Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/276/2018 z 23. 2. 2021
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. februára 2021, sp. zn. 7Co/276/2018, ECLI:SK:KSBA:2021:1616209093.1
Krajský súd Bratislava | 7Co/276/2018 | ECLI:SK:KSBA:2021:1616209093.1 | 2021-02-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: ObZ, § 497 ObZ, § 502 ods. 1 ObZ, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z., § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a4bebd5-9578-4b67-b175-d85993f6eeed
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1616209093.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/276/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616209093
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1616209093.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu
JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: K. O. O. Y. A., P.. Č.. XXX XXX
XXX, A. A. K. I. X, XXX XX O., Y. P., konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom: K. O.
O. Y. A., O. J. K., T.: XX XXX XXX, A. A. C. X, XXX XX K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou B.. M.
R., A..P..U.., A. A. Z. XX, XXX XX K., T.U.: XX XXX XXX, proti žalovanému: O. T., G.. XX.XX.XXXX, E.
K. G. XXX, XXX XX Z. L., o zaplatenie sumy 1.434,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 06.06.2018, č.k. 7Csp/207/2016-51, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanému sumu
1.104,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.104,93 eur od 04.09.2015
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %, o ktorých výške rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 497 a § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ust. § 1 ods. 1, 2 a 8,           § 2 písm.
a), b) a c), § 2 písm. i), § 19 ods. 2, § 2 písm. g), § 9 ods. 2 a 6, § 11 ods. 1 písm. d) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), ust. § 517 ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a ust. § 3 ods. 1 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len "nariadenie č. 87/1995 Z. z.") a vecne tým, že z vykonaného dokazovania po
zhodnotení zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za to, že právny predchodca žalobcu
a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.09.2014, pričom z právneho hľadiska
ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Preskúmaním uvedenej úverovej zmluvy súd
prvej inštancie zistil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna
miera nákladov (RMPN) v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, na základe čoho sa v zmysle
ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. uvedený poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Ak je v predmetnej zmluve o úvere RPMN uvedená vo výške 24,37 %, zo základných parametrov
zmluvy (výška úveru 1.456,03 eur, pravidelná mesačná splátka 79,05 eur, počet splátok 24, dodatočné
náklady - poplatok za poistenie 4,65 %) možno vyvodiť záver, že RPMN mala byť v zmluve správne
uvedená minimálne vo výške 30,38 % podľa kalkulačky na výpočet RPMN. Vzhľadom na uvedené



dospel súd prvej inštancie k záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN
v neprospech spotrebiteľa, s čím je spojené aj nesprávne uvedenie celkovej čiastky k zaplateniu, keď
je uvedená suma 1.812,96 eur a správne má byť 1.897,20 eur (24 x 79,05 eur), a preto sa predmetný
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona
č. 129/2010 Z. z.  Pokiaľ ide o dojednané poistenie (suma uplatnená titulom poistného 21,06 eur)
uviedol súd prvej inštancie, že spôsob, akým žalobca dojednal poistné nemôže požívať právnu ochranu,
poistenie ako také bolo žalovanému nanútené, je vopred predformulované v zmluve o úvere. Vyhlásenie
spotrebiteľa, ktoré vopred pripravil pre všetky typy tohto úveru žalobca o tom, že klient je zdravý, nie
je v pravidelnej lekárskej opatere a pod. pre účely poistenia, zjavne sleduje len cieľ žalobcu uzavrieť
takýto poistný vzťah, pretože je zrejme finančne motivovaný uzavretím poistenia, okrem toho, ak sa
má výška poistného odvíjať od výšky mesačnej splátky. Keďže súd prvej inštancie považoval úver
za bezúročný a bez poplatkov a nemožno uvažovať o správnosti mesačnej splátky, nie je možné
považovať ani výšku poistného za platne dojednanú, čo odporuje i náležitostiam poistnej zmluvy podľa
ust. § 788 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu považoval súd dohodnuté poistenie za neplatné v
súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.456,03 eur,
žalovaný uhradil sumu vo výške 351,10 eur, preto má žalobca vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť
a bezpoplatkovosť ním poskytnutého úveru voči žalovanému nárok na zaplatenie rozdielu 1.104,93 eur,
v ktorej časti je žaloba dôvodná. Vo zvyšku žalobu súd prvej inštancie zamietol. Z dôvodu omeškania
žalovaného s plnením peňažného dlhu súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v
zákonnej výške 5,05 % ročne z priznanej sumy 1.104,93 eur od 04.09.2015 (deň nasledujúci po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 03.09.2015) až do zaplatenia. Súd zamietol nárok žalobcu v
časti zmluvného úroku vo výške 22 % ročne po uplynutí vyhlásenia mimoriadnej splatnosti od 04.09.2015
s tým, že zmluvný úrok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (rovnako napríklad ako aj po uplynutí
konečnej splatnosti úveru) žalobcovi nepatrí, pretože od tejto doby prináleží veriteľovi len nárok na úrok
z omeškania a vychádzal z uznesenia ÚS IV. 476/2012  a rozhodnutia R 59/1998. Súd žalobu zamietol
aj v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 34,90 eur s tým, že veriteľ v zásade má nárok na zaplatenie príslušenstva, ktorým sú aj náklady
spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), vo vzťahu ku ktorým žalobca
v konaní doložil tabuľku s rozpísanými nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky (poštové náklady,
telekomunikačné služby, mzdové náklady a ostatné režijné náklady), uvedené však nepreukazuje, že
by mal žalobca náklady práve vo výške 34,90 eur, takáto výška nákladov nevyplýva ani z ostatných
dôkazov, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal. V tejto časti teda žalobca nepreukázal výšku svojho
nároku, neuniesol dôkazné bremeno a preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol. O trovách konania súd
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pričom vychádzal z uplatnenej sumy s čistým úspechom žalobcu vo výške 54 % (77 % úspech žalobcu -
23 % úspech žalovaného) s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

3. Proti uvedenému rozsudku v zamietajúcej časti v rozsahu sumy 329,55 eur s príslušenstvom v
zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. písm. f) a h) CSP, t.j.
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na
to, že žalobca sa domáhal uplatneného nároku titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.09.2014, na základe ktorej poskytol Cetelem žalovanému
viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.456,03 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu,
ktorý úver sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 24
mesačných splátok vo výške 79,05 eur so splatnosťou prvej splátky 15.10.2014. Žalovaný svoj záväzok
splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, uhradil žalobcovi do dnešného dňa len časť dlžnej sumy
vo výške 351,10 eur, preto v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok žalobca vyhlásil dňa 03.09.2015
mimoriadnu splatnosť úveru, ku ktorému dňu predstavoval dlh žalovaného sumu 1.434,48 eur (istina
1.255,22 eur, dlžné úroky z úveru 123,30 eur, dlžné poistné z úveru 21,06 eur a náklady spojené s
uplatnením pohľadávky 34,90 eur). Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej
istiny vo výške 22,00 % ročne zo sumy 1.255,22 eur od 04.09.2015 do zaplatenia ako aj zákonných
úrokov z omeškania. So záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o RPMN
vo výške 24,37 %, na základe čoho súd prvej inštancie považoval poskytnutý spotrebiteľský úver v
zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, žalobca nesúhlasil,
a to z dôvodu, že v súvislosti s celkovou sumou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, si žalovaný si pri
uzatváraní úverovej zmluvy zvolil poistenie úveru, a to komplexný súbor poistenia s výškou poistného



4,65 % z mesačnej splátky (4,65 % zo sumy 75,54 eur, ktorá predstavuje súčet sumy istiny a úrokov
v mesačnej splátke = 3,51 eur) ako to vyplýva z úverovej zmluvy, teda súčasťou mesačnej splátky bol
aj poplatok za poistenie vo výške 4,65 % (3,51 eur) z aktuálnej výšky mesačnej splátky, čo je zrejmé z
výpisu z úverového účtu žalovaného. Bez poplatku za poistenie mesačná splátka predstavovala sumu
75,54 eur (79,05 eur - 3,51 eur). S odkazom na ust. § 2 písm. g) a § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z., s prihliadnutím na bod 1.6. časti 3. úverovej zmluvy (podľa ktorého dlžník berie na vedomie,
že poistenie dojednané v zmluve je oprávnený kedykoľvek ukončiť), bolo poistenie úveru dobrovoľné,
dobrovoľný bol aj poplatok za poistenie, pričom žalovaný mohol kedykoľvek v súlade s bodom 1.6.
časti 3. úverovej zmluvy poistenie kedykoľvek ukončiť a zároveň poistenie nebolo podmienkou na
uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy. Na základe uvedeného žalobca nebol oprávnený započítavať
poplatok za poistenie do celkových nákladov úveru s poukazom na citované zákonné ustanovenia. Z
obsahu úverovej zmluvy podľa žalobcu nevyplýva, že by povinnou podmienkou poskytnutia úveru bolo
uzavretie poistenia a žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by mu bolo poistenie zo strany žalobu
akýmkoľvek spôsobom nanútené ako podmienka poskytnutia úveru a poukázal na to, že povinnou
náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. nie je uvedenie možnosti odmietnuť
poistenie. Suma poplatkov za poistenie sa nemôže započítať do výpočtu RPMN vzhľadom k tomu, že
v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. sa na účely výpočtu RPMN použijú celkové náklady
definované v ustanovení § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého sa poistné do týchto
nákladov nezapočítava. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods.
1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v
ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 185 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k
správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 220
ods. 2 CSP).

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 CSP), sa
v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) s dôvodmi týkajúcimi
sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým nárok žalobcu v prevyšujúcej
časti zamietol a v ktorom rozsudku dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam.

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), udáva nasledovné.

8. V konaní nebolo pochýb o tom, a ani žiadna zo strán sporu to nerozporovala, že predmetná úverová
zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou úverovou zmluvou, kde právny predchodca
žalobcu bol v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný bol spotrebiteľom, keďže nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a nemal možnosť predformulovaný obsah
zmluvy ovplyvniť. Správne preto súd prvej inštancie na daný právny vzťah aplikoval ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, ako aj normy spotrebiteľského práva, a to najmä zákona č. 129/2010 Z. z. ako
lex specialis a všeobecnú úpravu o spotrebiteľských zmluvách obsiahnutú v Občianskom zákonníku.

9. Z hľadiska skutkového stavu bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 29.09.2014 právny
predchodca žalobcu R. A. Q..A.. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver na nákup tovaru alebo
služby vo výške 1.456,03 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe 22,00 % p.a., RPMN 24,37 %, poplatku za
poistenie 4,65 % a celkovej čiastke na zaplatenie v sume 1.812,96 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný



zaviazal zaplatiť v 24 mesačných splátkach po 79,05 eur splatných v 15. deň v mesiaci s tým, že
splatnosť prvej mesačnej splátky bola dňa 15.10.2014 (časť 1. zmluvy o úvere). Právny predchodca
žalobcu pre neplnenie podmienok úverovej zmluvy žalovaným vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku
dňu 03.09.2015, čo oznámil žalovanému listom zo dňa 10.09.2015 a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy
celkovo vo výške 1.434,48 eur, ktorý list bol žalovanému doručený dňa 16.09.2015. Žalovaný z titulu
úveru doposiaľ uhradil sumu 351,10 eur. V dôsledku cezhraničného zlúčenia ku dňu 30.06.2016 došlo
k zániku R. A. Q..A.. a na žalobcu ako právneho nástupcu prešli všetky jej práva a povinnosti.

10. Súd prvej inštancie opierajúc sa o ust. § 9 ods. 2 písm. j) a § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010
Z. z. pre nesprávne uvedenie RPMN a celkovej čiastky k zaplateniu ako podstatnej náležitosti úverovej
zmluvy vyhodnotil úver poskytnutý žalovanému ako bezúročný a bez poplatkov, z čoho vyvodil že dlh
žalovaného po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje sumu 1.104,93 eur (rozdiel medzi
sumou poskytnutého úveru 1.456,03 eur a žalovaným vykonanou úhradou 351,10 eur).

11. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru z dôvodu nesprávne určenej RPMN v dôsledku nezapočítania „poplatku za
poistenie“ do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a tým aj nesprávne
určenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.
129/2010 Z. z. Námietky žalobcu, že v prípade dojednaného poistenia išlo o dobrovoľnú službu, ktorá
nebola podmienkou pre získanie úveru tak, ako to vyžaduje ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z. z., podľa názoru odvolacieho súdu nie sú spôsobilé privodiť žalobcovi priaznivé rozhodnutie v
odvolacom konaní, keď žalobca na preukázanie tohto tvrdenia neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy.
Nebolo povinnosťou žalovaného preukazovať, ako namietal žalobca, že by mu bolo poistenie zo strany
žalobcu akýmkoľvek spôsobom nanútené ako podmienka poskytnutia úveru, a to práve na charakter
spotrebiteľskej úverovej zmluvy a jej predformulovaný obsah bez možnosti ho ovplyvniť.

12. Z obsahu spisu a zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že do základných podmienok zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bol zahrnutý poplatok za poistenie vo výške 4,65 %. Tento „poplatok za poistenie“
v sume 3,51 eur bol zahrnutý aj do výšky mesačnej splátky (mesačná splátka v celkovej výške 79,05
eur), poplatok v tejto mesačnej splátke však bol „skrytý“ bez jeho jednoznačného vyčíslenia a presného
uvedenia jeho výšky v eurách, keďže v zmluve je samostatne vyjadrený iba v percentuálnej výške 4,64
% bez uvedenia toho, z akej sumy sa percentuálna suma vypočítava. Výška poplatku za poistenie (3,51
eur) a mesačnej splátky úveru bez poistenia (75,54 eur) nie je z úverovej zmluvy nijak jednoznačná a bez
pochyby zistiteľná. Zo zmluvy o úvere nevyplýva žiadna možnosť vylúčenia poistenia a úhrady poplatku
za poistenie, nevyplynulo teda, že by poskytnutie poistenia ako doplnkovej služby nebolo podmienkou
pre získanie spotrebiteľského úveru a že by spotrebiteľ pred uzatvorením zmluvy mal možnosť sa
rozhodnúť, či takúto doplnkovú službu, ktorej plnenie si veriteľ nárokoval ako súčasť žalovanému
poskytnutého úverového produktu, prijme alebo nie. Výhradne formálna oddelenosť niektorých z
dojednaní zmluvy o úvere (vrátane časti 3. zahrňujúcej poistenie) opomína podľa názoru odvolacieho
súdu podstatu spotrebiteľskej ochrany žalovaného, spočívajúcej v tom, že spotrebiteľovi neprijateľné
podmienky predovšetkým nemožno zo strany dodávateľa predkladať a pokiaľ tak dodávateľ urobí, koná
nepoctivo a musí byť uzrozumený s tým, že na takéto neprijateľné podmienky súd neprihliadne, a to bez
ohľadu na to, či a do akej miery sa spotrebiteľ s tou ktorou podmienkou zaoberal. Podmienku uzavretia
poistenia, vrátane povinnosti žalovaného uhrádzať „poplatok za poistenie“, je podľa názoru odvolacieho
súdu potrebné vnímať práve touto optikou.

13. Za týchto skutkových okolností  (nepreukázanie dobrovoľnosti poskytnutia služby spoplatnenej
„poplatkom za poistenie“) správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že do RPMN poskytnutého úveru,
ako aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, mal žalobca správne ako celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom započítať aj mesačný poplatok za poistenie. Keďže
túto povinnosť si žalobca nesplnil, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere RPMN uvedená nesprávne v
neprospech spotrebiteľa, čo má v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010Z.z. za následok,
že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

14. S prihliadnutím na uvedené a fakt, že žalobcovi patrí nárok len na vrátenie istiny bez úrokov a
akýchkoľvek iných poplatkov, súd prvej inštancie správne žalobe vyhovel len v časti vo výške 1.104,93
eur (ako rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 1.456,03 eur a žalovaným vykonanou úhradou 351,10
eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 04.09.2015 do zaplatenia. Výsledkom vykonaného



dokazovania tiež zodpovedá záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal vznik nároku na úhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 34,90 eur, čo napokon žalobca v odvolaní
výslovne ani nenamietal. Správny bol aj záver súdu prvej inštancie, keď z konštatovania bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru dovodil nesprávnosť mesačnej splátky a tým aj nesprávnosť výšky poplatku za
poistenie a jeho neplatné dojednanie s ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a nárok na ich náhradu nepriznal úspešnému žalovanému zohľadňujúc
skutočnosť, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).