Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sa/57/2021 z 28. 10. 2021 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. októbra 2021, sp. zn. 4Sa/57/2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1721200780.2 Krajský súd Bratislava | 4Sa/57/2021 | ECLI:SK:KSBA:2021:1721200780.2 | 2021-10-28 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 59 ods. 3 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/18671ddd-ff77-48b5-a57b-77f7c11c1911 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1721200780.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/57/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1721200780
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Široká
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1721200780.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: C. F., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/
X, A., zastúpeného zákonným zástupcom: W. F., narodená XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, A., proti
žalovanému: Základná škola, Vajanského 93, Modra, o neurčený predmet konania, takto

r o z h o d o l :

Súd podanie žalobcu vo veci samej označené ako „Návrh na vydanie neodkladného opatrenia“ z
30.04.2021 o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním, doručeným pôvodne Okresnému súdu Pezinok dňa 03.05.2021, sa žalobca domáhal,
aby súd voči žalovanému nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil zdržať sa
protiprávneho konania, upustiť od neho; zdržať sa obmedzovania vstupu žalobcovi do školského
zariadenia bez právneho dôvodu a umožniť žalobcovi bez akejkoľvek diskriminácie a segregácie plniť si
školské povinnosti; zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd, najmä ústavného práva
na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zasahovania do žalobcových práv na súkromie
a ochranu osobnosti a ďalších práv a s tým spojených sankcií.

2. Okresný súd Pezinok dňa 27.05.2021 vec postúpil tunajšiemu správnemu súdu ako súdu vecne a
miestne príslušnému na prejednanie a rozhodnutie veci.

3. Tunajší súd vyhodnotil podanú žalobu podľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) a dospel k záveru, že
predmetná žaloba sa netýka súkromnoprávneho sporu účastníkov konania, ani iných súkromnoprávnych
vecí, keďže žalovaný podľa obsahu žaloby vystupoval vo vzťahu k žalobcovi z pozície nadriadenosti
a podľa ustanovení predpisu, ktorý má verejnoprávny charakter. Je teda nepochybné, že subjekty
označené v žalobe nemajú rovnaké postavenie a nárok, ktorého sa žalobca domáha nevyplýva
zo žiadneho súkromnoprávneho vzťahu, do ktorého by súd mohol ľubovoľne zasahovať resp. ho
žalovanému ako orgánu verejnej správy ľubovoľne nanútiť.

4. Pretože žaloba bola pôvodne podaná ako civilnoprávna žaloba a neobsahovala všetky náležitosti
správnej žaloby, ktoré správny súdny poriadok pre daný druh žaloby vyžaduje, uznesením sp.zn.:
4Sa/57/2021-42 z 02.09.2021 správny súd vyzval žalobcu, aby v lehote 20 dní od doručenia tohto
uznesenia doplnil a opravil podanie zo dňa 30.04.2021, doručené Okresnému súdu Pezinok dňa
03.5.2021, postúpené tunajšiemu súdu dňa 27.05.2021, označené ako „Návrh na vydanie neodkladného
opatrenia“, ktoré by podľa jeho obsahu mohlo byť správnou žalobou, tak, že:
- uvedie ktorej veci sa týka;
- uvedie, čo týmto podaním žalobca sleduje;
a prípad, že svojím podaním mienil podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ďalej:
-označí druh žaloby



- uvedie označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej správy, voči ktorému sa
žalobca domáha ochrany
-uvedie žalobné body;
-uvedie žalobný návrh;
- označí dôkazy, ak sa ich dovoláva

Ďalej súd vyzval žalobcu, aby v rovnakej lehote odstránil vady zastúpenia, tak že predloží súdu
splnomocnenie na zastupovanie v konaní udelené advokátovi, v prípade ak podanie zo dňa 30.04.2021,
doručené Okresnému súdu Pezinok dňa 03.5.2021, postúpené tunajšiemu súdu dňa 27.05.2021,
označené ako „Návrh na vydanie neodkladného opatrenia“ je správnou žalobou proti inému zásahu
orgánu verejnej správy.

5. Správny súd zároveň uviedol, že neodkladné opatrenie je inštitútom upraveným v Civilnom sporovom
poriadku, ktorého úprava je systematicky zaradená do tretej časti Civilného sporového poriadku, ktorá
sa na konanie pred správnym súdom podľa § 25 SSP nepoužije, teda právna úprava SSP neumožňuje
nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Správny súd v odôvodnení uznesenia uviedol, aké náležitosti musí spĺňať žaloba proti inému zásahu,
vrátane povinnosti byť v konaní zastúpený advokátom podľa ust. § 49 SSP.

7. V predmetnom uznesení zároveň žalobcu poučil, že ak žalobca v uvedenej lehote podanie nedoplní
alebo neopraví súd podanie uznesením odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.

8. Uznesenie z 02.09.2021 bolo zákonnej zástupkyni žalobcu doručené dňa 09.09.2021.

9. Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho,
kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.

10. Podľa § 59 ods. 2 SSP, v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné
alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

11. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví,
správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.

12. Podľa § 58 ods. 2 SSP, na doplnenie podania alebo na opravu podania správny súd určí lehotu,
ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

13. Zákonná zástupkyňa žalobcu v lehote 20 dní ustanovenej v uznesení z 02.09.2021 podanie vo veci
samej nedoplnila ani neopravila.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 30.9.2021 odstúpil podanie zákonnej zástupkyne žalobcu
z 23.09.2021, ktoré bolo najvyššiemu súdu elektronicky doručené a ktoré bolo označené ako „Trestné
oznámenie“ podľa obsahu majúce charakter žalobného návrhu z 23.09.2021. Toto podanie nebolo
doplnené v listinnej forme, ani autorizované zaručeným elektronickým podpisom, avšak po posúdení
jeho obsahu najvyšší súd dospel k záveru, že by sa mohlo jednať o doplnenie podania v zmysle výzvy
krajského súdu.

15. V uvedenom podaní z 23.09.2021 zákonná zástupkyňa žalobcu obsiahlo a zhodne s pôvodným
podaním cituje rôznu právnu úpravu a uvádza, že žalobcovi dňa 26.04.2021 nebol umožnený vstup
do školského zariadenia za účelom plnenia si povinností prezenčnou formou z dôvodu nepreukázania
sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID 19 zákonným zástupcom, čím bolo porušené
jeho právo na vzdelanie. Zároveň uviedla, že podala trestné oznámenie na príslušné oddelenie
policajného zboru. Konanie školy závažným spôsobom zasiahlo do základných práv a v rozpore
so zásadou rovnakého zaobchádzania sa neumožnilo jej dieťaťu účasť na vzdelávaní prezenčnou
formou bez platného zákonného dôvodu, čím ohrozili mravnú výchovu jej dieťaťa (asi vystavenia -



pozn. súdu) nebezpečenstvu spustnutia tým, že bránili v povinnej školskej dochádzke, pričom takéto
konanie sa považuje za trestný čin. Vynucovanie povinnosti nosiť rúško je hrubá neznalosť ústavy a
medzinárodných dohovorov zo strany školského zariadenia a primátora mesta, je aj možným páchaním
trestného činu nátlaku, obmedzovania osobnej slobody a Apartheidu a diskriminácie skupiny osôb.
Nikto nemá právo vyžadovať predloženie negatívneho výsledku testu na ochorenie COVID 19 a
prekrytie dýchacích ciest a tým podmieňovať prístup k vzdelávaniu. Ďalej v podaní sa zákonná
zástupkyňa obšírne venovala testovaniu ako úkonu, pri ktorom dochádza k odberu biologického
materiálu, obmedzeniu pohybu občanov zákazom vychádzania, dobrovoľnosti plošného testovania,
absolútnemu charakteru základných práv, tvorbe vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva, izoláciou a
preukázaním infekčnosti genómov koronavírusu, spochybnením spoľahlivosti testovania na ochorenie
COVID 19, spochybnením existencie pandémie. Podľa zákonnej zástupkyne sa vydávaním a ukladaním
povinností vyhláškami sa ich vydavateľ dopúšťa trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa
a obchádzaním zákona s ním pácha trestnú činnosť každý, kto takto uložené povinnosti vynucuje alebo
ich nedodržanie sankcionuje. Žiadala, aby súd riešil merito veci a poskytnutia požadovanej ochrany a
nie aby neadekvátnym formalizmom hľadal prekážky, ako jej právnu ochranu nedať. Ďalej odcitovala
ustanovenia Trestného zákona, týkajúce sa trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a
trestného činu vlastizrady. Záverom zákonná zástupkyňa žiadal súd o zabezpečenie práva na vzdelanie
jej dieťaťu. Má za to, že súdu bola dostatočným spôsobom preukázaná potreba bezodkladnej úpravy
pomerov a navrhla, aby súd po dokazovaní trestného činu konal na základe § 311 a § 326 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom podľa § 183 ods. 1 a § 192 ods. 1 a 4 a § 424 ods.
1 a 2 Trestného zákona.

16. Správny súd konštatuje, že ani z tohto podania žalobcu resp. jeho zákonného zástupcu nie je zrejmé,
aký druh žaloby žalobca mienil podať. Žalobca opisuje, že nebol vpustený do budovy základnej školy,
z dôvodu nepreukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID 19, pričom naďalej trvá
na vydaní neodkladného opatrenia podľa ustanovení CSP, ktoré ako však bolo žalobcovi vysvetlené
v konaní podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku vydať nemožno. Zároveň spomína konanie
vo veci spáchania trestných činov, na konanie o ktorých správny súd nie je príslušný, pričom zákonná
zástupkyňa uvádza, že trestné oznámenie podľa jej vyjadrenia už podala aj na príslušné oddelenie
policajného zboru. Žalobca v podaní vo veci samej obšírne opisuje rôzne argumenty týkajúce sa rôznych
žalobcom nastolených otázok týkajúcich sa obmedzenia práv v čase pandémie. Z podanej žaloby ani
následného podania doručeného najvyššiemu súdu však stále nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha.
Žalobca nedoplnil žalobu o vykonateľný petit, t.j. návrh ako konkrétne by mal súd vo veci žalobcu
rozhodnúť.

17. Nezrozumiteľným podaním je najmä také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o obsahu podania,
predovšetkým z hľadiska jeho náležitostí. Nezrozumiteľné podanie znamená, že si ten, kto podanie
urobil, svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje, ponecháva nedokončené vety, uvádza nezmyselné
argumenty nesúvisiace s vecou a podobne. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie,
pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa § 55 ods. 3 SSP zistiť, ktoré tvrdenia
sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M.,
Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 391-397 s.)

18. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že podanie žalobcu je nezrozumiteľné, pričom
ide nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať. Žalobca v lehote ustanovenej správnym súdom
ani po riadnom pučení vady podania neodstránil, pričom mu bolo zo strany súdu vysvetlené, akým
spôsobom je potrebné vady podania odstrániť. O možnom následku neodstránenia vád spočívajúcom
v odmietnutí podania bol riadne poučený. Z uvedeného dôvodu správny súd podanie žalobcu vo veci
samej podľa ust. § 59 ods. 3 SSP odmietol.

19. Správny súd záverom poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 120/09,
kde ústavný súd ako obiter dictum uviedol: „Cieľom poučovacej povinnosti súdu je to, aby účastník, ktorý
si neosvojil procedurálne pravidlá, vedel, aké má v procese práva a povinnosti, aby mohol pred súdom
svoje zámery vyjadrovať takým spôsobom, že ním vykonané procesné úkony vyvolajú sledované účinky,
a aby mohol splniť svoje procesné povinnosti. Do poučovacej povinnosti patrí taká pomoc, aby účastník
mohol zákonom ustanoveným spôsobom vyjadriť, čo v konaní sám chce urobiť.“ Správny súd nie je



oprávnený sám určovať obsah a rozsah žaloby, ktorý je povinný určiť žalobca a tým vymedziť predmet
konania pred správnym súdom.

20. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym
súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku, okrem ustanovení o
intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje
primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

22. Podľa článku 4 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak sa právna vec nedá
prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci.

23. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

24. Vzhľadom na to, že podanie bolo odmietnuté z vyššie uvedených dôvodov a súd o náhrade
trov konania rozhodol analogicky v zmysle citovaného ustanovenia § 170 písm. a) SSP, v spojení
s § 25 SSP a článkom 4 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, keďže v
prípade odmietnutia podania náhrada trov konania nie je osobitne upravená v zákone č. 162/2015 Z.z.
Správneho súdneho poriadku. Na základe týchto skutočností súd vo výroku svojho rozhodnutia vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,



e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a
d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).