám (muž) vychovával dievča. V časti svojej výpovede
spontánne uviedla, že bol medzi nimi blízky vzťah, ktorý si iní ľudia mohli vysvetliť, že je jeho priateľkou
a veľa ľudí ich pre to odsudzovalo, ale viackrát zdôraznila, že obžalovaný s ňou nikdy nič nemal a ani
na ňu nič „neskúšal“. Vysvetlila, že v jednej izbe bývali spolu dosť dlho, čo odôvodnila tým, že prišla za
ním do postele, lebo sa bála byť sama, ale posledné 2-3 roky spolu v izbe nebývali. Zdôraznila, že mala
svoje súkromie, keď to potrebovala.

Vo svojej výpovedi sa H. vyjadrovala aj k nevlastnej sestre U., ktorá k nim chodila na víkendy a v tej
istej izbe (v ktorej spali obžalovaný a maloletá Viktória), mala v kúte svoj matrac, na ktorom spávala. K
nevlastnej sestre U. a k jej tvrdeniam, s ktorými bola pri výsluchu konfrontovaná uviedla, že U. si rada
vymýšľa, poprela že by sa U. zdôverila z akého dôvodu jej vznikli modriny, toto všetko si U. vymyslela a
preto ju vo svojej výpovedi H. označila za zákernú a to čo U. vypovedala označila za klamstvo.

Výpoveď maloletej H. bola podrobená analýze znalkyňou, najmä pre jej rozporuplnosť až chaotickosť
čo je zrejmé aj z videozáznamu výpovede zaznamenaného na DVD, ktoré je súčasťou spisu, pričom
znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis veľmi zodpovedne a podrobne rozanalyzovala výpoveď maloletej H..

V danom okamihu je potrebné zdôrazniť, že znalkyňa, okrem analýzy výpovede maloletej H., tiež
posudzovala samotnú maloletú a znalecký posudok k jej osobe vypracovala dňa 18.02.2020 a v tomto,
na základe výsledkov psychodiagnostiky konštatovala, že v správaní maloletej H. sú symptómy sexuálne
zneužívaného dieťaťa, ktoré jasne rozviedla vo svojom písomne vypracovanom posudku.

Teda v nadväznosti na uvedené sa významným javí práve znalecké skúmanie osoby maloletej H., kedy
znalkyňa v znaleckom posudku poskytla z psychologického hľadiska podrobnú analýzu o podozrení na
sexuálne zneužívané dieťa.

Za podstatné znalkyňa považovala to, že maloletá z hodnotového systému vytesnila otca, pričom
znalkyňa zároveň zistila znaky narušeného psychosexuálneho vývinu maloletej, ktoré znaky popísala
nasledovne: „Prežíva vnútorné intenzívne afekty a napätia a súčasne s agresívnymi aj úzkostnými
asociáciami. Podceňuje svoje schopnosti. Sexuálne o spoločensky dozrieva neskôr. Ženská, pasívna
sexualita. Možno predpokladať masochistickú podriadivosť. Znamená tiež určitú dispozíciu ťažkému
uspokojovaniu sexuálnej potreby, alebo k jej somatizácii. Klinickým príznakom sú fóbie, predovšetkým
v zmysle zvýraznenej trémy, možné sú spravidla znaky nepsychotických paranoidných prejavov a
neurotické prežívanie so sebapodceňovaním. Má obavy o strach zo sexuality, neraz ide o prejav pocitu
odporu či hanby voči sexuálnemu aktu, signalizuje vytváranie sexuálnej symptomatiky. Tiež prenosovú
manifestáciu fantázií obdobia detstva v zmysle strachu z vlastnej agresie. Voči silnému vnútornému
emocionálnemu afektu, v ktorom prežíva rozpad vlastnej sebahodnoty, cíti so odmietnutá a bezcenná.
Očakávateľná je suicidálna aktivita.“

Nemenej významným je konštatovanie, že zo 16 psychických symptómov boli u maloletej poškodenej,
mimo psychických symptómov regresie, dráždivosti a poruchy reči, zistené všetky ostatné potencionálne
psychické symptómy sexuálne zneužívaného dieťaťa (CSA).

Nemožno ignorovať zistenie znalkyne, že z hľadiska všeobecnej vierohodnosti nebol zistený znížený
intelekt a ani psychotické poruchy a preto konštatovala, že všeobecná vierohodnosť je zachovaná, avšak



z hľadiska špecifickej vierohodnosti boli zistené tendencie ku klamstvu, skresľovaniu prežitých udalostí
a ku konfabuláciám, z ktorého hľadiska je špecifická vierohodnosť znížená, nakoľko neutrálny brzdový
systém je uvoľnený, racionálna kontrola maloletej je oslabená so sklonom k pseudológii, tendencií
klamať, s tendenciami sa pretvarovať, zatajovať a to účelovo s tým, že znížená špecifická vierohodnosť
vychádza zo symptómov sexuálne zneužívaného dieťaťa, pričom toto konanie je jedným z obranných
mechanizmov, ktoré patria do znakov sexuálne zneužívaného dieťaťa.

Znalkyňa k zaznamenanej výpovedi maloletej H. konštatovala, že pri výpovedi bola napätá, mala snahu
o vysokú racionálnu sebakontrolu a prejavili sa u nej kontrola cenzúrovať verbalizované obsahy ako aj
disimilačné tendencie - zapierať, pretvarovať, čo sa podľa znalkyne nieslo celým výsluchom. Uvedený
záver znalkyňa konštatovala aj na základe postoja maloletej H. k U., ktorý postoj sa zmenil (dovtedy
pozitívny) v okamihu na negatívny (že U. klame), až vtedy keď sa U. (jej výpoveďou, s ktorou bola
konfrontovaná), cítila ohrozená. Teda podľa znalkyne „rúti sa jej koncepcia, H. bola iniciatívna, že
chce vypovedať a už sa jej rúti koncepcia, lebo stále nové veci sa ona dozvedá, že vlastne U. začala
prezrádzať.“ a stalo sa tak v okamihu, keď jej počas výsluchu vyšetrovateľ oznamoval, čo všetko U.
vypovedala. Nemožno opomenúť ani jej vyjadrenie k nakupovaniu tričiek, kedy k otázke vyzývavosti
oblečenia a blízkeho vzťahu s obžalovaným - otcom, vlastne prestala byť ostražitou a odpovedala „S
tatom sme tak maximálne kúpili tričká čo je asi to kde ani nič nemôže urobiť. Že som si proste vyskúšala
tričko a povedala som si je dobre a išla.“ (čl. 263).

Teda dôležitým dôkazom, na ktorom je postavený záver o vine v skutku 1) je výpoveď samotnej maloletej
H., ktorá i keď rázne a jednoznačne vyjadruje, že obžalovaný si k nej nič nedovoľoval a ani ju nijak
neobťažoval, pretože takéto správanie by nepripustila, analýzou jej vyjadrení znalkyňa s akcentom na
skutočnosť, že sama (H.) žiadala, aby bola vo veci vypočutá, pri u nej zistených symptómoch sexuálne
zneužívaného dieťaťa, dala do pozornosti, že výsluch maloletej je možné vnímať z dvoch pohľadov
a to ako k výchove k dospievajúcej mladistvej, ktorá nemá žiadne sexuálne skúsenosti, tj. s konaním
muža, nemá skúsenosť s emocionálnou identifikáciou sa so sexuálnym partnerom, tj. inak sa prejavuje
vzťah medzi otcom a dcérou vo veku H., pretože mladistvý má výraznú snahu presadzovať seba a
teda osobnostná nezrelosť súvisí s egocentrizmom, pričom z druhého pohľadu ak je mladistvá obeťou
sexuálneho zneužívania (obchytkávania, obťažovanie), čo sa aj v správaní prejavuje so symptómami
sexuálne zneužívaného dieťaťa, sa s otcom identifikuje ako tím a vyjadruje sa v množnom čísle (my,
nás a pod...), čo jasne vyznelo z výpovede maloletej H..

Podľa znalkyne dievča (akékoľvek), ktoré nemá skúsenosť v tomto smere, nemá „poňatie“ čo je sexuálne
zneužívanie, sa tak nevyjadruje, ale H. prekvapená nebola. K tomuto dodala, že preto chcela aj
vypovedať o sexuálnom obťažovaní, pričom však o tomto nemala od koho vedieť, pretože uviedla, že
babka jej hovorila o pornografii. Teda celý prejav H. pri výpovedi, ktorej sa vlastne sama domáhala,
z pohľadu znalkyne, ktorá ju zodpovedne rozanalyzovala, konajúci senát dodáva, že po vzhliadnutí
záznamu výsluchu z DVD, nezostáva nič iné len súhlasiť, že znalkyňa jednoznačne vychádzala zo
záznamu výpovede maloletej poškodenej a nielen obsah vyjadrení, ale aj celkové správanie maloletej
posúdila a k tomuto konštatovala, že maloletá poškodená H. svoj prejav kontrolovala, cenzúrovala čo
vypovedala, ale podľa znalkyne z hľadiska psychologickej analýzy, nemožno hovoriť o správaní sa
dieťaťa, ktoré prichádza z prostredia domova, kde bolo v štandardnom prostredí.

K vyššie rozvedenému dôkazu pristúpili aj ďalšie dôkazy podporujúce záver znaleckého posúdenia k
osobe maloletej a tiež analýze jej výpovede a to výpoveď bývalej manželky obžalovaného - G. E., ktorá
si všimla, že vzťah obžalovaného k maloletej H. nie je typickým vzťahom otca a dcéry, pretože objatia
maloletej z jeho strany boli inými, neboli otcovskými a minimálne zvláštnou sa javila aj komunikácia medzi
nimi, najmä formou sms správ, pričom si zvlášť všimla dve správy a podľa oslovenia maloletej a obsahu
sms tieto správy u nej vzbudili pozornosť. Aj samotné prejavy obžalovaného voči maloletej boli skôr
ako voči partnerke a nie maloletej dcére. Podklad na takýto záver, z pohľadu svedkyne, poskytli dotyky
medzi obžalovaným a maloletou, ich vzájomná komunikácia, to ako na maloletú obžalovaný hľadel, ako
ju oslovoval, čo podľa jej úsudku sa javilo rozhodne zvláštnym. V danom okamihu je možné zdôrazniť,
že táto výpoveď svedkyne korešponduje s analýzou znalkyne (Mgr. Elena Fortis) výpovede maloletej
H.. Sú to diely skladačky, ktoré jednoznačne do seba zapadajú a navzájom sa podporujú zdôrazňujúc
záver, že maloletá H. vykazuje symptómy sexuálne zneužívaného dieťaťa.



K tomuto je nutné zdôrazniť znalecké skúmanie znalkyňou z odvetvia psychológie a to samotného
obžalovaného (znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis), kedy znalkyňa posudzovala a skúmaniu podrobila aj
správanie obžalovaného k maloletej dcére H., ktorý vyhodnotila ako nie vzťah otca k maloletej dcére. Pri
tomto závere vychádzala aj z toho ako sa obžalovaný počas diagnostiky správal a ako sám hodnotil ich
vzťah. Z toho ako sa obžalovaný vyjadroval ohľadne svojej maloletej dcéry, ako o nej hovoril a hodnotil
ju, znalkyňa dospela k presvedčeniu, že zo strany obžalovaného nejde o prirodzený otcovský vzťah
otca a dcéry. Teda obžalovaný síce používa výraz dcéra, ale z jeho strany nejde o otcovský vzťah. V
kontexte s uvedeným vystupuje do popredia spontánna výpoveď maloletej H., keď táto uviedla, že medzi
nimi (otcom a ňou) bol blízky vzťah, kedy si iní ľudia predstavovali, že je jeho priateľkou, za čo ich veľa
ľudí „odsudzovalo“, pričom v tomto smere jej otázka položená nebola, ktorá skutočnosť korešponduje
s výpoveďou svedkyne G. E., ktorá postrehla, že vzťah medzi nimi /obžalovaným a maloletou) je/bol
minimálne zvláštny, divný.

V súvislosti s uvedeným je potom dôležitým znalecké zistenie, že obžalovaný trpí sexuálnou úchylkou,
ktorá mu dovoľuje sexuálne zneužívanie detí, ktorá je vrodená a nie si jej vedomý. Obžalovaný preferuje
heterosexuálne nevyspelé objekty, tj. ide o pedofilné a hedefílne znaky, trpí neúplnou sexualitou, kedy
nejde o partnerku, ale samotný akt uspokojenia. PPG vyšetrením bola u obžalovaného potvrdená
sexuálna deviácia (pedofília) s prepuknutím v strednom veku a porucha osobnosti - abnormný typ
osobnosti.

Zo znaleckého posúdenia vyplynulo, že rozpoznávacia schopnosť bola zachovaná, ale ovládacia
schopnosť bola znížená, cez ktorú bola znížená príčetnosť obžalovaného, ale nebola vymiznutá a
teda nemožno hovoriť o nepríčetnosti. Podľa znalca je obžalovaný abnormne štruktúrovaný jedinec
s hyposociálnymi charakteristikami a nedostatočne rozvinutou vyššou emočnou sférou, u ktorého
bol potvrdený výskyt sexuálnej túžby k osobám ženského pohlavia aj v predpubertálnom veku, tj.
mladistvým.

Protiprávnosť konania je potvrdená aj výpoveďou maloletej U.. Táto bola vypočutá dňa 05.05.2020 (čl.
248), znalecký posudok na menovanú bol vypracovaný dňa 23.09.2020 (čl. 614) a ku ktorej znalkyňa
uviedla, že táto je schopná správne vnímať prežité udalosti a tiež ich dokáže správne interpretovať,
neprejavujú sa u nej tendencie ku klamstvu, stresu, konfabulovaniu a pod.
Vo všeobecnosti je potrebné objasniť:
Všeobecná vierohodnosf osoby (zjednodušene) znamená, či je osoba spôsobilá odrážať objektívnu
skutočnosť vlastnými zmyslami optimálnym spôsobom, odrážať všeobecnú realitu o neskôr ju lomiť -
zvnútorňovať.

Špecifická vierohodnosť osoby sa hodnotí v súvislosti s konkrétnou výpoveďou svedka.
A u maloletej, k všeobecnej vierohodnosti, znalkyňa uviedla, že táto zásadne nie je zmenená, intelekt je
v norme a neboli zistené žiadne psychotické znaky psychotických stavov, avšak konštatovala narušenie
špecifickej vierohodnosti, pretože jej výpovede nie sú konzistentné, keďže iné vypovedala pri výsluchu
a iné u znalca, pričom tiež uvádzala skutočnosti, ktoré sa pravdepodobne dozvedela od svojej matky
(G. E.), na podklade čoho znalkyňa ustálila, že si môže čiastočne vymýšľať a čiastočne hovoriť pravdu,
z ktorého dôvodu ju hodnotí ako nespoľahlivého svedka.

Je potrebné uviesť, že výpoveď maloletej U. nie je tou jedinou kľúčovou výpoveďou usvedčujúcou
obžalovaného zo žalovaného skutku 1) obžaloby a z pohľadu všeobecnej vierohodnosti u nej neboli
zistené žiadne psychotické znaky, pričom prežité dokáže správne interpretovať, nemá tendencie ku
klamstvu a konfabuláciám, i keď vo vzťahu k prejednávanému prípadu je podľa znalkyne ťažko rozlíšiť čo
je pravda a čo výmysel. K maloletej U. je však potrebné uviesť, že táto nebola stravou, starostlivosťou ani
výchovou závislá od obžalovaného a neboli u nej zistené symptómy sexuálneho zneužívaného dieťaťa,
pričom niektoré jej vyjadrenia sú podporené aj inými dôkazmi.

Teda vina obžalovaného ohľadne skutku1) je preukázaná aj inými dôkazmi, ktoré čiastočne
korešpondujú aj s výpoveďou maloletej U. a sú v tomto rozhodnutí už vyššie rozvedené.

K námietkam obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine v skutku 1) odvolací súd uvádza: nie je
pravdou, že rozhodnutie o vine ohľadne tohto skutku je založené výlučne na výpovedi bývalej manželky
obžalovaného G. E. a maloletej U.. Ak obžalovaný uvádza, že v prípade, že sa dopustil protiprávneho



konania popísaného v skutku 1) voči H., tak ho mala usvedčovať výlučne H., ktorá ale takéto konanie
popiera, krajský súd odkazuje na už v tomto uznesení rozvedené dôkazy, najmä znalecké posudky
vypracované vo vzťahu k maloletej poškodenej H. ako aj obžalovanému G. E. a najmä na analýzu
výpovede poškodenej H., ktorú vykonala znalkyňa a dodáva, že významným je fakt, že pri znaleckom
posúdení maloletej H., táto z hodnotového systému úplne vytesnila otca (obžalovaného). Nastúpil u nej
jav (disocializácia), tj. nastúpil obranný mechanizmus v tom, že určité veci „zabudla“, vytlačila čo zlé sa
jej dialo, pretože od obžalovaného bola existenčne závislá ako na živiteľovi, pričom u maloletej H. zo
16 popísaných symptómov, boli zistené: nedostatok sebaovládania; utiahnutosť; pocit hanby; depresia;
úzkosť; strach; fóbie; pocit bezmocnosti; nízka sebaúcta; sebanenávisť; strata ilúzií a nádeje; prílišná
ostražitosti disociácia; nutkavé predstavy, pričom u H. boli naviazané na psychosexuálny vývin, kedy
nastúpilo do popredia z akého prostredia si dieťa nesie znaky sexuálneho zneužívania. Znovu odvolací
súd zdôrazňuje, že nemožno opomínať znalkyňou ustálené (k špecifickej vierohodnosti) tendencie ku
klamstvu, skresľovaniu, zatajovaniu, konfabuláciám, nie na chorobnom základe, ale účelovo.

Znaleckým posúdením bol zistený ambivalentný vzťah H. k obžalovanému, hodnotila ho ako jedného
z najlepších ľudí, ale nebola schopná verbalizovať žiaden emocionálny vzťah k nemu a uchýlila sa
k hodnoteniu jeho osoby z pohľadu iných ľudí. Pri znaleckom posúdení otca zo svojho hodnotového
systému vytesnila.

K zistenej posttraumatickej stresovej poruche u maloletej H. je potrebné dodať: Znaleckým skúmaním
znalkyňou MUDr. Denisou Mészárosovou (posudok z 18.07.2020) bola u maloletej H. konštatovaná
akútna reakcia na stres, posttraumatická stresová porucha a depresívna porucha ťažkého stupňa so
somatickými príznakmi bez psychotických príznakov a k príčinám vzniku konštatovala, že tieto vznikli
na podklade závažného stresu, pričom sa znalkyňa jednoznačne nemohla vyjadriť, či vznikli v dôsledku
konania obžalovaného. Intenzitu príznakov však hodnotila ako silnú, vyžadujúcu si medziodborovú
starostlivosť. Pri uvedení iných skutočností a ďalších zistení znalcom pre posúdenie veci (bod 5.
posudku) znalkyňa dala do popredia závery znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis, z ktorých vyplynulo,
že maloletá poškodená trpí psychickými symptómami sexuálne zneužívaného dieťaťa. Odvolací súd
hodnotiac závery posudkov jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, nemôže vylúčiť prípadné
prepojenie medzi ustálenými a zistenými vyskytujúcimi sa symptómami sexuálne zneužívaného dieťaťa
(CSA) - znalecký posudok PhDr. Mgr. Eleny Fortis z 28.02.2020 a zistenými depresívnymi poruchami
ťažkého stupňa so závažnými somatickými príznakmi (hyperventilačná tetánia, tenzia cephalea,
chronický zápal žalúdka), ktorá vyústila z akútnej reakcie na stres, resp. posttraumatickej stresovej
poruchy (bod 1.posudku znalkyne MUDr. Denisy Mészárosovej z 18.07.2020), zvlášť keď znalkyňa
PhDr. Mgr. Elena Fortis konštatovala, že z výsledkov psychodiagnostiky vyplynuli znaky narušeného
psychosexuálneho vývinu, psychické symptómy sexuálne zneužívaného dieťaťa (CSA) a psychické
znaky, ktoré prežíva napĺňajú kritériá pre diagnostikovanie pretrvávajúcej posttraumatickej stresovej
poruchy v koicidencii s depresívne - anxióznou symptomatikou.

Ak obhajca apeluje, aby pri vyhodnotení znaleckých posudkov boli považované za rovnocenné a
teda aby jeden nebol preferovaný pred druhým, tak krajský súd udáva, že pri posúdení týchto
dôkazov rozhodne neuprednostnil jeden posudok pred druhým, ale prihliadal na ne v komplexe a
teda aj vo vzájomných súvislostiach a k týmto pristúpilo ešte aj znalecké dokazovanie ohľadne osoby
obžalovaného G. E. znalcom MUDr. Ivanom André PhD., MPH, MHA (odvetvie psychiatria a sexuológia)
a PhDr. Mgr. Elenou Fortis (odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality), z ktorých
posudkov bolo zistené:

Znalcom MUDr. Ivanom André PhD., MPH, MHA, bolo konštatované, že obžalovaný proklamuje
heterosexuálnu orientáciu na dospelé ženské objekty, avšak u neho možno hovoriť o sexuálnej deviácii
v zmysle heterosexuálnej pedofílie. Jedná sa o jasnú sexuálnu preferenciu detských a dospievajúcich
dievčenských objektov. Jeho sexuálne aktivity presiahli rámec virtuálneho sveta a sú sprevádzané
neštandardnými technikami sexuálnej interakcie a sexuálneho uspokojenia, stali sa zreteľnými aj
hrubé, ťažko amorálne aktivity obvineného v sexuálnej oblasti, obchodného, zištného charakteru. Podľa
znalca osobnostne ide o abnormne štruktúrovaného jedinca, s hyposociálnymi charakteristikami a
nedostatočne rozvinutou vyššou emočnou sférou, je schopný rozpoznať protiprávnosť svojich skutkov,
schopnosť ovládať svoje konanie mohla byť ale znížená a to v podstatnej, forenzne významnej miere. V
čase spáchania skutkov išlo o taký typ duševnej poruchy, ktorá mala vplyv na jeho ovládaciu schopnosť,
došlo k jej podstatnému zníženiu. Rozpoznávacia schopnosť ostala plne zachovaná. Záverom uviedol,



že z psychiatrického, resp. sexuologického hľadiska je pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť
nebezpečný.

Znalkyňou PhDr. Mgr. Elenou Fortis bolo ohľadne obžalovaného ustálené, že tento trpí neúplnou
sexualitou, ktorá mu dovoľuje sexuálne zneužívať obete neprimeraného (nedospelého) veku, včítane
vlastného dieťaťa ktoré sú jednými z preferovaných objektov na jeho odreagovanie sexuálnej potreby
a sexuálneho napätia. Zistila, že obžalovaný G. E. má tendenciu účelovo skresľovať, zahmlievať ním
vnímané a následné reprodukované skutočnosti a udalosti, s cieľom presadenia vlastného záujmu
a uplatnenia svojej vôle. Psychodiagnostikou boli zistené disimulačné tendencie obvineného (sklon
zapierať, zatajovať, pretvarovať sa). Vzťah obžalovaného k maloletej poškodenej H. nie je podľa
znalkyne rodičovským vzťahom, nie je vzťahom otca k dcére, pretože pre neho bola a je len dievča,
aktuálne dospievajúce dievča, nie dcéra. Jeho sexualita sa orientovala, bola a smerovaná okolo tohto
„dievčaťa“. PPG záznam podľa posúdenia znalkyňou svedčí pre heterosexualitu so záujmom o genitál
nedospelých dievčat so sekundárnymi pohlavnými znakmi, aj bez vyvinutých sekundárnych pohlavných
znakov (pubertálny vek 12 aj 8 ročné), pričom nevylúčila aj záujem o genitál ženy, pričom tento záujem
nezávisí od kontextu, v akom sa realizuje. Riziko recidívy obžalovaného vyhodnotila ako vysoké a
pravdepodobnú prognózu jeho resocializácie za nepriaznivú.

Ak obhajca považuje za nesprávnu právnu kvalifikáciu odsek 3 ustanovenia § 201 Trestného zákona
a vytýka, že odsek 3 nebol konkretizovaný a domnieva sa, že posttraumatická stresová porucha nemá
byť posudzovaná ako ťažká ujma na zdraví, pretože ustanovenie § 123 ods. 3 Trestného zákona
jasne uvádza čo sa ťažkou ujmou na zdraví na účely Trestného zákona rozumie, odvolací súd uvádza:
Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb patrí posttraumatická stresová porucha (F 43.1) medzi duševné
poruchy a poruchy správania - reakcia na ťažký stres a adaptačné poruchy. Je charakterizovaná ako
oneskorená odpoveď na stresujúcu udalosť či situáciu (krátku alebo dlhotrvajúcu). Vyskytuje sa u
človeka po traumatickej udalosti, pri ktorej zažil extrémny strach, šok, pocit bezmocnosti alebo hrôzu.
Po takejto skúsenosti je prirodzené, že človek prežíva obdobie ťažkého prispôsobenia, strach, úzkosť
záchvaty plaču, nedostatok koncentrácie, pocity smútku, zmeny v spánkovom a stravovacom režime. O
poruche hovoríme, ak toto obdobie trvá príliš dlho bez zmeny k lepšiemu.

V akútnom stave poškodenej (k vypracovaniu posudku dňa 18.07.2020) boli prítomné symptómy ako
je necitlivosť, emocionálne otupenie, stránenie sa ľudí, nereagovanie na okolie, anhedonia, vyhýbanie
sa situáciám, ktoré by mohli traumu pripomínať. Závažným z hľadiska prežívania poškodenej sa
podľa znalkyne javili aj pocity bezradnosti, bezmocnosti, bezvýznamnosti vlastnej osoby a pocity viny,
ktoré nadobúdali v uvedenom kontexte až charakter mikromanických depresívnych bludov, dominovala
depresívna nálada, pocity prázdnoty, nenaplnenia, obavy z budúcnosti, strach z toho, že nič už nebude
také ako predtým, obavy z neznámeho. U poškodenej sa vyvinula depresívna porucha ťažkého stupňa
z posttraumatickej stresovej poruchy. Uvedené bolo zistené z dokazovania zameraného na zistenie
rozsahu spôsobenej škody na zdraví poškodenej maloletej. Vzhľadom k rozvedenému a posúdeniu
psychickej ujmy je odvolací súd toho názor, že okresný súd správne kvalifikoval túto ujmu ako ťažkú
ujmu na zdraví, čím bol naplnený kvalifikačný znak trestného činu podľa § 201 ods. 3 Trestného zákona,
z ktorého dôvodu potom odvolaciu námietku obhajcu v naznačenom smere vyhodnotil ako nedôvodnú.

Podľa súdnej praxe ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 Trestného zákona môže byť aj
duševná porucha trvajúca dlhšiu dobu (R 51/1983).

Čo sa týka skutkov 2) až 9) rozsudku, tu okresný súd svoje predchádzajúce úvahy doplnil a z týchto
je zrejmé čo bolo podkladom pre uznanie viny obžalovaného aj v ďalších skutkoch (2-9) rozsudku. K
týmto správnym konštatovaniam, reagujúc na námietky obhajcu odvolací súd dodáva: Obžalovaný G. E.
nepopiera, že obsahom pamäte jeho počítačov boli aj fotografie s erotickou a pornografickou tématikou
a išlo aj o fotografie maloletých, prevažne dievčat, ale popiera, že by išlo o vedomé zhromažďovanie
takýchto fotografií a na svoju obhajobu uviedol, že pri prehľadávaní takýchto stránok to nerozlišoval
a bez jeho vedomia došlo k uloženiu týchto fotografií do jeho počítača, k čomu zastáva názor, že
je nutné jednoznačne preukázať ako sa takýto materiál do jeho počítača dostal a teda je nutné mu
preukázať úmysel, tu je potrebné dať do pozornosti posudok (čl. 338) znalca v odbore elektrotechnika
B. Q.. Zo zaistených elektronických zariadení pri domovej prehliadke (čl. 731) u obžalovaného G. E.
boli znalcom vyextrahované a zadokumentované súbory, pričom v notebooku ACER bolo nájdených
1425 súborov, ktoré možno považovať za detskú pornografiu (podľa odborného vyjadrenia znalkyne Mgr.



Oľgy Petrusovej vek zobrazených osôb (dievča) bol odhadnutý v priemere menej ako 10-11 rokov, resp.
boli zobrazené osoby (dievča), v prípade ktorých ešte nezačali viditeľné zmeny súvisiace s obdobím
puberty- čl. 470), pričom bolo preukázané, že obžalovaný mal jednotlivé súbory uložené v adresári,
niektoré súbory boli zmazané, ale znalcom boli obnovené, čo nasvedčuje tomu, že obžalovaný si ich
premyslene a dôsledne ukladal tak, aby bežným používateľom neboli nájdené, tiež boli pomenované tak
aby nebol dôvod ich cielene hľadať. Podľa znalca sa jednalo o súbory z komunikácie prostredníctvom
portálu www.pokec.sk <http://www.pokec.sk>. Aj na CD nosiči zn. Platinum bolo zaistených 48 súborov
s obsahom, ktorý možno hodnotiť ako detskú pornografiu. I keď znalec nedokázal bližšie identifikovať
účty, medzi ktorými komunikácia prebiehala, odporučil obrátiť sa na prevádzkovateľa portálu „pokec.sk“.

Počas znaleckého skúmania bola vykonaná analýza medzi užívateľom účtu G. s užívateľom G. a v
období od 11.09.2018 do 12.09.2018 si medzi sebou vymenili fotografie a písomne viedli konverzáciu
s erotickým obsahom a hodnovernými dôkazmi bolo preukázané, že užívateľom účtu G. bol ustálený
práve obžalovaný, a tento komunikoval aj s užívateľom G. (v období od 27.12.2017 do 15.06.2018),
ktorý užívateľ bol neskôr stotožnený ako G. O., ktorá bola vypočutá v prípravnom konaní (čl. 252) a jej
výpoveď bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, a potvrdila, že si s užívateľom G. písala, vedela od
neho, že má dcéru, o ktorej sa zdôveril, že s ňou spáva. E. potvrdila, že pri písomnej komunikácii jej
dával sexuálne návrhy, navrhol jej sex a žiadal, aby mu poslala fotky, na ktorých bude nahá. Bolo zistené
a svedkyňou jasne potvrdené, že mu poslala asi 20 fotiek v spodnom prádle, ale nikdy sa s ním nestretla.

Bola zaznamenaná komunikácia a podrobená analýze znalcom, medzi užívateľom účtu G. a užívateľom
s názvom „erika“, z ktorej je zistiteľné, že užívateľ G. oslovil užívateľa „erika“, ktorý bol neskôr ustálený
ako Y. C., ktorá bola vypočutá v prípravnom konaní (čl. 226) a aj na hlavnom pojednávaní (čl. 1411),
kedy potvrdila, že komunikácia prebiehala spočiatku normálne, až neskôr jej začal dávať návrhy a na
jeho požiadanie mu zaslala intímne fotky, na ktorých bola nahá a on jej poslal fotky, na ktorých bol tiež
nahý a „ako si to robí“. Uviedla, že komunikáciu ukončila sama. Vypovedala, že jej poslal aj fotku tváre
a na pojednávaní potvrdila, že obžalovaný je muž z poslanej fotky (čl. 1412).

Potom na námietku obhajcu, že nebolo objasnené či boli jednotlivé fotografie považované za detskú
pornografiu vyhotovené na naliehanie obžalovaného, alebo skôr spontánne dievčatami, s ktorými mal
komunikovať, je nutné dodať, že na tento argument v celom rozsahu dáva odpoveď výpoveď svedkyne
Y. C. aj z hlavného pojednávania.

Tiež bolo dôkazmi zhromaždenými v spise preukázané, že obžalovaný vystupoval aj pod prezývkou
„majomirka“, ku ktorému bol pripojený alternatívny e-mail majoXXXX@azet.sk <mailto:G.@azet.sk> a
prostredníctvom rýchlej pošty, po predchádzajúcej komunikácii s C. H. vystupujúcou pod užívateľským
menom C.@azet.sk <mailto:C.@azet.sk> fotografiu nahej maloletej osoby ženského pohlavia, z tohto
mailu poslal. Aj z uvedeného e-mailu komunikoval s menovanou C. H., pričom obsah ich komunikácie
(čl. 9-11) a zaslaná fotka nahého tela maloletého dievčaťa „donútila“ C. H. podať trestné oznámenie a
to dňa 29.05.2018 (čl. 6), ktorá výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná a ku ktorej obžalovaný
pripomienky nemal.

Ak obhajoba zdôrazňuje a žiada aby bolo striktne vyselektované, za ktorý materiál nájdený v počítači
(pornografický), má byť obžalovaný uznaný vinným a preukázať akým spôsobom sa tento materiál dostal
do počítača obžalovaného, je potrebné poukázať na konštatovanie znalca B. Q. (znalecký posudok - čl.
338 - príloha č. 3 posudku), k pôvodu súborov (rozanalyzovaných v prílohe č. 3), že ide o súbory získané
poštou prislúchajúcou k účtu vytvorenom na portáli „pokec.sk“ a jednalo sa o konverzácie s protistranami
s užívateľským menom „G.“ (G. O.) a „erikaXXX“ (Y. C.).

Odvolateľom je tiež namietaná právna kvalifikácia ohľadne skutku 7), konkrétne nesúhlasí s
kvalifikačným znakom na viacerých osobách, k čomu odvolací súd dodáva, že vykonanými dôkazmi
bolo zreteľne preukázané, že obžalovaný vo svojom notebooku zn. ACER prechovával celkovo
1473 obrazových súborov (fotografií) a videosúborov, na ktorých sú zachytené maloleté osoby aj
mladšie ako 10-12 rokov, najmä ženského pohlavia s obnaženými genitáliami pri vykonávaní rôznych
sexuálnych praktík, napr. sebaukájanie, pohlavný styk, orálny styk, análny styk navzájom, ako aj
s dospelými osobami, ktoré boli zjavne určené na sexuálne účely a tieto obžalovaný zasielal v
časovom období od 25.08.2018 do 25.02.2019 prostredníctvom sociálnej siete www.azet.pokec.sk
<http://www.azet.pokec.sk> pod užívateľským menom „majomirka“ na užívateľské kontá: „G.“, „G.“, „S.“,



„C.“, „U.“,  „E..D.“, „H.“, „G.“, C.@azet.sk <mailto:C.@azet.sk> a iných, a teda z pohľadu rozvedeného
je potom právna kvalifikácia konania ustálená správne, tj. zločin rozširovania detskej pornografie
závažnejším spôsobom konania (§ 369 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ) na viacerých
osobách (§ 138 písm. j/ Trestného zákona), pričom rozširovanie je akákoľvek činnosť, ktorou sa detská
pornografia sprístupňuje iným osobám (aj internetom) a písm. a/ odseku 2 citovaného ustanovenia
obsahuje špecifický znak závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, ktorými sa na účely
Trestného zákona rozumejú najmenej tri osoby (tri a viac).

Ku konštatovaniu odvolateľa, že ani kvalifikovanie konania v bodoch 8) a 9) (pokračovací zločin
kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona) nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nie
je možné ani s týmto súhlasiť. Ak obžalovaný na svoju obranu tvrdil, že dcéru neponúkal tak ako mu je
kladené za vinu a išlo len „o silácke reči“ a teda nedošlo zo strany obžalovaného k žiadnemu reálnemu
konaniu (ani pokusu, ani k príprave), ktoré by smerovalo k takémuto možnému konaniu tak, jeho obrane
nie je možné uveriť, pretože dôkazy zhromaždené v spise preukazujú opak. Totiž v spisovom materiáli
zhromaždená komunikácia - zväzok č. 4, nasvedčuje opaku, tj. obžalovaný komunikuje o svojej dcére
(túto reálne má, je maloletá a je mu zverená do výchovy a starostlivosti), ktorú skutočnosť rozhodne,
vzhľadom na všetky známe okolnosti vzťahujúce sa na osobu obžalovaného, nemožno považovať len
za „silácke reči“. Komunikácia obžalovaného s ďalšími užívateľmi účtov prebiehala vo vážnej rovine
(prísľuby stretnutia, resp., telefonického kontaktovania a pod) a podľa jej obsahu rozhodne nemožno
konštatovať, že sa jednalo len o nezáväznú a zábavnú konverzáciu.

Tu odvolací súd zvlášť odkazuje za zadokumentovanú komunikáciu medzi obžalovaným a užívateľom
konta „U

Odvolací súd rovnako poukazuje aj na ostatné dôkazy a teda správne postupoval  súd prvého stupňa
keď obžalovaného uznal za vinného a ani nadriadený súd neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného
a tieto vyhodnotil ako nevierohodné a dodáva, že žalované skutky sa stali tak ako sú uvedené v
napadnutom rozsudku a to na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo vyprodukovaných
dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a jednoznačne usvedčujú obžalovaného G. E..

Prvostupňový súd nepochybil nielen pri právnej kvalifikácii, ale ani pri rozhodovaní o druhu a výmere
trestu, ku ktorému argumentoval nasledovne: „Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní
zásad ukladania trestov tak, ako tq má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na
spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného, jeho následok, jednak spôsobenie ťažkej
ujmy na zdraví mal. poškodenej H., jednak extrémne nebezpečný a sofistikovaný spôsob ohorenia
mravnosti, tých najzraniteľnejších členov spoločnosti - detí a konanie vo forme priameho úmyslu. U
osoby obžalovaného sa jedná podľa názoru súdu o nebezpečného sexuálneho predátora, ktorý na
uspokojenie svojich deviácií zneužíval nie len vlastnú dcéru, ako osobu, ktorá je na ňom hlavne citovo
odkázaná ale i ostatné deti, ktoré dokázal svojim vplyvom primať k tomu, aby mu posielali obnažené
časti ich tiel. Vzhľadom na absolútne popieranie tejto deviácie zo strany obžalovaného podľa názoru
súdu predstavuje extrémne nebezpečného človeka, o čom svedčí i to, že bol v minulosti odsúdený pre
zločin sexuálneho zneužívania, kedy mal pohlavný styk s osobou mladšou ako 15 rokov. Na základe
vyššie uvedeného skutkové a právneho posúdenia konania obžalovaného súd v zmysle § 38 ods. 5,
Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, ukladal obžalovanému úhrnný trest za trestný čin
najprísnejšie trestný, ktorým je v tomto prípade obzvlášť závažný zločin sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 3 Trestného zákona so základnou výmeru trestu odňatia slobody na 12 až 15 rokov. Súd
uvedenú trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona upravoval tak, že zvýšil dolnú hranicu
trestnej sadzby o 1/2, nakoľko obžalovaný opätovne spáchal zločin, a rovnako tak hornú hranicu trestnej
sadzby upravoval jej zvýšením o 1/3 v súlade s § 41 ods. 2 Trestného zákona. Za takéhoto postupu súd
obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe 13 rokov a 6 mesiacov až 16
rokov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, berúc
do úvahy, jednak predchádzajúce odsúdenie pre sexuálne motivovaný trestný čin, rozsah a charakter
žalovanej trestnej činnosti, a najmä účinnú ochranu spoločnosti. Pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody súd rozhodol o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon testu s maximálnym stupňom
stráženia po splnení podmienok v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za súčasnej absencie
výnimočných okolností ustanovených v § 48 ods. 4 Trestného zákona. Vzhľadom na nebezpečnosť
páchateľa súd rozhodol o uložení ochranného dohľadu až na dobu troch rokov, nakoľko si to podľa
názoru súdu vyžadujú okolnosti predmetného prípadu a najmä osoba obžalovaného. Pri rozhodovaní o



uložení ochranného liečenia obžalovanému súd prihliadal na potrebu ochrany spoločnosti, pred takýmto
druhom páchateľov a v súlade s odporučeniami znalca jednoznačne rozhodol o uložení ochranného
sexuologického liečenia a to formou ústavnou. Nakoľko počas prípravného konania boh zaistené veci,
ktoré slúžili na spáchanie trestného činu, o ich prepadnutí bolo rozhodnuté po splnení zákonných
podmienok podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Podľa názoru súdu tresty ako i ochranné
opatrenie, ktoré boh obžalovanému uložené sú dostatočné, adekvátne a spravodlivé a splnia svoj účel
tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a § 35 ods. 1 ods. 5 Trestného
zákona.“

Čo sa týka výroku o treste odvolací súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery
vo vzťahu k obžalovanému G. E. prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre
rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal
najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Trestného zákona.

Teda vzal do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok a pohnútku, ako aj jeho pomery
a možnosť nápravy a konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere
trestu vo vzťahu k obžalovanému, nakoľko správne obžalovanému ukladal trest po úprave trestnej
sadzby podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona, v zmysle ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa
zvyšuje dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu a z odpisu z registra trestov
je zrejmé, že obžalovaný bol už za rovnaký trestný čin odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 2T/83/2016, právoplatným 19.12.2016, pre zločin podľa § 201 ods. 1 Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 roky, tj. do 20.12.2019. Teda vzal do
úvahy ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona a trest ukladal v upravenej trestnej sadzbe v rozpätí od
13 rokov 6 mesiacov do 15 rokov, potom v súlade s vyššie uvedeným, prvostupňový súd uložil úhrnný
trest odňatia slobody (za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, podľa trestného činu najprísnejšie trestného, tj.
podľa § 201 ods. 3 Trestného zákona vo výmere 14 rokov tj. pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby,
ktorý trest považuje krajský súd nielen za zákonný, ale aj za spravodlivý a tento zodpovedá nielen zmyslu
trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v
ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostaným rozhodným kritériám podľa ustanovenia § 34 ods.
4 Trestného zákona. V tomto smere sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje s úvahami a závermi
rozvedenými v napadnutom rozsudku, ktoré viedli súd prvého stupňa k rozhodnutiu o uložení vyššie
uvedeného trestu odňatia slobody.

Obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, preto ho súdu prvého stupňa,
podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, správne zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia.

Za správny považuje odvolací súd aj uložený trest prepadnutia vecí s tým, že vlastníkom tých to vecí
sa stáva štát, i keď správne mal byť použitý odsek 5 ustanovenia § 60 ods. 1 Trestného zákona, avšak
znenie výroku je správne.

Keďže bol obžalovanému uložený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu nepodmienečný trest
odňatia slobody, správne prvostupňový súd v napadnutom rozsudku obžalovanému uložil ochranný
dohľad, ktorý sa v takom prípade podľa zákona ukladá obligatórne, pričom bol uložený v dostatočnej
výmere 3 roky, takže nebol dôvod do tohto výroku odvolacím súdom zasahovať. Ide o ochranné
opatrenie, ktoré je súčasťou tzv. postpenitenciárnej starostlivosti vykonávanej za účelom dovŕšenia
nápravy páchateľov najzávažnejších trestných činov.

Správne bolo podľa § 73 ods. 4 Trestného zákona uložené aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou
formou a to na podklade záverov znaleckého skúmania obžalovaného znalcom z odvetvia psychiatria
a sexuológia, ktorý u obžalovaného zistil pedofíliu s vypuknutím v strednom veku (F56.4) a poruchu
osobnosti (F60.8).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového súdu,
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného G. E. ako nedôvodné,
postupom podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Tk/3/2020", "guid": "326fcacf-21b5-481a-9602-162406c313ba:420037e8-5787-4d56-aa15-7cd17b2dfa9f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "5a247730-0267-49a8-a35c-b28ef4e9b080:bb16f393-e363-4518-89e3-669d79d3863a", "ecli": null, "spisova_znacka": "3To/26/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/26/2021 z 13. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-01-13", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5a247730-0267-49a8-a35c-b28ef4e9b080:bb16f393-e363-4518-89e3-669d79d3863a"}, {"guid": "6fd14a94-29b8-49bd-93c9-9888d417dd83:ca10c2f1-2207-4b64-ba38-7096a91d9452", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Tk/3/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 6Tk/3/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6fd14a94-29b8-49bd-93c9-9888d417dd83:ca10c2f1-2207-4b64-ba38-7096a91d9452"}], "citovane_v": []}