{"guid": "f64bed8a-3631-4bde-9ea0-03935206b0d1:bad920d8-c539-41e8-a40f-11cc4b0111af", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1713207111.2", "spisova_znacka": "2Co/49/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/49/2019 z 1. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. júna 2021, sp. zn. 2Co/49/2019, ECLI:SK:KSBA:2021:1713207111.2", "identifikacne_cislo": "1713207111", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 1342, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-1342", "datum_vydania": "2021-06-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-554.odsek-1", "nazov": "§ 554 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-554.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-554"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-1", "nazov": "§ 544 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-2", "nazov": "§ 544 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-554", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-544", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bad920d8-c539-41e8-a40f-11cc4b0111af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1713207111.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1713207111.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1713207111.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/49/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713207111
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1713207111.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcov: 1/ H.. N. F., narodený
dňa XX.X.XXXX, bytom: J. E. XXXX/X, U., 2/ U.. U. F., narodená dňa X.XX.XXXX, bytom: J. E. XXXX/
X, U., obaja zastúpení UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 662 291, so sídlom
Mliekarenská 2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Z. J., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: X. Q. XXA, U.,
2/ Y. J., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom: X. Q. XXA, U., obaja zastúpení ACCEPTUM, s.r.o., IČO: 36
863 459, so sídlom: Záhradnícka 36, Bratislava, o zaplatenie 5.806,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k. 6C/226/2013-161 zo dňa 15.1.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 6C/226/2013-161 zo dňa 15.1.2019  m e n í
tak, že žalobu  z a m i e t a.

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok  na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho  konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok, rozsudkom č. k. 6C/226/2013-161 zo dňa 15.1.2019 (v poradí druhým)
žalovaným 1/ a 2/ (ďalej len žalovaní) uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/
(ďalej len žalobcovia) zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % zo sumy 9.958,18 eur za každý deň omeškania,
počnúc dňom 1.5.2009 až do okamihu splnenia zmluvnej povinnosti zhotoviť a odovzdať dielo podľa
zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcami a žalovanými dňa 25.4.2008, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalobcom 1/ a 2/ priznal plný nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobcovia ako kupujúci a žalovaní ako predávajúci
uzavreli dňa 25.4.2008 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol pozemok parc. č. XXX/XXX o výmere 770
m2, druh pozemku: orná pôda, zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie Q. X., obec D. S.,
okres Y.. Dňa 25.4.2008 žalobcovia ako zhotoviteľ a žalovaní ako objednávateľ uzavreli zmluvu o dielo,
v ktorej vyhlásili, že sa táto bude riadiť ustanoveniami § 536 a nasledujúce Obchodného zákonníka.
Podľa čl. I. ods. 1 je predmetom zmluvy záväzok zhotoviteľa vykonať za podmienok dohodnutých v
tejto zmluve a na vlastnú zodpovednosť pre objednávateľa dielo - špecifikované v ods. 2 - objekt
nízkonapäťového rozvodu elektriny, plynovodu, kanalizácie, vodovodu a komunikácie - čomu zodpovedá
záväzok objednávateľa vykonané dielo prevziať a zaplatiť zhotoviteľovi za vykonanie diela dohodnutú
zmluvnú cenu. Podľa čl. I ods. 3 zmluvy, miestom vykonania a zhotovenia diela sa na účely tejto zmluvy
rozumie predmetný pozemok, respektíve aj súvisiace či susedné pozemky predmetného pozemku
tak, aby vlastník predmetného pozemku disponoval všetkými potrebnými prípojkami inžinierskych
sietí za účelom opísaným v predchádzajúcom bode tohto článku zmluvy. Dielo bude vyhotovené v
súlade s právoplatným stavebným povolením vydaným za účelom jeho výstavby, a následne aj riadne
skolaudované podľa platných právnych predpisov. Podľa čl. II. ods. 1 zmluvy bol dohodnutý termín



zhotovenia a odovzdania diela najneskôr do 30.4.2009. Termín môže byť zmenený na neskorší len z
dôvodov dlhších dodacích lehôt zo strany dodávateľov zhotoviteľa, respektíve z dôvodov tzv. „vyššej
moci“. V prípade omeškania zhotoviteľa s ukončením a odovzdaním diela je zhotoviteľ povinný s
výnimkou prípadov „vyššej moci“ zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % zo zmluvnej
ceny diela za každý deň omeškania, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. V Čl. III. zmluvy bola
dohodnutá cena za zhotovenie diela vo výške 300.000,- Sk. Podľa čl. IV ods. 2 zmluvy, zhotoviteľ
sa zaväzuje postupovať pri plnení predmetu tejto zmluvy s odbornou starostlivosťou, dodržiavajúc
všeobecne záväzné právne predpisy, technické normy a dojednané zmluvné podmienky. Zhotoviteľ je
taktiež povinný sa riadiť východiskovými podkladmi, t.j. projektovou dokumentáciou. Podľa čl. IV. ods.
3 zmluvy, objednávateľ je oprávnený požadovať počas trvania tejto zmluvy zmeny realizácie diela,
ktoré sa ukážu ako potrebné, resp. ako nevyhnutné, alebo primerané za účelom zlepšenia technických
parametrov a úžitkových vlastností diela. Uplatnenie týchto zmien je objednávateľ povinný prerokovať
vopred so zhotoviteľom a zmluvné strany sú zároveň povinné zabezpečiť všetky zákonom, respektíve
inými vykonávacími predpismi požadované súhlasy, rozhodnutia a stanoviská. Obec D. S. výzvou č.j.:
Výst. 654-44-DL-12-Ba zo dňa 2.4.2012 vo veci vydania stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom“
na parcele č. XXX/XX v katastrálnom území Q. X.G., prerušila stavebné konanie a vyzvala navrhovateľov
Y. H. a Ž. H. na doplnenie žiadosti o vydanie stavebného povolenia o súhlas vlastníkov na vjazd a výjazd
a právo prechodu a prejazdu na cestu parc. č. XXX/XX, k. ú. Q. X.; doplniť situáciu osadenia rodinného
domu vrátane prípojok a spevnených plôch, umiestnených na vlastnom pozemku; vyjadrenia správcov
sietí; súhlas obce na zriadenie malého zdroja znečistenia; vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho
fondu. Obec D. S. rozhodnutím č.j.: Výst. 654-44-DL-12-Ba rozhodla o zastavení vyššie uvedeného
stavebného konania z dôvodu nedoplnenia žiadosti. Žalovaní predmet zmluvy o dielo zo dňa 25.4.2008
v dohodnutej lehote nedodali.

3. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil podľa ustanovenia § 1 ods.
1, 2, § 262 ods. 1, 2, 3, § 300, § 365, § 374, § 387 ods. 1, § 397, § 536 ods. 1, 2,  § 554 ods.
1,  zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1, 2, § 545a zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, § 43 ods. 1, písm. e), § 44 ods. 1, § 58 ods. 1, § 58a ods. 1, § 58 ods. 2
prvá veta, § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný
zákon), poukázal na právny názor vyslovený odvolacím súdom v rozhodnutí č. k. 2Co/l/2016-113 zo
dňa 18.1.2018 a konštatoval, že právny vzťah žalobcov a žalovaných založený zmluvou o dielo je
vzťahom obchodnoprávnym. Pokiaľ sa žalovaní vo veci domáhali nemožnosti plnenia zo zmluvy, nakoľko
spoluvlastníci dotknutých pozemkov nedali súhlas na vybudovanie inžinierskych sietí, súd prvej inštancie
uviedol, že zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by sa žalovaní pokúsili zistiť od dotknutých
spoluvlastníkov, či by súhlasili s prebudovaním existujúcich inžinierskych sietí (napr. ich výmenou za
nové, viac kapacitnejšie súčasti), s vypracovaním stavebného projektu so zapracovanými výhradami
ostatných investorov existujúcich inžinierskych sietí. Kanalizácia má už v súčasnosti nedostatočnú
kapacitu, nakoľko žalovaný 1/ namiesto dohodnutého jedného domu s garážou na svojich pozemkoch
postavil dva rodinné domy. Podľa názoru súdu prvej inštancie otázku, či by dotknutí spoluvlastníci s
uvedeným návrhom súhlasili nie je možné zodpovedať, avšak je možné sa domnievať, že by nemali
prečo nesúhlasiť, keďže prebudovanie inžinierskych sietí by odstránilo už existujúci problém s ich
kapacitou a zároveň by ich prestavbu ani nemuseli financovať, nakoľko by ju zaplatili žalobcovia,
v zmysle uzavretej zmluvy o dielo. Pokiaľ žalovaní argumentovali skutočnosťou, že by nemohli byť
stavebníkmi v zmysle Stavebného zákona, uviedol, že zmluva o dielo síce priamo neustanovuje, ktorá zo
strán je povinná podať žiadosť o vydanie stavebného povolenia, ale z jej znenia (čl. I. ods. 3, čl. IV. ods.
2 a 3) vyplýva, že žalovaní boli povinní vypracovať projektovú dokumentáciu ako podklad pre stavebné
konanie. Žalovaní však túto nepredložili, a teda nepreukázali, že by spravili aspoň prvý krok pre vydanie
stavebného povolenia, na základe ktorej by mohol správny orgán rozhodnúť o stavebnom povolení.
Zároveň súd prvej inštancie poukázal na právnu úpravu týkajúcu sa povoľovania stavieb, podľa ktorej
stavebníkom nemusí byť nevyhnutne vlastník pozemku (v posudzovanom prípade objednávateľ diela),
môže ním byť aj zhotoviteľ a objednávateľ bude potom iba účastníkom stavebného konania, pretože
aj na jeho pozemku majú byť inžinierske siete uložené. Vzhľadom k tomu, že ani jedna zo strán sporu
nenavrhla vykonať aj znalecké dokazovanie, v ktorom by odborník posúdil, či existujúce inžinierske siete
(nízkonapäťový rozvod elektriny a vodovodné potrubie), ktoré sú uložené pod spoločnou prístupovou
cestou k pozemkom, kapacitne umožňujú napojenie ďalšieho rodinného domu, súd prvej inštancie
vyslovil, že z laického uhla pohľadu sa môže domnievať, že napojenie žalobcov na nízkonapäťový rozvod
elektriny, ako aj napojenie na vodovodné potrubie bolo možné a aj je možné uskutočniť jednoducho,
a to priamo z inžinierskych sietí na pozemku žalovaných, konkrétne vybudovaním príslušných prípojok



vedúcich cez susediaci pozemok svedka H. až k pozemku žalobcov tak, aby svedok H. a žalobcovia
mali na svojom pozemku umiestnenú elektrickú rozvodnú skriňu s vlastným elektromerom a vodovodné
potrubie s vodovodnou šachtou, v ktorej by bol umiestnený ich vlastný vodomer. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedka H., v ktorej  ozrejmil, aká bola dohoda medzi ním
a žalovaným 1/ ohľadom budovania inžinierskych sietí. S ohľadom na uvedené dospel súd prvej
inštancie k záveru, že minimálne v týchto dvoch čiastkových plneniach (častiach diela v zmysle zmluvy
o dielo) sa podľa jeho laického názoru javí, že žalovaní mohli plniť zmluvu aspoň sčasti. Prípojka
vodovodného potrubia je pod neustálym tlakom, pričom pre dodávateľa je kľúčové, či je možné odmerať
spotrebu vody. Na verejný vodovod sa neustále pripájajú noví užívatelia, a preto je možné predpokladať,
že zhotoveniu diela v časti napojenia žalobcov na verejný vodovod, spôsobom popísaným svedkom
H. nič nebránilo. Nízkonapäťový rozvod elektriny sa pripája na vysokonapäťový rozvod elektriny
prostredníctvom transformátora, pričom tento je spoločný pre viac vedení nízkeho napätia, z ktorých
každé má svoj samostatný istič dimenzovaný na určitú kapacitu. Samotné vedenie nízkeho elektrického
napätia z transformátora sa potom z laického pohľadu súdu prvej inštancie uskutočňuje pomocou káblov
z kovového materiálu, pričom to, aké množstvo elektrického prúdu (v ampéroch), dokáže existujúci
rozvod nízkeho napätia (vo voltoch) preniesť, záleží na jednej strane od priemeru použitého kábla (v
metroch) a na druhej strane na tom, z akého prvku či zliatiny prvkov periodickej tabuľky prvkov je
predmetný kábel vyrobený. Kábel s priemerom 1 meter dokáže za sekundu dodať určité množstvo
elektrického prúdu, pričom toto množstvo je rozdielne pri hliníku (Al), medi (Cu), striebre (Ag), či zlate
(Au). Limitujúcim sa potom zdá byť istič, ktorý je pre danú vetvu nízkeho elektrického napätia umiestnený
v príslušnom transformátore. Objemové množstvo vody, či plynu (v m3), ktoré je možné dodať za
sekundu závisí od priemeru potrubia a tlaku v ňom (v pascaloch). Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
poukázal na to, že všeobecne známe skutočnosti nie je potrebné dokazovať a upriamil pozornosť na
sústavu jednotiek SI a periodickú tabuľku prvkov. Žalovaní v spore neuniesli teda bremeno tvrdenia,
že objektívne nemôžu napojiť žalobcov na prívod elektrickej energie a vody z dôvodu, že existujúce
káble a potrubia nepostačujú. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti podstúpil aj myšlienkový experiment,
ktorý spočíval v predstavení si správania sa účastníka obchodnoprávneho vzťahu (zhotoviteľa diela),
ktorý sa snaží plniť svoje obchodné záväzky a vybudovať inžinierske siete: 1. Zhotoviteľ na svoje
náklady vyhotoví projektovú dokumentáciu. 2. Projektovú dokumentáciu spolu so žiadosťou o vydanie
stavebného povolenia predloží stavebnému úradu. 3. Zhotoviteľ zistí, že účastníci stavebného konania
majú k projektu výhrady a pokúsi sa rokovať s nimi, za akých podmienok by bolo možné uskutočniť
projekt. 4. Zistí, že je možné plniť čiastočne a vybuduje elektrickú, plynovú a vodovodnú prípojku. 5.
Vzhľadom k tomu, že nedokáže zabezpečiť pripojenie na kanalizáciu, oznámi objednávateľovi, že môže
plniť iba čiastočne a zároveň o časť, ktorú nemôže plniť zníži cenu za dielo. 6. Keďže dielo splnil
čiastočne, nedostal sa do omeškania a nemusí zaplatiť zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného potom
súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemožnosť plnenia zhotoviteľa nebola objektívneho charakteru,
ale iba subjektívneho charakteru, nakoľko žalovaní nevykonali všetko pre to, aby sa pokúsili splniť svoj
zmluvný záväzok zo zmluvy o dielo. K nemožnosti plnenia zo strany žalovaných súd prvej inštancie
uviedol, že síce nemohli vybudovať inžinierske siete vedúce cez spoločnú prístupovú cestu, keďže s
takouto možnosťou ostatní spoluvlastníci nesúhlasili, ale na druhej strane mali vedieť, akým spôsobom
sú jestvujúce inžinierske siete dimenzované (t.j. pre koľko rodinných domov), a že ostatní spoluvlastníci,
s ktorými pôvodne budovali inžinierske siete nebudú musieť súhlasiť s napojením ďalších rodinných
domov na tieto siete. Inžinierske siete mohli byť vybudované na inom mieste, pričom ak by zvýšenú
sumu objednávateľ neakceptoval, zhotoviteľ mohol platne odstúpiť od zmluvy o dielo, pričom zhotoviteľ
v konaní nepreukázal, že by sa nad takýmto postupom zamýšľal. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
nemožnosť plnenia nebola spôsobená vis maior ale vis minor, teda závislá od vôle človeka, ktorá však
nezbavuje zhotoviteľa povinnosti vykonať dielo. Výšku zmluvnej pokuty súd prvej inštancie neposúdil ako
neprimeranú do takej miery, že by bolo na mieste aplikovať moderačné právo súdu na jej zníženie. Medzi
stranami bola dohodnutá vo výške 0,04 % denne z určitej sumy, ktorá v ročnom percentuálnom vyjadrení
predstavuje výšku 14,6 % p. a., ktorá v obchodnoprávnych vzťahoch predstavuje bežnú obchodnú
praktiku, ktorú súd prvej inštancie nepovažuje za rozpornú ani so zásadou poctivého obchodného
styku. Moderačné oprávnenie súdu na zníženie zmluvnej pokuty nie je možné aplikovať aj preto, že
nie je známe, aká je presná výška škody, ktorá mala vzniknúť žalobcom, nakoľko sa má podľa tvrdenia
žalobcov má jednať o akúsi nemajetkovú ujmu spočívajúcu v náhrade šťastia za to, že si žalobcovia
nemohli vyriešiť svoju bytovú otázku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP).



4. Žalovaní podali proti rozsudku odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýkajú, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že vec nesprávne
právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Argumentujú, že v danej veci súdy prvej aj druhej inštancie
skonštatovali, že vôľa strán podriadiť svoj zmluvný vzťah pod režim Obchodného zákonníka bola
prejavená platným spôsobom, a preto žalovaní zdôraznili, že v prípade akýchkoľvek pochybností či
sporov týkajúcich sa výkladu zmluvy je potrebné v zmysle § 266 Obchodného zákonníka zmluvu vykladať
na ťarchu jej autora, t.j. na ťarchu žalobcov. Žalovaní namietajú úvahu súdu prvej inštancie, podľa ktorej
malo byť teoreticky možné existujúce inžinierske siete prebudovať - napr. vymeniť ich za nové alebo
zvýšiť inak ich kapacitu, s čím by snáď spoluvlastníci dotknutých pozemkov a užívatelia existujúcich
inžinierskych sietí mohli súhlasiť. Taká úvaha sa podľa žalovaných javí ako úplne absurdná a najmä
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Netreba mať za sebou roky skúseností v stavebníctve na to,
aby človek vnímal zásadný rozdiel vo výške nákladov na vybudovanie objektov inžinierskych sietí -
koncových prípojok pre jeden rodinný dom v dĺžke rádovo v desiatkach metrov, v porovnaní s nákladmi
na prebudovanie/výmenu existujúcich sietí pre 8 rodinných domov v dĺžke radovo v stovkách metrov,
rozdiel v nákladoch by bol iný v násobkoch. Alternatíva teoreticky rozpísaná súdom prvej inštancie v
rozsudku je scestná a nereálna. Žalovaní teóriu súdu prvej inštancie rozvíjajú ďalej a zamýšľajú sa
napríklad nad tým, že spoluvlastníci pozemkov by určite mohli súhlasiť napríklad aj s tým, aby žalovaní
každému z nich natreli nanovo múry na ich pozemkoch, či vybudovali v lokalite nové detské ihrisko
- toto všetko sa nedá vylúčiť. Absolútne však chýba akákoľvek súvislosť s obsahom zmluvy a najmä
definovaním povinností zmluvných strán, v tomto prípade primárne povinností zhotoviteľa. Žalovaní
poukazujú na ich tvrdenia obsiahnuté v súdnom spise, v zmysle ktorých považujú za nepochybné, že
v zmluve na žiadnom mieste nie je obsiahnutá povinnosť zhotoviteľa (žalovaných) zabezpečiť súhlasy
spoluvlastníkov dotknutých pozemkov (ani iné povinnosti). Absencia takého súhlasu pre účely realizácie
diela (z hľadiska povoľovania, aj fyzickej výstavby sietí) nemôže byť na ťarchu zhotoviteľa, nakoľko nejde
o jeho zmluvnú povinnosť. Platí, že pre legálnu výstavbu sietí boli/sú súhlasy vlastníkov dotknutých
nehnuteľností potrebné, avšak žalovaní tvrdia, že  pokiaľ žalobca 1/ ako autor zmluvy neuviedol
povinnosť zabezpečiť súhlasy vlastníkov medzi povinnosti zhotoviteľa, tak sa zhotoviteľ nemohol dostať
do omeškania so zhotovením diela, ak tieto súhlasy objednávateľ nezabezpečil. Pokiaľ žalobcovia
počas konania tvrdili, že žalovaní už v čase podpisu zmluvy mali vedieť, že získať súhlasy vlastníkov
dotknutých nehnuteľností bude nemožné a tým mali uviesť žalobcov do omylu, žalovaní namietajú,
že negatívne stanovisko dotknutých spoluvlastníkov nie je niečo navždy nemenné, v živote sa skôr
osvedčuje téza, že všetko je na predaj, je to len vecou rokovaní o konkrétnych podmienkach. Žalovaní
sú presvedčení o tom, že pokiaľ by žalobcovia riadne zabezpečovali podmienky potrebné pre realizáciu
diela, vrátane získania súhlasov vlastníkov dotknutých nehnuteľností v lokalite, určite by našli spôsob,
ako sa s vlastníkmi dohodnúť a súhlasy získať. Zabezpečenie súhlasov nebolo zmluvne dohodnutou
povinnosťou zo strany zhotoviteľa a omeškanie žalobcov s ich získaním bolo jedným z faktorov, pre ktoré
nebolo možné začať s výstavbou diela. Omeškanie žalovaných s plnením svojich povinností zo zmluvy aj
preto dodnes nenastalo. Zmluva priamo neustanovuje, ktorá zo strán je povinná podať žiadosť o vydanie
stavebného povolenia. Pri absencii zmluvnej povinnosti zabezpečiť vydanie stavebného povolenia zo
strany zhotoviteľa je nepochybné, že stavebné povolenie (prípadne iné povolenia) nevyhnutné pre
zhotovenie diela mal zabezpečiť objednávateľ. Keďže žalobcovia (objednávateľ) do dnešného dňa
stavebné povolenie zhotoviteľovi nepredložili, je to ďalší dôvod, pre ktorý sa zhotoviteľ nemohol dostať do
omeškania so splnením zmluvnej povinnosti. Realizáciou výstavby inžinierskych sietí bez právoplatného
stavebného povolenia by navyše žalovaní spáchali minimálne správny delikt. Žalovaní rozporujú záver
súdu prvej inštancie, že zo znenia čl. I. odsek 3, čl. IV ods. 2 a 3 zmluvy vyplýva, že žalovaní boli
povinní vypracovať projektovú dokumentáciu ako podklad pre stavebné povolenie. Pojem „projektová
dokumentácia“ je obsiahnutý len v jedinom z označených článkov zmluvy (čl. IV odsek 2 zmluvy), aj to
vo vete, z ktorej nevyplýva absolútne žiadna povinnosť zhotoviteľa spracovať projektovú dokumentáciu.
Tento záver súdu prvej inštancie preto žalovaní vnímajú ako neuveriteľný a nesprávny. Povinnosť
žalovaných zabezpečiť vypracovanie projektovej dokumentácie v uvedených odsekoch zmluvy nie je
možné nájsť, nakoľko v zmluve absentuje. Jedinou povinnosťou zhotoviteľa vo vzťahu k projektovej
dokumentácii je povinnosť „riadiť sa východiskovými podkladmi, t.j. projektovou dokumentáciou“ bez
uvedenia toho, kto má dokumentáciu pripraviť, resp. zabezpečiť. Ak riadne zadefinovanie povinnosti
zabezpečiť projektovú dokumentáciu v predmete zmluvy úplne chýba, potom je nepochopiteľný
záver, že tento záväzok prináleží zhotoviteľovi. Uvedený právny názor súdu prvej inštancie preto
nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a len samotný odkaz na ustanovenia zmluvy, ktoré
v skutočnosti nijako s vysloveným právnym názorom nekorešpondujú, vykazuje znaky arbitrárneho
rozhodnutia. Žalovaní namietajú záver súdu prvej inštancie, že nepredložením projektovej dokumentácie



nepreukázali, že by spravili aspoň prvý krok pre vydanie stavebného povolenia. Argumentujú, že v
zmluve nie je uvedená povinnosť zhotoviteľa zabezpečiť projektovú dokumentáciu, súhlasy dotknutých
vlastníkov nehnuteľností, ani vydanie stavebného povolenia. Absencia týchto troch prvkov medzi
povinnosťami zhotoviteľa bez ohľadu na autorstvo zmluvy znamená, že žalovaní sa doteraz nemohli
dostať do omeškania s plnením svojej zmluvnej povinnosti, keďže bez ktoréhokoľvek z uvedených troch
predpokladov pre realizáciu diela toto nie je možné právne dovoleným spôsobom vykonať. Pokiaľ súd
prvej inštancie v danej súvislosti uviedol, že v zmysle Stavebného zákona nemusí byť stavebníkom
nevyhnutne iba vlastník pozemku, žalovaní poukazujú na to, že ide o pravdivé tvrdenie - stavebník
môže osvedčiť tzv. iné právo k pozemku v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 Stavebného zákona (najmä
nájomné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právo podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
a podobne). Aj na takom postupe (teda, že by zhotoviteľ bol aj stavebníkom stavby podľa Stavebného
zákona) sa strany reálne mohli v zmluve dohodnúť - no neurobili tak. Preto taká teoretická možnosť
nemá súvis so skutočným písomným obsahom zmluvy, zhotoviteľ nebol povinný postupovať uvedeným
spôsobom a nemôže zodpovedať za omeškanie so zhotovením diela. Odhliadnuc od toho by realizácia
stavby spôsobom, kedy by zhotoviteľ bol aj jej stavebníkom, spôsobila ďalšie komplikácie a vznik nových
záväzkových vzťahov medzi zmluvnými stranami (napr. takto vybudované inžinierske siete by boli
vlastníctvom stavebníka, objednávateľ by musel poskytnúť zhotoviteľovi tzv. iné právo k pozemku v jeho
vlastníctve, čo neurobil, atď). Konštrukcia uvádzaná súdom prvej inštancie podľa  názoru  žalovaných je
čistou teóriou, ktorá nemá nič spoločné s prejavmi vôle oboch strán obsiahnutými v zmluve. Nakoniec
žalobcovia počas celého trvania súdneho konania nikdy nenamietali tvrdenie žalovaných o tom, že
zhotoviteľ nebol povinný podľa zmluvy zabezpečiť spracovanie projektovej dokumentácie a tiež vydanie
stavebného povolenia - prečo teda s takouto úvahou prichádza počas účinnosti Civilného sporového
poriadku konajúci súd, je podľa žalovaných prekvapivé. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že zhotoviteľ
(bez ohľadu na absenciu projektovej dokumentácie a stavebného povolenia) mohol dielo splniť aspoň
čiastočne, a to vybudovaním prípojok vodovodu a elektriny zo sietí na vlastnom pozemku, ktoré by ďalej
budoval cez pozemok vo vlastníctve svedka Y. H., žalovaní namietajú, že proaktívne hľadať teoretické
možnosti realizácie diela (hoci bez projektovej dokumentácie a povolenia), ktoré zhotoviteľ snáď
svojvoľne ignoroval, pôsobí rušivo a bolo by namieste snáď len v prípade, ak by strany sporu neuzavreli
písomnú zmluvu. Zmluva existuje a definuje ich vzájomné práva a povinnosti strán inak, ako sa uvádza v
podstatných častiach odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval pri ďalšom možnom
alternatívnom riešení na výpoveď svedka Jamricha, žalovaní poukazujú na to, že svedok opisoval svoje
rozhovory so žalovaným na tému inžinierskych sietí v lokalite z obdobia roku 2011, čo je obdobie
tri roky po podpise zmluvy. Svedok v tejto súvislosti veľmi orientačne opisoval diskutované možnosti
napojenia pre svoj pozemok, pričom zároveň veľmi jasne uviedol, že nepoznal žiadnu časť dohody o
prípojkách inžinierskych sietí medzi žalobcami a žalovanými. Vzhľadom na to podľa názoru žalovaných
neexistuje žiadna súvislosť medzi touto svedeckou výpoveďou a meritom sporu, nie je možné zo
svedeckej výpovede vyvodiť záver o technickej možnosti napojenia na inžinierske siete pre pozemok
patriaci žalobcom a z toho ďalej vyvodzovať záver o zlyhaní žalovaných, ktorí takúto údajnú možnosť
podľa názoru súdu prvej inštancie odignorovali. Žalovaní rozporujú aj záver súdu prvej inštancie o tom,
že v spore neuniesli bremeno tvrdenia, že objektívne nemôžu napojiť žalobcov na prívod elektrickej
energie a vody z dôvodu, že existujúce káble a potrubia nepostačujú, pričom poukazujú na to, že žalovaní
nikde nevyslovili uvádzané tvrdenie o nepostačujúcej kapacite inžinierskych sietí a z nej plynúcej
nemožnosti vybudovať dielo. Ak také tvrdenie v spise nie je, potom logicky nie je možné vysloviť záver,
že žalovaní neuniesli bremeno tvrdenia. Žalovaní počas celého konania, počnúc prvým procesným
úkonom a končiac záverečným návrhom, zdôvodňovali nemožnosť plnenia diela tým, že (i) neboli
udelené súhlasy vlastníkov dotknutých nehnuteľností a (ii) neexistuje právoplatné stavebné povolenie
na dielo. Zhotoviteľ nedisponuje ani projektovou dokumentáciou na realizáciou diela. Pokiaľ existuje čo
i len jedna z týchto prekážok realizácie diela, dielo objektívne nie je možné realizovať a žalovaní sa tak
doteraz nemali ako dostať do omeškania so splnením svojho záväzku. K myšlienkovému experimentu
súdu prvej inštancie žalovaní uviedli, že tento nemôže obstáť, keďže vychádza z nereálnych, výslovne
teoretických predpokladov a neberie do úvahy dohodu sporových strán v zmluve. Žalovaní za nesprávny
považujú aj záver súdu prvej inštancie, že nemožnosť plnenia zhotoviteľa bola výlučne subjektívneho
charakteru, čo nezbavuje zhotoviteľa povinnosti vykonať dielo, pretože bez projektovej dokumentácie,
majetkovoprávneho vysporiadania a právoplatného stavebného povolenia zhotoviteľ nemal možnosť
dielo legálnym spôsobom realizovať, pričom ani jeden z uvedených troch predpokladov realizácie
diela nebol povinný zabezpečiť podľa zmluvy zhotoviteľ. Uviedli, že ustanovenia § 365 ods. 4, §
370 Obchodného zákonníka o omeškaní veriteľa z hľadiska právnych predpisov tvoria základ pre
nosnú časť ich procesnej obrany, ako bola prezentovaná počas konania a ako je obsiahnutá v texte



odvolania. Zhotoviteľ sa do dnešného dňa nemohol dostať do omeškania, v dôsledku omeškania
objednávateľa s dodaním projektovej dokumentácie, súhlasov vlastníkov dotknutých nehnuteľností a
právoplatného stavebného povolenia (v tejto súvislosti poukázali žalovaní  na Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo 178/2008, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Obdo 27/2010, Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/1242/2008,
Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/830/2010). V rámci odvolacej argumentácie
žalovaní poukázali osobitne aj na ustanovenia zmluvy, článok I odsek 2, kde sú uvedené jednotlivé
stavebné objekty - typy prípojok a ich účel - umožnenie výstavby rodinného domu na pozemku žalobcov
a jeho riadne užívanie. Tým sú síce aspoň opisným spôsobom dané požadované vlastnosti diela, avšak
chýba akákoľvek bližšia technická špecifikácia, údaje o požadovanej kapacite sietí, chýba akékoľvek
trasovanie sietí a určenie bodov napojenia, zmluva je v tejto časti podľa názoru žalovaných neurčitá,
a preto neplatná. Miestom vykonania diela sa rozumie pozemok vo vlastníctve žalobcov a súvisiace,
či susedné pozemky - aj to podporuje tézu opakovane uvádzanú počas konania, že stavebníkom
inžinierskych sietí museli byť žalobcovia, na ktorých pozemku sa má stavať, pričom v tejto súvislosti
zdôraznili, že žalovaní poskytli maximálnu súčinnosť a zriadili v prospech žalobcov vecné bremeno -
právo prechodu, právo prejazdu osobnými, nákladnými a inými motorovými vozidlami, právo uloženia
inžinierskych sietí a cesty/komunikácie a ich riadneho napojenia na už existujúce koncové body cez
p.č. XXX/XXX a XXX/XXX, v prospech každodobého vlastníka p.č. XXX/XXX podľa zmluvy V-6220/10
zo dňa 17.12.2010. Žalovaní sa vyjadrili aj k obsahu svedeckých výpovedí pánov H., H. a U., ktorí
opisovali svoje priame vzťahy so žalovaným 1/ a tiež k okolnosti výstavby v lokalite s tým, že  každý
jeden z vypočutých svedkov do zápisnice výslovne uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o obsahu zmluvy
a prípadne iných dohôd medzi stranami sporu. To považujú žalovaní za rozhodujúce pre vyhodnotenie
svedeckých výpovedí, ktoré preto nemajú pre predmet sporu žiadny význam a sú irelevantné. Žalovaní
k tvrdeniam svedkov o kapacitách existujúcich inžinierskych sietí v lokalite, kedy svedkovia vypovedali
rôzne v tom smere, že siete mali postačovať pre napájanie 6-8 rodinných domov a v súčasnosti je
už napojených 8 domov uviedli, že toto tvrdenie je pravdivé len čiastočne - ako vyplýva z existujúcich
povolení pre širšie územie, prípojky inžinierskych sietí boli skutočne dimenzované pre 8 rodinných
domov. V súčasnosti sú na uvedené siete napojené len domy na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X a XXX/XX, pričom, ak svedkovia uvádzali, že žalovaní na pozemku parc.
č. XXX/XX vybudovali a napojili dva rodinné domy a tým pádom je kapacita vyčerpaná, toto nie je
pravdivé tvrdenie. Na pozemok parc. č. XXX/XX vybudovali žalovaní len jednu prípojku inžinierskych
sietí s rovnakou kapacitou, takže v lokalite je podľa našich informácií stále použitých len šesť prípojok
inžinierskych sietí určených na napojenie rodinných domov a z hľadiska technickej kapacity teda v
tomto smere neexistuje (resp. ani v čase podania žaloby neexistovala) prekážka pre realizáciu prípojky
na pozemok žalobcov. Podľa informácií žalovaných svedok H. ako vlastník pozemku pac. číslo XXX/
X vybudoval prípojky pre rodinný dom na svojom pozemku z opačnej strany, teda nevyužil existujúce
„spoločné“ inžinierske siete vedené pod pozemnou komunikáciou - čo de facto vyplýva aj z jeho
svedeckej výpovede, kedy uviedol, že na pozemkoch bol problém s prístupom a obec neposkytla
podporu. Tento vlastník sa teda rozhodol vybudovať si prípojky alternatívnym spôsobom, z inej strany,
bez napojenia do „uzavretej ulice“. Žalovaní za zásadný problém považujú aj to, že súd prvej inštancie
sa nevysporiadal v rozsudku s nosnou časťou ich procesnej obrany postavenej na absencii povinnosti
žalovaných zabezpečiť projektovú dokumentáciu, súhlasy vlastníkov v lokalite a stavebné povolenie, a to
najmä vo vzťahu k obsahu zmluvy. Naopak, súd prvej inštancie v tejto súvislosti rozvíjal abstraktnú úvahu
o tom, ako sa teoreticky mohli žalovaní sami nominovať do pozície stavebníka, hoci na to neboli povinní.
Takýto postup považujú za nesprávny. Podľa žalovaných súd prvej inštancie vo vzťahu k samotnej výške
zmluvnej pokuty opomenul, že k dnešnému dňu presiahla zmluvná pokuta 144 % z celkovej dohodnutej
ceny diela. Bez významu nie je ani skutočnosť zdôrazňovaná počas konania, že žalovaní sú fyzickými
osobami - nepodnikateľmi a žalobca 1/ ako autor zmluvy bez bližšieho zdôvodnenia vzťah strán podriadil
režimu Obchodného zákonníka. Ak by rozsudok nadobudol právoplatnosť, žalobcovia by boli oprávnení
inkasovať zmluvnú pokutu prakticky do smrti oboch žalovaných, keďže dielo naďalej nie je možné
realizovať (z dôvodov nezavinených žalovanými) - a dokonca pokuta môže v budúcnosti v extrémnom
prípade zaťažiť aj prípadných dedičov žalovaných. Práve kvôli tejto súvislosti žalovaní navrhovali súdu
prvej inštancie, aby využil svoje zákonné oprávnenie a pokutu primerane znížil. Zo všetkých vyššie
uvedených dôvodov žalovaní odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a
žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Žalobcovia vyjadrenie k odvolaniu žalovaných nepodali.



6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu uplatnených odvolacích
dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), na odvolacom pojednávaní, na ktorom zopakoval
dokazovanie obsahom listín súdneho spisu, na ktorých je zaznamenaný aj výsluch strán sporu a v konaní
vypočutých svedkov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

7. V preskúmavanej veci súdom prvej inštancie žalobcom prisúdená istina predstavuje stranami sporu
dohodnutú zmluvnú pokutu za nedodržanie termínu ukončenia a odovzdania dohodnutého predmetu
diela žalovanými. Súd prvej inštancie vyslovil záver, že k omeškaniu  s ukončením a dodaním predmetu
diela došlo výlučne zavineným konaním žalovaných.

8. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a pre
danú vec považoval za rozhodujúce, že medzi žalobcami a žalovanými bola dňa 25.4.2008 uzavretá
zmluva o dielo, ktorou sa žalovaní zaviazali vykonať pre žalobcov za podmienok dohodnutých v
tejto zmluve a na vlastnú zodpovednosť dielo špecifikované v odseku 2 článku I zmluvy, ktorým sa
rozumie výstavba  inžinierskych sietí, konkrétne, objektu nízkonapäťového rozvodu elektriny, plynovodu,
kanalizácie, vodovodu a komunikácie, na pozemku s parcelným číslom XXX/XXX, v katastrálnom území
Q. X., obec D. S., okres Y.. Podľa preambuly zmluvy žalobcovia ako kupujúci a žalovaní ako predávajúci
uzavreli v rovnaký deň (25.4.2008) kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol pozemok parc. č. XXX/XXX
o výmere 770 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie Q.
X.G., obec D. S.žná, okres Y., označovaný v ďalšom texte zmluvy ako predmetný pozemok. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu bodu 2, článku I zmluvy je zrejmé, že v popise
pozemku, na ktorom mali byť vybudované inžinierske siete je v označení pozemku zrejmá chyba, avšak z
kontextu zmluvy sa dá jednoznačne vyvodiť, že inžinierske siete mali byť vybudované na pozemku, ktorý
žalobcovia od žalovaných odkúpili, s účelom výstavby rodinného domu. Podľa článku I odsek 3 zmluvy,
miestom vykonania a zhotovenia diela sa na účely tejto zmluvy rozumie predmetný pozemok, respektíve
aj súvisiace či susedné pozemky predmetného pozemku tak, aby vlastník predmetného pozemku
disponoval všetkými potrebnými prípojkami inžinierskych sietí, za účelom opísaným v predchádzajúcom
bode tohto článku zmluvy (výstavba rodinného domu). Dielo bude vyhotovené v súlade s právoplatným
stavebným povolením vydaným za účelom jeho výstavby a následne aj riadne skolaudované podľa
platných právnych predpisov. Termín dokončenia diela bol dohodnutý  najneskôr do 30.4.2009, s
možnosťou jeho zmeny na neskorší len z dôvodov dlhších dodacích lehôt zo strany dodávateľov
zhotoviteľa, respektíve z dôvodov tzv. „vyššej moci“. V bode1 článku II zmluvy bolo dohodnuté, že
v prípade omeškania zhotoviteľa s ukončením a odovzdaním diela je zhotoviteľ povinný s výnimkou
prípadov „vyššej moci“ zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % zo zmluvnej ceny diela
za každý deň omeškania, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Za zhotovenie diela mali žalobcovia
žalovaným zaplatiť  300.000,- Sk.

Podľa článku IV ods. 2 zmluvy sa zhotoviteľ sa zaviazal postupovať pri plnení predmetu zmluvy
s odbornou starostlivosťou, dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, technické normy a
dojednané zmluvné podmienky. Zhotoviteľ je taktiež povinný sa riadiť východiskovými podkladmi, t.
j. projektovou dokumentáciou. Podľa článku IV. ods. 3 zmluvy, objednávateľ je oprávnený požadovať
počas trvania tejto zmluvy zmeny realizácie diela, ktoré sa ukážu ako potrebné, respektíve ako
nevyhnutné, alebo primerané za účelom zlepšenia technických parametrov a úžitkových vlastností diela.
Uplatnenie týchto zmien je objednávateľ povinný prerokovať vopred so zhotoviteľom a zmluvné strany sú
zároveň povinné zabezpečiť všetky zákonom, resp. inými vykonávacími predpismi požadované súhlasy,
rozhodnutia a stanoviská. Za účelom výstavby rodinného domu predali žalovaní pozemok susediaci s
pozemkom predaným žalobcom aj manželom H.. Obec D. S. výzvou č.j.: Výst. 654-44-DL-12-Ba zo dňa
2.4.2012 vo veci vydania stavebného povolenia pre stavbu rodinného domu  na parcele č. XXX/XX v
katastrálnom území Q. X., stavebné konanie prerušila a vyzvala navrhovateľov Y. H. a Ž. H. na doplnenie
žiadosti o vydanie stavebného povolenia o súhlas vlastníkov na vjazd a výjazd a právo prechodu a
prejazdu na cestu parc. č. XXX/XX, k. ú. Q. X.; doplnenie situácie osadenia rodinného domu vrátane
prípojok a spevnených plôch, umiestnených na vlastnom pozemku; vyjadrenia správcov sietí; súhlas
obce na zriadenie malého zdroja znečistenia; vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Obec D. S.
rozhodnutím č.j.: Výst. 654-44-DL-12-Ba rozhodla o zastavení vyššie uvedeného stavebného konania,
z dôvodu nedoplnenia žiadosti. Žalovaní do 30.4.2009 dielo žalobcom neodovzdali. Medzi stranami
konania nebolo sporným, že vo vzťahu k predmetu plnenia - vybudovania inžinierskych sietí nebolo
príslušným stavebným úradom vydané stavebné povolenie.



9. S ohľadom na výslovnú dohodu strán sporu v postavení účastníkov predmetnej zmluvy o dielo
podriadiť ich záväzkový vzťah pod právnu úpravu Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1, 2 Obch. z.)
podliehajú nároky strán sporu z tejto zmluvy  právnemu režimu Obchodného zákonníka.

10. Právna úprava inštitútu zmluvnej pokuty je v Obchodnom zákonníku upravená v ustanoveniach §§
300 až 302, doplnená právnou úpravou Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute v ustanoveniach
§§ 544 a 545 (pričom ale pre obchodné záväzkové vzťahy sa uplatnia osobitné ustanovenia § 300 až
302 Obch. z.).

11. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
dojednajú zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

12. V podmienkach prejednávanej veci bola zmluvná pokuta dohodnutá za omeškanie žalovaných s
ukončením a odovzdaním dohodnutého predmetu diela - výstavba dohodnutých inžinierskych sietí a ich
objektov. Táto činnosť vyžadovala vydanie stavebného povolenia, pretože podľa ustanovenia § 58a ods.
1, písmeno d) Stavebného zákona v znení k rozhodnej dobe, žiadosť o vydanie stavebného povolenia
bolo potrebné podať aj pre podmieňujúce preložky sietí a zariadení technického vybavenia.

13. Podľa § 365 Obchodného zákonníka v znení k rozhodnej dobe (30.4.2009) je dlžník v omeškaní, ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v
dôsledku omeškania veriteľa.

14. Z citovaného ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka vyplýva, že omeškanie dlžníka nastáva
objektívne, ak dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas. Omeškanie trvá, ak záväzok nezanikol
odstúpením od zmluvy (alebo iným spôsobom), do doby, kedy je splnený, a pokiaľ bolo plnené vadne,
do uspokojenia práv zo zodpovednosti za vady. Omeškanie dlžníka  nenastáva len v prípade, že
dlžník nemohol splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. To znamená, že po dobu, kedy je
v omeškaní veriteľ, nedochádza k omeškaniu dlžníka, poprípade vznikom omeškania veriteľa prestáva
byť dlžník v omeškaní. Podľa obsahu súdneho spisu obidve zmluvné strany zostali vo veci uzavretej
zmluvy nečinné.

15. V spore o zaplatenie zmluvnej pokuty sa zhotoviteľ môže brániť omeškaním objednávateľa podľa
§ 370 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého  je veriteľ v omeškaní, ak v rozpore so svojimi
povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo
neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.

16. Bolo vecou zmluvných strán, ako budú postupovať pri formulovaní svojich záväzkových povinností.
Medzi stranami konania nebolo sporným, že konštrukciu obsahu zmluvy, a teda aj predmetu plnenia
ako výsledok vzájomných rokovaní navrhli žalobcovia (respektíve žalobca 1), čo vypovedá o tom, že
žalobcovia si museli byť vedomí konkrétneho obsahu záväzku žalovaných, konkrétnych povinností
žalovaných vo vzťahu k predmetu plnenia, ktoré premietli a mali možnosť aj plne premietnuť do obsahu
zmluvy. Zmyslom a účelom zmluvnej pokuty je zabezpečenie splnenia konkrétnej povinnosti, ktorá
je obsahom záväzku. Preto je nevyhnutnou súčasťou dohody o zmluvnej pokute celkom presné a
určité označenie povinnosti, pri nesplnení ktorej vznikne právo na zmluvnú pokutu. Požiadavka určitosti
vymedzenia záväzku v zmluve platí predovšetkým tam, kde je omeškanie s plnením sankcionované
zmluvnou pokutou. Z obsahu preskúmavanej zmluvy o dielo jednoznačne vyplýva dohoda účastníkov
zmluvy, aby žalovaní pre žalobcov vybudovali inžinierske siete. Plnenie žalovaných, ale objektívne
vyžadovalo predchádzajúce vydanie stavebného povolenia. V zmysle § 58 odsek 1 Stavebného
zákona žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou
oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania
stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania
stavby. Podľa § 58 odseku 2 Stavebného zákona musí stavebník preukázať, že je vlastníkom pozemku,
alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na
ňom požadovanú stavbu. Citované ustanovenia Stavebného zákona ukladajú povinnosť podať žiadosť
o vydanie stavebného povolenia vlastníkovi pozemku, na ktorom mali byť vybudované inžinierske siete,



takýmito vlastníkmi boli žalobcovia. Z obsahu zmluvy a ani z výsledkov dokazovania v danej veci
nevyplýva zriadenie práv pre žalovaných podľa ustanovenia § 139 ods. 1 Stavebného zákona (užívanie
pozemku na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve, právo vyplývajúce
z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, právo vyplývajúce z iných právnych
predpisov) a nadväzujúca dohoda strán sporu o tom, že to budú žalovaní, koho povinnosťou bude
zabezpečiť splnenie právnej podmienky, vydanie stavebného povolenia pre vybudovanie inžinierskych
sietí, respektíve splnomocnenie žalovaných žalobcami k predmetnému právnemu konaniu. Obsah
zmluvy vyhotovil žalobca 1/, on komponoval do obsahu zmluvy všetky okolnosti súvisiace s prejavenou
vôľou zmluvných strán, vrátane rokovaní o uzavretí zmluvy, a preto pokiaľ v predmetnej zmluve nie
je uložená žalovaným povinnosť zabezpečiť stavebné povolenie k vykonaniu diela, boli to potom
žalobcovia, ktorí sa so splnením tejto právnej podmienky vybudovania predmetu diela dostali do
omeškania. Uvedené pre danú vec znamená, že vo vzťahu k tomu, aby mohli žalovaní splniť svoj
zmluvný záväzok, vznikla potreba spolupôsobenia žalobcov ako stavebníkov inžinierskych sieti obstarať
stavebné povolenie, ktorá potreba vyplýva z právneho predpisu (Stavebného zákona). Keďže v súdenej
veci omeškanie žalovaných nastalo práve v príčinnej súvislosti absencie stavebného povolenia (jeho
nedostatok žalovaným bránil v splnení záväzku), čo žalobcovia v konaní nerozporovali, žalovaní
dôvodne prostredníctvom procesnej obrany prednášanej pred súdom prvej inštancie spochybnili právo
žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože pre absenciu súčinnosti žalobcov sa nemohli ku dňu
30.4.2009 (termín plnenia) dostať do omeškania. Nedostatok stavebného povolenia znamená aj to,
že úvahy súdu prvej inštancie o technických možnostiach splnenia povinnosti žalovanými vybudovať
inžinierske siete sú v podmienkach danej veci nadbytočné, keď z obsahu zmluvy a ani z výsledkov
dokazovania nevyplýva, povinnosť zhotoviteľa (žalovaných) spracovať technickú dokumentáciu riešenia
vybudovania inžinierskych sietí. Z podania žalobcov zo dňa 8.8.2013 (č. l. spisu 30, odsek druhý)
je zrejmé, že zakreslenie existujúcich inžinierskych sietí bolo žalobcom známe, za týmto účelom sa
so žalovanými niekoľkokrát stretli a zakreslenie odovzdali odborníkom, ktorí pre žalobcov pripravovali
projektovú dokumentáciu pre výstavbu rodinného domu. Z výsledkov dokazovania nie je možné vyvodiť,
že by žalobcovia stavebný úrad požiadali o vydanie stavebného povolenia na vybudovanie inžinierskych
sietí, podľa konkrétneho technického riešenia spôsobu ich vybudovania, a ani zamietnutie takejto
žiadosti.

17. Žalovaní v odvolacom konaní argumentovali aj neplatnosťou predmetnej zmluvy pre neurčitosť
dojednania aké stavebné objekty inžinierskych sietí majú byť pre žalovaných vybudované z pohľadu
bližšej technickej špecifikácie údajov o požadovanej kapacite sietí, ich trasovania a určenia bodov
napojenia, k čomu odvolací súd prednáša, že v prípade pochybností o tom, akú vôľu strany právnym
úkonom prejavili, vykonáva súd výklad právneho úkonu pri použití výkladových pravidiel stanovených
v hmotnom práve. Keďže z obsahu zmluvy je zrejmé, že podkladom splnenia diela mala byť technická
dokumentácia, potom nie je možné konštatovať, že by predmetné dojednanie trpelo nezrozumiteľnosťou
alebo neurčitosťou dojednania. S ohľadom na vyslovený právny záver odvolací súd už nepovažoval za
potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaných.

18. Právne posúdenie veci, ktoré prijal súd prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov nie je správne,
a preto odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §  388 CSP  zmenil tak, že žalobu žalobcov
zamietol.

19. Zmenou napadnutého rozhodnutia vznikla odvolaciemu súdu podľa § 396 ods. 2 CSP povinnosť
rozhodnúť o trovách celého konania. Vzhľadom na výsledok sporu, podľa ktorého boli vo veci  úspešní
žalovaní  rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že im nárok na náhradu trov
prvoinštnačného a  odvolacieho konania priznal v celom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave  pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,   z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody)  a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).



Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku  a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/226/2013", "guid": "7bac4d5e-6e24-4727-b2f7-07439c92ceeb:bc49dbaf-8614-4237-bca8-ee296367dd66", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}