Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/46/2023 z 24. 5. 2023 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. mája 2023, sp. zn. BA-7Sa/46/2023, ECLI:SK:KSBA:2023:1023200727.1 Správny súd v Bratislave | BA-7Sa/46/2023 | ECLI:SK:KSBA:2023:1023200727.1 | 2023-05-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z., § 221 ods. 2 SSP, § 230 ods. 2 SSP, § 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 404/2011 Z. z., § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., § 83 ods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., § 83 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., § 83 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., § 84 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., § 84 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z., § 88 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., § 88 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z., § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z., § 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, § 89 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z., § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z., § 118 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., § 135 ods. 2 písm. a) SSP, § 206 ods. 4 SSP, § 32 SSP, § 47 SSP, § 229 SSP, § 167 SSP, § 168 SSP, § 4 ods. 2 písm. n) zákona č. 71/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b58ab03d-93f1-4123-860f-52a80e6d3f24 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2023:1023200727.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-7Sa/46/2023 1023200727 24. 05. 2023 JUDr. Ivana Neviďanská ECLI:SK:KSBA:2023:1023200727.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Neviďanskou, v právnej veci žalobcu: G. L., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník S. republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnková 8, 940 02 Nové Zámky, o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 02.05.2023, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-631-015/2023-AV zo dňa 11.04.2023, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Žaloba 1. Dňa 15.05.2023 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej aj ako „správny súd“ alebo ,,krajský súd“) doručená žaloba zo dňa 02.05.2023, ktorou sa žalobca postupom podľa § 221 ods. 2 v spojení s § 230 ods. 2 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Zároveň žalobca navrhol, aby súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 153,26 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Napadnutým rozhodnutím bol žalobca podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistený dňom 11.04.2023 na čas nevyhnutne potrebný na účel výkonu administratívneho vyhostenia, najviac do 11.06.2023 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“). Podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov bol žalobca umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. 2. V odôvodnení žaloby žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie dĺžky doby zaistenia a potreby použitia zaistenia ako inštitútu, ktorý výrazným spôsobom zasahuje do ľudských práv a slobôd. Žalobca uviedol, že žalovaný sa v rozhodnutí o zaistení vôbec nevenoval možnosti uloženia miernejšieho donucovacieho opatrenia. II. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 3. Podaním zo dňa 09.05.2023 sa žalovaný vyjadril k žalobe. Žalovaný skonštatoval, že dňa 11.04.2023 bolo Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu č. PPZ-HCP-BA12-631-010/2023-AV, ktorým bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských krajín na dobu troch rokov. Vzhľadom k tomu bolo potrebné zabezpečiť výkon predmetného rozhodnutia o administratívnom vyhostení, a preto bol žalobca zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. 4. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Dobu zaistenia stanovil správny orgán po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu. Správny orgán vychádzal zo skutočnosti všeobecnej známej z jeho praxe, pričom jednoznačnú dobu zaistenia nie je možné dopredu určiť, nakoľko táto doba závisí od viacerých nepredpokladaných faktorov. V danom prípade ide o hraničný termín doby zaistenia pričom ako vyplýva zo zákona o pobyte cudzincov ako aj z napadnutého rozhodnutia je dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný. Taktiež má žalovaný povinnosť podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov po celý čas doby zaistenia skúmať, či trvá účel zaistenia. 5. Ďalej sa žalovaný vyjadril k námietke žalobcu, že sa nevenoval dôvodom, pre ktoré nemohli byť uložené miernejšie opatrenia vo veci zaistenia. Podľa žalovaného žalobca počas konania do zápisnice uviedol, že nie je ochotný zabezpečiť si na území Slovenskej republiky ubytovanie a taktiež, že nedisponuje finančnými prostriedkami, v prípade ak by mu bola namiesto zaistenia uložená povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky. 6. S poukazom na vyššie uvedené navrhol žalovaný žalobu zamietnuť. III. Pojednávanie 7. Krajský súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný (§ 10 a § 17 písm. a/ SSP) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy tretej časti SSP v spojení s § 206 ods. 3 a 4, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju v zmysle § 229 SSP zamietol. Správny súd rozhodol o správnej žalobe v súlade s § 228 veta prvá SSP na pojednávaní do siedmich pracovných dní od jej predloženia podľa § 227 SSP rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil za neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného v zmysle § 114 SSP. Účastníci konania boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci na pojednávaní bez ich prítomnosti. IV. Relevantné právne predpisy 8. Podľa § 221 ods. 2 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia vykonaného podľa osobitného predpisu. zo zaistenia 9. Podľa § 230 ods. 2 písm. a/ SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 2 SSP, rozsudkom podľa povahy veci nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 10. Podľa § 2 ods. 1 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov na účely tohto zákona sa rozumie neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou. 11. Podľa § 77 ods. 1 druhá veta zákona o pobyte cudzincov v rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. 12. Podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. 13. Podľa § 82 ods. 3 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b/ až i/ na jeden rok až päť rokov. 14. Podľa § 83 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar neurčí v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie, ak možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, najmä ak nemožno jeho totožnosť zistiť. 15. Podľa § 83 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar neurčí v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie, ak možno štátneho príslušníka tretej krajiny zaistiť podľa § 88. 16. Podľa § 83 ods. 2 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar neurčí v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie, ak štátny príslušník tretej krajiny ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo práva a slobody iných. 17. Podľa § 84 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. 18. Podľa § 84 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. 19. Podľa § 88 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak existuje riziko jeho úteku. 20. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 21. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. 22. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 23. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. 24. Podľa § 89 ods. 3 veta prvá zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. 25. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 26. Podľa § 118 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov priestupku na úseku pobytu sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. V. Priebeh administratívneho konania 27. Žalobca bol dňa 11.04.2023 v čase o 10:33 hod. zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Komárno na Bratislavskej ulici v meste Komárno. Žalobca nevedel, ani po poskytnutí potrebnej súčinnosti, hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Následne bol žalobca hliadkou Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky v zmysle § 79 zákona o pobyte cudzincov dňa 11.04.2023 v čase o 12:15 hod. predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky k ďalším úkonom podľa zákona o pobyte cudzincov. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobca nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Žalobca bol pozitívne lustrovaný v Informačných systémoch Policajného zboru (SIS2 - záznam vytvorený Gréckom). 28. Dňa 11.04.2023 začal správny orgán konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Zo zápisnice žalovaného o podaní vyjadrenia žalobcu č. PPZ-HCP-BA12-631-006/2023-AV zo dňa 11.04.2023 vyplýva, že žalobca odišiel z Libanonu v septembri 2022 legálne letecky do Turecka. Z Turecka odišiel nelegálne v novembri 2022 za pomoci prevádzača do Grécka. Za túto časť cesty zaplatil 6 000 eur. V Grécku ho zadržali policajti a bol vyhostený do domovskej krajiny, pričom mu bola určená lehota na vycestovanie 10 dní. Toto však nevykonal, ale so skupinou Sýrčanov a za pomoci prevádzačov sa cez Albánsko a Macedónsko dostal do Srbska. Odtiaľ pokračoval v nelegálnej migrácii cez Maďarsko až na Slovensko, kde ho opätovne zadržala polícia. Cieľovou krajinou žalobcu je Holandsko. Z domovskej krajiny odišiel z ekonomických a finančných dôvodov. Na otázku, čo by urobil, keby ho prepustili uviedol, že okamžite odíde zo Slovenska a bude pokračovať v ceste do Holandska. Ubytovanie si nevie, ani nechce na Slovensku zabezpečiť. Žalobca uviedol, že nemá žiadne finančné prostriedky (pozn. odovzdaná hotovosť v hodnote 250 eur viď Úradný záznam o vykonaní prehliadky cudzinca č. PPZ-HCP-BA12-631-003/2023-AV zo dňa 11.04.2023). Na Slovensku nechce požiadať o azyl. Nemá tu žiadnych príbuzných, jeho vyhostenie sa nedotkne jeho súkromného ani rodinného života. 29. Žalobcovi bolo dňa 11.04.2023 podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA12-631-010/2023-AV z dôvodu, že žalobca má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt pričom v predmetnom rozhodnutí mu nebola určená lehota na vycestovanie z dôvodu, že žalobcu možno zaistiť podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Žalovaný zároveň žalobcovi uložil podľa § 82 ods. 3 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu troch rokov. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov dňa 11.04.2023 oznámilo žalovanému prijatie žalobcu do zariadenia dňom 11.04.2023 na dobu vykonania prvotných úkonov smerujúcich k administratívnemu vyhosteniu a na zistenie pravdivej totožnosti žalobcu. 30. Dňa 11.04.2023 bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o zaistení č. PPZ-HCP-BA12-631-015/2023AV, ktorým bol podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Doba zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 11.06.2023. 31. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobca nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Žalobca bol pozitívne lustrovaný v Informačných systémoch Policajného zboru (SIS2 - záznam vytvorený Gréckom). 32. Dňa 11.04.2023 bol žalobca správnym orgánom v zmysle § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov vyzvaný, aby sa vyjadril k zisteniam správneho orgánu v zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Z.z o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) vedenej pod č. PPZ-HCP-BA12-631-014/2023-AV. K podkladom rozhodnutia sa žalobca nevyjadril. 33. K alternatívam zaistenia žalovaný uviedol, že podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. Z vyjadrení žalobcu v zápisnici vedenej pod č. PPZ-HCP-BA12-631-006/2023-AV je nespochybniteľné preukázané, že účastník konania by tieto stanovené podmienky nevedel splniť a z tohto dôvodu správny orgán nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon jeho administratívneho vyhostenia. Žalobca nevie a nechce preukázať zabezpečené ubytovanie a taktiež nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. 34. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil žalovaný dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do dňa 11.06.2023. Uvedená doba zaistenia je nevyhnutná, počas ktorej správny orgán vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Žalovaný v spolupráci s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Dôležitým faktorom od ktorého sa bude odvíjať dĺžka zaistenia žalobcu je jeho spolupráca pri úkonoch smerujúcich k vystaveniu náhradného cestovného dokladu. Taktiež sa bude zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie. 35. V prípade účastníka konania, ktorý je štátnym príslušníkom Libanonu, ktorý nedisponuje cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov je potrebné vykonať úkony ako: - overenie totožnosti účastníka konania (prostredníctvom konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) na zastupiteľskom úrade krajiny, z ktorej pochádza účastník konania; po odoslaní žiadosti sa veľakrát stáva, že Útvar policajného zaistenia pre cudzincov neobdrží odpoveď, je adresovaná ďalšia žiadosť na zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej cudzinec pochádza a zisťuje sa či im bola žiadosť cez konzulárny odbor doručená; komunikácia z uvedenými úradmi je zdĺhavá a celý proces môže trvať aj 8 týždňov, - ak sa zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza účastník konania nachádza mimo územia Slovenskej republiky a je potrebné, aby pracovníci zastupiteľského úradu vykonali osobný pohovor so zaisteným cudzincom mala by byť vykonaná eskorta účastníka konania priamo na zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza (v mnohých prípadoch mimo územia Slovenskej republiky) na účel vykonania pohovoru, - v prípade kladnej odpovede a po vykonaní uvedených úkonov sa odovzdáva žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu účastníka konania prostredníctvom konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky zastupiteľskému úradu krajiny, z ktorej pochádza, - následne ak sú na základe zaslaných žiadostí vybavené požadované doklady pristúpi sa vybavovaniu leteniek cez zmluvnú spoločnosť, k - po vybavení leteniek sa musí opätovne vykonať test na COVID-19 (úkony súvisiace vybavovaním leteniek a testami na COVID-19 trvajú cca 1 týždeň). s 36. Ďalej žalovaný uviedol, že sa bude zabezpečovať materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy žalobcu Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov. Doba zaistenia je z pohľadu žalovaného priamo úmerná dobe nevyhnutnej k vybaveniu všetkých potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Informácie o predpokladanej dĺžke zaistenia sú získavané od pracovníkov Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, ktorí sa ako jediní zo svojej praxe môžu reálne vyjadriť k predpokladanej dobe zaistenia potrebnej na naplnenie účelu zaistenia. 37. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov žalovaný skonštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie žalobcu v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 (ďalej len ,,dohovor“). Zaistenie žalobcu pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f/ dohovoru je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Žalovaný považuje túto podmienku za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vedeného pod č. PPZ-HCP-BA12-631-010/2023-AV zo dňa 11.04.2023 vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, v ktorom bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu troch rokov. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenie cudzinca. 38. Počas konania o zaistení sa žalovaný zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle v čl. 8 ods. 1 dohovoru. Správny orgán práva žalobcu vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 dohovoru neupiera a plne ich rešpektuje. Žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov. Žalovaný konal v jeho záujme a nebola mu spôsobená ujma, ktorá by mala za následok ohrozenie na jeho živote, zdraví a sociálnej existencii. VI. Posúdenie veci správnym súdom 39. Krajský súd v Bratislave po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, nariadil podľa § 228 SSP na prejednenie veci pojednávanie na deň 24.05.2023 a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 40. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bol žalobca podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zaistený dňom 11.04.2023 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 11.06.2023 z dôvodu, že je to potrebné na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Správnu žalobu vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia správny súd posudzuje neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP). Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Správny súd na základe zákonom uloženej povinnosti preskúmal existenciu tohto zrušujúceho dôvodu, avšak takýto zrušujúci dôvod po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v predmetnom prípade preukázaný nemal. 41. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenia zaisteného alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. 42. Žalobca v žalobe namietal strohé konštatovanie potreby zaistenia v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s realizovaním administratívneho vyhostenia. 43. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č.k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 konštatuje, že zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. 44. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Presnú dobu zaistenia účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav účastníka konania, jeho spolupráca, ako aj komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat účastníka konania týka, ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí nevyhnutných na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi. 45. Ohľadne účelnosti zaistenia správny súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej: ,,Logickým predpokladom zaistenia cudzinca je, že jeho účel bude môcť byť naplnený. Preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne možný.“ (rozsudok NS SR sp.zn. 9Sža/23/2010 zo dňa 27.04.2011). 46. Podľa Záznamu o vykonaní lustrácie č. PPZ-HCP-BA12-631-004/2023-AV zo dňa 11.04.2023 žalobca bol pozitívne lustrovaný v Informačných systémoch Policajného zboru (CLK - SIS2, EURODAC). Záznam bol vytvorený Gréckou republikou dňa 30.10.2022 s uvedeným dôvodom pátrania: ,,Odopretie vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore občanom tretích krajín.“ Opatrenie, ktoré sa má vykonať vo vnútrozemí: ,,Odovzdať osobu orgánu cudzineckej polície za účelom jej vyhostenia z územia schengenského priestoru. Kontaktovať útvar SIRENE.“ Telefonicky bola kontaktovaná stála služba SIRENE so žiadosťou o poskytnutie ďalších informácii k osobe žalobcu. Osoba bola stotožnená na základe priloženej fotografie a údajov, ktoré poskytol žalobca prostredníctvom tlmočníka. Žalobca uviedol, že v Grécku bol zadržaný policajtmi, vyhostený do domovskej krajiny a bola mu určená lehota na vycestovanie 10 dní. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov dňa 11.04.2023 oznámil žalovanému prijatie žalobcu do zariadenia dňom 11.04.2023 na dobu vykonania prvotných úkonov smerujúcich k administratívnemu vyhosteniu a na zistenie pravdivej totožnosti žalobcu. Žalovaný postupoval pri hodnotení účelnosti zaistenia počas doby zaistenia v spolupráci so zariadením s poukázaním na ich praktické skúsenosti, že existuje reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon vyhostenia žalobcu v rámci stanovenej doby zaistenia, a to z pohľadu vyššie uvedených zistených skutočností, následnej komunikácie so zastupiteľským úradom deklarovanej krajiny pôvodu, overenia totožnosti žalobcu krajinou pôvodu, a v konečnom dôsledku možnosti získania náhradného cestovného dokladu. Žalovaný správny orgán rozhodujúci o zaistení žalobcu zobral do úvahy individuálne okolnosti týkajúce sa daného prípadu a podľa doposiaľ zistených dôkazov a okolností dospel k záveru, že skutočne môže dôjsť k naplneniu účelu, ktorému má administratívne zaistenie slúžiť, teda dôvodu podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. 47. K námietke žalobcu ohľadom absencie odôvodnenia možnosti uloženia miernejšieho donucovacieho prostriedku správny súd konštatuje, že nakoľko žalobca nemá na území Slovenskej republiky udelený žiadny druh pobytu, zabezpečenú možnosť ubytovania, je fakticky bez finančných prostriedkov (hotovosť 250 eur) a nemá na území Slovenskej republiky príbuzných, nebolo možné uložiť žalobcovi alternatívu zaistenia, teda hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej záruky. Žalobca do zápisnice žalovaného o podaní vyjadrenia žalobcu č. PPZ-HCP-BA12-631-006/2023-AV zo dňa 11.04.2023 uviedol, že ubytovanie si nevie, ani nechce na Slovensku zabezpečiť. Nemá žiadne finančné prostriedky. Žalovaný môže uložiť alternatívu zaistenia v zmysle § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu v stanovenej výške (podľa § 6 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov). 48. Správny súd ďalej poukazuje aj na vyjadrenie žalobcu v zápisnici č. PPZ-HCP-BA12-631-006/2023AV zo dňa 11.04.2023 ohľadom pobytu na Slovensku v prípade jeho prepustenia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca by ďalej pokračoval v nelegálnej migrácii. Po prepustení ,,okamžite odíde zo Slovenska“, nakoľko chce pokračovať v ceste do Holandska, a preto nie je možné zabezpečiť výkon administratívneho vyhostenia bez obmedzenia osobnej slobody inštitútom zaistenia. Žalobca uviedol, že na Slovensku nechce požiadať o azyl. Nemá tu žiadnych príbuzných, jeho vyhostenie sa nedotkne jeho súkromného ani rodinného života. Efektívnosť zaistenia spočíva hlavne v bezproblémovom riadnom a fyzickom odovzdaní štátneho príslušníka tretej krajiny v konkrétnom čase za prítomnosti orgánu Policajného zboru a zabezpečení jeho odchodu z územia Slovenskej republiky, kde sa nachádza neoprávnene. Administratívnym vyhostením, ktorému slúži inštitút zaistenia, sa zabezpečuje ochrana záujmov Slovenskej republiky vo vzťahu k nelegálnym pobytom štátnych príslušníkov tretích krajín, a to bezpečnosť osôb, majetku alebo iného verejného záujmu pred osobou, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana tak, že sa zabezpečí jej neprítomnosť na území Slovenskej republiky po dobu uloženú správnym orgánom. V uvedenom žalovaný opodstatnene zohľadnil informácie získané prostredníctvom Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý je príslušný na realizáciu výkonu administratívneho vyhostenia. Na základe značných skúseností súvisiacich s vykonávaním potrebných opatrení a úkonov na výkon vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny bez platného cestovného dokladu v súvislosti s dĺžkou návratovej procedúry žalovaný zaistil žalobcu na dobu dvoch mesiacov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaistil žalobcu dňom 11.04.2023 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 11.06.2023. Lehotu zaistenia je potrebné určiť presne a výstižne. Podľa názoru správneho súdu táto lehota zaistenia bola správnym orgánom určená vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením § 88 ods. 4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 11.06.2023, a to do doby zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia. Žalovaný k stanoveniu uvedenej dĺžky zaistenia vychádzal z aplikačnej praxe Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov. Uvedená doba zaistenia je nevyhnutná, počas ktorej zariadenie vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Predpokladanými úkonmi nutnými na reálne vykonanie administratívneho vyhostenia žalobcu je zistenie totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, komunikácia so zastupiteľským úradom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom (,,komunikácia s uvedenými úradmi je zdĺhavá a celý proces môže zabrať aj 8 týždňov“ - viď str. 3 napadnutého rozhodnutia), zabezpečenie náhradného cestovného dokladu a úkony smerujúce k samotnej realizácii administratívneho vyhostenia, teda materiálne a personálne zabezpečenie prepravy žalobcu. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov, hlavne závisí od spolupráce samotného žalobcu pri vybavovaní cestovného dokladu potrebného k reálnemu vyhosteniu. Počas celej doby zaistenia je zároveň žalovaný povinný skúmať, či trvá účel zaistenia. Správny súd má za to, že v danom prípade žalovaný dostatočne podrobne a zrozumiteľne odôvodnil potrebu zaistenia žalobcu, ako aj stanovenú dĺžku doby zaistenia. 49. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je pre správny súd rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia, či teda sú dané dôvody zaistenia, vrátane jeho dĺžky (§ 135 ods. 2 písm. a/ a § 206 ods. 4 SSP). Z obsahu administratívneho spisu i z napadnutého rozhodnutia žalovaného je preukázané, že žalovaný postupoval v súlade s ust. § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má byť na základe jeho rozhodnutia z územia Slovenskej republiky administratívne vyhostený. Vyhostenie by sa v tomto prípade nemohlo realizovať bez zaistenia žalobcu z dôvodu, že nemá platný cestovný doklad, dostatočné finančné prostriedky, ani zabezpečené ubytovanie. Z uvedeného vyplýva minimálna šanca na vykonanie potrebných opatrení k zabezpečeniu a realizácii administratívneho vyhostenia bez zaistenia žalobcu a zabezpečenie dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území členských štátov schengenského priestoru. Správny súd poukazuje najmä na právoplatné rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA12-631-010/2023-AV, s uloženým zákazom vstupu na územie Slovenskej republiky a členských štátov únie na dobu troch rokov a inštitút priamo výkonu slúžiaci, ktorým je zaistenie. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného v tom, že ak by nebol žalobca zaistený, zotrval by neoprávnene, bez platného cestovného dokladu, bez víz, či povolenia na pobyt, bez udelenia medzinárodnej ochrany, bez finančných prostriedkov, ktorými by si vedel zabezpečiť svoju existenciu a pobyt na území Slovenskej republiky, bez zabezpečeného ubytovania, pričom existuje reálne riziko, že sa bude naďalej nelegálne pohybovať, a preto do uvedenej doby je potrebné jeho zaistenie. Tu treba zdôrazniť, že presná doba zaistenia sa určiť nedá, nakoľko je závislá od množstva ďalších faktorov, spolupráce žalobcu a ďalších zložiek na veci participujúcich a najmä od získania potrebných informácií a následného udelenia náhradného cestovného dokladu príslušným zastupiteľským úradom, rýchlosť a spôsob činnosti ktorého je mimo vplyvu žalovaného. 50. V preskúmavanej veci možno uzavrieť, že závery správneho orgánu korešpondujú plne s obsahom administratívneho spisu a správny súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo sú v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutočný stav veci v súlade s ust. § 32 správneho poriadku a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. 51. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a nevykazuje znaky svojvôle (arbitrárnosti), preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 229 SSP zamietol. 52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko u úspešného žalovaného nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať a žalobca bol v konaní neúspešný. 53. Žalobcu pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. n/ a ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov) na ich úhradu nezaviazal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmych dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, a to na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 písm. b/ SSP a § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods. 2 písm. d/ SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a/ sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b/ sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c/ smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (ďalej len ,,sťažnostný návrh“). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).