{"guid": "16d568b1-7a45-47e6-b444-db0ccb167d79:b7705268-af4f-404d-bf39-96117ef848de", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1520205030.4", "spisova_znacka": "11CoP/109/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/109/2021 z 29. 4. 2021", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2021, sp. zn. 11CoP/109/2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1520205030.4", "identifikacne_cislo": "1520205030", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Weissová-Bakičová", "sudca_id": 1458, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-weissova-bakicova-1458", "datum_vydania": "2021-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "nazov": "§ 386 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7705268-af4f-404d-bf39-96117ef848de", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1520205030.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1520205030.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1520205030.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/109/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520205030
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1520205030.4

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: W. S., nar. XX.XX.XXXX a Z. S., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matka - H.. B. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. 3, XXX XX O. a otec - H.. H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX O., o
návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava V, č.k. 22P/96/2020-762, zo dňa 13.01.2021 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie sa    o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V, uznesením, č.k. 22P/96/2020-762, zo dňa 13.01.2021, zamietol návrhy otca.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2.  Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 363  zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ a dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na
zrušenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu vo veci samej vedenej pod sp. zn. 22P/123/2019,
ako aj vo veci nariadenia výchovného opatrenia vedenej pod sp. zn. 22P/135/2019, z doposiaľ
vykonaného dokazovania a podaní rodičov zistil, že neodpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné
opatrenie nariadené, keď otec neosvedčil, že na jeho strane, resp. na strane maloletých došlo k
zmene odôvodňujúcej zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. Poukázal na skutočnosť, že
v konaní, vedenom pod sp. zn. 22P/123/2019 bolo  nariadené znalecké dokazovanie znalcom z
odboru psychológia, pričom znalecký posudok zatiaľ nebol vyhotovený z dôvodu riešenia zmeny v
osobe znalca a konania otca, ktorý neakceptuje potrebu vykonania znaleckého dokazovania, ktoré
je v danom prípade nevyhnutným dôkazným prostriedkom pre spravodlivé meritórne rozhodnutie vo
veci ďalšej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a ktorého výsledky by
tvorili spoľahlivý podklad aj pre prípadné zrušenie aktuálne účinného neodkladného opatrenia, ktorým
došlo k pozastaveniu zabezpečovania striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti, na základe
rozsudku tamojšieho súdu, č.k. 20P/325/2012-1388, zo dňa 30.06.2015. Dospel k záveru, že v danom
čase nezistil zmenu pomerov odôvodňujúcu zrušenie uznesenia súdu č.k. 22P/184/2019-13, zo dňa
11.10.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/420/2019-106, zo dňa
21.11.2019, ktorým dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky v súlade s ich vôľou,
vychádzajúcou z ich subjektívneho prežívania v čase rozhodovania, ktoré súd nemá za objektivizované,
vzhľadom na  neuskutočnené znalecké dokazovanie. Prihliadol na názor maloletých detí prezentovaný
v rámci opakovaného pohovoru zo dňa 16.12.2020,  z ktorého vyplynulo zastabilizovanie ich situácie
v aktuálnom režime a realizáciu ich pravidelného kontaktu s otcom  aj nad rozsah času vymedzeného
neodkladnou úpravou, kedy sú deti  spokojné, pričom stav založený neodkladnou úpravou nemá žiaden
negatívny vplyv na kvalitu ich emocionálneho vzťahu s otcom.  Konštatoval, že maloletí  nepotvrdili otcom



uvádzanú príčinu ich nevôle pokračovať v striedavej osobnej starostlivosti v dôsledku manipulatívneho
konania matky, resp. starej matky. Mal za to, že bez uskutočnenia znaleckého dokazovania v konaní
o zmenu zverenia nie je možné túto skutočnosť, a ani  možný vplyv uvedených blízkych osôb detí
potvrdiť, ani vyvrátiť, keďže k zmene postoja detí došlo v dôsledku konania samotného otca, ktorý
k situácii prispel  svojim osobným  postojom a prístupom k výchove detí a doposiaľ nebol schopný
dostatočnej sebareflexie. Vyslovil názor, že z pohovoru s deťmi vyplýva, že rozvíjaním istých tém v nich
otec vyvoláva diskomfort. Zdôraznil, že k zmene nariadeného právoplatného neodkladného opatrenia
môže súd pristúpiť iba v prípade zmeny pomerov, resp. k jeho zrušeniu v prípade preukázateľného
odpadnutia dôvodu, ktorý súd viedol k jeho nariadeniu, avšak k takémuto rozhodnutiu nemôže pristúpiť
iba na základe zmätočných a často s vecou nesúvisiacich tvrdení a subjektívneho presvedčenia otca,
ktorý svojim konaním preukazuje svoju neschopnosť, resp. neochotu rešpektovať maloleté deti ako
plnohodnotné subjekty práva s ich autonómnym prežívaním a potrebami, čo ho značne diskvalifikuje
z hľadiska jeho rodičovských kompetencií. Poukázal na povinnosť súdu poskytnúť maloletým deťoch
ochranu, a to i na úkor jeho rodičov (čl. 5 písm. c) Základných zásad Zákona o rodine). Dospel k záveru,
že otec  nepreukázal takú zmenu pomerov, ktorá nastala od rozhodnutia súdu o dočasnom prezverení
detí odôvodňujúcu zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, keď otec naďalej stále zotrváva na
svojich postojoch a  na jeho strane vo vzťahu k pochopeniu potrieb maloletých detí neprebehol pozitívny
posun v dostatočnej intenzite. Rodičom odporučil  pokračovať vo využití odbornej pomoci, ku ktorej
dobrovoľne  na základe intervencie súdu pristúpili v priebehu konania sp. zn. 22P/135/2019 (o uloženie
výchovného opatrenia) s cieľom naučiť sa spolu vecne a konštruktívne komunikovať, reflektovať na
potreby detí a neprenášať na ne ich vzájomné nezhody a negatívne postoje. Uzavrel, že dôvody, pre
ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, naďalej trvajú a návrhy otca na zrušenie neodkladného
opatrenia vyhodnotil ako nedôvodné a neosvedčujúce závažnú zmenu  pomerov alebo odpadnutie
dôvodov, pre ktoré je neodkladné opatrenie nariadené. Konštatoval, že otcom navrhované zrušenie
súdom nariadeného neodkladného opatrenia by znamenalo, že by boli deti opätovne proti ich vôli
vystavené neprimeranému psychickému tlaku v dôsledku prežívaného diskomfortu pri nezmenenom
výchovnom postoji otca, ako aj jeho naladení vo vzťahu k matke. O trovách konania rozhodol podľa §
52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu  podal odvolanie otec, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť. Namietal
neprekonateľné a neodstrániteľné prekážky konania a nesplnenie procesných podmienok konania
z dôvodu, že v konaní vystupuje procesne nespôsobilý opatrovník ÚPSVaR Bratislava, ktorý je od
31.12.2014  bez právnej subjektivity. Mal za to, že   súd prvej inštancie sa nevyporiadal s jeho
návrhom na vylúčenie ÚPSVaR z konania, aj vzhľadom  na konflikt záujmov nezákonne pôsobiacich
pracovníkov Ústredia ÚPSVaR Bratislava, na ktorých je od 18.11.2020 podaná na Okresnom súde
Bratislava I diskriminačná žaloba (č.k. 14C/60/2020) pre porušovanie zákona s poukazom aj na súdom
potvrdené skutočnosti, že pracovníci ÚPSVaR konali bez poverenia riaditeľa Ústredia ÚPSVaR (Spr.
6002/21, 6003/2021, 6005/2021). Namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý jemu
a maloletým deťom znemožnil  uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, nesúladného s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Súdu prvej inštancie vytýkal, že mu  neposkytol všetky
dôkazy, nevydal mu zvukový záznam z nezákonných a neodborných výsluchov maloletých a vychádzal
z údajov účelovo a diskriminačne selektovaných, nevydal mu ani autentickú zápisnicu s podpisom
maloletých detí a napriek jeho námietkam o manipulovaní maloletých týchto vypočul. Namietal, že v
konaní vedenom pod č.k. 22P/96/2020  úmyselne vylúčil neodkladné opatrenia z konania vedeného
pod č.k. 22P/123/2019, nedoručil mu uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka, ktorého ustanovil
až v deň výsluchu maloletých  16.12.2020, čím mu zabránil odvolať sa voči rozhodnutiu, zúčastniť sa
výsluchu maloletých, ktorých  inštruoval, aby nesúhlasili s vydaním zvukového záznamu z vykonaného
pohovoru. Záznam o výsluchu maloletých zo 16.12.2020 považoval za rozporný, nesúladný s čl. 12
Dohovoru o právach dieťaťa a ust. § 38 CMP, vykonaný neodborne a nezákonne v prítomnosti Mgr.
G.. V ďalšom namietal postup súdu, ktorý neodkladné opatrenia podané dňa  03.08.2020, 23.08.2020,
14.11.2020 a 20.11.2020  zlúčil do dvoch konaní a následne do jedného pod sp. zn. 22P/96/2020
a o týchto rozhodol po zákonnej lehote, pričom opakované vylučovanie a spájanie návrhov do iných
konaní spôsobovalo predlžovanie konaní a nečinnosť súdu. Namietal, že súd opakovane zrušil fungujúcu
striedavú starostlivosť o maloleté deti a jeho napáda  vyhrážajúc sa mu znaleckým dokazovaním.
Nesúhlasil s názorom súdu, ktorý rodičom odporúčal odborné poradenstvo bez  zabezpečenia
odbornej pomoci rodine a s názorom, že navrhované zrušenie neodkladného opatrenia by spôsobilo
vystavenie  maloletých neprimeranému psychickému tlaku v dôsledku prežívaného diskomfortu pri



jeho nezmenenom výchovnom postoji a  ladení vo vzťahu k matke.  Namietal nesprávne poučenie
súdom prvej inštancie, keďže lehota na podanie odvolania plynie v trvaní troch mesiacov od doručenia
rozhodnutia súdu. Mal za to, že obsah zápisu z nezákonne vykonaného výsluchu maloletých dokazuje
absenciu otcovskej role v živote sudkyne, ktorá je zástupcom týrania detí výchovou otca, kopíruje
svoje vzťahy s otcom maloletých a koná podľa jej nastavenia osobného života, namiesto konania
podľa zákona. Nesúhlasil so záverom súdu, že pre zrušenie neodkladného opatrenie neboli žiadne
dôvody,  okrem pomsty zákonnej sudkyne pre jej výsluch pred OČTK. Poukázal na to, že sudkyňa
nekoná vo veci samej 22 mesiacov, komplexne uvádza úmyselné nepravdivé údaje voči jeho osobe,
sústavne a chronicky udáva lživé údaje  a informácie, od októbra 2019 nie je schopná si dožiadať
správu ošetrujúcej lekárky maloletých a správu zo školy. Nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie,
vzhľadom na podávané námietky zaujatosti voči konajúcim sudcom, VSÚ, asistentkám, tajomníčkam,
sudcom a senátom odvolacieho súdu a podané návrhy na vylúčenie ich z konania, ktoré boli adresované
predsedovi Okresného súdu Bratislava V a o ktorých nebolo opakovane rozhodnuté. Námietky zaujatosti
voči senátom 11CoP a 20CoP, 21CoE a 1CoE Krajského súdu v Bratislave adresoval predsedovi
Krajského súdu, o ktorých rovnako nebolo rozhodnuté.

4. Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie  otca
je potrebné ako neprípustné odmietnuť.

5. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6.  Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

7.  Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

8.  Podľa § 59 ods.1 CMP odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa
rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia
podľa § 304 písm. f/.

9.  Podľa § 60 CMP odvolanie nie je prípustné, ak proti uzneseniu nemožno podať sťažnosť.

10.   Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
11.  Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania a ním napadnutého rozhodnutia,
zisťoval, či odvolanie  smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie
prípustné. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že odvolanie podané proti uzneseniu vo svojej podstate
prípustné nie je a pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vypočítané v ust. § 357 CSP
pri splnení podmienky, že takéto uznesenie bolo  vydané sudcom. V civilnom mimosporovom konaní
ust. § 59 a § 60 CMP modifikuje prípustný predmet rozšírením okruhu rozhodnutí, proti ktorým je



odvolanie prípustné   a možnú konkurenciu opravného prostriedku (odvolania) a prostriedku procesnej
nápravy (sťažnosti).Vychádzajúc z uvedenej koncepcie prípustnosti odvolania voči taxatívne uvedeným
uzneseniam súdu prvej inštancie, za situácie, ak v napadnutom uznesení   súd  prvej inštancie
nerozhodol o veci samej (§ 59 ods.1 CMP) a ak proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie
neodkladného opatrenia nie je možné podať sťažnosť (§ 60 CMP),  odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia, nariadeného
uznesením Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/184/2019-13, zo dňa 11.10.2019, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/420/2019-106, zo dňa 21.11.2019, považoval za
také rozhodnutie, proti ktorému procesný predpis odvolanie nepripúšťa. Ustanovenie § 357 písm. e/ CSP
totiž pripúšťa odvolanie len proti uzneseniu o zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1 CSP.
12. Súd prvej inštancie správne poučil účastníkov konania v rozhodnutí  o neprípustnosti podať
odvolanie proti uzneseniu (v súlade s ust. § 357 CSP). Vzhľadom k tomu, že proti uzneseniu, ktorým
súd zamietol návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zákon nepripúšťa odvolanie, odvolací súd
vyhodnotil námietku otca súvisiacu s predĺžením lehôt na podanie odvolania (zák. č. 62/2020 Z.z. v znení
zmien a doplnkov, o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19), ako nedôvodnú.  Opatrenie týkajúce sa   pozastavenie plynutia procesných
lehôt, ktoré vyplývajú z procesných právnych predpisov alebo z rozhodnutí súdov, sa vzťahuje napr.
na lehotu na podanie opravného prostriedku, lehotu na doplnenie podania či lehotu na vyjadrenie sa k
podaniu protistrany.
13. Tým, že otec podal odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému zákon nepripúšťa podať odvolanie,
odvolací súd odvolanie bez vecného preskúmania správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.
14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie vyplýva, že súd zamietol návrhy otca, pričom v záhlaví uznesenia označuje konanie o zrušenie
neodkladného opatrenia a zamietnutie žiadosti otca na vydanie zvukového záznamu. Posudzujúc obsah
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je nesporné, že rozhodoval o návrhu otca
na zrušenie neodkladného opatrenia. Takéhoto petitu sa domáhal otec podaním zo dňa 22.08.2020,
ktoré označil ako podanie k sp. zn. 22P/123/2019, ktoré doručil do odvolacieho konania vedeného na
Krajskom súde Bratislava. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že Krajský súd v Bratislave postupom podľa ust.
§ 6 CMP, § 12, §ň40 a 43 CSP vec postúpil súdu prvej inštancie ako vecne príslušnému na prejednanie
(11CoPno/15/2020), ktorá vec bola následne  dňa 8.9.2020 pridelená na rozhodnutie sudkyni Mgr. U.
S. (por č.l. 66). Rovnako je nesporné, že návrh otca zo dňa 31.07.2020, ktorým žiadal okrem iného o
zrušenie neodkladného opatrenia (uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/184/2019 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 420/2019) podaný na Krajský súd v Bratislave
bol zapísaný pod sp. zn. 20CoPno/11/2020 a postúpený dňa 8.9.2020 súdu prvej inštancie ako súdu
vecne príslušnému na konanie podľa § 6 CMP, § 12, § 40 a 43 CSP. Uznesením č.k. 22P/108/2020
súd prvej inštancie spojil konanie o návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia vedené pod
sp. z. 22P/96/2020 a konanie o návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia vedené pod sp.
zn. 22CoP/108/2020 (návrh zo dňa 31.07.2020) na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn.
22P/96/2020. Predmetom daných návrhov (spojených na spoločné konanie) boli i iné nároky otca,
a súčasťou spisu sú i ním podané ďalšie návrhy na zrušenie a nariadenie neodkladného opatrenia
(zo dňa 11.12.2020, doručené dňa 14.12.2020 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa
19.11.2020, doručený dňa 20.11.2020), pričom sa javí, že súd prvej inštancie sa danými nárokmi a
ďalšími návrhmi otca nezaoberal.
15. Podľa § 52 ods. 1 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
16. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca  je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
17. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
19. Vzhľadom na v odvolaní otcom uvádzané skutočnosti týkajúce sa námietky zaujatosti odvolací
súd konštatuje, že obsah spisu tvorí otcom podaná námietka zaujatosti do danej konkrétnej veci
zo dňa 15.12.2020, pričom súčasťou spisu sú i kópie jeho podaní adresovaných predsedovi, resp.
podpredsedníčke Okresného súdu Bratislava V a predsedovi Krajského súdu v Bratislave, vyjadrenia



k podaným námietkam zaujatosti a podania týkajúce sa iných ďalších konaní vedených na Okresnom
súde Bratislava V vo veci starostlivosti o maloleté deti S.. So zameraním sa na námietku zaujatosti
podanú v danej prejednávanej veci odvolací súd zistil, že túto otec odôvodňuje nekonaním zákonnej
sudkyne  vo veci sp. zn.  22P/96/2020  a ďalších konaniach (sp. zn. 22P/123/2019 a 2Em/4/2019),
nedodržiavaním zákonných lehôt pri rozhodovaní vo veci samej a v konaniach o návrhoch na nariadenie
neodkladného opatrenia, konkrétne aj v danom konaní, vylučovaním ním podávaných návrhov  na
samostatné konania a následne ich spájaním do spoločného konania tak, že redukuje počet návrhov
vo vzťahu k rozhodovaniu o neodkladných opatreniach, a následne rozhodne len o jednom, vyzýva ho
na vyjadrenie sa v konaní listom bez označenia čísla konania,  nezákonným  vypočúvaním maloletých
detí v núdzovom stave, nevydaním mu zvukového záznamu z vykonaného pohovoru s maloletými, na
ktorých vyvíja nátlak a neoprávnenými zásahmi do ich integrity.  Zároveň  poukázal na momentálne
prebiehajúce  konanie na OKP Bratislava V pod č.k. ORP-960/1-VYS-2020 a prešetrovanie činnosti
sudcov Okresného súdu Bratislava V a Krajského súdu v Bratislave.
20. Odvolací súd  s poukazom na ust. § 53 ods. 3 CSP udáva, že v záujme plynulosti konania bez
zbytočných prieťahov sa strane zamedzuje, aby účelovo predlžovala konanie námietkami. Zákon z
tohto dôvodu upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti
nadriadenému súdu, pričom medzi tieto výnimky sa vzťahujú i námietky, ktoré sa obsahovo týkajú
postupu sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo jeho rozhodovacej činnosti. V tomto prípade sa
k námietke neprihliadne a zákonný sudca pokračuje v konaní. Nie je povinnosťou súdu informovať
účastníka konania o spôsobe vybavenia ním podanej námietky zaujatosti, keď svoj nesúhlas s týmto
postupom môže uplatniť v rámci opravného prostriedku.  Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom
spisu, obsahom vznesenej námietky zaujatosti voči zákonnej sudkyni  Mgr. U. S. dospel k záveru,
že z obsahu námietky zaujatosti podanej otcom jednoznačne vyplýva, že zaujatosť zákonnej sudkyne
odôvodnil výlučne  okolnosťami spočívajúcimi v jej postupe v konaní, t.j. namietanom procesnom
postupe,  z dôvodu ktorého v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 CSP nebolo potrebné vec nadriadenému
súdu  na rozhodnutie o námietke zaujatosti predkladať. Z podanej námietky zaujatosti žiadnym
spôsobom nevyplývajú dôvody pre vylúčenie sudkyne z prejednávania a rozhodovania sporu upravené v
ust. § 49 ods. 1 CSP, t.j. vzťah sudkyne k predmetu sporu, stranám sporu alebo ich právnym zástupcom a
ani skutočnosť, že by svoju zaujatosť v konaní  namietala zákonná sudkyňa a o tejto by bolo rozhodnuté.
Odvolací súd ďalej poukazuje i na fakt, že samotné podanie sťažnosti a tvrdenia sťažovateľa o porušení
jeho základných práv bez ďalšieho nezakladá automaticky dôvod pre uplatnenie námietky zaujatosti
podľa § 49 CSP. Pokiaľ sa otec odvoláva a namieta zaujatosť voči zákonnej sudkyni Mgr. U. S. v iných
ďalších konaniach týkajúcich sa maloletých detí S., rozhodovanie o týchto námietkach bude predmetom
uvedených konaní.

21.  Odvolací súd zaoberajúc sa v odvolaní uvádzanou námietkou zaujatosti voči odvolaciemu senátu
11CoP Krajského súdu v Bratislave, konštatuje, že na danú námietku neprihliadal s poukazom na ust. §
53 ods. 3 CSP, pretože sa týka okolností rozhodovacej činnosti senátu  odvolacieho súdu.

22.  O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa  § 52 CMP.

23.  Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0  (§ 2 ods.1 CMP,  § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22P/96/2020", "guid": "03592ffd-979e-4d9a-8a36-793234a4d2f0:22e2495c-22cb-44c2-a32a-3d661685f45d", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "585ee7f9-b2e0-4b6c-8ace-9569534491b8:9130dfb0-0d00-40a2-aff8-79b2cf97f55b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1519204817.1", "spisova_znacka": "11CoP/420/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/420/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1519204817.1"}], "citovane_v": [{"guid": "16d568b1-7a45-47e6-b444-db0ccb167d79:ec81ad58-c8b2-4c2e-82e8-420b6633cfe0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1520205030.4", "spisova_znacka": "11CoP/109/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/109/2021 z 29. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1520205030.4"}]}