{"guid": "c5279d7d-29a6-426c-ad56-e93261244928:f93b2462-a009-47b5-b2b7-c2b251f687b7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1720200877.1", "spisova_znacka": "11CoP/307/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/307/2020 z 24. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. mája 2021, sp. zn. 11CoP/307/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1720200877.1", "identifikacne_cislo": "1720200877", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Weissová-Bakičová", "sudca_id": 1458, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-weissova-bakicova-1458", "datum_vydania": "2021-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f93b2462-a009-47b5-b2b7-c2b251f687b7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1720200877.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1720200877.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1720200877.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/307/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720200877
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1720200877.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Pezinku, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XXA,
XXX XX Q. a B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XXA, XXX XX Q., zastúpená ATRIA LEGAL s.r.o.,
so sídlom Moyzesova 4/A, Pezinok, o návrhu otca na rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov, za účasti
Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, na odvolanie matky proti rozhodnutiu
Okresného súdu v Pezinku, č.k. 12P/74/2020-37, zo dňa 04.08.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í  tak, že súd nahrádza súhlas matky na prestup maloletého X.
X., nar. XX.XX.XXXX zo Základnej školy U. O., O. XX,  F. na  Základnú školu, M. XXX, Q..

Žiaden z účastníkov  nemá  nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. 12P/74/2020-37, zo dňa 04.08.2020, rozhodol, že  nahrádza súhlas
matky na zápis maloletého X. X., nar. XX.XX.XXXX do Základnej školy Q..  Žiadnemu z účastníkom
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa  čl. 4, 5,  § 35, § 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 116 CMP,
a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v záujme maloletého, aby navštevoval
Základnú školu vo Q.. Pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že daná základná škola sa nachádza v
mieste bydliska maloletého, ako aj oboch rodičov, kde má  maloletý kamarátov, s ktorými trávi voľný čas.
Vzal v úvahu názor, pocity a vyjadrenie maloletého, že  by chcel s kamarátmi chodiť do školy, cítil by sa
tam omnoho lepšie, pretože  do školy, ktorú teraz  navštevuje, chodí s nechuťou z dôvodu zlých vzťahov
medzi deťmi, ako aj pocitu, že na základe  častých návštev matky v škole, sa k nemu učitelia správajú
inak ako doteraz. Mal za to, že  aj z časového hľadiska a presunu maloletého do školy a zo školy, je
efektívnejšie, aby navštevoval školu v mieste bydliska a nemusel  dochádzať do vedľajšieho mesta.
Konštatoval, že maloletý nastúpil na základnú školu v F., pretože túto školu navštevovala jeho staršia
sestra, ktorá dochádzku do tejto školy  ukončila. Uviedol, že matka  nesúhlas s preradením maloletého
na inú školu odôvodňovala iba skutočnosťami na strane otca, jeho neschopnosti dostatočne zabezpečiť
prípravu maloletého na vyučovanie a  dôvody, pre ktoré by nebola  škola vo Q. pre maloletého  vhodná
a prestup maloletého na túto  školu by nebol v jeho záujme, neuviedla. O trovách konania rozhodol
podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Navrhla napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že zmena školy nie je v záujme



maloletého, ktorý ťažko emocionálne prežíva rozvod rodičov, fyzické odlúčenie od nej, s čím nie je
doposiaľ psychicky vysporiadaný. Podľa jej názoru, v záujme maloletého je zachovať jeho stabilné
rodinné, výchovné a školské prostredie, pričom zmenou školského zariadenia si bude musieť vytvárať
nové sociálne kontakty a nadviazať nové kamarátstva. Potvrdila, že maloletý chodí do školy s nechuťou
a plačom, čoho dôvodom je podľa nej zanedbaná školská  príprava zo strany otca., ktorý sa s ním
neučí, nekontroluje mu domáce úlohy a školské pomôcky, neplatí poplatky v škole a družine (čo
potvrdila i triedna učiteľka) a chodí do školy neupravený a v teplákoch. Poukázala na to, že triedna
učiteľka eviduje zhoršený prospech maloletého, problematické správanie, avšak pristupuje k nemu s
ohľadom na okolnosti citlivo a tolerantne, maloletý je na ňu zvyknutý   a rozumejú si.  Mala za to,
že vzhľadom na vek maloletého a vplyv otca na neho, nemožno na názor dieťaťa prihliadať. Uviedla,
že s manželom fungovali 23 rokov,  avšak  ich rozdielne povahové zmeny, vzájomné odcudzenie a
nezhoda vo  výchove maloletých viedli k rozvodu a jej odsťahovaniu sa z domu, kedy sa otcom dohodli
na  starostlivosti o maloletých striedavo, čo otec  nedodržiaval. Vzhľadom na útoky otca, osočovanie
a vulgárne vyjadrovanie voči nej,  bola nútená privolať aj políciu a zostala bývať v podnájme, aj
keď sa jej ťažko opúšťalo deti. Otec pokračoval vo svojom konaní,  vypol jej telefón, predal auto,
finančne ju diskreditoval, oddelil ju od detí, zamedzil jej prístup k nim, začal ničiť jej pozíciu v rodine
a ovplyvňoval ich do takej miery, že ju nechceli vidieť. Pomoc vyhľadala u sociálnej  pracovníčky, aj
v psychologickom centre z dôvodu problémov maloletého s učením a prípravou do školy, však otec
žiadne dohody nerešpektoval. Výsledkom pôsobenia otca boli neuhradené poplatky pre maloletého v
škole, skutočnosť, že deti sa nestretávajú s  rodinou otca, ktorý  pristupuje rozdielne aj  k výchove
detí, v dôsledku čoho mala maloletá B. ťažké depresie a mentálnu anorexiu (psychologická správa
MUDr. Františka Bohmora), vyžadujúcu si hospitalizáciu, s ktorou otec nesúhlasil. U Samuela sa začalo
prejavovať agresívne správanie a zhoršil sa mu prospech v škole. Prestup maloletého do školy vo
Viničnom konzultovala s jeho triednou učiteľkou Mgr. Mirgovou, ktorá vyzývala otca na spoluprácu pri
učení a správaní maloletého, a s psychologičkou Mgr. Martincovou, pričom obe neodporučili prestup
maloletého zo školy, čo by pri nezáujme otca nezvládol.  Poukázala na to, že maloletý nemá režim,
chodí neskoro spávať, v škole je nesústredený a unavený, vulgárne sa vyjadruje aj voči učiteľkám,
otec nepodporuje návštevu u logopedičky MUDr: Bernhauserovej, nepodporuje syna v ničom, maloletý
je bez záujmu, stretáva sa so staršími  chlapcami a nemá záujem o krúžky. Otec tiež neuhrádza
školské poplatky maloletého. Zdôraznila, že z jej strany je spolupráca so školou v poriadku, začína sa
jej zlepšovať aj vzťah s dcérou B.u. Žiadala o prehodnotenie rodinnej situácie, vrátane zmeny školy
maloletého. Uviedla, že aktuálne sú maloleté deti zverené do starostlivosti otca, avšak voči rozhodnutiu
súdu podala odvolanie.

4.  Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

5.  Zástupca Okresnej prokuratúry Pezinok vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa §  65 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) a
dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na
ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj
dostatočne odôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu
rozhodnutia súdu prvej inštancie v súvislosti s prestupom maloletého do Základnej školy vo Q.. S
prihliadnutím na nesprávny výrok napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie rozhodol o
nahradení súhlasu matky so zápisom maloletého do Základnej školy vo Q., ktorý nie je súladný so
znením zákona č. 245/2008 Z.z. Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších zmien
a doplnkov, ktorý v ust. § 31 ods. 1 definuje prestup dieťaťa do iného školského zariadenia, odvolací súd
zmenil napadnutý výrok rozsudku len po formálnej stránke.

8.  Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej prejednávanej veci zohľadnil komplexne rodinnú
situáciu, prežívanie maloletého a jeho názor. Maloletý je vo veku, kedy sa dokáže vyjadriť a vysloviť
svoje pocity, skúsenosti zo školy a kontaktu so spolužiakmi, šikanovanie a nevôľu zotrvať v školskom



zariadení, ktoré navštevoval.  Skutočnosť, že matka spochybňuje názor maloletého ako ovplyvnený
otcom, odvolací súd nezohľadnil, vyhodnotiac tvrdenia matky ako subjektívne a nepreukázané. V tomto
smere treba prihliadať  na správu  Centra pre deti a rodiny Pezinok z 23.06.2020, z ktorej jednoznačne
vyplývajú okolnosti v rodine, potreba riešenia krízovej situácie, vplyv rozpadu manželstva rodičov  na
obe maloleté deti, pristúpenie rodičov k spolupráci s centrom a hodnotenie  naplnenia jednotlivých
stanovených cieľov a riešenie požiadavky maloletého na prestup na inú základnú školu v mieste jeho
bydliska a odporúčanie zrealizovať prestup do školy vo Q., či už z hľadiska efektívnosti a logistiky,
ale aj z hľadiska potrieb a pocitov maloletého s vnímaním stigmatizácie a zaškatuľkovania v škole,
ktorú navštevuje, z dôvodu rodinných problémov a následkov na neho.  Na námietky  matky ohľadom
rozpadu manželstva, dôvodov rozvodu, výhradami týkajúcimi sa zabezpečenia starostlivosti  maloletého
matkou, a jej  pôvodne narušeným vzťahom s dcérou a  jeho obnovovaním, odvolací súd  neprihliadal,
nakoľko tieto nemajú vplyv na zmenu napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že odchodom matky zo
spoločnej domácnosti a rozvodom manželstva boli obe maloleté deti (aj dcéra B.) poznačené, a ich
prežívanie  sa odrazilo, či už v správaní, zhoršení prospechu alebo odmietaní matky, je zjavná. Pokiaľ
matka tvrdí, že  otec nekontroluje prípravu syna do školy, nepomáha mu s učením, nekomunikuje so
školou a triednou učiteľkou, je potrebné uviesť, že  z obsahu spisu je zrejmé, že otec na odporúčanie
centra mal snahu maloletému zabezpečiť doučovanie, avšak na ponuku matky, že  maloletému pomôže
s prípravou školských úloh a učením, reagoval kladne, čo v konečnom dôsledku viedlo aj ku zlepšeniu
prospechu maloletého. Nemožno opomenúť ani fakt, že samotná matka potvrdila, že maloletý chodí do
školy s nevôľou a nechuťou.  Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie považujúc
ich za logické, zohľadňujúce názor maloletého a súladné s jeho záujmom. Pocity maloletého vedúce
ku zmene školského zariadenia, s ohľadom na miesto jeho bydliska, a napokon aj bydliska všetkých
členov rodiny vrátane matky, na logistiku, sociálne kontakty v blízkosti domu a okolnosti súvisiace s
prežívaním maloletého v čase rozpadu vzťahu rodičov, ktoré sa prejavili aj v školskom prostredí,  treba
považovať za prirodzené. Ak dochádza k náprave vzťahov v rodine a rodičia dokážu komunikovať vo
vzťahu k školským povinnostiam maloletého, jeho príprave do školy a dozoru nad ním a tieto povinnosti
prevzala matka, treba v tomto režime pokračovať aj v prípade prestupu maloletého na Základnú školu
vo Q.. Spokojnosť maloletého musí byť pre rodičov prvoradá a pokiaľ si maloletý vyžaduje zmenu školy
z ním uvádzaných dôvodov, treba rešpektovať jeho želanie a prispôsobiť sa mu. Práve táto zmena môže
byť prínosom nielen pre maloletého, ale aj pre jeho vzťah k matke, ktorý sa nepochybne zlepšuje aj
za pomoci otca (správa z Centra pre deti a rodiny Pezinok). Odvolací súd nespochybňuje, že pokiaľ
matka spolupracuje s triednou učiteľkou je pre ňu jednoduchšie byť naďalej v kontakte s danou školou,
avšak vec treba posúdiť z pohľadu maloletého a jeho potrieb.  Dôvodom na zmenu rozhodnutia nie
je  ani matkou predložená správa zo Základnej školy, ktorú maloletý navštevuje, nakoľko rozhodujúce
a významné sú výstupy z Centra pre deti a rodiny Pezinok z 23.06.2020, ktoré zohľadňujú aj riešenie
otázky prestupu maloletého do Základnej školy vo Q. a jednoznačné odporúčanie na zmenu školského
zariadenia  z hľadiska  psychického prežívania maloletého. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné
upozorniť otca na nevyhnutnosť dennej kontroly maloletého pri školskej príprave (kontrola pomôcok do
školy, úhrad platieb) a napokon aj  vhodnosť komunikácie s triednou učiteľkou.

9. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol správne, odvolací súd poukazuje na jeho závery, avšak
vzhľadom na formálnu nesprávnosť výroku napadnutého rozsudku, tento zmenil podľa § 388 CSP výrok
rozsudku a rozhodol o nahradení súhlasu matky na prestup maloletého na Základnú školu vo Q..

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

11. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.  2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom  (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti  ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12P/74/2020", "guid": "b94d09b9-9542-434e-97bb-f3e3f1a3a662:1ac8da74-3d34-49e2-bde0-2bf20679ba74", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}