{"guid": "9ab2c3af-2d18-4fc9-b105-d6d32edd037f:367dba5c-ebfe-4ade-bb36-9260f2880835", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1718201187.1", "spisova_znacka": "11CoP/177/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/177/2020 z 26. 7. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júla 2021, sp. zn. 11CoP/177/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1718201187.1", "identifikacne_cislo": "1718201187", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Weissová-Bakičová", "sudca_id": 1458, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-weissova-bakicova-1458", "datum_vydania": "2021-07-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/367dba5c-ebfe-4ade-bb36-9260f2880835", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1718201187.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1718201187.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1718201187.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/177/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201187
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1718201187.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: V. bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Pezinku, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka - Y. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. 4, XXX XX Y., a otec - K. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. Q. XX, XXX
XX F. o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca
proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 42P/78/2018-188, zo dňa 03.03.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa  v napadnutej časti  m e n í  tak, že  Otec je povinný prispievať na
výživu maloletej V. J., nar. XX.XX.XXXX, sumou XXX Eur mesačne, počnúc dňom XX.XX.XXXX, k rukám
matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci.

Zročné výživné na maloletú V. J., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 06.06.2018.do 29.02.2020 v sume
X.XXX Eur sa povoľuje otcovi  uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 80 Eur spolu s bežným
výživným počnúc dňom právoplatnosti  rozsudku k rukám matky s tým, že  neplnenie jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 42P/78/2018-188, zo dňa 03.03.2020, zveril maloletú V. J.,
nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorú oprávnil maloletú zastupovať  a spravovať jej
majetok, otcovi uložil povinnosť  prispievať na výživu maloletej V., nar. XX.XX.XXXX, mesačne sumou
150 Eur, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravil. Zročné výživné na maloletú Karin, nar. 08.12.2013, za
obdobie od 06.06.2018 do 29.02.2020, v sume 2.838 Eur povolil otcovi  splácať v mesačných splátkach
vo výške 80 Eur spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti  rozsudku k rukám matky s
tým, že  neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Účastníkom
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa čl. 3, 4, 5, § 24 ods. 4, 5, § 25 ods. 2, § 28 ods. 1, 2, §
62 ods. 1, 2,  3, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu
matky. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci v neprítomnosti otca, ktorý sa  na nariadené pojednávanie
bez ospravedlnenia nedostavil. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky považoval za súladné
so záujmom dieťaťa, keď mal preukázané, že otec sa o dcéru nezaujíma, osobne sa o ňu nestará, neplní
si voči nej vyživovaciu povinnosť, naposledy s ňou bol v kontakte na Vianoce 2019, kedy jej priniesol
darček v hodnote 5 Eur. Vzal v úvahu aj nestále bývanie otca, jeho  povahu a správanie, odmietavý



postoj k šetreniu pomerov v jeho domácnosti, ktoré napokon umožnil a v rámci ktorého  vyjadril záujem
o striedavú starostlivosť o maloletú. Styk otca s maloletou neupravil konštatujúc, že otec je pre ňu v
podstate cudzím človekom. Pri rozhodovaní o zastupovaní a správe majetku maloletej prihliadol na
spôsob života, ktorý otec vedie a deklarované exekúcie vedené voči jeho  osobe. Pri určení výšky
výživného na maloletú zohľadnil mesačné náklady na zabezpečenie jej potrieb  vyčíslené matkou na
sumu približne 230 Eur  považujúc uvedenú sumu za primeranú jej potrebám, záujmom a veku. Mal
preukázané, že otec neprispieva na výživu maloletej, ani nad rámec výživného, nekupuje jej žiadne
hračky ani veci osobnej potreby. Konštatoval, že otec si musí uvedomiť, že nemôže celú osobnú, ako aj
finančnú starostlivosť o maloletú presúvať na matku, nakoľko  vyživovacia povinnosť patrí obom rodičom
rovnako a dieťa sa má  podieľať na životnej úrovni rodičov. Skutočnosť, že otec vykonáva taxi služby
a momentálne túto činnosť nemôže prevádzkovať z dôvodu, že mu bol odobratý vodičský preukaz,
nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa, nakoľko otcovi bol vodičský preukaz zadržaný za závažné
porušenie pravidiel cestnej premávky, keď vedome z miesta nehody odišiel.  Neprihliadal  na argumenty
otca o nemožnosti pracovať, pretože v práci mu nebráni jeho zdravotný stav alebo iný relevantný dôvod,
len jeho konanie, v dôsledku ktorého prišiel o prácu.  Vzal v úvahu, že otec ako sám uviedol, je vyučený
zvárač, pričom súdu žiadnym spôsobom nepreukázal  zdravotné obmedzenie, pre ktoré by nemohol
vykonávať prácu primeranú svojmu vzdelaniu a možnostiam a schopnostiam. Poukázal na to, že pri
rozhodovaní o výživnom sa neprihliada iba na faktické príjmy povinného rodiča na plnenie vyživovacej
povinnosti, ale berú sa do úvahy aj tzv. potenciálne príjmy, teda aký je možný príjem povinného rodiča
vzhľadom na jeho vek, zdravie, vzdelanie, bydlisko atď. Návrh otca na zverenie maloletej do striedavej
starostlivosti považoval za účelový, a preto naň neprihliadal pri svojom rozhodovaní. Vychádzal z
dlhodobého nezáujmu otca o maloletú, pričom  osobné invektívy na adresu matky uvádzané otcom v
jeho podaniach vyhodnotil ako    ničím nepodložené, bez možnosti ich overenia. Pokiaľ otec poukazoval
na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom, konštatoval, že pribudnutie ďalších
maloletých detí otcovi nemôže byť na ujmu maloletej. Prihliadol na nerešpektovanie rozhodnutia súdu
o výživnom na maloletú (neodkladné opatrenie) a zároveň otca poučil o trestnoprávnych následkoch
neplnenia si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. O trovách konania súd rozhodol v zmysle §
52 CMP.

3. Proti výroku  rozhodnutia v časti o výživnom a zročnom výživnom podal odvolanie otec  maloletého
dieťaťa. Nesúhlasil s určenou výškou výživného na maloletú a so splátkami zročného výživného vo výške
80 Eur mesačne z dôvodu, že táto  suma je pre neho likvidačná. Uviedol, že je nezamestnaný, býva v
prenájme, pracuje príležitostne a má rodinu, o ktorú sa stará a ďalšie maloleté dieťa, ktoré tiež vyživuje.

4.  Matka vo vyjadrení  k odvolaniu  nesúhlasila s tvrdeniami otca o jeho nezamestnanosti a úhrade
platieb za podnájom, pretože podľa jej názoru, otcovi sa nechce vykonávať manuálnu prácu. Zdôraznila,
že je slobodná matka, nemá rodičov, jej situácia po finančnej stránke nie je ľahká, pracuje na polovičný
úväzok, t.j. 5 hodín denne, jej príjem činí 400 Eur a  prídavky na dieťa, pričom  maloletá býva často chorá
a treba jej zabezpečiť lieky. Počas pandémie koronavírusu bola bez príjmu a zo Sociálnej poisťovne
mala vyplácanú sumu 7,12 Eur na deň. Uviedla, že otec o maloletú nejaví záujem, priživoval sa na nich,
keďže mala peniaze z predaju domu, požičala mu veľa peňazí, o čom nemá doklad.  Otec jej napísal,
že ho vydiera kvôli výživnému, avšak je toho názoru, že otec má povinnosť sa zamestnať a zabezpečiť
si príjem.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa. Mal za to, že okresný súd dostatočne
preskúmal  schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a pri určovaní výšky výživného
prihliadal na vek maloletej a jej odôvodnené potreby.

6.  Podaním zo dňa 15.05.2021 otec oznámil, že z dôvodu COVID-19 zostal bez pracovných príležitostí,
brigád a keďže nemal peniaze nemohol platiť výživné, ani prenájom za byt. Od 01.04.2020 je
zamestnaný v H.X., zarába 620 Eur netto mesačne. Zdôraznil, že nemá vysokoškolské vzdelanie, ani
maturitu, má skončenú len dvojročnú strednú školu a z dôvodu zníženia nájomného sa presťahoval do
okrajovej časti Bratislavy.  Vzhľadom na určenú výšku výživného, túto nebude môcť platiť, zostane na
ulici ako bezdomovec, nemá rodičov, finančne  a psychicky je odkázaný na seba a vlastní len jedno auto,
ktoré je zaťažené exekúciou. Rád by platil vyššie výživné na maloletú, ale nemá možnosť. Tvrdenia
matky o zdravotných problémoch maloletej považoval  za nepreukázané. Poukázal na to, že matka



zneužívala maloletú V., keď na sociálnych sieťach robila finančné zbierky, z ktorých si dala prerobiť dom
a nedala ich na liečbu maloletej.

7.  Matka vo vyjadrení k podaniu otca uviedla, že s maloletou bola počas pandémie na OČR po dobu
troch mesiacoch, keďže materská škôlka bola zatvorená. Maloletá mala v minulosti zdravotné problémy,
avšak nikdy neuvádzala, že  by finančné prostriedky chcela použiť na rehabilitáciu a inú liečbu. Svoju
dcéru nezneužívala a je šťastná, že maloletá je zdravá a spokojná.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojich tvrdeniach.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným
vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa
nie je dôvodné, avšak napadnutý výrok o výživnom je potrebné zmeniť.

10. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného
na maloletú V. sumou 150 Eur mesačne ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v
odvolaní. Vzhľadom na nesprávnosť napadnutého výroku o výživnom, keď súd prvej inštancie určil
výživné počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pričom však zročné výživné ustálil od 06.06.2018, to je
od podania návrhu, odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny napadnutého výroku  rozsudku o
výživnom a s tým súvisiacom výroku o zročnom výživnom (pre jeho nesprávny výpočet).

11. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, v časti určenia výšky výživného na
maloleté dieťa vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli
uvedené žiadne skutočnosti majúce  za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku
o výživnom na  dieťa určenom sumou  150 Eur mesačne. V danej prejednávanej veci súd prvej
inštancie  postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o
návrhu matky na určenie  výživného na maloleté dieťa  z hľadiska odôvodnených potrieb dieťaťa, príjmu
rodičov, ich schopností a možností a majetkových pomerov. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba
rozumieť zabezpečenie všetkých jeho  potrieb  týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej
starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky. Uvedenú sumu je možné vyčísliť
len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho potreby (či už denné alebo mimoriadne). Odvolací
súd poukazuje na riadne vyčíslené mesačné výdavky na dieťa matkou pozostávajúce z pomernej časti
poplatku za bývanie vo výške  spolu 67,50 Eur, za stravu 70 Eur,  školné 6 Eur, vitamíny a lieky 30
Eur, tanečný krúžok 6 Eur, oblečenie 40 Eur, drogéria a hygienické potreby 12,50 Eur (spolu 232 Eur).
Na námietky otca týkajúce sa výdavkov  na maloletú súvisiacich s jej zdravotným stavom, odvolací súd
neprihliadal, keďže z obsahu spisu a pripojených lekárskych správ nesporne vyplýva, že maloletá je
sledovaná na ortopédii, neurológii a nefrológií. V prípade, ak nie je nutná pre maloletú medikamentózna
liečba, aj návštevy u lekárov a preprava k lekárom obnášajú určité finančné prostriedky. Matkou vyčíslené
náklady na lieky možno redukovať, keď sama potvrdzuje vo vyjadrení k odvolaniu, že maloletá je zdravá,
avšak zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v prípade ochorení zostáva na matke. Odvolací súd dáva
do pozornosti otca, že nákup stravy, ošatenia, hygienických potrieb o dieťa je nesporný a vychádza
z bežne dostupných cien tovarov primeraných veku dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu, výška
výživného na maloletú  v sume 150 Eur mesačne je primeraná jej veku, zodpovedá jej  potrebám  a
zohľadňuje  schopnosti a možnosti otca. V danom prípade významnú okolnosť zohráva aj posúdenie
výkonu starostlivosti o maloletú, ktorá spočíva výhradne na matke, keďže otec nejaví o maloletú záujem,
nestretáva sa s ňou, resp. stretnutia sa realizujú len sporadicky, nepodieľa sa na úhrade nákladov na
jej potreby žiadnym spôsobom s výnimkou platenia výživného v sumách od 25 do 40 Eur (celkový
výška platieb za obdobie od 25.2.2019 do februára 2020 predstavovala sumu 407 Eur).  Odvolací súd
zdôrazňuje, že  prvoradou povinnosťou rodičov je prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa, ktoré
nie je schopné samé sa živiť.  Pokiaľ ide o námietky otca, ktorými poukazuje na ním dosahovaný príjem
a nemožnosť vykonávať prácu, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedeným
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 23. odôvodnenia). Je potrebné konštatovať, že otec je
vo veku 34 rokov, v konaní nepreukázal, že by mal zdravotné obmedzenie, resp. zdravotné problémy,
ktoré by mu nedovoľovali  vykonávať  prácu, je preto jeho povinnosťou, keďže možnosti a schopnosti
má, zabezpečiť si príjem v rozsahu, ktorým uspokojí potreby seba aj svojich maloletých detí. Otec síce
prezentoval  na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 30.10.2019 výšku svojho príjmu



500 Eur mesačne (z brigádnickej činnosti), pred kolíznym opatrovníkom (v roku 2020) sa vyjadril, že
zarába 750 až 800 Eur mesačne a ostatným podaním poukazoval na  nemožnosť pracovať  z dôvodu
opatrení COVID-19, avšak súčasne sám potvrdil, že od apríla 2020 zarába 625 Eur mesačne netto
(pracovná zmluva), teda ide o príjem vyšší v porovnaní s rokom 2019. Zároveň bolo potrebné vziať
v úvahu aj pomery na strane matky (býva s maloletou sama, pracuje na polovičný úväzok, v konaní
preukázala dosahovaný príjem vo výške 250 až 300 Eur mesačne a na pojednávaní uviedla, že zarába
500 až 600 Eur mesačne) a skutočnosť, že  obaja rodičia majú náklady na bývanie a zabezpečenie
svojich osobných potrieb. Odvolací súd dospel k záveru, že otcom dosahovaný nižší príjem nie je
dôvodom pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie znížením určeného výživného s poukazom  na
ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, vzhľadom  na schopnosti a možnosti na strane otca, ktorý  je v
produktívnom veku, zdravý muž majúci možnosť pracovať. Odvolací súd neprihliadal ani na námietku
otca vo vzťahu k jeho ďalšej vyživovacej povinnosti (maloletý H. J., nar. XX.XX.XXXX), pretože výška
určeného výživného nie je nadštandardná, práve naopak je na spodnej hranici výživného pre dieťa
vo veku maloletej V.. Výživné tak, ako bolo určené, zodpovedá  zabezpečeniu odôvodnených potrieb
dieťaťa a schopnosti otca. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, ktorým určil otcovi výživné na maloleté vo výške 150 Eur mesačne. Vzhľadom na nesprávny výrok
napadnutého rozsudku v časti určenia doby počiatku platenia výživného, keď súd prvej inštancie vo
výroku zaviazal otca prispievať na výživu maloletej od právoplatnosti rozsudku, avšak zročné výživné
určil od 06.06.2019, teda od podania návrhu matky, odvolací súd s poukazom  na ust. § 77 Zákona o
rodine, podľa ktorého  možno právo na výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania, pričom
výživné na maloleté dieťa možno priznať na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa, určil výživné v súlade s citovaným zákonným ustanovením.  V
danej prejednávanej veci je nesporné, že matka má právo na priznanie výživného od podania návrhu,
ktoré v podstate súd prvej inštancie akceptoval, ktorá skutočnosť vyplýva z výroku o zročnom výživnom.

12. V časti zročného výživného sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o povolení
otcovi toto uhrádzať formou mesačných splátok vo výške 80 Eur (§ 232 ods. 4 CSP), a k tomu dopĺňa,
že vzhľadom na situáciu na strane otca, jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nižší
príjem vyhodnotil za dôvodný daný postup.  Súd prvej inštancie však pochybil pri výpočte výživného,
odvolací súd preto zmenil napadnutý výrok rozsudku a zročné výživné za obdobie od 06.06.2019 do
29.02.2020 ustálil sumou 2.718 Eur, ktorá predstavuje alikvótnu časť výživného za mesiac jún 2019 vo
výške 125 Eur (5 Eur denne x 25 dní), od júla do decembra 2018 vo výške 900 Eur (6 x 150 Eur), za
rok 2019 sumu 1.800 Eur (12 x 150 Eur) a za mesiace január až február 2020 spolu 300 Eur (2 x 150
Eur). Z celkovej výšky zročného výživného 3.125 Eur odvolací súd odpočítal otcom zaplatené výživné
do februára 2020 (akceptované platby oboma rodičmi) vo výške 407 Eur.

13. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd  na základe uvedeného
pri dôslednom zvážení  rozsahu potrieb maloletého dieťaťa  s poukazom na spotrebný charakter
výživného, ako i schopnosti a možnosti  na strane otca, v napadnutej časti vo výroku o výživnom a
zročnom výživnom rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa  § 388 CSP zmenil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

15. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "42P/78/2018", "guid": "34d44f10-e899-4be2-b41b-0c52aea05edd:c44e94f6-a77f-46a9-9b77-f8d6c59df7d9", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}