{"guid": "a2d03bbf-c14b-46bb-a210-92606fb6a96c:72c044e9-20e4-4043-ab80-9f9c2ac596d4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1024200244.1", "spisova_znacka": "4Co/49/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/49/2024 z 31. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. mája 2024, sp. zn. 4Co/49/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1024200244.1", "identifikacne_cislo": "1024200244", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Anna Kašajová", "sudca_id": 1149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-kasajova-1149", "datum_vydania": "2024-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/72c044e9-20e4-4043-ab80-9f9c2ac596d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1024200244.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1024200244.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1024200244.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/49/2024\n1024200244\n31. 05. 2024\nJUDr. Anna Kašajová\nECLI:SK:KSBA:2024:1024200244.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov\nJUDr. Valérie Kleinovej st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: V.. N. H. Z. U.\nJ. G., s miestom podnikania I., Č.. XXX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Július Jánošík,\nadvokát, so sídlom Klincová 35, Bratislava, IČO: 17 328 284, proti žalovanej: C. R., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom K. X, H., právne zastúpená: HAVRILLA & Co. s.r.o., so sídlom Nám. Martina Benku 2, Bratislava,\nIČO: 36 364 606, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu\nMestského súdu Bratislava IV zo dňa 23.02.2024, sp.zn. 12C/6/2024, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s\nnehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX, Okres H. V., obec H. - G. I., katastrálne územie G. I. a to byt\nč. X nachádzajúci sa v stavbe súpisné číslo XXX postavený na pozemku par. č. XXXX, zastavaná plocha\na nádvorie o výmere 578 m2, vchod K. X, X. poschodie a ním súvisiaci podiel na spoločných častiach\na spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku, to všetko o\nveľkosti 14854/149618, vrátane ich prevodu v prospech inej osoby, zaťaženia v prospech inej osoby,\nprenájmu v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúceho vecnému bremenu\nalebo iného zaťaženia týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.\n2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že podanou žalobou sa domáhal\nurčenia, že právny úkon I.. K. I., ktorá bola vlastníčkou bytu zapísaného na LV č. XXXX, okres H. V.,\nobec H. - G. I., katastrálne územie G. I. nachádzajúceho sa v stavbe súpisné číslo XXX postavenej\nna pozemku par. č. XXXX, chod K.B. X, X. poschodie, číslo bytu X a podielu na spoločných častiach\na spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku, to všetko o\nveľkosti 14854/149618 (ďalej len „byt“), a ktorá na základe darovacej zmluvy zavkladovanej pod č. D.XXXXX/XXXX zo dňa 26.05.2021 previedla byt na žalovanú, ktorá je dcérou dlžníčky, je voči žalobcovi\nprávne neúčinný. Tvrdil, že má proti I.. K. I. pohľadávku vo výške minimálne 358.973,76 eur, ktorú si\nuplatnil v konaní vedenom Mestským súdom Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/53/1999, pozostávajúcu\nz istiny 8.885,89 eur a úrokov z omeškania od 12.10.1997 do 17.01.2024 vo výške 350.087,87 eur.\nUviedol, že predmetná pohľadávka žalobcu vznikla na základe zmluvy o dielo č. XX/XXXX pôvodne\nuzatvorenej s S.. V. I., zosnulým manželom I.. K. I.. V predmetnej veci bola po zamietnutí žaloby\nsúdom prvej inštancie vec zrušená odvolacím súdom a vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nKonštatoval, že medzi ním ako žalobcom a I.. K. I. ako dlžníčkou prebiehali mimosúdne rokovania,\navšak skončili neúspešne. Z vyššie uvedeného dôvodil, že je zrejmé, že dlžníčka nemá záujem uspokojiť\npohľadávku žalobcu, žalovaná má vedomosť o prebiehajúcom spore vzhľadom na to, že žalobcu\nkontaktoval manžel žalovanej, ako aj to, že dlžníčka nedisponovala inou majetkovou hodnotou, z ktorej\nby bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Mal za to, že sa darovacou zmluvou sa dlžníčka I.. K. I.\nzbavila svojho majetku, čím došlo k ukráteniu žalobcu, keď v prípade exekúcie nebude mať možnosť\n\nuspokojiť sa z predaja majetku dlžníčky. Žalobca poukázal aj na to, že k darovaniu došlo v období\nneúspešných mimosúdnych rokovaní. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil potrebou\nzamedzenia ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťou, čím by došlo k ďalšiemu zhoršeniu postavenia\nžalobcu ako veriteľa a ohrozeniu prípadnej exekúcie a to aj využitím inštitútu odporovateľnosti právnemu\núkonu. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení, v ktorom\nmu súd prvej inštancie návrhu vyhovel.\n3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil listinné dôkazy: žalobu vo veci sp. zn.\n22C/53/1999, emailovú správu Petra Hlaváča zo dňa 23.08.2021, emailovú správu právneho zástupcu\ndlžníčky zo dňa 14.12.2020, emailovú správu žalobcu zo dňa 21.10.2020, rozsudok Okresného súdu\nBratislava I zo dňa 09.10.2017, sp. zn. 22C/53/1999, uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa\n31.05.2019, sp. zn. 3Co/209/2018; súd prvej inštancie vychádzal zároveň z listu vlastníctva č. XXXX.\n4. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1 a 3 CSP, § 325 ods.\n1 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 42b ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).\n5. V odôvodnení rozhodnutia vysvetlil zmysel inštitútu neodkladného opatrenia a zákonné predpoklady\nna jeho nariadenie. Skonštatoval, že je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym procesným\nprostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán\nkonania, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí\nalebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane\nžalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho\nnariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany\nkonania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení predbežného\nopatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Uviedol, že cieľom neodkladného opatrenia\nje provizórna (dočasná) úprava pomerov strán konania s cieľom umožniť nerušené judikovanie vo veci\nsamej, alebo môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.\nTakéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje\nvýsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby,\nsa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Pri posudzovaní návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia vychádzal najmä zo skutočností uvádzaných žalobcom v návrhu.\nKonštatoval, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na\nneodkladnom opatrení, teda musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán, teda osvedčiť\npredpoklady dôvodnosti neodkladného opatrenia. Jedným z predpokladov prípustnosti a dôvodnosti\nneodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, do\nobsahu ktorého patrí aj nárok alebo právo, ktoré nie je dostatočne zabezpečené inštitútmi hmotného\npráva pred ich ohrozením alebo porušením, pričom je možné tento nárok alebo právo zabezpečiť\nnariadením neodkladného opatrenia. Dodal, že okrem osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje\nrovnako osvedčenie nároku alebo práva, ktoré je ohrozované resp. porušované. Súd prvej inštancie\npo oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu dospel k záveru, že v danom prípade je návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia dôvodný.\n6. Vychádzal z predložených listinných dôkazov, z ktorých mal osvedčené, že žalobca má vymáhateľnú\npohľadávku proti dlžníčke I.. K. I., čo vyplýva z predloženej žaloby a rozhodnutí v konaní vedenom\nna Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/53/1999. Uviedol, že uvedená pohľadávka je\nv súčasnej dobe síce značne sporná, avšak podľa jeho názoru ide o vymáhateľnú pohľadávku tak,\nako ju predpokladá ustanovenie § 42a ods. 1 OZ. Zdôraznil, že vychádzal iba z predložených listín, z\nktorých vyplýva, že táto pohľadávka je už predmetom iného súdneho konania a z ktorých nevyplýva\nzáver o zrejmej bezúspešnosti uplatneného nároku, ktorý by prípadne bol relevantný pre rozhodnutie\no návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z listu vlastníctva č. XXXX mal tiež za dostatočne\nosvedčené, že na základe zmluvy zo dňa 26.05.2021 došlo k bezodplatnému prevodu vlastníckeho\npráva bytu. Poukázal na to, že k uvedenému úkonu došlo v lehote 3 rokov pred podaním žaloby,\nteda dobe relevantnej z hľadiska § 42a ods. 2 OZ a § 42 ods. 3 písm. a) OZ a zároveň k právnemu\núkonu došlo v dobe prebiehajúceho sporu B1-22C/53/1999. Z uvedeného vyvodil, že ide o úkon,\nktorý bol spôsobilý ukrátiť prípadné uspokojenie žalobcu. Z predloženej emailovej komunikácie sa javil\nsúdu aj dostatočne osvedčený predpoklad, že strany sporu majú vedomosť o prebiehajúcom súdnom\nkonaní B1-22C/53/1999, tak ako to uvádza žalobca, naviac vzhľadom na to, že ide o prevod medzi\n\nblízkymi osobami sa podľa názoru súdu prvej inštancie táto vedomosť prezumuje. Taktiež zo spomínanej\nemailovej komunikácie vyvodil, že táto nasvedčuje skutočnosti, že majetok dlžníčky nemusí postačovať\nna prípadné uspokojenie pohľadávky veriteľa. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie\nkonštatoval, že žalobca dostatočne osvedčil právny základ žaloby podanej vo veci samej s prihliadnutím\nna štádium konania, pričom tieto skutočnosti budú naďalej predmetom dokazovania vo veci samej a\nsúd prvej inštancie osvedčenie týchto skutočností skúmal iba v rozsahu potrebných pre rozhodnutie\no navrhovanom neodkladnom opatrení a dôvodnosti takejto úpravy pomerov strán konania. Bol tiež\nnázoru, že žalobca dostatočne osvedčil možné ohrozenie exekúcie žalovanej pohľadávky voči dlžníčke.\nDodal, že nepovažuje v danom prípade nariadenie neodkladného opatrenia za neproporcionálne a\nto nielen z dôvodu, že prevodom predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalovanej by došlo k reálnemu\nzmareniu žalobcu domáhať sa podanou žalobou odporovateľného právneho úkonu, ale taktiež z\ndôvodu, že obmedzenie navrhovaných oprávnení vlastníka trvá iba dočasne, najdlhšie do skončenia\nkonania vo veci samej. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že je tu obava,\nže bez nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým obmedzí dispozíciu s nehnuteľnosťou, môže byť\nohrozený zmysel a účel samotného rozhodnutia vo veci, ako aj prípadná následná exekúcia. Záverom\nuviedol, že neodkladné opatrenie je prostriedkom dočasným a môže byť zrušené aj pred skončením\nkonania vo veci samej.\n7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná riadne a včas odvolanie z dôvodov podľa\nustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP: f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n8. Uznesenie súdu prvej inštancie je podľa žalovanej nesprávne v tom, že súd prvej inštancie dospel\nk záveru iba na základe návrhu žalobcu bez toho, aby bližšie skúmal okolnosti a pomery, aké medzi\nstranami sporu existujú. Uviedla, že už v konaní pod sp. zn. B1-22C/53/1999 spochybnili dôvodnosť\nuplatňovanej pohľadávky, keď mali za to, že zmluva v spomínanom konaní bola uzavretá s nebohým\nmanželom I.. K. I. v rozpore s ust. § 145 ods. 1 OZ, pani I. nedala súhlas na uzavretie tejto zmluvy, nebola\njej zmluvnou stranou. Mala za to, že predmetná nehnuteľnosť nepatrila do BSM pani I. a jej nebohého\nmanžela, pričom akýkoľvek záväzok nebohého manžela pani I. počas trvania BSM nie je záväzkom\npatriacim do BSM, ale môže byť uspokojený iba z majetku patriaceho do BSM pani I. a jej nebohého\nmanžela. Podotkla, že dedič zodpovedá iba za dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, pričom\npasíva dedičstva (1.021.269,- Sk) prevyšovali aktíva dedičstva (118.337,- Sk) dedičky pani I. po jej\nnebohom manželovi. Tvrdila, že Osvedčenie o dedičstve bolo spôsobilým exekučným titulom, preto mal\nžalobca podať návrh na výkon exekúcie do 10 rokov odo dňa právoplatnosti Osvedčenia o dedičstve, t.j.\ndo 17.09.2008. Upriamila pozornosť na to, že pani I. nebola zmluvnou stranou zmluvy (pozn. z konania\npod sp.zn. B1-22C/53/1999), v Osvedčení o dedičstve nebola táto zmluva zahrnutá, preto nebolo jasné o\nakú pohľadávku prihlásenú do dedičského konania išlo. V danom konaní namietala aj úroky z omeškania.\nBola názoru, že neodkladné opatrenie v tomto prípade zabezpečilo zjavne neopodstatnenú pohľadávku,\npretože úspech žalobcu v konaní pod sp. zn. B1-22C/53/1999 vedenom na Mestskom súdu Bratislava\nIV je zjavne otázny nielen s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ale aj s ohľadom na samotný\nfakt, že konkrétne dielo vykonané žalobcom má pretrvávajúce vady spočívajúce v zlom vyhotovení\nklampiarskych prác, a preto nemá nárok na plnú cenu diela, teda nemá právo ani na doplatok na cenu\ndiela, ktorý si uplatňuje v konaní vedenom pod sp. zn. B1-22C/53/1999 na Mestskom súdu Bratislava\nIV. Argumentovala zároveň tým, že z predložených listinných dokumentov žalobcu nie je možné\nspoľahlivo vyvodiť, že by dlžníčka I.. K. I. bola bezmajetná alebo bola osobou, ktorá vykazuje znaky\npredlženia alebo osobného bankrotu v zmysle príslušných platných právnych predpisov. K dôvodom\nprečo boli mimosúdne riešenia sporu neúspešné uviedla, že jediným dôvodom prečo tieto zlyhali\nbola skutočnosť, že žalobca podmieňoval ukončenie súdneho sporu na strane jednej nielen úhradou\nistiny, ale aj jej príslušenstva, pričom pretrvávajúce vady diela, za ktoré nesie zodpovednosť žalobca\nsám neodstránil. K otázke primeranosti daného neodkladného opatrenia uviedla, že treba skúmať\nväzbu na predmet súdneho konania vo veci samej, nakoľko iba v súvislosti s nárokom uplatniteľným\nv meritórnom konaní je možné posudzovať, či je vhodne zvolený druh procesného opatrenia akým\nje neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie a efektívne naformulovaný jeho obsah ako aj celkovú\nopodstatnenosť nariadenia navrhovaného procesného opatrenia a primeranosť ukladanej povinnosti.\nDodala, že v porovnaní s výškou žalobcom uplatňovanej istiny pohľadávky v konaní vedenom pod sp.\nzn. B1-22C/53/1999 oproti hodnote nehnuteľnosti, ktorej neúčinnosti prevodu sa žalobca domáha v\nkonaní vo veci samej je zjavné, že ide o neproporčný zásah do vlastníctva žalovanej. Mala za to, že súd\n\nprvej inštancie pochybil pri vyhodnotení skutočností uvedených žalobcom, keď ním pripojené dôkazy\nboli zámerne selektívne a účelovo vybrané a tiež, že spis sp. zn. B1-22C/53/1999 súd prvej inštancie\npri posudzovaní návrhu k návrhu nepripojil. Ďalej tvrdila, že nie je zrejmé z napadnutého uznesenia na\nzáklade akých relevantných skutočností mal súd prvej inštancie za to, že žalobca dostatočne osvedčil\nsvoju obavu, že mu vymáhaná čiastka nebude doplatená dlžníčkou I.. K. I., najmä s porovnaním výšky\nistiny vymáhanej pohľadávky voči I.. K. I. a hodnote prevedenej nehnuteľnosti, ktorého neúčinnosti\nprevodu sa domáha vo veci samej. Z uvedeného dôvodu považovala nariadenie neodkladného opatrenia\nza neproporcionálne. Bola názoru, že aj bez nariadenia neodkladného opatrenia bude možné zabezpečiť\nzmysel a účel samotného rozhodnutia vo veci samej, pričom výška istiny súdne vymáhanej pohľadávky\nžalobcu voči I.. K. I. je zjavne neproporčná vo vzťahu k hodnote predmetnej nehnuteľnosti. Dodala, že I..\nK. I. je do dnešného dňa aktívna všeobecná lekárka, t.j. nie je osoba vykazujúca znaky bezmajetnosti,\nresp. vykazujúca znaky osobného bankrotu, v dôsledku vedených iných pasívnych súdnych sporov či\nexekúcií. Z vyššie uvedených dôvodov preto považovala napadnuté uznesenie za neproporčný zásah\ndo práv a povinností žalovanej bez adekvátneho zdôvodnenia súdu prvej inštancie.\n9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podstata žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je\npredmetom súdneho konania od roku 1999, pričom nárok žalobcu bol v minulosti zamietnutý, a to z\ndôvodov tvrdiacich údajné vadné vykonanie diela, neodstránenie jeho vád a neexistenciu predpokladov\npre uplatnenie nároku na úhradu odmeny za vykonanie diela. Odvolací súd zamietajúci rozsudok zrušil a\nuložil I.. K. I.Y. preukázať, že vada na ktorú poukazuje je vadou diela, že nároky súvisiace s touto vadou\nboli reklamované po 10.09.1997, čo do dnešného dňa nepreukázala. Údajná prekážka res iudicata\nnebola konštatovaná súdom prvej ani druhej inštancie. Tvrdenie o absencii súhlasu I.. K. I. s uzavretím\nzmluvy sa podľa žalobcu objavilo po 25 rokoch trvania súdneho sporu a prehliada skutočnosť, že I..\nK. I.Š. sa vykonávania diela riadne zúčastňovala, podpisovala rozhodujúce dokumenty, pohľadávku\nakceptovala v dedičskom konaní a platnosť zmluvy nikdy nespochybnila vo vzťahu k svojej osobe.\nMal za to, že vo veci je zrejmé, že pohľadávka medzi žalobcom a I.. K. I. existuje, je predmetom\nsúdneho konania, hoci sa jedná o spornú pohľadávku. Dodal, že podmienkou neúčinnosti právneho\núkonu a neodkladného opatrenia nie je pohľadávka, ktorá je priznaná súdnym rozhodnutím a teda\nnepochybná, ale podmienkou, je aby takáto pohľadávka existovala, pričom táto skutočnosť nie je\nsporná. Tvrdenia žalovanej o majetkových pomeroch I.. K. I. považoval žalovaný za nepreukázané.\nPoukázal na to, že prílohou preukázal, že I.. K. I. vlastným vyjadrením potvrdila, že vzhľadom na\nsvoj vek a finančné možnosti je spôsobilá uhradiť 15.000,- eur, aj ingerenciou rodinného príslušníka\nI.. C. R. bola spôsobilá poskytnúť len plnenie vo výške 18.000,- eur. Dodal, že predĺženie, bankrot,\nči bezmajetnosť nie sú zároveň podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žalobca\nnaďalej tvrdí, že majetkové pomery dlžníčky na splnenie dlžnej sumy nepostačujú. Žalobca tiež\nuviedol, že sporná pohľadávka je výrazne vyššia ako uvádza žalovaná, keďže zahŕňa istinu, úroky\nz omeškania ako aj potrebu zohľadnenia trov konania z dôvodu súdneho sporu trvajúceho viac ako\n25 rokov a teda presahuje finančné možnosti dlžníčky. Tvrdil, že žalovaná nespochybnila podstatu\nukracovacieho charakteru vykonaného právneho úkonu a argumentovala len spornosťou pohľadávky a\nneproporčnosťou prijatého neodkladného opatrenia, pričom žiadne z týchto tvrdení nebolo žalovanou\npreukázané. Podľa názoru žalobcu, za situácie kedy dlžníčka I.. K. I. previedla byt na žalovanú,\nktorá je jej dcérou, a to za trvania súdneho sporu o zaplatenie sumy vo výške 358.973,76 eur, je\nneodkladné opatrenie primerané vzhľadom na konanie dlžníčky, výšku pohľadávky a nemožno hovoriť o\nneproporčnom zásahu do vlastníctva žalovanej. Dodal, že pokiaľ žalovaná nemá v úmysle nehnuteľnosť\nscudzovať, resp. zaťažovať, tak predbežné opatrenie je vo vzťahu k nej bez právneho významu a pokiaľ\ntakýto úmysel má, jeho nariadenie je tak dôvodné. Záverom uviedol, že je zrejmé, že sa dlžníčka zbavila\nsvojho majetku, čím došlo k ukráteniu žalobcu, keď v prípade exekúcie nebude mať možnosť uspokojiť\nsa z predaja majetku dlžníčky a nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné z dôvodu zamedzenia\nďalšieho nakladania s nehnuteľnosťou.\n10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach\nuplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je\nmožné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli\nsplnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.\n11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a\nargumenty žalovanej predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané\n\nskutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou\nzapísanou na LV č. XXXX, Okres H. V., obec H. - G. I., katastrálne územie G. I. a to byt č. X\nnachádzajúci sa v stavbe súpisné číslo XXX postavený na pozemku par. č. XXXX, zastavaná plocha\na nádvorie o výmere 578 m2, vchod K. X, X. poschodie a ním súvisiaci podiel na spoločných častiach\na spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku, to všetko o\nveľkosti 14854/149618, vrátane ich prevodu v prospech inej osoby, zaťaženia v prospech inej osoby,\nprenájmu v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúceho vecnému bremenu\nalebo iného zaťaženia týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.\n12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenia.\n13. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel\nnemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\n14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby\nnenakladala s určitými vecami alebo právami.\n16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo\nvykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\n17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n18. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby\nbezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia\nbude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie\nneodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností\npotrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné\nopísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov\nmedzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.\n19. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie\no návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre\nnariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je\npotrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne\nnadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného\nopatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre\nnariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť\nuplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania)\nznamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti\n(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri\ndokazovaní, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš\npravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi\ndočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný\nstav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť,\nnie sú celkom nepochybné. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia,\ndôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V\nkonaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných\na hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe,\nnaliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto\nkonaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy\nzákladného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením,\nako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Existencia\nprávneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo o sebe nepredstavuje zákonný dôvod\n\npre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci,\nneodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným\núčastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní\nneodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí\nskúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia.\n20. V rámci prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené z obsahu spisu,\nodôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo posúdiť,\nči sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné\nopatrenie, navrhované navrhovateľom (žalobcom).\n21. V danom prípade sa žalobca domáhal prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia uloženia\npovinnosti žalovanej zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou v zmysle vyššie uvedeného petitu. Súd\nprvej inštancie vyvodil ako jeden z predpokladov prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného\nopatrenia právny vzťah medzi stranami, keď mal za osvedčené z rozhodnutí z konania vedeného na\nMestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/53/1999, že žalobca má vymáhateľnú pohľadávku voči\nI.. K. I. a z listu vlastníctva č. 5803, že na základe zmluvy zo dňa 26.06.2021 došlo k bezodplatnému\nprevodu vlastníckeho práva bytu I.. K. I. na žalovanú, t.j. na jej dcéru (uvedená skutočnosť nebola v\nkonaní sporná). Z uvedeného vyvodil, že keďže došlo k právnemu úkonu v rámci prebiehajúceho sporu\nvedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/53/1999, ide o úkon, ktorý bol spôsobilý\nukrátiť prípadné uspokojenie žalobcu. Z mailovej komunikácie, ktorá bola prílohou k návrhu, vyvodil,\nže majetok nemusí postačovať na prípadné uspokojenie pohľadávky veriteľa. Dôvodnosť návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia vyvodil tiež zo skutočnosti, že žalobca podľa jeho názoru dostatočne\nosvedčil možné ohrozenie exekúcie žalovanej pohľadávky voči dlžníčke. Po zhodnotení relevantných\nskutočností sa odvolací súd v plnej miere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že v\npredmetnej veci sú dané zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.\nAko aj uviedol súd prvej inštancie, žalobca osvedčil dôvodnosť obavy, že vykonanie exekúcie súdneho\nrozhodnutia bude ohrozené, keď hodnoverne osvedčil aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver\no dôvodnosti a trvaní nároku. Z predložených listinných dôkazov, a to z rozhodnutí v konaní vedenom\nna Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/53/1999 žalobca osvedčil, že sa podanou žalobou\ndomáhal voči I.. K. I. zaplatenia pohľadávky zo zmluvy č. XX/XXXX, ktorú uzatvoril s jej nebohým\nmanželom. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tomto\nkonaní a vrátil vec na ďalšie konanie, je zrejmé, že ide o vymáhateľnú pohľadávku žalobcu voči I.. K. I.\nv zmysle ust. § 42a ods. 1 OZ (žalovaná nesporovala skutočnosť o prebiehajúcom konaní). Žalovaná\nv odvolaní namietala skutočnosti, ktoré sú predmetom dokazovania vo veci samej. Odvolací súd v tejto\nsúvislosti upriamuje pozornosť na to, že v konaní o neodkladnom opatrení sa nevykonáva dokazovanie.\nVzhľadom na rýchlosť konania nie je potrebné preukázať oprávnenosť uplatneného nároku, pre konanie\no neodkladnom opatrení však postačuje osvedčenie uplatneného nároku, a to v tomto prípade žalobca\nosvedčil podaním samotnej žaloby. Osvedčená bola tiež skutočnosť, že I.. K. I.Š. na základe zmluvy\nzo dňa 26.05.2021 bezodplatne previedla vlastnícke právo k bytu (ktorý bol predmetom neodkladného\nopatrenia) na žalovanú, t.j. na jej dcéru, a to v dobe prebiehajúceho konania vedeného na Mestskom\nsúde Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/53/1999. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nako aj z pripojených príloh nemožno preukázať majetkovú situáciu I.. K. I., avšak uvedené nie je\npre potreby rozhodovania o neodkladnom opatrení smerodajné. Zo skutočnosti, že I.. K. I. podnikala\nkroky k zmenšeniu jej vlastníckych práv, vyvodzuje odvolací súd v danej veci dôvodné podozrenie, že\ntak môže konať aj v budúcnosti, a teda je na mieste možná obava z ohrozenia exekúcie žalovanej\npohľadávky voči I.. K. I., ktorú žalobca uplatnil v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod\nsp. zn. B1-22C/53/1999. Zároveň ako aj uviedol súd prvej inštancie, v konaní o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, ide o dočasné obmedzenie vlastníckych práv, a to do rozhodnutia vo veci\nsamej, pričom bez nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa obmedzí dispozícia s nehnuteľnosťou,\nby mohol byť ohrozený zmysel a účel samotného rozhodnutia vo veci samej, ako aj prípadná následná\nexekúcia. Po vecnom a právnom posúdení veci tak dospel odvolací súd k záveru, že žalobca dostatočne\nosvedčil základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a napadnuté\nuznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle zásady\núspechu v konaní v rozhodnutí, ktorým konanie skončí (§ 262 ods. 1 CSP).\n\n23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s\nochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou\nna ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie\npodľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou\nalebo odborovou\norganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie\ndruhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v\nkonaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie\nveci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/6/2024", "guid": "759bf549-db92-45e0-ac72-d3bbb98a8b04:03167542-50d5-4217-a066-90816866ffcf", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "3e627d65-fbb4-491f-85ad-afeccac28852:71bdb4bc-9e52-4a18-a7d5-cd0b30b8363f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7112207864.2", "spisova_znacka": "3Co/209/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/209/2018 z 3. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-07-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7112207864.2"}], "citovane_v": []}