{"guid": "744d4232-ab5c-4448-b711-bb0e9cf9e5d8:c0185a59-26c7-4a4a-8e89-0b01a224eb3b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1719200750.1", "spisova_znacka": "11CoP/67/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/67/2020 z 28. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. júna 2021, sp. zn. 11CoP/67/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1719200750.1", "identifikacne_cislo": "1719200750", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Weissová-Bakičová", "sudca_id": 1458, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-weissova-bakicova-1458", "datum_vydania": "2021-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0185a59-26c7-4a4a-8e89-0b01a224eb3b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1719200750.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1719200750.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1719200750.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/67/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719200750
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1719200750.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka -Mgr. Art.
V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X/B, XXX XX W., t.č. T. XX, XXX XX W., JUDr. Soňa Pohovejová, so
sídlom AK Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, IČO: 51 079 721, a - otec J.. A. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. X/B, XXX XX W., zastúpený advokátom Mgr. Ján Ondáš, so sídlom AK Jelšova 11, 831
01 Bratislava, IČO: 42360366, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok,
č.k. 42P/36/2019-198, zo dňa 21.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa  v napadnutej časti, vo výroku o výživnom a zročnom výživnom, p
o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. 42P/36/2019-198, zo dňa 21.11.2019, zveril maloletého A. K.,
nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva rodičov   do osobnej starostlivosti matky, oboch
rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi uložil povinnosť  prispievať na
výživu maloletého A. sumou 200 eur, počnúc dňom 17.04.2019, vždy do 15-teho dňa mesiaci vopred
do rúk matky. Zročné výživné na maloletého A.  za obdobie od 17.04.2019 do 30.11.2019 v sume
393,33 eur uložil otcovi zaplatiť jednorázovo do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku  návrh
matky zamietol. Otca oprávnil  stretávať sa s maloletým A.  každý nepárny týždeň v kalendárnom
roku od piatka od skončenia predškolského zariadenia  do nasledujúceho pondelka do odovzdania
maloletého do predškolského zariadenia, každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu od skončenia
predškolského zariadenia do piatku do začiatku predškolského zariadenia, počas vianočných sviatkov
2019 dňa 24.12. s tým, že tieto sviatky  budú tráviť rodičia spolu s maloletým v obvyklom pobyte
matky a maloletého  a od 31.12. od 15,00 do nasledujúceho kalendárneho roka do 07.01. do 18,00
hod. Miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa počas dní predškolského vyučovania určil
predškolské zariadenie maloletého dieťaťa a počas sviatkov a školských prázdnin miesto bydliska matky.
Matke uložil  povinnosť na styk s otcom maloletého riadne a včas pripraviť. Žiadnemu z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa  čl. 3, 4, §  28, § 36, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,  § 75
ods. 1  Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o potrebe upraviť
rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Mal preukázané, že manželia nežijú v spoločnej
domácnosti od marca 2019 a starostlivosť o maloletého vykonáva matka riadne. Prihliadol na súhlas



otca so zverením maloletého matke a úpravou styku otca s maloletým, ktorý bol kompromisom dohody
rodičov. Pozitívne vyhodnotil záujem otca o maloletého a pravidelné trávenie času s ním majúc za
preukázané, že  otec sa o maloletého dokáže riadne postarať počas jeho pobytu u neho. Otca zaviazal
platiť výživné na maloletého vo výške 200 eur mesačne, keď návrh matky považoval za neprimeraný
(220 eur mesačne). Pri určení výšky výživného prihliadal na  vek maloletého  (5 rokov), jeho odôvodnené
potreby, zdravotný stav (alergik - mesačné náklady na lieky 30 eur), na zárobkové možnosti a schopnosti
oboch rodičov  a výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého. Nestotožnil sa s matkou vyčíslenými
mesačnými výdavkami na maloletého vo výške 519 eur a tieto ustálil na cca 400 eur berúc do úvahy
skutočnosť, že  maloletý neabsolvuje finančne nákladnú krúžkovú činnosť a zároveň  prihliadal na
rozsah styku otca s maloletým (8-10 dni v mesiaci). Návrh otca na určenie výživného 100 eur mesačne
nezohľadnil považujúc uvedenú sumu za pokrývajúcu  iba zlomok skutočne vynaložených výdavkov
na maloletého. Mal preukázané, že otec je živnostník, predtým bol spolumajiteľom s.r.o. v 50 %-tách,
a obchodný podiel previedol na ďalšieho spoločníka za 1 euro. Konštatoval, že otec nemá zdravotné
obmedzenia, žije v Bratislavskom kraji, má možnosť zamestnať sa  na pracovných pozíciách lepšie
honorovaných ako je jeho terajší príjem.  Poukázal na to, že rodič,  ktorý nemá maloleté dieťa zverené
do svojej osobnej starostlivosti nemôže celú osobnú starostlivosť a prevažnú finančnú starostlivosť
presúvať na druhého rodiča s odôvodnením, že momentálne nemá  dostatok finančných prostriedkov.
Mal za to, že zárobkové možnosti a schopností otca prevyšujú ním deklarovaný terajší príjem, keďže má
ukončené vysokoškolské vzdelanie technického zamerania a nemá zdravotné pracovné obmedzenia.
Určené výživné považoval za  primerané aj veku a odôvodneným potrebám maloletého. Zročné výživné
za obdobie od 17.4.2019 do 30.11.2019 ustálil sumou  393,33 eur (t.j. 7 mesiacov x 200 eur= 1400
eur + alikvotná čiastka za mesiac apríl 2019 v sume 93,33 eur po odpočítaní otcom poukázaných
platieb  výživného v sume 1.100 eur). Otca zaviazal uhradiť uvedenú sumu jednorazovo do 15 dni
od právoplatnosti rozsudku, s poukazom na výšku zročného výživného a jeho prednostný a spotrebný
charakter. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti výroku  rozhodnutia v časti o výživnom a zročnom výživnom podal odvolanie otec  maloletého
dieťaťa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu.  Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmeniť  tak, že súd určí výživné na maloletého vo výške 120 eur mesačne počnúc dňom
17.04.2019.  Odvolanie odôvodnil ust. § 62 CMP, § 365 ods. 1 písm. f/ a § 2 ods. 1 CMP.  Namietal, že
súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nesprávne zistil skutočný stav veci a dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že  náklady maloletého na bývanie vo výške 240 eur
nemožno zohľadniť, pretože ide o nájomné a energie  v prenajatom 3-izbovom byte, z ktorého časť
(jednu izbu) matka používa na svoje účely (svoje hobby) ako ateliér, pričom v minulosti si prenajímala
ateliér a výdavok za prenájom jej hradili rodičia. Vyslovil názor, že matke na účely bývania s maloletým
postačuje 2-izbový byt, čím by sa náklad maloletého na bývanie znížil o sumu 45 eur mesačne (cena
za prenájom 2-izbového bytu v Pezinku činí podľa internetového portálu sumu 390 eur vrátane energií).
Ostatné náklady vyčíslené matkou akceptoval.  Poukázal na to, že jeho schopnosti platiť výživné sú
dané jeho reálnym príjmom, keďže vykonáva živnosť, kuriérske služby, za dohodnutú odmenu 700-750
eur mesačne, pričom živnostenské oprávnenie mu vzniklo len nedávno, neplatí si odvody do Sociálnej
poisťovne, ale len zdravotné poistenie v sume 66,78 eur, je vo veku 31 rokov,  je absolventom Technickej
univerzity vo D. (odbor konštrukcia nábytku), v uvedenej oblasti však nikdy nepracoval a nemá v nej
žiadne skúsenosti. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil  situáciu na trhu práce, keďže
pracovné ponuky v jeho odbore sú minimálne a pre neho neakceptovateľné, vzhľadom na  podmienku
dlhoročnej praxe v odbore a  vzhľadom na miesto výkonu práce mimo miesta bydliska, čím by došlo
k obmedzeniu jeho styku s maloletým. Poukázal na to, že nakoľko matka sa odmietla presťahovať z
Bratislavy na B., hľadal si  prácu aj mimo svojho odboru,  pracoval v bankovníctve, kde dosahoval príjem
550-650 eur mesačne, neskôr v logistickej firme s príjmom 715 eur, následne začal podnikať s pánom A.,
s ktorým bezodplatne odkúpil od svojej manželky obchodný podiel spoločnosti (s predmetom podnikania
rozvoz stravy) H., s.r.o.. Obrat spoločnosti sa pohyboval v roku 2016 vo výške 9.633 eur, v roku 2017
vo výške 33.924 eur a v roku 2018 vo výške 35.498 eur. Namietal, že v rozsudku uvádzaný obrat
spoločnosti je fiktívny, čo skresľuje hospodársku situáciu spoločnosti.  Z dôvodu stagnácie spoločnosti
previedol obchodný podiel v júni 2017 (Zmluva zo 17.01.2019)  na spoločníka, ktorému zároveň dlžil
peniaze a touto formou sa finančne vyrovnali. Poprel, že by išlo o prevod obchodného podielu s úmyslom
zbavenia sa majetku, keď tento úkon urobil v čase spolužitia s matkou, ktorá tiež predala obchodný podiel
spoločnosti.  V spoločnosti H. zostal pracovať ako zamestnanec do septembra 2019 s platom 600 eur.
Od 24.09.2019 vykonáva živnosť s príjmom vo výške 700-750 eur v závislosti od množstva práce. Po
skončení vysokoškolského štúdia zmenil viacero zamestnaní, o jeho vyštudovaný odbor nie je záujem
a ponúkané pracovné platobné podmienky sú minimálne. Neovláda cudzí jazyk, čo tiež zmenšuje jeho



pracovné príležitosti.  Potvrdil, že vlastní 2-izbový byt zakúpený v roku 2016 z finančných prostriedkov
čerpaných z hypotekárneho úveru,  vlastní vozidlo zn. Pickup Peugeot, rok výroky 2008, ktoré  využíva
aj v rámci živnosti.  Je vlastníkom obchodného podielu spol. XXB, s.r.o., ktorý nadobudol v roku 2012
ako študent za kúpnu cenu 20.000 eur, na ktorú investíciu mu prispeli rodičia a brat a do jej splatenia je
investícia považovaná za  ich spoločný majetok.  Ide o spoločnosť, ktorá vyvíja moderné technológie,
s dlhodobou investíciou na 10-15 rokov a po dosiahnutí zisku musí firma investovať v prvom rade
prostriedky do svojho rozvoja, pričom finančné prostriedky jeho a iných podielnikov boli použité na chod
spoločnosti a doposiaľ nemal vyplatený žiaden zisk. Na riadenie firmy nemá dosah ako minoritný vlastník
a  iný majetok nevlastní.  Poukázal na výšku svojich mesačných nákladov vrátane platieb výživného,
ktoré tvoria sumu 788 eur. Uviedol, že nemá žiadne drahé záľuby, nechodí na dovolenky, nemíňa
prostriedky na voľnočasové aktivity a zarobené financie používa len na úhradu  bežných nákladov a
jeho životná úroveň je nízka.  Určené výživné považoval za pre neho nezvládnuteľné, ktoré by mu
spôsobilo  existenčné problémy. Zdôraznil, že obaja rodičia sa majú podieľať na nákladoch maloletého
dieťaťa, pričom na úhradu nákladov slúžia aj detské prídavky 24,34 eur a daňový bonus vyplácaný
mesačne v sume 45 eur matke. Poukázal na to, že  výživného vo výške 150 eur na základe uznesenia o
neodkladnom opatrení  dokázal platiť, ale   hradiť výživné v sume 200 eur mu pomáhajú rodičia.  Záver
súdu, že jeho možnosti ďaleko prevyšujú jeho príjem, považoval za rozporný s reálnou situáciou na
pracovnom trhu, čo preukázal  konkrétnymi pracovnými ponukami.
4.  Matka vo vyjadrení  k odvolaniu  otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.  Mala za to, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
rozsiahle dokazovanie a pri určení výšky výživného prihliadol na vek a potreby dieťaťa, ktoré od
septembra 2020 nastúpi do základnej školy, má zdravotné problémy, s ktorými sú spojené náklady.
Rovnako správne, podľa jej názoru, súd zohľadnil i zárobkové možnosti otca, jeho dosiahnuté vzdelanie
a skutočnosť, že nemá zdravotné obmedzenia.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť
považujúc  výšku výživného za súladnú so  záujmom maloletého dieťaťa.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným
vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa
nie je dôvodné.
7. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletého dieťaťa proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie
o určení výživného na maloletého A. a zročnom výživnom ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia
uvedené v odvolaní.
8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, v časti určenia výšky výživného na
maloleté dieťa vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Odvolací súd sa
stotožňuje s  rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutej časti a jeho odôvodnením a poukazuje
naň (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti majúce za následok zmenu
rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku  o výživnom na maloleté  dieťa   a vo výroku o zročnom
výživnom. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie  postupoval vecne správne, keď zisťoval
všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie  výživného na maloleté dieťa
z hľadiska odôvodnených potrieb dieťaťa, príjmu rodičov, ich schopností a možností a majetkových
pomerov (§ 62 a nasl. Zákona o rodine).  Pokiaľ ide o náklady na odôvodnené potreby maloletého,
tieto matka riadne vyčíslila a otec ich nenamietal, resp. výhrady vyslovil len  vo vzťahu k nákladom na
bývanie, ktorý podiel maloletého považoval za neprimeraný, keďže tieto náklady sú navýšené, vzhľadom
na bývanie matky s maloletým v 3- izbovom byte, z ktorého  jednu izbu matka využíva pre svoje účely
(ako ateliér), čo v podstate sama potvrdila. Bez ohľadu na poníženie tohto výdavku, odvolací súd musí
konštatovať, že výdavky na odôvodnené potreby maloletého aj bez voľnočasových aktivít a nákupu
hračiek a po uznaní podielu nákladu na bývanie vo výške 200 eur, predstavujú sumu 450 eur mesačne
(bývanie 200 eur, strava 150 eur, oblečenie 40 eur, hygiena 10 eur, lieky 30 eur, MŠ 12 eur, ZRPŠ 8 eur).
Podľa názoru odvolacieho súdu  výška výživného na maloletého  v sume 200 eur mesačne je primeraná,
zodpovedá jeho veku, potrebám, zohľadňujúca výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého a rozsah
styku otca s maloletým.   Správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj príjmy a pomery na strane rodičov
a posúdil  schopnosti a možnosti otca.  Treba konštatovať, že  príjem matky činí cca 800 eur mesačne,
príjem otca 700-750 eur mesačne. Odvolací súd dospel k záveru, že otcom dosahovaný  príjem nie
je dôvodom pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie zníženým určeného výživného s poukazom
na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine a potrebu vychádzať aj zo schopností a možností na strane otca
prihliadajúc na to, že otec je v produktívnom veku, zdravý, majúci možnosť pracovať a zabezpečiť



si príjem, z ktorého uspokojí nielen svoje potreby, ale aj potreby svojho maloletého dieťaťa.  Otec v
konaní žiadnym spôsobom nepreukázal nemožnosť vykonávať prácu, v ktorej by dosiahol príjem vyšší
a taký zdravotný stav, ktorý by ho vo výkone práce obmedzoval.  Rovnako je potrebné vziať v úvahu
aj skutočnosť, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a  žije sám v 2-izbovom byte, ktorého je
vlastníkom. K  námietke otca  týkajúcej sa nákladov  na jeho  osobné potreby, stravu, ošatenie a bývanie,
odvolací súd konštatuje, že výdavky na zabezpečenie svojich osobných potrieb má každý z rodičov, teda
aj matka.  Pokiaľ otec argumentuje tým, že obchodný podiel spoločnosti H. s.r.o., previedol bezodplatne
z dôvodu, že voči spoločníkovi mal dlhy, uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal. Výživné tak, ako bolo
určené, zodpovedá   odôvodneným potrebám dieťaťa a schopnostiam  otca. Odvolací súd sa stotožňuje
s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorým určil otcovi výživné na maloleté  dieťa
vo výške 200 eur mesačne.
9. Správne súd prvej inštancie určil výživné na maloletého  spätne, od podania návrhu  matky (§ 77 ods.
1 Zákona o rodine),  ustálil aj výšku zročného výživného za obdobie od  17.04.2019 do  30.11.2019 a
správne uložil otcovi povinnosť jednorazovej platby zročného výživného.

10. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd  na základe uvedeného
pri dôslednom zvážení  rozsahu potrieb maloletého dieťaťa  s poukazom na spotrebný charakter
výživného, ako i schopnosti a možnosti  na strane otca, v napadnutej časti vo výroku o výživnom potvrdil
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa  § 387 CSP, pretože je správne.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

12. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "42P/36/2019", "guid": "a9ac4e21-7864-4bc3-8172-eb630efde6de:406142b2-422c-433d-b7c6-10551b82c123", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}