{"guid": "9a03775f-bb37-4538-9a77-10c49dbeb8a1:a205dc3d-9d5b-483d-9cc2-bb028f3dd386", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2023:1118207372.2", "spisova_znacka": "4CoKR/14/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoKR/14/2023 z 15. 6. 2023", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. júna 2023, sp. zn. 4CoKR/14/2023, ECLI:SK:KSBA:2023:1118207372.2", "identifikacne_cislo": "1118207372", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2023-06-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a205dc3d-9d5b-483d-9cc2-bb028f3dd386", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2023:1118207372.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1118207372.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1118207372.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoKR/14/2023\n1118207372\n15. 06. 2023\nJUDr. Tatiana Pastieriková\nECLI:SK:KSBA:2023:1118207372.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek\nsenátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, Ul.\n29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: Crossdefault Management\nGroup, k. s., Grösslingova 56, 811 09 Bratislava, IČO: 45 462 801, správca konkurznej podstaty úpadcu\nJ.. V. Š. - MKV, Jakubov č. 475, 900 63 Jakubov, IČO: 32 642 890, zast. JUDr. Róbert Šimko, advokát,\nGrösslingova 56, 811 09 Bratislava, o určenie popretej pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cbi/19/2018-188 zo dňa 25.10.2022, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cbi/19/2018-188 zo dňa\n25.10.2022 potvrdzuje.\nŽalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) určil, že pohľadávky žalobcu za mesiac\n12/2016 vo výške 1.379,53 EUR, za mesiac 1/2017 vo výške 2.048,99 EUR, za mesiac 2/2017 vo výške\n2.048,99 EUR, za mesiac 3/2017 vo výške 2.048,99 EUR, za mesiac 4/2017 vo výške 2.048,99 EUR,\nza mesiac 5/2017 vo výške 1.057,49 EUR sú v konkurze sp. zn. 8K/48/2015 vedenom na tunajšom\nsúde pod. sp. zn. 8K 48/2015 pohľadávkami proti podstate a v konkurze budú uspokojované v poradí\nurčenom v ustanovení § 87, ods. 2, písm. i ZKR. II. výrokom žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov\nsúdneho konania voči žalovanému.\nRozhodol tak s poukazom na §§ 32 ods. 1,3,4,6,9, 87 ods. 2 písm. i), ods. 8 zák. č. 7/2005 Z. z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ZKR), §§ 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) 141 ods. 1, § 144 zák. č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\n(ďalej len OBZ).\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 24.4.2018 sa žalobca\ndomáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávky žalobcu prihlásené do konkurzu úpadcu\nvedeného na tunajšom súde pod. sp. zn. 8K 48/2015 z titulu nezaplateného poistného na sociálne\npoistenie za obdobie 12/16 - 5/2017 v celkovej výške 10.632,98 EUR sú pohľadávkami proti podstate.\nŽalobca v žalobe uviedol, že žalovaný poprel pohľadávky z dôvodu, že nie sú pohľadávkami proti\npodstate, keďže na jej vznik musia byť splnené kumulatívne dve podmienky - a to, že pohľadávka vznikla\npo vyhlásení konkurzu a súčasne súvisí s prevádzkou podniku počas konkurzu alebo so správou a\nspeňažovaním majetku. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 8.12.2016 a žalovaný po vyhlásení\nkonkurzu nepokračoval v prevádzkovaní podniku a ani zatiaľ nepristúpil k speňažovaniu majetku úpadcu.\n\nPohľadávky teda nevznikli po vyhlásení konkurzu a zároveň nesúvisia s prevádzkovaním podniku ani\nso speňažovaním majetku počas konkurzu.\nSúd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca si pohľadávky, určenia\npravosti ktorých sa domáha, prihlásil do konkurzného konania v súlade s § 87 ods. 2 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii. Súd sa v konaní zaoberal len dôvodmi popretia uvedenými v oznámení o popretí\npohľadávky správcom zo dňa 10.4.2018, a teda skutočnosťou, či žalobca preukázal splnenie podmienok\nustanovených v § 87 ZKR.\nIstinu pohľadávok tvorila suma 10.632,98 EUR tvorená dlžným poistným za obdobie 12/2017 až 5/2017.\n3. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal\nvznik pohľadávok po vyhlásení konkurzu úpadcu. Žalobca preukázal, že pohľadávky vznikli v zmysle\nust. § 142 zák. č. 461/2003 Z. z. ako poistné za kalendárny mesiac pozadu po nesplnení povinnosti\nzaplatiť poistné.\nŽalovaný v konaní po oboznámení sa s predloženou judikatúrou uviedol, že rozhodnutia nie sú\npoužiteľné pre prejednávanú vec, nakoľko sa v nich riešili odvody za zamestnancov, avšak v\nprejednávanej veci sú predmetom odvody priamo úpadcu, a teda nie je možné uplatniť fikciu, že\nexistencia zamestnancov priamo predpokladá prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu.\nŽalobca s argumentáciou žalovaného nesúhlasil a predložené judikáty vyložil tak, že ustálili povinnosť\nsprávcu po vyhlásení konkurzu formálne ukončiť prevádzkovanie živnosti úpadcu a odhlásiť živnostníka,\nna základe čoho žalobca ukončí predpisovanie poistného.\nŽalobca v konaní predložil listinný dôkaz, ktorým preukázal, že žalovaný ukončil registráciu až k\n17.5.2017, a teda až do tohto dátumu mu vznikala povinnosť uhrádzať poistné (vrátane mesiaca 12/2016\naž 5/2017). Súd taktiež prisvedčil argumentácii žalobcu (a predloženým rozsudkom), keď konštatoval,\nže pojem súvisieť s prevádzkou podniku počas konkurzu je potrebné vykladať v zmysle definície\npodniku podľa ustanovenia § 5 OBZ v tom zmysle, že ak žalovaný ako správca neuskutočnil relevantné\núkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku\npočas konkurzu. Je teda nesporné, že v zmysle uvedeného došlo konaním žalovaného k ukončeniu\nprevádzkovania podniku až 17.5.2017 ukončením registrácie živnosti úpadcu.\n4. Súd v konaní ustálil, že povinnosť ukončiť prevádzkou formálnym odhlásením úpadcu ako živnostníka\nnie je viazaná na existenciu zamestnancov, a skutočnosť, že dôvodom predpisovania pohľadávok po\nvyhlásení konkurzu nie je existencia zamestnancov úpadcu, ale skutočnosť, že žalovaný neukončil\nprevádzkovanie živnosti. Do doby formálneho ukončenia prevádzkovania živnosti úpadcu žalobca\noprávnene predpisoval odvody úpadcovi. V zmysle uznesenia NS SR 3Obdo/9/2017 pojem „ak súvisia s\nprevádzkovaním podniku počas konkurzu“ súd vyložil v zmysle definície podniku uvedenej v ust. § 5 ObZ\ntak, že ak žalovaný ako správca neuskutoční relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej\nčinnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu.\nŽalobca teda preukázal, že prihlásené pohľadávky vznikli po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a\nsúviseli s prevádzkovaním podniku po vyhlásení konkurzu, a teda sú pohľadávkami proti podstate.\nSúd rozhodol na pojednávaní dňa 22.6.2021 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a nepriznal\nžalobcovi náhradu trov konania.\n5. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.\n6. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4CoKR/2/2022 zo dňa 23.6.2022 rozhodol tak, že rozsudok\nsúdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n7. Súd v zmysle odôvodnenia krajského súdu ustálil časovú os podania žaloby takto:\n- 8.12.2016 vyhlásenie konkurzu\n- 9.12.2016 účinky vyhlásenia konkurzu\n- 17.1.2018 prihlásenie žalovanej pohľadávky žalobcom\n- 10.4.2018 vypracované popretie pohľadávky žalovaným\n- 13.4.2018 doručené popretie žalobcovi\n- 24.4.2018 podaná žaloba\n8. V zmysle ust. § 87 ods. 8 ZKR posledný deň na podanie žaloby bol 29.4.2018. Vzhľadom na\nskutočnosť, že žaloba bola doručená súdu 24.4.2018, súd konštatoval dodržanie 15-dňovej lehoty na\npodanie žaloby na určenie pohľadávky žalobcom.\n\n9. Nad rámec pôvodného odôvodnenia rozsudku súd konštatoval, že výklad ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR\nje podľa názoru súdu potrebné vykladať podľa záverov NS SR vyslovených v rozsudku 1Sžzo 37/2014\na 3Obdo 9/2017, v ktorých sa NS SR zhoduje na potrebe vykladať pojem „ak súvisia s prevádzkovaním\npodniku počas konkurzu“ v zmysle definície podniku uvedenej v ust. § 5 OBZ s tým, že ak správca\nneuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k\nprevádzkovaniu podniku počas konkurzu.\n10. Súd zároveň poukázal aj na rozhodnutia KS Žilina sp. zn. 13CoKR 15/2016, 13CoKR 36/2016, KS\nNitra sp. zn. 15CoKR 5/2019, 26CoKR 12/2018, v ktorých odvolacie súdy potvrdili rozsudky súdov prvej\ninštancie v konaniach o určenie pravosti pohľadávok proti podstate založených na rovnakom skutkovom\nzáklade (či už samostatných SZČO alebo v kombinácii SZČO - zamestnanci). Vo všetkých uvedených\nrozsudkoch súdy konštatovali, že popretie pohľadávok žalobcu súvisiacich s prihlásenou pohľadávkou\nproti podstate po vyhlásení konkurzu do doby ukončenia živnosti je nedôvodné, a prihlásené pohľadávky\nsúvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.\n11. Súd ustálil, že úpadcovi založením účasti na sociálnom poistení vznikla povinnosť platiť odvody\nv závislosti od vymeriavacieho základu. Súd mal ďalej za preukázané, že úpadca ukončil svoju\npodnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania až ku dňu 17.5.2017. Z uvedeného je zrejmé,\nže ku dňu vyhlásenia konkurzu 9.12.2016 a 5 mesiacov po vyhlásení konkurzu s vedomím a súhlasom\nsprávcu mal úpadca aktívnu živnosť a svoje podnikanie až do 17.5.2017 neukončil, nepozastavil ani iným\nzákonným postupom nevyvolal zánik povinného poistenia úpadcu ako SZČO, a preto sa súd nemohol\nstotožniť s tvrdením žalovaného, že po vyhlásení konkurzu do ukončenia živnosti k prevádzkovaniu\npodniku nedochádzalo. Súd konštatuje nečinnosť žalovaného ako správcu vo vzťahu k ukončeniu\npodnikania úpadcu až 17.5.2017 nakoľko mal ukončiť, resp. pozastaviť možnosť prevádzkovať živnosť\núpadcu v súlade s právnymi predpismi.\n12. Súd mal za preukázané, že úpadca ako podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo\nvšetkých predmetoch podnikania ku dňu 17.5.2017 a do tohto dňa bol povinný ako osoba podnikajúca na\nzáklade živnostenského oprávnenia plniť povinnosti, ktoré mu vyplývali z ustanovení zákona č. 461/2003\nZ. z..\n13. S poukazom na citované ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dospel súd k\nzáveru, že úpadca bol povinný do dňa ukončenia podnikania na základe živnostenského oprávnenia\nplniť si povinnosti, ktoré mu zo zákona o sociálnom poistení vyplývali, nakoľko išlo o povinnosť, ktorú\nmal aj bez toho, aby aktívne vykonával podnikateľskú činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 ObZ. Súd mal\nza to, že ide o pohľadávky žalobcu, ktoré vznikajú aj bez prevádzkovania podniku úpadcu až do doby\nukončenia podnikateľskej činnosti úpadcu vo všetkých predmetoch podnikania.\n14. Podľa názoru súdu je existencia platného podnikateľského oprávnenia úpadcu po vyhlásení\nkonkurzu dostatočným predpokladom na vznik nároku žalobcu na uplatnenie nároku na poistné. Súd\nsúčasne prisvedčil argumentácii žalobcu a konštatoval, že nie je možné od žalobcu požadovať v\nprebiehajúcich konkurzoch fyzickú kontrolu prípadného reálneho výkonu podnikania všetkých úpadcov.\n15. Krajský súd zaviazal súd vysporiadať sa s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.\nzn. 23S/34/2014 zo dňa 28.05.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n5Obo/23/2016 zo dňa 16.11.2016. Súd konštatoval, že pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo všetkých\ncitovaných rozhodnutí spolu s rozhodnutiami NS SR 2MCdo/30/2012, KS Nitra 15CoKR/6/2015, KS\nŽilina 13CoKR/126/2016 a KS Trenčín 8CoKR/20/2016, a preto rozhodnutie KS BB 23S/34/2014\nvyhodnotil ako exces zaužívanej rozhodovacej praxe a pri rozhodovaní sa stotožnil s väčšinovým\nprávnym názorom prezentovaným citovanými rozhodnutiami krajských súdov a najvyššieho súdu.\n16. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a žalobca osvedčil\nprávo na určenie uplatneného nároku a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.\nŽalobcovi nevznikli trovy konania, preto rozhodol súd o náhrade trov konania tak, ako je uvedené v\ndruhom odseku výrokovej časti rozsudku.\n\n17. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa § 355 ods. 1 v spojení s § 365\nods. 1 písm. h) CSP z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nUviedol, že vo vzťahu k hlavnej námietke žalovaného spočívajúcej v odlišnej skutkovej a právnej\nsituácii riešenej v súdnych rozhodnutiach, na ktoré sa odvolával žalobca, a o ktoré oprel svoje právne\nzávery aj prvoinštančný súd, súd v rozsudku zotrval na svojom pôvodne formulovanom závere,\nže ak žalovaný ako správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej\nčinnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Neexistencia zamestnancov\núpadcu a skutočnosť, že žalobcom uplatňované pohľadávky nie sú pohľadávkami z titulu odvodov,\nktoré má uhrádzať úpadca ako zamestnávateľ, ale ide o odvody za samotného úpadcu ako fyzickú\nosobu formálne evidovanú v živnostenskom registri, nie je v zmysle záverov prvoinštančného súdu\ndôvodom (popri iných skutočnostiach) na konštatovanie, že k reálnemu výkonu podnikateľskej činnosti\npo vyhlásení konkurzu nedochádzalo. Z týchto úvah súd následne vyvodil, že predmetné pohľadávky\nžalobcu sú pohľadávkami proti podstate.\nSúd ustálil, že úpadcovi založením účasti na sociálnom poistení vznikla povinnosť platiť odvody\nv závislosti od vymeriavacieho základu. Súd mal ďalej za preukázané, že úpadca ukončil svoju\npodnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania až ku dňu 17.5.2017. Z uvedeného je\nzrejmé, že ku dňu vyhlásenia konkurzu 9.12.2016 a 5 mesiacov po vyhlásení konkurzu s vedomím\na súhlasom správcu mal úpadca aktívnu živnosť a svoje podnikanie až do 17.5.2017 neukončil,\nnepozastavil ani iným zákonným postupom nevyvolal zánik povinného poistenia úpadcu ako SZČO,\na preto sa súd nemohol stotožniť s tvrdením žalovaného, že po vyhlásení konkurzu do ukončenia\nživnosti k prevádzkovaniu podniku nedochádzalo. Súd konštatoval nečinnosť žalovaného ako správcu\nvo vzťahu k ukončeniu podnikania úpadcu až 17.5.2017, nakoľko mal ukončiť, resp. pozastaviť možnosť\nprevádzkovať živnosť úpadcu v súlade s právnymi predpismi.“\nŽalovaný sa s vyššie uvedeným právnym názorom súdu nestotožnil a považoval ho za nesprávny.\nOpätovne uviedol, že na naplnenie znakov zákonnej definície pohľadávky proti podstate podľa\nustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) sa vyžaduje kumulatívne\nsplnenie troch základných podmienok:\n- právny dôvod - pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie,\n- čas vzniku pohľadávky - po vyhlásení konkurzu (časová podmienka),\n- súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu (vecná podmienka).\nJe nesporné a žalovaný to ani nespochybňoval, že prvé dve zákonné podmienky (právny dôvod a\nčas vzniku pohľadávky) sú z hľadiska posudzovania, či ide o pohľadávky proti podstate, naplnené.\nŽalovaný však trval na tom, že nevyhnutná vecná podmienka v danom prípade splnená nebola. V\npriebehu súdneho konania nebolo sporné a ani nijako namietané, že k reálnemu výkonu podnikateľskej\nčinnosti úpadcu po vyhlásení konkurzu nedochádzalo. K výkonu podnikateľskej činnosti úpadcu po\nvyhlásení konkurzu bezpochyby objektívne ani nemohlo dochádzať, nakoľko úpadca v čase vyhlásenia\nkonkurzu reálne nevlastnil žiadny podnik. Z uvedených objektívnych dôvodov totiž v prevádzkovaní\npodniku ani nemohol pokračovať.\nSúd teda založil záver o splnení vecnej podmienky prevádzkovania podniku počas konkurzu na\ntej jedinej skutočnosti, že k formálnemu zániku živnostenského oprávnenia úpadcu došlo až dňom\n17.5.2017, t.j. po vyhlásení konkurzu. Až do tohto momentu mala byť, podľa súdu, splnená vecná\npodmienka prevádzkovania podniku podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, s čím však žalovaný rozhodne\nnesúhlasí.\nV zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)\noprávnenie prevádzkovať živnosť (živnostenské oprávnenie) vzniká fyzickým osobám dňom ohlásenia,\nalebo ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom. Živnostenské oprávnenie\npredstavuje licenciu, ktorá jej nositeľa iba oprávňuje (vice versa nenúti) vykonávať živnosť. Samotné\nvydané živnostenské oprávnenie však ešte automaticky neznamená, že jeho držiteľ počas konkurzu aj\nreálne prevádzkuje podnik, tak ako to vyžaduje ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR. Formálne disponovanie\nživnostenským oprávnením ešte samo osebe nepredstavuje súčasné reálne naplnenie pojmu\n„prevádzkovanie podniku počas konkurzu“. Pre naplnenie vecnej podmienky prevádzkovania podniku\nsprávcom počas konkurzu, sa podľa názoru žalovaného vyžaduje jeho skutočné prevádzkovanie, nie\nlen formálny zápis v živnostenskom registri. Preto v danom prípade nemožno hovoriť o prevádzkovaní\npodniku počas konkurzu. Len pre úplnosť dodáva, že zo žiadneho ustanovenia ZKR ani iného právneho\npredpisu nevyplýva povinnosť správcu konkurznej podstaty úpadcu formálne ukončiť za úpadcu\nživnostenské oprávnenie. Takéto právo prislúcha úpadcovi.\n\nZ hľadiska kvalifikácie pohľadávok prihlásených do konkurzu ako pohľadávok proti podstate je teda\nrozhodujúce, či správca reálne pokračuje v prevádzkovaní podniku úpadcu, a nie to, či eventuálne došlo\nk formálnemu oznámeniu ukončenia podnikania živnostenskému úradu.\nĎalej uviedol, že žalobca sa v podanej žalobe domáha určenia uplatnenej pohľadávky na poistnom na\nsociálne poistenie ako pohľadávky proti podstate. Predmetné pohľadávky predstavujú poistné SZČO\nna sociálne poistenie, ktoré bol úpadca ako fyzická osoba povinný uhrádzať sám za seba. Nejedná sa\nteda o povinnosť zamestnávateľa uhrádzať poistné na sociálne poistenie za zamestnancov. Súd prvej\ninštancie sa v odôvodnení rozsudku na podporu svojich právnych záverov odvoláva na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžzo 37/2014, sp. zn. 3Obdo 9/2017, sp. zn. 3Obdo/9/2017 a sp. zn.\n2MCdo/30/2012. Všetky uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR však pracujú s odlišnou skutkovou\na právnou situáciou, kde predmetom konania boli pohľadávky voči úpadcovi ako zamestnávateľovi. To\nisté platí aj pre ďalšie rozhodnutia krajských súdov, na ktoré prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku\npoukázal. V týchto rozhodnutiach ide o diametrálne odlišný stav, než aký je predmetom posudzovania\nv tomto súdnom konaní, a preto tieto rozhodnutia nie sú aplikovateľné na daný prípad.\nAko to žalovaný v priebehu konania už viackrát uviedol, okrem iného aj v odvolaní voči rozsudku\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cbi/19/2018-124 zo dňa 22.06.2021, v rozhodnutiach, na ktoré\nsúd a žalobca poukazujú, súdy v podstate formulovali určitú fikciu prevádzkovania podniku počas\nkonkurzu, avšak len vo vzťahu k pohľadávkam z odvodov uhrádzaných za zamestnancov úpadcu,\nresp. vo vzťahu ku garančnému fondu, nie však vo vzťahu k pohľadávkam na poistnom za úpadcu\nsamotného ako SZČO. V tam posudzovaných veciach bolo aj vzhľadom na zamestnávanie existujúcich\nzamestnancov nepochybné, že reálne dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu, pričom\npodnik ako súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania aj po vyhlásení konkurzu\nreálne existuje. Aplikácia právnych záverov takýchto rozhodnutí, v ktorých bolo posudzované právne\npostavenie iného druhu pohľadávok, a to pohľadávok z titulu odvodov, ktoré mali úpadcovia odvádzať\nza zamestnancov však z dôvodu rozdielnosti posudzovaných okolností v danom prípade nemôže\nprichádzať do úvahy.\nZ hľadiska účelu právnej úpravy režimu uspokojovania pohľadávok proti podstate nemožno opomenúť\ndôležitú skutočnosť, že nevyhnutným predpokladom pre uhrádzanie odvodov na sociálne poistenie\nza úpadcu samotného ako SZČO je to, že úpadca, resp. správca, na tento účel generuje príjmy\nz podnikateľskej činnosti v rámci prevádzkovania podniku úpadcu. Pokiaľ však k prevádzkovaniu\npodniku reálne nedochádza a takéto príjmy nie sú vytvárané (ako je to aj v tomto prípade), nemožno\nrozumne, spravodlivo a logicky požadovať, aby boli odvody do Sociálnej poisťovne uhrádzané správcom\nako pohľadávky proti podstate. Tieto pohľadávky majú pritom iný režim uspokojovania než ostatné\npohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.\nZávery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/34/2014 zo dňa 28.05.2014 a\nnásledného potvrdzujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/23/2016 zo dňa 16.11.2016 sú\nanalogicky aplikovateľné aj na prejednávanú vec, keďže nimi boli posudzované obdobné právne otázky\nzaložené na obdobnom skutkovom stave. Opätovne si preto nižšie dovoľujeme z uvedených rozhodnutí\ncitovať niektoré podstatné časti.\nV zmysle rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/34/2014 zo dňa 28.05.2014:\n„Posúdením veci, aplikujúc vyššie citovanú právnu úpravu, súd dospel k záveru, že žalobe nemožno\npriznať úspech. Pohľadávky proti podstate sú predovšetkým pohľadávky súvisiace so správou a\nspeňažovaním majetku úpadcu, ako aj iné nároky, ktoré vznikli v priamej súvislosti s priebehom\nkonkurzného konania a s činnosťou správcu. Zákon č. 7/2005 Z. z. vo svojom ustanovení § 87 v ods. 2\npresne a taxatívne definuje, ktoré nároky a v akom poradí je v priebehu konkurzu možné uspokojovať ako\npohľadávky proti všeobecnej podstate. Novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 348/2011 Z. z.\ns účinnosťou od 01.01.2012 sa výpočet pohľadávok proti podstate stal striktne taxatívnym. Je zrejmé,\nže v danom prípade konkurzné konanie prebieha v režime po novele. Súd mal za to, že ustanovenie §\n87 ods. 2 ZKR vylučuje možnosť považovať v zmysle tohto ustanovenia za pohľadávky proti podstate\naj iné pohľadávky, ktoré nie sú jednoznačne definované v predmetnom ustanovení. Aj podľa názoru\nsúdu v prípade, že bolo preukázané, že v predmetnom konkurznom konaní nebol prevádzkovaný\npodnik po vyhlásení konkurzu, nemožno považovať pohľadávku žalobcu, hoci aj vzniknutú v súlade so\nzákonom o sociálnom poistení, za pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii.“\nV zmysle Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/34/2014 zo dňa 28.05.2014: Za\npodstatné však súd totiž považoval to, že žalobca nepreukázal splnenie jedného z dvoch kritérií,\na to skutočnosť, že pohľadávky vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,\nkeďže bolo dostatočne preukázané, že po vyhlásení konkurzu nebol podnik prevádzkovaný. Rovnako\n\nnebolo preukázané, že by uplatnená pohľadávka súvisela so správou a speňažovaním majetku.\nVznik pohľadávky po vyhlásení konkurzu nebol sporný. Avšak pre uznanie predmetnej pohľadávky za\npohľadávku proti podstate by museli byť súčasne splnené obe podmienky (časová a vecná).\nAj z odôvodnenia týchto rozhodnutí jasne vyplýva potvrdenie správnosti vyššie uvedenej argumentácie\nžalovaného, že pre posúdenie, či prihlásené pohľadávky predstavujú pohľadávky proti podstate, je\nurčujúce skutočné prevádzkovanie podniku úpadcu správcom a nie formálna evidencia úpadcu v\nživnostenskom registri.\nNa základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného\nsúdu Bratislava I sp. zn. 28Cbi/19/2018-188 zo dňa 25.10.2022 zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu\nzamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný neuznáva uvedené\npohľadávky ako pohľadávky proti podstate, nakoľko úpadca neprevádzkoval podnik s poukázaním na\nZKR a OBZ. Uviedol, že úpadca zapísaný v živnostenskom registri je povinný vykonávať svoju daňovú\npovinnosť a tiež uhrádzať za seba ako podnikateľa, resp. za svojich zamestnancov, poistné pre Sociálnu\npoisťovňu v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platných predpisov. Táto povinnosť platí ako pre\nSZČO, tak pre právnickú osobu. Argument žalovaného, že formálny zápis úpadcu v živnostenskom\nregistri nemožno považovať za podnikanie a prevádzkovanie podniku je právne nesprávny a chybný.\nPodstatná náležitosť podnikania samostatne zárobkovej činnej osoby je zápis v živnostenskom registri.\nNávrh na zápis v živnostenskom registri musí spĺňať právne podmienky, odbornosť a iné ďalšie dôležité\npodmienky vyžadujúce si zákon o živnostenskom podnikaní. Pokiaľ by nedošlo k zápisu - registrácii\nv živnostenskom registri, úpadca by nemohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Zápisom v\nživnostenskom registri vznikla úpadcovi zákonná povinnosť platiť dane a takisto zákonná povinnosť platiť\npoistné. Žalobca zdôraznil, že zápis v živnostenskom registri nie je formálny, nakoľko z tohto zápisu\nvychádza príslušný daňový úrad po predložení daňového priznania platiteľom daní, z čoho vzniká výška\ndane pre daňový úrad a tiež vymeriavací základ poistného pre Sociálnu poisťovňu.\nK stanovisku žalovaného, v ktorom uvádza, že k reálnemu výkonu podnikateľskej činnosti úpadcu\npo vyhlásení konkurzu nedochádzalo, poukázal na výpis zo živnostenského registra, kde deň zániku\noprávnenia - živnosti je dátum 17.5.2017 (tento dátum je takmer totožný s dátum odhlásenia SZČO z\nevidencie v Sociálnej poisťovni, ktorý je 16.5.2017), kde pri činnosti ,,Predaj pohonných hmôt“ v bode č.\n5 Výpisu zo živnostenského registra je uvedená prevádzkareň v Malackách, Cesta mládeže č. 18, ktorá\nbola zrušená dňom 17.5.2017, čo je 5 mesiacov po vyhlásení konkurzu.\nŽalovaný poukázal na jediný judikát - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/23/2016 zo dňa\n16.11.2016, ktorému predchádzal rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/34/2014 zo\ndňa 28.5.2014. Tieto rozsudky, ktoré žalovaný uvádza na svoju podporu, časovo predchádzajú viacerým\njudikátom senátov Najvyššieho súdu SR, o ktoré sa žalobca opiera pri právnom odôvodnení tohto sporu.\nPre úplnosť uviedol tieto judikáty krajských súdov a senátov Najvyššieho súdu SR:\nUznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/9/2017 z 27.9.2017, Uznesenie NS SR sp. zn. 5Odbo/65/2018 z\n30.4.2019, Rozsudok NS SR sp. zn. 2Obo/4/2019 z 30.4.2020, Rozsudok KS v Trenčíne sp. zn.\n16CoKR/9/2018 z 2.7.2019, Rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 1CoKR/20/2018 z 25.9.2018, Rozsudok\nKS v Trenčíne 16CoKR/24/2018 z 30.4.2019, Rozsudok KS v Nitre sp. zn. 15CoKR/5/2019 z 5.11.2019,\nRozsudok NS sp. zn. 1Sžso 37/2014 z 25.102015 a právna veta NS SR v zbierke rozhodnutí R94/2018\nz 20.12.2018.\nŽalobca naďalej zotrval na obsahu svojej žaloby ako i svojich stanovísk a vyjadrení v tomto konaní\npredložené Okresnému súdu Bratislava I.\n19. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobca v rámci svojej argumentácie vo vyjadrení k odvolaniu\npoukazuje na to, že zápis v živnostenskom registri je nevyhnutným predpokladom výkonu podnikateľskej\nčinnosti. Žalobca v tejto súvislosti ďalej uvádza, že zápisom v živnostenskom registri vznikla úpadcovi\nzákonná povinnosť platiť dane a poistné. Uvedené tvrdenia žalobcu však nijako nevyvracajú správnosť\nzáveru, že pre zaradenie žalobcom uplatňovaných pohľadávok medzi pohľadávky proti podstate, nie sú\nsplnené podmienky stanovené v § 87 ods. 2 písm. i) ZKR.\nŽalovaný nijako nespochybňuje skutočnosť, že pre legálny výkon podnikania je potrebný zápis v\nživnostenskom registri, na ktorý je viazaná povinnosť podnikateľa platiť dane a poistné. Žalovaný takisto\nnepopiera ani nárok žalobcu na úhradu pohľadávok poistného na sociálne poistenie za obdobie po\nvyhlásení konkurzu. Žalovaný však trval na tom, že tieto pohľadávky žalobcu v zmysle zákona nie sú\n\npohľadávkami proti podstate, a preto je potrebné, aby si ich žalobca prihlásil riadne podanou prihláškou\npodľa § 28 a nasl. ZKR.\nZdôraznil, že v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR sú za pohľadávky proti podstate považované „pohľadávky\nna daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie,\npríspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré\nvznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“. Už zo samotného\nsémantického výkladu daného pojmu vyplýva, že „prevádzkovanie“ ako pojem použitý v ustanovení §\n87 ods. 2 písm. i) ZKR práve na účely tohto zákona (ZKR), predstavuje už zo samotnej svojej podstaty\nskutočný výkon určitej podnikateľskej činnosti podnikateľského subjektu.\nV súvislosti s pojmom prevádzkovanie podniku opätovne poukázal na definíciu podnikania formulovanú\nv ust. § 2 ods. 1 OBZ, podľa ktorej podnikaním je „sústavná činnosť vykonávaná samostatne\npodnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku ...“. Pod\npojmom „sústavná činnosť“ rozhodne nemožno chápať iba formálny zápis v živnostenskom registri a\ndisponovanie živnostenským oprávnením. Naplnenie pojmu podnikanie a v jeho rámci prevádzkovanie\npodniku si jednoznačne vyžaduje ozajstný, samostatný a sústavný výkon podnikateľskej činnosti, ktorá\nje podnikateľom vykonávaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a v neposlednom\nrade za účelom dosiahnutia zisku. Iba samotný zápis v živnostenskom registri, bez reálnej podnikateľskej\nčinnosti, nenapĺňa uvedené atribúty podnikania a tým aj prevádzkovania podniku. Absencia reálneho\nprevádzkovania podniku nebola v priebehu súdneho konania spochybnená ani zo strany žalobcu.\nV danom prípade si žalobca uplatňuje pohľadávky predstavujúce poistné na sociálne poistenie\núpadcu ako SZČO, ktoré bol úpadca ako fyzická osoba povinný uhrádzať sám za seba (teda nie za\nzamestnancov), pričom v tomto prípade zároveň niet pochýb, že po vyhlásení konkurzu na majetok\núpadcu nedochádzalo k prevádzkovaniu podniku úpadcu, a to z prostého a logického dôvodu jeho\nneexistencie. V dôsledku absencie zamestnávania zamestnancov úpadcu tu nemožno aplikovať ani\nfikciu prevádzkovania podniku a z nej vyvodzovať záver o potrebe zaradenia pohľadávok žalobcu medzi\npohľadávky proti podstate.\nŽalovaný preto naďalej trvá na dôvodoch, pre ktoré považuje odvolaním napadnutý Rozsudok\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cbi/19/2018-188 zo dňa 25.10.2022 za nesprávny a navrhol, aby\nodvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho petitu.\n20. Žalobca v odvolacej duplike poukázal na to, že žalovaný neuznáva uvedené pohľadávky ako\npohľadávky proti podstate, nakoľko úpadca neprevádzkoval podnik s poukázaním na ZKR A OBZ.\nŽalovaný opätovne argumentoval jediným judikátom NS SR sp. zn. 5Obo/23/2016, ktorý mohol aplikovať\nna podporu svojich právnych argumentov, že prihlásená pohľadávka žalobcom nie je pohľadávkou proti\npodstate. Uvedený judikát Najvyššieho súdu SR je svojím obsahom jediný v problematike právneho\nstavu pohľadávok proti všeobecnej podstate v prospech žalovaného. Žalobca však neposudzuje právne\nrozhodnutie tohto judikátu, nakoľko v tejto právnej oblasti boli zverejnené judikáty z rokov 2014 až 2019\ns opačným právnym obsahom, ktoré žalobca uviedol v stanoviskách na podporu svojho žalobného\nnávrhu.\nŽalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že „...nie sú splnené podmienky ustanovené v § 87 ods. 2\npísm. i) ZKR, vychádzajúc nielen z judikátov NS SR a rozsudkov krajských súdov uvedených žalobcom\nv žalobnom návrhu a stanoviskách, ale najmä z uznesenia Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu\nsp. zn. 3Obdo/9/2017, kde dovolací súd sa prikláňa k názoru dovolateľa ako aj k záveru Najvyššieho\nsúdu SR vyslovenému v rozsudku z 27.10.2015 sp. zn. 1 Sžso/37/2014, že pojem „ ak súvisia s\nprevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je potrebné vykladať v zmysle definícií podniku v ustanovení\nobchodného zákonníka s tým, že správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu\npodnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu.\nŽalobcom používaný výraz formálny zápis v Živnostenskom registri SR je zľahčovanie zákonného\núkonu podnikateľa na zápis v tomto registri ako oprávnenia podnikať v príslušnom odbore. Tento\nzápis v živnostenskom registri v plnej vážnosti podmieňuje vykonávať živnosť, inak by bolo podnikanie\nnelegálne. Na zápis živnosti je potrebné splniť podnikateľom - živnostníkom zákonné podmienky, ktoré\nodôvodňujú oprávnenie vykonávať živnostenskú činnosť. Tento zápis v živnostenskom registri ako\nverejnej listine dáva zodpovednú informáciu širokej verejnosti, odberateľom a záujemcom o služby a\npod. o tomto právnom stave.\nNa evidenciu úpadcu - živnostníka v živnostenskom registri bola priamo naviazaná aj aplikácia použitia\nzák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení, v súvislosti so zákonnou povinnosťou platiť\nodvody na sociálne poistenie s poukázaním na § 5, § 21, § 28, § 128, § 138 a § 139. Povinnosť platiť\npoistné a pohľadávka žalobcu na neuhradenom poistnom súvisí s prevádzkovaním živnosti úpadcu, a\n\nteda bola splnená druhá podmienka pre určenie pohľadávky v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, teda\nprevádzkovanie podniku počas konkurzu. Z týchto dôvodov, ako žalobca uvádzal v stanoviskách, mal\nžalovaný s odbornou starostlivosťou ako správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu zabezpečiť\nzrušenie alebo pozastavenie živnosti v živnostenskom registri, resp. prostredníctvom úpadcu.\nŽalobca svojím žalobným návrhom a stanoviskami, a samozrejme prihlásením pohľadávok proti\npodstate vychádza a považuje za príslušné obdobie za obdobie prevádzkovania živnosti. Stanovisko\nžalovaného, že „absencia reálne prevádzkovania podniku nebola v priebehu súdneho konania\nspochybnená ani zo strany žalobcu“ považujeme chybnú a účelovú.\nŽalobca nesúhlasí ani s právnym stanoviskom žalovaného, že „Všetky žalobcom uvedené rozhodnutia\nsa totiž týkajú prípadov s odlišnou skutkovou a právnou situáciou, a preto ich závery nie sú aplikovateľné\nna daný prípad“.\nObidve právne kategórie zamestnávateľ a živnostník majú povinnosť v zmysle právnych predpisov\nplatiť odvody poistného, resp. platiť dane. Aj majiteľ právneho subjektu - zamestnávateľ, môže by\njej zamestnancom, za ktorého musí platiť odvody. Živnostník je tiež zamestnávateľ, robí rovnaké\nprávne úkony ako zamestnávateľ -právnická osoba, napr. vypláca mzdu, vykonáva odvody, vykonáva\nohlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť, uzatvára zmluvy a pod..\nŽalobca mal za to, že judikáty uvádzané vo svojom vyjadrení z 28.12.2022 k vyjadreniu k odvolaniu\nžalovaného je možné aplikovať na právny problém prevádzkovania živnosti podnikateľom, a to z dôvodu\ntotožnej podstaty vzniku pohľadávky po vyhlásení konkurzu prevádzkovaním podniku úpadcu.\nArgumenty žalovaného, že závery z judikátov nie sú aplikovateľné na daný - tento prípad, lebo sa týkajú\nprípadov s odlišnou skutkovou a právnou situáciou, považuje žalobca za účelové a nesprávne. Žalovaný\nnepreukázal, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu nedochádzalo k prevádzkovaniu podniku\núpadcu, a to z prostého a logického dôvodu jeho neexistencie, čo dokazuje až zrušenie živnosti dňa\n17.5.2017 a odhlásenie z evidencie Sociálnej poisťovne dňa 16.5.2017, t.j. 6 mesiacov po vyhlásení\nkonkurzu na úpadcu.\nK podpore právnych dôvodov tiež odvolávajúcich sa na vyššie spomínané judikáty Najvyššieho súdu\nSR a krajských súdov žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26CoKR/12/2018 a\nrozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15CoKR/5/2019, kde úpadcami boli živnostníci a súdy potvrdili\nrozsudky nižšieho súdu o určení, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate.\nŽalobca naďalej zotrval na obsahu svojej žaloby ako i svojich stanovísk a vyjadrení v tomto konaní\npredložené Okresnému súdu Bratislava I.\n21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom\na dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade\ns ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave.\nPo oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania\nžalovaného a vyjadrením žalobcu a žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné\nvyhovieť.\n22. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n23. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia\nOkresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/24/2015-499 zo dňa 24. júla 2020, pretože vykazuje známky\nvecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali\nza následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom\niný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty\nnie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného\nrozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:\n24. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 8K/48/2015 zo dňa 8.12.2016 bol na majetok úpadcu\nvyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol menovaný žalovaný.\nŽalobca si do konkurzného konania dňa 17.1.2018 prihlásil svoje pohľadávky proti podstate vo výške\n10.632,98 EUR titulom nezaplateného poistného za obdobie 12/16 - 5/17.\nŽalovaný doručil žalobcovi oznámenie, v ktorom uviedol, že prihlásené pohľadávky žalobcu poprel.\n\n25. Podľa § 32 ods. 3 ZKR ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená\npohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím\nprávom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom\nrozsahu poprieť.\n26. Podľa § 32 ods. 4 prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty\nna prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu\ns dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo\ndo výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie\npohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky.\nUplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá,\npovažuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa\nprihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.\n27. Podľa § 32 ods. 6 veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie\npohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť,\nvýšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej\npohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.\n28. Podľa § 32 ods. 9 rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom\nkonkurzného konania. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá\npohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú\npohľadávku v konkurze neprihliada.\n29. Podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú pohľadávky na poistnom\nza sociálne poistenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas\nkonkurzu a podľa písm. k ak súvisia so správou a speňažovaním majetku.\n30. Podľa ust. § 128 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení ak tento zákon\nneustanovuje inak, platí poistné na nemocenské poistenie povinne nemocensky poistená samostatne\nzárobkovo činná osoba.\n31. Podľa ust. § 128 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, platí\npoistné na starobné poistenie povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.\n32. Podľa ust. § 128 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, platí\npoistné na invalidné poistenie povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.\n33. Podľa ust. § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení fyzická osoba a právnická osoba,\nktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.\n34. Podľa ust. § 144 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe\nalebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho\nodviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa\ndlžnú sumu nepredpíše.\n35. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) OBZ podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na\nzáklade živnostenského oprávnenia.\n36. Odvolací súd dodáva, že z ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) ZKR vyplýva, že pohľadávka na\npoistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie môže byť považovaná za\npohľadávku proti podstate za predpokladu súčasného splnenia dvoch podmienok: a) ide o pohľadávku,\nktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, b) pohľadávka súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu\nalebo súvisí so správou a speňažovaním majetku.\n37. V konaní nebolo sporné, že pohľadávky žalobcu prihlásené do konkurzu úpadcu vedeného na\ntunajšom súde pod. sp. zn. 8K 48/2015 boli prihlásené z titulu nezaplateného poistného na sociálne\npoistenie za obdobie 12/2016 - 5/2017 v celkovej výške 10.632,98 EUR ako pohľadávky proti podstate.\n\nŽalovaný poprel pohľadávky z dôvodu, že nie sú pohľadávkami proti podstate, keďže na jej vznik musia\nbyť splnené kumulatívne dve podmienky. V konaní nebolo sporné, a žalovaný to ani nespochybňoval, že\nprvé dve zákonné podmienky - časové podmienky (právny dôvod a čas vzniku pohľadávky) boli splnené.\nNebola však splnená vecná podmienka, a to súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.\n38. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 8.12.2016 a žalovaný po vyhlásení konkurzu\nnepokračoval v prevádzkovaní podniku a ani zatiaľ nepristúpil k speňažovaniu majetku úpadcu.\nPohľadávky teda nevznikli po vyhlásení konkurzu a zároveň nesúvisia s prevádzkovaním podniku ani\nso speňažovaním majetku počas konkurzu.\n39. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi účinkami vyhlásenia konkurzu (piata hlava, prvý oddiel ZKR) nie\nje uvedený zánik podnikateľskej činnosti. Vyhlásenie konkurzu nemá za následok zánik podnikateľskej\nčinnosti.\n40. Z výpisu zo živnostenského registra bolo preukázané, že úpadca ukončil podnikateľskú činnosť k\n17.5.2017, t.j. až do tohto dňa bol evidovaný ako SZČO v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení <http://\nzakony.judikaty.info/predpis/zakon-461/2003-ucinnost-od-01.01.2024>, a ako podnikateľský subjekt\nteda ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 17.5.2017.\nÚpadca bol povinný do dňa ukončenia podnikania na základe živnostenského\noprávnenia\nplniť si povinnosti, ktoré mu zo zákona o sociálnom poistení <http://zakony.judikaty.info/predpis/\nzakon-461/2003-ucinnost-od-01.01.2024> vyplývali, nakoľko išlo o povinnosť, ktorú mal aj bez toho,\nže by aktívne vykonával podnikateľskú činnosť v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka <http://\nzakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991-ucinnost-od-22.06.2023>.\n41. K odhláseniu úpadcu ako zamestnávateľa došlo až dňa 17.5.2017. S poukazom na ust. § 134\nods. 2, ust. § 144 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vzniká zamestnávateľovi povinnosť\nupravená v osobitnom predpise. Je nepochybné, že žalovaný mal postavenie zamestnávateľa. Žalovaný\nako zamestnávateľ podľa osobitných predpisov (zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) bol preto\npovinný plniť si povinnosti, ktoré mu z uvedeného predpisu vyplývali, najmä voči žalobcovi. Odvolací\nsúd zároveň vyhodnotil ako vecne správny právny záver, že vzťah poisťovňa - zamestnávateľ nie\nje záväzkovým vzťahom, ale ide o verejnoprávny vzťah založený na zákonnom oprávnení Sociálnej\npoisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa zaplatiť a odviesť poistné.\n42. Odvolací súd podotýka, že výklad ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) zák. č. 7/2005 <http://\nzakony.judikaty.info/predpis/zakon-7/2005> Z. z. je potrebné vykladať podľa záverov Najvyššieho\nsúdu SR vyslovených v rozsudku 1Sžso 37/2014 zo dňa 27.10.2015, resp. 3Obdo 9/2017 <https://\nwww.judikaty.info/document/nssr/68381> zo dňa 27.09.2017, v ktorých sa Najvyšší súd SR zhodne\nvykladá pojem „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ v zmysle definície podniku\nuvedenej v ustanovení § 5 Obch. zák. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991-ucinnostod-22.06.2023> s tým, že ak správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu\npodnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Preto sa odvolací\nsúd stotožnil s právnym názorom súdu, že úpadca bol povinný do dňa ukončenia podnikania na\nzáklade živnostenského oprávnenia plniť si povinnosti, ktoré mu zo zákona o sociálnom poistení\nvyplývali, nakoľko išlo o povinnosť, ktorú mal aj bez toho, aby aktívne vykonával podnikateľskú činnosť\nv zmysle ust. § 2 ods. 1 ObZ. Súd mal za to, že ide o pohľadávky žalobcu, ktoré vznikajú aj bez\nprevádzkovania podniku úpadcu až do doby ukončenia podnikateľskej činnosti úpadcu vo všetkých\npredmetoch podnikania.\n43. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd, že pohľadávky\nžalobcu, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu titulom poistného na sociálne poistenie úpadcu súvisia\ns prevádzkovaním podniku, čím bol splnený druhý hmotnoprávny predpoklad, aby bola pohľadávka\nžalobcu považovaná za pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, a preto predstavujú\npohľadávky voči podstate.\n44. Odvolací súd preto rozsudok súdu v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n45. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP <http://\nzakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>.\n\n46. Žalobca mal v konaní plný úspech, avšak nakoľko žalobcovi v konaní nevznikli žiadne trovy, súd\nrozhodol tak, že mu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n47. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov\nod doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej\ninštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len\nv rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom\nodvolacom alebo dovolacom súde.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická\nosoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}