{"guid": "e26ea78b-15cb-4a3b-a6f2-bcde46ffd9ca:30b0ab2b-9a01-456a-82a2-9925e7aff2af", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2023:1022201658.1", "spisova_znacka": "BA-6S/267/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/267/2022 z 18. 5. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. mája 2023, sp. zn. BA-6S/267/2022, ECLI:SK:KSBA:2023:1022201658.1", "identifikacne_cislo": "1022201658", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2023-05-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/30b0ab2b-9a01-456a-82a2-9925e7aff2af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2023:1022201658.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1022201658.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1022201658.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/267/2022\n1022201658\n18. 05. 2023\nMgr. Marián Degma\nECLI:SK:KSBA:2023:1022201658.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu\na členov senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v právnej veci žalobkyne: Mgr. L. Q.,\nnar. XX.XX.XXXX, E. Z. XXX/XX, XXX XX B., zastúpená: Advokátska kancelária Kolíková & Partners,\ns.r.o., Radvanská 21, 811 01 Bratislava, IČO: 47 239 441, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava,\nodbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, IČO: 00 151 866, za účasti: 1. Mgr.\nF. L., Na X. XXXX/XX, XXX XX B., 2. J. X., I. XX, XXX XX B., 3. P. X., K. X, XXX XX B., 4. X. X., K. X,\nXXX XX B., 5. J. P., K. XX, XXX XX B., 6. Mgr. E. A., K. XX, XXX XX B., 7. RNDr. Ing. F. A., K. XX, XXX\nXX B., 8. T. B., Na U. XXXXX/X, XXX XX B.-Z. F., 9. X. F., O. X, XXX XX B., 10. D. Š., O. XXXX/X XXX\nXX B.-J., 11. E. T., O. X, XXX XX B., 12. V. B., O. X, XXX XX B., 13. F. X.K., O. X, XXX XX B., 14. JUDr.\nF. R., X. V. XXX/F, XXX XX B., 15. Mgr. F. L., Q. XX, XXX XX B., 16. PhDr. P. X., PhD., A. X, XXX XX B.,\n17. doc. Ing. Arch. F. T., PhD., O. XX, XXX XX B., 18. Mgr. M. B., A. XX, XXX XX B., 19. J. B., A. XX,\nXXX XX B., 20. MUDr. X. A., O. X, XXX XX B., 21. F. F., A.Á. XX, XXX XX B., 22. F. F., A. XX, XXX XX\nB., 23. K. H., O. X, XXX XX B., 24. A. X., O. XXXX/X, B. XXX XX, 25. F. X., O. X/A, XXX XX B., 26. V.\nŠ., Na X.C. XX, XXX XX B., 27. PharmDr. L. Q., V. XX, XXX XX B., 28. Bc. B. Q., V. XX, XXX XX B., 29.\nBc. L. Q.Á., V. XX, XXX XX B., 30. PharmDr. B. Q., V. XX, XXX XX B., 31. T. Š., O. X, XXX XX B., 32.\nK. Š., F. Z.. XXXX/XX, XXX XX F. X. X., 33. P. B., O. X, XXX XX B., 34. E. B., O. X, XXX XX B., 35. Š.\nB., O. X, XXX XX B., 36. B. B., O. X, XXX XX B., 37. Ľ. B., O. X, XXX XX B., T. pre L.: XXX XX X. XXX,\n38. F. B., O. X, XXX XX B., 39. A. B.A., O. X, XXX XX B., 40. A. O., O. X, XXX XX B., 41. Q. O., O. X,\nXXX XX B., 42. L. O., O. X, XXX XX B., 43. B. O., O. X, XXX XX B., 44. P. A.Á., O. X, XXX XX B., 45.\nA. E. I., O. X, XXX XX B., 46. K. E., O. X, XXX XX B., 47. L. F., O. X, XXX XX B., 48. Q. X., O. X, XXX\nXX B., 49. F. Š., O. X, XXX XX B., 50. F. Š., O. X, XXX XX B., 51. F. Š., O. X, XXX XX B., 52. F. Š., A.\nXXXX/XC, XXX XX J., 53. X. Š., O. X, XXX XX B., 54. T. Š., O. X, XXX XX B., 55. L. I., O. X, XXX XX\nB., 56. P. I.Á., O. X , XXX XX B., 57. K. I., O. X, XXX XX B., 58. T. B., O. X, XXX XX B., 59. F. U., O. X,\nXXX XX B., 60. P. O., O. X, XXX XX B., 61. K. O., O. X, XXX XX B., 62. Q. P., O. X, XXX XX B., 63. X.\nA., O. X, XXX XX B., 64. M. A., O. X, XXX XX B., 65. A. X., O.Á. X, XXX XX B., 66. T. Q., O. X, XXX XX\nB., 67. P. K., O. X, XXX XX B., 68. F. V., O. X, XXX XX B., 69. F. I., O. X, XXX XX B., 70. D.. X. Ž., K. XX,\nXXX XX B., 71. F.. A. Ž., K. XX, XXX XX B., 72. D.. F. Z., O. XX, XXX XX B., 73. D.. I. Z., O. XX, XXX\nXX B., 75. Mgr. F. Š., V. X, XXX XX B., 76. Ing. Ľ. Š., V. X, XXX XX B., 77. Ing. P. F., O. XXXXX/XXE,\nXXX XX B., 78. Dipl. Ing. Mag. D. F., O.Á. XX/F, XXX XX B., 79. Ing. X. V.Á., B. XX, XXX XX B., 80. Mgr.\nF. O., F. X, XXX XX B., 81. F. P., F. XXXXX/X, XXX XX B., všetci v zastúpení: JUDr. F. R., X. V. XXX/\nF, XXX XX B., 82. Priatelia Rače, občianske združenie, so sídlom Závadská 7615/4, 831 06 BratislavaRača, IČO: 45 789 444, 83. Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14,\n851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040\n01 Košice, IČO: 53 929 691, 84. Cyklokoalícia, občianske združenie, so sídlom Karadžičova 3968/6,\n821 08 Bratislava, IČO: 31 800 394, 85. Mestská časť Bratislava-Rača, so sídlom Kubačova 21, 831 06\nBratislava, IČO: 00 304 557, 86. Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Junácka 1, 832 91 Bratislava,\nIČO: 00 603 317, 87. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99\nBratislava, IČO: 00 603 481, 88. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Radničné námestie 8, 969\n55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, 89. Grunt, a. s., Horská 11/C, 831 52 Bratislava, IČO: 35 771\n160, zastúpený: Dentos Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava,\nIČO: 36 861 391, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/89925/\nKVJ zo dňa 26.10.2018, jednomyseľne, takto\n\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nKrajský súd v Bratislava žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nKrajský súd v Bratislave účastníkovi konania spol. Grunt, a. s., Bratislava p r i z n á v a právo na náhradu\ntrov konania vo výške 100% voči žalobkyni, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku\nsamostatným uznesením súdny úradník.\nKrajský súd v Bratislave účastníkom konania v 1/ až 88/ rade právo na náhradu trov konania n e p r\ni z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 10.01.2019 došlou na Krajský súd v Bratislave (ďalej\nlen správny súd) dňa 11.01.2019 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BAOVBP2-2018/89925/KVJ vydaného dňa 26.10.2018 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) a vrátenia\nveci žalovanému na ďalšie konanie a priznanie nároku na náhradu trov konania, alternatívne žiadala,\naby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného\núradu Mestskej časti Bratislava - Rača (ďalej len stavebný úrad) č. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa\n02.07.2018 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) a v spojení so záväzným stanoviskom Hlavného mesta\nSlovenskej republiky Bratislava č. MAGS OUIC 52925/16-648085 zo dňa 16.08.2017 a záväzným\nstanoviskom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. č. CS SVP OZ BA 713/17791/2016 zo\ndňa 30.11.2016 a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie a žiadala priznať nárok na náhradu\ntrov konania. Žalobkyňa podaním zo dňa 14.01.2019 doplnila predmetnú žalobu a zároveň sa domáhala\npriznania odkladného účinku podanej správnej žaloby, o ktorom návrhu rozhodol správny súd uznesením\nč. k. 5S 4/2019-227 zo dňa 05.08.2019 a tento návrh zamietol.\n2. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 5S/4/2019-396 zo dňa 28.01.2020, pričom žalobu\nzamietol, žalovanému a účastníkom konania v 1/ až 88/ rade náhradu trov konania nepriznal a priznal\nnáhradu trov konania účastníkovi v 89/ rade (spol. Grunt a. s., Bratislava). V dôsledku žalobkyňou a\núčastníkom konania v 83/ rade - Združenie domových samospráv podanou kasačnou sťažnosťou vo\nveci konal a rozhodol Najvyšší správny súd SR, ktorý svojim rozsudkom sp. zn. 6Svk/8/2021 zo dňa\n25.10.2022 vyššie uvedený prvostupňový rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, kasačnú sťažnosť účastníka konania v 83/ rade odmietol. Najvyšší správny súd vo svojom\nrozhodnutí vytkol správnemu súdu nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov jeho vo veci vydaného\nrozsudku, a to vo vzťahu 1/ k námietke žalobkyne týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia ňou\nnamietaného nesúladu stavby SO 206 - miestnej komunikácie s územným plánom obce, 2/ absenciu\ndôkladného vyhodnotenia žalobnej námietky vzťahujúcej sa k súladu postupu žalovaného s § 37 ods. 2\nzákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen stavebný zákon), 3/ nedostatočnú pozornosť správneho súdu pri otázke riešenia retencie dažďových\nvôd vo vzťahu k navrhovaným opatreniam, 4/ opomenutie správneho súdu vysporiadať sa so žalobnou\nnámietkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k platnosti súhlasu MČ\nBratislava - Rača č. 20033/3702/2017/SMI/RAK zo dňa 06.12.2017 a tiež 5/ nepreskúmateľnosť vo\nvzťahu k výroku prvostupňového rozsudku o priznaní nároku na náhradu trov konania vo výške 100%\núčastníkovi konania v 89/ rade, z dôvodu absencie označenia subjektu, ktorému prináleží povinnosť\ntieto trovy konania tomuto účastníkovi konania nahradiť.\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy a preskúmavané rozhodnutia\n\n3. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 22.09.2017 bola stavebnému\núradu Mestská časť Bratislava - Rača doručená žiadosť o vydanie územného rozhodnutia na stavbu\n„Obytný súbor Dolný Slanec“, Bratislava - Rača na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/\nX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, dotknuté pozemky - komunikácia: XXXX/\nX, XXXX/X, XXXX, XXXX, dotknuté pozemky - S0 205, S0 206: XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX a dotknuté pozemky - trasovanie IS:\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXXX/XX, XXXXX, ktorej navrhovateľom\nbola spoločnosť Grunt, a. s., Bratislava. Súčasťou žiadosti boli projektová dokumentácia a doklady.\nNávrh na vydanie územného rozhodnutia bol doplnený o ďalšie potrebné doklady dňa 18.10.2017,\n04.12.2017 a 19.12.2017.\n4. Dňa 19.12.2017 stavebný úrad listom č. 16538/3198/2017/UPSP-PR oznámil verejnou vyhláškou\nvšetkým účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie územného konania na stavbu „Obytný\nsúbor Dolný Slanec“, Bratislava Rača podľa § 36 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) a upustil od ústneho pojednávania spojeného s\nmiestnym zisťovaním. Účastníkom konania stanovil lehotu 15 pracovných dní na uplatnenie námietok a\npripomienok k oznámenému začatiu konania a poučil ich o následkoch ich neuplatnenia v stanovenej\nlehote.\n5. Následne prichádzali stavebnému úradu od účastníkov konania námietky. Niektoré námietky\nsmerovali voči obsahu záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti č.\nMAGS OUIC 52925/16-348085 zo dňa 16.08.2017 a preto si stavebný úrad v zmysle § 140b ods. 5\nstavebného zákona vyžiadal stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k námietkam účastníkov konania\na súčasne konanie rozhodnutím zo dňa 28.02.2018 prerušil.\n6. Návrh na vydanie územného rozhodnutia navrhovateľ doplnil o ďalšie podklady, o doplnení ktorých\nstavebný úrad účastníkov konania oboznámil a dal im lehotu na vyjadrenie sa k doplneným podkladom.\nNiektorí účastníci konania sa vyjadrili a vzniesli námietky, ktoré boli väčšinou totožné. Žiadali napríklad,\naby stavebný úrad ako povoľujúci orgán posúdil súlad navrhovanej komunikácie s územným plánom\nHlavného mesta SR Bratislavy, žiadali preukázať dodržanie zákonom chránených záujmov zachovania\nvodnej bilancie podľa § 65 vodného zákona, nezhoršovania odtokových pomerov podľa § 18 ods. 5\nvodného zákona, žiadali o doplnenie oddeleného cyklochodníka po celej dĺžke komunikácie Horská,\npožadovali zreálnenie počtu parkovacích miest.\n7. Dňa 30.04.2018 bolo stavebnému úradu doručené stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy ako\ndotknutého orgánu č. MAGS OUIC 39279/18-11818 zo dňa 06.04.2018 k námietkam účastníkov\nkonania, z ktorého vyplýva, že hlavné mesto potvrdzuje vydané súhlasné záväzné stanovisko k\ninvestičnej činnosti zo dňa 16.08.2017.\n8. Dňa 02.07.2018 stavebný úrad na podklade vykonaného konania vedeného podľa\n§ 34-37\nstavebného zákona vydal prvostupňové rozhodnutie Č. j. 10957/19/2018/UPSP-PR, ktorým podľa §\n39 a 39a stavebného zákona umiestnil stavbu „Obytný súbor Dolný Slanec“. Toto rozhodnutie bolo\ndoručené verejnou vyhláškou. Proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu podali niektorí\núčastníci administratívneho konania odvolania, v ktorých uviedli námietky totožné s námietkami, ktoré\npodali ešte počas správneho konania.\n9. O odvolaní účastníkov správneho konania rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-BAOVBP2-2018/89925/KVJ zo dňa 26.10.2018, ktorým zamietol odvolania účastníkov konania a potvrdil\nrozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 02.07.2018.\nII. Žaloba\n10. Žalobkyňa pokladala napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné,\nvychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, mala za to, že tieto rozhodnutia boli\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu\nžalovaným a prvostupňovým orgánom nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k\n\npodstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n11. Žalobkyňa videla nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k posudzovaniu súladu s územným\nplánom obce. Bola názoru, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán dospeli k nesprávnemu právnemu\nzáveru, že v danom územnom konaní je oprávnené posudzovať súlad s územným plánom Hl. mesta SR\nBratislava výlučne Hlavné mesto SR Bratislava v jeho záväznom stanovisku, pričom od jeho záverov\nsa stavebný úrad nemôže odchýliť. S týmto názorom žalovaného žalobkyňa nesúhlasila a mala za to,\nže z § 37 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 stavebného zákona vyplýva, že len stavebný úrad je oprávnený\npreskúmavať súlad návrhu na vydanie územného rozhodnutia s územným plánom obce. Ak stavebný\núrad dospeje k záveru, že návrh je v rozpore s územným plánom obce, návrh zamietne. Mala za to,\nže orgány verejnej správy neposudzovali súlad návrhu na vydanie územného rozhodnutia s príslušným\núzemným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.\n12. Ďalej žalobkyňa napádala nesprávne právne posúdenie platnosti súhlasu Mestskej časti Bratislava\n- Rača č. 20033/3702/2017/SMI/RAK zo dňa 06.12.2017. V danom prípade stavba S0 206 Miestna\nkomunikácia - Horská - Račianska ulica zasahuje do pozemku parc. č. XXXX/XX, k. ú. J., ktorý je\nvo vlastníctve F. Č. B. - J.. Uvedeným súhlasom starosta Mestskej časti Bratislava - Rača súhlasil s\numiestnením predmetnej stavby na tomto pozemku, avšak žalobkyňa bola názoru, že súhlas je neplatný\na nemožno naň prihliadať.\n13. Žalobkyňa napádala nesprávne právne posúdenie súladu umiestnenia stavby S0 206 Miestna\nkomunikácia, smer Horská - Račianska ulica s územným plánom Hl. mesta SR Bratislava. Uvedená\nstavba má byť situovaná v území definovanom v územnom pláne Hlavného mesta SR Bratislava ako\nvinice, č. funkcie 1202, stabilizované územie. V tomto území je podľa záväznej časti územného plánu\nHlavného mesta SR Bratislava prípustné umiestňovať v obmedzenom rozsahu zariadenia a vedenia\ntechnickej a dopravnej vybavenosti pre obsluhu územia funkčnej plochy. Funkčná plocha daného územia\nje 1202, vinice, teda dopravná či iná infraštruktúra má byť umiestňovaná len pre potreby obsluhy viníc. Je\nnázoru, že funkčným využitím územia č. 1202, vinice nemožno podľa záväznej časti územného plánu Hl.\nmesta SR Bratislava viesť komunikáciu, ktorej umiestnenie bolo odsúhlasené napádaným rozhodnutím.\n14. Žalobkyňa ďalej namietala, že navrhovateľ (účastník 89) nedisponoval súhlasom vlastníka pozemku\nparc. č. XXXX/XX, k. ú. J., do ktorého zasahuje stavba S0 206 Miestna komunikácia Horská - Račianska\nulica. Vlastníkom predmetného pozemku je Mestská časť Bratislava - Rača. Žalobkyňa uviedla, že\nsúhlas Mestskej časti Bratislava - Rača č. 20033/3702/2017/SMI/RAK zo dňa 06.12.2017 udelený\nstarostom bol neplatný, keďže o majetku obce je oprávnené rozhodovať len obecné zastupiteľstvo.\n15. Žalobkyňa ďalej namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k časti S0 410 Verejná kanalizácia dažďová ohľadom zabezpečenia zadržiavania dažďovej vody, čo predstavuje vážny\nproblém, keďže v danom území dochádza počas intenzívnych dažďov k vytápaniu alebo lokálnym\npovodniam. Stavebník vo svojej projektovej dokumentácii predpokladal také riešenie zadržiavania\ndažďovej vody, ktoré obsahuje nielen opatrenia v rámci umiestňovanej stavby, ale taktiež opatrenia v\nbudúcich projektoch, pričom výlučne súhrnne mali tieto opatrenia zabezpečiť dostatočné zadržiavanie\ndažďových vôd. Konkrétne navrhovateľ počíta s vybudovaním retenčnej nádrže pre riešenú stavbu s\nobjemom 270 m3 a s vybudovaním retenčnej nádrže pre každý z rodinných domov v objeme 8 m3.\nRodinné domy však neboli predmetom územného konania a napadnutého rozhodnutia.\n16. Žalobkyňa poukázala na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v časti posúdenia súladu stavby S0\n206 Miestna komunikácia - Horská - Račianska ulica s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy\na nedostatočné zistenie skutkového stavu. Predmetná komunikácia by mohla byť predmetom riešenia v\nrámci zonálnej územno-plánovacej komunikácie, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia. Aktuálne\nvšak neexistuje územný plán zóny územia, na ktorom je plánovaná daná komunikácia. Má za to, že\nak v danej obci neexistuje zonálny územný plán pre dané územie, obec - stavebný úrad je povinný s\nosobitnou starostlivosťou pristúpiť k námietkam týkajúcich sa súladu s územným plánom a tieto riadne\na zrozumiteľne odôvodniť. V danom prípade nie je zrejmé, čím odôvodňuje stavebný úrad správnosť\nriešenia stavebníkom navrhovanej dopravnej komunikácie.\n\n17. Žalobkyňa upozornila, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo aj z podkladov, ktoré neboli súčasťou\nadministratívneho spisu v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a odvolací orgán (žalovaný)\nneumožnil žalobkyni sa s nimi oboznámiť pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Poukázala na\npodanie prvostupňového správneho orgánu označené ako „Predloženie odvolania proti rozhodnutiu\nč. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 02.07.2018.“ V tomto podaní prvostupňový orgán neuvádzal len\ninformácie o podaných odvolaniach, ale súčasne sa aj nad rámec odôvodnenia prvostupňového\nrozhodnutia vyjadril k odvolacím námietkam odvolateľov. Taktiež jej nebolo doručené vyjadrenie\núčastníka konania spol. Grunt, a. s. zo dňa 02.07.2018 a nebolo jej umožnené s nimi sa oboznámiť a\nvyjadriť sa k nim.\n18. Žalobkyňa tvrdila, že druhostupňové rozhodnutie bolo predčasné, keďže bolo vydané skôr, ako\nbolo doručené prvostupňové rozhodnutie. Poukázala na to, že nedošlo k riadnemu zverejneniu\nprvostupňového rozhodnutia na webovom sídle prvostupňového orgánu. Uviedla, že nakoľko\nprvostupňové rozhodnutie stavebného úradu nebolo po dobu 15 dní vyvesené na webovom sídle\nprvostupňového orgánu, hoci ho tento mal zriadený, nemôže sa považovať za doručené v súlade s §\n42 ods. 2 a ods. 6 stavebného zákona.\n19. V podaní zo dňa 14.01.2019 - doplnenie žaloby žalobkyňa doplnila argumentáciu k neplatnosti/\nnulite súhlasu Mestskej časti Bratislava - Rača, nezákonnosti záväzného stanoviska hlavného mesta,\nnaliehavosti námietky týkajúcej sa zadržiavania dažďových vôd a k neoboznámeniu sa s novým\npodkladom v odvolacom konaní.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n20. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 04.07.2019, v prvej časti svojho\nvyjadrenia zhrnul žalobné dôvody žalobkyne, v ďalšej časti poukázal na ustanovenia stavebného zákona\na v poslednej časti zhrnul samotné vyjadrenie k žalobe.\n21. Žalovaný k tvrdeniam žalobkyne o tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza aj z podkladov, o ktorých\nnemala vedomosť, keďže jej neboli doručené a nemohla sa k nim vyjadriť, uviedol, že tieto tvrdenia\nnemajú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ide o písomnosť, ktorou stavebný úrad predložil\nspisový materiál na odvolacie konanie žalovanému v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku, pričom je\npotrebné uviesť, že stavebný úrad síce o tejto skutočnosti účastníkov konania neupovedomil, avšak dané\npochybenie stavebného úradu nemalo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko\núčelom tejto povinnosti je informovanie účastníkov konania o tom, že o odvolaní bude rozhodovať\nodvolací orgán, pričom nejde o záväzný podklad pre rozhodovanie žalovaného. Stavebný úrad v ňom\nsíce vyjadril svoj názor k podaným odvolaniam, avšak žalovaný nebol povinný na tieto skutočnosti\nprihliadať.\n22. Stavebný úrad po podaní odvolaní postupoval v súlade s § 56 Správneho poriadku, pričom z\ntohto ustanovenia nevyplýva, že stavebný úrad je povinný informovať ostatných účastníkov konania o\nvyjadreniach k podaným odvolaniam. To znamená, že stavebný úrad upovedomí účastníkov konania o\npodaných odvolaniach a poskytne im lehotu na vyjadrenie sa k nim. Ide o právo účastníkov konania a nie\npovinnosť. Následne je stavebný úrad povinný postupovať v odvolacom konaní, pričom z predmetného\nustanovenia nevyplýva stavebnému úradu povinnosť informovať o vyjadreniach účastníkov konania k\npodaným odvolaniam opätovne všetkých účastníkov konania, ale je povinný aplikovať postup upravený\nustanovením § 57 Správneho poriadku.\n23. K doručeniu rozhodnutia stavebného úradu uviedol, že toto bolo doručené v súlade s ustanovením\n§ 26 Správneho poriadku, t. j. vyvesením na úradnej tabuli správneho orgánu a to, že stavebný\núrad ho opomenul zverejniť na webovom sídle, nemá vplyv na doručenie, nakoľko zverejnenie na\nwebovom sídle sa nepovažuje za doručenie rozhodnutia, ale ide o jeho zverejnenie z hľadiska\ninformovanosti verejnosti. Navyše žalobkynine práva neboli uvedeným pochybením stavebného úradu\nnijakým spôsobom dotknuté. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný tieto tvrdenia za neopodstatnené\na nemajúce vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n\n24. Žalovaný uviedol, že dôvody žaloby boli v podstate rovnaké, ako boli uplatnené zo strany odvolateľov\nv odvolacom konaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa dostatočným a kvalifikovaným\nspôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré v plnom rozsahu poukázal\na uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, vychádzalo z dostatočne\nzisteného skutkového stavu a správnej právnej úvahy, v dôsledku čoho bolo napadnuté rozhodnutie\nzákonné a preskúmateľné v celom rozsahu. Na základe uvedeného navrhol žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť.\nIV. Vyjadrenie účastníka konania spol. Grunt, a. s. Bratislava\n25. K žalobe sa vyjadril účastník konania spol. Grunt, a. s., vyjadrením zo dňa 23.09.2019 (ďalej aj len\núčastník konania v 89/ rade). K námietke žalobkyne - nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k\nposudzovaniu súladu s územným plánom obce uviedol, že prvostupňový správny orgán na viacerých\nmiestach v územnom rozhodnutí konštatoval, že umiestnenie projektu je v súlade s územným plánom\na vyjadril svoju správnu úvahu o súlade projektu s podkladom pre vydanie územného rozhodnutia. Je\npravdou, že sa pri uvedenej správnej úvahe stotožnil so záväznými stanoviskami Hlavného mesta SR\nBratislavy, neznamenalo to však, že postupoval nezákonne, resp. že nesprávne právne vec posúdil.\nBolo zrejmé, že prvostupňový orgán sa musel vysporiadať so záväznými stanoviskami Hlavného mesta\nSR Bratislavy, a to v súlade s § 140a a § 140b stavebného zákona, najmä ustanovením § 140a ods. 4,\npodľa ktorého obec, v tomto prípade Hlavné mesto SR Bratislava ako dotknutý orgán, uplatňuje v konaní\nobsah územného plánu a ustanovenie § 140b ods. 1, podľa ktorého obsah záväzného stanoviska je pre\nsprávny orgán záväzný.\n26. K námietke žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení platnosti súhlasu Mestskej časti Bratislava\n- Rača zo dňa 06.12.2017 a nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, účastník konania\n89/ uviedol, že argumentácia žalobkyne § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 369/1990 Zb., resp. zákon o obecnom zriadení)\nneobstojí, pretože podľa uvedeného ustanovenia obecnému zastupiteľstvu je vyhradené určovať zásady\nhospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie\núkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. V tomto prípade však nešlo ani o\njeden dôvod, prečo by malo o danej záležitosti rozhodovať obecné zastupiteľstvo. Súhlas vonkoncom nie\nje jedným z najdôležitejších úkonov týkajúcich sa majetku obce, ktorý by musel byť schválený miestnym\nzastupiteľstvom Rače. Kompetencia starostu Rače pri vydávaní súhlasu bola daná ustanovením § 13\nods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. Poukázal tiež na skutočnosť, že samotný súhlas je podmienený.\nPriamo v ňom sa uvádza, že stavebník pred vydaním stavebného povolenia bude musieť s Mestskou\nčasťou Bratislava - Rača uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorá ho bude oprávňovať uskutočniť navrhované\numiestnenie a výstavbu komunikácie.\n27. K námietke žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení súladu umiestnenia komunikácie s\núzemným plánom uviedol, že Hlavné mesto SR Bratislava ako tvorca a vykladač územného plánu vo\nsvojom druhom záväznom stanovisku zo dňa 06.04.2018 k námietkam účastníkov konania podrobne a\njasne zdôvodnilo a vyjadrilo svoju správnu úvahu, prečo komunikácia môže byť umiestnená aj v území\ns funkčným využitím vinice a prečo nie je v grafickej časti územného plánu komunikácia zakreslená.\nStotožňuje sa s argumentáciou hlavného mesta vyjadrenou v jeho záväzných stanoviskách. Je logické\na žiaduce, aby v prípade realizácie stavebného zámeru väčšieho rozsahu, ktorý je územno-plánovacou\ndokumentáciou povolený, bolo možné komplexne vyriešiť aj súvisiace záležitosti, najmä technické a\ndopravné napojenie zámeru.\n28. Komunikácia je umiestnená na plochách s viacerými funkciami, t. j. nielen na plochách s funkciou\nvinice. Viac ako 1/3 komunikácie je umiestnená na plochách s funkciou zmiešaného územia obchodu\na služieb. Realita je taká, že na ploche, na ktorej je komunikácia v zmysle územného rozhodnutia\numiestnená, sa už vinič nepestuje a v katastri nehnuteľností je ako druh pozemku uvedený ostatná\nplocha, zastavaná plocha a nádvorie, resp. trvalý trávny porast.\n29. K námietke nedostatočného odôvodnenia v časti S0 410 - verejná kanalizácia, dažďová a súvisiace\nnedostatočné zistenie skutkového stavu účastník konania uviedol, že orgány verejnej správy vo\n\nsvojich vyjadreniach jasne uvádzajú, aké je v rámci projektu požadované riešenie retencie dažďových\nvôd, aké opatrenia musí navrhovateľ v tomto smere vykonať, resp. aké podmienky musí splniť. Z\nvyjadrenia SVP vyplýva, že navrhovateľ - účastník konania 89/ musí v rámci projektu vybudovať\nretenčnú nádrž s objemom 270 m3, pričom retenčný objem bude ďalej zväčšený o objem hlavnej\nvetvy dažďovej kanalizácie. To, že vo vyjadrení SVP, ako aj v projektovej dokumentácii pre územné\nrozhodnutie je uvedená problematika riešená komplexnejšie (vrátane priľahlého územia s potenciálom\nvýstavby rodinných domov) je len na dobro veci s cieľom komplexne vyriešiť celý územný celok.\nNeznamená to však, že by územné rozhodnutie, či napadnuté rozhodnutie zaväzovalo tretie osoby budúcich stavebníkov rodinných domoch. Tieto osoby budú viazané svojimi povoleniami a vyjadreniami\ndotknutých orgánov.\n30. Účastník konania 89/ nesúhlasil s názorom žalobkyne, že by žalovaný podstatne porušil procesné\npráva, významne procesne pochybil a tým konal nezákonne. Stotožňuje sa s argumentáciou žalovaného\nuvedenou v jeho vyjadrení zo dňa 04.07.2019. Účastníci územného konania boli upovedomení\no podaných odvolaniach. Mali tak vedomosť, že po vydaní územného rozhodnutia bude konanie\npokračovať a mohli preto nahliadnuť do administratívneho spisu a vyjadriť sa k podaným odvolaniam.\nÚčastník konania 89/ - navrhovateľ využil svoje právo a vyjadril sa k odvolaniam, tak mohla urobiť aj\nžalobkyňa. Čo sa týka vyjadrenia prvostupňového orgánu k niektorým odvolaniam, uviedol, že nešlo o\nnové dôkazy a ako správne uviedol žalovaný, tento nebol uvedeným vyjadrením prvostupňového orgánu\nnijako viazaný.\n31. Čo sa týka doručenia prvostupňového rozhodnutia účastník konania 89/ mal za to, že územné\nrozhodnutie bolo riadne vyvesené na úradnej tabuli prvostupňového orgánu. Taktiež bolo zverejnené\n(s menším technickým problémom) na jeho webovom sídle. Účastníci konania teda mali k dispozícií\ndostatočnú informáciu o vydaní a obsahu územného rozhodnutia. Poukázal na ust. § 26 ods. 2\nSprávneho poriadku, ktoré má dve roviny a to rovinu vyvesenia doručovanej písomnosti na úradnej\ntabuli správneho orgánu a rovinu zverejnenia písomnosti najmä na webovom sídle správneho orgánu.\nDoručovanie písomnosti sa viaže len na vyvesenie písomnosti na úradnej tabuli správneho orgánu.\nZverejnenie písomnosti je naplnením zásady informovanosti účastníkov správneho konania vyjadrené\nv\n§ 3 ods. 6 Správneho poriadku, pričom porušenie uvedenej informačnej povinnosti nemá vplyv\nna doručenie písomnosti. Ustanovenie § 42 ods. 2 stavebného zákona ako lex specialis k správnemu\nporiadku jasne stanovuje doručenie územného rozhodnutia: „doručenie sa uskutoční vyvesením\núzemného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom\ndoručenia.“ Na základe uvedených skutočností účastník konania spol. Grunt, a. s., Bratislava žiadal\nžalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n32. K vyjadreniu účastníka konania spol. Grunt, a. s., sa vyjadrila žalobkyňa vyjadrením zo dňa\n30.12.2019, v ktorom bližšie poukázala na posudzovanie súladu stavby s územno-plánovacou\ndokumentáciou, rozviedla svoju právnu úvahu a uviedla, že podstata problému tkvie v tom, že plánovaná\nprístupová komunikácia má prechádzať územím viníc, t. j. územím, v ktorom sú prísne stanovené\nregulatívy, čo sa v ňom môže stavať a čo nie. Zo širšieho hľadiska ide o urbanistickú, ako aj\nenviromentálnu otázku.\nV. Vyjadrenie účastníka konania Združenia domových samospráv\n33. K žalobe a k stanovisku žalovaného a účastníka konania 89/, sa vyjadril ďalší účastník konania\nZdruženie domových samospráv, ktorý považoval bod III.1. žaloby za dôvodný. Z textu príslušných\nustanovení jednoznačne vyplýva, že súlad s územným plánom overuje stavebný úrad sám na základe\nvlastnej činnosti. Okrem argumentov uvedených žalobcom je možné si pomôcť aj § 126 stavebného\nzákona, ktorý vypočítava situácie, pri ktorých stavebný úrad rozhoduje na základe záväzného\nstanoviska. Súlad s územným plánom nie je podľa § 126 stavebného zákona okolnosť, o ktorej stavebný\núrad rozhodne na základe záväzného stanoviska, ale je to okolnosť, o ktorej musí rozhodnúť úrad sám na\nzáklade ním zabezpečených podkladov, pričom záväzné stanovisko mesta Bratislavy nie je stanoviskom\npodľa § 140a stavebného zákona, ale stanovisko mesta Bratislavy je rovnocenným vyjadrením k\nvyjadreniam a stanoviskám účastníkov konania. So žalobným dôvodom uvedeným v bode III.2. žaloby sa\nstotožnil v plnom rozsahu, keďže jeho podstatou bola námietka iného rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o\n\nžalobnej veci, navrhol túto okolnosť preskúmať postupom podľa § 27 ods. 1 SSP. So žalobným dôvodom\nuvedeným v bode III.3 sa tiež stotožnil, žalobu pokladal v tomto bode za dôvodnú, taktiež sa stotožnil\nso žalobným dôvodom uvedeným v bode III.4. a v bode III.5.1.\n34. K vyjadreniu žalovaného Združenie domových samospráv poukázalo na § 126 stavebného zákona,\nktorý uvádza ako okolnosť, o ktorej sa rozhoduje na základe záväzného stanoviska, aj otázky súvisiace s\nochranou prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z., kde je príslušným\núradom obec. Ďalej poukázal na § 140a ods. 2 stavebného zákona, ktorý rieši postavenie mesta\nBratislavy a mesta Košíc z hľadiska ústavnej zásady rovnosti pred zákonom, pričom nie je možné týmto\ndvom konkrétnym územným samosprávam priznať väčší rozsah oprávnení ako ostatným mestám a\nobciam. Uvedené ustanovenie je nutné vysvetľovať iba ako kompetenčné ustanovenie upravujúce, kto\nje stavebným úradom a kto dotknutým orgánom, keďže výkon štátnej správy musí byť podľa článku 2\nods. 2 ústavy vždy v súlade so zákonom a nemôže byť naviazané na síce všeobecne záväzný právny\npredpis, ale s teritoriálnou obmedzenosťou ako je tomu v prípade územných samospráv.\n35. K vyjadreniu ďalšieho účastníka spol. Grunt, a. s., Združenie domových samospráv poukázalo na v\nžalobe uvedenú problematiku verejného záujmu ochrany životného prostredia. Za podstatné považuje\nskutočnosť, že žalobkyňa sa žalobou nedomáha len ochrany verejných záujmov životného prostredia\nako jeden zo subjektov zainteresovanej verejnosti, ktoré mu vyplýva z procesu EIA, ale aj ochrany\nsubjektívnych procesných práv ako účastníka konania, preto si zvolila aktívnu žalobnú legitimáciu podľa\n§ 178 ods. 1 SSP. Ďalej sa združenie vyjadrilo k eliminácii povodňových vĺn v dôsledku prívalových\ndažďov. Podľa neho je najlepším opatrením proti prívalovým dažďom prírodná nezastavaná plocha\nupravená ako dažďové záhrady, prípadne poľnohospodárska pôda. Umiestnením zámeru teda celkom\nurčite došlo k zhoršeniu prirodzenej infiltračnej schopnosti územia a riziko povodňových vĺn sa zvýšilo a\nto v priamej súvislosti s umiestnením predmetného projektu. Nulový variant - súčasný stav znamená, že\npasívna protizáplavová ochrana bola na lepšej úrovni ako vo variante realizačnom. Spoločnosť Grunt,\na. s., bola teda povinná nielen obnoviť prirodzenú infiltračnú funkcionalitu územia, akoby tam zámer\numiestnený nebol, ale aj vykonať ďalšie opatrenia na zníženie tohto rizika.\n36. Žalobkyňa spochybnila splnenie podmienok záverečného stanoviska, ktorých preukázanie je podľa §\n140c ods. 2 stavebného zákona povinným podkladom územného rozhodnutia a povinnosť spracovať ho\nbola v územnom konaní na spoločnosti Grunt, a. s. Je potrebné v rámci súdneho prieskumu zistiť, či bola\nuvedená povinnosť splnená a či dostatočne preukazuje splnenie podmienky záverečného stanoviska\neliminácie povodňových vĺn v dôsledku prívalových dažďov naznačených v kontextoch a v súvislostiach.\nVzhľadom na uvedené Združenie domových samospráv žiadalo, aby rozhodnutie žalovaného bolo\nzrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.\nVI. Vyjadrenie účastníka konania Mgr. F. L.\n37. K žalobe sa vyjadril Mgr. F. L. vyjadrením doručeným správnemu súdu dňa 16.09.2019. Poukázal\nna ust. § 140b ods. 1 prvá veta stavebného zákona, na ust. § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990\nZb. a v súvislosti na uvedené ustanovenia zdôraznil, že v súlade s právnou normou vyjadrenou v §\n140b ods. 2 stavebného zákona, obec ako dotknutý orgán, nesmie v záväznom stanovisku k investičnej\nčinnosti uplatňovať požiadavky, ktoré by presahovali rámec jej pôsobnosti podľa osobitného predpisu\nalebo by nemali oporu v zákone, alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise. Skonštatoval,\nže za právnu oporu pre posudzovanie súladu návrhu s územno-plánovacou dokumentáciou v záväznom\nstanovisku vydanom obcou ako záväzné stanovisko k investičnej činnosti nemožno pokladať ani znenie\n§ 140a ods. 4 stavebného zákona. Jeho pripomienka ohľadne nesúladu s územným plánom Hlavného\nmesta SR Bratislava smerovala voči územiu, ktorým má v zmysle návrhu na vydanie rozhodnutia o\numiestnení stavby viesť novo navrhnutá komunikácia S0 206 Miestna komunikácia, smer Horská Račianska ulica a je vedená v územnom pláne ako vinice, č. funkcie 1202, stabilizované územie. V\núzemí je prípustné umiestňovať v obmedzenom rozsahu zariadenia a vedenia technickej a dopravnej\nvybavenosti pre obsluhu územia funkčnej plochy. Ako je uvedené, funkčná plocha je 1202 vinice,\nteda aj dopravná či iná infraštruktúra musí byť umiestňovaná výlučne pre obsluhu územia funkčnej\nplochy. Záväzné stanovisko pokladal za neúplné, keďže vôbec neposúdilo stavbu S0 206 vo vzťahu k\núzemnému plánu, nakoľko obsahom stanoviska je iba výklad malopodlažnej zástavby obytného územia,\n\nč. funkcie 102, rozvojové územie, regulačný kód C, avšak nemožno si nevšimnúť, že výklad k číslu\nfunkcie 1202 nebol uvedený.\n38. Mgr. F. L. ďalej poukázal na problém doriešenia cyklotrasy. V prípade schválenia zámeru\nDolný Slanec je potrebné doriešiť cyklotrasu ako segregovanú o šírke minimálne 3m. V územnom\nrozhodnutí zo dňa 02.07.2018 „Obytný súbor Dolný Slanec“, Bratislava - Rača je však objekt S0 205\npredĺženie komunikácie na Horskej ulici umiestnené bez segregovanej cyklotrasy o šírke minimálne\n3m. Súčasne umiestnená stavba S0 205 predĺženie komunikácie na Horskej ulici neumožňuje umiestniť\nsegregovanú cyklotrasu o šírke minimálne 3m a nie je možné ju umiestniť ani bez zmeny predmetného\nprvostupňového územného rozhodnutia, keďže ide o zásadnú požiadavku a zmenu.\n39. Ďalej poukázal na nedostatočné odôvodnenie a arbitrárnosť druhostupňového rozhodnutia, keďže\nodvolací orgán vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré odvolateľ 2 v odvolaní zadefinoval, neuviedol\ndôsledne, ktoré skutočnosti boli podkladom pre napadnuté rozhodnutie, na základe akých právnych\npredpisov rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi, námietkami a vyjadreniami k podkladu rozhodnutia\no odvolaní a vo svojom vyjadrení podrobnejšie zdôvodnil nepreskúmateľnosť druhostupňového\nrozhodnutia.\nVII. Vyjadrenie účastníka konania Hlavné mesto SR - Bratislava\n40. Písomným podaním zo dňa 27.01.2020 sa k žalobe vyjadril účastník konania v 87/ rade a uviedol, že\nhlavné mesto ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 stavebného zákona vydáva záväzné stanoviská\nk investičnej činnosti podľa § 4 ods. 3 písm. d) a j) zákona č. 369/1990 Zb., ako aj podľa § 140a ods.\n4 stavebného zákona a potom posudzuje a vyjadruje sa k predloženým dokumentáciám navrhovaných\nstavieb vo vzťahu k platnej územnoplánovacej dokumentácii, ktorá bola schválená na území mesta a\njej záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením. Podanú žalobu navrhol zamietnuť.\nVIII. Právne posúdenie veci a relevantné právne predpisy\n41. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11\nods. 1 SSP) na nariadenom pojednávaní konanom v zmysle § 114 SSP v neprítomnosti žalovaného a\núčastníkov konania 1/ až 88/, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, prvostupňové rozhodnutie\nstavebného úradu ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v\nsprávnej žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v\nsúlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie.\n42. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n43. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n44. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.\n45. Podľa § 16 ods. 1, ods. 2 stavebného zákona, územno-plánovaciu dokumentáciu obstarávajú orgány\núzemného plánovania. Orgánmi územného plánovania sú obce, samosprávne kraje a krajské stavebné\núrady.\n46. Podľa § 18 ods. 4 stavebného zákona, územno-plánovaciu dokumentáciu obcí a zón obstarávajú\nobce.\n\n47. Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka\nkonania, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou\nustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4) a\ndokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. K návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických\nosôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.\n48. Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým\norgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym\nzisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie\npri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania\ndo 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.\n49. Podľa § 36 ods. 3 stavebného zákona, dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote,\nv ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného konania. Ak niektorí z orgánov\npotrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehoty pred\njej uplynutím primerane predĺži. Ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania,\nneoznámil v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má za to, že so\nstavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.\n50. Podľa § 36 ods. 4 stavebného zákona, začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby\nalebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov\nkonania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak\nsa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou.\nStavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci\nkonania alebo ich pobyt nie sú známe.\n51. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné\nplány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom pre vydanie\núzemného rozhodnutia sú spracované územno-plánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce\npodklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného\nrozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom\nzisťovaní.\n52. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým\nz hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho\ndôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami\no území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s\nobmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne\npodmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky\nochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu,\nlesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.\n53. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviska\ndotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný\núrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou\ndokumentáciou.\n54. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa ods. 1\naž ods. 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa ods.\n1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s\npredpismi uvedenými v ods. 2, návrh zamietne.\n55. Podľa § 38 stavebného zákona, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno\nbez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať\nlen vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.\n\n56. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný\npozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa\npožiadavky na obsah projektovej dokumentácie a časť platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa\nvyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.\n57. Podľa § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán\nverejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie\npodľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má\nnaň nadväznosť alebo s ním súvisí.\n58. Podľa § 140a ods. 2 stavebného zákona, na území Hlavného mesta Slovenskej republiky\nBratislavy a mesta Košice sú dotknutými orgánmi mestské časti, ak podľa Štatútu Hlavného mesta\nSlovenskej republiky Bratislavy vykonáva kompetencie stavebného úradu Hlavné mesto Slovenskej\nrepubliky Bratislava alebo štatútu mesta Košice kompetencie stavebného úradu vykonáva mesto Košice.\nAk kompetencie stavebného úradu vykonáva mestská časť, dotknutým orgánom je Hlavné mesto\nSlovenskej republiky Bratislava alebo mesto Košice.\n59. Podľa § 140a ods. 4 stavebného zákona, obec ako dotknutý orgán uplatňuje v konaniach\nobsah územnoplánovacej dokumentácie, najmä zásady a regulatívy záväznej časti územnoplánovacej\ndokumentácie a ďalšie záujmy, ak jej to vyplýva z osobitných predpisov.\n60. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto\nzákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy\nchránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah\nzáväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto záväzný a bez zosúladenia záväzného\nstanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.\n61. Podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona, pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi\nvyplývajúcimi zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania\nsmerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého\norgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada\npotvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého\norgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie vo veci stavebným úradom.\n62. Podľa § 4 ods. 3 písm. d), písm. j) zákona č. 369/1990 Zb., obec pri výkone samosprávy najmä\nusmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné\nstanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických\nosôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviska k investičnej činnosti v\nobci, j/ obstaráva a schvaľuje územno-plánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu\nrozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja a bývania a spôsoby\npri utváraní vhodných podmienok a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci.\n63. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb., obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných\notázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom\nobce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a\nkontrolovať hospodárenie s ním.\n64. Podľa Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy v jeho 4. časti - úlohy samosprávy Bratislavy\na mestských častí, článku 28 - Úlohy Bratislavy podľa odseku 1, Bratislave je podľa osobitného\npredpisu vyhradené d/ zabezpečovať obstarávanie územno-plánovacích podkladov a obstarávanie a\nschvaľovanie územno-plánovacej dokumentácie Bratislavy, podľa odseku 2 Bratislava pri plnení úlohy\nsamosprávy celomestského charakteru podľa osobitného predpisu vykonáva najmä tieto pôsobnosti, d/\nusmerňuje ekonomickú činnosť v Bratislave v oblasti zverenej do pôsobnosti, vydáva súhlas, záväzné\nstanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej činnosti a inej činnosti právnických osôb a\nfyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území Bratislavy, ak tak ustanovuje osobitný predpis;\nvydáva záväzné stanoviska k investičnej činnosti v Bratislave ako podklad pre rozhodovanie stavebných\núradov v územných konaniach a v konaniach o dodatočnom povolení stavby.\n\n65. Povinnosťou správneho súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného č. OU-BA_OVBP2-2018/89925/KVJ zo dňa 26.10.2018, ako aj prvostupňového rozhodnutia\nstavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Rača č. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 02.07.2018\nv rozsahu vznesených žalobných námietok. Žalobkyňa žiadala preskúmať aj záväzné stanovisko\nHlavného mesta SR Bratislava č. MAGS OUIC 52925/16-648085 zo dňa 16.08.2017, stanovisko\nHlavného mesta SR Bratislava č. MAGS OUIC 39279/18-11818 zo dňa 06.04.2018 a záväzné stanovisko\nSlovenského vodohospodárskeho podniku š. p. č. CS SVP OZ BA 713/17791/2016 zo dňa 30.11.2016.\n66. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov\npodľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo\nzákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je\ntakou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti\nrozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje\nprávomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne\naj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať\nzákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé\nrozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí\nbyť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa\nvzťahujúcimi.\n67. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci\nrozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného\nzákladného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.\n68. Orgány aplikujúce právo - stavebné úrady ako aj súdy, musia pri svojej činnosti postupovať tak,\naby interpretačné a aplikačné problémy riešili s maximálnou mierou racionality. Právny normatívny\nsystém totiž predstavuje iba jeden zo spôsobov riešenia spoločenských konfliktov, ktorý nie je možné\nod ostatných systémov celkom oddeliť (a nebolo by to ani zmysluplné) a preto tak pri myšlienkových\npostupoch v oblasti práva nie je možné abstrahovať od všeobecne platných pravidiel a predstáv.\nRozhodnutia vo veci konajúcich správnych orgánov sú konzistentné a ich argumenty podporujú príslušný\nzáver. Dokazovanie v práve všeobecne vychádza zo zásady tzv. materiálnej pravdy; zo zásady formálnej\npravdy je prípustné vychádzať len vtedy, ak je tak výslovne stanovené na základe nejakého rozumného\ndôvodu.\n69. SSP je svojou povahou obrannou normou. Nie je normou kontrolnou, ktorá by umožňovala\nkomukoľvek iniciovať prostredníctvom podania žaloby v správnom súdnictve kontrolu akéhokoľvek\núkonu orgánu verejnej správy. Má iba zabezpečiť poskytovanie právnej ochrany v prípadoch, keď verejná\nspráva vstupuje do právnej sféry fyzických alebo právnických osôb. Hraničným kritériom pre žalobnú\nlegitimáciu je práve tvrdený zásah do verejných subjektívnych práv. Nie všetka činnosť (prípadne všetky\npochybenia) verejnej správy je podrobená súdnej kontrole zo strany fyzických a právnických osôb, ale\nlen tá, kedy činnosť správy zasiahne do ich verejných subjektívnych práv.\n70. Po zrušení a vrátení veci najvyšším správnym súdom v intenciách tohto jeho rozhodnutia správny\nsúd opätovne posúdil vec - obe preskúmavané rozhodnutia v rozsahu žalobných námietok. Zároveň\nsprávny súd týmto rozsudkom opravil výrok rozsudku v bode III. v časti priznania práva na náhradu trov\nkonania účastníkovi v 89/ rade spol. Grunt, a. s., a to v časti uloženej povinnosti správnym súdom tomuto\núčastníkovi, voči v konaní neúspešnej žalobkyni, nakoľko došlo k zamietnutiu žaloby, pričom o výške\n\nnáhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\n71. Správny súd ďalej uvádza, že s poukazom na odôvodnenie rozsudku najvyššieho správneho súdu\n(sp. zn. 6Svk/8/2021) a v ňom vyslovenom právnom závere o nepreskúmateľnosti prvého vo veci\nvydaného rozsudku správneho súdu (č. k. 5S/4/2019-396) v tomto svojom rozhodnutí upriamil pozornosť\nnajmä na v prvom vo veci vydanom rozsudku vytýkané nedostatočne odôvodnené skutočnosti: 1/\nnesúlad stavby SO 206 - miestnej komunikácie s územným plánom obce a nedostatočne zistený\nskutkový stav veci v tejto časti, 2/ absencia dôkladného vyhodnotenia žalobnej námietky vzťahujúcej sa\nk súladu postupu žalovaného s § 37 ods. 2 stavebného zákona, 3/ nedostatočná pozornosť pri otázke\nriešenia retencie dažďových vôd vo vzťahu k navrhovaným opatreniam, 4/ opomenutie vysporiadať sa\nso žalobnou námietkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k platnosti\nsúhlasu MČ Bratislava - Rača č. 20033/3702/2017/SMI/RAK zo dňa 06.12.2017.\n72. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, uvádza,\nže podkladom pre vydanie územného rozhodnutia bol návrh navrhovateľa (účastník v 89/ rade) spolu\nso všetkými dotknutými dokladmi a projektovou dokumentáciou v súlade s ust. § 37, § 38, § 39, 39a\nstavebného zákona.\n73. Námietka žalobkyne, že správne orgány nesprávne právne posúdili vec vo vzťahu k posudzovaniu\nsúladu s územným plánom obce neobstojí. Správny súd má za to, že umiestnenie predmetnej stavby\nje v súlade s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy s poukazom na ust. § 37 ods. 1, ods. 2,\nods. 3, ods. 4 stavebného zákona, pričom treba zdôrazniť, že v danom prípade ide o náročný a rozsiahly\nprojekt, a to nielen samotnej stavby bytových domov, ale aj nadväzujúcej infraštruktúry - komunikácii. V\ntejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že predmetná stavba Obytný súbor Dolný Slanec (ďalej len\nstavba, resp. projekt) bol komplexne posudzovaný aj z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie - bola\nvypracovaná štúdia - Zámer EIA v apríli 2016 (EKOJET s. r. o., Bratislava). Taktiež všetky vo veci vydané\nzáväzné stanoviská dotknutých orgánov (Hlavné mesto SR Bratislava, Slovenský vodohospodársky\npodnik š. p.) boli kladné.\n74. Hlavné mesto SR Bratislava ako vecne príslušný orgán vydalo záväzné stanovisko k investičnej\nčinnosti dňa 16.08.2017, č. MAGS OUIC 52925/16-348085, v ktorom vyslovilo súhlas s umiestnením\npredmetnej stavby „Obytný súbor Dolný Slanec“, v ktorom posúdilo stavbu vo vzťahu k územnému plánu\nHlavného mesta SR Bratislavy a stanovilo podmienky pre jej realizáciu. Hlavné mesto ako dotknutý\norgán podľa ust. § 140a ods. 2 stavebného zákona vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti\npodľa ust. § 4 ods. 3 písm. d) a j) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb., ako aj podľa §\n140a ods. 4 stavebného zákona. V tomto záväznom stanovisku hlavné mesto zároveň výslovne uviedlo\nodporúčanie v kontexte navrhovaného umiestnenia stavby s tým, že je vo verejnom záujme, aby pre\nrealizáciu projektu bola zrealizovaná podmieňujúca investícia v podobe dopravného napojenia územia\nna Horská ul. SO 205 predĺženie komunikácie na Horskej ulici a SO 206 miestna komunikácia smer\nHorská - Račianska.\n75. V zmysle ust. § 7b ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste\nSlovenskej republiky Bratislave (ďalej aj len „zákon o Bratislave“) základným nástrojom na rozdelenie\núloh samosprávy Bratislavy a prenesených pôsobností medzi Bratislavu a jej mestské časti a na úpravu\npostavenia a činnosti mestských orgánov a miestnych orgánov je Štatút hlavného mesta Slovenskej\nrepubliky Bratislavy (ďalej len „Štatút“) .\n76. Podľa čl. 28 ods. 2 písm. d) Štatútu, cit.: Bratislava pri plnení úloh samosprávy celomestského\ncharakteru podľa osobitného predpisu vykonáva najmä tieto pôsobnosti - usmerňuje ekonomickú činnosť\nv Bratislave, v oblasti zverenej do jej pôsobnosti vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko\nalebo vyjadrenie k podnikateľskej činnosti a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k\numiestneniu prevádzky na území Bratislavy, ak tak ustanovuje osobitný predpis; vydáva záväzné\nstanoviská k investičnej činnosti v Bratislave ako podklad pre rozhodovanie stavebných úradov v\núzemných konaniach a v konaniach o dodatočnom povolení stavby.\n77. Na rozdiel od ostatných miest a obcí v zmysle § 5 písm. a) a b) zákona o Bratislave samosprávu\nBratislavy vykonávajú obyvatelia na dvoch úrovniach samosprávy, tzn. orgánmi Bratislavy (ďalej len\n\n\"mestské orgány\") a orgánmi mestských častí (ďalej len miestne orgány), pričom pri plnení niektorých\núloh môžu mať postavenie obce aj miestne orgány.\n78. V zmysle ust. § 1a ods. 1 zákona o Bratislave, cit.: Bratislava je samostatný územný samosprávny\na správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt (ďalej len\n\"obyvateľ\"). Bratislava vykonáva územnú samosprávu patriacu obci (ďalej len \"samospráva Bratislavy\")\na plní úlohy štátnej správy prenesené na obec zákonom (ďalej len \"prenesená pôsobnosť\").\n79. V zmysle ust. § 1a ods. 2 zákona o Bratislave, cit.: Mestská časť je územným samosprávnym a\nsprávnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť\nvykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom\nBratislavy; v tomto rozsahu má postavenie obce.\n80. V zmysle ust. § 14a ods. 2 písm. d) zákona o Bratislave, cit.: Hlavný architekt zabezpečuje\nvypracovanie záväzných stanovísk Bratislavy k investičnej činnosti.\n81. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vo veciach územného konania obec vystupuje ako orgán verejnej\nmoci a vykonáva činnosť jednak ako orgán samosprávy a jednak ako orgán preneseného výkonu\nštátnej správy. Na území Bratislavy v konaniach podľa stavebného zákona majú obidve úrovne orgánov\núzemnej samosprávy jedinečné a nezastupiteľné postavenie, hlavné mesto Bratislava v postavení\núčastníka konania alebo dotknutého orgánu a mestská časť s pôsobnosťou stavebného úradu.\n82. Z ustanovení stavebného zákona vyplýva, že územným rozhodnutím sa stavba umiestňuje na\npozemku, určujú sa podmienky pre jej umiestnenie, určujú sa podmienky na obsah projektovej\ndokumentácie, ako aj čas platnosti územného rozhodnutia. Záväzným podkladom pre vydanie\núzemného rozhodnutia je územný plán obce alebo územný plán zóny. Stanoviská dotknutých orgánov k\nnavrhovanej stavbe boli kladné. Hlavné mesto SR Bratislava listom zo dňa 06.04.2018 potvrdilo už skôr\nvydané súhlasné záväzné stanovisko k investičnej činnosti (zo dňa 16.08.2017).\n83. Hlavné mesto ako dotknutý orgán podľa ust. § 140a ods. 2 stavebného zákona vydáva záväzné\nstanoviská k investičnej činnosti podľa ust. § 4 ods. 3 písm. d), písm. j) zákona č. 369/1990 Zb., ako\naj podľa § 140a ods. 4 stavebného zákona. To znamená, že hlavné mesto posudzuje a vyjadruje\nsa k predloženým dokumentáciám navrhovaných stavieb vo vzťahu k platnej územno-plánovacej\ndokumentácii, ktorá bola schválená na území mesta a jej záväzná časť bola vyhlásená všeobecne\nzáväzným nariadením, ktoré bolo schválené zastupiteľským zborom. Prvostupňový orgán v územnom\nrozhodnutí opakovane skonštatoval, že umiestnenie projektu je v súlade s územným plánom, čiže\nsám vyjadril svoju správnu úvahu o súlade stavby s podkladom pre vydanie územného rozhodnutia.\nPostupoval tak v súlade s § 37 ods. 2 stavebného zákona, pričom je zrejmé, že sa musel vysporiadať\nso záväznými stanoviskami hlavného mesta, a to v súlade s § 140a a 140b stavebného zákona. Hlavné\nmesto Bratislava ako dotknutý orgán, uplatňuje v konaní obsah územného plánu a obsah jeho vydaného\nzáväzného stanoviska je pre v územnom konaní konajúci správny orgán (stavebný úrad) záväzný.\n84. Správny súd k obom záväzným stanoviskám hlavného mesta (zo dňa 16.08.2017 a 06.04.2018)\ndodáva, že v procese územného plánovania dochádza k váženiu celého radu záujmov súkromných i\nverejných a výsledkom potom musí byť rozhodnutie o uprednostnení niektorých záujmov pred inými pri\nsúčasnom zachovaní právom predvídanej proporcionality a ochrany základných práv pred svojvoľnými a\nexcesívnymi zásahmi. Všeobecné rozhodnutie o distribúcii záťaže v rámci určitého územia pri zachovaní\nvyššie uvedených zásad je politickou diskréciou - slobodným uvážením konkrétneho zastupiteľského\norgánu územnej samosprávy a vyjadruje realizáciu práva na samosprávu konkrétneho územného celku.\nNeprimerané zásahy súdnej moci do konkrétnych odôvodnených a zákonných vecných rozhodnutí\núzemnej samosprávy by boli porušením ústavných princípov o deľbe moci a preto je potrebné, aby sa\npri hodnotení zákonnosti územnoplánovacej dokumentácie súd riadil zásadou zdržanlivosti.\n85. Voľba konkrétnej podoby využitia určitého územia nie je výsledkom ničoho iného, než určitej\npolitickej procedúry v podobe schvaľovania územného plánu, v ktorej je vôľa politickej jednotky, ktorá\no ňom rozhoduje, obmedzená, a to nie nevýznamne, požiadavkou nevybočenia z určitých vecných\n(urbanistických, ekologických, ekonomických a ďalších) mantinelov daných zákonnými pravidlami\núzemného plánovania. Vnútri týchto mantinelov však zostáva vcelku široký priestor pre autonómne\n\nrozhodovanie príslušnej politickej jednotky, v danom prípade Hlavného mesta SR Bratislavy. Treba si\nuvedomiť, že nie je nikdy možné zaistiť rozvoj v prospech všetkých za súčasnej záruky doterajších\nštandardov života pre všetkých, ktorých sa územné plány týkajú. Ochota vyvážene a spravodlivo vnímať\nrealitu je pomerne vzácna. Vždy je pritom potrebné vnímať práva účastníkov konania, ale aj právo\nstavebníka realizovať svoj investičný zámer a nepochybne aj potrebu bývania mnohých ľudí a teda\nverejný záujem. Veľa ľudí totiž vníma svoje bývanie tak, že po jeho vybudovaní, hoci aj na miestach,\nkde napríklad v nedávnej dobe boli vinice, sa už nič v jeho okolí nesmie postaviť a argumentuje sa\nnapríklad potrebou zachovania viníc, o ktoré však väčšinou nemá nikto záujem sa starať. Verejnosť\nsa na jednej strane domáha bývania a to najmä vo väčších mestách, no na druhej strane sa už\nbývajúca verejnosť snaží výstavbe zabrániť, pretože to zhorší ich životné prostredie, výhľad, na ktorý\nsú zvyknutí a podobne. Ľudia vo všeobecnosti neradi vnímajú skutočnosť, že aj v ich susedstve je\nv zmysle územného plánu možné realizovať ďalšiu výstavbu. Aby spoločnosť nebola jednoduchým\nsúhrnom autonómnych indivíduí, sledujúcich výlučne svoje vlastné záujmy, potreby a iba svoj prospech,\na nerešpektujúce záujmy, potreby a prospech ostatných, resp. celku, musí v spoločnosti existovať aj\nurčitá dohoda na hlavných hodnotách a pravidlách vzájomného spolužitia. Z tohto pohľadu je evidentné,\nže právny poriadok nemôže byť hodnotovo neutrálny, ale musí obsahovať, chrániť a presadzovať aspoň\nhodnoty, ktoré umožňujú bezporuchové spolužitie jedného človeka s ľuďmi ďalšími, teda život človeka\nako člena spoločnosti.\n86. Správny súd poznamenáva, že inštitút zákazu zneužitia subjektívnych práv (k ničím neodôvodnenej\nujme iného či k ničím neodôvodnenej ujme spoločnosti, t. j. koniec koncov všetkých jej členov)\npredstavuje materiálny korektív formálneho vnímania práva, prostredníctvom ktorého sa do právneho\nporiadku vnáša hľadisko ekvity (spravodlivosti). Zákon, ktorý je zo svojej povahy všeobecný, nemôže\npojmovo pamätať na všetky mysliteľné životné situácie, ktoré môžu za jeho účinnosti nastať. V\ndôsledku toho sa môže prihodiť, že určité správanie formálne vzaté - v skutočnosti však iba\nzdanlivo, zodpovedá právnej norme (či lepšie povedané dikcii právneho predpisu), avšak je zároveň\npociťované ako zjavne nespravodlivé, pretože v rozpore s určitými základnými hodnotami a s rozumným\nusporiadaním spoločenských vzťahov, pôsobí iným ujmu. Takéto správanie má potom charakter nie\nvýkonu subjektívneho práva, ale jeho (právom reprobovaného) zneužitia.\n87. K vyššie uvedenému sa žiada ešte uviesť, že právo je jedným zo spoločenských normatívnych\nsystémov; je teda nerozlučne späté s existenciou spoločnosti, ktorú svojim regulačným pôsobením\nvýznamne ovplyvňuje. V tomto svojom regulačnom pôsobení musí právo predkladať svojim adresátom\nracionálne vzorce správania, teda také vzorce, ktoré slúžia k rozumnému usporiadaniu spoločenských\nvzťahov. To je príkaz nielen pre zákonodarcu, ale aj pre adresátov právnych noriem a orgány, ktoré tieto\nprávne normy autoritatívne interpretujú a aplikujú; zmyslu práva ako takého zodpovedá iba taký výklad\ntextu právneho predpisu, ktorý také usporiadanie vzťahov v spoločnosti rešpektuje. Výklad, ktorý by\n- pri existencii niekoľkých rôznych interpretačných alternatív - racionalitu usporiadania spoločenských\nvzťahov nevnímal, nemožno považovať za správny a záver, ku ktorému dospieva, potom nemožno\npovažovať ani za existujúce právo, a to z toho dôvodu, že sa prieči základnému zmyslu práva. Ostatne\noddávna platí, že poznať zákony neznamená poznať len ich text, ale predovšetkým pochopiť ich zmysel\na pôsobenie; obdobné platí o práve samom. Pri existencii niekoľkých interpretačných alternatív teda\ntaké správanie, ktoré nie je v súlade s požiadavkou rozumného usporiadania spoločenských vzťahov,\nje správaním protiprávnym; takéto správanie môže mať zároveň povahu zneužitia práva.\n88. Správny súd uvádza, že postup podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona ukladá povinnosť konajúcemu\nstavebnému úradu posudzovať návrh stavebnej činnosti predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné\nprostredie ako aj potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, za ktorým účelom má\nstavebný úrad povinnosť posúdiť súlad posudzovaného návrhu stavebnej činnosti a jeho podkladov\ns územným plánom obce a zóny (§ 37 ods. 1 stavebného zákona). Stavebný úrad pri posudzovaní\nkaždého stavebného projektu v zmysle § 140b ods. 1 Stavebného zákona musí brať do úvahy\npríslušnými orgánmi vydané záväzné stanoviská, ktorých obsah je pre stavebný úrad záväzný. Z obsahu\npreskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že konajúce orgány verejnej správy (stavebný úrad a žalovaný) pri\nsvojom rozhodovaní o návrhu posudzovaného projektu navrhovateľa (účastník 89/) aj takto postupovali,\nkeďže pri posudzovaní návrhu projektu vychádzali z obsahu záväzných stanovísk dotknutých orgánov hlavné mesto Bratislava a Slovenský vodohospodársky podnik š. p. (ďalej len SVP), pričom konštatovali\nsúladnosť navrhovaného stavebného projektu s platným územným plánom.\n\n89. Čo sa týka námietky neplatnosti súhlasu Mestskej časti Bratislava - Rača č. 20033/3702/2017/\nSM1/RAK zo dňa 06.12.2017 s umiestnením posudzovanej komunikácie SO 206, ktorý bol realizovaný\nprostredníctvom starostu tejto mestskej časti, správny súd má za to, že starosta Mestskej časti Bratislava\n- Rača nijako nepochybil pri vydávaní tohto súhlasu. V danom prípade kompetencia starostu MČ\nBratislava - Rača pri vydávaní súhlasu vyplýva z ust. § 13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990\nZb. Udelený vyššie citovaný súhlas je dostatočným podkladom pre vydanie územného rozhodnutia.\nSamotný súhlas je pritom podmienený - je v ňom uvedené, že pred vydaním stavebného povolenia\nbude musieť s Mestskou časťou Bratislava-Rača navrhovateľ (účastník 89/) uzavrieť nájomnú zmluvu,\nktorá ho bude oprávňovať uskutočniť navrhované umiestnenie a výstavbu komunikácie. Kompetencia\nobecného zastupiteľstva je v zmysle zákona o obecnom zriadení (§ 11 ods. 4) vymedzená tak, že\nmu prináleží určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý\nobec užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s\nním. V tejto veci nebol dôvod, aby malo o danej záležitosti rozhodovať obecné zastupiteľstvo. Súhlas\ns umiestnením komunikácie nie je možné označiť ako jeden z najdôležitejších úkonov týkajúcich sa\nmajetku obce, pre ktorého platnosť by sa vyžadovalo schválenie obecným zastupiteľstvom. Súhlas\nvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť plánovanou stavbou dotknutá, je ako inštitút pre účely územného\nkonania upravený v § 38 stavebného zákona. Súhlas je právom dovolený a postačujúci pre územné\nkonanie a rozhodnutie. Súhlas obce pre účely územného konania (stavba komunikácie, realizovaná bez\nvynaloženia financií obce) nie je možné považovať za nakladanie s majetkom obce v pravom zmysle\nslova. Jedná sa iba o predbežný úkon, z ktorého pre subjekt, ktorému bol súhlas daný, nevyplýva právo\nužívať uvedený majetok obce ani žiadne iné právo. Iba úkon obce, ktorý by zakladal napr. právo stavby\nna majetku obce, by bol nakladaním s majetkom obce. Až v stavebnom konaní ide o tzv. iné právo k\npozemku podľa § 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, ktorým musí stavebník v stavebnom konaní\npreukázať vzťah k pozemku, na ktorom má byť povolená stavba. Ustanovenia smernice m. č. Rače č.\n5/2009 o zásadách hospodárenia nedeklarujú nič o úkonoch rovnakých či obdobných ako je táto (čl. 7\nods. 4 smernice upravuje predaj obecného majetku a ods. 9 nájom obecného majetku). V danom prípade\nkonajúci stavebný úrad bol povinný skúmať iba to, či bola splnená podmienka v zmysle § 38 stavebného\nzákona, t. j. či bol udelený súhlas vlastníka pozemku, na ktorom sa má stavba umiestniť. Mestská\nčasť Bratislava - Rača je pritom vlastníkom pozemku vo výmere 8 m2, na ktorom sa má nachádzať\ndotknutá komunikácia, čo predstavuje iba zanedbateľnú časť celej tejto komunikácie. Vzhľadom na\nvyššie uvedené je správny súd názoru, že udelený súhlas Mestskej časti Bratislava - Rača zo dňa\n06.12.2017 prostredníctvom starostu tejto mestskej časti (štatutára mestskej časti oprávneného konať\nza ňu) s umiestnením posudzovanej komunikácie nie je možné považovať za neplatný a už vôbec nie\nnulitný úkon. Starosta bol plne kompetentný na takýto úkon a pre jeho platnosť sa nevyžadovalo jeho\nschválenie obecným zastupiteľstvom ako sa domnieva žalobkyňa. Zároveň správny súd v tomto súdnom\nkonaní a ani stavebný úrad, resp. žalovaný v správnom konaní neboli oprávnení posudzovať platnosť\nsúhlasu mestskej časti udelenú prostredníctvom starostu, t. j. skúmať či boli dodržané všetky zákonné\na procesné podmienky pre takýto postup starostu MČ. V prípade, ak mala žalobkyňa pochybnosť o\ndodržaní podmienok pre takýto postup a teda platnosť udeleného súhlasu mala možnosť domáhať sa\njeho prieskumu v samostatnom konaní, ale nie v predmetnom územnom konaní. Žalobkyňa však takýto\npostup nevyužila.\n90. Žalobkyňou v žalobe namietaná nepreskúmateľnosť oboch preskúmavaných rozhodnutí vo vzťahu\nk SO 410 - verejná kanalizácia a v časti posúdenia súladu stavby SO 206 - miestna komunikácia\nHorská - Račianska ulica s územným plánom obce a s tým súvisiaci nedostatočne zistený skutkový\nstav veci, podľa správneho súdu nie je dôvodná. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na kladné\nstanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS OUIC 52925/16-348085 zo dňa 16.08.2017 ako aj\nzáväzné následné stanovisko č. MAGS OUIC 39279/18-11818 zo dňa 06.04.2018, pričom je nesporné,\nže hlavné mesto vystupuje ako tvorca a „vykladač“ územného plánu chrániaci verejný záujem. Práve\nhlavné mesto má na zreteli záujem všetkých obyvateľov Bratislavy, a nielen záujem určitej skupiny\ndomáhajúcej sa svojich záujmov a to či už sa jedná o developerov alebo občianske združenia hlásiace\nsa k ochrane životného prostredia. Vyššie uvedenými stanoviskami hlavného mesta bol preukázaný\nsúlad navrhovanej stavby s príslušnou územno-plánovacou dokumentáciou a nič na tom nemení ani\nžalobkyňou na súdnom pojednávaní predložená aktuálna Územnoplánovacia informácia MČ BratislavaRača (zo dňa 14.03.2023) o funkčnom využití plôch - vinice. Správny súd má za to, že tak stavebný\núrad ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne a jasne zdôvodnil a vyjadril svoju správnu\núvahu, prečo predmetná komunikácia SO 206 môže byť umiestnená aj v území s funkčným využitím\nvinice a prečo nie je v grafickej časti územného plánu zakreslená. Riešenie umiestnenia komunikácie\n\nSO 206 bolo predmetom odvolania viacerých účastníkov územného konania (žalobkyňa, Mgr. F. L. a\nďalší), pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na záväzné stanovisko hlavného mesta ako\npríslušného dotknutého orgánu na posúdenie súladu stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, kde\nuviedol, že nová komunikácia SO 206 nie je v Územnom pláne Hl. mesta SR Bratislavy zakreslená,\nnakoľko návrh komunikačnej siete pozostáva najmä zo siete diaľnic a z vybranej komunikačnej siete,\nktorej súčasťou sú cesty I, II, III triedy, pričom sa jedná o rýchlostné, zberné a obslužné komunikácie\nC1 a komunikácie s vedením MHD. Návrh neobsahuje rozvoj miestnych komunikácii III a IV triedy,\nt. j. obslužných a prístupových komunikácii vo vnútri zón. Predmetný obytný súbor sa nachádza v\nrozvojovom území, kde sa v zmysle Územného plánu navrhuje nová výstavba na doteraz nezastavaných\nplochách, pričom sa jedná o zásadnú zmenu funkčného využitia územia a zmenu spôsobu zástavby\nveľkého rozsahu a pre zabezpečenie týchto potrieb ako je dopravné a technické vybavenie územia, musí\nbyť zaistená efektívna dostupnosť územia sieťou účelových komunikácii aj mimo zastavaných miest a\nspravidla sa jedná o komunikácie, ktoré dopĺňajú systém významných ulíc s napojením sa na mestské\ntriedy. Pritom sa nespochybňuje dopravná vybavenosť pre obsluhu územia vo funkčnej triede vinice\n(aj to len v určitej časti). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí doplnil, že riešenie komunikácie SO 206\nvyplynulo aj z procesu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. (EIA), v ktorom boli rešpektované požiadavky\nhlavného mesta. Potom je zrejmé, že stanovisko hlavného mesta s poukazom na Územný plán Hlavného\nmesta SR Bratislavy jednoznačne potvrdilo, že sa navrhuje nová výstavba na doteraz nezastavaných\nplochách, pričom sa jedná o zásadnú zmenu funkčného využitia územia a zmenu spôsobu zástavby\nveľkého rozsahu a preto pre zabezpečenie týchto potrieb ako je dopravné a technické vybavenie\núzemia alebo cyklistická doprava, musí byť zaistená efektívna dostupnosť územia a to v prvom rade\nsieťou účelových komunikácií aj mimo zastavaných miest, pričom tieto komunikácie sa považujú za\nvýznamnú súčasť krajiny, spravidla sa jedná o komunikácie, ktoré dopĺňajú systém významných ulíc s\nnapojením sa na mestské triedy. Výstavba dotknutej komunikácie SO 206 je v zmysle vyššie uvedených\nzáväzných stanovísk hlavného mesta podmieňujúcou investíciou realizácie celého projektu. Bez jej\nrealizovania nemôže byť realizovaný ani samotný projekt. Táto komunikácia pritom nespochybňuje\nmožnosť jej využitia pre dopravnú vybavenosť za účelom obsluhy v danom území existujúcich viníc.\nVšetky dokumenty vrátane stanovísk, vyjadrení či súhlasov dotknutých orgánov sú v prípade tejto\nkomunikácie kladné. Projekt taktiež prešiel procesom posudzovania jeho vplyvov na životné prostredie\n(bod 72 tohto rozsudku), pričom predmetom posúdenia tejto štúdie boli aj predpokladané vplyvy projektu\n(navrhovanej činnosti) na životné prostredie ako aj možnosti opatrení na ich zmiernenie. Štúdia EIA sa\nzaoberala aj vplyvom na dopravu napojenie na Horskú ulicu s pokračovaním na Peknú cestu s vyústením\nna Račiansku ulicu, ale aj vplyvom na cyklistickú dopravu a peších. Samotná komunikácia je umiestnená\nna plochách s viacerými funkciami, t. j. nielen na plochách s funkciou vinice, pritom na dotknutých\nplochách sa vinič už nepestuje. Viac ako jedna tretina komunikácie je umiestnená na plochách s\nfunkciou zmiešaného územia obchodu a služieb a v katastri nehnuteľností je ako druh pozemku uvedený\n- ostatná plocha, zastavaná plocha a nádvorie, resp. trvalý trávny porast. Hlavné mesto vo svojom\ndruhom záväznom stanovisku konštatuje, že komunikácie takéhoto druhu sa do územného plánu (t. j. do\núzemného plánu na úrovni obce či mesta) nezaznamenávajú. Uvedené však neznamená, že sú s ním\nv rozpore. Predmetné územie má charakter rozvojového územia s navrhovanou novou výstavbou aj na\ndoteraz nezastavaných plochách. Potom na zabezpečenie riadneho fungovania takéhoto územia musí\nbyť zaistené efektívne dopravné napojenie, ktoré by zabezpečilo primeranú dostupnosť územia a jeho\nobyvateľov. Výstavbou predmetnej komunikácie nebude nijako obmedzená alebo dokonca znemožnená\ndopravná obsluha susediacich viníc, čo je jednoznačne preukázané z vyjadrenie Poľnohospodárskeho\ndružstva Bratislava - Vinohrady zo dňa 18.09.2019, ktoré obhospodaruje vinice v dotknutom území\na ktoré uviedlo, že takáto komunikácia bude aj v ich prospech. Správny súd má za to, že v tomto\nsmere bol v administratívnom konaní skutkový stav zistený v dostatočnom rozsahu na riadne posúdenie\nstavby danej komunikácie s územným plánom obce. Záver prijatý v napadnutom rozhodnutí o\nsúlade komunikácie SO 206 s územným plánom je podložený v zmysle vyjadrenia účastníka 89/\npredloženým rozhodnutím - stavebným povolením zo dňa 16.02.2022, právoplatným dňa 24.07.2022,\nktorým bola výstavba aj tejto stavby - komunikácia SO 206 smer Horská - Račianska riadne povolená.\nPritom stavebníkom tejto komunikácie v zmysle stavebného povolenia je hlavné mesto Bratislava,\nz čoho je možné jednoznačne vyvodiť, že táto komunikácia je budovaná v súlade so schváleným\núzemným plánom. Komunikácia je v súčasnosti už v štádiu výstavby. Je nepochybné, že konajúci\nstavebný úrad v tomto stavebnom konaní musel náležite posúdiť aj žalobkyňou namietaný nesúlad s\núzemným plánom obce. A keďže stavebné povolenie vydal, zrejme namietaný nesúlad tak isto ako\nsprávny súd v tomto konaní nezistil. Posudzovaná komunikácia podľa správneho súdu jednoznačne\nprispeje aj k zvýšeniu úrovne obsluhy viníc v dotknutom území z hľadiska ich obhospodarovania\n\nmechanizmami, čo potvrdilo stanovisko Poľnohospodárskeho družstva Bratislava - Vinohrady, ktoré\ntúto činnosť uskutočňuje a zrejme najlepšie dokáže posúdiť vhodnosť a prínos takejto komunikácie\npre výkon svojej poľnohospodárskej činnosti a lepšieho využitia - obhospodarovania viníc v danom\núzemí. Zároveň predmetná komunikácia bude predstavovať pridanú hodnotu pre obyvateľov bývajúcich\nv priľahlej spádovej oblasti, nakoľko zlepší dostupnosť a kvalitu prepravy, a to či už motorovými vozidlami\nalebo aj ako novo vybudovaná cyklotrasa. Správny súd musí konštatovať, že nezistil žiadny nesúlad\nkomunikácie SO 206 s územným plánom obce a potom nie je možné tejto námietke prisvedčiť.\n91. Čo sa týka verejnej kanalizácie a dažďových vôd, aj s touto námietkou, ktorú uplatnili viacerí\nodvolatelia v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu, sa žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí riadne vysporiadal. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že sa v ňom nachádza\nstanovisko Hydromeliorácie š. p. Bratislava č. 6082-2/120/2017 zo dňa 04.12.2017 k existencii\nhydromelioračných zariadení na jednotlivých parcelách a toto stanovisko bolo podkladom pre vydanie\núzemného rozhodnutia. Podmienky uvedené v predmetnom vyjadrení hydromeliorizačného úradu\nstavebný úrad zapracoval do územného rozhodnutia a stavebník - navrhovateľ (účastník 89/) ich\nbude musieť rešpektovať pri príprave podkladov pre stavebné povolenie a stavebný úrad bude\npovinný ich skúmať v stavebnom konaní. Ďalej správny súd poukazuje aj na záverečné stanovisko\nOkresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody\na vybraných zložiek životného prostredia, č. OU-BA-OSZP3-2017/010966/LUP zo dňa 02.03.2017,\nako aj na hydrogeologické posudky vypracované spoločnosťou DRILL s. r. o., na uvedený projekt,\nktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Na základe týchto dokumentov boli vo výroku\núzemného rozhodnutia uvedené podmienky, ktoré bude musieť splniť navrhovateľ - stavebník v ďalších\npovoľovacích konaniach. Správny súd poukazuje na vyjadrenie Slovenského vodohospodárskeho\npodniku, š. p., (SVP) č. CS SVP OZ BA 713/17791/2016 zo dňa 30.11.2016, z ktorého vyplýva,\nže navrhovateľ spol. Grunt, a. s., musí v rámci posudzovaného projektu vybudovať retenčnú nádrž\ns objemom 270 m3, pričom retenčný objem bude ďalej zväčšený o objem hlavnej vetvy dažďovej\nkanalizácie DN 600 o 55 m3. Skutočnosť, že vo vyjadrení SVP ako aj v projektovej dokumentácii\npre územné rozhodnutie je táto problematika riešená komplexnejšie (vrátane priľahlého územia s\npotenciálom výstavby rodinných domov), je potrebné len privítať, keďže má za cieľ komplexne vyriešiť\ncelý územný celok. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobkyňou napadnuté územné rozhodnutie\nstavebného úradu sa týka výlučne navrhovanej stavby, ktorej predmetom nie je ďalšie územie, na ktorom\nv budúcnosti by mohlo dôjsť k inej výstavbe (viacerých rodinných domov) a preto nie je možné vyžadovať,\naby parametre pre dotknutú posudzovanú stavbu boli v akomkoľvek rozsahu zaväzujúce vlastníka iných\npozemkov, tretie osoby - budúcich stavebníkov rodinných domov, ktoré by mali disponovať vlastnými\nretenčnými nádržami o objeme 8 m3. Takáto podmienka bola v stanovisku SVP š. p., stanovená\niba v prípade uskutočnenia budúcej výstavby rodinných domov na týchto pozemkoch, keďže SVP\nsa vyjadroval vo svojom stanovisku ku komplexnému riešeniu väčšieho územia ako predstavoval\nnavrhovaný projekt stavby účastníka 89/ rade. V administratívnom konaní predložené Stanovisko SVP\nnepodmieňovalo výstavbu v zmysle návrhu stavebníka (účastník 89/) súčasným splnením podmienky\nprípadnej výstavby na inom pozemku (rodinných domov), ktorých výstavba je podmienená vybudovaním\nretenčných nádrží objemu 8 m3 a preto kumulatívne splnenie podmienky výstavby retenčných nádrží\npri výstavbe rodinných domov nie je namieste. Nie je možné dotknuté stanovisko posúdiť tak, že\npodmienkou projektu je zároveň vybudovanie aj takýchto v budúcnosti plánovaných rodinných domov s\nretenčnými nádržami na iných pozemkoch v súčasnosti nezastavaných.\n92. Čo sa týka námietky žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo aj z podkladov, ktoré\nneboli súčasťou administratívneho spisu v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a poukázala na\npodanie prvostupňového správneho orgánu označené ako „predloženie odvolania proti rozhodnutiu\nč. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 02.07.2018, táto námietka žalobkyne neobstojí a nemá vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Jedná sa totiž o písomnosť, ktorou stavebný úrad predložil\nspisový materiál na odvolacie konanie odvolaciemu orgánu. S takouto písomnosťou stavebný orgán\nnemusí účastníkov správneho konania oboznamovať. Stavebný úrad vyjadril v podklade svoj názor\nk podaným odvolaniam, avšak odvolací orgán nie je povinný na tieto skutočnosti uvedené v tomto\npodklade prihliadať. Nešlo pritom o nové dôkazy alebo novoty dôležité pre ďalšie konanie. Nedošlo k\nnegatívnemu zásahu do práv žalobkyne, ktoré by bolo potrebné naprávať. Prvostupňový orgán neporušil\n§ 56 a 57 Správneho poriadku. V zmysle § 56 Správneho poriadku upovedomí ostatných účastníkov\nkonania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili a podľa potreby doplní konanie\nvykonaním novo navrhnutých dôkazov. Stavebný úrad si túto povinnosť splnil a upovedomil účastníkov\n\nkonania o podanom odvolaní a poskytol im lehotu na vyjadrenie. Ide o právo účastníka vyjadriť sa k\nodvolaniu a nie povinnosť.\n93. Čo sa týka ďalšej námietky a to doručovania prvostupňového rozhodnutia, súd má za to, že bolo\ndoručené správne v súlade s ust. § 26 Správneho poriadku, t. j. vyvesením na úradnej tabuli správneho\norgánu. V zmysle § 26 ods. 1 Správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán\nv prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný\nzákon. V danom prípade osobitný zákon umožňuje zverejniť územné rozhodnutie verejnou vyhláškou,\nnakoľko je to konanie s veľkým počtom účastníkov. Námietka žalobkyne, že územné rozhodnutie nebolo\nzverejnené na webovom sídle, nemá vplyv na doručenie. Je to chyba stavebného úradu, ale práva\nžalobkyne týmto pochybením neboli nijakým spôsobom dotknuté. Zverejňovanie na webovom sídle\norgánu sa vníma tak, že ide o zverejnenie z hľadiska informovanosti verejnosti podľa § 3 ods. 6\nSprávneho poriadku, pričom porušenie informačnej povinnosti nemá vplyv na doručenie písomnosti.\nNavyše § 42 ods. 2 Stavebného zákona ako lex specialis k Správnemu poriadku stanovuje doručenie\núzemného rozhodnutia: „Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom\nv mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.“ Navyše nebola zverejnená len grafická\npríloha územného rozhodnutia a prvostupňový orgán vysvetlil dôvody, prečo sa tak stalo. Uvedené\npochybenie však neznamená, že žalobkyni bola odňatá možnosť uplatniť si svoje procesné práva v\nkonaní. Územné rozhodnutie bolo riadne vyvesené na úradnej tabuli prvostupňového orgánu a tiež bolo\nzverejnené bez grafickej prílohy na jeho webovom sídle. Účastníci konania mali k dispozícii dostatočnú\ninformáciu o vydaní a obsahu územného rozhodnutia a náležite využili svoje práva podaním odvolaní.\n94. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že dôvody žalobkyne uvedené v žalobe, ako\naj dôvody uvedené vo vyjadreniach ďalších účastníkov konania, a to Združenie domových samospráv,\nMgr. F. L. sú neopodstatnené a nemajú oporu v príslušných zákonných ustanoveniach. Žalovaný sa\nvysporiadal v napadnutom rozhodnutí so všetkými relevantnými námietkami uvedenými účastníkmi\nadministratívneho konania v ich odvolaniach a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Žalovaný ako aj\norgán verejnej správy prvého stupňa správne postupovali a svoje preskúmavané rozhodnutia vydali na\nzáklade dostatočne zisteného skutkového stavu veci, vo svojich rozhodnutiach uviedli relevantné právne\npredpisy a tiež rozvili svoju správnu úvahu.\n95. Viaceré námietky boli pritom čisto formálne, avšak právny formalizmus v podmienkach\ndemokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho\nprávneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v\nsúlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné\nzdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v\nzákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen\nrešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku.\n96. Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie boli z\npohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa\n§ 190 SSP zamietol.\n97. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní\núspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli a\nani si ich neuplatnil, ide o orgán štátnej správy. Účastníkovi konania 89/ spol. Grunt, a. s., Bratislava\nsprávny súd priznal právo na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnej žalobkyni, a to v súlade\ns § 169 SSP vo výške 100%, v časti správnym súdom uloženej povinnosti tomuto účastníkovi, pričom\no výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Účastníkom konania v 1. až 88. rade správny\nsúd náhradu trov konania nepriznal (§ 169 SSP), nakoľko týmto účastníkom konania žiadne trovy\nkonania nevznikli, resp. si ich neuplatnili.\n98. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle\n§ 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "25b5a660-ac1b-47df-b6d7-c992365a9c0b:e63ab921-e3ef-4599-83ea-bb6b998510c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200033.2", "spisova_znacka": "6Svk/8/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/8/2021 z 25. 10. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-10-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200033.2"}], "citovane_v": []}