Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/4/2020 z 23. 2. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. februára 2021, sp. zn. 20CoP/4/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1418201992.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/4/2020 | ECLI:SK:KSBA:2021:1418201992.1 | 2021-02-23 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d4aab34-cd8b-447c-9493-e7870e32c7c3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1418201992.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/4/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201992
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1418201992.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Nadeždy Wallerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci rozvodu manželstva manželov:
M.. Ľ.Í. B., P. Š., G. XX.XX.XXXX, trvale bytom: K., A.. M. X, E..Č.. K.: A.. M. X, K., zastúpená: AK SP &
R s.r.o., so sídlom: Bratislava, Maróthyho 6 a M.. E. B., G. V. XX.XX.XXXX, E. K.: K., A.. M. X, o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom
B.: E., G. V. XX.XX.XXXX Q. Q., G. V. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie matky
voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 3. septembra 2019, č. k. 13P/90/2018 - 128, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03. septembra 2019, č.k.
13P/90/2018-128 v napadnutých výrokoch o zastupovaní maloletých a správe majetku a uložení otcovi
vyživovacej povinnosti, potvrdzuje.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03. septembra 2019, č.k.
13P/90/2018-128 v napadnutom výroku o styku otca počas vianočných sviatkov mení tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletými každý párny rok od 23.12. od 18.00 hod do 30.12. do 10.00 hod.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 03.09.2019, č. k. 13P/90/2018-128 rozviedol manželstvo
účastníkov M.. Ľ. B., P. Š., G. V..XX.XXXX Q. M.. E. B., G. V. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 01.10.2005, v
Rímsko-katolíckom kostole sv. Emeráma v Nitre, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Nitra
vo zväzku 51, ročník 2005, na str. 14 pod por. č. 342. Zároveň rozhodol o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že ich zveril do osobnej starostlivosti matky,
zastupovať a spravovať majetok maloletých budú obaja rodičia a otcovi uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletého E. Q. M. Q. na každé dieťa sumou 180,- Eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi
upravil súd prvej inštancie tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými každý párny víkend v mesiaci
od 18.00 hod. v piatok do 07.30 hod. v nasledujúci pondelok, každý párny rok od 25.12 od 18.00 hod. do
30.12 do 10.00 hod., každý nepárny rok od 30.12 od 10.00 hod. do 07.01 nasledujúceho roka do 18.00
hod., každý nepárny rok od soboty, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 10.00 hod. do
18.00 hod. v sobotu, ktorá nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin, každý párny rok od štvrtka, ktorý
predchádza veľkonočnému piatku od 10.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po veľkonočnom pondelku
do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 15.07 od 09.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a
od 15.08. od 09.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. tak, že si otec v uvedený deň a hodinu maloleté deti
prevezme od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu otec maloleté deti matke vráti na tom istom



mieste. Matka je povinná podávať otcovi správu prostredníctvom e-mailu o maloletých deťoch každý
piatok. Nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.04.2018 sa manželka
domáhala rozvodu manželstva, nakoľko s manželom dlhšiu dobu nežili usporiadaným rodinným ani
manželským životom. Navrhla upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že
sa zveria do jej starostlivosti s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok, výživné navrhla určiť v sumách po 350,- Eur mesačne (v zmysle podania zo dňa 07.09.2018), a
zároveň navrhla pravidelne upraviť právo stretávania sa manžela s deťmi. Manžel s návrhom na rozvod
súhlasil a uviedol, že výživné sa dohodli, že bude platiť po 100,- Eur mesačne na každé maloleté dieťa,
že sa bude s deťmi stretávať každý párny týždeň od piatku od 19.00 hod. do pondelka rána, kedy ich
odvedie do školy a počas letných prázdnin od 15.07. do 31.07. a od 15.08. do 31.08.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že najmenej 3 roky
vzťah manželov neplní účel a funkcie, ktoré Zákon o rodine pre fungovanie manželstva vyžaduje.
Pravdepodobnou príčinou rozvodu manželstva je skutočnosť, že manželia nedokázali nájsť spoločný
spôsob ďalšieho spoločného manželského a rodinného života až do takej miery, že manželka nadviazala
mimomanželský vzťah. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo
účastníkov rozviedol. Zároveň dospel k záveru, že v záujme maloletých detí je zveriť ich po rozvode
manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia majú právo maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok. Styk otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie upravil podľa
návrhu rodičov, ktorí na pojednávaní dňa 03.09.2019 v podstate dospeli k zhodnému navrhovanému
riešeniu. Súd prvej inštancie mal za to, že je v záujme maloletých detí, aby sa so svojim otcom stretávali
pravidelne, riadne, v kľude tak, aby mali možnosť navzájom upevňovať svoj vzájomný kladný citový
vzťah. Rodičia sa dohodli aj na tom, že matka bude podávať prostredníctvom e-mailu otcovi správu o
maloletých deťoch, každý piatok. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, vychádzal súd prvej inštancie
zo skutočného stavu zisteného po vykonanom dokazovaní, v rámci ktorého uviedol, že matka býva s
maloletými deťmi od 15.09.2017 v prenajatom 3- izbovom byte, maloleté deti navštevujú ZŠ Hargašova,
matka je zamestnaná vo firme LINEA VERDE s.r.o. ako konateľka - spoločníčka, pričom uviedla, že
zarobí 300 Eur mesačne brutto, keďže pracuje na čiastočný úväzok. Zisk si spoločnosť vypláca na konci
roka, finančne jej pomáhajú rodičia. Podľa daňového priznania za rok 2017 mala firma základ dane
3.166,50 Eur, za rok 2018 mala firma základ dane 637,43 Eur. Otec doložil do spisu pracovnú zmluvu,
ktorú uzavrel 01.04.2019 s firmou IBG Slovensko s.r.o. v Pezinku na pozíciu obchodný zástupca, so
základným mesačným brutto platom 1.400 Eur. Mesačné výdavky detí vyčíslila matka u maloletej Q.
približne na sumu 360,- Eur mesačne a u maloletého E. na sumu približne 390,- Eur mesačne s tým, že v
ďalšom podaní zo dňa 01.07.2019 vyčíslila bežné výdavky maloletého E. na sumu 655,58 Eur mesačne
a na maloletú Q. v sume 684,50 Eur mesačne, do spisu založila čestné vyhlásenia o svojich pôžičkách
a rozhodnutia o priznaných dôchodkoch svojich rodičov. Súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť otca
voči deťom určil v sumách po 180,- Eur mesačne, keď mal za preukázané, že uvedené sumy spolu s
výživným od matky a rodinnými prídavkami, s prihliadnutím na zárobkové schopnosti a možnosti rodičov
zodpovedajú pokrytiu pravidelných štandardných mesačných výdavkoch detí.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku o zastupovaní a správe majetku, výroku o výživnom
a úprave styku, podala matka maloletých v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodov podľa § 365, ods.
1 písm. e), f) a h) CSP, keď vytýka, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domáha sa zrušenia
rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci na súd prvej inštancie na ďalšie konanie. Matka má za to, že
súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s otázkou zastupovania a správy majetku maloletých
detí, keď svojím rozhodnutím na jednej strane rozhodol o tom, že maloleté deti zveruje do osobnej
starostlivosti matky, avšak na druhej strane ponechal zastupovanie a správu majetku maloletých detí na
oboch rodičov. Poukazuje na to, že na pojednávaní zo dňa 03.09.2019 sa s otcom vzájomne dohodli
a otec vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s tým, aby matka zastupovala a spravovala majetok
maloletých detí. Je toho názoru, že aj vzhľadom na neustále rozpory medzi matkou a otcom maloletých
detí dosiahnuť akúkoľvek dohodu a to aj ohľadom financovania maloletých detí, súd prvej inštancie
mal rozhodnúť o zastupovaní a o správe majetku maloletých detí tak, že tieto má vykonávať výlučne
matka. K výživnému v odvolaní uviedla, že vo svojom návrhu zo dňa 27.04.2018 spolu s opravným
podaním zo dňa 07.09.2018, žiadala výživné na maloleté deti v sumách 350,- Eur mesačne jednotlivo,



pričom súčasťou všetkých podaní bol rozpis bežných výdavkov maloletých detí, ktorý bol nemenný,
a ktorý jasne preukazoval výšku, ktorá bez ohľadu na to či matka s otcom tvorili rodinu alebo už boli
odlúčení sa pohybovala a stále pohybuje jednotlivo na dieťa približne 650 Eur mesačne. Poukázala
ďalej na to, že neodkladným opatrením na návrh matky vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom (sp. zn. 25P/188/2018) súd dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi
a určil jeho povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou 150,- Eur mesačne na každé dieťa,
pričom vo svojom rozhodnutí súd ďalej uviedol, že v konaní vo veci samej vykoná náležité dokazovanie
a rozhodne o návrhoch rodičov, v súlade s najlepším záujmom maloletých detí. V tejto súvislosti matka
namietla, že súd prvej inštancie v konaní vo veci samej nesprávne určil rozsah vyživovacej povinnosti
pre maloleté deti, nakoľko pri rozhodovaní mal jednak vziať do úvahy odôvodnené potreby maloletých
detí, ich vek a jednak schopnosti a možnosti rodičov. Výdavky maloletých detí, ktoré predstavujú sumu
jednotlivo približne 650,- Eur mesačne, podľa názoru matky nemožno považovať za nadštandardné aj
s poukazom na rozpis, ktorý riadne podložila blokmi a potvrdeniami a predložila súdu. Uviedla ďalej, že
dňa 03.09.2019 predložila súdu prvej inštancie dôkaz a to bloky a potvrdenia o výdavkoch na maloleté
deti v 12 euroobaloch, pričom súd prvej inštancie tento dôkaz nezaložil do spisu, nezažurnalizoval ani
naň nijakým spôsobom neprihliadal a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Nevykonaním dokazovania o
týchto skutočnostiach súd prvej inštancie nemohol dospieť k zisteniam rozhodujúcich pre spravodlivé
a objektívne rozhodnutie pri určení vyživovacej povinností voči maloletým, a zároveň svojim konaním
porušil právo matky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Matka maloletých vytýka, že súd prvej inštancie
pri svojom rozhodovaní o určení výšky výživného vychádzal jednostranne iba z tvrdení otca a jeho
predstave o výške výživného na maloleté deti, ktorú uviedol aj na pojednávaní zo dňa 03.09.2019
slovami: „Chcem platiť 300,- Eur čiže 150,- Eur a 150,- Eur.“ Súd prvej inštancie určil výživné na maloletí
deti po 180 Eur mesačne, čo nepredstavuje ani polovicu výdavkov maloletých detí a dokonca takto
určené výživné nepokrýva ani stravné na maloleté deti, čo je minimálny základ existencie maloletých
detí. Nie je spravodlivé, aby sa matka naďalej zadlžovala a požičiavala si peniaze pre uspokojenie
potrieb a udržanie minimálneho štandardu maloletých detí. Matka má za to, že súd by pri rozhodovaní o
výške výživného na maloleté deti mal brať do úvahy najmä to, že deti sú v osobnej starostlivosti matky,
ktorá sa o maloleté detí osobne stará podstatne vo väčšej miere ako otec, čím nemá toľko možností
na zabezpečenie vyššieho zárobku na rozdiel od otca, ktorý túto možnosť má. Okrem uvedeného
matka namieta rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý určil začiatok vyživovacej povinnosti otca k
maloletým deťom, počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku. Odkazuje na svoj návrh, v ktorom žiadala
určiť začiatok vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom tzv. zročné výživné od podania návrhu
vo veci samej, t.j. 27.04.2018. Matka argumentuje tým, že po odlúčení otca a matky /september 2017/
napriek vedomosti otca o výške nákladov na výživu pre ich maloleté deti, prispieval úplne minimálnou
sumou 100,- Eur mesačne na každé dieťa, pričom v tom čase jeho mesačný príjem predstavoval sumu
okolo 1.900 Eur /Brutto/, zároveň si uplatnil aj daňový bonus na maloleté deti. Zároveň uviedla, že
rozhodnutím č. k 25P/188/2018-33 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca
s maloletými deťmi a určil jeho povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou 150 Eur mesačne
na každé dieťa. Matka má za to, že súd prvej inštancie pri zročnom výživnom neuplatnil správne hľadisko
primeranej životnej úrovne detí v porovnaní s rodičmi a to najmä otcom a zároveň nezobral ani do úvahy
ten fakt, že matka aby mohla udržať zabezpečenie životných potrieb maloletých detí bola nútená sa
zadĺžiť, čo je prinajmenšom dôvod hodný osobitného zreteľa. V časti úpravy styku matka v odvolaní
namieta úpravu v čase vianočných sviatkov, kedy súd prvej inštancie určil právo otca stretávať sa s
maloletými deťmi každý párny rok od 25.12. od 18.00 hod. do 30.12. do 10.00 hod., pričom však tak v
návrhu, ako aj vzájomnou dohodou oboch rodičov má byť správne dátum 23.12. a to aj s ohľadom na
časové a praktické využitie styku otca s maloletými deťmi obzvlášť v tomto období, kedy sú Vianoce, či
vianočné sviatky ako kultúrna, či náboženská slávnosť, a ktoré obvykle začínajú 24.12, ktorý je zároveň
aj dňom pracovného pokoja.

5. Otec maloletých detí s odvolaním ohľadne zvýšenia výživného nesúhlasil a navrhol odvolaciemu súdu,
aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu. Je toho názoru, že súd prvej inštancie
rozhodol na základe reálneho mesačného zárobku otca a požadované vyššie výživné matky je pre otca
finančne likvidačné. Na pojednávaní doložil výšku svojho mesačného hrubého príjmu 1.400 Eur, netto
1.044 Eur, a tiež mesačný rozpis hospodárenia, ktorý preukazuje, že každý mesiac je v mínuse. Uviedol,
že o deti sa plnohodnotne stará, platí a kupuje im potrebné veci do školy, na šport. V odvolaní súhlasí
len s úpravou vo výroku, kde nastala pri zapisovaní chyba, a správny dátum prevzatia detí cez vianočné
sviatky má byť 23.12. každý párny rok.



6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§65 a §66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie matky do výživného a zastupovania maloletých detí nie je
dôvodné. Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné len zmeniť výrok o styku čo do dátumu stretávania sa
otca počas Vianoc, kde obaja rodičia potvrdili odvolaciemu súdu, že žiadali stretávanie od 23.12. a nie
25.12, ako určil súd prvej inštancie. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O
termíne verejného vyhlásenia rozsudku všetci účastníci konania upovedomení zákonným spôsobom.
7. Odvolací súd posudzoval výrok o výživnom a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku, ktorým rozhodol o určení výživného je vecne správny. Súd prvej inštancie vykonal potrebné
dokazovanie k výroku o výživnom, zistil majetkové pomery rodičov a pomery detí a zistené skutočnosti
dávajú dostatočný podklad k rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie mal matkou
vyčíslené náklady na maloleté deti, ktoré boli súčasťou podaní matky a to, že nevykonal aj dôkaz
jednotlivými pokladničnými blokmi neznamená, že sa nezaoberal nákladmi maloletých vyčíslenými v
návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje, že tu nejde o spor účtovnícky a ani súd prvej inštancie nekonštatoval,
že by matka nevynakladala toľko na maloletých, čo uvádza v návrhu. Avšak dôležité je to, či skutočne
všetky náklady sú oprávnené a nevyhnutné a to aj vzhľadom na životnú úroveň a majetkové pomery
rodičov. Pre správnosť napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť a doplniť
nasledovné. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu
je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a
to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov
odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam,
skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia
a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo
skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav,
spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych
možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi
odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí
zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej
úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené
aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby,
ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré
vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež
súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j.
od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané,
je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu
na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo
najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.
8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie. Z tohto dokazovania vyvodil
správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd.
Matka v odvolaní namieta, že náklady na maloleté deti riadne podrobne vyčíslila a je z nich zrejmé, že
na každé dieťa má mesačné náklady vo výške cca 650,- eur, čo súd prvej inštancie nebral do úvahy pri
stanovení vyživovacej povinnosti otcovi. Odvolací súd však poukazuje na to, že výživné sa určuje podľa
vyššie uvedených kritérií, a teda aj možností a schopností povinnej osoby a jej životnej úrovne. Zároveň
musí odvolací súd poukázať i na to, že nie všetky náklady vyčíslené matkou je povinný brať do úvahy,
ale vychádza z primeranosti nákladov k veku maloletých a životnej úrovni ich rodičov. V konaní nebola
preukázaná vysoká životná úroveň otca maloletých. Otec je zamestnaný v súlade s jeho schopnosťami,
jeho vzdelaním. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol jeho brutto príjem 1.400,- eur. Neboli v
konaní zistené ani výnimočné náklady na deti súvisiace napríklad s ich zhoršeným zdravotným stavom.
Odvolací súd dospel teda k záveru, že výživné určené na každé dieťa vo výške 180,- eur mesačne



zodpovedá ich oprávneným nákladom a možnostiam a schopnostiam, ako aj životnej úrovni povinného
rodiča.
9. Matka v odvolaní namieta aj určenie dátumu od kedy je otec povinný hradiť výživné a poukazuje na
to, že mala deti v osobnej starostlivosti už v čase podania návrhu na rozvod, a preto je dôvodné výživné
priznať od podania návrhu, teda od 27.04.2018. Odvolací súd v tejto otázke ozrejmuje, že s konaním
o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.
Z toho dôvodu sa určuje vyživovacia povinnosť až na čas po rozvode manželstva. Ak matka mala deti
v starostlivosti už pred podaním návrhu na rozvod, či v čase podania návrhu na rozvod manželstva
a otec neplatil výživné, mohla sa domáhať uloženia vyživovacej povinnosti otca návrhom na úpravu
rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie
postupoval správne, keď nepriznal výživné od podania návrhu na rozvod, ale až na čas po rozvode.
10. Matka napáda aj výrok o určení, že obidvaja rodičia majú právo zastupovať a spravovať majetok
maloletých detí, keď žiadala, že toto oprávnenie bude mať len matka, s čím otec súhlasil. Odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne pri rozhodnutí o zastupovaní a správe
majetku maloletých detí, vychádzal zo zákona o rodine, ust. § 28 ods. 1 a 2 zákona o rodine, podľa
ktorého súčasťou rodičovských práv a povinností je zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku
maloletého dieťaťa a tieto rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Na pozastavenie, alebo
obmedzenie otca vo výkone týchto rodičovských práv nebol daný zákonný dôvod, ktorý je ustanovený
v § 38 zákona o rodine. Nie je tu závažná prekážka, ktorá by otcovi vo výkone tohto práva bránila, ani
žiadna okolnosť uvedená v § 38 ods. 2 zákona o rodine, ktorá by bola dôvodom na obmedzenie otca
v jeho rodičovských právach.
11. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými počas vianočných sviatkov, je zrejmé z odvolania matky
i z vyjadrenia otca k odvolaniu, že ide o formálnu chybu, keď obaja potvrdili, že na styku sa dohodli a
to tak, že Vianoce bude otec tráviť každý párny rok od 23.12 a nie od 25.12, ako je uvedené vo výroku
rozsudku. Odvolací súd preto zmenil výrok súdu prvej inštancie v časti výroku o styku počas Vianoc a
napravil tým túto zrejmú formálnu chybu.
12. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol o výške výživného, ako aj
o dobe od kedy má otec povinnosť platiť výživné a taktiež správne určil, že obaja rodičia sú oprávnení
zastupovať maloletých a spravovať ich majetok. Odvolací súd preto odvolaním napadnuté výroky o
určení výživného a zastupovaní a správe majetku maloletých potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP).
13. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý
argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj
napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti
Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009,
sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov provinštančného a odvolacieho konania.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,



e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).



Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).