{"guid": "d818a7c0-dde8-484e-86f9-dedd55935783:4efb3b01-50e2-4ac0-99b5-46d62808e085", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2023:1019201103.3", "spisova_znacka": "BA-8Sa/76/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/76/2019 z 3. 5. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. mája 2023, sp. zn. BA-8Sa/76/2019, ECLI:SK:KSBA:2023:1019201103.3", "identifikacne_cislo": "1019201103", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2023-05-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4efb3b01-50e2-4ac0-99b5-46d62808e085", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2023:1019201103.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1019201103.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1019201103.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-8Sa/76/2019\n1019201103\n03. 05. 2023\nJUDr. Blanka Malichová\nECLI:SK:KSBA:2023:1019201103.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: H..\nY. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX O., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor\nopravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2019/080039/MIH zo dňa 17. júla 2019, spolu s rozhodnutím\nOkresného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-BA-OVVS2-2019/024652,\nPr-2190/2014-KN/V76 zo dňa 29. apríla 2019, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a .\nII. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredchádzajúce administratívne konanie\n1. Dňa 04.09.2014 bola Okresnému úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj\n„prvostupňový orgán“) doručená žiadosť žalobcu o prešetrenie priestupku, ktorého sa mal dopustiť\npodpredseda predstavenstva, p. O. Q., keď žalobcu dňa 19.06.2014 nazval pred cca 70 delegátmi na\nzhromaždení delegátov „zmijou v ľudskej koži.“ Prvostupňový orgán listom zo dňa 09.09.2014 požiadal\nOkresné riaditeľstvo PZ v Bratislave, OO PZ Staré Mesto - stred o vykonanie objasňovania tohto\npriestupku.\n2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-BA-OWS2-2015/008019, Pr-2190/2014 Za.P12 zo dňa\n27.02.2015 podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj „zákon\no priestupkoch“), konanie proti obvinenému - B. Q., pre podozrenie zo spáchania priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal\npodľa návrhu dopustiť tým, že dňa 19.06.2014 v presne nezistenom čase v Bratislave, Petržalke, v\nbudove Technopolu na zhromaždení delegátov SBD mal žalobcu nazvať „zmijou v ľudskej koži, “ čím ho\nmal uraziť a vydať na posmech, zastavil, pretože skutok, o ktorom sa koná nie je priestupkom. Žalobcovi\nsúčasne uložil povinnosť uhradiť trovy konania v sume 16 EUR.\n3. Prvostupňový správny orgán pri posúdení dôkazov na ústnom pojednávaní o prejednaní priestupku\n(záznamy polície, zápisnica z výročného zhromaždenia delegátov SBD Bratislava I zo dňa 19.06.2014)\nzistil, že skutkový stav veci je sporný a ani ústne pojednávanie o priestupku neviedlo k odstráneniu\nrozporov. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je naďalej sporným, či dňa\n19.06.2014 na zhromaždení delegátov SBD Bratislava I, adresoval B. Q. žalobcovi slová „zmija v ľudskej\nkoži“ alebo „diabol v ľudskej koži“ alebo „pán Q., podľa môjho názoru ste diabol v ľudskej koži.“ V\nzávere odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správny orgán uviedol, že na zhromaždení delegátov\nSBD BA I dňa 19.06.2014 bol žalobca častým diskutérom, čo vyplýva aj z doloženej zápisnice, kde\npoukazoval na rôzne skutočnosti, čo nakoniec podľa obvineného viedlo až k tejto vyhrotenej situácii.\n\nV konaní o priestupku taktiež nebolo zistené, že uvedeným výrokom obvineného došlo z objektívneho\nhľadiska ku škodlivému následku - k ublíženiu na cti navrhovateľa, nakoľko tieto skutočnosti svedkovia\nnavrhnutí účastníkmi konania nepotvrdili. Správny orgán preto dospel k záveru, že v danom prípade\nneboli naplnené všetky znaky posudzovaného priestupku.\n4. Rozhodnutím č. OU-BA-OOP1-2015/039956-BUS zo dňa 08.06.2015 žalovaný odvolanie žalobcu\nproti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu č. OU-BAOVVS2-2015/008019, Pr-2190/2014 Za.P12 zo dňa 27.02.2015 potvrdil. Prvostupňový orgán sa podľa\njeho názoru v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými skutočnosťami majúcimi\nvplyv na rozhodnutie vo veci samej a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo konanie o\npriestupku zastavené, je oporou výrokovej časti,.\n5. Dňa 09.02.2015 žalobca doručil žalovanému sťažnosť zo dňa 09.02.2015, v ktorej poukázal na\nnesprávny postup pracovníčky žalovaného pri prejednávaní priestupku, v ktorom bol v postavení\núčastníka konania. V odpovedi na sťažnosť žalobcu zo dňa 13.03.2015 žalovaný konštatoval, že po\npreštudovaní spisového materiálu a vyjadrení zamestnankyne nezistil žiadne pochybenie z jej strany\na podanie žalobcu označil za neopodstatnené.\n6. V sťažnosti zo dňa 10.04.2015, doručenej žalovanému dňa 17.04.2015, vyjadril žalobca nesúhlas s\nvybavením sťažnosti, a uzavrel, že ten, kto prešetroval jeho podanie zo dňa 09.02.2015 neprešetril a\nnevybavil tri časti podania, ktoré boli sťažnosťou a v dvoch častiach z troch, ktoré neboli sťažnosťou\nnezdôvodnil, prečo ich neprešetril, čím konal v rozpore s ust. § 3 ods. 3 písm. a/ zákona o sťažnostiach.\nSťažnosť žalobcu bola v tomto bode vyhodnotená ako opodstatnená.\nII.\nKonanie na správnom a kasačnom súde\n7. Žalobou, dňa 01.07.2015 doručenou Okresnému súdu Bratislava I a dňa 04.09.2015 postúpenou\nKrajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) a na základe výzvy súdu doplnenou dňa\n11.11.2015, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OUBA-OOP1-2015/039956/BUS zo dňa 08.06.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho\norgánu. Správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozsudkom č. k. 1S/214/2015-56\nzo dňa 02.02.2017 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n8. Rozsudok z dôvodov podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej aj „SSP“) v celom rozsahu napadol žalovaný kasačnou sťažnosťou, pretože krajský súd\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudkom sp. zn. 10Asan/l1/2017 zo dňa\n19.06.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietol, pričom skonštatoval, že s právnymi námietkami žalovaného sa správny súd v rozhodnutí riadne\nvysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na NS SR, a preto\nďalšie námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, a nespôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.\nIII.\nPrvostupňové rozhodnutie\n9. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-BA-OVVS2-2019/024652, Pr-2190/2014-KN/V76 zo dňa\n29.04.2019 konanie o priestupku zastavil, pretože spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo\nobvinenému z priestupku preukázané. Žalobcovi uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške\n16 EUR.\n10. Na pojednávanie dňa 14.03.2019 prvostupňový orgán predvolal obvineného a žalobcu, ktorý\nnesúhlasil so zmierom podľa ust. § 78 zákona o priestupkoch a pridržiaval sa svojich výpovedí pred\npolicajným orgánom dňa 01.10.2014 ako aj pred správnym orgánom dňa 14.01.2015. Uviedol, že\nspúšťačom incidentu bolo podľa neho jeho vystúpenie na zhromaždení delegátov, kde poukázal na\nskutočnosť, že údržbár SBD, je ako člen predstavenstva SBD v konflikte záujmov, nakoľko ako SZČO\nmal rovnaký predmet podnikania ako SBD v Stanovách, čo je v rozpore s nimi a tohto konfliktu záujmov\nsi predstavenstvo SBD bolo vedomé. Na to zareagoval obvinený, ktorý uviedol, že je „zmija v ľudskej\nkoži“, čo vnímal ako urážku. Na otázku koho navrhuje ako svedkov vypočuť, uviedol, že k danej veci\nuž boli svedkovia v konaní vypočutí a nepredpokladá, že by si po piatich rokoch spomenuli na nové\nskutočnosti, a tak ich znovu vypočutie nežiada.\n11. Obvinený uviedol, že v uvedenej veci mal ochotu uzavrieť podľa ust. § 78 zákona o priestupkoch\nzmier. Pridržiaval sa svojich výpovedí pred policajným orgánom zo dňa 10.11.2014 ako aj pred správnym\norgánom dňa 14.01.2015. Na uvedenom zhromaždení povedal slová: „Pán Q., podľa môjho názoru,\nste diabol v ľudskej koži. “ Nepovedal mu, že je „zmija v ľudskej koži.“ Jeho výrok odznel po skončení\nrokovania zhromaždenia delegátov, v čase medzi 21.03 a 21.05 hod.. Spúšťačom bolo arogantné\nsprávanie žalobcu voči údržbárovi, ktorému rušili pracovné miesto, neuveriteľné útoky a lživé obvinenia\n\npredstavenstva SBD z manipulácie. Na otázku koho navrhuje vypočuť ako svedkov, uviedol, že nakoľko\nuž vo veci boli svedkovia v konaní vypočutí, nežiada, aby boli opätovne vypočutí, pričom poukázal aj na\nskutočnosť, že p. Q. je zosnulý, p. Q. je dlhodobo chorá a p. S. sa odsťahoval.\n12. Prvostupňový orgán dospel po zhodnotení dôkazov podľa ust. § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“) k záveru o nespoľahlivom\npreukázaní, že sa obvinený dopustil priestupku tým, že mal žalobcu nazvať „zmijou v ľudskej koži.“\nSkonštatoval, že priestupok je založený na kombinácii formálnych a materiálnych znakov a pozitívneho\na negatívneho vymedzenia. Materiálny znak vyjadruje, že konanie, resp. opomenutie konania porušuje\nalebo ohrozuje záujem spoločnosti a formálne znaky sú znaky skutkovej podstaty priestupku, ktorým\nmôže byť iba konanie, ktoré má všetky znaky priestupku. Objektívna stránka priestupku spočíva v\nprotiprávnom charaktere určitého konania a jeho následku, vychádza zo zásady, že základom právnej\nzodpovednosti môže byť iba protiprávnosť. Medzi protiprávnym konaním a škodlivým následkom musí\nbyť príčinná súvislosť. Konanie obvineného musí byť objektívne, t. j. spôsobilé podľa všeobecnej verejnej\nmienky vyvolať následok, a to urážku na cti. Musí to byť také konanie alebo výrok, ktoré je objektívne\nspôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutého v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť hanlivo. V\ntomto prípade nestačí, aby sa navrhovateľ subjektívne cítil dotknutý na cti.\n13. Žalobca zotrval na svojich výpovediach počas celého konania a uviedol, že obvinený mu povedal\n„zmija v ľudskej koži,“ čo ho urazilo. Rovnako na svojich výpovediach počas celého konania zotrval\naj priestupkovo obvinený B., ktorý však uviedol, že žalobcovi povedal slová „Pán Q., podľa môjho\nnázoru, ste diabol v ľudskej koži.“ Prvostupňový orgán následne zopakoval vyjadrenia svedkov vo veci,\nskonštatoval, že sa na mieste mohli nachádzať aj iné osoby, ktoré mohli počuť urážlivý výrok, avšak\nvzhľadom na časový odstup takmer päť rokov, sa javí vypočúvať ďalších svedkov ako neúčelné, k čomu\nsa priklonili aj účastníci konania, ktorí nenavrhli vypočuť žiadnych svedkov. Podľa správneho orgánu\nje výrok „zmija v ľudskej koži“ ako aj výrok „diabol v ľudskej koži“ objektívne spôsobilý privodiť v očiach\nostatných fyzických osôb ujmu na cti dotknutého, avšak odstrániť prípadné rozpory vo výpovedi svedka\nIng. H. Q., už nie je možné, nakoľko v roku 2017 zomrel. Čo sa týka žiadosti žalobcu o zabezpečenie\nzvukového záznamu, po viac ako troch mesiacoch bolo vykonané šetrenie policajným orgánom, kde\nsa Ing. V. O. vyjadril, že záznam uskutočnený nebol, hoci v zápisnici je uvedené, že zhromaždenie sa\nnahráva. Zo zápisnice zo zhromaždenia správny orgán tiež zistil, že bolo ukončené o 20.30 hod., kedy\nje aj dôvodný predpoklad, že prípadný zvukový záznam bol ukončený v tomto čase a urážlivý výrok mal\nbyť vyslovený cca o pol hodiny neskôr.\n14. Prvostupňový orgán uviedol, že pri návrhových priestupkoch je konanie ovládané dispozičnou\nzásadou. Získavaním a dopĺňaním údajov správnym orgánom, ktoré sú obligatórnymi náležitosťami\npodaného návrhu, by bolo zasahované do dispozičného práva navrhovateľa. Správny orgán preto nie\nje oprávnený v podaní navrhovateľa, t.j. v návrhu na prejednanie priestupku, označovať a dopĺňať\nobligatórne náležitosti návrhu, vymedzené v ust. § 68 ods. 2 zákona o priestupkoch, pretože povinnosť\nuviesť kto je postihnutou osobou, koho označuje za páchateľa, kde, kedy a akým spôsobom sa\npáchateľ dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o\npriestupkoch, vyplýva priamo z ust. § 68 ods. 2 zákona o priestupkoch navrhovateľovi, a nie správnemu\norgánu.\n15. V uvedenej veci správny orgán zistil, že k priestupku mohlo dôjsť inými slovami, aké uviedol\nnavrhovateľ, avšak oprávnený je rozhodovať a aj rozhodoval len v zmysle podaného návrhu, s ktorým\nje oprávnený disponovať len navrhovateľ, ktorý uviedol, že bol urazený výrokom obvineného, že je\n„zmija v ľudskej koži.“ Pokiaľ sa nepodarilo preukázať výrok „zmija v ľudskej koži,“ nemožno ho uznať\nvinným z priestupku. Slová „zmija“ a „diabol“ majú síce podobný význam, nie však totožný, nejedná sa\no synonymá a správny orgán nemôže za navrhovateľa rozhodovať, že pokiaľ ho urazil výrok „zmija v\nľudskej koži,“ tak ho automaticky urazil aj výrok „diabol v ľudskej koži.“ Podľa názoru prvostupňového\norgánu, nemožno hovoriť ani o príliš formálnom posúdení stavu veci, pri návrhu je možná čiastková\nnepresnosť, avšak túto je možné v určitom rozsahu vzťahovať k miestu a času. Naopak nepresnosť pri\noznačení, kto je postihnutou osobou, kto je páchateľ a spôsob akým sa páchateľ dopustil priestupku,\nzásadným spôsobom mení skutkovú podstatu priestupku, najmä vo vzťahu k objektívnej stránke a\nsubjektu priestupku a jedná sa tak o iný skutok.\n16. O výroku obvineného „Pán Q., podľa môjho názoru, ste diabol v ľudskej koži,“ ktorým vzniklo\npodozrenie z priestupku, správny orgán už nerozhodoval, nakoľko proti tomuto výroku nebol žalobcom\npodaný návrh na prejednanie priestupku.\n17. Vzhľadom k tomu, že na jednej strane boli zásadné rozpory vo výpovediach žalobcu a svedka Ing.\nH. Q. a na druhej strane vo výpovediach obvineného a svedkov Ing. V. O. a Ing. U. Q., ktoré neodstránilo\nani samotné prejednanie priestupku pred správnym orgánom, pričom neboli zistení žiadni iní, najmä\n\nnestranní svedkovia incidentu, príp. ďalšie iné dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť vyjadrenia jednej alebo\ndruhej strany, aj vzhľadom k zásade materiálnej pravdy, s poukazom na ust. § 3 ods. 4 správneho\nporiadku, keď rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, keď\nsa nepodarilo jednoznačne a spoľahlivo preukázať, že obvinený nazval žalobcu slovami „zmija v ľudskej\nkoži,“ prvostupňový orgán dospel k záveru, že spáchanie priestupku nebolo obvinenému spoľahlivo\npreukázané, a preto v súlade zo zásadou „in dubio, pro reo“ (v pochybnostiach v prospech žalovaného),\nkonanie podľa ust. § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch zastavil.\nIV.\nOdvolanie\n18. V odvolaní zo dňa 22.05.2019, ktoré žalobca podal voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu,\nnamietal, že keď správny súd prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutia zrušil a prehlásil za\nnezákonné, čo NS SR potvrdil, správny orgán bez akýchkoľvek ďalších dôkazov a zistení zmenil názor\na zastavil konanie o priestupku. Bolo preukázané, že obvinený sa k výroku „diabol v ľudskej koži“\npriznal a tým mu spôsobil ujmu na cti. Hlavnou podmienkou na naplnenie skutkovej podstaty tohto\npriestupku je skutočnosť, že inému bolo ublížené na cti (bod 33 rozhodnutia správneho súdu). Postoj\nprvostupňového orgánu preto považoval za čistý formalizmus, ignorujúci záujem spoločnosti a ducha\nzákona. Prvostupňovému orgánu vytkol, že celú situáciu vyhodnotil neobjektívne.\n19. Podotkol, že „zjemňujúci výrok obvineného“ (podpredsedu družstva) nepotvrdili dvaja zo štyroch\nním navrhnutých svedkov (členov vedenia družstva), ale len jeden, Ing. Q.. Prvostupňový orgán\nneoprávnene a zaujato spochybnil svedka Ing. Q., nakoľko v celom spise nie je jediná zmienka o\nrozporoch v jeho výpovedi, jediným jeho „nedostatkom“ je, že potvrdil výrok „zmija v ľudskej koži,“ čo\nchápal ako urážku. Necítil potrebu sa vysporiadať ani s rozpormi vo výpovediach svedkov, čím ignoroval\nbod 26 rozsudku správneho súdu č. k. 1S/214/2015-56 zo dňa 02.02.2017, ktorým bol upozornený, že\nv zmysle ust. § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci\na za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n20. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový orgán nezobral dostatočne do úvahy výsledky Správy o\nvýsledku objasňovania priestupku OR PZ zo dňa 10.11.2014, v ktorom sa konštatuje: „B. Q. sa priznal,\nže dňa 19.06.2014 v presne nezistenom čase ma nazval „pán Q., podľa môjho názoru ste diabol v\nľudskej koži,“ čim naplnil skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49\nods. 1 zákona o priestupkoch.“ Nevyvinul ani žiadnu snahu získať zvukový záznam zo zhromaždenia\ndelegátov, k čomu žalobca poznamenal, že v zápisnici zo zhromaždenia delegátov nie sú uvedené\nžiadne „nechutné útoky“ a dokonca svedkyňa obvineného, JUDr. R. U., vypovedala: „Zhromaždenie\nprebiehalo v zmysle stanov a príslušných právnych predpisov.“ Ani samotný p. B. netvrdil, že naňho\nžalobca „nechutne útočí,“ ale práve naopak, v zápisnici zo zhromaždenia delegátov v bode 14 sa\nsťažoval: „cíti sa ukrivdený že po 37 odpracovaných rokoch na družstve bol prepustený.“ Označený\nútok na p. B. sa dokonca vôbec nespomína ani v zázname policajného zboru z vypočúvania zo dňa\n10.11.2014.\n21. Žalobca spochybnil aj tvrdenie obvineného, že hodinu po vystúpení žalobcu a ukončení\nzhromaždenia (20:30 hod.), a ďalšej polhodine po skočení rokovania, kedy už on bol doma, sa o 21:00\nhod. obvinený „prebral“ a zistil, že „niečo sa vo ňom zlomilo, tak sa ho to dotklo ...išlo to z neho\nspontánne,“ schytil ešte stále zapnutý mikrofón a vykríkol: „pán Q. podľa môjho názoru ste diabol v\nľudskej koži.“ Pokiaľ bol obvinený v tom čase pri zmysloch, tak na takýto výkrik bolo minimálne nutné,\naby sa (žalobca) v tom čase ešte nachádzal v miestnosti. Avšak jeho prítomnosť v tomto čase - 30 min.\npo skončení zhromaždenia, v rokovacej sále nepotvrdil nielen žiaden svedok, ale ani samotný obvinený.\nZ časových súsledností uvedených vyššie je zrejmé, že obvinený klame a že uvedenú urážku vyslovil\npočas konania zhromaždenia delegátov cca 1 hodinu pred jeho ukončením tak, ako uviedol on a svedok\nIng. Q.. Zmenu slova „zmija“ na „diabla“ a zmenu času vyslovenia urážky z 1 hod. pred ukončením na\n30 min. po ukončení zhromaždenia, označil za klamstvá, ktoré majú slúžiť na „zjemnenie“ previnenia,\nže urážka nebola vyslovená počas prítomnosti 70 delegátov, ale až po ukončení zhromaždenia - v\ntakmer prázdnej miestnosti. Tiež zdôraznil, že prvostupňový orgán sa nezaoberal zjavnými rozpormi vo\nvýpovediach obvineného a svedka Ing. O.,\n22. Žiadal, aby žalovaný rozhodnutie zrušil, vec objektívne prejednal a rozhodol v súlade s právnym\nnázorom správneho súdu, prezentovaným v odôvodnení rozhodnutia, ktorým je správny orgán v zmysle\nust. § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný.\nV.\nNapadnuté rozhodnutie\n\n23. Rozhodnutím č. OU-BA-OOP1-2019/080039/MIH zo dňa 17.07.2019, žalovaný odvolanie žalobcu\nzamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu č. OU-BA-OVVS2-2019/024652, Pr-2190/2014-KN/\nV76 zo dňa 29.04.2019 potvrdil. V jeho odôvodnení poukázal na tvrdenie obvineného k\npodanému odvolaniu, že žalobcovi unikol dôvod jeho výroku, ktorým bolo jeho arogantné a\ndehonestujúce vystupovanie, stále pokusy diskutovať na uzatvorené body a znevažujúce správanie\nvoči predstavenstvu. Akcentoval, že nemenil čas, ani „zmiju“ na „diabla“ a poznamenal, že žalobcov\nsvedok, Ing. Q., viedol so Stavebným bytovým družstvom Bratislava I za života niekoľko sporov. Záznam\nz rokovania sa tvorí pre potreby vyhotovenia zápisnice, ktorú po vyhotovení podpíšu oprávnené osoby\na v termíne určenom legislatívou sa odovzdá príslušnému orgánu. Po týchto úkonoch sa záznam zničí.\nZhromaždenie delegátov skončilo o cca. 20:30 hod., kedy technik prestal záznam vytvárať. Výrok zaznel\nmedzi 21:03 - 21:05 hod, keď bola sála výrazne vyprázdnená a žalobca odchádzal k východu.\n24. Žalovaný skonštatoval, že na to, aby mohol príslušný správny orgán priestupok proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch prejednať, nestačí iba oznámenie\nskutočností, ktoré by mohli napĺňať skutkovú podstatu uvedeného priestupku, prípadne všeobecný\nprejav vôle v podobe podania návrhu na prejednanie priestupku, ale v zmysle ust. § 68 ods. 2 zákona o\npriestupkoch, je potrebné podať návrh na prejednanie priestupku, a to samotnou postihnutou osobou,\njej zákonným zástupcom alebo opatrovníkom. Návrh musí presne vymedziť konanie, ktoré má správny\norgán ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o\npriestupkoch prejednať, a to v zmysle ust. § 68 ods. 2 zákona o priestupkoch, uvedením kto je\npostihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kde, kedy a akým spôsobom sa mal\npriestupok spáchať, tak, aby nebolo možné skutok, ktorý sa má ako priestupok prejednať, zameniť za\niný. Pri prejednávaní takéhoto priestupku je správny orgán viazaný takto podaným návrhom a nieže\nmôže, ale je oprávnený konať iba vo veci presne vymedzenej podaným návrhom. Zároveň prejaví vôľu\npresne tieto skutočnosti a nie iné, prejednať ako priestupok, nakoľko aj keby mal súčasne vedomosť\naj o iných skutočnostiach, ktoré by mohli byť priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust.\n§ 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, pri ktorých však navrhovateľ v podanom návrhu výslovne\nneprejavil vôľu ich ako tento priestupok prejednať, nemôže ich prejednať z vlastnej vôle. Nestačí totiž,\niba oznámenie takýchto skutočností správnemu orgánu, resp. ich vyplynutie z konania o priestupku.\nVymedzenie konania o priestupku patrí výlučne do právomoci navrhovateľa a správny orgán ho v\nžiadnom prípade nemôže rozšíriť, zúžiť, nahradiť a ani inak upraviť. V prípade, ak by správny orgán\nkonal vo veci priestupku, ktorý bol spáchaný iným spôsobom, na inom mieste, v inom čase, alebo inou\nosobou ako prejavil vôľu navrhovateľ v podanom návrhu na prejednanie priestupku, konal by v rozpore\ns ust. § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch.\n25. Ďalej uviedol, že v prejednávanom prípade proti sebe stoja dve protichodné tvrdenia, ktorých\npravdivosť sa počas konania o priestupku objektívnym spôsobom nepodarilo spoľahlivo potvrdiť ani\nvyvrátiť. Je možné a reálne, že obvinený žalobcovi povedal, že je „zmija v ľudskej koži,“ tak ako to uviedol\nsám žalobca a svedok Ing. Q., a s rovnakou pravdepodobnosťou aj to, že povedal „Pán Q., podľa môjho\nnázoru, ste diabol v ľudskej koži,“ prípadne len „diabol v ľudskej koži“ ako to uviedol Ing. V. O..\n26. Z podaného návrhu na prejednanie priestupku vyplýva jednoznačná vôľa navrhovateľa (žalobcu)\nprejednať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o\npriestupkoch, konanie obvineného spočívajúce v tom, že ho nazval „zmijou v ľudskej koži.“ V zmysle\nust. § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch mohol potom prvostupňový správny orgán uznať obvineného\nvinným zo spáchania priestupku, ktorý mal byť spáchaný iba tým spôsobom, ako je uvedené v návrhu\nna prejednanie priestupku, a teda slovami „zmija v ľudskej koži“ a nie žiadnym iným spôsobom. V\nopačnom prípade by v konal nad rámec podaného návrhu na prejednanie priestupku, vymedzeného\nnavrhovateľom, a tým aj v rozpore s ust. § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch. Tým, že v konaní o priestupku\nsa nepodarilo spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav veci, keďže sa nepodarilo\njednoznačne a spoľahlivo preukázať, že obvinený nazval navrhovateľa slovami „zmija v ľudskej koži,“\nrozhodol prvostupňový správny orgán zastavením konania vecne správne a v súlade s ust. § 76 ods.\n1 písm. c/ zákona o priestupkoch, pretože spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému\nz priestupku preukázané.\n27. V závere napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, nakoľko\nžalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nenašiel žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie\nrozhodnutia, rozhodol tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti, a odvolanie navrhovateľa podľa ust.\n§ 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a rozhodnutie potvrdil.\nVI.\nSprávna žaloba a doplnenie\n\n28. Žalobou zo dňa 07.08.2019, správnemu súdu doručenou dňa 08.08.2019 sa žalobca domáhal\nvydania rozsudku, v znení buď : „B. Q. nazvaním Ing, Y. Q. „zmijou v ľudskej koži“ dňa 19.06.2014\npred delegátmi Stavebného bytového družstva (zastupujúcimi 3000 člennú členskú základňu) sa\ndopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Zákona SNR č.\n372/90 Zb. Súd ukladá B. Q. aby sa Ing. Y. Q. za predmetnú urážku ospravedlnil a to na najbližšom\nzhromaždení delegátov v samostatnom bode programu, prečítajúc na začiatku ospravedlnenia výrokovú\nčasť rozsudku. Ďalej súd ukladá B. Q. uhradiť v zmysle Zákona SNR č. 372/90 Zb. § 49 ods. 2 pokutu\nvo výške 33 € a zaväzuje menovaného k plnej úhrade súdnych trov.“ alebo alternatívne: „Krajský\nsúd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor opravných\nprostriedkov zo dňa 17.07.2019, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Bratislava\nodbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 29.04.2019 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ SSP. a\nvec vracia žalovanému na ďalšie konanie.“\n29. V žalobe namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s rozpormi vo výpovediach svedkov, čím ignoroval\nbod 26 rozsudku súdu č. k. 1S/214/2015-56 zo dňa 02.02.2017, v ktorom ho súd upozornil, že je v zmysle\nust. § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom\nsi zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\nOd vynesenia rozsudku súdu však žalovaný nevykonal žiadne relevantné zisťovania, podriadený orgán\nsíce žalobcu aj obvineného predvolal na 14.03.2019, avšak otázky, ktoré kládol boli už v minulosti orgánu\naj polícii dávno zodpovedané a preto obaja uviedli, že sa pridŕžajú doterajších výpovedí pred políciou\na správnym orgánom. Dokonca boli opakovane kladené otázky z roku 2015: „Ako ste vnímali tento\nvýrok ?; Zmenilo sa nejakým spôsobom správanie delegátov voči vašej osobe ?,“ ktoré sa rozhodnutím\nsúdov stali irelevantnými. Podriadený orgán usúdil, že z 80 prítomných na Zhromaždení delegátov, neboli\nzistení žiadni iní, najmä nestranní svedkovia.\n30. Správny orgán dostal Správu o výsledku objasňovania priestupku Okresného riaditeľstva policajného\nzboru zo dňa 10.11.2014, v ktorom sa konštatuje: „B. Q. sa priznal, že dňa 19.06.2014 v presne\nnezistenom čase, ma nazval „pán Q., podľa môjho názoru ste diabol v ľudskej koži,“ čím naplnil skutkovú\npodstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 zákona SNR č. 372/90 Zb.\no priestupkoch.“ Navyše správa bola správnemu orgánu predložená policajným zborom ako podnet pre\nzačatie konania o priestupku. Žalobca sa domnieval, že nie je možné podávať ďalšiu žalobu, navyše\nkeď je presvedčený, že obvinený v celom rozsahu klame. Obidva správne orgány neposúdili svedkov,\nich svedectvá ani ich dôveryhodnosť. Podriadený správny orgán neoprávnene a bezdôvodne tvrdí:\n„Odstrániť prípadné rozpory vo výpovedi svedka, Ing. Q., už nie je možné, nakoľko v roku 2017\nzomrel.“ V celom spise nie je jediná zmienka o rozporoch v jeho výpovedi. Orgán nezdôvodnil na základe\nčoho spochybňuje jeho svedectvo. Podriadený správny orgán nevyhodnotil pravdivosť tvrdení svedka\npredsedu družstva, Ing. O., nevyrovnal sa so záznamom o šetrení vykonanom policajným zborom,\nz 01.10.2014 v budove bytového družstva, kedy polícia žiadala zvukový záznam zo zhromaždenia\ndelegátov zo dňa 19.06.2014 a H.. O. do záznamu polície uviedol, že záznam nebol uskutočnený,\nnapriek tomu, že v zápisnici zo zhromaždenia je (na strane 2 hore) uvedené: „Predsedajúci (rozumej\nobvinený) oznámil, že priebeh rokovania sa nahráva...“\n31. Žalobca poznamenal, že v prílohe č. 1 priložil odpoveď na jeho žiadosť zo dňa 15.06.2010\no poskytnutie zvukovej kópie zo zhromaždenia delegátov, z ktorej vyplýva, že záznamy družstvo\narchivovalo za účelom súdneho dokazovania. Podriadený orgán napriek tomu, že mal k dispozícii\ntúto zápisnicu, zvukového záznamu sa nedomáhal. V odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 22.05.2019\nupozornil, že po skončení predmetného Zhromaždenia delegátov (o 20:30 hod) odišiel domov a teda\nv čase zaznenia urážky o 21:00 hod. (podľa obvineného), už bol dávno doma. „Zjemnený“ výrok\nobvineného teda zaznieť nemohol, pretože už bol doma.\n32. Obvinený na jeho argument zareagoval a po piatich rokoch, dňa 03.06.2019 podal vyjadrenie,\nv ktorom doplnil svoje výpovede, že „výrok zaznel medzi 21:03 - 21:05, keď bola sála výrazne\nvyprázdnená a žalobca Q. odchádzal k východu.“ Toto účelové tvrdenie po piatich rokoch nikto\nnepotvrdil. Naviac sám obvinený toto svoje klamstvo vyvrátil vo svojej výpovedi dňa 14.01.2015, keď na\notázku správneho orgánu: „kto (menovite) bol prítomný - počul Váš výrok adresovaný navrhovateľovi ?“\nodpovedal: „Neviem, ľudia odchádzali, ale určite to počuli p. O., p. Q., p. U., a p. S. a žiadam, aby\nuvedené osoby boli vypočuté ako svedkovia.“ Jeho meno (žalobcu) nespomenul.\n33. Podriadený správny orgán chybne vyhodnotil celú situáciu tvrdením (strana č. 4 dole): „Je však nutné\npoznamenať, že obvinený sa priznal k výroku „diabol v ľudskej koži,“ čo potvrdili dvaja svedkovia.“ Zo\nzápisnice, na str. č. 4 vyplýva, že klamstvo obvineného potvrdil zo štyroch ním navrhnutých svedkov\n(vedenia družstva), len jeden, Ing. Q., a nie dvaja, ako mylne tvrdí správny orgán. Podriadený správny\norgán sa ani po zamietnutí svojho pôvodného rozhodnutia súdmi, nevysporiadal so svojim nesprávnym\n\nzistením, keď konštatoval: „B. Q. posledné výroky Ing. Y. Q. vnímal ako útok voči osobe p. B. a preto\npod vplyvom emócií adresoval uvedený výrok Ing. Y. Q., pričom uvedený výrok podľa správneho orgánu\nnebol adresovaný s cieľom ublížiť navrhovateľovi na cti. Podľa žalobcu sa nejednalo o konanie pod\nvplyvom emócii, to sa len obvinený pokúša „zjemniť svoj priestupok“.\n34. V ďalšom žalobca rozporoval časový priebeh rokovania a následné dopustenie sa priestupku\nobvineným tak, ako ho zistil žalovaný, pričom tiež poukázal na ďalšie rozpory v zisteniach žalovaného.\nSkonštatoval, že zmena slova „zmije“ na „diabla“ a zmena času vyslovenia urážky z 1 hod. pred\nukončením na 30 min. po ukončení zhromaždenia sú klamstvá, ktoré majú slúžiť na „zjemnenie“\nprevinenia, že urážka nebola vyslovená počas prítomnosti 70 delegátov, ale až po ukončení\nzhromaždenia, v takmer prázdnej miestnosti, kedy obvineného „pochytili\" emócie a to až hodinu\npo žalobcovom údajnom arogantnom útoku na p. B. a po ďalšej pol hodine debát po ukončení\nzhromaždenia.\n35. Na záver žalobca uviedol, že napáda rozhodnutia oboch orgánov z toho dôvodu, že nadriadený\norgán sa už druhýkrát plne stotožnil s podriadeným orgánom. Oba orgány napriek neúspechu pred\nsprávnym ako aj kasačným súdom nerešpektovali záväzné odporúčania krajského súdu, nepredložili\nnové skutkové zistenia, nesprávne (dokonca aj opačne) alebo bez náležitého zdôvodnenia vyhodnotili\ndôkazy vychádzajúc len z tvrdení žalovaného.\n36. Správny súd po ďalšom oboznámení sa s obsahom žaloby zistil, že podanie, pre prípad, že ním\nžalobca mienil podať správnu žalobu vo veci správneho trestania, obsahuje vady a teda nespĺňa\nnáležitosti podania ako takého, ani náležitosti správnej žaloby vo veci správneho trestania. Z toho\ndôvodu uznesením č. k. 8Sa/76/2019 -15 zo dňa 12.02.2020 vyzval žalobcu na odstránenie vád,\nšpecifikovaných vo výroku uznesenia.\n37. Dňa 12.03.2020 bolo súdu doručené podanie zo dňa 11.03.2020, označené ako „Doplnenie a\noprava,“ v ktorom stručne zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v žalobe.\nVII.\nVyjadrenie žalovaného\n38. Dňa 30.05.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného z toho istého dňa, v ktorom namietol\naktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Žalobca správnou žalobou napáda rozhodnutie\nvýlučne v časti, v ktorej bolo jeho odvolanie zamietnuté a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa\nbolo potvrdené čo do výroku, ktorým bolo konanie o priestupku podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a/ zákona\no priestupkoch, začaté na základe návrhu žalobcu, zastavené, pretože spáchanie skutku, o ktorom sa\nkoná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Tým, že sa žalobca domáha správneho súdneho\nprieskumu napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej bola posudzovaná vina obvineného, žalobca v\nkonaní nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko jeho práva alebo právom chránené záujmy nemohli\nbyť napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté. Poukázal na\nrozsudok NS SR, sp. zn. 8Asan/3/2019 zo dňa 26.09.2019.\n39. Uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.08.2019 nenadobudlo\nprávoplatnosť z toho dôvodu, že žalobca si ho prevzal až dňa 29.07.2019, pričom dvojročná prekluzívna\nlehota na prejednanie priestupku podľa ust. § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, zanikla dňa 19.07.2019.\nZ uvedeného dôvodu žalovaný rozhodnutím OU-BA-OOP1-2019/080039-002/MIH zo dňa 08.08.2019\nkonanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a/ zákona\no priestupkoch, narušením občianskeho spolunažívania ublížením na cti urážkou, ktorého sa mal\ndopustiť obvinený tým, že dňa 19.06.2014 v čase asi o 21:00 hod. v Bratislave na ul. Kutlíkova č. 17\nv budove Technopolu na zhromaždení delegátov Stavebného bytového družstva mal nazvať žalobcu\nslovami „zmija v ľudskej koží,“ podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch, zastavil. O\nzastavení konania bol žalobca v súlade s ust. § 76 ods. 2 zákona o priestupkoch upovedomený listom č.\nOU-BA-OOP1-2019/080039-003/MIH zo dňa 08.08.2019, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk dňa\n20.08.2019.\n40. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g/ SSP ako neprípustnú odmietol,\nnakoľko žalobou napadnuté rozhodnutie č. OU-BA-OOP1-2019/080039/MIH zo dňa 17.07.2019\nnenadobudlo právoplatnosť, a teda ním nemohli byť porušené alebo priamo dotknuté práva alebo\nprávom chránené záujmy žalobcu v zmysle ust. § 2 ods. 1 a 2 SSP, pričom v danom prípade podľa ust.\n§ 134 ods.1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. V prípade, že správny súd žalobu\npodľa ust. § 98 ods. 1 písm. g/ SSP neodmietne, alternatívne navrhol, aby ju odmietol podľa ust. § 98\nods. 1 písm. e/ SSP, ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. V prípade, že súd žalobu neodmietne,\n\nzotrval na tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, je vecne správne\na aj riadne odôvodnené.\nVIII.\nPrávne posúdenie krajského súdu\n41. Správny súd ako vecne a miestne príslušný na konanie podľa ust. § 10 a § 13 ods. 1 SSP,\npo oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, obsahujúcim okrem iných písomností\nžiadosť žalobcu o prešetrenie priestupku, ako aj priestupkový spis (obsahom ktorého bola aj správa\no výsledku objasňovania priestupku, úradný záznam príslušníkov PZ, záznam o podaní oznámenia\nžalobcu, záznam o podaní vysvetlenia obvineného, záznam o podaní vysvetlenia žalobcu, atď.),\nzápisnice navrhovateľa, svedkov, obvineného, zápisnicu zo zhromaždenia delegátov, rozhodnutie\nprvostupňového orgánu č. OU- BA-OWS2-2015/008019, Pr-2190/2014 Za.P12 zo dňa 27.02.2015,\nodvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOP1-2015/039956-BUS zo dňa 08.06.2015,\nžalobu, rozsudok správneho súdu č. k. 1S/214/2015-56 zo dňa 02.02.2017, rozsudok NS SR sp.\nzn. 10Asan/l1/2017 zo dňa 19.06.2018, zápisnice navrhovateľa, svedkov, obvineného, rozhodnutie\nprvostupňového orgánu č. OU-BA-OVVS2-2019/024652, Pr-2190/2014-KN/V76 zo dňa 29.04.2019,\nodvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOP1-2019/080039/MIH zo dňa 17.07.2019,\nupovedomenie žalovaného o zastavení konania č. OU-BA-OOP1-2019/080039-002/MIH zo dňa\n08.08.2019. Doplnenie dokazovania nepovažoval za potrebné a na základe oboznámenia sa s obsahom\nsúdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a podľa ust. § 194 ods.\n2 SSP v spojení s ust. § 190 SSP ju zamietol.\n42. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n43. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nsprávneho trestania.\n44. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n45. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n46. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n47. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so\nzákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy\nfyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú\npovinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými\nosobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne\nobhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,\nzúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať\npomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie\nsprávnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby\nv rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n48. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný\nstav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len\nnávrhmi účastníkov konania.\n49. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,\nktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi\nsú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť\nna podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\nSprávny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti.\n50. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n\n51. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na\ncti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.\n52. Podľa § 60 ods. 3 písm. d/ zákona o priestupkoch, orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58\nods. 3) predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému\nsprávnemu orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmen a/ a c/.\n53. Podľa § 60 ods. 4 zákona o priestupkoch, správa o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku\n3 písm. d/ obsahuje\na/ označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie,\nb/ stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide,\nc/ osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným\nobsahom ich výpovede.\n54. Podľa § 60 ods. 5 zákona o priestupkoch, k správe o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku\n4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku.\n55. Podľa § 68 ods. 1 prvej vety zákona o priestupkoch, priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a/\nsa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej\naj „navrhovateľ“).\n56. Podľa § 68 ods. 2 zákona o priestupkoch, pri priestupku, ktorý možno prejednať len na návrh, možno\nnávrh podať príslušnému správnemu orgánu alebo pri objasňovaní orgánu oprávnenému objasňovať\npriestupok (§ 58 ods. 3) najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ o priestupku alebo\no postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní dozvedel. V návrhu musí byť uvedené, kto je\npostihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kde, kedy a akým spôsobom sa mal\npriestupok spáchať.\n57. Podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch, správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak\nsa v ňom zistí, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.\n58. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V\nsprávnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej\nsprávy v konkrétnej právnej veci, v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých orgán\nverejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú alebo pre\nporušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia\nvôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti\nsprávneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval\nna predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol\nv čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť\nprávoplatného rozhodnutia.\n59. Podstatou napadnutého rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu je, že z podaného návrhu na\nprejednanie priestupku, vyplývala jednoznačná vôľa žalobcu prejednať priestupok proti občianskemu\nspolunažívaniu, spočívajúci v tom, že priestupkovo obvinený ho nazval „zmijou v ľudskej koži“ a nie v\ntom, že ho nazval „diabol v ľudskej koži.“ Žalobca však v žalobe namietal predovšetkým skutočnosť,\nže žalovaný, ako aj prvostupňový orgán, neposúdili svedkov, ich svedectvá a dôveryhodnosť. V\nžalobe žalobca podrobne konkretizoval, v čom došlo k rozporom zo strany žalovaného pri vykonanom\ndokazovaní a podstata jeho argumentácie tak spočívala v namietaní iných skutočností, ako tých, ktoré\nboli predmetom odvolacieho konania.\n60. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval, že proti sebe stoja dve protichodné\ntvrdenia, ktorých pravdivosť sa objektívnym spôsobom, počas konania o priestupku, nepodarilo\nspoľahlivo potvrdiť, ani vyvrátiť. Je možné, že obvinený žalobcovi povedal, že je „zmija v ľudskej\nkoži“ tak, ako to uviedol žalobca a svedok Ing. Q., a s rovnakou pravdepodobnosťou aj to, že mu\npovedal: „pán Q. podľa môjho názoru, ste diabol v ľudskej koži,“ prípadne len „diabol v ľudskej koži“ ako\nuviedol Ing. V. O.. Nakoľko však žalobca podal návrh na prejednanie priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, konanie obvineného spočívajúce\nvýlučne v tom, že žalobcu nazval „zmijou v ľudskej koži,“ žalovaný nemohol prejednať formou priestupku\nspočívajúceho v inom konaní obvineného, keďže vymedzenie konania o priestupku patrí výlučne do\nprávomoci navrhovateľa a správny orgán ho v žiadnom prípade nemôže rozšíriť, zúžiť, nahradiť a ani\ninak upraviť.\n61. Žalobca v žalobe uviedol, že správa bola správnemu orgánu predložená policajným zborom ako\npodnet na začatie konania o priestupku. Z dikcie ustanovení § 60 ods. 3 písm. d/, ods. 4 a ods. 5\n\nzákona o priestupkoch vyplýva, že predmetná správa nemá slúžiť ako podnet na začatie konania o\npriestupku, ale ako dokument obsahujúci výsledok objasňovania priestupku (čo vyplýva aj zo samotného\nnázvu dokumentu - správa o výsledku objasňovania priestupku). Z tohto dôvodu považoval súd uvedenú\nnámietku žalobcu za bezpredmetnú.\n62. Žalovaný dospel v napadnutom rozhodnutí k správnemu záveru, že aby mohol príslušný správny\norgán prejednať priestupok, je potrebné v zmysle ust. § 68 ods. 2 zákona o priestupkoch podať\nnávrh na prejednanie priestupku, a to samotnou postihnutou osobou, jej zákonným zástupcom alebo\nopatrovníkom a návrh musí presne vymedziť konanie, ktoré má správny orgán prejednať ako priestupok\nproti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch. V návrhu je\npotrebné presne uviesť, kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kde, kedy\na akým spôsobom sa mal priestupok spáchať tak, aby nebolo možné konanie (skutok), ktorý sa má\nprejednať ako priestupok, zameniť za iný (§ 68 ods. 2 zákona o priestupkoch).\n63. Pri prejednávaní priestupku je správny orgán viazaný podaným návrhom na prejednanie priestupku,\ntzn. môže, resp. musí konať iba vo veci presne vymedzenej podaným návrhom. Návrh je prejavom\nvôle navrhovateľa ako priestupok prejednať, a môže preskúmavať len tie skutočnosti, ktoré navrhovateľ\nuviedol v návrhu, nie iné. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že správny orgán, aj keby mal\nvedomosť o iných skutočnostiach, ktoré by mohli byť priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu\npodľa ust. § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, pri ktorých však navrhovateľ v podanom\nnávrhu výslovne neprejavil vôľu prejednať ich ako tento priestupok, nemôže ich takto prejednať, nakoľko\nnestačí iba ak by sa takéto skutočnosti správnemu orgánu oznámili, prípadne by vyplynuli z konania o\npriestupku. Vymedzenie konania o priestupku patrí výlučne do právomoci navrhovateľa a správny orgán\nho v žiadnom prípade nemôže rozšíriť, zúžiť, nahradiť a ani inak upraviť. V prípade, ak by správny orgán\nkonal vo veci priestupku, ktorý bol spáchaný iným spôsobom, na inom mieste, v inom čase, alebo inou\nosobou ako vyplýva z prejavenej vôle navrhovateľa v podanom návrhu na prejednanie priestupku, konal\nby v rozpore s ust. § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch.\n64. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že na to, aby mohol uznať\npáchateľa (v danom prípade obvineného) za vinného zo spáchania priestupku, musia byť obligatórne\nnaplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka,\nobjekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty\nnebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Žalovaný je povinný skúmať naplnenie všetkých\nštyroch znakov skutkovej podstaty priestupku, a preto sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu, že\nzo strany žalovaného išlo o formalizmus. Nakoľko v tomto prípade nebola naplnená objektívna stránka\nskutkovej podstaty priestupku, nebolo spáchanie skutku, o ktorom sa koná, obvinenému z priestupku\npreukázané.\n65. K námietke žalobcu, že žalovaný do administratívneho konania nezabezpečil zvukový záznam\nzo Zhromaždenia delegátov dňa 19.06.2014, súd konštatuje, že s touto námietkou sa už vysporiadal\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí. Skonštatoval, že prvostupňový orgán uviedol, že bolo vykonané\nšetrenie policajným orgánom, kde sa Ing. V. O. vyjadril, že záznam uskutočnený nebol, hoci v zápisnici\nzo zhromaždenia je uvedené, že toto zhromaždenie sa nahráva. Súd sa taktiež stotožnil s tvrdením\nprvostupňového správneho orgánu, že tento už nemá možnosť získať predmetný zvukový záznam,\nnajmä pri tvrdení, že nebol uskutočnený, naviac s časovým odstupom takmer päť rokov.\n66. Po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe\ndospel súd k záveru, že správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav\nveci, svoje rozhodnutia riadne a v logických súvislostiach odôvodnili, súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by\nmohla mať vplyv na ich zákonnosť, žalobné námietky neodôvodňovali ich zrušenie, a preto žalobu podľa\nust. § 194 ods. 2 SSP v spojení s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n67. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n68. O trovách konania žalobcu súd rozhodol postupom a contrario s § 167 SSP a s poukazom na\nvýsledok konania mu trovy konania nepriznal.\nPoučenie:\nRozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo\npodaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe\nvo veciach správneho trestania.\n\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa\nna Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 145\nods. 2, § 443 SSP)\nKasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené\nv § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom\nbolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia\nkrajského súdu. (§ 439 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}