{"guid": "bfd24a01-267b-4ffd-84f8-48518eb31423:b6976a2c-7e85-4d5d-9f3d-8e8df042b023", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1419203552.1", "spisova_znacka": "11CoP/332/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/332/2021 z 25. 10. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. októbra 2021, sp. zn. 11CoP/332/2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1419203552.1", "identifikacne_cislo": "1419203552", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Podmajerská", "sudca_id": 1325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-podmajerska-1325", "datum_vydania": "2021-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6976a2c-7e85-4d5d-9f3d-8e8df042b023", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1419203552.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1419203552.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1419203552.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/332/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419203552
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1419203552.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v konaní vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa: W. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.
V. 3, A., t.č. P. XX, A., zastúpená advokátom Mgr. Petrom Arendackým, Železničiarska 13, Bratislava a
otec - W. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. dvor XXX, V., t.č. bytom K. XX, A., zastúpený advokátkou
JUDr. Luciou Flochovou, Krížna 47, Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy styku otca s maloletým
dieťaťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.04.2021, č.k.
25P/147/2019-120, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa   m e n í tak , že  otec je oprávnený stretávať sa  s maloletým W.
P., nar. XX.XX.XXXX:

- s výnimkou Vianočných a Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10.00
hod. do nedele do 17.00 hod.,
- každý rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a dňa 25.12. od 9.00 hod. do
18.00 hod..

Otec  maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky  maloletého.

Matka je povinná   maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.5.2019, č.k. 25P/160/2018-51, a to v
časti úpravy styku otca s maloletým   W. P., nar. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.  V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie po návrhu otca upravil jeho styk s maloletým W. P., nar.
XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený  stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň od
soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s výnimkou Vianočných a Veľkonočných sviatkov, každý
rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a dňa 25.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod.
s tým, že otec  maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletého a matka
je povinná   maloletého na styk riadne pripraviť. Vo výroku rozhodnutia ďalej s použitím § 52  zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok  (ďalej „ C.m.p.“) rozhodol, že žiaden z  účastníkov   nemá
nárok na náhradu trov konania.



2.  Rozhodnutie právne odôvodnil  § 26, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej  „Zákon o rodine“) konštatujúc, že
po vykonanom dokazovaní (výsluchu účastníkov, obsahom  spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn.
25P/160/2018, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise) zistil, že naposledy bolo
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. rozhodnuté rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 25P/160/2018-51 zo dňa 15.04.2019  (ktorý nadobudol právoplatnosť 22.05.2019)
tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matky s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Otec sa
zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 120 eur mesačne,  zročné výživné sa
zaviazal zaplatiť do 30.04.2019 a rodičia sa  dohodli na úprave styku otca s maloletým tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým každú nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti
matky maloletého.  Otec vo výpovedi uviedol, že sa v súčasnosti so synom stretáva sčasti podľa toho,
akú má matka náladu ( asi z 10 možných stretnutí, kedy pre syna prišiel, sa uskutočnilo  6 alebo 7 ),
občas sa stalo, že ani on sám nemohol prísť, avšak vždy dal matke dopredu vedieť. Zo strany matky sa
hocikedy stane, že na jeho SMS správy neodpovedá, on čaká niekedy aj polhodinu pred jej domom a
naposledy, keď synovi priniesol tortu na narodeniny, matka mu ju rozhádzala po aute (otec nerozumie
takémuto správaniu matky). Hlavným dôvodom, pre ktorý podal návrh je skutočnosť, že hoci syn už má
2 roky, ešte stále ho nevidela jeho babka ani krstná mama, ani kamaráti, nemá priestor ani možnosť
tráviť so synom čas v kruhu rodiny a priateľov, chce prispieť k jeho výchove a považuje to za úplne
prirodzené. Prítomnosť matky pri stretnutiach už  nie je potrebná, pretože aj teraz, keď je s nimi, tak sa
baví s telefónom. Ohľadom výčitky matky, že fajčí v aute, keď je tam aj maloletý pripustil, že sa to stalo,
ale fajčí iba elektronické cigarety a uvedomuje si, že by to nemal. Považuje to za smiešne, že práve toto
matka vytiahla, pretože ona počas tehotenstva fajčila a aj si občas vypila. So synom trávi čas väčšinou
vonku niekde pri dome , raz zobral matku a maloletého na výlet na Sandberg, kam bežne chodia rodiny s
deťmi a keď držal maloletého na rukách, matka začala vykrikovať, že ohrozuje jej syna (vtedy si povedal,
že sa už bude so synom zdržiavať len  okolí domu).  Matka  uviedla, že si nevie vôbec predstaviť, že
by bol otec s maloletým celý deň sám, pretože syn aj keď si s jej rodičmi, na ktorých je zvyknutý, tak
plače. V minulosti otec  pri kŕmení dával synovi veľké kúsky, nedržal ho na preliezkach, podľa nej nie
je schopný o maloletého sa postarať a  nechce, aby došlo k synovmu ohrozeniu. Nie je pravdou, že by
styk prebiehal podľa jej nálady, ale náladu má takú, ako sa správa otec, čiže po jeho urážkach má horšiu
náladu. Keď sa nasťahovala do bytu, tak hovorila otcovi, aby prišiel napr. syna uspať, aby si na neho
zvykol, ale on neprišiel. V súčasnosti sa  maloletý stretáva s otcom počas nedieľ, ktoré majú dohodnuté,
ale ani si nepamätá, kedy boli spolu celé 3 hodiny. Podľa matky nie je  vhodný čas na to, aby mohol byť
maloletý s otcom sám pár hodín, prípadne aj viac, tento bude možno vtedy, keď bude mať syn 4 alebo
5 rokov, prípadne to môže byť aj skôr, ale maloletý musí byť na neho zvyknutý.

3.  Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že na pojednávaní dňa 21.04.2021
dospeli rodičia k dohode a navrhli schváliť rodičovskú dohodu, podľa ktorej by bol otec oprávnený
stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. ako aj
každý rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a dňa 25.12. od 9.00 hod. do
18.00 hod. Následne matka otvorila otázku zvýšenia výživného a navrhla doplniť dokazovanie šetrením
bytových pomerov na strane otca, ktorý  návrh súd prvej inštancie zamietol ako nedôvodný, nakoľko
z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že v poslednom období sa už styk otca s maloletým realizuje
aj bez prítomnosti matky, pričom maloletý trávi čas v otcovej domácnosti a matka žiadnym spôsobom
nenamietala nevhodnosť prostredia u otca potom, ako sa maloletý od neho vrátil. Navyše  konštatoval,
že v priebehu konania aj sama matka zmenila niekoľkokrát svoje bydlisko, pričom rodičia nemajú priamu
vedomosť o ich bytových pomeroch, ale verbálne žiaden z nich tieto pomery nespochybňuje (otec
uviedol, že jeho bývanie je stabilné, býva už viac ako 2 roky v 3-izbovom byte, ktorý má predzáhradku a
toto prostredie je maloletému známe). Súd prvej inštancie mal za to, že doplnenie dokazovania v smere
vykonávania šetrení bytových pomerov v domácnostiach oboch rodičov by bolo neúčelné a nadbytočné
a takýto návrh zamietol.

4.   Na základe uvedeného súd prvej inštancie  uviedol, že v porovnaní s pomermi v čase posledného
súdneho rozhodnutia (kedy mal maloletý necelý jeden rok) je tento o dva roky starší (bude mať 3 roky)
a je nepochybné, že nastala zmena pomerov odôvodňujúca  rozšírenie rozsahu úpravy styku otca s
maloletým. Aktuálne už nie je potrebné, aby sa styku zúčastňovala aj matka, práve naopak, je potrebné,
aby mal otec dostatočný priestor na trávenie času s dieťaťom a na to, aby mohli vzájomne vyvíjať
aktivity, ktoré by rozvíjali ich vzťah. Argumenty matky o prípadnej nestarostlivosti zo strany otca alebo



o tom, že otec nezvláda sám starostlivosť o dieťa, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nepreukázané a
vyplývajúce len z jej subjektívneho pocitu. V priebehu konania došlo medzi rodičmi k posunu a začal
sa už aj realizovať styk maloletého s otcom bez prítomnosti matky, preto tvrdenia matky neobstoja.
Pri rozhodovaní o konkrétnej úprave styku súd prvej inštancie  vychádzal zo zhodných prednesov
oboch rodičov realizovaných na pojednávaní dňa 21.04.2021, na základe ktorých navrhovali najskôr
rodičovskú dohodu, k čomu napokon nedošlo a mal za to, že  rozsah styku otca s maloletým upravený
v rozhodnutí  je v záujme maloletého dieťaťa a zodpovedá jeho veku a potrebám. V danej veci vzhliadol
potrebu  rozšírenia doterajšej úpravy styku, aby nielen otec, ale aj maloletý mali dostatok priestoru na
upevňovanie a skvalitňovanie vzájomného vzťahu. Súd prvej inštancie napokon uviedol, že  maloleté
dieťa má dvoch rodičov, ktorí majú záujem podieľať sa na starostlivosti o neho, venovať sa mu a vplývať
na jeho výchovu, čo by si mala  predovšetkým uvedomiť matka a mala by byť nápomocná pri rozvíjaní
vzťahu otca s maloletým.

5.  Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého navrhujúc,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uviedla, že nespochybňuje potrebu rozvíjania vzťahu otca s dieťaťom, avšak rozhodnutie
bolo vydané predčasne. Do pozornosti dala, že v konaní o úprave práv a povinností k maloletému je
povinnosťou súdu si zaobstarať všetky potrebné podklady, k čomu v prejednávanom prípade nedošlo
tým, že súd  nezabezpečil preverenie situácie v otcovej novej domácnosti a vhodnosti tohto prostredia
pre dieťa. Aj keď sa styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky začal realizovať už pred rozhodnutím
súdu, matke otec odmietol uviesť, kde s maloletým trávi čas a nie je možné konštatovať, že sa tak
určite dialo v jeho domácnosti. Navyše maloletý u otca doposiaľ neprespával a nie je zrejmé, z čoho súd
vyvodil, že maloletý má u otca  vytvorené všetky potrebné podmienky (aj napriek tomu, že v konaní vyšlo
najavo, že v prítomnosti dieťaťa otec fajčil, a to dokonca v uzavretom motorovom vozidle). V konaní
nebolo preukázané, že dieťa u otca skutočne bolo . Matka uviedla, že v konaní nemala dôvod namietať
podmienky u otca, keďže až do posledného pojednávania nenavrhoval otec styk s prespaním. Matka
uviedla, že  jej vlastná zodpovednosť za výchovu a vývin dieťaťa jej nedovoľuje súhlasiť s pobytom
maloletého v domácnosti, o ktorej nemá žiadnu vedomosť a ktorej podmienky nijako nepreveril ani
kolízny opatrovník.

6.  Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
a právne správne potvrdiť  uvádzajúc, že jediným dôvodom, pre ktorý matka nesúhlasila s rodičovskou
dohodou a podala odvolanie je, že v tomto konaní sa nevyriešila otázka výživného k dieťaťu (ktorá
nebol predmetom tohto konania). Zo zápisnice z pojednávania z 21.04.2021 a jej zvukového záznamu
vyplýva, že matka spočiatku bez akýchkoľvek problémov a návrhov na doplnenie dokazovania súhlasila
s rodičovskou dohodou (bez prešetrenia pomerov či už na strane otca alebo matky), s ktorou súhlasil
aj kolízny opatrovník, následne matka a jej právny zástupca  doplnili informáciu, že matka má záujem
dohodnúť sa o výške výživného (matka bola poučená, že z dôvodu hospodárnosti by bolo vhodnejšie,
aby iniciovala  návrh o úprave vyživovacej povinnosti), bezprostredne potom matka zmenila svoj názor
a po krátkej prestávke  zrazu nesúhlasila s navrhovanou  a rodičmi odsúhlasenou dohodou a uviedla, že
pokiaľ súd neprešetrí pomery na strane otca, s dohodou súhlasiť nebude. Konanie matky bolo výlučne
účelové a tendenčné. Otec sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie   a uviedol, že jediným
dôvodom, pre ktorý matke neoznámil miesto svojho pobytu je obava z prípadných atakov matky. Aktuálna
situácia (bez právoplatného rozhodnutia súdu) je pre neho neúnosná, nakoľko matka robí obštrukcie  v
jeho styku s dieťaťom.

7.  Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

8.  Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď nie je viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďaleJ „C.s.p.“) a dospel k záveru o nedôvodnosti
odvolacích námietok matky.

9.  Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.



10.  Ako prvoradé konštatuje, že  v postupe súdu prvej inštancie nezistil  žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej   povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods. 1 C.m.p., § 380
ods. 2 C.s.p.).

11.  Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na  skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne  doplniť na  zdôraznenie správnosti  napadnutého rozhodnutia
ďalšie dôvody .

12.  Odvolací súd sa v celom  rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi
sa rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom  súd prvej inštancie vo vzťahu k prijatej  zmene úpravy
styku otca s maloletým W. P., nar. XX.XX.XXXX dospel k správnym skutkovým  a právnym záverom  a
dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o zmene styku  otca s
maloletým dieťaťom  podstatný význam. S poukazom na  uvedené odvolací súd nepovažuje za potrebné
dôvody  v napadnutom prvoinštančnom rozhodnutí už vyslovené opakovať (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a len v
záujme doplnenia  dôvodov a vysporiadania sa s odvolacími námietkami vo vzťahu k forme a upraveného
rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom dodáva nasledovné.

13. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14.  Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná
nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu  čo znamená, že  ak sa vo veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 C.s.p.). Ustanovenia § 121 C.m.p. a § 26
Zákona o rodine  upravujú možnosť  zmeny rozsudku vo veciach ( o.i. )  výkonu rodičovských práv
a povinností,  a to aj bez návrhu . Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova
rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia
posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch
účastníkov. Ak  konajúci súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky  pre zmenu pôvodného
rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie  rovnakého druhu ako rozhodnutie, ktoré mení, pričom výrok nového
rozhodnutia musí obsahovať aj špecifikáciu výroku, ktorý je novým rozhodnutím dotknutý a prípadne aj
rozsah, v akom sa pôvodné rozhodnutie mení.

16.   Pokiaľ ide o predmet konania (rozšírenie styku otca s maloletým a zmena doterajšej formy
stretávania sa otca s dieťaťom) zdôrazňuje, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských
práv a povinností vznikajúce  aj v dôsledku  ukončenia partnerského vzťahu rodičov  maloletého
dieťaťa  za stavu, kedy rodičia  nie sú schopní dospieť k zhode v otázke styku rodiča nevykonávajúceho
faktickú  osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.  Základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať
je, že každý z rodičov má zásadné právo tráviť s dieťaťom  jeho voľný čas  úplne rovnocenne,  s
primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu,  veku, vývinových  možností a potrieb,
zdravotného stavu, citových  väzieb a skutočností  v akej miere a akým spôsobom obaja  rodičia doposiaľ
zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa.

17.  V posudzovanej veci súd prvej inštancie  vo vzťahu k návrhu otca na zmenu úpravy styku s
dieťaťom   správne ustálil  zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa oproti času posledného
súdneho rozhodnutia  (rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.04.2019, č.k. 25P/160/2018-51
ktorý nadobudol právoplatnosť  22.05.2019), kedy bol maloletý vo veku  necelého jedného roka,
vzhľadom na ešte útly vek  bol úplne  prirodzene citovo a emočne naviazaný na matku a kedy bola
prítomnosť matky  pri styku otca s dieťaťom  nanajvýš potrebná.  S poukazom na odstup  dvoch rokov
od tohto rozhodnutia  a na skutočnosť, že maloletý je o dva roky starší a v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie už matka umožňovala styk otca s dieťaťom bez jej prítomnosti, ktorý maloletý dobre
znášal (sama matka v priebehu konania uvádzala, že maloletý sa na otca teší, ide za ním, má ho
rád ,   má aj odvolací súd za to, že  zmena formy styku otca s dieťaťom a aj rozšírenie styku  dieťaťa s



otcom  je  v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktorého právom je  i právo na primeraný  nerušený
styk s rodičom, do ktorého osobnej starostlivosti nebolo zverené.  Odvolací súd sa zhoduje so súdom
prvej inštancie  aj čo do rozsahu upraveného styku maloletého dieťaťa s otcom,  reflektujúceho  jednak
na  návrh rodičovskej dohody prezentovanej rodičmi  na pojednávaní dňa 21.04.2021   a na návrh
otca prezentovaného v priebehu označeného pojednávania potom, ako po prerušení pojednávania
(po žiadosti právneho zástupcu matky) rodičia v otázke styku  otca s maloletým dieťaťom napokon
rodičovskú dohodu neuzavreli, keď možnosť  jej uzavretia matka podmienila šetrením pomerov v
domácnosti otca. Pokiaľ ide o rozsah styku otca s maloletým určený v napadnutom rozhodnutí,  súd
prvej inštancie   pri rozhodovaní  správne  vychádzal z úvahy  o schopnosti otca sa o maloleté dieťa
v určenom čase postarať za situácie, kedy z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna zásadná
okolnosť  smerujúca k opačnej úvahe (za takúto nebolo možné posúdiť matkou uvádzané konanie otca,
ktorý fajčil v aute v prítomnosti maloletého dieťaťa a ani, že otec jej odovzdal maloletého s hrčou na
hlave po páde, o čom ju neinformoval)  a jeho aktuálne rozšírenie aj s jedným prespatím u otca (počas
každého druhého víkendu zo soboty na nedeľu)   posúdil aj odvolací súd za vhodné a plne v záujme
maloletého dieťaťa, ktoré má  v aktuálnom veku takmer  3 a pol roka právo na rozvíjanie citových a
rodinných väzieb aj s rodičom, ktorý ho nemá vo svojej osobnej starostlivosti.

18.  K odvolacím námietkam matky o nevykonaní šetrenia aktuálnych pomerov u otca  odvolací súd
uvádza, že   súd je v konaniach starostlivosti o maloleté deti ovládaný princípom materiálnej pravdy
a princípom vyšetrovacím  a je povinný  zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov (§ 35 C.m.p.).
Ani v konaniach mimosporových, pokiaľ sa má naplniť zmysel a účel ich právnej úpravy, však nie je
možné rezignovať na  základné procesné povinnosti účastníkov konania, keďže zistenie skutočného
stavu veci závisí v  značnej miere  od realizácie povinností tvrdenia a dôkaznej povinnosti  (§ 32 C.m.p.).
Po oboznámení sa s obsahom spisu, vrátane zvukového záznamu z pojednávania súdu nariadeného na
deň 21.04.2021  je treba uviesť, že  matkou prezentovaný návrh na  prešetrenie aktuálnych pomerov u
otca   nie je  dôkazným prostriedkom, ktorý by za stavu, vyplývajúceho v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie  (ako aj  v čase rozhodovania odvolacieho súdu), bolo možné posúdiť ako  dôkaz nevyhnutný
k zisteniu  skutočností podstatných  pre rozhodnutie súdu o uplatnenom návrhu otca.  Podotýka, že
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie  bolo nesporným, že styk otca s maloletým sa pravidelne
realizoval   už  bez prítomnosti matky a podľa vyjadrenia otca si maloletý na prostredie u neho zvyká a
pozná ho. Matka v súvislosti s požiadavkou na vykonanie šetrenia pomerov  v domácnosti u otca tento
návrh inými  dôvodmi neodôvodnila, potreba jeho vykonania nevyplynula ani zo  zistených skutkových
okolností prípadu a v konaní  neboli prezentované a ani zistené žiadne skutkové okolnosti smerujúce
k úvahe o nevyhovujúcich podmienkach na strane otca  (otec viac ako dva roky žije v prerobenom
dvojizbovom byte so záhradou nP. ).   Pokiaľ  za daného stavu súd prvej inštancie uznesením vyhláseným
v priebehu pojednávania nariadeného na deň  21.4.2021 tento návrh matky na doplnenie dokazovania
zamietol a vo veci rozhodol, jeho postup nezakladá  odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e/ C.s.p.,
resp. § 62 ods.1 C.m.p.. Postup súdu prvej inštancie bol  v súlade s čl.12 C.m.p., keď  rozhodnutím o
nevykonaní ďalšieho dokazovania (o pre rozhodnutie   nepodstatných  skutkových poznatkoch o veci)
predišiel zbytočným prieťahom, konal hospodárne a bez zbytočného zaťažovania strán sporu a iných
osôb.   Odvolaciemu súdu  nedá po vypočutí zvukového záznamu z pojednávania nariadeného na deň
21.4.2021 nekonštatovať, že  postup matky a jej vyjadrenia v priebehu označeného pojednávania  (napr.
prednes k otcovi v súvislosti so zmenou výživného  „vyhovela som ti vo všetkom čo si chcel„)   skôr
smerujú k úvahe o tom, že po zistení, že  obsahom rodičovskej dohody   nebude riešená aj otázka
zmeny výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému,  sa matka  navrhnutím vykonania dokazovania k
aktuálnym  pomerom na strane otca, bez rozumného a opodstatneného  dôvodu snažila aj o oddialenie
rozhodnutia  o zmene úpravy styku.

19.  K zmene rozhodnutia podľa § 388 C.s.p. odvolací súd pristúpil len z dôvodu  zabezpečenia formálnej
správnosti výrokovej časti rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie v nadväznosti na ustanovenia §
230 C.s.p., § 121 C.m.p. a § 26 Zákona o rodine ( upravujúcich  možnosť  zmeny rozsudku vo veciach
týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností)  opomenul deklarovať zmenu rozsudku  Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 22.05.2019, č.k. 25P/160/2018-51, a to v časti úpravy styku otca s maloletým
PP. P., nar. XX.XX.XXXX,  so súčasným zohľadnením možného spôsobu rozhodovania odvolacieho
súdu  o odvolaní účastníka civilného mimosporového konania  ( § 2 ods. 1 C.m.p.,  § 386, § 387, §
388 a § 389 C.s.p.).



20.  Na rodičov maloletého Patrika ,  v nadväznosti na pred súdom prvej inštancie prezentovaný
spôsob ich vzájomného správania  sa a komunikácie  odvolací súd apeluje, aby  sa v záujme zdravého
duševného vývoja dieťaťa pokúsili v otázkach súvisiacich s jeho výchovou ( i s prípadným  využitím
odbornej pomoci ), nájsť aspoň  základné obojstranne prijateľné východiská vzájomnej koexistencie a
pokúsili sa na znesiteľnú mieru skultivovať svoj  vzájomný vzťah. Zdôrazňuje im, že  ich syn  nedisponuje
obrannými mechanizmami, ktoré  mu  umožňujú sa adaptovať vo vzťahoch a aj keď sa jedná o dieťa v
útlom veku, toto potrebuje  v prvom rade vyrastať v prostredí vzájomného rešpektu, neupierania práva
na oboch rodičov,  vrátane  práva na primeraný a nerušený styk s otcom. Rodičia by si mali uvedomiť, že
svojim vzájomným postojom a chovaním, ktoré bude maloletý postupom času viac vnímať a všímať si
ich,  mu  budú vlastne sprostredkovávať  hodnotové vzory a vzory chovania, ktoré by dieťaťu v budúcnosti
mali uľahčiť sociálnu interakciu a nadväzovanie pozitívnych sociálnych vzťahov v priebehu jeho života
(za správne hodnotové vzory  nie je však  možné  považovať neschopnosť  rodičov sa v základných
otázkach starostlivosti o dieťa dohodnúť). Obaja rodičia sú dospelí ľudia od ktorých ich spoločné dieťa
(i napriek jeho nízkemu veku) očakáva správanie dospelých a ktorí v prípade  vzájomnej nespolupráce,
neschopnosti  komunikovať vo  veciach týkajúcich sa dieťaťa, pôjdu v konečnom dôsledku len proti
záujmu maloletého,  ktorému  tým budú odopierať právo na pokojné  a vzájomnými konfliktami rodičov
nezaťažované detstvo.

21.  O trovách  konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 262 ods. 1 a § 396
ods. 2 C.s.p..

22.  Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0  ( § 2 ods. 1 C.m.p.,  § 393
ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25P/160/2018", "guid": "9c736222-d606-44be-a050-a8596a219f84:64329a57-f77d-4b50-ba36-a4198e15a3f5", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}