{"guid": "86564b78-e572-42a2-9d0b-c5fecab666ce:826138de-a61b-4e21-b7d5-1182e767e7a8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1611203790.2", "spisova_znacka": "8Co/195/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/195/2019 z 7. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 7. júna 2021, sp. zn. 8Co/195/2019, ECLI:SK:KSBA:2021:1611203790.2", "identifikacne_cislo": "1611203790", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ján Burik", "sudca_id": 178, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-burik-178", "datum_vydania": "2021-06-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-150", "nazov": "§ 150 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-150", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149.odsek-3", "nazov": "§ 149 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149.odsek-2", "nazov": "§ 149 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "nazov": "§ 143 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-143"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-150", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-149", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-143"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/826138de-a61b-4e21-b7d5-1182e767e7a8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1611203790.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1611203790.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1611203790.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/195/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611203790
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1611203790.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: O.. O. Z., D.. XX.XX.XXXX, N.
A. A. XX, F., proti žalovanému: S. P., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. Č.. XXX, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa
05. novembra 2018, č.k. 27C/186/2011-399, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  napadnutý  rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e  .
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania  nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
žalobkyne a žalovaného tak, že prikázal solidárny záväzok žalobkyne a žalovaného voči veriteľovi
Slovenská Z. V.. Z.., L.: XX XXX XXX, H. XX, N. zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/
X/X vo výške ku dňu rozhodnutia súdu -                  1.350,67 eur do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá
bude povinná predmetný dlh v celosti uhradiť a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom
vyrovnania sumu                  675,34 eur  do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.288,37 eur titulom náhrady za prostriedky vynaložené z
majetku žalobkyne na zaplatenie kontokorentného úveru č. XXXXXXXXXX/X/X Z. Z. V.. Z.. do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok
za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume              66 eur spoločne a
nerozdielne. Žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania a obom stranám uložil povinnosť nahradiť
trovy vzniknuté štátu, a to každej z nich v 1/1, pričom                   o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak podľa § 143, §148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, 4, § 150 Obč. zákonníka s odôvodnením, že
po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobkyňou ostalo predmetom sporu len vyporiadanie spoločného dlhu
strán, a to kontokorentného úveru, poskytnutého stranám spoločnosťou Slovenská Z. V.. Z.. na základe
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý úver bol poskytnutý formou povoleného prečerpania sporožírového
účtu strán č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobkyňa zároveň žiadala zaviazať žalovaného zaplatiť jej sumu
ňou zaplatených úrokov na predmetnom účte. Vykonaným dokazovaním zistil, že strany uzatvorili
manželstvo dňa XX.XX.XXXX, F. N. F. Okresného Z.W. O. č. k. XC/XX/XXXX - XX R. W. XX.XX.XXXX,
právoplatným dňa 26.05.2008. Počas trvania manželstva dňa 15.04.2002 uzatvorila žalobkyňa so Z.
Z. V.. Z.. R.                 P. Ú. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bol sporožírový účet,
ktorého majiteľkou sa stala žalobkyňa. Dňa 10.03.2004 uzatvorila žalobkyňa so Z. Z. V.. Z.. Zmluvu o
kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru Č.. XXXXXXXXXX/
X/X s výškou úverového rámca 40.000 Sk. Dňa 03.12.2004 Dohodou                          o pristúpení k
právam a záväzkom a Dodatkom č. 1 k Zmluve o bežnom účte                           Č.. XXXXXXXXXX/
XXXX, uzavretým medzi Z. Z.P. V.. Z.. a žalobkyňou ako pôvodnou majiteľkou účtu a žalovaným ako



pristupujúcim majiteľom účtu, pristúpil žalovaný ku všetkým právam a povinnostiam zo zmluvy. V zmysle
bodu III. Dodatku sú pôvodný                   a pristupujúci majiteľ v právnych úkonoch týkajúcich
sa spoločného vkladu oprávnení spoločne a nerozdielne. Kontokorentný úver strany ešte za trvania
manželstva vyčerpali                   a podľa ich zhodných tvrdení bol úver za trvania manželstva
použitý na uspokojovanie spoločných potrieb oboch manželov. Uzavrel preto, že úver bol pred rozvodom
manželstva použitý v prospech oboch manželov a nebol vynaložený na majetok v osobnom vlastníctve
len jedného z manželov. Po rozvode manželstva bola časť prostriedkov z kontokorentného úveru použitá
na úhradu iných spoločných dlhov oboch manželov, ako obaja zhodne vo svojich podaniach tvrdili. Obe
strany zhodne tvrdili, že úver č. XXXXXXXXXX bol splácaný                   z prostriedkov kontokorentného
úveru poskytnutého k sporožírovému účtu aj po rozvode manželstva, pričom prostriedky tohto úveru boli
použité na kúpu novinového stánku                    S. F., ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve, bol
zdrojom príjmov, ktoré sa stali súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva a na práci v ňom sa podieľali
obaja manželia. Uzavrel preto, že aj úver č. XXXXXXXXXX patril do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a ak sa z prostriedkov kontokorentného úveru splácal tento \"bežný\" úver v BSM, išlo opäť
o použitie prostriedkov úveru na účely spoločné obom manželov, a nie na  majetok vo výlučnom
vlastníctve len jedného z nich. V konaní nevyšlo najavo, že by niektorá časť úveru bola použitá výlučne v
prospech žalobkyne alebo žalovaného na zveľadenie ich výlučného majetku, vychádzal preto z toho, že
prostriedky úveru boli použité na spoločné účely oboch manželov. Kontokorentný úver preto posúdil ako
súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré jeden z bývalých manželov navrhol súdu po
jeho zániku včas vyporiadať.  Ku dňu zániku BSM bol zostatok účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX   - 37.249,39
Sk, t. j. - 1.326,45 eur a ku dňu vyhlásenia dokazovania za skončené (04.10.2018) bol zostatok účtu -
1.350,67 eur. Vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké  a považoval za spravodlivé, aby
sa na úhrade predmetného dlhu, ako aj úrokov z neho plynúcich, podieľali strany pomerne, každý v jednej
polovici. Rozhodol preto, že žalobkyňa sa zaväzuje splatiť predmetný úver a žalovaný je povinný zaplatiť
jej polovicu dlhu nachádzajúceho sa na predmetnom účte, t. j. sumu  675,34 eur (1/2 zo zostatku ku dňu
rozhodovania súdu).                     Z predložených výpisov z bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zistil,
že odo dňa zániku BSM do dňa vyhlásenia dokazovania za skončené (04.10.2018) zaplatila žalobkyňa
na kontokorentný úver k účtu sumu 4.362,69 eur a žalovaný zaplatil sumu 1.785,96 eur. Rozdiel medzi
uvedenými sumami predstavuje 2.576,73 eur,  a preto na návrh žalobkyne zaviazal žalovaného zaplatiť
jej polovicu z tohto rozdielu, a to sumu 1.288, 37 eur. V súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. určil žalovanému
s prihliadnutím na jeho situáciu, že je dôchodca s príjmom                  335 eur, z ktorého spláca
úver na dom v jeho vlastníctve, dlhšiu lehotu na plnenie, a to 30 dní od právoplatnosti rozsudku.   O
náhrade trov konaniach rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 a § 257 C.s.p. s odôvodnením,
že vyporiadanie BSM bolo v záujme oboch účastníkov  a úspešnosť oboch účastníkov v konaní bola
takmer rovnaká, preto žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal a z rovnakého dôvodu obe strany
zaviazal povinnosťou náhrady vzniknutých trov štátu, ktorými sú vecné náklady v celkovej sume 48 eur,
náhradu ktorých priznal Slovenskej sporiteľni a. s. uznesením zo dňa 18.12.2012 a zo dňa 04.10.2013.
O povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. b) a
ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný,                   v
ktorom  uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie a sumy, ktoré by mal zaplatiť žalobkyni,
považuje za nespravodlivé; žalobkyni nie je nič dlžný a keby mal zaplatiť požadovanú sumu,  tak by
vlastne splatil celý úver on. Uviedol, že za obdobie 2008 až 2010 vložil na spoločný účet č. XXXXXXXXX
sumu 92.491,06 Sk, t. j. 3.070,14 eur. Tento účet si založil spoločne s bývalou manželkou nielen vo
vlastný prospech, ako ona tvrdí, ale                       v spoločný prospech, keďže mali bezpodielové
spoluvlastníctvo ako manželia. Bývalá manželka si viedla svoj \"súkromný\" účet v Z. Z. Č.. XXXXXXXX/
XXXX                        a zatajovala mu, koľko má na tomto účte a zatajila to aj pri vysporiadavaní.
Našiel kópiu tohto účtu z roku 2002, ktorú priložil k odvolaniu. K existujúcim vtedajším účtom nakreslil
grafickú prílohu č. 3 a uviedol, že mal len jeden účet, a to spoločný. Nový účet si založil po rozvode
dňa 07.07.2008. Uviedol, že dokladá aj tri listy výpisov o spotrebnom úvere, a to zo dňa 21.07.2009  so
sumou pohľadávky 61,99 eur,  zo dňa 14.01.2010 so sumou 36,32 eur a zo dňa 28.01.2010 so sumou
136,36 eur. Z uvedeného vyplýva, že úver dovtedy splácal                          a chýbajúca suma nebola veľká.
Povolený debet na účte bol 40.000 Sk, podľa výpisu zo dňa 31.03.2011, kedy už prestal vkladať na tento
účet je mínusová položka 1.464,06 eur. Podľa výpisu zo dňa 28.12.2009 je omeškaná suma pohľadávky
35,85 eur a z januára 2009 je podľa výpisu sporožírového účtu - 1.343,03 eur. Úver bol 150.000 Sk a
on vložil na daný účet celkom 92.491,06 Sk, t. j. 3.070,14 eur. Keby bývalá manželka splácala tak ako
on, t. j. rovnakými splátkami, tak banka nemusela ísť do povoleného debetu - 40. 000 Sk. Peniaze však
nevkladala na tento spoločný dlhový účet, ale na svoj účet,  ktorý si zatajovala                        a nepriznala



ani pri vysporiadaní; prostriedky na tomto účte boli aj z manželstva trvajúceho                     7 rokov, aj
niekoľko mesiacov. Poukázal na rok 2009, v ktorom na začiatku bol sporožírový účet - 1.343,03 eur a
koniec roka je omeškaná suma 35,85 eur. Z týchto dôvodov sa necíti byť dlžníkom. Ďalej sa v odvolaní
vyjadril k osočovaniu bývalou manželkou ohľadne falošných podpisov - vklady do N., G. Č. A. O.H. R.
R. XX.XX.XXXX o vklade 100.000 Sk a uviedol, že v tej dobe s ňou nežil, ďalej predložil kópiu cenného
papiera od A. A., ktorý si zakúpil v roku  1996, ktorý mu zobrala z jeho dielne. Nesúhlasil s jej tvrdením,
že pred manželstvom s ňou nič nemal, pretože keď sa prisťahoval do G., prišiel s dvoma autami, mal
zariadenie stolárskej dielne, ako aj rôzne zámočnícke veci                       a doložil podpísané prehlásenie
od M. T., ktorý mu pomáhal pri demolačných prácach časti stavby S. F.Í..
3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že v čase nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o
rozvode manželstva mali so žalovaným poskytnuté a nesplatené dva úvery. Išlo o spotrebiteľský úver
č. XXXXXXXXX/XXXX vo výške 150.000 Sk, ktorý bolo potrebné splatiť v stanovenom termíne, bol
použitý na kúpu novinového stánku, ktorý využíval žalovaný na svoju činnosť. Od roku 2009 ho prestal
splácať, musela ho splácať ona, ukončený bol XX.XX.XXXX. Tento úver nie je predmetom sporu.
Predmetom sporu je kontokorentný úver č. XXXXXXXXXX/XXXX, pôvodne v sume 40.000 Sk, pričom
ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva bol stav 39.096,39 Sk a ku dňu 31.12.2018 bola
zostatková suma 1.356,96 eur. V tomto rozmedzí sa pohyboval stále a k žiadnym veľkým zmenám
nedošlo. Tento úver nebol časovo obmedzený a od roku 2011 (po skončení spotrebného úveru) sama
splácala úroky a poplatky, cca 25 eur mesačne, aby sa základ nezvyšoval. Keďže k dohode  medzi
stranami nedošlo, obrátila sa na súd, aby mohla získať 1/2 sumy z istiny, ktorú v decembri 2018 na
základe rozhodnutia súdu celú vyplatila                        a 1/2 úrokov, ktoré splácala od roku 2011.
Tieto obidva úvery boli prepojené, všetky finančné prostriedky, ktoré sa vložili, je jedno na ktorý úver, sa
automaticky presunuli na spotrebný úver, ktorý bol časovo limitovaný, teda všetky finančné prostriedky,
ktoré boli vložené do 27.04.2011, v skutočnosti splácali kontokorentný úver a na kontokorentnom úvere
zostávala stále pôvodná dlžoba. Výpisy predložené žalovaným nie sú smerodajné, pretože peniaze boli
ihneď presúvané na spotrebný úver a kontokorentný úver vôbec nesplácali. K jej osobnému účtu uviedla,
že ho vlastnila už pred uzatvorením manželstva so zostatkom cca 5.000 Sk, na tento účet jej chodila
pravidelne výplata a tiež z neho pravidelne čerpala na vedenie domácnosti, v čase rozvodu sa tam
nachádzala suma 798 Sk.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrval na svojich námietkach uvedených v
odvolaní, že žalobkyňa si neplnila povinnosť splácať úver po rozvode manželstva a že on vyplatil nad
rozsah svojej jednej polovice dlhu aktuálneho v čase rozvodu manželstva,  zo sumy dlhu v aktuálnom
čase zaplatil 2.589 eur a žalobkyňa iba 1.212 eur, teda v čase určeného splátkového kalendára.
Namietal, že súd ho zaviazal k zaplateniu                          1  nedoplatku plus úroky z omeškania bez
toho, aby preukázal, ktorý z bývalých manželov sa akým podielom podieľal na splácaní predmetného
dlhu po rozvode manželstva. Pokiaľ nestačia jeho výpisy z banky o vkladoch na predmetný účet, súd
mal zabezpečiť výpisy                    z banky - koľko kto zaplatil v období určeného splátkového kalendára.
Prednosť mal na splácanie predmetný spotrebný úver. Predložil kópiu 1. Upomienky na meno žalobkyne
zo dňa 14.10.2008 s vykázanou pohľadávkou  667 Sk  na predmetnom účte s povoleným debetom a
kópiu potvrdenia o jeho vklade na tento účet zo dňa 17.10.2008, kde vložil 4.000 Sk. Ďalej predložil
kópiu výpisu zo dňa 30.06.2011 na meno žalobkyne s vykázaným debetom na účte  1 347,55 eur.
5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na skutočnostiach uvedených v jej
predchádzajúcom vyjadrení  a namietala, že nie je pravda, že splatila 1.212 eur, pretože dokázateľne
do 27.04.2011 splatila 3.138 eur a logicky musela splatiť viac, pretože žalovaný prestal splácať rok po
rozvode, pričom ona splácala dva roky. Potvrdila, že žalovaný dňa 17.10.2008 zaplatil sumu 4.000 Sk
na kontokorentný úver a poukázala na to, že táto suma bola prevedená na spotrebný úver a na poplatky
a úroky, pričom spotrebný úver bol poskytnutý v sume 150.000 SK a využil sa na kúpu novinového
stánku na podnikateľskú činnosť odporcu, bol časovo limitovaný a ňou dosplácaný sumou 3.138,06 eur,
a teda suma 4.000 Sk nebola použitá na splácanie kontokorentného úveru, ale v konečnom dôsledku
na splácanie jeho stánku. Žalovaný stánok predal ešte pred splatením tohto úveru, ale dlh nevyplatil. K
žalovaným tvrdenom debete na účte v sume 1.347,55 eur podľa výpisu zo dňa 30.06.2011 uviedla, že
v období od 15.04.2010 do 13.12.2010 vložila na kontokorentný úver sumu 385 eur a v tom istom čase
vyplácal  exekútora v celkovej sume 478,57 eur a rozdiel  nikdy nevyrovnal, čím konečný  stav účtu k
31.12.2010 stúpol  na  1.464,06 eur. Tento rozdiel dosplácala žalobkyňa.
6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  v celom rozsahu                  a
v medziach    odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.  a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný



skutkovým stavom tak,  ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného  nie je dôvodné.
7. Podľa § 143 Obč. zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej  potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov                 o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
8. Z ust. § 149 ods. 2/ a 3/ Obč. zákonníka vyplýva, že ak nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, vykoná
vyporiadanie súd na návrh niektorého z rozvedených manželov podaný do troch rokov od zániku ich
bezpodielového spoluvlastníctva.
9. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto
spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci ostanú vo
výlučnom vlastníctve jedného zo spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom (oddelenom) druhého vlastníka,
príp. ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a v akom pomere. Vyporiadanie znamená
nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto
spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených                  v § 150 Obč. zákonníka. Jedná sa o tzv.
vyporiadanie v širšom slova zmysle.
10. Základnou zásadou pre vyporiadanie BSM v zmysle § 150 Obč. zákonníka je, že podiely oboch
manželov sú rovnaké, avšak z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným
pomerom, a to na návrh niektorej zo strán sporu, v prípade ak na základe vykonaného dokazovania
predovšetkým navrhnutým stranami, je skutkový stav zistený tak, že je jednoznačné možné z neho
vyvodiť odôvodnenosť tejto nerovnosti.                          V zásade však súd vychádza z toho, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Uvedené platí rovnako aj pre vyporiadanie záväzkov a dlhov.
11. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho oddeleného majetku
vynaložil na spoločný majetok. Každý z manželov je tiež povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok.
12. Civilné sporové konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva začína len na návrh, súd
však nie je viazaný návrhmi strán v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať.
13. Súd môže do vyporiadania zahrnúť len tie veci (majetkové práva a záväzky), ktoré strany sporu
urobili predmetom vyporiadania; to platí aj pre zápočty toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku
na výlučné majetky manželov a naopak.
14. V prejednávanej veci vykonal súd prvej inštancie dokazovanie  v dostatočnom rozsahu potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre ustálenie masy BSM, ktorú strany urobili predmetom
vyporiadania, ako aj pre samotné vyporiadanie podľa zákonom stanovených zásad;  a v rozsahu
dôkazných návrhov strán; zhodnotením výsledkov vykonaných dôkazov v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov dospel aj k správnym skutkovým zisteniam. Vec posúdil správne  po právnej
stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obč. zákonníka, ktoré aj
správne vyložil, na základe  čoho správne ustálil, že kontokorentný úver je súčasťou bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktorú jeden z bývalých manželov navrhol súdu po jeho zániku včas
vyporiadať                   a ktorú aj správne vyporiadal v súlade so zásadou rovnosti podielov, keď v konaní
neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určenie podielov strán iným pomerom a
dospel k správnemu záveru, že v danom prípade je spravodlivé, aby sa na úhrade predmetného dlhu,
ako aj úrokov z neho plynúcich, podieľali strany pomerne, každý v jednej polovici a  aby žalovaný zaplatil
žalobkyni polovicu rozdielu medzi sumami zaplatenými žalobkyňou a žalovaným na kontokorentný úver
odo dňa zániku BSM do dňa vyhlásenia dokazovania za skončené. Svoje rozhodnutie odôvodnil v
súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán
súvisiacimi                  s predmetom konania.
15. Súd prvej inštancie správne vyporiadal len solidárny záväzok žalobkyne a žalovaného voči veriteľovi
Slovenská Z. V.. Z.. zo Zmluvy o kontokorentnom úvere                                č. XXXXXXXXXX/X/X v
sume - 1.350,67 eur, keď na základe procesnej aktivity strán                            v prejednávanej veci zostal
po čiastočnom späťvzatí žaloby, z celkovej masy BSM predmetom vyporiadania len tento kontokorentný
úver a zároveň žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu ňou zaplatených úrokov na predmetnom účte po
zániku BSM strán, keďže tieto finančné prostriedky vynaložila zo svojho majetku na úhradu spoločného
záväzku strán. Na základe vykonaného dokazovania správne uzavrel, že kontokorentný úver, ktorý
strany vyčerpali ešte za trvania manželstva, bol použitý v prospech oboch manželov a nebol vynaložený



na majetok v osobnom vlastníctve len jedného z manželov a že časť prostriedkov z tohto úveru bola aj po
rozvode manželstva  strán použitá na úhradu iných spoločných dlhov manželov, a to najmä dlhu z úveru
č. XXXXXXXXXX, z ktorého prostriedky boli použité na kúpu novinového stánku v F.X., taktiež patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z čoho vyvodil správny záver, že aj úver č. XXXXXXXXXX
patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že spotrebný úver č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol stranám poskytnutý v sume 150.000 Sk
a ktorý bol splácaný z prostriedkov kontokorentného úveru na účte XXXXXXXXXX/XXXX, bol už v čase
vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie splatený a nebol predmetom vyporiadania,  keďže
vyporiadanie tohto spotrebného úveru žiadna zo strán v konaní nenavrhla a taktiež žiadna zo strán
nežiadala v rámci širšieho vyporiadania vyporiadať prípadné zápočty toho, čo vynaložila po zániku BSM
zo svojho majetku na úhradu záväzku spoločného, vyplývajúceho z predmetného spotrebného úveru.
Na základe predložených výpisov z bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX súd prvej inštancie ustálil,
že odo dňa zániku BSM do dňa vyhlásenia dokazovania za skončené (04.10.2018) zaplatila žalobkyňa
na kontokorentný úver k účtu sumu 4.362,69 eur a žalovaný zaplatil sumu 1.785,96 eur. Nedôvodne
žalovaný v odvolaní namieta nesprávnosť týchto záverov súdu prvej inštancie                   z toho dôvodu, že
za obdobie rokov 2008 až 2010 vložil na spoločný účet č. XXXXXXXXX sumu 92.491, 06 Sk, t. j. 3.070,14
eur. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že vkladmi na tento účet, teda aj vkladmi žalovaného,
na ktoré poukázal v odvolaní, nebol splácaný kontokorentný úver, predstavujúci debet na spoločnom
sporožírovom účte strán, ale týmito vkladmi bol splácaný úver č. XXXXXXXXXX, poskytnutý stranám
v sume 150.000 Sk a použitý na kúpu novinového stánku, ktorý však nebol predmetom vyporiadania,
pretože strany ho predmetom vyporiadania neurobili. Z týchto dôvodov nemožno považovať vklady
žalovaného na spoločný účet č. XXXXXXXXXX v celom rozsahu za splátky kontokorentného úveru
vyporiadaného v tomto konaní. Okrem toho z uvedeného spoločného účtu, na ktorý žalovaný podľa
jeho tvrdení vložil sumu 3.070,14 eur, boli realizované aj iné prevody a výbery, napr. úhrady exekúcie
16.04.2010 v sume 82 eur, 06.09.2010 v sume 113 eur, 20.10.2010 v sume                50 eur, výber
kartou 11.06.2008 v sume 2.000 eur.
16. Žalovaný ďalej vo svojom odvolaní namieta, že žalobkyňa si viedla okrem spoločného účtu aj svoj
vlastný účet, na ktorý si vkladala finančné prostriedky počas trvania manželstva, tieto zatajovala a tento
účet nebol vysporiadaný. V konaní však nielen žalobkyňa, ale ani žalovaný nenavrhol vysporiadať okrem
záväzku vyplývajúceho z kontokorentného úveru iné finančné prostriedky, napr. na účte navrhovateľky, a
preto ním uvádzaný účet nebol predmetom vyporiadania v tomto konaní, keď súd môže do vyporiadania
zahrnúť len tie veci, majetkové práva a záväzky, ktoré účastníci, resp. niektorý z nich navrhne
vysporiadať, a tým ho urobí predmetom vyporiadania. Okrem toho z vyjadrenia žalobkyne vyplynulo, že
na jej osobnom účte mala už pred uzavretím manželstva sumu 5.000 SK, na tento účet jej chodila výplata
a zároveň z tohto účtu čerpala finančné prostriedky na vedenie domácnosti.                          Z uvedeného
vyplýva, že aj z tohto účtu boli finančné prostriedky používané na spoločné potreby manželov.
17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného  nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne
v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť
právnych záverov,  na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd  napadnutý rozsudok  súdu prvej inštancie podľa                   §
387 ods. 1  C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1                         v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p.  a žalobkyni,  ktorá  mala úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože jej  v odvolacom konaní trovy nevznikli.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby



uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                 (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27C/186/2011", "guid": "e6a4e64e-840f-44f6-99ac-e88e763de039:45969f9b-883e-4803-8b82-bfe24af2b197", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}