{"guid": "5c5b1240-7f61-4209-9c16-f6b1805a5e5d:3ef0eca5-27c6-49d6-8cb8-af6a5c1da9a1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1520200950.2", "spisova_znacka": "11CoP/369/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/369/2020 z 20. 10. 2021", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 20. októbra 2021, sp. zn. 11CoP/369/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1520200950.2", "identifikacne_cislo": "1520200950", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Podmajerská", "sudca_id": 1325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-podmajerska-1325", "datum_vydania": "2021-10-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Iné", "Starostlivosť o maloletých", "Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ef0eca5-27c6-49d6-8cb8-af6a5c1da9a1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1520200950.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1520200950.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1520200950.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/369/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520200950
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1520200950.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela - Z.. H. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt X. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpený: Advokátska kancelária Prachová &
Partners, s.r.o., IČO: 50 491 300, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava a manželky - J.. P. X.,
rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt X. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpenej JUDr. Evou Krištofiakovou,
advokátkou, so sídlom Zelená 11, 900 45, Malinovo, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom: Andrej X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX
U. a S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie
manželky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.08.2020, č.k. 59P/35/2020-151,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výrokoch III., IV.,V., VI. a v závislom výroku VII. o trovách konania
z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa  v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.  V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo Z.. H. X.,
nar.XX.XX.XXXX a J.. P. X., rodenej R., nar.XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe
manželstiev J. úradu X., vo zväzku 2, ročník 2003, na strane 66, pod poradovým číslom 5, vo výroku II.
v otázke  zverenia maloletých detí, ich zastupovania a spravovania ich majetku, styku otca s maloletými
deťmi a vzájomnej informačnej povinnosti rodičov  schválil rodičovskú dohodu, vo výrokoch  III. až VI.
uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou vo výške 450 eur mesačne a na výživu
maloletej S. sumou 400 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom
právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode a mesačne sumou po 100 eur  určených na tvorbu úspor
oboch maloletých detí,  počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode, ktorú sumu uložil otcovi
zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitné  účty oboch  maloletých, ktoré  v prospech
maloletých  zriadi matka do 7 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku o rozvode a číslo tohto účtu v uvedenej
lehote oznámi otcovi a vo výroku VII. s použitím § 52 zákona č. 161/20105 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej „C.m.p.„)  deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2.  Výrok o rozvode manželstva právne odôvodnil § 18,  § 23 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej  „Zákon o rodine“) a
vecne  tým, že  manželstvo  dlhodobo neplní žiadnu  funkciu, keď za príčinu rozvratu  považoval citové
ochladenie ako dôsledok rozdielnosti názorov účastníkov na manželské spolužitie. Za tohto stavu sa
rozvrat súdu  prvej inštancie javil ako hlboký a trvalý, preto návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.

3.  Výrok II. rozhodnutia, riešiaci  otázku  zverenia maloletých detí, ich zastupovania a spravovania
majetku,  styk otca s maloletými deťmi a vzájomnú informačnú povinnosť rodičov  súd prvej inštancie
právne odôvodnil § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine akceptujúc v týchto otázkach dohodu rodičov,



rešpektujúcu  právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Mal za to, že rodičovská
dohoda  predložená rodičmi  je v záujme maloletých detí, prihliada na ich citové väzby, vývinové potreby,
stabilitu budúceho výchovného prostredia, rešpektuje právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s
obidvomi rodičmi.

4.  Výroky III. až VI. súd prvej inštancie právne odôvodnil § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63
Zákona o rodine konštatujúc, že v časti výšky výživného na maloleté deti sa rodičia nevedeli dohodnúť
(otec  navrhol výšku výživného 350 eur mesačne na každé dieťa, matka s poukazom na vysokú životnú
úroveň otca  žiadala určiť výšku výživného v sume 700 eur mesačne na každé dieťa a na tvorbu úspor
u maloletého  G. v sume 250 eur mesačne a u maloletej S. v sume 200 eur mesačne). Z vykonaného
dokazovania mal  preukázaný priemerný čistý príjem otca za obdobie od 07/2019 do 06/2020, vo výške
5.032,85 eur mesačne (vrátane odmien), príjem vo výške 200 eur mesačne  z prenájmu bytu na U. X
v U. a sumu daňového bonusu za rok 2019 na vyživované deti vo výške 532 eur.  Konštatoval, že otec
je  výlučným vlastníkom jednoizbového bytu na U. X v U.,  podielovým spoluvlastníkom na spoločných
častiach, zariadeniach domu a nebytových priestoroch, v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov
konania je trojizbový byt a podielové spoluvlastníctvo na spoločných častiach a zariadeniach domu
a nebytových priestoroch, pozemku, rodinný dom s pozemkom zaťažený hypotékou, ktorej konečná
splatnosť je stanovená do  roku 2033 vo výške mesačnej splátky 768 eur,  dom a vinohrad na Morave v
1/2 vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa a v 1/2 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Priemerný
mesačný príjem z viazaného pracovného pomeru  matky za obdobie od 8/2019 do 7/2020 predstavoval
sumu 1.082,72 eur, tento bol ovplyvnený situáciou v čase Covid-19  znížením na 60%  (900 eur mesačne
v hrubom), pred dohodou matky so zamestnávateľom o  znížení výšky príjmu do 30. 09. 2020 dosahovala
čistý príjem 1.140 eur, matke bol  rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa
23.03.2010, priznaný status fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

5.  Pokiaľ ide o pomery maloletých detí súd prvej inštancie zistil, že obe navštevujú Y. školu Y. N. -
gymnázium na E. XX v U., v školskom roku 2020/2021 je G.  žiakom kvinty a  S. je žiačkou sekundy.
Maloletá  S. mala pred 2 rokmi zlomený chrbát, trvalé následky by nemali byť, raz  ročne chodí
ambulantne 2 mesiace na rehabilitácie, má cca pol roka ekzém na hlave, čo si vyžaduje zvýšené náklady
na liečbu a návštevu lekára, kde je za vyšetrenie poplatok 20 eur,  nosí okuliare, dioptrie jej narastajú,
potrebuje meniť sklá  (očné vyšetrenie s pozadím stálo 70 eur),  dňa 10.09.2020 je objednaná zubárovi
na zákrok - rezanie uzdičky čo bude stáť do 100 eur. Maloletý G. má silné akné, ktoré lieči už dva
roky a s tým sú zvýšené náklady na starostlivosť, okrem toho má kazivé zuby. Deti rekreačne športujú,
bicyklujú, plávajú, lyžujú. Dcéra navštevuje výtvarný krúžok a krúžok šikovných rúk s poplatkom mesačne
25 eur, syn strelecký krúžok s ročným poplatkom 42 eur, v škole prospievajú  deti veľmi dobre, otec
podporuje všetky školské aktivity detí (lyžiarske zájazdy alebo výmenný pobyt v Anglicku, školské výlety),
maloletým platí poistky, sporenie a podľa vyjadrenia účastníkov  sa títo na mimoriadnych výdavkoch
na maloleté deti  vedia dohodnúť. Matka považuje náklady na každé dieťa v sume 990 eur za životný
štandard, ktorým žili, matka zabezpečovala lekárov, stravu, oblečenie, drogériu, s tým, že keď minula
určitú sumu, ostatné veci uhrádzal  otec, mesačne minula na domácnosť a maloleté deti 1 000 eur a
od apríla 2020, odvtedy ako sa navrhovateľ odsťahoval jej matka prispieva mesačne sumou 400  eur.
Súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že matka maloletých detí vyčíslila náklady ako stravné na
jedno dieťa v sume 358,20 eur, náklady na bývanie v sume 85 eur, oblečenie 166 eur, drogéria 84,83
eur a iné výdavky v sume 296,51 eur, keď náklady ňou vyčíslené ničím nepreukázala. Otec maloletých
vyčíslil mesačné náklady na jedno dieťa v celkovej sume 505 eur, z toho bývanie 65 eur, strava 180
eur, školské potreby 50 eur,  mimoškolské aktivity 50 eur, hygiena 50 eur, oblečenie a obuv 50 eur, lieky
10 eur a doprava 50 eur (ktoré rovnako  nepreukázal). Otec preukázal náklady spojené s bývaním, či
už v rodinnom dome zaťaženom hypotékou ako aj náklady spojené s bývaním v 3 izbovom byte, kam
sa manželka spolu s deťmi po rozvode manželstva chce presťahovať v sume 200 eur,  manželovi  by
pripadol do vlastníctva rodinný dom s povinnosťou splatiť hypotekárny úver. V konaní bolo preukázané,
že  otec maloletým zriadil a uhrádza poistku so sporením a od 4/2020  uhrádzal na maloleté deti podľa
dohody s manželkou sumu po 350  eur mesačne.

6.  S poukazom na § 62 ods. 2 Zákona o rodine (obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov) so súčasným zohľadnením veku detí  (16 a 12
rokov) súd prvej inštancie dospel k záveru, že  výživné na maloletého  G. vo výške 450 eur a 100 eur na
tvorbu úspor a na maloletú  S. vo výške 400  eur a 100 eur na tvorbu úspor mesačne, popri schopnosti,



možností a majetkových pomerov matky, ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti, vo výške
100 eur mesačne na každé dieťa, im zaručuje uspokojovanie priebežne sa vyskytujúcich (bežných)
odôvodnených potrieb detí, ako aj všetkých potrieb prospešných pre ich všestranný vývoj ako aj životnú
úroveň rodičov, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že na úhrade potrieb vyskytujúcich sa nepravidelne
alebo mimoriadne sa účastníci konania vedia dohodnúť.

7.  Proti výrokom rozhodnutia rozhodnutiu súdu prvej inštancie týkajúcich sa výšky  výživného  na
obe maloleté deti  (t.j. proti výrokom III. a IV.) podala odvolanie matka navrhujúc, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. zmenil a  otcovi uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletého G. sumou XXX eur mesačne a na výživu maloletej S. sumou 650 eur mesačne,
počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. V odvolaní poukázala na nesprávny
procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý v predvolaní vyzval obe strany, aby nepredkladali výpisy
z bankových účtov, výplatné pásky, pokladničné bloky a ročné zúčtovania, čím účastníkom znemožnil
preukázanie reálnych nákladov na maloleté deti, a ktorý súčasne v bode 24 odôvodnenia rozhodnutia
uviedol, že matka a ani otec nimi uvádzané náklady ničím nepreukázali. Určená suma výživného na
maloleté deti  predstavuje  8,6%, resp. 7,64 % otcovho čistého príjmu, pričom podľa  súčasnej judikatúry
by sa malo výživné na deti určovať vo výške 25-30% z príjmu povinného rodiča (uznesenie KS TT
sp.zn. 10 CoP/15/2016). Matka  ďalej poukázala na nepeňažný príjem otca spočívajúci v používaní
služobného motorového vozidla vo výške cca 230 eur mesačne a konštatovala, že otec aktuálne
prispieva obom maloletým výživným vo výške po 350 eur mesačne, matka nastúpila  na nové pracovné
miesto u obchodnej spoločnosti S. Y. s.r.o. s tým, že jej príjem sa veľmi nezvýši, nakoľko segment
hotelierstva  prežíva ťažké obdobie. Maloletý G. chodí pravidelne na kozmetické ošetrenia, ktorých cena
sa pohybuje v sume cca 200 eur mesačne. Otec sa od uzavretia rodičovskej dohody vo veci styku s deťmi
nedostavil a ani nedal vedieť, že nepríde (naposledy 02.10.2020). Určeným výživným životná úroveň
oboch maloletých detí  v porovnaní s ich doterajším životom hlboko a zásadným spôsobom  klesne
a naopak, otcova už aj tak vysoká životná úroveň sa zvýši.  Matka poukázala na  zásadu zakotvenú
v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej majú maloleté deti právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov, v tomto prípade  so zohľadnením vysokej životnej úrovne  a majetkových pomerov otca
a osobnej starostlivosti matky.

8.  Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
výrokoch III. a IV. ako vecne správne a spravodlivé  potvrdiť.  Konštatoval, že matka v priebehu konania
vyčíslila nereálne náklady, ktoré nielenže nepreukázala, ale tieto ani preukázať nevie, keďže tieto sú
zjavne neodôvodnené  a neprimerané. Otec s odkazom na  rozhodnutie Krajského súdu v Žiline,
sp.zn. 10 CoP/43/2016 poukázal na to, že strava na jedno dieťa nemôže byť vo výške 358,20 eur,
rovnako nadhodnotené sú sumy 166 eur mesačne na oblečenie a 84,83 eur na drogériu, a to aj pri
dodržaní všetkých hygienických štandardov. Matke zadovážil bývanie v 3 izbovom byte v Bratislave bez
hypotekárneho úveru alebo iných dodatočných nákladov, kde sú mesačné náklady na bývanie v celkovej
sume 200 eur mesačne. Otec uviedol, že výživné hradí  nad rámec  rodičovskej dohody, v auguste jej
poslal  naviac sumu 200 eur ako príspevok na prípravu detí do školy, platí deťom stravu v škole a poplatky
ZRPŠ, pričom hradí aj šetriace poistky po 32 eur mesačne,  mesačne deťom dáva vreckové po 25 eur a v
septembri zakúpil dcére nový mobilný telefón.  Stretávanie s oboma deťmi neprebieha podľa rodičovskej
dohody  z dôvodu, že deti počas rozvodového konania kategoricky odmietali styk s otcom, boli vtiahnuté
matkou do rozvodového procesu tým, že matka ich  informovala o súvisiacich veciach  a dokonca s nimi
píše listy otcovi, a to ako im nechce  otec prispievať na ich výdavky. Otec vyslovil záujem stretávať sa s
deťmi a po konzultácii s kolíznou opatrovníčkou, s kurátorkou  a s psychologičkou  necháva situácii čas,
aby sa deti po rozvodovom konaní upokojili. Otec vo vyjadrení uviedol, že podľa predrozvodovej dohody
platí výživné v sume 700 eur mesačne na obe deti, platí všetky energie, hypotéku na dom vo výške 468
eur mesačne a bývalá manželka mu za energie posiela náhradu vo výške 200 eur mesačne .

9.  Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

10.  Matka v následných písomných vyjadreniach uviedla, že otec nepoprel vysoký životný štandard a
výška jeho mesačného príjmu bola  ustálená v sume prevyšujúcej 5 000 eur.  Tým, že otec aktuálne styk
s maloletými nevykonáva, svoju ponuku na pomoc iba prezentuje navonok (nie reálne), matke vznikajú
ďalšie náklady a povinnosť na osobnú starostlivosť, ktoré  špecifikovala v doloženom prehľade. Matka
uviedla, že otec menil termíny určené súdom na styk s deťmi  a tým, že si deti neberie, šetrí na výdavkoch
na nich. Otec je manipulátor, jej aj deťom sa viackrát pred vysťahovaním vyhrážal volaním sociálky,



vyhrážal sa im ekonomickou likvidáciou a vyštvaním z Bratislavy. Keby bol dobrým a starostlivým otcom
(ako sa popisuje), deti by sa na neho tešili a  nemohol by sa vyjadrovať, že peniaze sú len jeho. Matka
uviedla, že podľa doterajšieho života s bývalým manželom si dovoľuje tvrdiť, že prospievať navyše mimo
výživného určeného súdom otec nebude. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že matka vytvára prekážky
ohľadom stretávania sa otca s deťmi, samotné deti vidia, že otec ich kontaktuje len účelovo (iba pred
podaním žiadosti na súd) a nepotrebuje s nimi bližší a hlavne  dlhší kontakt.

11.  Otec v následnom písomnom vyjadrení z 19.11.2020 uviedol, že deti neboli pri návštevách u neho
obmedzované a bolo s nimi slušne a láskyplne zachádzané. Deti majú obavu k nemu chodiť a aj
komunikovať s ním, keď ich komunikácia cez telefón je  znateľne iná ak sú samé, alebo  ak  sú v
prítomnosti matky. Otec uviedol, že podľa jeho názoru sa  matka nachádza v psychicky zložitej situácii.

12.  Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď v
posudzovanej veci v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode manželstva  nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, a to  bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok  (ďalej „C.s.p.“).  Keďže výrok  rozsudku o rozvode manželstva nebol odvolaním napadnutý
(tento nadobudol právoplatnosť 08.10.2020) a odvolaciemu prieskumu bolo podrobené rozhodnutie súdu
prvej inštancie len v časti  týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva ,  odvolací súd  účastníkov konania  (manželov) v ďalšom texte  tohto rozhodnutia  označuje
ako matka a otec.

13.  Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14.  Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej  povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods. 1 C.m.p., § 380
ods. 2 C.s.p.).

15.  Ako  ďalšiu podstatnú okolnosť  zdôrazňuje, že konanie o rozvod manželstva  (ktoré je návrhovým
konaním) je zo zákona spojené s konaním o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po
rozvode (§ 100 C.m.p.), ktoré je svojim charakterom konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých,
ktoré je možné začať aj bez návrhu, v ktorých prípadoch nie je  súd rozsahom odvolania viazaný a
kedy  súd môže prekročiť návrh účastníka  aj v odvolacom konaní. Uvedené zdôrazňuje v nadväznosti
na skutočnosť, že matka v podanom odvolaní výslovne napadla  len výroky III. a IV. rozhodnutia,
týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom  (tzv. bežného výživného). Výroky
V. a VI. rozhodnutia,  upravujúce výšku  výživného určeného na tvorbu úspor,  sú však  výrokmi
vychádzajúcimi z totožných hmotnoprávnych ustanovení Zákona o rodine (pri ktorých je  podstatným
posúdenie majetkových pomerov povinného rodiča a rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí) a sú
zároveň aj výrokmi závislými od rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom.
Na základe uvedeného odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu  aj výroky V. a VI. rozhodnutia,
výslovne nenapadnutých odvolaním matky aj napriek tomu, že súd prvej inštancie na posudzovanom
rozhodnutí (nesprávne)  vyznačil právoplatnosť aj týchto výrokov.

16.   Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Námietky matky uvedené v odvolaní  je nutné podriadiť  pod  ust.  § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.,
podľa  ktorého je odvolanie  prípustné proti každému rozhodnutiu  súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými
znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu zmätočnosti uvedenú  v citovanom ustanovení  sú: a/ zásah



súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

18.   Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo
nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane
sporu (účastníkovi konania)  realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj R 129/1999  a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012),
vrátane práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Veľký senát občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že pojem „procesný postup“ súdu
treba takto vykladať aj za účinnosti C.s.p..

19.  Odvolací súd zdôrazňuje, že  právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán , resp. účastníkov konania
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je
rámcovo upravená v § 220 ods. 2 C.s.p.,  pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku
alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe (návrhu). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu však
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami   pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to,
že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle   a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý
proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval
pri posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré C.s.p. kladie na
obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných
práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný
súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom
vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo
účastníka civilného súdneho konania  na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd  a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

20.  Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom uviedol, čoho sa
manžel  návrhom na rozvod manželstva so zákona spojeným s konaním o úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom narodeným  z manželstva na čas po rozvode  domáhal, ako sa k návrhu
vyjadrila manželka (matka  maloletých detí), aké dôkazy v konaní vykonal, stručne  právne a skutkovo
odôvodnil výroky I. a II., ktorými rozviedol manželstvo účastníkov  a  schválil rodičovskú dohodu riešiacu
otázku  zverenia maloletých detí, ich zastupovania a spravovania  majetku,  styk otca s maloletými deťmi
a vzájomnú informačnú povinnosť rodičov (voči  výroku o  schválení dohody rodičov nie sú rodičia podľa
§ 122 C.m.p. oprávnení podať odvolanie a ani ho nepodali), v ods. 22, 23 a 24 uviedol, aký stav týkajúci
sa pomerov rodičov zistil z listinných dokladov  doložených  účastníkmi, aké sú pomery maloletých detí  a
aké mesačné náklady na maloleté deti v priebehu konania  špecifikovali a vyčíslili rodičia s konštatáciou ,
že vyčíslené náklady  na maloleté deti  matka a otec nepreukázali. Následné rozhodnutie týkajúce sa
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom  uvedené vo výrokoch III., IV., V. a VI. odôvodnil  úvahou
o tom, že  „určené výživné na maloletého  G. vo výške 450  eur a 100 eur na tvorbu úspor mesačne
a na maloletú  S. vo výške 400 eur a 100 eur na tvorbu úspor mesačne, popri schopnosti, možností a
majetkových pomerov matky, ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti, vo výške 100 eur mesačne
na každé dieťa, im zaručuje uspokojovanie priebežne sa vyskytujúcich (bežných) odôvodnených potrieb
detí, ako aj všetkých potrieb prospešných pre ich všestranný vývoj ako aj životnú úroveň rodičov, s
prihliadnutím na skutočnosť, že na úhrade potrieb vyskytujúcich sa nepravidelne alebo mimoriadne sa
účastníci konania vedia dohodnúť.“

21.  Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5  Zákona o rodine,  plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.                     Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa



podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

22.  Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

23.  Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24.  Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že matkou uvádzané odvolacie  dôvody
sú práve v nadväznosti na  stručné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie  naplnené, a to
vo vzťahu k výrokom upravujúcim výšku výživného, ako aj výživného určeného na tvorbu úspor.
Zdôrazňuje, že  výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho,
komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po
stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna,
a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods.
1, 2, 4, 5,  § 63 ods.3 , § 75 ods. 1 Zákona  o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ
na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti,  schopnosti a majetkové
pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V posudzovanom
prípade zo stručného odôvodnenia vzťahujúceho sa k výrokom o vyživovacej povinnosti otca  však
nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie na uvedené zákonné kritériá prihliadal, akým spôsobom
ich vyhodnotil,  z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností v otázke  určenia  tzv.
bežného výživného a výživného určeného na tvorbu úspor   vychádzal , či a s akým výsledkom
sa vôbec  zaoberal  relevantnými  otázkami nastolenými  vo vzťahu k určeniu výšky výživného na
obe maloleté deti účastníkmi konania,   a to  jednak vo vzťahu k zisteným pomerom na strane
oboch rodičov a jednak k  rozsahu odôvodnených potrieb oboch maloletých detí, prezentovaných
oboma rodičmi.  Zdôrazňuje, že súd  pri  rozhodovaní o výške  vyživovacej povinnosti povinného
rodiča nemôže rezignovať na dôsledné ustálenie  rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré majú
predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené
potreby dieťaťa boli  jednoznačne určiteľné,  tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie,
stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.),  a
pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť  tiež náklady na voľnočasové aktivity. Následne
musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom
rodičov so zohľadnením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a až napokon pristúpiť
k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch  maloletého dieťaťa bude podieľať každý z
rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných
vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a
pod.). Pri určovaní výživného určeného na tvorbu úspor  podľa § 63 ods.3 Zákona o rodine je povinný
sa   dôsledne zaoberať majetkovými pomermi povinného rodiča a tým, či zistené majetkové pomery
povinného rodiča mu  umožňujú platiť výživné určené na tvorbu úspor  a v akej konkrétnej výške je
ho s poukazom na zistené skutkové okolnosti  možné  považovať za odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa. Pokiaľ sa  v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito
podstatnými skutočnosťami nezaoberal, nevyhodnocoval ich a rozhodnutie odôvodnil  len stručnou
konštatáciou citovanou v odseku 20 tohto rozhodnutia,  ním prijaté rozhodnutie  týkajúce sa vyživovacej
povinnosti otca voči maloletým deťom, opierajúce sa o ust. § 62, § 63 ods.3, § 75 Zákona o rodine, je
nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Konajúci súd týmto postupom potom odoprel  účastníkom konania
možnosť  skutkovo a právne argumentovať  proti záverom prijatých vo výrokoch  III. až VI.  napadnutého



rozhodnutia, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu  o absolútne nedostatočnom  objasnení
skutkového a právneho základu rozhodnutia v týchto  častiach rozhodnutia.

25.  Aj napriek tomu, že uvedené pochybenie súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k výrokom  rozhodnutia
o výške vyživovacej povinnosti otca (tzv. bežného výživného a výživného určeného na tvorbu úspor)
je samo osebe dôvodom na  zrušenie a vrátenie veci v uvedenej časti  podľa § 389 ods. 1 písm. b/
C.s.p., odvolací súd dáva súdu prvej inštancie  do pozornosti  aj jeho nesprávny procesný postup,
týkajúci sa objasnenia skutočného stavu veci, majúceho podstatný význam pre rozhodovanie súdu o
výške vyživovacej povinnosti otca. Z obsahu spisu vyplýva, že  návrh na rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností  manželov k maloletým deťom na čas po rozvode  súd prvej
inštancie  riadne doručil ostatným účastníkom konania. V predvolaní na pojednávanie nariadené  na deň
21.08.2020  súd prvej inštancie  manželov  (rodičov maloletých detí) vyzval, aby (o.i.) doložili dôkazy
ohľadne príjmu za posledných 12 kalendárnych mesiacov (za každý mesiac jednotlivo), potvrdenia
o výške výdavkov v súvislosti so zabezpečením bývania a s vedením domácnosti, ako aj s výživou
maloletých detí s upozornením, že  účastníci nemajú predkladať súdu výpisy z bankových účtov, výplatné
pásky /lístky, pokladničné bloky a ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Zo zápisnice z pojednávania zo
dňa 21.08.2020 vyplýva, že  po jeho otvorení  obaja manželia   predniesli návrh, resp. vyjadrenie sa k
návrhu, vyjadrili sa  k otázke výživného (vrátane výživného určeného na tvorbu úspor) a  k nákladom
vynakladaným na obe maloleté deti, k  predmetu konania  sa vyjadril kolízny opatrovník, súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie konštatujúc, že listinné dôkazy sú známe obom stranám a následne
rodičia predniesli návrh rodičovskej dohody s obsahom preneseným do výroku II. rozhodnutia. Súd
prvej inštancie  po vyhlásení dokazovania za skončené vo veci vyhlásil rozsudok, v ktorého písomnom
odôvodnení konštatoval, že otec a aj matka vyčíslené  náklady na deti  (vrátane nákladov na bývanie)
nepreukázali, a to aj napriek tomu, že  náklady na maloleté deti uvádzané oboma rodičmi, týkajúce
sa  nákladov na stravu, oblečenie, hygienu a drogériu, záujmovými mimoškolskými aktivitami detí  a
inými výdavkami súvisiacimi s trávením voľného času nie je v zásade  možné preukázať inak ako práve
dokladmi o nákupoch uvedených vecí, resp. inými dokladmi o úhrade aktivít, resp. potrieb detí. Na
základe uvedeného  nebolo v posudzovanej veci  jednoznačne  možné, pri požiadavke prezentovanej
súdom prvej inštancie účastníkom  na nepredkladanie dokladov označených v predvolaní súdu na
pojednávanie dňa 21.08.2020,  prijať úvahu uvedenú  konajúcim súdom v napadnutom rozhodnutí,
že výšku  nákladov prezentovaných rodičmi, nimi vynakladaných na maloleté deti, v konaní rodičia
nepreukázali. V tejto súvislosti dáva odvolací súd  do pozornosti, že pri posudzovaní bežných  výdavkov
na stravu, nákup oblečenia, hygienických potrieb, nie je  bezpodmienečne nutné trvať  na predkladaní
blokov z nákupov, v takom prípade však  treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov
a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku a porovnateľnom postavení,
ktoré je však pri rozhodovaní  v odôvodnení rozhodnutia  nutné  jednoznačne ustáliť. Obdobne je nutné
posudzovať aj  opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické,
napr.  škola, zdravotný stav atď. a súčasne treba prihliadať aj na výdavky spojené so zabezpečením
trávenia voľného času maloletých detí počas prázdnin. V neposlednom rade treba podotknúť napokon
to, že  súd prvej inštancie je v konaní starostlivosti o maloleté deti podľa § 35 C.m.p. povinný zistiť
skutočný stav veci (t.j. čo najbližšie sa priblížiť   hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom
chránených záujmov) a v otázkach súvisiacich s určením výšky vyživovacej povinnosti otca bol povinný
vyzvať  účastníkov na predloženie  konkrétnych listinných dokladov, potrebných  pre konajúci súd  pri
posudzovaní  výšky vyživovacej povinnosti otca určenej podľa ust. § 62, § 63 ods. 3 a § 75 Zákona o
rodine.

26.   So zreteľom na uvedené považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa
vyživovacej povinnosti otca (t.j. vo výrokoch III., IV., V. a VI.) za nepreskúmateľný, nespĺňajúci zákonné
náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko v ňom absentujú dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých svoje rozhodnutie v tejto časti založil. Na základe uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie
vo výrokoch o určení výživného, výživného určeného na tvorbu úspor a v závislom výroku o trovách
konania  podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. zrušil, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok  nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom, keďže  z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné vyvodiť správnosť jeho skutkového
odôvodnenia a naň nadväzujúceho právneho posúdenia veci  a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec
v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie  na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri



ďalšom prejednaní veci posúdiť  a ustáliť otázky  naznačené odvolacím súdom v predchádzajúcej časti
rozhodnutia,  opätovne o  vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode  rozhodnúť
a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., tzn. v ňom uviesť stručný a jasný
výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri  posudzovaní
výšky vyživovacej povinnosti otca určenej podľa  hmotnoprávnych ustanovení Zákona o rodine, vysvetliť,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán  týkajúce sa zákonných podmienok
posudzovaných vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca (t.j. majetkových a finančných
pomerov na strane rodičov a rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí) ,  ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.  V  novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete
konania  súd prvej inštancie rozhodne  o náhrade trov  konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

27.   Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0  ( § 2 ods. 1 C.m.p.,  § 393
ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "59P/35/2020", "guid": "013b0361-2cfd-408f-970f-15ca1e61dd9a:9ad3f132-1f8e-48c8-bc8f-1bc6ff1829ff", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "562d7c43-308f-4068-9e7c-3cea30e2ee12:0340b0c8-2f1c-4bb1-a976-c1aff42d16d1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5316200365.1", "spisova_znacka": "10CoP/43/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/43/2016 z 23. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-08-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5316200365.1"}], "citovane_v": []}