{"guid": "adc4744e-df89-4a4b-a296-c15e5a4577fa:a47b7011-86b5-4b90-9e5b-73d68b0dc509", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1620202303.1", "spisova_znacka": "6Co/21/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/21/2021 z 25. 2. 2021", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. februára 2021, sp. zn. 6Co/21/2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1620202303.1", "identifikacne_cislo": "1620202303", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2021-02-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie", "Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-327", "nazov": "§ 327 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-327", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-327"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-327", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a47b7011-86b5-4b90-9e5b-73d68b0dc509", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1620202303.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1620202303.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1620202303.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/21/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620202303
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1620202303.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: T. I., T.. XX.X.XXXX, H. G.
XXX, D. W., proti žalovanému: V.. H. T., T.. XX.X.XXXX, H. G. XXX, D.Ľ. W., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo 14.
októbra 2020 č. k. 5C/88/2020-86, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa    z r u š u j e vo výroku, ktorým bol zamietnutý
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému
nenakladať s právami k hnuteľnému majetku nachádzajúcemu sa v nehnuteľnostiach v kat. úz.
D. W. zapísaných na W. Č.. XXXX a vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému dočasne nenakladať s právami
prislúchajúcimi k týmto nehnuteľnostiam a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa v týchto
častiach     o d m i e t a .

Vo zvyšku sa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia spočívajúceho 1/ v uložení dočasného zákazu žalovanému vstupovať do rodinných domov
na ul. G. D. D. W.  G.. Č.. XXX Z. XXX postavených na parc. č. XXX, M.. na C.. Č.. XXX, S. K. H. G..
Č.. C. na C.. Č.. XXX/X a na pozemky C.. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX, XXX zapísané na LV pre kat. úz.
D. W. Č.. XXXX, 2/ v uložení povinnosti žalovanému dočasne nenakladať s právami prislúchajúcimi k
týmto nehnuteľnostiam, 3/ v uložení dočasného zákazu žalovanému nakladať s právami k hnuteľnému
majetku nachádzajúcemu sa v predmetných nehnuteľnostiach, 4/ v uložení povinnosti žalovanému
nekontaktovať ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa 6.11.2018 právoplatne
zavkladovanou pod č. V-6646/2018 dňa 17.12.2018, previedla na žalovaného spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti 1/2 k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam, keďže strany od roku 2003 žili v druhovskom
pomere a od roku 2005 boli v obchodnom vzťahu. Ďalej žalobkyňa v návrhu uviedla, že od nadobudnutia
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti v decembri 2018 sa správanie žalovaného k nej výrazne
zmenilo. Zo strany žalovaného došlo voči nej k značnému citovému ochladeniu. Žalovaný začal tráviť s
ňou menej času v rodinnom dome vo D. W.Á., pričom od mája 2019 do domu nechodil vôbec, presúval
svoje pracovné aktivity do D., prestal sa finančne, aj akýmkoľvek iným spôsobom, podieľať na vedení
spoločnej domácnosti. Takúto zmenu svojho správania žalovaný nebol ochotný žalobkyni vysvetliť. V
máji 2019 jej navrhol, aby presunula svoju kanceláriu z rodinného domu vo D. W. do H. a našla si
tam podnájom s tým, že on sa vráti do rodinného domu vo D. W. a on bude naďalej hradiť náklady
spojené s týmito nehnuteľnosťami, s čím nesúhlasila. Vysťahovanie z rodinného domu jej navrhoval



opakovane. Žalobkyňa považovala písomnú komunikáciu medzi ňou a žalovaným za konfliktnú, najmä
v súvislosti s riešením platieb súvisiacich s nehnuteľnosťou a spotrebou energií, spôsobom užívania
nehnuteľnosti, kde sa do súčasnosti nedokázali relevantným spôsobom dohodnúť. Do konfliktov medzi
stranami začala vstupovať aj terajšia priateľka žalovaného. Vyjadrovala sa v tom smere, že ju zničí,
nadávala jej do psychopatiek, narušených žien, vyhrážala sa jej, že to bude ona, ktorá pôjde z domu
s holým zadkom. Vyjadrovala sa tak, nech žalobkyňa „skape a zdechne“, čo si zaslúži. Ani priateľka
žalovaného svoje nepriateľské správanie nevysvetlila. Žalobkyňa tiež uviedla, že žalovaný do súčasnosti
s ňou komunikuje autoritatívnym, direktívnym spôsobom, keď sa snaží regulovať formou príkazov a
zákazov udržiavanie hospodárenia nehnuteľnosti, pričom reálne žalovaný finančne a ani iným spôsobom
na prevádzku nehnuteľnosti neprispieva. Žalovaný navštevuje spoločnú nehnuteľnosť už iba sporadicky,
a to v spoločnosti svojej priateľky. Tým vytvára napäté prostredie a domnieva sa, že práve týmto
spôsobom môže žalovanú psychicky destabilizovať. Pri svojich návštevách odnáša z nehnuteľnosti aj
hnuteľný majetok, ktorý považuje za vlastný, aj keď to tak nie je, resp. vlastníctvo k takémuto majetku
by mohlo byť sporné.  Žalobkyňa má za to, že opísané správanie sa a konanie žalovaného je spôsobilé
ju ohroziť na jej duševnom zdraví. Po každej návšteve žalovaného sa u nej objavujú psychosomatické
prejavy v podobe poruchy spánku pretrvávajúce 2 - 3 dni. Prejavujú sa u nej aj stavy napätia a strachu
z premiestnenia vecí v nehnuteľnosti, pretože má obavy, že žalovaný jej to bude opäť vyčítať. Takýto
stav je podľa žalobkyne výsledkom manipulatívneho správania žalovaného spôsobujúceho jej psychické
utrpenie. Žalobkyňa považuje takéto konanie a správanie žalovaného za účelové, keďže žalovaný sa
snaží o to, aby ju psychicky vyčerpal a aby ona v snahe vyriešiť to previedla celú nehnuteľnosť do jeho
vlastníctva.
3. Z týchto skutočností súd prvej inštancie vyvodil záver, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je dôvodný. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „Z návrhu
a písomných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, je podľa názoru súdu zrejmé, že navrhovateľka uvádza
vo svojom návrhu svoje subjektívne pocity a krivdy, ktoré zrejme súvisia s neúspechom v osobnom
živote. Skutočnosti, ktoré navrhovateľka vo svojom návrhu uvádza, nie sú dôvodmi pre zásah súdu,
ale je to následok vzťahových problémov bývalých partnerov. Podľa názoru súdu ide viac - menej iba
o bežnú komunikáciu bývalých partnerov, ktorá si zachováva celkom „slušnú úroveň“, nie je agresívna
a už vôbec sa nedá hovoriť o vyhrážkach a ani o fyzickom ohrození. Subjektívny pocit krivdy, resp.
neúspech v osobnom živote nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu o žiadanom neodkladnom
opatrení. Navrhovateľka nepredložila žiadne konkrétne dôkazy, alebo skutočnosti tak, ako by to bolo
potrebné a ako to súd uvádza vo vyššie označenom odseku č. 27 tohto rozhodnutia. Nie je dôvod ani na
vyhovenie tej časti neodkladného opatrenia, ktorou navrhovateľka žiadala, aby súd zakázal odporcovi
nakladať s právami k spoločnej nehnuteľnosti a aby mu zakázal kontaktovať ju. Previesť vlastnícke
práva k spoločnej nehnuteľnosti je možné iba za predpokladu vyššie citovaného ustanovenia § 140
Obč. zák. Nedodržanie tohto zákonného ustanovenia je chránené vyššie citovaným ustanovením § 40a
Obč. zák. Spoluvlastnícky podiel nie je dosť dobré previesť na iného bez súhlasu spoluvlastníka. Ani v
tomto prípade nie je preto potrebný zásah súdu. Súd už vyššie uviedol, že komunikáciu medzi sporovými
stranami nepovažuje ani za agresívnu, ani za ohrozujúcu navrhovateľku, a preto nie je dôvod odporcovi
zakázať komunikáciu s ňou.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie návrh zamietol.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie. Vytkla súdu prvej inštancie, že
sa v napadnutom uznesení opomenul vysporiadať s jej návrhom  týkajúcim sa hnuteľných vecí
nachádzajúcich sa v predmetných nehnuteľnostiach. Tým súd prvej inštancie porušil právo žalobkyne
na presvedčivé odôvodnenie napadnutého uznesenia. V tejto súvislosti žalobkyňa v odvolaní uviedla:
„Medzi stranami vznikajú neustále konfliktné situácie o hnuteľný majetok, situácia sa medzi nimi stupňuje
a strany v súčasnosti nie sú už ani spôsobilé vzájomnej komunikácie ohľadne majetku nachádzajúceho
sa v nehnuteľnosti, pričom žalovaný tak, ako žalobkyňa už v petite uviedla, má vlastný interpretačný
výklad pojmu vlastníctva a spoluvlastníctva neuvedomujúc si, že nadobudnutím podielu na nehnuteľnosti
nenadobudol aj podiel na hnuteľných veciach, avšak ten si direktívnym spôsobom aj naďalej uplatňuje.“
Ďalej žalobkyňa v odvolaní vyjadrila nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že v návrhu uvádza iba
svoje subjektívne pocity a krivdy, ktoré zrejme súvisia s jej neúspechom v osobnom živote, vzájomnú
komunikáciu strán vyhodnotil za viac - menej bežnú a že žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktorými
by preukázala ohrozenie duševnej alebo telesnej integrity. Žalobkyňa poukázala na to, že súd prvej
inštancie v napadnutom uznesení nevysvetlil, na akom základe dospel k týmto záverom. Žalobkyňa v
odvolaní uviedla: „V tejto súvislosti s komunikáciou medzi stranami, ktorú súd prvej inštancie hodnotí
ako na celkom slušnej úrovni, bez agresie a vyhrážok, si žalobkyňa dovoľuje poukázať na skutočnosť,



že ich obsah je nevyhnutné hodnotiť nielen samostatne, ale aj v ich vzájomnej súvislosti a najmä
v kontexte skutočností, ktoré medzi stranami prebiehali tak, ako ich žalobkyňa vo svojom návrhu
opisuje. Žalobkyňa má za to, že pri takomto hodnotení poznajúc úmysel žalovaného o nadobudnutie
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, doslovného „zbavenia“ sa žalobkyne ako spoluvlastníka, je
ich kontext možné hodnotiť ako manipulatívny, pričom žalobkyňa zdôrazňuje, že na manipuláciu ako
formu psychického násilia  nie je potrebné explicitné vyjadrenie agresie vyhrážkami, zastrašovaním
alebo slovnými vyjadreniami ohrozenia života, zdravia. Nakoľko žalobkyňa žalovaného považuje za
inteligentného človeka, ktorému vulgárny spôsob vyjadrovania nie je vlastným, má za to, že na ňu
pôsobí práve obsahom jeho správ, ktoré na jednej strane zachovávajú diplomatické dekórum verbálneho
vyjadrenia a na druhej strane sofistikovaným spôsobom sú spôsobilé psychicky destabilizovať.“ Ďalej
žalobkyňa v odvolaní popísala niekoľko prípadov, v ktorých došlo k nezhodám medzi ňou a žalovaným
ohľadom užívania predmetného rodinného domu (žalovaný jej vzal kľúčik od  ručného otvárania posuvnej
brány, zakázal jej užívať spoločné priestory a práčku, ktorá je v jej výlučnom vlastníctve znefunkčnil
diaľkové ovládanie brány, ktoré žalobkyňa dala namontovať namiesto pôvodného pokazeného).

5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

6. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej proti žalovanému domáha vrátenia
daru a v rámci tohto konania podala predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
Po preskúmaní tohto návrhu dospel odvolací súd k záveru, že tento návrh je neurčitý v časti
týkajúcej sa povinnosti žalovaného nenakladať s právami k hnuteľnému majetku nachádzajúcemu sa
v predmetných nehnuteľnostiach. Totiž žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
tento hnuteľný majetok žiadnym spôsobom nešpecifikovala. Nie je možné neodkladným opatrením
zakázať žalovanému nakladať s právami k presne nevymedzenému hnuteľnému majetku. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je v tejto časti postihnutý vadou, ktorou je jeho neurčitosť. Táto vada
bráni pokračovaniu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti. Preto odvolací súd v
zmysle § 389 ods. 1 písm.a) C.s.p. zrušil napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému nenakladať s
právami k hnuteľnému majetku a v zmysle § 327 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v tejto časti odmietol.

7. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je neurčitý aj v časti, ktorou sa žalobkyňa
domáhala uložiť žalovanému povinnosť dočasne nenakladať s právami prislúchajúcimi k predmetným
nehnuteľnostiam. Žalobkyňa totiž v tejto časti návrhu nešpecifikovala, akých konkrétnych práv k
predmetným nehnuteľnostiam sa má neodkladné opatrenie týkať (teda či ide o predaj a darovanie
nehnuteľností, alebo aj o ich zaťaženie záložným právom či vecným bremenom prípadne ich
vloženie ako nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti a pod.). Táto vada návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia bráni pokračovaniu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti.
Preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil napadnuté uznesenie vo výroku,
ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti
žalovanému nenakladať s právami prislúchajúcimi k predmetným nehnuteľnostiam a v zmysle § 327 v
spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti odmietol.

8. Nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, je osvedčenie
existencie bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd je toho
názoru, že žalobkyňa v časti, ktorou sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho
v uložení zákazu žalovanému vstupovať do predmetného rodinného domu a na predmetné pozemky,
neosvedčila existenciu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán. Treba vziať do úvahy, že žalovaný je
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a jeho spoluvlastnícky podiel predstavuje 1/2. Odvolací súd
síce nespochybňuje tvrdenie žalobkyne, že žalovaný sa voči nej správa manipulatívne a negatívne na ňu
psychicky pôsobí, ale samotná táto skutočnosť neosvedčuje bezodkladnú potrebu úpravy pomerov strán
v podobe uloženia zákazu žalovanému ako spoluvlastníkovi vstupovať na predmetné nehnuteľnosti.
Okrem toho, samotná žalobkyňa v odvolaní uviedla, že žalovaný sa voči nej nedopúšťa fyzického násilia
a dokonca voči nej ani nepoužíva vulgárny spôsob vyjadrovania. Za tohto stavu je odvolací súd toho
názoru, že vzájomné vzťahy strán síce určite nie sú dobré, ale rozpory medzi nimi nedospeli do takého
štádia, že by tu bola nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie



neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému nekontaktovať akýmkoľvek
spôsobom žalobkyňu, odvolací súd je toho názoru, že ani v tejto časti žalobkyňa neosvedčila existenciu
bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán. Ako je to totiž uvedené už vyššie, komunikácia medzi
stranami síce iste nie je ideálna, ale súčasne zásadným spôsobom nevybočuje z rámca normálnych
medziľudských vzťahov tak, aby tu vznikla potreba nariadenia neodkladného opatrenia zakazujúceho
žalovanému žalobkyňu kontaktovať.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku,
ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti
žalovanému nevstupovať na predmetné nehnuteľnosti a v uložení povinnosti žalobkyňu nekontaktovať.

10. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie
v rozhodnutí o veci samej.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej    alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§   424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia     odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta  C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je



a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/88/2020", "guid": "a0fdfc48-de0e-4d88-90c3-eb8b2df3d6d6:3aa186e2-128a-453f-a18d-02b199d30048", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}