{"guid": "69aaf0fb-a62b-4db0-b92b-cdb200987b42:83b6b66e-46ae-4750-9952-853f805c80c1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1619202676.1", "spisova_znacka": "11CoP/337/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/337/2020 z 22. 2. 2021", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. februára 2021, sp. zn. 11CoP/337/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1619202676.1", "identifikacne_cislo": "1619202676", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Weissová-Bakičová", "sudca_id": 1458, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-weissova-bakicova-1458", "datum_vydania": "2021-02-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/83b6b66e-46ae-4750-9952-853f805c80c1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1619202676.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1619202676.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1619202676.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/337/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619202676
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1619202676.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, a Y. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky, deti rodičov:
matka - I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. W. XXX, zastúpená JUDr. Ľubicou Sopkovou,
advokátkou so sídlom Pribinova 3, 901 01 Malacky, a otec - I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/
XXA, XXX XX I., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté deti, na odvolanie matky
proti rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 23.09.2020, č.k. 9P/224/2019-49, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania,   p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky, rozsudkom, zo dňa 23.09.2020, č.k. 9P/224/2019-49, zamietol návrh otca na
zníženie výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich
náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78
ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov  (ďalej len „Zákon o
rodine“), § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“), keď na základe
zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný,
pretože od poslednej úpravy výživného nenastala podstatná zmena pomerov, pre ktorú by bolo potrebné
pristúpiť k zníženiu výživného. Konštatoval, že o výživnom pre maloleté deti naposledy rozhodol tamojší
súd rozsudkom zo dňa 24.01.2019, č.k. 8P/1/2018-65. Porovnaním aktuálnych pomerov účastníkov
s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom nezistil zmenu pomerov, ktorá
by odôvodňovala zníženie výživného. Pripustil, že došlo k určitému poklesu príjmu na strane otca,
avšak nemal preukázané, že súčasne došlo k zmene možností a schopností otca dosahovať príjem.
Z vyjadrenia samotného otca zistil, že u tohto nedošlo k zníženiu mzdy, ale iba zamestnávateľom
vyplácaných odmien, a to v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu a nižšieho pracovného výkonu
otca. Poukázal na skutočnosť, že zdravotné problémy, ktorými otec argumentoval v predmetnom konaní,
tento uvádzal už v čase predošlého rozhodovania o výživnom, pričom žiadnu zmenu svojho zdravotného
stavu nepreukázal. Uviedol, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa rovnako zásadným spôsobom
nezmenili majetkové pomery matky ani počet vyživovací povinností rodičov, keďže otec mal svoju ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k maloletému G. už v čase prechádzajúcej úpravy výživného pre maloleté deti.
Konštatoval, že od predošlého rozhodnutia o  výživnom nedošlo k zníženiu nákladov na maloleté deti,
ale skôr k ich miernemu zvýšeniu. Do úvahy vzal aj tú skutočnosť, že otec neprejavuje o maloleté
deti adekvátny záujem a celú starostlivosť o ne znáša výlučne matka. Návrhu matky, aby bol otec
zaviazaný nahradiť jej trovy konania, nevyhovel a v súlade s generálnou klauzulou formulovanou v §



52 CMP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď nemal zo
strany matky preukázanú ani sám nezistil existenciu výnimočných okolnosti daného prípadu, pre ktoré
by považoval za spravodlivé priznať matke nárok na náhradu trov konania v zmysle § 55 CMP. V tejto
súvislosti zdôraznil, že konania podľa Civilného mimosporového poriadku sú spravidla uskutočňované
vo verejnom záujme a skutočnosť, že návrh otca na zníženie výživného bol zamietnutý, sama osebe
nepostačuje na prijatie záveru, že je to bez ďalšieho dôvod na prelomenie všeobecnej zásady zakotvenej
v § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka, navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že jej prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Mala za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na skutočnosť, že otec na výživu
maloletých detí neprispieva nad rámec súdom určeného výživného a takmer vôbec sa s nimi nestretáva.
Zdôraznila, že maloletým deťom sama poskytuje nielen osobnú starostlivosť, ale v oveľa vyššej miere
ako otec tiež financuje všetky náklady na bežnú starostlivosť a potreby maloletých detí, ako aj ich
mimoriadne výdavky. Namietala, že súd prvej inštancie nepovažoval jej výlučnú osobnú starostlivosť o
maloleté deti ani ich prevažné finančné a materiálne zabezpečenie z jej strany za výnimočné okolnosti
odôvodňujúce priznanie trov konania. Upozornila tiež, že počas roka 2020 bola z dôvodu mimoriadnej
situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 s maloletými deťmi niekoľko mesiacov na tzv.
pandemickej OČR, a teda jej príjem bol ešte nižší ako v čase rozhodnutia o zvýšení výživného pre
maloleté deti v roku 2019, kým výdavky maloletých detí vzrástli. Uvedené okolnosti označila za dôvody
hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce, aby jej bola priznaná náhrada trov konania. Súd prvej inštancie
mal podľa jej názoru zároveň skúmať, či návrh otca na zníženie výživného nie je šikanózny.

4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky vyjadril nesúhlas s odvolacími dôvodmi matky a žiadal
odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Spochybnil tvrdenie matky o šikanóznosti
jeho návrhu na začatie konania, keďže zníženie výživného požadoval z dôvodu zmeny pomerov na jeho
strane a z toho vyplývajúcej neschopnosti plniť si svoje záväzky.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 zákona  č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

7. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

8. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

9. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

10. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je priznanie nároku na náhradu trov konania
výnimočné, keď Civilný mimosporový poriadok normuje všeobecné pravidlo o náhrade trov, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z daného pravidla
existujú v zásade dve výnimky, a to § 53 CMP, ktorý priznáva v taxatívne stanovených prípadoch nárok
na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno
spravodlivo požadovať, a v súlade s § 55 CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé,
a to aj mimo konaní vymenovaných v § 53 CMP. Aj v prípade, že by boli splnené podmienky podľa §
53 CMP alebo § 55 CMP, je ponechané na vôli účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania
uplatní alebo nie. Pokiaľ príde k uplatneniu nároku na náhradu trov konania, je vhodné aj v záujme
toho, kto si nárok na náhradu trov konania uplatňuje, odôvodniť, prečo možno nárok na náhradu trov
konania spravodlivo požadovať, ak ide o konanie podľa § 53 CMP alebo je to v súlade s § 55 CMP s
ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom
jeho priznania. Podmienkou priznania nároku na náhradu trov konania nie je ich vyčíslenie. Keďže



aplikácia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, musí byť náležite odôvodnená.
Rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto prípade nie je úspech
v konaní. Predpoklad, že je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci. Pri hodnotení tohto kritéria by nemal súd zohľadňovať
výlučne osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej
veci (napr. šikanózny návrh). Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý
z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.

11. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky matky, tieto nemali vplyv na správnosť napadnutého
rozhodnutia. Z obsahu spisu je zrejmé, že matka si nárok na náhradu trov konania uplatnila vo
svojom vyjadrení k návrhu otca na zníženie výživného zo dňa 05.06.2020 bez toho, aby svoj návrh
na priznanie náhrady trov konania v danom vyjadrení alebo neskôr v čase do rozhodnutia súdu prvej
inštancie akýmkoľvek spôsobom odôvodnila. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní o trovách konania správne pristúpil k skúmaniu existencie dôvodov pre priznanie náhrady
trov konania podľa § 55 CMP z hľadiska, či je priznanie náhrady trov konania matke s ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé, a následne dospel k správnemu záveru o absencii takýchto okolností.
Matka vo svojom odvolaní poukazovala predovšetkým na skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie vzal do
úvahy pri posudzovaní dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného, a to jej výlučnú starostlivosť o
maloleté deti, či nedostatočný záujem otca o ne. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie, že samotné zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného ako neopodstatneného
neodôvodňuje priznanie náhrady trov konania matke v zmysle § 55 CMP, pretože rozhodujúcim kritériom
pre priznanie nároku na náhradu trov konania v zmysle predmetného ustanovenia nie je úspech v
konaní. Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na tvrdenie matky o šikanóznom charaktere návrhu otca
na zníženie výživného, keď z daného návrhu ani z ďalšieho postupu otca v konaní pred súdom prvej
inštancie nie je vôbec zrejmé, že by jeho cieľom v prejednávanej veci bolo akýmkoľvek spôsobom
poškodiť matku, či dokonca maloleté deti.

12. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/224/2019", "guid": "d4d9d6a5-d927-40ee-9053-5ccc8fe1e1b0:bf592624-8014-4825-aa67-e0e374e805fa", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "69aaf0fb-a62b-4db0-b92b-cdb200987b42:9532cc07-0a99-4666-9bc8-b4c0a37ad007", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1619202676.1", "spisova_znacka": "11CoP/337/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/337/2020 z 22. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-02-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1619202676.1"}]}