{"guid": "610a0b7d-0cec-49ab-9771-6f5c907c4890:3d67dc13-de54-4556-9bf8-a6f15fff125c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1106207576.5", "spisova_znacka": "16Co/107/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/107/2023 z 29. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. novembra 2024, sp. zn. 16Co/107/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1106207576.5", "identifikacne_cislo": "1106207576", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Daniela Drnáková", "sudca_id": 1433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-daniela-drnakova-1433", "datum_vydania": "2024-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 32/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/32-1965/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 32/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/32-1965/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 32/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/32-1965/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 32/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/32-1965/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 32/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/32-1965/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 zákona č. 32/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/32-1965/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-7.odsek-3", "nazov": "§ 7 ods. 3 zákona č. 32/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-7.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/32-1965/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-355.odsek-2", "nazov": "§ 355 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-355.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-355"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "nazov": "§ 386 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1965/32#paragraf-2", "/SK/ZZ/1965/32#paragraf-4", "/SK/ZZ/1965/32#paragraf-6", "/SK/ZZ/1965/32#paragraf-7", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-355", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d67dc13-de54-4556-9bf8-a6f15fff125c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1106207576.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1106207576.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1106207576.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/107/2023\n1106207576\n29. 11. 2024\nMgr. Daniela Drnáková\nECLI:SK:KSBA:2024:1106207576.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov\nJUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu:\nF.. L. Š., J.. XX.X.XXXX, I. XXX/X, S., zastúpeného: Advokátska kancelária VALAŠIK & PARTNERS,\ns.r.o., Krížna 26, Bratislava, IČO: 35 947 381, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,\nPribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700, o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a iné, na\nodvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 8C/19/2006-811, zo\ndňa 15.5.2023, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku v napadnutom rozsahu 46.822,47\neura; v napadnutom výroku, ktorým žalobu vo zvyšku o zaplatenie sumy 22.916,75 eura zamietol a v\nsúvisiacich výrokoch o trovách konania p o t v r d z u j e .\nII. Odvolanie žalovaného proti výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok\n\nodmieta.\n\nIII. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 8.575,99\neura zastavil (výrok I.); žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 71.325,43 eura (výrok\nII.); vo zvyšku o zaplatenie sumy 22.916,75 eura žalobu zamietol (výrok III.); žalobcovi priznal proti\nžalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu\n100 % (výrok IV.); žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov v rozsahu 100 % (výrok V.) a\nzároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok 4.279,50 eura na účet súdu (výrok\nVI.).\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 2.3.2006 domáhal proti\nžalovanému zaplatenia 102.818,17 eura (pôvodne 3.097.500 Sk a z toho 1.462.500 Sk titulom\nmimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a 1.635.000 Sk titulom mimoriadneho zvýšenia\nodškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia) podľa § 7 ods. 3 vyhlášky ministerstiev\nzdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov\nč. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení účinnom do\n31.7.2004 (ďalej len „vyhláška č. 32/1965 Zb.“). Tvrdil, že dňa 27.7.2002 v čase od 14:30 hod.\ndo 15:30 hod. došlo v obci Jablonica k dopravnej nehode a to tak, že sa zrazili mikrobus značky\nM. U. U., D.: N. XX-XX, ktorý riadil vodič Z. G. a v ktorom cestoval žalobca a osobné motorové\nvozidlo značky Š. P., D.: E., ktoré riadil vodič Š.Y. S.. Na základe vyšetrovania dopravnej nehody\nOkresným úradom vyšetrovania Policajného zboru (ďalej len PZ) v Senici bolo zistené, že dopravnú\nnehodu spôsobil vodič osobného motorového vozidla Š. S., ktorý pri dopravnej nehode utrpel smrteľné\n\nzranenia, následkom ktorých na druhý deň po dopravnej nehode zomrel, preto uznesením Okresného\núradu vyšetrovania PZ v Senici ČVS: OÚVV-164/2002, zo dňa 10.9.2002, bolo trestné stíhanie\nzastavené. Pri dopravnej nehode utrpel žalobca, ako spolujazdec v mikrobuse, vážne poškodenie\nzdravia a to subtrochanterickú zlomeninu (zlomeninu krčku pravej nohy), rozstup lonovej spony,\ntrieštivú zlomeninu stehennej kosti, zlomeninu okraja acetabula, posun panvy do asymetrickej polohy,\npoškodenie kolenného kĺbu, tiahlu a hlbokú reznú ranu na pravom stehne. Bezprostredne po dopravnej\nnehode absolvoval náročnú a komplikovanú operáciu spojenú s voperovaním osteosyntetického\nmateriálu (gamma klinec zaistený proximálne i distálne) a v decembri 2003 absolvoval ďalšiu operáciu\nza účelom extrakcie osteosyntetického materiálu. Po týchto komplikovaných operáciách prešiel časovo\ndlhodobým a náročným liečebným procesom (medikamentóznou liečbou, rehabilitáciami, liečeniami).\nZranenia, ktoré utrpel, zanechali trvalé následky ako skrátenie pravej dolnej končatiny o 5 cm, rozsiahla\nkeloidná jazva v oblasti pravej koxy, asymetria panvy, ťažké obmedzenie pravého bedrového kĺbu,\nobmedzenie pohyblivosti a kývavosti pravého kolenného kĺbu, hypotrofia stehenného svalu, poúrazové\nopuchy, vizuálne poškodenie tela, bolesť chrbtice, tŕpnutie a tuhnutie zranenej končatiny, pretrvávajúce\nbolesti, poruchy spánku, poruchy osobnosti (pocit menejcennosti, nedokonalosti, nepotrebnosti), s\npotrebou používania barly a ortopedickej obuvi.\n3. Ozrejmil, že pred dopravnou nehodou bol zdravý, nemal žiadne zdravotné problémy, žil aktívny\nspoločenský, kultúrny, športový a rodinný život. Jeho životný štýl pred dopravnou nehodou bol aktívny,\nvšestranný, optimistický. Následkom poškodení je odkázaný na pomoc manželky a širšej rodiny. Nemôže\nšportovať, spoločenské aktivity môže absolvovať len obmedzene s pomocou manželky, nemôže viesť\nosobné motorové vozidlo, nosiť ťažké veci, dlho chodiť, robiť rýchle pohyby. Pred dopravnou nehodou\npôsobil ako živnostník, pričom živnosť vykonáva i po dopravnej nehode, ale obmedzene, pretože\nnemôže vykonávať aktívnu fyzickú činnosť, čo sa odrazilo i na jeho príjmoch. Dôvodil, že inú prácu\nsi nemôže nájsť, pretože s daným poškodením zdravia, ktoré ho obmedzuje pri pracovnom výkone,\nho nikto nezamestná a preto sa domáhal zaplatenia zvýšeného bolestného, pričom základné bolestné\npredstavuje podľa posudku o bolestnom S.. Z. Č. zo dňa 9.12.2002, v spojení s posudkom o bolestnom\nS.. Z. Č. zo dňa 13.11.2004 spolu 487,5 bodu. Dodal, že jeden bod predstavuje podľa vyhlášky č.\n32/1965 Zb. sumu 60 Sk, ohodnotenie 487,5 bodu tak predstavuje sumu 29.250 Sk. Doplnil, že žalovaný\nmu zaplatil náhradu za bolesť z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla poisteného dňa 28.3.2003 v sume 22.500 Sk a dňa 15.12.2004 v sume\n900 Sk, spolu 23.400 Sk.\n4. Ďalej uviedol, že sa domáha aj zaplatenia zvýšeného sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré\npredstavuje podľa obodovania v posudku S.. Z. Č. zo dňa 18.7.2003, v spojení s posudkom S..\nZ. Č. zo dňa 13.11.2004, spolu 545 bodov, t. j. sumu 32.700 Sk, pričom žalovaný mu zaplatil\nnáhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného dňa 15.12.2004 v sume 4.950 Sk a\ndňa 6.4.2005 v sume 22.500 Sk, teda spolu 27.450 Sk. Argumentoval, že oba žalovaným zaplatené\nnároky v základnom rozsahu sú vzhľadom na ujmu spôsobenú mu poškodením na zdraví, liečením,\nodstraňovaním následkov poškodenia, dôsledkami poškodenia zdravia, vek a súčasný zdravotný\nstav, nepriaznivé následky poškodenia zdravia na uspokojovanie základných životných potrieb ako aj\nobmedzenie života v bežnom živote neprimerane nízke. Poznamenal, že žalovaným zaplatené sumy\nnepokryli ani len sčasti finančné náklady, ktoré mal, má a bude mať do konca života v súvislosti\nso zmierňovaním dôsledkov poškodenia zdravia. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa domáhal podľa\n§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. zvýšenia odškodnenia za bolesť a zvýšenia odškodnenia za\nsťaženie spoločenského uplatnenia (každého nároku) o 50-násobok sumy zodpovedajúcej základnému\nbodovému ohodnoteniu.\n5. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie\nuviedol, že podaniami zo dňa 26.3.2012 a zo dňa 4.12.2013 žalobca upresnil, že požaduje zvýšenú\nnáhradu za bolesť v sume 48.733,32 eura a za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 45.508,86\neura, t. j. spolu 94.242,18 eura, na základe čoho bola uznesením zo dňa 8.1.2014 pripustená zmena\npetitu (č. l. 519 spisu).\n6. Ďalej konštatoval, že vo veci už rozhodol rozsudkom č. k. 8C/19/2006-644, zo dňa 3.4.2014, v\nspojení s opravným uznesením č. k. 8C/19/2006-675, zo dňa 13.4.2015 (ktorým uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi 48.733,32 eura titulom bolestného a 45.508,86 eura titulom sťaženia\n\nspoločenského uplatnenia - pozn. odvolacieho súdu), ktorý Krajský súd v Bratislave na odvolanie\nžalovaného uznesením č. k. 3Co/129/2015-679, zo dňa 31.5.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní náležite objasnil, že\nprávny titul nároku žalobcu je daný podľa § 444 Občianskeho zákonníka a § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965\nZb. a logicky aj vyvodil, že relevantnou skutočnosťou na ustálenie aplikability právneho poriadku je\ndoba, kedy sa stal úraz (27.6.2002) a nie samotné ustálenie zdravotného stavu a tiež, že pri posúdení\nnámietky premlčania správne poukázal na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súdu prvej inštancie\nvšak vytkol nedostatočné vysporiadanie sa s otázkou, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu,\nkedy zdôraznil, že posúdenie danej otázky závisí od vyjadrenia lekára. Súdu prvej inštancie uložil,\naby posúdil dôvodnosť nároku žalobcu a začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby\nna uplatnenie práva na náhradu škody na zdraví doplnením znaleckého dokazovania, za účelom\njednoznačného zodpovedania otázky, kedy bol ustálený zdravotný stav žalobcu tak, aby bolo možné\nohodnotiť bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a to buď výsluchom súdom ustanoveného znalca\nS.. S. J., jeho odborným vyjadrením, alebo odborným vyjadrením iného znalca z odboru zdravotníctvo\na farmácia, odvetvie traumatológia a ortopédia, resp. novým znaleckým dokazovaním. Odvolací súd\npoukázal na to, že je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že priznanie nároku na náhradu za bolesť\nnie je podmienené priznaním nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak,\na tiež že nemožno opomenúť, že dôvody umožňujúci výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť\ntreba vyvodzovať z okolností vymedzených v bode I ods. 6 Zásad pre hodnotenie odškodnenia za\nbolesť tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok\nnepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov (R 48/2004). Dodal, že odškodnenie sťaženia\nspoločenského uplatnenia prichádza do úvahy, ak poškodenie zdravia má preukázateľne nepriaznivé\ndôsledky pre život (životné úkony poškodeného a uspokojovanie jeho životných potrieb), tiež pre\nuplatnenie v spoločnosti (uspokojovanie spoločenských potrieb alebo pre plnenie spoločenských úloh)\na v nadväznosti na uvedené uložil, aby súd prvej inštancie vec znova prejednal, doplnil dokazovanie\na rozhodol.\n7. Vo vzťahu k skutkovému stavu mal súd prvej inštancie z uznesenia Okresného úradu vyšetrovania\nPZ v Senici ČVS: OÚV-164/2002, zo dňa 10.9.2002 za preukázané, že dňa 27.6.2002, v čase od 14.30\nhod. do 15.30 hod. v obci Jablonica, na ceste č. 1/51, v km 98.800, z doposiaľ presne nezistených\npríčin došlo k zrážke medzi osobným motorovým vozidlom zn. Š. P., D.: E., ktoré viedol poistený Š. S. a\nmikrobusom zn. M. U. U. XX, D.: N. XX-XX, ktoré viedol Z. G.. Pri zrážke došlo k zraneniu viacerých osôb,\nktoré boli ako spolujazdci v oboch vozidlách. Pri zrážke došlo u žalobcu, ktorý sedel ako spolujazdec v\nmikrobuse zn. M. U. U. XX, D.: N. XX-XX, k vážnemu poškodeniu zdravia - subtrochanterická zlomenina\n(zlomeninu krčku pravej nohy), rozstup lonovej spony, trieštivá zlomenina stehennej kosti, zlomenina\nokraja acetabula, posun panvy do asymetrickej polohy, poškodenie kolenného kĺbu, tiahla a hlboká rezná\nrana na pravom stehne. Okresný úrad vyšetrovania PZ v Senici začal v tejto veci trestné stíhanie pre\ntrestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona uznesením\nČVS: OÚV-164/2002, zo dňa 27.6.2002, ktoré bolo uznesením Okresného úradu vyšetrovania PZ v\nSenici ČVS: OÚV-164/2002, zo dňa 10.9.2002 zastavené, lebo trestné stíhanie proti tomu kto zomrel je\nneprípustné. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplynulo, že na základe vykonaného dokazovania bolo\ndostatočne preukázané, že v danej veci bol spáchaný trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 180\nods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a že tento trestný čin spáchal Š. S., ktorý však dňa 28.6.2002 v\nnemocnici podľahol zraneniam, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, preto nebolo možné ďalej pokračovať\nv začatom trestnom stíhaní a toto bolo zastavené.\n8. Z listín obsiahnutých v tzv. poistnom spise žalovaného (č. l. 254 až 345 spisu), najmä z oznámenia\npoistnej udalosti doručenej manželkou poisteného žalovanému dňa 8.7.2002 (č. l. 343 spisu), ako aj\nz listov žalovaného zo dňa 15.12.2005, 6.4.2005, 25.11.2005, 1.12.2005, 19.9.2006 a 30.8.2006 mal\npreukázanú existenciu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\ns D.: E., ktoré viedol nebohý Š. S. a to u žalovaného, ktorý vec viedol ako poistnú udalosť č. 02 910\n10052. Z potvrdenia o práceneschopnosti žalobcu (č. l. 46 spisu) bolo preukázané, že žalobca bol\npráceneschopný od 28.6.2002 do 27.6.2003. Rozsah poškodenia zdravia žalobcu a priebeh liečenia bol\npreukázaný z početných lekárskych správ predložených žalobcom.\n9. Súd prvej inštancie uviedol, že v rámci zisťovania skutkového stavu veci bolo dôležité ustáliť: (i)\nvýšku bolestného, (ii) výšku sťaženia spoločenského uplatnenia a (iii) okamih ustálenia zdravotného\nstavu žalobcu pre výpočet bolestného a zvlášť pre výpočet výšky sťaženia spoločenského uplatnenia.\n\nZdôraznil, že vychádzal z názoru odvolacieho súdu, že pri posudzovaní času, kedy sa poškodený\ndozvedel o škode spočívajúcej v bolesti je rozhodujúci čas jej zistenia; za deň zistenia bolesti nemožno\nbez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného ani deň vyhotovenia posudku,\nale okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného, keď v zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb.\nmožno bolesť ohodnotiť, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Obdobne, sťaženie\nspoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného považovať\nza ustálený a kedy je možné posúdiť, aký má zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé\ndôsledky pre životné úkony poškodeného.\n10. Z (prvého) posudku o bolestnom vypracovanom ošetrujúcim ortopédom žalobcu S.. Z. Č., primárom\nortopedického oddelenia Nemocnice s poliklinikou Skalica, zo dňa 9.12.2002 vyplynulo, že žalobca po\npredmetnej dopravnej nehode nastúpil na liečenie dňa 27.6.2002 a v čase vypracovania posudku bolo\nešte neukončené. V ústavnom ošetrení bol žalobca od 27.6.2002 do 9.7.2002. Pracovná neschopnosť\ntrvala od 27.6.2002 až do momentu vypracovania posudku. S.. Z. Č. určil diagnózy a bolestné obodoval\nnasledovne: položka 188d - zlomenina subtrochanterická liečená OP: 180 bodov, položka 112d - posttr.\nrozostúp lonovej spony: 107,5 bodov; položka 111ch - zlomenina okraja acetabula: 37,5 bodov; zvýšenie\no 1 za opakované transfúzie, príprava na OP, extenzia, t. j. o 122,5 bodov; spolu 375,5 bodov. Z (druhého)\nposudku o bolestnom vypracovanom S.. Z. Č., zo dňa 13.11.2004, ktorým bol doplnený posudok o\nbolestnom vypracovaný dňa 9.12.2002 vyplynulo, že S.. Z. Č. určil ďalšiu novú diagnózu a bolestné\nobodoval nasledovne: 2. rezná rana na pravom stehne - resp. pr. bedr. zhybe (extrakcia osteosynt.\nmateriálu), plných 10 bodov; zvýšenie o 1, t. j. o 5 bodov za pobyt v nemocnici, i. m. inj. a pod.; spolu\n15 bodov. Vyhotovenie predmetných posudkov potvrdil S.. Z. Č. aj vo výsluchu dňa 13.11.2007.\n11. Súd prvej inštancie ozrejmil, že v rámci návrhu na doplnenie dokazovania žalovaný požadoval\nvykonať preverenie výpočtu bolestného (otázky na č. l. 177 spisu); otázka výšky bolestného preto\nbola medzi stranami sporná (pre posúdenie žalovaného nároku nemalo relevanciu, či žalovaný uhradil\nžalobcovi základné bolestné, resp. v akej výške, ale výlučne výška bolestného, na ktoré má žalobca\nnárok - pozn. súdu prvej inštancie). Zo znaleckého posudku č. 56/2010, ktorý podal súdom do konania\npribratý znalec S.. S. J. mal za preukázané, že v (prvom) posudku o bolestnom vypracovanom S..\nZ. Č. dňa 9.12.2002 boli správne určené položky, ale pri výpočte bodov došlo k matematickej chybe,\npričom správne hodnotenie je: položka 188d - zlomenina subtrochanterická liečená OP: 180 bodov,\npoložka 112d - posttr. rozostup lonovej spony: plné bolestné 130 bodov, 3: 97,5 bodu; položka 111ch\n- zlomenina okraja acetabula: bolestné plné 50 bodov, 3: 37,5 bodu; spolu 315 bodov, zvýšenie o 1\nza opakované transfúzie, príprava na OP, extenzia, t. j. o 157,5 bodu; spolu 472,5 bodu. V (druhom)\nposudku o bolestnom, zo dňa 13.11.2004 S.. Č. doplnil hodnotenie bolestného po druhej operácii tak, že\nurčil novú diagnózu, ktorú obodoval na spolu 15 bodov. Podľa Znaleckého posudku č. 56/2010 bolestné\npo odstránení osteosyntetického materiálu sa hodnotí ako hlboká rana dolnej končatiny chirurgicky\nošetrená a to položkou 162, čiže 15 bodov. Vzhľadom na to, že aj táto operácia mala príčinu v pôvodnom\nporanení hodnotí sa 3 výšky bodov, nie plnou sadzbou bodov, preto správne hodnotenie malo byť:\npoložka 162 - hlboká rezná rana na pravej dolnej končatine (odstránenie osteosyntetického materiálu),\nbolestné plné 15 bodov, 3: 11,25 bodu; zvýšené podľa časti A., bod I, ods. 6 písm. b) prílohy vyhlášky č.\n32/1965 Zb. o 1 za hospitalizáciu a podávanie inf., inj.: bolestné plné 7,5 bodu, 3: 5,63 bodu, spolu 16,88\nbodov. Z výsluchu znalca dňa 10.9.2013 vyplynulo, že nešlo len o preverenie výpočtu S.. Č., v ktorom\nboli zistené matematické nezrovnalosti, ale tieto hodnoty predstavujú aj vlastné hodnotenie bolestného\nzo strany znalca, pričom S.. Č. správne nezistil žiaden z dôvodov vymenovaných v časti A, bod I ods. 6\nprílohy č. 32/1965 Zb., ktoré odôvodňujú možnosť navýšiť bodové hodnotenie až o polovicu, teda bolo\nvylúčené, aby mohol S.. Č. navýšiť bodové hodnotenie o dvojnásobok, pretože to je možné podľa časti\nA, bod I ods. 7 prílohy č. 32/1965 Zb. len pri zistení súbehu dvoch a viacerých dôvodov vymenovaných\nv časti A, bod I ods. 6 prílohy č. 32/1965 Zb., avšak táto skutočnosť podľa znalca neznižuje závažnosť\npoškodenia zdravia a utrpenú bolesť. Súd prvej inštancie preto, v súlade so závermi znalca S.. J., o\nktorých neboli pochybnosti, mal za preukázané, že bolesti žalobcu zodpovedajú 489,38 bodu (472,5\nbodu + 16,88 bodu).\n12. Podľa (prvého) posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom S.. Z. Č. dňa 18.7.2003\nboli určené diagnózy trvalých následkov úrazu a ich bodové ohodnotenie nasledovne: položka 391c obmedzenie pravého bedrového kĺbu - ťažké, plných 300 bodov; položka 387 - skrátenie pravej dolnej\nkončatiny o 3 cm, 1 bodov: 25 bodov; položka 394a - obmedzenie pohyblivosti pravého kolenného\nkĺbu, ľahké, 1 bodov: 50 bodov; čo spolu činí 375 bodov. Druhým posudkom o sťažení spoločenského\n\nuplatnenia vypracovaným S.. Z.Á. Č. dňa 13.11.2004, ktorým bol doplnený posudok zo dňa 18.7.2003,\nboli určené ďalšie nové diagnózy a bodové ohodnotenie, a to: položka 431a - keloidná jazva po OP v obl.\npr. koxy - rozmerov 40 x 1,5 cm, t. j. 60 cm2, plný počet: 90 bodov, znížený na 1, t. j. 45 bodov; položka\n387c - skrátenie PDK - 5cm, plný počet: 125 bodov; spolu 170 bodov, teda uvedené dve hodnotenia\nspolu predstavujú 545 bodov, pričom vyhotovenie uvedených posudkov potvrdil S.. Z. Č. vo výsluchu\ndňa 13.11.2007.\n13. Nakoľko v rámci návrhu na doplnenie dokazovania žalovaný požadoval vykonať preverenie výpočtu\nsťaženia spoločenského uplatnenia (otázky na č. l. 177 spisu), otázka výšky sťaženia spoločenského\nuplatnenia bola medzi stranami sporná (pre posúdenie žalovaného nároku nemalo relevanciu, či\nžalovaný uhradil žalobcovi základné sťaženie spoločenského uplatnenia, resp. v akej výške, ale výlučne\nvýška sťaženia spoločenského uplatnenia, na ktoré má žalobca nárok - pozn. súdu prvej inštancie). Súd\nprvej inštancie mal zo znaleckého posudku č. 56/2010, ktorý podal S.. S. J. za preukázané, že hodnotenie\nv prvom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia bolo správne, avšak v prípade druhého posudku\ndošlo k chybe, pretože hodnotenie skrátenia končatiny je možné hodnotiť len ako 1 bodov a musí sa\nním nahradiť položka 387 v predchádzajúcom posudku, keď plným počtom bodov už bola hodnotená\npoložka 391c, t. j. obmedzenie pohyblivosti pravého bedrového kĺbu ťažkého stupňa (300 bodov). Z\nuvedených dôvodov bolo správne hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu nasledovné:\npoložka 391c - obmedzenie pohyblivosti pravého bedrového kĺbu ťažkého stupňa, plných 300 bodov;\npoložka 387 - skrátenie pravej dolnej končatiny o 5 cm, plný počet je 125 bodov, uplatní sa 1/2: 62,5\nbodu; položka 394a - obmedzenie pohyblivosti pravého kolenného kĺbu ľahkého stupňa, plný počet\nje: 100 bodov, uplatní sa 1/2: 50 bodov; položka 431a - keloidná jazva po operácii v oblasti pravého\nbedrového kĺbu rozmerov 40 x 1,5 cm, t. j. 60 cm2, plný počet: 90 bodov, znížený na 1/2, t. j. 45 bodov,\nčo spolu predstavuje 457,50 bodu. Dodal, že z výsluchu znalca dňa 10.9.2013 vyplynulo, že nešlo len\no preverenie výpočtu sťaženia spoločenského uplatnenia zo strany S.. Č., ale tieto hodnoty predstavujú\naj vlastné hodnotenie zo strany znalca, pričom S.. Č. nenavýšil vypočítané sťaženie spoločenského\nuplatnenia s odkazom na § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pretože toto ustanovenie neumožňuje\nzvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok lekárovi. Lekár vykoná iba základné bodové\nhodnotenie, ktoré je východiskom pre prípadné ďalšie zvýšenie; v minulosti tak už urobil, ale tento jeho\npostup bol spochybnený zo strany súdu. Odkázal na to, že podľa Zásad pre hodnotenie uvedených v\nčasti III. prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb., súčasťou lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia\nodškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky, pričom toto vyjadrenie\nzodpovedalo aj vyjadreniu znalca S.. J. v znaleckom posudku č. 56/2010 (č. l. 219 spisu). Súd prvej\ninštancie preto, v súlade so závermi znalca S.. J., o ktorých neboli pochybnosti, mal za preukázané, že\nsťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu zodpovedá 457,50 bodu.\n14. Z doplnenia znaleckého posudku č. 46/2020 znalca S.. J. vyplynulo, že zdravotný stav žalobcu bol\nustálený natoľko, aby bolo možné pristúpiť k bodovému ohodnoteniu bolesti asi 3 mesiace po poslednej\noperácii, ktorá bola vykonaná dňa 11.12.2003, pri ktorej bol odstránený osteosyntetický materiál (klinec\na skrutky) z pravej stehnovej kosti, čo bolo preukázané aj z predbežnej prepúšťacej správy zo dňa\n14.12.2003 (č. l. 26 spisu). Po operácii žalobca pokračoval v liečebnej rehabilitácii. Po troch mesiacoch\nod tejto operácie bolo možné predpokladať, že už nevzniknú komplikácie takého druhu, ktoré by bolo\npotrebné zohľadniť pri bodovom ohodnotení bolestného, znalec teda určil, že zdravotný stav žalobcu\nbol ustálený pre účely bolestného dňa 11.3.2004. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný rozporoval,\nči nemohlo k ustáleniu dôjsť o niekoľko dní skôr alebo celkovo skôr, pričom už v doplnení č. 46/2020\nznalec uviedol, že termín ustálenia zdravotného stavu nie je možné určiť na presný deň. S ohľadom na\nnámietku premlčania bol vypočutý znalec na pojednávaní dňa 20.4.2023, kde zopakoval, že sa to nedá\nurčiť na deň presne a u žalobcu išlo o komplikovanú zlomeninu. Vysvetlil, že ak pacient v takejto situácii\ntýždeň alebo dva nemá komplikácie, neznamená to, že sa tieto nemôžu vyskytnúť, pretože pacient\nvo všeobecnosti môže dostať trombózu žíl dolnej končatiny, embóliu pľúcnice, zápal kostí a pod.. Z\nmedicínskeho hľadiska preto, ak nevznikne takáto komplikácia do troch mesiacov, potom by už vzniknúť\nnemala a pravdepodobnosť, že vznikne sa blíži k nule, pričom takýto záver bol výsledkom klinických\n40-ročných skúseností znalca, podľa ktorých tento interval znalec stanovil s ohľadom na individuálne\nokolnosti. Znalec dodal, že by vedel posúdiť priebeh reparačných procesov aj konkrétnejšie, ak by\nžalobca bol v jeho starostlivosti a cielene by sa to sledovalo zobrazovacími metódami, čo ale bežne nie\nje dôvod sledovať a z dostupnej lekárskej dokumentácie sa to spätne zistiť nedalo. Doplnil, že interval\ntroch mesiacov stanovil aj preto, že išlo o komplikovaný výkon, pri ktorom sa vyberal materiál, t. j. klinec\n„hrubý ako prst“ s dĺžkou 25 cm, ktorý je zatočený v kosti a niekedy sa musí kosť aj osekať. Následne\n\nje prítomná rana na stehnovom svalstve, sval sa hojí 6 až 8 týždňov, pričom samotná kosť sa hojí 4 až\n6 mesiacov, kedy zahojenie v danom prípade znamená, že otvor v kosti, v ktorej bol klinec a skrutky,\nsa za túto dobu hojenia vyplní.\n15. Súd prvej inštancie poukázal na to, že si bol vedomý, že z hľadiska dokazovania v súdnom konaní\nje určenie miery procesnoprávneho poznania rozhodujúcich skutočností stupňom absolútnej istoty\npomerne náročnou úlohou, pretože optikou procesného práva je každý dôkaz o tvrdenej skutočnosti v\nzásade len dôkazom jej pravdepodobnosti. Z povahy problémov súvisiacich so zmyslovým spoznávaním\nminulých javov nie je spravidla nikdy možné stopercentne potvrdiť existenciu alebo priebeh určitého\nskutkového deja, ktorý sa už odohral, a preto určitá miera neistoty bude skoro vždy v priebehu jeho\ndokazovania prítomná. To platí o to viac, ak ide o medicínsku otázku, ktorú jednak nie je možné stanoviť\nna úroveň konkrétneho dňa, pretože to z dostupnej zdravotnej dokumentácie spätne nie je možné určiť a\njednak to nie je možné zistiť ani prípadným súčasným vyšetrením. Ozrejmil, že z uvedeného vyplýva, že\nabsolútna istota nepripúšťajúca žiadne ani teoretické pochybnosti o inom priebehu udalostí nemôže byť v\nzásade ako miera dôkazu požadovaná, ak takáto požiadavka zároveň stavia stranu zaťaženú dôkazným\nbremenom do objektívne neprekonateľných dôkazných problémov (napr. nález Ústavného súdu SR zo\ndňa 24.10.2017, sp. zn. II. ÚS 716/2016). Zdôraznil, že súd nikdy nemôže mať absolútnu istotu, ale v\ndanom prípade na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že k ustáleniu zdravotného\nstavu žalobcu pre účely hodnotenia bolestného došlo tri mesiace od poslednej operácie vykonanej dňa\n11.12.2003, t. j. dňa 11.3.2004. S ohľadom na vyjadrenia znalca o komplikovanom operačnom výkone,\nna veľkosť rany, ktorá vznikla na kosti a svalstve, ako aj s ohľadom na to, že pri tomto type operačného\nvýkonu sa pravdepodobnosť výskytu komplikácií blíži k nule až po troch mesiacoch a s ohľadom na to, že\nkosť sa po odstránení materiálu zahojí až za 4 až 6 mesiacov dospel k vysokej miere pravdepodobnosti,\nže k ustáleniu zdravotného stavu nemohlo dôjsť skôr ako dňa 11.3.2004, čiže 3 mesiace od poslednej\noperácie, ale najskôr v tento deň.\n16. Z doplnenia znaleckého posudku č. 46/2020 znalca S.. J. mal preukázané, že pri hodnotení\nsťaženia spoločenského uplatnenia nemožno určiť presný termín, kedy bol zdravotný stav žalobcu\nnatoľko ustálený, aby bolo možné vykonať bodové hodnotenie a ani v dobe vypracovania posudku (dňa\n31.12.2020) nebolo možné považovať zdravotný stav žalobcu za stabilizovaný a nebolo možné určiť\npresnú prognózu jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na charakter zranení nebolo možné ani presne\nurčiť, kedy sa jednalo ešte o liečenie zranení, ktoré vznikli pri dopravnej nehode a kedy už o liečenie\ntrvalých následkov týchto zranení (artróza pravého bedrového a pravého kolenného kĺbu). Vzhľadom\nna charakter zranení a priebeh liečenia žalobcu preto znalec považoval zdravotný stav žalobcu za\nustálený pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia rok od poslednej operácie, ku ktorej došlo\ndňa 11.12.2003, t. j. dňa 11.12.2004. Vzhľadom na uvedený záver znalca, o ktorom neboli pochybnosti,\nmal súd prvej inštancie za preukázané, že pre účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia bol\nzdravotný stav žalobcu ustálený dňa 11.12.2004.\n17. Z výsluchu žalobcu bolo preukázané, že v deň predmetnej dopravnej nehody sa vracali z Bratislavy\nz promócií dcéry. Následkom nehody utrpel zlomeninu krčku pravej nohy a rôzne ďalšie vážne zranenia\ntak ako sú uvedené v žalobe. Po nehode utrpel šok, došlo u neho k posttraumatickej šokovej poruche,\nktorá sa prejavuje aj v súčasnosti panickým strachom o manželku a deti, nočnou nespavosťou, je oveľa\nviac nervózny, vystresovaný, nepokojný; do roku 2005 všetky tieto prejavy liečil liekmi na spanie, ktoré\nmu predpisovala jeho všeobecná obvodná lekárka, ktorá mu však vzhľadom na dlhotrvajúce prejavy\nodporučila psychologickú alebo psychiatrickú liečbu. Od 22.7.2005 navštevuje raz mesačne neštátnu\npsychiatrickú ambulanciu S.. S. A. za účelom individuálnych sedení. Berie antidepresíva. Liek Frontín\nje i liekom na spanie, ale pokiaľ to nie je nutné, lieky na spanie sa snaží nebrať. Psychická porucha\nsa prejavuje nepokojným spánkom, zlými snami, často sa v noci zobúdza. Žalobca dodal, že podľa\nvyjadrenia psychiatričky pri pravidelnej liečbe môže dôjsť k zlepšeniu stavu, ale môže sa aj stať, že\ntakýto psychický stav bude trvať až do konca života. Zdôraznil, že psychická porucha, ktorá u neho\nvznikla ako dôsledok autonehody, ho obmedzuje v jeho profesijnom živote, pri podnikaní a ozrejmil, že v\nčase dopravnej nehody aj po nej vykonáva podnikateľskú činnosť, je živnostníkom, obchoduje s rôznym\nsortimentom, napr. s armatúrami. Spolu s kolegom v centre Myjavy majú priestory prenajaté od mesta,\nkde majú veľkoobchod. Nemajú zamestnancov, niekedy mu pomáha manželka a jeho mesačný obrat je\nokolo 700.000 Sk. Po nehode nemôže v rámci podnikania vykonávať mnohé činnosti: nemôže zdvíhať\nnič ťažké, nemôže sa fyzicky namáhať, vykonáva iba ľahšie administratívne činnosti. Nemôže vykonávať\ndlhé jazdy autom, aj pri kratších musí robiť častejšie prestávky. Býval aktívny futbalista, hral za tretiu ligu\n\naktívne do 34 rokov, potom pravidelne, ale už iba rekreačne. Pred dopravnou nehodou aktívne vykonával\nturistiku, chodil s manželkou a celou rodinou na dovolenky. Tieto činnosti však už nemôže vykonávať\nalebo ich vykonáva iba obmedzene; kvôli kratšej nohe nemôže skoro vôbec vykonávať aktívny fyzický\npohyb. Dodal, že k tomuto zraneniu sa neskôr pridala koxatróza 3. stupňa v pravom kĺbe, v ľavom\nkĺbe 1. - 2. stupňa. Kedysi sa staral i o rodinný domček, o záhradu, kde trávia víkendy, po dopravnej\nnehode to už robiť nemôže. Prvú kúpeľnú liečbu absolvoval dňa 5.2.2003 v Kováčovej, potom v roku\n2003 v Turčianskych Tepliciach a následne chodí každý rok do kúpeľov. Doteraz mu kúpele preplácala\nzdravotná poisťovňa, tento rok si kúpeľnú liečbu platil sám, ale nakoniec mu ju žalovaný preplatil. Asi\njedenkrát do týždňa chodí na pravidelné rehabilitácie a iné liečebné úkony do Piešťan aj Trenčianskych\nTeplíc, tieto liečebné jednodňové pobyty si hradí sám. V súčasnej dobe nie je na invalidnom dôchodku\nz vlastnej vôle, ale nárok na invalidný dôchodok má; to nebolo medzi stranami sporné. Doplnil, že prvú\noperáciu podstúpil hneď na druhý deň po dopravnej nehode, kedy do hornej časti pravej nohy mu vsadili\ntzv. gamma klin. Druhú operáciu absolvoval asi 10. alebo 12.12.2003, kedy mu gamma klin vyberali.\nOdvtedy neabsolvoval ďalšiu žiadnu operáciu, ale chystá sa na operáciu kĺbov. Uviedol, že má pocit, že\npred dopravnou nehodou sa k nemu správali inak, bol úspešnejší, teraz sa správanie okolia voči nemu\nzmenilo. Po nehode sa viac utiahol do svojej rodiny, ktorá mu veľmi pomáha.\n18. Z výsluchu svedkyne D. Š. vyplynulo, že je manželkou žalobcu. Svedkyňa uviedla, že pred dopravnou\nnehodou bol žalobca veľmi aktívny, vykonával všetky fyzické práce, často a rád športoval, chodil na\nturistiku, povahovo bol menej výbušný. Po nehode došlo u neho k veľkej zmene, nemôže vykonávať\nžiadnu fyzickú prácu, neunesie ani bežný niekoľkokilový nákup z obchodu, nechodí na žiadnu športovú\nčinnosť, na žiadnu turistiku. Zmeny nastali najmä v správaní, je výbušnejší, viac vystresovaný, často\nmení nálady, má veľký strach o deti. Na jej popud začal chodiť k psychiatričke. Po nociach nespáva,\nčíta. Odrazilo sa to aj v jeho práci, vo firme robí iba kancelárske práce, ak tam jeho kolega nie je a\npotrebuje niečo fyzicky, tak volá ju. Je to veľmi náročné i finančne, pretože teraz si všetky liečenia bude\nhradiť sám. Uviedla tiež, že vzťah žalobcu k nej a k deťom je rovnako dobrý ako predtým. Po havárii\nnezvládal nič sám, kompletne sa o žalobcu starala. Teraz zvládne všetko sám, chodí i plávať, pretože\nmu to odporučili lekári. Firmu má asi 500 m od bytu, na takéto krátke vzdialenosti šoféruje, odvezie sa\nvždy sám. Na dlhšie cesty ako do Senice si veľmi netrúfne, musí často zastavovať a rozhýbať si nohy,\npretože mu tŕpnu. Pred nehodou chodili viac do spoločnosti, zabávať sa, stretávali sa s ľuďmi, teraz\nchodia oveľa menej, manžel sa sám izoluje, viac-menej sa stretávajú iba s rodinou. Žalobca predtým\nhrával futbal, teraz ho ale nehráva a veľmi mu to chýba. Dodala, že jej najmä chýba to, že manžel sa\nvždy postaral o chatu po starých rodičoch, teraz sa musí o všetko starať sama, alebo si niekoho zavolať.\n19. Z výsluchu svedka S.. Z. Č. bolo preukázané, že je primárom ortopedicko-traumatologického\noddelenia nemocnice s poliklinikou v Skalici. Žalobca bol prijatý do ich nemocnice dňa 27.6.2002 a bola\nmu urobená osteosyntéza zlomeniny gamma klinom. Išlo o pomerne ťažkú operáciu pre žalobcu, aj pre\nlekárov. Žalobca chodí na pravidelné kontroly. Z hľadiska trvalých následkov došlo k skráteniu pravej\ndolnej končatiny o 3 až 4 cm a súčasne k sekundárnym degeneratívnym zmenám v oblasti pravého\nbedrového kĺbu. Okrem zlomeniny mal žalobca aj rozostup panvových kostí a odlomenie časti jamky\npravého bedrového kĺbu, čo vedie k tomu, že skrátenie končatiny sa prenáša na chrbticu, čím vznikajú\nbolesti krížov a neskôr aj zakrivenie chrbtice. Zranenia sa prejavujú i bolesťami, skracuje sa diameter\nchôdze, žalobca má nočné bolesti a používa pri chôdzi paličku a proti bolesti a artróze lieky. Ťažké veci\nžalobca nosiť nemôže. Základom liečby je šetrenie, nepreťažovanie a prevencia.\n20. Svedkyňa Z. N. uviedla, že je mladšou sestrou žalobcu. Napriek veľkému vekovému rozdielu majú\nveľmi blízky vzťah. Bývajú v jednom meste, stretávajú sa i niekoľkokrát do týždňa. Svedkyňa býva so\nsvojou rodinou u rodičov. Pred nehodou bol žalobca viac veselý, teraz je utrápený, predtým pomáhal\nrodičom pri poľnohospodárskych prácach, teraz nemôže, varí iba kávu a varuje im dcéru. Žalobca bol\npred dopravnou nehodou aktívny športovec, nie profesionál, hrával dedinskú ligu poloprofesionálne,\nchodieval pravidelne na turistiku, na hríby. Tieto činnosti už teraz nerobí, nevládze. Predtým s manželkou\nchodili do spoločnosti, na plesy, ale má vedomosť, že teraz nechodia nikde. Čo sa týka jeho práce,\npracuje menej, už toľko ako predtým nevládze. Nehoda a všetky zranenia ho veľmi ovplyvnili. Od\noperácie v Skalici až do jeho prvého liečenia v Kováčovej chodili za žalobcom spolu i s jeho manželkou do\nnemocnice, vozili ho na vyšetrenia, na rehabilitáciu, na plaváreň. Pomáhali mu cvičiť, spolu s manželom\nsa striedali u žalobcu, keď bol doma sám.\n\n21. Svedok F.. H. M. vypovedal, že je kamarátom žalobcu, chodili spolu ešte do základnej školy. Od\nroku 1990 spolu so žalobcom majú združenie ako dvaja živnostníci. Spočiatku vykonávali malopredaj\nbielej techniky, televízorov a mrazničiek. Neskôr začali i s veľkoobchodom tovaru - materiál, náhradné\ndiely na vodu, plyn, kúrenie. Pred nehodou sa obaja rovnako podieľali na chode firmy; žalobca\nzháňal objednávky, navštevoval odberateľov, vozil objednaný tovar, administratívne práce vykonával iba\nčiastočne. Po nehode sa náplň jeho práce úplne zmenila. Tým, že nemôže nosiť ťažké veci, nosí iba\nľahké veci, vykonáva najmä administratívnu prácu, vybavuje telefonáty. Navštevuje na kratšie trasy i\nklientov, na dlhšie trasy nie, pretože nemôže dlho šoférovať. Zamestnancov nemali. Nevedel posúdiť, že\nby sa na žalobcu niekto sťažoval. Doplnil, že ich príjem v súčasnej dobe je nižší ako bol pred dopravnou\nnehodou. Ak by to nebol žalobca, keďže sú dlhoroční priatelia, netoleroval by takéto zníženie schopností.\nMal vedomosť, že žalobca už nemôže hrať futbal, chodiť na hríby, ani doma zdvíhať ťažké veci, musí mu\npomáhať syn alebo manželka. Pri ťažkých činnostiach mu pomáha i on. Vedel tiež, že žalobca nemôže\nspávať, je nervóznejší a uviedol mu aj, že sa strháva zo sna.\n22. Psychiatrička S.. S. A. pri výsluchu uviedla, že žalobca k nej začal chodiť dňa 22.7.2005, kedy bol\nodoslaný svojou praktickou lekárkou S.. J. s diagnózou nespavosť. Od roku 2002 sa liečil pre poruchy\nspánku, pretože zaspával asi po dvoch hodinách, ale v noci sa opakovane budil. Pri prvom vyšetrení\nuviedol žalobca, že mal pred tromi rokmi autonehodu nie z vlastnej viny, mal zlomeninu stehennej kosti,\nv bezvedomí nebol, ale nemohol sa hýbať. Bol presvedčený, že haváriu neprežije. V klinickom obraze\nboli vtedy prítomné poruchy spánku, a to potiaže so zaspávaním, aj opakované nočné budenie, úzkosti,\nstrach o deti, za určitých okolností podobných niečím pôvodnej situácii sa mu vracajú úzkostné stavy,\nje depresívny. Stav uzavrela ako posttraumatickú stresovú poruchu; tento stav pretrváva. Žalobcovi\nnasadila antidepresíva a anxiolytiká, po ktorých sa čiastočne upravila nálada a zlepšil sa spánok, ale\nnaďalej pretrvávajú sklony k úzkosti, vysoká emočná tenzia, desivé sny, úľakové reakcie a podráždenosť.\nOd tej doby pacient pravidelne dochádza na kontroly a terapiu, približne raz za mesiac až 6 týždňov.\nDochádza k relapsom stavu pri stresovej situácii. Z potvrdenia psychiatričky S.. A. zo dňa 16.12.2013 mal\nsúd prvej inštancie za preukázané, že v rokoch 2011 až 2013 navštívil túto lekárku žalobca na kontrolách\ncelkovo 19-krát. Z posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 8.9.2008 mal\ntiež preukázané, že diagnózu posttraumatická stresová porucha obodovala S.. A. v rámci posúdenia\nsťaženia spoločenského uplatnenia na 700 bodov (uvedené nie je predmetom tohto konania).\n23. Súd prvej inštancie konštatoval, že vierohodnosť vypočutých svedkov, čiže D. Š. (manželky žalobcu),\nZ. N. (sestry žalobcu), F.. H. M.Á. (obchodného spoločníka žalobcu), ani S.. S. A. M. S.. Č. nebola\nspochybnená. S.. Č. navyše sám uviedol, že pred hospitalizáciou v roku 2002 žalobcu nepoznal. V\nprípade ostatných svedkov síce ide o príbuzných, resp. žalobcovi blízke osoby, no obsah ich výpovedí\ncelkovo korešponduje s výsluchmi svedka S.. Č., resp.\ns výsledkami znaleckého dokazovania a výsluchu S.. S. A..\n24. Zo znaleckého posudku č. 56/2010 znalca S.. J. mal preukázané, že žalobca pred dopravnou\nnehodou nebol obmedzený v pohybe, nemal v zdravotnej dokumentácii žiadny záznam o ochorení\nchrbtice, ani kĺbov dolných končatín. Poškodenie zdravia žalobcu pred dopravnou nehodou nemalo\nžiadny vplyv na posudzovanie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože pri úraze došlo\nk poškodeniu zdravia žalobcu na tých častiach, ktoré pred úrazom nevykazovali žiadne chorobné zmeny.\nZdôraznil, že žalobca má v dôsledku zranení utrpených pri dopravnej nehode chronické bolesti, najmä\nv bedrových kĺboch, pravom kolene a bedrovej chrbtici. Bolesti sú hlavne pri pohybe, pri dlhšom stoji,\nsedení v aute. Pri zmene počasia, po záťaži, máva žalobca bolesti i v kľude. Po úraze trpí poruchou\nspánku a depresívnou poruchou; je v trvalej starostlivosti ortopéda a psychiatra a trvale užíva analgetiká,\nchonroprotektíva, hypnotiká a antidepresíva ordinované psychiatrom. Trvalé následky, ktoré vznikli, majú\npôvod v závažnosti samotného poranenia, nie v chybnej liečbe zo strany poskytovateľa zdravotnej\nstarostlivosti, ani nie v nedodržiavaní pokynov lekárov zo strany žalobcu. Súdny znalec predpokladal, že\nv budúcnosti bude potrebná implantácia náhrady bedrového kĺbu. Žalobca sa môže i naďalej venovať\nplávaniu a nenáročnému bicyklovaniu, nemôže však vykonávať žiadne aktívne pohybové aktivity, pri\nktorých sú zaťažované dolné končatiny. Je obmedzený i pri tanci, šoférovaní. Súdny znalec ďalej\nuviedol, že žalobca je v dôsledku obmedzenia pohyblivosti pravého bedrového kĺbu ťažkého stupňa,\nskrátenia pravej dolnej končatiny o 5 cm, obmedzený vykonávať prácu, ktorá vyžaduje fyzickú záťaž;\nmôže vykonávať iba sedavé zamestnanie bez záťaže váhonosných kĺbov. Je obmedzený i pri bežných\nčinnostiach ako je obúvanie, neurobí drep. Má ťažkosti pri dlhom stoji. Peši dokáže prejsť len krátku\nvzdialenosť, aj to len s použitím ortopedickej obuvi, prípadne paličky. Pri chôdzi napáda na skrátenú\n\npravú dolnú končatinu. Pri dlhšom sedení v aute má bolesti v pravom bedrovom kĺbe a bedrovej chrbtici.\nMá ťažkosti pri nastupovaní a vystupovaní z auta, pri chôdzi po schodoch. Je výrazne obmedzený v\nprácach v domácnosti, záhrade, nemôže tancovať. Všetky tieto obmedzenia majú vplyv na jeho duševný\nstav. Trpí depresiou, má poruchy spánku. Obmedzenia, ktoré sa prejavili po úraze, sú len v príčinnej\nsúvislosti s dopravnou nehodou. Žalobca nemal pred dopravnou nehodou žiadne degeneratívne zmeny\nna bedrových kĺboch a chrbtici. Vznik artrózy pravého bedrového kĺbu III. stupňa v relatívne krátkom\nčase svedčí o úrazovej príčine. Žalobca síce patrí do kategórie 2. sebestačný, ale neschopný práce;\ntrávi viac ako 50 % dennej doby mimo lôžka.\n25. Konštatoval, že zo znaleckého posudku č. 56/2010 bolo preukázané, že liečba žalobcu prebiehala\nlege artis. Trvalé následky žalobcu majú pôvod v závažnosti samotného poranenia, nie v chybnej\nliečbe zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo v nedodržiavaní pokynov lekárov zo strany\nžalobcu. Z poukazu na zdravotnícku pomôcku (č. l. 43 spisu) mal preukázaný predpis ortopedickej obuvi\npre žalobcu. Podľa prepúšťacej správy zo dňa 12.3.2003 bol žalobca hospitalizovaný v NRC Kováčová\nod 5.2.2003 do 12.3.2003 (č. l. 41 spisu). Zo spisovej dokumentácie tiež vyplynulo, že žalobcovi bola\nnavrhnutá opakovane kúpeľná liečba návrhmi zo dňa 24.3.2003 (č. l. 29 spisu), dňa 10.12.2004 (č. l.\n16 spisu), dňa 31.1.2005 (č. l. 30, 31 a 278 spisu) a návrhom S.. Č. (nečitateľný dátum; č. l. 28 spisu).\nZ prepúšťacej správy a z potvrdenia Slovenských liečebných kúpeľov Turčianske Teplice,a.s. (č. l. 48\na 313 spisu) vyplynulo, že žalobca absolvoval pobyt v tomto zariadení od 18.6.2003 do 15.7.2003.\nPodľa správy SLOVENSKÝCH LIEČEBNÝCH KÚPEĽOV PIEŠŤANY, a.s. (č. l. 47 a 293 spisu) žalobca\nabsolvoval pobyt v tomto zariadení od 14.7.2004 do 4.8.2004. V správe sa tiež uvádza, že opakovanie\nkúpeľnej liečby je žalobcovi indikované. Žalobca absolvoval pobyt v Slovenských liečebných kúpeľoch\nTrenčianske Teplice,a.s. od 3.8.2005 do 24.8.2005, čo vyplynulo z kúpeľného preukazu a vyúčtovania\nžalobcu ohľadne nákladov s daným pobytom a faktúrou kúpeľného zariadenia (č. l. 42, 276, 277, 279 a\n280 spisu). Z lekárskej správy Slovenských liečebných kúpeľov Trenčianske Teplice, a.s. (č. l. 270 spisu)\na z pokladničného dokladu zo dňa 27.7.2006 (č. l. 264 a 272 spisu) vyplynulo, že žalobca absolvoval\nkúpeľný pobyt v Trenčianskych Tepliciach od 27.7.2006 do 17.8.2006 za 20.790 Sk. Zo žiadosti žalobcu\n(č. l. 268 spisu) bolo preukázané vyúčtovanie všetkých nákladov v súvislosti s týmto pobytom.\n26. Z lekárskej správy S.. Z. E., ortopedická ambulancia, zo dňa 20.10.2008 (č. l. 173 spisu) mal súd\nprvej inštancie za preukázané, že žalobca má poúrazovú anamnézu a pooperačne pretrváva skrátenie\ndolnej končatiny o 5 cm. Pri chôdzi používa ortopedickú paličku, chôdzu musí vykonávať s oporou. Ide o\nzávažný poúrazový stav pravej dolnej končatiny vyžadujúci dlhodobú starostlivosť, pravidelné kontroly.\nZo správy Daňového úradu Myjava zo dňa 12.12.2007, z potvrdení o podaní daňových priznaní za roky\n2007 až 2012 a daňových priznaní žalobcu k dani z príjmu za tieto zdaňovacie obdobia vyplynulo, že\nžalobca dosiahol v príjmoch tieto základy dane z podnikania: rok 1999: 38.532 Sk (1.279,03 eura), rok\n2000: 71.220 Sk (2.364,07 eura), rok 2001: 69.037 Sk (2.291,61 eura), rok 2002: 114.739 Sk (3.808,64\neura), rok 2003: 82.199 Sk (2.728,51 eura), rok 2004: 34.530 Sk (1.146,19 eura), rok 2005: 70.567 Sk\n(2.342,40 eura), rok 2006: 70.377 Sk (2.336,09 eura) a z príjmu za rok 2007: 112.851 Sk (3.745,97\neura), rok 2008: 168.899 Sk (5.606,42 eura), rok 2009: 6.886 eur, rok 2010: 7.069 eur, rok 2011: 7.898\neur, rok 2012: 5.601,26 eura. Podľa zmluvy o združení z 1.1.2002, žalobca s F.. H. M. uzatvorili zmluvu\no združení pri podnikaní. Z ostatných dôkazov nezistil súd prvej inštancie žiadne iné, pre rozhodnutie\nvýznamné skutočnosti.\n27. Súd prvej inštancie primárne rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby, nakoľko sa žalobca pôvodne\ndomáhal zaplatenia sumy 102.818,17 eura, ale v podaniach zo dňa 26.3.2012 a zo dňa 4.12.2013\noznámil, že sa domáha spolu sumy 94.242,18 eura, t. j. o 8.575,99 eura menej ako žiadal priznať v\nžalobe. Uvedené podania preto vyhodnotil podľa obsahu ako čiastočné späťvzatie podľa § 96 ods. 1\nprvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v súlade s § 41 ods. 2 O. s. p. a konanie\ns poukazom na § 96 ods. 1 O. s. p.\nv spojení s § 470 ods. 2 C. s. p. zastavil v časti žaloby o zaplatenie sumy 8.575,98 eura (8.575,99 eura\n- pozn. odvolacieho súdu).\n28. Následne sa vysporiadal s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným, kde s poukazom na\nstanovisko senátu Najvyššieho súdu ČSSR k zaisteniu jednotného výkladu zákona, sp. zn. Sc 2/83, R\n29/1983 a s poukazom na znenie § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že v zmysle §\n106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veta za bodkočiarkou, sa objektívna premlčacia lehota neuplatní,\nak ide o škodu na zdraví ako v danom prípade, čo je odôvodnené tým, že škody na zdraví sa časovo\n\nprejavia až po mnohých rokoch, takže ustanovenie akejkoľvek objektívnej premlčacej lehoty by bolo voči\npoškodenému neodôvodnene tvrdé. Z uvedeného dôvodu námietku premlčania posudzoval len z toho\nhľadiska, či si žalobca uplatnil nárok v dvojročnej subjektívnej lehote podľa § 106 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka a po sumarizácii argumentácie strán konania týkajúcej sa premlčania dospel k záveru, že\nnámietka premlčania žalovaného je dôvodná len v malej časti. Dôvodil, že z § 106 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka vyplýva, že sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený\ndozvie (i) o škode a (ii) o tom, že kto za ňu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby\nzávisí od toho, ktorá z uvedených skutočnosti nastane neskôr.\n29. Pokiaľ ide o prvú podmienku, t. j. kedy sa žalobca dozvedel o škode, súd prvej inštancie viazaný\nprávnym názorom odvolacieho súdu uviedol, že rozhodujúcim je čas zistenia; za deň zistenia bolesti však\nnemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného ani deň vyhotovenia\nposudku o bolestnom, ale okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného, keď v zmysle § 9 ods.\n1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. možno bolesť ohodnotiť, len čo stav poškodeného možno považovať za\nustálený. O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy\nmožno objektívne vykonať ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy\nmá poškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu zistiť. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb. sa posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vykoná hneď, ako je\nmožné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený. Aplikujúc tieto východiská na vykonané\ndokazovanie dospel k záveru, že žalobca sa dozvedel o škode spočívajúcej v bolesti dňa 11.3.2004,\nkedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu pre účely hodnotenia bolestného a o škode spočívajúcej v\nsťažení spoločenského uplatnenia sa dozvedel dňa 11.12.2004, kedy došlo k ustáleniu jeho zdravotného\nstavu pre účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia.\n30. V prípade druhej podmienky, t. j. kedy sa žalobca dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá,\nvychádzal súd prvej inštancie spoločne k uplatnenému bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia\nz ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej sa poškodený dozvie o tom,\nkto za škodu zodpovedá v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach,\nna základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická\nosoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná, z rozhodnutia súdu vyplývajúca\nnespochybniteľná istota poškodeného, o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (R 16/2014,\nrozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2010, sp. zn. 1Cdo/82/2009). Dôvodil, že názor, že\n(subjektívna) premlčacia doba začala plynúť až od právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní chybne\nstotožňuje začiatok plynutia tejto premlčacej doby s dátumom právoplatnosti rozsudku v trestnej veci\nškodcu, prehliadajúc preukázanú skoršiu vedomosť poškodeného o žalovanom ako subjekte, ktorý za\nvzniknutú škodu zodpovedá (R 16/2014). S prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že žalobca sa\ndozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá dňa 29.7.2002, kedy bol vypočutý ako poškodený v trestnom\nkonaní, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si\nmohol urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá osoba za škodu zodpovedá. Dodal, že o tom, kto za\nškodu zodpovedá, sa žalobca nedozvedel až z uznesenia Okresného úradu vyšetrovania PZ v Senici zo\ndňa 10.9.2002, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené. Uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie\nsi náhrady škody podľa § 444 Občianskeho zákonníka za bolestné dňom 11.3.2004 a za sťaženie\nspoločenského uplatnenia dňom 11.12.2004. Ozrejmil, že k premlčaniu žalovaného nároku vo vzťahu\nk bolestnému by preto došlo, ak by žalobca uplatnil nárok na súde až po 11.3.2006, resp. vo vzťahu k\nsťaženiu spoločenského uplatnenia až po 11.12.2006.\n31. Ďalej uviedol, že žalobca doručil žalobu súdu dňa 2.3.2006 a uplatnil si zvýšenie základného\nbolestného o 50-násobok základu určeného ako súčin 487,5 bodu a sumy bodu 60 Sk/bod, čo činí\n48.546,11 eura (1.462.500 Sk). Zároveň si uplatnil zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50násobok základu určeného ako súčin 545 bodov a sumy bodu 60 Sk/bod, čo činí 54.272,06 eura\n(1.635.000 Sk). V podaní zo dňa 28.3.2012 (č. l. 241 spisu) oznámil, že si titulom bolestného uplatňuje\nviac než v žalobe a síce, že si uplatňuje 50-násobok základu určeného ako súčin 489,38 bodu a sumy\nbodu 60 Sk/bod, čo činí 48.733,32 eura (1.468.140 Sk), titulom bolestného teda žalobca navýšil svoj\nnárok o 187,21 eura. Vzhľadom na to, že toto rozšírenie pôvodne uplatneného žalobného nároku v časti\nbolestného vykonal žalobca voči súdu prvej inštancie až dňa 28.3.2012, tak v tejto časti si s ohľadom\nna uplatnenú námietku premlčania uplatnil svoj nárok oneskorene, po uplynutí lehoty predpísanej § 106\nods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v tejto časti dodatočne\npožadovaného bolestného v sume 187,21 eura žalobu preto zamietol. Vo zvyšku nároku na bolestné\n\nv sume 48.546,11 eura (pôvodne žalovaná výška bolestného) a nároku za sťaženie spoločenského\nuplatnenia v sume 45.508,86 eura (po znížení v zmysle podania zo dňa 28.3.2012) dospel k záveru, že\ndané nároky premlčané nie sú, lebo si ich žalobca uplatnil dňa 2.3.2006, t. j. pred uplynutím dvojročnej\nsubjektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n32. Poukázal na to, že v danej veci nebolo medzi stranami sporné, že dopravnú nehodu zo dňa 27.6.2002\nzavinil poistený, vodič motorového vozidla Š. P., D.: E., Š. S. a že pri tejto nehode došlo u žalobcu k\nvážnemu poškodeniu zdravia. Medzi stranami konania nebol sporný ani právny titul, na základe ktorého\nsa žalobca domáhal uplatneného nároku a to podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pričom na vec bolo\npotrebné aplikovať s poukazom na § 11 ods. 1 zákona č. 437/20004 Z. z. a právny názor odvolacieho\nsúdu právnu úpravu účinnú v čase, kedy došlo k úrazu, teda vyhlášku č. 32/1965 Zb.. Dôvodil, že z\nvykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovi vo vzťahu k žalovanému vznikol nárok na náhradu\nza bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 Občianskeho zákonníka v spojení s\n§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., a to prevádzkou motorového vozidla (čím bol splnený predpoklad\npodľa § 427 Občianskeho zákonníka), pričom toto vozidlo bolo poistené u žalovaného (čím bol splnený\npredpoklad § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.), kedy došlo u žalobcu k poškodeniu jeho zdravia, ktoré\nmalo za následok bolesti žalobcu a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Doplnil, že hoci sa žalobca\ndomáhal zaplatenia zvýšeného odškodnenia bolesti a zvýšeného odškodnenia sťaženia spoločenského\nuplatnenia, medzi stranami nebola sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia\nžalovaného v tejto veci s poukazom na skutočnosť, že nároky si žalobca ako poškodený uplatňoval od\nžalovaného z povinného zmluvného poistenia ich poisteného Š. S., ktorý zavinil predmetnú dopravnú\nnehodu.\n33. Ozrejmil, že odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu (následnú),\nktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, aj že\nvyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky poskytnutia odškodnenia za bolesť, aj za sťaženie\nspoločenského uplatnenia, pričom priznanie nároku za bolesť nie je podmienené priznaním nároku za\nsťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Z uvedeného vyvodil, že aj zvýšenie odškodnenia u oboch\nnárokov v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. treba posudzovať jednotlivo, pri každom nároku\nzvlášť. S poukazom na znenie rozhodnutia publikovaného v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR\npod R 48/2004, ako aj právny názor odvolacieho súdu vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu uviedol, že z\nvykonaného dokazovania mal za preukázané, že u žalobcu nie je daný žiaden z dôvodov vymenovaných\nv časti A, bod I ods. 6 prílohy č. 32/1965 Zb., ktorý by odôvodňoval navýšenie bodového hodnotenia o\npolovicu. Z tohto dôvodu nemohol ustanovenia časti A, bod I ods. 6 prílohy č. 32/1965 Zb. aplikovať;\nvychádzal z vyjadrenia znalca S.. J., ktorý vo výsluchu uviedol, že skutočnosť, že nie sú dané medicínske\ndôvody pre navýšenie bodového hodnotenia podľa časti A, bod I ods. 6 prílohy č. 32/1965 Zb. (a tým\nani dôvody pre navýšenie podľa časti A, bod I ods. 7 prílohy č. 32/1965 Zb.), neznižuje závažnosť\npoškodenia zdravia a utrpenú bolesť (č. l. 398 spisu). Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že priznanie\nodškodnenia za bolesť len podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. by bolo zjavne neprimerané a\nnezodpovedalo by požiadavke primeranosti podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Podľa súdnej praxe\nnajvyšších súdnych autorít, § 2 a § 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. majú charakter osobitných ustanovení,\nvzťahujúcich sa len na odškodňovanie bolesti; ustanovenia § 7 a nasl. vyhlášky č. 32/1965 Zb. majú\nvo vzťahu k § 2 až § 6 všeobecnú povahu. Argumentoval, že všeobecne záväzný právny predpis\numožňuje, aby v prípadoch hodných osobitného zreteľa primerane zvýšil nielen odškodnenie za sťaženie\nspoločenského uplatnenia, ale bezpochyby aj za bolesť a preto je možné podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č.\n32/1965 Zb. navýšiť aj také bodové ohodnotenie, ktoré nebolo navýšené podľa časti A, bod I ods. 6 a\nods. 7 prílohy č. 32/1965 Zb. (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2013, sp. zn. 5Cdo/49/2012).\n34. Zo znaleckého posudku č. 56/2010 mal za preukázané, že žalobca absolvoval dve operácie,\npričom pred prvou operáciou trpel žalobca veľkými bolesťami, keďže mal zlomeninu fixovanú extenziou\n(ťah cez pevný drôt zavŕtaný priečne cez horný koniec píšťaly), mohol teda ležať iba na chrbte,\nmal bolesti v mieste zlomeniny pravej stehnovej kosti a pri každom pohybe dochádzalo k posunu\núlomkov zlomeniny. Zdôraznil, že znalec stanovil intenzitu bolesti na stupnici 1 až 10 stupňom 9 až\n10, čo predstavuje vo svojom súhrne mimoriadne intenzívnu bolesť. Pri druhej operácii bol žalobcovi\nodstránený osteosyntetický materiál zo stehnovej kosti (intenzita 6 až 7 na stupnici 1 až 10), bola\nteda preukázaná mimoriadna intenzita bolesti podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. spojená s\ndanou dopravnou nehodou (príčina žalobcovho poškodenia zdravia) a spojená s chirurgickým liečením\na odstraňovaním následkov poškodenia žalobcu na zdraví. Uvedené potvrdil záver znalca, v ktorom\n\npopisoval aké lieky musel užívať žalobca počas prvej hospitalizácie, kedy dostával silné analgetiká zo\nskupiny opiátov a tieto mu boli podávané pred operáciou počas založenej extenzie a prvé pooperačné\ndni. Bol názoru, že z dôvodu, že bolesť vytrpená žalobcom pri celodennom čakaní na operáciu a v\nsamotnej operácii bola na existujúcej stupnici z možných bolestí tá najhoršia možná (stupeň 9 až 10 na\nstupnici 1 až 10), sprevádzaná ďalšou operáciou o 18 mesiacov, potom je dôvod pre zohľadnenie tejto\nskutočnosti prostredníctvom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť.\n35. Dal do pozornosti, že odškodnenie za bolesť sa podľa § 2 ods. 1 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb. poskytuje aj za odstraňovanie následkov a podľa časti A bod I. ods. 1 prílohy vyhlášky č.\n32/1965 Zb. aj za iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu a bezvládnosti, keď zo znaleckého\nposudku č. 56/2010 a z predložených lekárskych správ mal za preukázané, že medzi prvou a druhou\noperáciou žalobcu uplynulo až 18 mesiacov a druhou operáciou sa odstraňovanie následkov zranení\nžalobcu neskončilo. Po ďalších deviatich mesiacoch bol rozsah pohybu v pravom bedrovom kĺbe takmer\nplný, postupne sa však rozvinula u žalobcu poúrazová artróza pravého bedrového kĺbu s ťažkým\nobmedzením hybnosti. Žalobca preukázal, že sa snažil situácii čeliť liekmi proti bolesti a kúpeľnou\nliečbou (trvale užíva analgetiká - odpoveď na otázku č. 5 v znaleckom posudku č. 56/2010), čo\npreukázal aj početnými dokladmi o predpise a absolvovaní kúpeľnej liečby. Zároveň zo znaleckého\nposudku č. 56/2010 vyplynulo, že bolesti žalobcu sú dlhodobé, chronické. Chronické bolesti mal žalobca\nv bedrových kĺboch, pravom kolene aj bedrovej chrbtici a je v trvalej, teda doživotnej starostlivosti\nortopéda. Bolesti začali nehodou v roku 2002 a trvali aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Iné\nfyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu, ktoré sa považujú tiež za bolesť vyplynuli z odpovede\nznalca na otázku č. 5 znaleckého posudku č. 56/2010, kde uviedol, že bolesti sú u žalobcu hlavne pri\npohybe, pri dlhšom stoji či sedení v aute a pri zmene počasia a po záťaži máva bolesti aj v kľude.\nS poukazom na časť A bod I. ods. 1 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb. konštatoval, že za bolesti sa\npovažujú i závažné psychické zmeny, pričom po nehode bola žalobcovi diagnostikovaná posttraumatická\nstresová porucha, pravidelne navštevoval psychiatra a 12 rokov užíval psychiatrické lieky Frontin a\nTrittico. Žalobca trpel poruchami spánku a útrapy spojené s nehodou mali vážne dôsledky na jeho\npsychiku, čo vyplynulo z doplnenia znaleckého posudku č. 46/2020 a z výsluchu psychiatričky S.. S. A..\n36. Na základe uvedeného dospel k záveru, že z možných fáz, v ktorých sa bolesť môže podľa\nvyhlášky č. 32/1965 Zb. prejaviť, sa táto u žalobcu prejavila vo všetkých týchto fázach, čiže nielen\nv súvislosti so samotným poškodením zdravia pri dopravnej nehode, ktoré boli z hľadiska bolesti\nmimoriadne exponované, ale tiež po samotnej prvej operácii (kde s ohľadom na stupeň bolesti možno\nhovoriť o mučivých stavoch) a aj následne pri jeho liečení (vrátane chirurgickej liečby - odstraňovania\nmateriálu pri druhej operácii) a pri odstraňovaní následkov predmetnej nehody, ktoré pretrvávajú až\ndosiaľ. Súčasne došlo k vzniku bolesti aj tak, že došlo u žalobcu k sťaženiu zdravotnej pohody a to\npsychickými zmenami, ako aj inými fyzickými útrapami a strasťami z obmedzenia pohybu, čo sa považuje\npodľa časti A bod I. ods. 1 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb. tiež za bolesť. Uvedené platí o to viac, že\npodľa vyjadrenia znalca S.. J. je možné u žalobcu vzhľadom na vznik výrazného obmedzenia pravého\nbedrového kĺbu, s výrazným skrátením dolnej končatiny poúrazový vývoj považovať za nepriaznivejší\nnež obvykle. Dôvodil, že pri porovnaní situácie žalobcu so situáciami, o ktoré išlo v rozhodnutiach zo\nsúdnej praxe (viď nižšie) možno konštatovať, že v prípade bolesti ide u žalobcu o podstatne horšiu\nsituáciu, teda žalobca preukázal, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb., ktorý vyžaduje, aby základné odškodnenie za bolesť, zistené v rámci dokazovania na\nhodnotu 489,38 bodu, bolo navýšené nad sumu zodpovedajúcu tomuto bodovému ohodnoteniu, kedy\nza primeraný považoval žalobcom navrhnutý 50-násobok základného bodového ohodnotenia bolesti,\nktorý by zodpovedal sume 48.733,32 eura (50 x 489,38 bodu x 60 Sk/bod). Vzhľadom na premlčanie\nčasti nároku zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy krátenej o premlčanú časť 187,21 eura, a teda k\nzaplateniu sumy 48.546,11 eura.\n37. V súvislosti s nárokom žalobcu na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol,\nže náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov stanovených\nlekárom predstavuje jednorazové odškodnenie za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné\núkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho\nspoločenských úloh (§ 4 ods. 1 vyhlášky\nč. 32/1965), avšak nemožno prehliadnuť, že už základné bodové ohodnotenie (§ 6 ods. 1 vyhlášky č.\n32/1965) zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo\nsvojich možnostiach, napr. vo voľbe povolania, voľbe životného partnera a ďalších spôsoboch osobného\n\nuplatnenia, v možnostiach zúčastniť sa kultúrnej a športovej činnosti či v iných formách spoločenského\nuplatnenia. Primerané zvýšenie podľa\n§ 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 (až na dvojnásobok) potom predpokladá existenciu ďalších skutočností\numožňujúcich záver, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením;\ndopadá na prípady, keď konkrétne skutočnosti vyplývajúce z porovnania zdravotného stavu pred a po\nzranení umožňujú záver, že základné odškodnenie nepostačuje ku kompenzácii dôsledkov zhoršeného\nzdravotného stavu pre životné úkony poškodeného alebo pre uspokojovanie jeho životných a\nspoločenských potrieb a úloh (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1.2008, sp. zn. 4Cdo/29/2007).\nBol názoru, že primerané zvýšenie na dvojnásobok, ktoré predpokladá § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965\nZb. nie je postačujúce, nakoľko u žalobcu malo poškodenie zdravia za následok vznik invalidity v\nproduktívnom veku 44 rokov; invalidita je pritom jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného\nzreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia R 35/2013, uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 29.11.2011, sp. zn. 5Cdo/212/2010). Dodal, že žalobca je vylúčený z výkonu športovej\nčinnosti, ktorú vykonával, čo je tiež dôvod hodný osobitného zreteľa. Pozornosť upriamil aj na to, že\nvýnimočnosť situácie žalobcu vyplynula aj z výsluchu znalca S. J., ktorý uviedol, že u navrhovateľa\nvzhľadom na vznik výrazného obmedzenia pravého bedrového kĺbu, s výrazným skrátením dolnej\nkončatiny o 5 cm, možno tento poúrazový vývoj považovať za nepriaznivejší než obvykle, keď u väčšiny\npacientov v jeho veku nevzniknú tak závažné trvalé následky. Dôvodil, že navýšenie podľa § 6 ods. 2\nvyhlášky by bolo len symbolické a nezodpovedalo by požiadavke primeranosti podľa § 4 ods. 1 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb..\n38. Ďalej sa zaoberal splnením zákonnej podmienky pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie\nspoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Dôvodil, že závažnosť poškodenia\nzdravia nie je sama o sebe dôvodom hodným osobitného zreteľa (rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 5Co/795/2014). Primárne považoval s ohľadom na § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. za\nrelevantné, či poškodenie zdravia žalobcu má preukázateľne nepriaznivé dôsledky (i) pre životné\núkony žalobcu, (ii) pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo (iii) pre plnenie\njeho spoločenských úloh. Dôvodil, že je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady\npre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku\nškodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver či a do akej miery\nboli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti. Odškodnenie\nza sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne\nnepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a\nspoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia\nje preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom\na rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote a jednak sťaženie či dokonca\npriamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho\nsebavzdelávania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/49/2012). Doplnil, že okolnosti hodné\nosobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného, bez ohľadu\nna to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania\nv oblastiach umenia, vedy, športu či politiky, alebo viedol tzv. bežný život (rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 2Cdo/170/2008; rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/380/2013). Vo\nvýnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.) môže\nsúd prvej inštancie sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia\nbez akéhokoľvek obmedzenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/49/2012; uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/46/2018).\n39. Argumentoval, že v konaní boli preukázané nepriaznivé dôsledky pre životné úkony žalobcu. Najmä\nz výsluchov žalobcu a svedkov D. Š., Z. N. M. F.. H. M. zhodne vyplynulo, že zmeny po predmetnej\ndopravnej nehode na strane žalobcu sa prejavujú panickým strachom o rodinu, neustále sa bojí, že\nsa im niečo stane, trpí nespavosťou, je nervózny a nepokojný. Pred nehodou bol žalobca viac veselý,\nteraz je utrápený. Nepriaznivé dôsledky potvrdilo aj znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že\nžalobca pred nehodou nebol obmedzený v pohybe a nemal v zdravotnej dokumentácii žiadny záznam\no ochorení chrbtice, ani kĺbov dolných končatín. Poškodenie zdravia žalobcu pred dopravnou nehodou\nnemalo žiadny vplyv na posudzovanie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože pri\núraze došlo k poškodeniu zdravia žalobcu na tých častiach, ktoré pred úrazom nevykazovali žiadne\nchorobné zmeny. Trvalé následky, ktoré žalobcovi vznikli majú pôvod v závažnosti samotného poranenia,\nnie v chybnej liečbe zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ani nie v nedodržiavaní pokynov\n\nlekárov zo strany žalobcu. Po úraze trpí žalobca poruchou spánku a depresívnou poruchou, je v\ntrvalej starostlivosti ortopéda a psychiatra. Užíva analgetiká, chonroprotektíva, hypnotiká a antidepresíva\nordinované psychiatrom. Súdny znalec predpokladal, že v budúcnosti bude potrebná implantácia\nnáhrady bedrového kĺbu. Žalobca sa môže i naďalej venovať plávaniu a nenáročnému bicyklovaniu,\nnemôže však vykonávať žiadne aktívne pohybové aktivity, pri ktorých sú zaťažované dolné končatiny. Je\nobmedzený aj pri tanci a šoférovaní. Znalec uviedol, že žalobca je v dôsledku obmedzenia pohyblivosti\npravého bedrového kĺbu ťažkého stupňa a skrátenie pravej dolnej končatiny obmedzený vykonávať\nprácu, ktorá vyžaduje fyzickú záťaž a môže vykonávať iba sedavé zamestnanie bez záťaže váhonosných\nkĺbov. Je obmedzený i pri bežných činnostiach ako je obúvanie, neurobí drep. Má ťažkosti pri dlhom\nstoji. Peši dokáže prejsť len krátku vzdialenosť, aj to len s použitím ortopedickej obuvi, prípadne\npaličky. Pri chôdzi napadá na skrátenú pravú dolnú končatinu. Pri dlhšom sedení v aute má bolesti\nv pravom bedrovom kĺbe a bedrovej chrbtici. Má ťažkosti pri nastupovaní a vystupovaní z auta, pri\nchôdzi po schodoch. Je výrazne obmedzený v prácach v domácnosti, záhrade, nemôže tancovať. Všetky\ntieto obmedzenia majú vplyv na jeho duševný stav. Trpí depresiou, má poruchy spánku. Žalobca je\nobmedzený pri najbežnejších činnostiach ako je obúvanie, nemôže dlhšie stáť, peši prejde len krátke\nvzdialenosti, pri chôdzi napáda na skrátenú dolnú končatinu. Nemôže vykonávať žiadne aktivity, pri\nktorých sú zaťažované dolné končatiny (znalecký posudok č. 56/2010, odpovede na otázky č. 12 a 15).\nKvôli zraneniu sa musí žalobca šetriť, nepreťažovať sa a predchádzať komplikáciám.\n40. Poukázal tiež na to, že v konaní boli preukázané aj nepriaznivé dôsledky pre uspokojovanie\nživotných a spoločenských potrieb žalobcu a pre plnenie jeho spoločenských úloh. Žalobca bol v čase\nnehody a aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie živnostníkom, obchoduje s rôznym sortimentom\na podnikateľskú činnosť vykonáva spolu s F.. M.. Po predmetnej nehode ho zdravotné obmedzenia pri\nvýkone podnikania obmedzujú, pretože nemôže dvíhať ťažké bremená a fyzicky sa namáhať, vykonáva\niba ľahšie administratívne činnosti a vybavuje telefonáty. Z výsluchu svedka F.. M. vyplynulo aj to, že ide\no taký znížený výkon činnosti, ktorý by u niekoho iného nebol ochotný tolerovať. Vzhľadom na zranenia\nnemôže nosiť ťažší nákup, nemôže vykonávať dlhé jazdy autom a i pri kratších jazdách musí robiť\nčastejšie prestávky. Pred nehodou sa venoval turistike, chodil na hríby, rodičom pomáhal na záhrade,\nhrával dedinskú ligu vo futbale. Taktiež sa staral o rodinný, resp. záhradný dom (chalupa), kde trávili\nčas, čo robí už len manželka žalobcu, ktorá si musí v prípade potreby na pomoc zavolať niekoho iného.\nS manželkou chodieval do spoločnosti, stretávali sa s ľuďmi, zúčastňovali sa miestnych spoločenských\nudalostí. Po nehode musel žalobca so všetkým prestať a uvedené obmedzenia trvali od nehody v roku\n2002, aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Doplnil, že žalobca sa podrobuje kúpeľnej liečbe, s\nčím mu vznikajú výdavky.\n41. Sumarizujúc uvedené konštatoval, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca utrpel vážny úraz\nv produktívnom veku, naďalej pôsobí ako živnostník v oblasti veľkoobchodu (najmä armatúr), ale jeho\npracovný výkon v dôsledku fyzických a psychických problémov poklesol. Je vyradený zo športového a\nkultúrneho života, nemôže pomáhať rodičom v poľnohospodárskych prácach, nemôže dvíhať ťažké veci,\ndlho cestovať v aute, nemôže vykonávať svoje predošlé hobby (futbal, hríby, chalupárčenie), obmedzili\nsa jeho sociálne kontakty, má komplikácie v psychickej oblasti. Dôvodil, že v prípade obmedzení žalobcu\nsi možno len ťažko predstaviť to, že pri veľkej časti mužskej populácie, predovšetkým vo veku, aký\nmal žalobca v čase dopravnej nehody, by sa obdobné zdravotné ťažkosti prejavili na životnej realizácii\ntakýchto osôb výraznejším spôsobom ako u žalobcu. Uvedené potvrdil aj znalec S.. J. (č. l. 398 spisu),\nktorý uviedol, že u väčšiny pacientov v jeho veku nevzniknú tak závažné trvalé následky. Vzhľadom\nna uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v dôsledku úrazu, kedy utrpel vážne poranenia s\ntrvalými následkami, je značne obmedzený vo všetkých oblastiach svojho života vrátane toho, že má\nproblémy psychického rázu a ide tak o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3\nvyhlášky. Vo vzťahu k ustáleniu primeranosti mimoriadneho zvýšenia odškodnenia poukázal na ustálenú\nrozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/90/2004,\nsp. zn. 4Cdo/29/2007, sp. zn. 3Cdo/182/2005, sp. zn. 2Cdo/27/2008, sp. zn. 2Cdo/170/2008 a sp. zn.\n3Cdo/92/2008), ako aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/200/2013, zo dňa 5.12.2013.\n42. Dôvodil, že uvedené rozhodnutia najvyšších súdnych autorít nie sú konzistentné v kritériách, ktoré\nurčujú jednotlivé násobky základného ohodnotenia a ide o taký významný rozptyl v kritériách, že zo\nsúdnej praxe nie je možné urobiť jednoznačné zovšeobecňujúce kritériá pre posúdenie primeranosti\nžalovaného nároku. Vychádzajúc z uvedeného uviedol, že súdna prax ani pri poškodeniach zdravia\nohodnotených vyšším počtom bodov nepriznáva odškodnenie v rozsahu ako požaduje priznať žalobca\n\n(pri zohľadnení porovnateľnej situácie sa navýšenie pohybovalo medzi 10 až 30 násobkom). Nestotožnil\nsa so žalobcom, že je namieste mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského\nuplatnenia o ďalší 50-násobok (celkom teda na 51-násobok základného bodového ohodnotenia). Mal\nza to, že v danej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965\nZb., ktorý vyžaduje, aby základné odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, zistené v rámci\ndokazovania na hodnotu 457,50 bodu, bolo navýšené, ale za primerané navýšenie nad základné\nbolestné s ohľadom na všetky okolnosti veci považoval 25-násobok základného bodového ohodnotenia\nsťaženia spoločenského uplatnenia, t. j. sumu 22.779,33 eura (25 x 457,50 bodu x 60 Sk/bod). Dodal,\nže nezohľadnil skutočnosti zistené z dokazovania, ktoré sa týkali tvrdení žalobcu o poklese zárobkových\nmožností v súvislosti s podnikaním, pretože prípadné straty na zárobku sa v rámci odškodňovania za\nbolesť v zmysle § 2 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. neodškodňujú a právnu relevanciu vo vzťahu k\nžalovanému nároku nemali ani tvrdenia žalobcu o postoji žalovaného k úhrade vecných výdavkov, ktoré\nvznikajú žalobcovi v súvislosti s kúpeľnou liečbou, nakoľko tieto nároky neboli predmetom sporu.\n43. Uviedol tiež, že žalovaný navrhol vykonať ako dôkaz aj listinu: zápisnicu o výsluchu svedka\n- poškodeného zo dňa 29.7.2002 (ČVS: OÚV-166/2002), ktorý dôkaz však nevykonal, nakoľko\nžalovaný listinu nepredložil. Žalovaný navrhoval aj opakovaný výsluch svedka S.. Č., no vzhľadom na\nnehospodárnosť, keďže svedka už strany mali možnosť vypočuť, daný dôkaz nepripustil (č. l. 117 spisu).\nPoukázal tiež na to, že žalovaný navrhol, aby znalec vypracoval ďalšie doplnenie znaleckého posudku,\nno takto navrhované dokazovanie nevykonal a namiesto toho znalca len vypočul dňa 20.4.2023,\nnakoľko výsluch znalca bola jedna z možností, na ktorú odkázal odvolací súd (t. j. nebolo nevyhnutné\npre naplnenie pokynu odvolacieho súdu vyhotovovať doplnenie znaleckého posudku). K dôkazným\nnávrhom žalobcu uviedol, že žalobca navrhol vykonať výsluch svedka S.. Z. I., s ktorým pravidelne\nhrával futbal a ktorý pôsobí ako tajomník športovej organizácie, aby potvrdil, že s týmto svedkom\npred nehodou pravidelne športoval, pričom tento výsluch taktiež nepripustil (č. l. 86 spisu), pretože ho\npovažoval v kontexte vykonaného dokazovania za nadbytočný. Súd prvej inštancie doplnil, že hodlal\nbez návrhu vykonať dokazovanie doplnením vyšetrovacieho spisu z Okresného riaditeľstva PZ Senica\nČVS: OUV-164/2002, ale tento ani napriek opakovanej žiadosti predložený súdu nebol a napokon ho\npre nadbytočnosť nepovažoval za potrebné oboznámiť. Záverom uviedol, že žalovaný na preukázanie\nsvojich tvrdení predložil viacero súdnych rozhodnutí, avšak z týchto zistil, že sa netýkali strán konania\nv prejednávanej veci, alebo sa netýkali veci samej, keď išlo o rozhodnutia, ktoré boli výsledkom\ndokazovania v iných veciach, pričom s poukazom na Čl. 11 ods. 4 Základných princípov C. s. p.\nzdôraznil, že súd nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré vyšli najavo v iných konaniach a s právnou\nstránkou týchto rozhodnutí sa vyporiadal v rozhodnutí vo veci samej.\n44. Na uvedenom základe, za použitia § 96 ods. 1 O. s. p., § 145 ods. 2 a § 470 ods. 2 C. s. p., § 100, §\n106, § 427 ods. 1, ods. 2, § 431, § 441, § 444 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004\nZ. z., § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 2 ods. 1, ods. 2\npísm. c), ods. 3, § 4 ods. 1, § 6, § 7 a § 9 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a časti A bod I. ods. 1 a\nods. 6 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb., súd prvej inštancie konanie v časti žaloby o zaplatenie sumy\n8.575,99 eura zastavil (výrok I.), žalobcovi priznal sumu 71.325,43 eura (výrok II.) a vo zvyšku 22.916,75\neura (ktorá zahŕňala aj premlčanú časť istiny 187,21 eura) žalobu zamietol (výrok III.).\n45. O trovách konania rozhodol podľa § 262 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal\nproti žalovanému plnú náhradu trov konania, ktorá sa bude posudzovať z výšky priznaného nároku\na podľa § 262 ods. 1, § 470 ods. 1, ods. 2 C. s. p. v spojení s § 148 ods. 1 O. s. p. štátu priznal\nnáhradu vynaložených trov konania s tým, že túto bude povinný uhradiť žalovaný v rozsahu 100 %.\nOzrejmil, že v prípade časti žaloby o zaplatenie istiny vo výške 8.575,99 eura z procesného hľadiska\nžalobca zavinil zastavenie konania tým, že voči žalovanému vzal žalobu späť, resp. zmenil žalobu tak,\nže voči žalovanému sa domáhal menšej sumy než žiadal pôvodne v žalobe. Uviedol, že špecifickými\nokolnosťami v danej veci bolo, že rozhodoval o nároku, ktorý závisel od úvahy súdu prvej inštancie a v\ntakýchto prípadoch sa uplatňuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní. Dal do pozornosti, že\npodľa Ústavného súdu SR súčasná právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu\nv konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku\nalebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy (sp. zn. I.\nÚS 56/2017). Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od\núvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne\nneúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž\n\nad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo\nznaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné\na čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté.\nVýška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca (nález Ústavného súdu SR sp. zn.\nIII. ÚS 475/2018). Dodal, že zo súdneho spisu (č. l. 232, 361 a 407) vyplynulo, že štátu vznikli trovy\npribratím znalca S.. S. J., ktoré neboli kryté preddavkom strán na trovy dôkazu. Spolu s ustanovením\nznalca a s vykonaním znaleckého dokazovania štát, podľa právnej úpravy účinnej v čase nariadenia\nznaleckého dokazovania (t. j. za účinnosti\nO. s. p.), oprávnene očakával, že bude mať právo podľa § 148 ods. 1 O. s. p. na rozhodnutie o náhrade\ntrov štátu, ktoré bude platiť prípadný neúspešný účastník konania a to podľa výsledkov konania. Do\ntohto legitímneho očakávania štátu nemôže byť zasiahnuté s poukazom na § 470 ods. 2 C. s. p. ani\npotom, čo došlo k účinnosti Civilného sporového poriadku.\n46. Vzhľadom na to, že žalobca bol od súdneho poplatku oslobodený, považoval za dôvodné podľa §\n2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. zaviazať žalovaného k úhrade súdneho poplatku, nakoľko\nžalovaný nebol oslobodený od súdneho poplatku, a to v pomernej časti k časti, v ktorej žalovaný úspešný\nnebol. Výšku súdneho poplatku určil podľa § 7 ods. 1 prvá veta a položky 1 písm. a) prílohy zákona\nč. 71/1992 Zb. vo výške 6 % z priznaného nároku zaokrúhleného nadol (71.325 eur), čo bez potreby\nzaokrúhliť vypočítaný poplatok (4.279,50 eura) podľa § 7a písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. na celé\neuro nadol zodpovedá konečnej výške súdneho poplatku vo výške 4.279,50 eura. O splatnosti súdneho\npoplatku v lehote troch dní rozhodol v súlade s § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.\n47. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie\nv napadnutej časti zmeniť a v plnom rozsahu žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení\na právnych argumentov jeho odvolania (§ 393\nods. 2 C. s. p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne právne posúdenie veci.\n48. Stotožnil sa so skutkovým stavom zisteným v súvislosti s nárokom na zvýšenie odškodnenia\nza sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak namietal záver súdu prvej inštancie, ktorý považoval\nza primeraný 25-násobok základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia,\npričom v plnej miere zotrval na tom, že vykonané dokazovanie odôvodňuje zvýšenie uvedeného\nodškodnenia na 50-násobok. Poukázal na to, že aby sa jeho stav nezhoršoval, musí absolvovať\nrehabilitácie a predpísanú kúpeľnú liečbu, ktoré spolu s nevyhnutným cestovným predstavujú nemalé\nčasové a finančné náklady. Zdôraznil, že skutočnosť, že nie je pripútaný na lôžko alebo vozík je len\nvýsledkom jeho extrémnej odhodlanosti a bojovnosti. Dôvodil, že zo súdom prvej inštancie citovaných\nrozhodnutí nemožno vychádzať, pretože v prejednávanej veci je prítomná okolnosť, ktorá nebola v\nuvedených rozhodnutiach daná a tou je doba, ktorá uplynula medzi nehodou a rozhodnutím súdu\nprvej inštancie a ktorá mala zásadný dosah na (reálnu) výšku odškodnenia. Poukázal na to, že k\nnehode prišlo dňa 27.7.2002 a súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 15.5.2023, medzi nehodou\na rozhodnutím teda uplynulo 21 rokov, ktorú dĺžku mu však v žiadnom prípade nemožno pričítať,\nkeďže v konaní bol aktívny. Dal do pozornosti, že v čase nehody predstavoval jeden bod (pre účely\nvýpočtu náhrady) podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. sumu 60 Sk, z ktorej súd prvej inštancie aj vychádzal.\nZdôraznil, že suma 60 Sk zodpovedá približne dvom eurám, pričom suma jedného bodu v uplynulých\n21 rokoch postupne narastala na mnohonásobok jej vtedajšej hodnoty. Doplnil, že náhrada za sťaženie\nspoločenského uplatnenia by nemala byť iba formálna, ale reálne účinná a mala by pomôcť zmierniť\nsťaženie spoločenského uplatnenia a to v čase vyhlásenia rozsudku, pretože súd prvej inštancie vždy\nvychádza zo skutkového stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozhodnutia. Bol názoru, že otázku\nnáhrady nemožno zúžiť len na porovnanie násobkov náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, keď\nvzhľadom k narastajúcej hodnote bodu a naopak súčasne klesajúcej hodnote meny v dôsledku inflácie,\n25-násobok priznaný v konaní začatom a skončenom do roku 2012 predstavuje vyššiu reálnu náhradu\nnež 50-násobok požadovaný žalobcom v roku 2023, poukázal teda na zníženie reálnej náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia ako dôsledku dlhého súdneho konania kombinovaného s nízkou\nhodnotou bodu a znehodnotením meny (inflácia).\n49. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku v časti o zaplatenie 46.822,47 eura (časť výroku II.) a súvisiacim\nvýrokom (IV.,V. a VI.) podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej\nčasti zmeniť a znížiť výšku priznanej náhrady. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych\nargumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na\n\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n50. Namietal záver súdu prvej inštancie o stanovení celkového násobku priznaného mimoriadneho\nnavýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, keď mal za to, že tieto mali\nbyť priznané v nižšej sume. Uviedol, že vzhľadom na dĺžku predmetného konania, za ktorú však\nnijako nezodpovedá, s ohľadom na hospodárnosť konania, pri zohľadnení všetkých okolností daného\nprípadu, pristúpil k výplate sumy súhrnne vo výške 24.502,96 eura (mimoriadne navýšenie za bolesť\nvo výške 12.670,66 eura a mimoriadne navýšenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške\n11.832,30 eura), ktoré predstavuje mimoriadne navýšenie náhrady za bolesť, ako aj náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia v rozsahu 13-násobku (každý z nárokov), vychádzajúc z počtu bodov\nuvedených v znaleckom posudku č. 56/2010. Dodal, že uvedené sumy by zodpovedali súčasnému\nodškodňovaniu bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.\n51. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého bolesť bola prítomná vo všetkých\nmožných fázach, v ktorých sa bolesť môže prejaviť a išlo tak o extrémne vytrpenú bolesť, ktorá\nvyžadovala priznanie 50-násobného navýšenia základného ohodnotenia bolesti, nakoľko vyhláška\nmožné fázy bolesti nepomenúva, ale uvádza, za čo sa poskytuje odškodnenie v rámci odškodnenia za\nbolesť a čo sa považuje za bolesti. S poukazom na § 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. dôvodil, že pri bolesti\nsa odškodňuje akútna fáza bolesti, ktorá sa bodovo ohodnotí a zaznamená do lekárskeho posudku, v\nprípade novej bolesti (ako bol v tomto prípade výber osteosyntetického materiálu) sa bolesť, ako nová\nakútna bolesť opäť oboduje a následne odškodní, tak ako tomu bolo v posudzovanom prípade. Súd\nprvej inštancie však zahrnul do dôvodnosti mimoriadneho navýšenia bolesti aj okolnosti, ktoré sú už tzv.\nnásledkom úrazu, liečenia a ktoré sa zohľadňujú v rámci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia,\navšak nie bolesti. Pri následkoch, ktoré zahrnul do bolesti uviedol, že žalobca je v doživotnej starostlivosti\nortopéda, postupne sa žalobcovi rozvinula poúrazová artróza pravého bedrového kĺbu, lieky proti bolesti\nmusí užívať i v súčasnosti a pod.. Namietal, že súd prvej inštancie zohľadnil pri mimoriadnom navýšení\nnáhrady za bolesť i psychické zmeny žalobcu, tzv. diagnostikovanú posttratumatickú stresovú poruchu,\npravidelné navštevovanie psychiatra a užívanie psychiatrických liekov. Zdôraznil, že psychické zmeny,\nako diagnostikovaná posttraumatická porucha, sú následkami úrazu a odškodňujú sa v rámci sťaženia\nspoločenského uplatnenia, ale nie bolesti. Lekárske správy na posúdenie psychických ťažkostí boli\nvypracované psychiatrom S.. A. v roku 2005 (3. roky po dopravnej nehode) a následne boli tieto ťažkosti\ni bodovo ohodnocované v lekárskom posudku na 700 bodov sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré\nboli žalobcovi zo strany žalovaného plne uhradené. Uvedené psychické poruchy s prihliadnutím na\nrok vyšetrení, ako aj na fakt, že ide následok riešený v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia,\nnemôžu byť súčasťou kritérií odôvodňujúcich navýšenie náhrady za bolesť. Bol názoru, že nemožno\nspojiť psychické ťažkosti (vyšetrované v roku 2005) s akútnou fyzickou bolesťou a k nej sa viažucou\npsychickou nepohodou a psychickými útrapami počas úrazu a jeho liečenia. Dodal, že zistené psychické\nťažkosti ohodnotené 700 bodmi nie sú predmetom súdneho konania v prejednávanej veci.\n52. Zdôraznil, že samotné bodové hodnotenie bolesti zohľadňuje daný zdravotný stav a všetko, čo\nštandardne (bežne) súvisí s touto bolesťou, teda aj psychickú nepohodu a útrapy z obmedzenia pohybu\npodľa prílohy A. bod I. ods. 1 vyhlášky 32/1965 Zb., a teda závažnosť poranení a ich liečba a všetky s tým\nsúvisiace strasti (fyzické, psychické) sú premietnuté do bodového ohodnotenia vypracovaného lekárom\nv lekárskom posudku. Z uvedeného teda vyplýva, že už základné bodové hodnotenie odškodnenia za\nbolesť zahŕňa náhradu za bolesť toho ktorého zranenia, teda takú bolesť, ktorou sú postihovaní všetci\npoškodení s rovnakým alebo porovnateľným zranením. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 3Co/129/2015, zo dňa 31.5.2018 a mal za to, že uvedené môže slúžiť ako určité vodítko\npri posudzovaní dôvodnosti mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolesti. Bol názoru, že v konaní nebola\npreukázaná 50-násobne väčšia a intenzívnejšia bolesť žalobcu v porovnaní s pacientami s obdobnými\nzraneniami a ich liečbou, a ani komplikovanejšia liečba žalobcu v porovnaní s pacientami obdobných\nzranení. Bol názoru, že užívanie liekov proti bolesti do súčasnosti nie je kritériom, ktoré by odôvodňovalo\nnavýšenie náhrady za bolesť v takej vysokej miere, keďže absentuje dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že\nužívanie analgetík nie je potrebné po 20-tich rokoch od obdobného úrazu a liečenia. Mal za to, že\nzvýraznenie skutočnosti dvoch operácií nie je namieste vo vzťahu k tak výraznému mimoriadnemu\nzvýšeniu odškodnenia, nakoľko nebolo preukázané, že by pri danom type zlomeniny nešlo o bežný\npostup, keď sa vloží osteosyntetický materiál a po určitom čase sa plánovanou operáciou vyberie.\nDruhá operácia nebola reoperáciou, ktorou by sa korigoval nepriaznivý priebeh liečby alebo výsledok\n\nprvej operácie, ale išlo o výber osteosyntetického materiálu, ktorý bol naviac hodnotený osobitnou\npoložkou posudku, a teda sa prejavil v bodovom hodnotení. U žalobcu neboli konštatované pooperačné\nkomplikácie a doba hospitalizácií v nemocnici (13 dní po úraze a následne 5 dní v súvislosti s výberom\nosteosyntetického materiálu) sa nevymyká dobe hospitalizácie potrebnej pre liečbu daného úrazu.\n53. Mal za to, že vyplatenie mimoriadneho odškodnenia za bolesť vo výške 12.670,66 eura, čo\npredstavuje 13-násobné navýšenie náhrady za bolesť je primerané a spravodlivé. Namietal tiež\nkonštatovanie súdu prvej inštancie, že odvolací súd citoval rozhodnutie\nR 48/2004 nesprávne, keď vynechal slovíčko „predovšetkým“. Zdôraznil, že súd prvej inštancie\nopomenul odcitovať celé konštatovanie odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že mimoriadne zvýšenie\nnáhrady za bolesť treba vyvodzovať z okolností vymedzených v bode I ods. 6 prílohy vyhlášky č.\n32/1965 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na\nprimerané zmiernenie následkov; odvolací súd tak cez rozhodnutie Najvyššieho súdu SR reagoval najmä\nna potrebu zohľadnenia vyčerpania zákonných možností na navýšenie odškodnenia za bolesť.\n54. Dôvodil, že už základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje náhradu za\npreukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojenie jeho životných a\nspoločenských potrieb, teda obmedzenia v bežnom živote sú zahrnuté už v tomto základnom bodovom\nhodnotení a súd prvej inštancie nie objektívne priznal navýšenie o 25-násobok základného bodového\nohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Uviedol, že súd prvej inštancie sa dopustil aj číselného\npochybenia, keď ako výsledný počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia určený znaleckým\nposudkom č. 56/2010 uviedol počet bodov 457,50, pričom z daného posudku vyplýva počet bodov\n457 (teda omyl je v rozsahu 0,50 bodu). Podotkol, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia vymenoval rozhodnutia zo súdnej praxe, avšak pri uvedených rozhodnutiach išlo o priznanie\nbuď porovnateľných (sp. zn. 3Cdo/161/2008, sp. zn. 9Co/200/2013) alebo prevažne nižších násobkov\nako v posudzovanom prípade, napriek tomu, že základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského\nuplatnenia bolo vyššie ako v prípade žalobcu (sp. zn. 5Cdo/49/2012, sp. zn. 3Cdo/182/2010, sp. zn.\n5Cdo/142/2007, sp. zn. 3Cdo/92/2008). Bol názoru, že viac ako 20-násobné navýšenie odškodnenia\nza sťaženie spoločenského uplatnenia prislúcha prípadom, keď je poškodený vplyvom úrazu takmer\nvyradený zo života a jeho uplatnenie v spoločnosti je viacmenej stratené (napr. rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 4Cdo/29/2007).\n55. Mal za to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca sa v obmedzenej miere vrátil\ndo spoločenského života, preto pristúpil k výplate mimoriadneho navýšenia sťaženia spoločenského\nuplatnenia vo výške 13-násobku odškodnenia (457 bodov x 60Sk á bod x 13 násobné zvýšenie\n= 356.460 Sk = 11.832,30 eura), ktorú považoval za primeranú okolnostiam. Dal do pozornosti, že\nžalobca nie je plne invalidný s nemožnosťou vykonávať pracovné aktivity, nie je imobilný a odkázaný na\nstarostlivosť tretej osoby. Zaradil sa späť do spoločenského života, môže šoférovať motorové vozidlo na\nkratšiu vzdialenosť, pri bežných činnostiach je plne sebestačný, nie je odkázaný na pomoc inej osoby i v\nsúčasnej dobe (dôchodkový vek) naďalej podniká, môže sa v primeranej miere venovať športom, ktoré\nsú mu odporúčané i v rámci rehabilitácie. Namietal tvrdenie súdu prvej inštancie, že u žalobcu malo\npoškodenie zdravia za následok vznik invalidity v produktívnom veku 44 rokov a uviedol, že žalobca\nbol na čiastočnom invalidnom dôchodku (jeho miera sa nezvýšila po nehode) už pred nehodou, a to\nod roku 1991 z dôvodu úrazu na pravej ruke. Vzhľadom na invaliditu už pred dopravnou nehodou bol\nžalobca obmedzený z plnohodnotného života už pred úrazom (fyzické práce s náradím, obmedzenia pri\nniektorých športoch a pod.).\n56. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na svojom odvolaní. Nad rámec uvedeného\nuviedol, že dňa 31.5.2023 mu žalovaný uhradil sumu 24.502,96 eura, čo uviedol aj žalovaný v podanom\nodvolaní, keď tvrdil, že uhradil 13-násobok odškodnenia za bolesť a 13-násobok odškodnenia za\nsťaženie spoločenského uplatnenia. Nakoľko žalovaný v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie v časti\nvýroku II. napadnutého rozsudku, podľa ktorého má povinnosť zaplatiť sumu 46.822,47 eura a vo\nzvyšnej časti odvolanie nepodal, bol názoru, že výrok II. napadnutého rozsudku v časti 24.502,96\neura už nadobudol právoplatnosť. Opakovane uviedol, že v prejednávanej veci sú dané okolnosti\nhodné osobitného zreteľa, vymykajúce sa z bežného rámca bolestí vyvolaných poškodením zdravia,\nodôvodňujúce 50-násobné a nie 13-násobné zvýšenie odškodnenia bolestného. Dal do pozornosti, že\npsychické útrapy jednoznačne spadajú pod pojem bolesť (k čomu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 5Cdo/142/2007), ako aj na súdom prvej inštancie zistený skutkový stav týkajúci sa\nuplatneného nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného. Zároveň bol názoru, že v prejednávanej veci\n\nsú dané aj dôvody na zvýšenie náhrady spoločenského uplatnenia o 50-násobok, kde odkázal na dôvody\nuvedené v ním podanom odvolaní.\n57. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\nC. s. p.), preskúmal rozsudok v napadnutých častiach, prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania\nsi nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je\nv napadnutom zamietajúcom výroku, v napadnutej časti vyhovujúceho výroku, ako aj v súvisiacich\nvýrokoch o trovách konania vecne správny a preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil a v\nčasti napadnutého výroku o uložení povinnosti úhrady súdneho poplatku dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného je potrebné odmietnuť [§ 386 písm. c) C. s. p.]. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.11.2024\n(§ 219 ods. 3 C. s. p.).\n58. Na ozrejmenie odvolací súd uvádza, že žalovaný podal odvolanie proti vyhovujúcemu výroku\nrozsudku súdu prvej inštancie len v časti povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 46.822,47 eura, pričom\nsúd prvej inštancie žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy celkovo 71.325,43 eura. Z uvedeného\ndôvodu odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu v súvislosti s odvolaním žalovaného rozsudok\nsúdu prvej inštancie len v odvolaním takto napadnutom rozsahu, keď vo zvyšnej časti vyhovujúceho\nvýroku (24.502,96 eura) rozsudok súdu prvej inštancie už nadobudol právoplatnosť.\n59. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n60. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa\nvyhodnotenia skutkových okolností a záveru o výške mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie\nspoločenského uplatnenia, ako aj vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalovaného týkajúcim\nsa vyhodnotenia skutkových okolností a záveru o výške mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za\nbolesť a tiež mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia odvolací súd\npodotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie\nskutkových a právnych okolností vedúcich k priznaniu 50-násobku základného bodového ohodnotenia\nbolesti a vo výške a 25-násobku základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia,\nako aj k zamietnutiu uplatneného nároku nad priznanú sumu.\n61. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení\nstrán konania. S argumentami strán konania sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia\npodrobne vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na\nvšetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia.\n62. Ťažiskom odvolacej argumentácie žalobcu, ktorý odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v\nčasti, v ktorej zamietol žalobu vo zvyšku o zaplatenie sumy 22.916,75 eura, bola námietka nesprávneho\nprávneho posúdenia výšky priznaného mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského\nuplatnenia v dôsledku nezohľadnenia výnimočnej okolnosti v prejednávanej veci, spočívajúcej v\nskutočnosti, že od dopravnej nehody, pri ktorej žalobca utrpel predmetné poškodenie zdravia, uplynulo v\nčase rozhodnutia súdu prvej inštancie už 21 rokov, pričom hodnota bodu podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.\npredstavovala v čase nehody iba sumu 60 Sk, ktorá už v súčasnosti v dôsledku inflácie nezodpovedá\nkritériám spravodlivého a reálneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.\n63. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak\npoškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre\nuspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh\n(ďalej len „následky“). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe\n\nnásledkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného\nuplatniť sa v živote a spoločnosti.\n64. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa\nvychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.\n65. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému\nlekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom\nbol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia\nobmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,\npolitickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom\nsa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie\nlekára podľa § 10.\n66. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského\nuplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.\n67. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie\nspoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000 Sk; z toho\nodškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk.\n68. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd\nodškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu\nustanovenú v odsekoch 1 a 2.\n69. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúca v subsumovaní zisteného skutkového stavu pod\npríslušnú právnu normu, čo vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Právne posúdenie je\nnesprávne, ak sa súd dopustí pri tejto činnosti omylu, tzn. keď na správne zistený skutkový stav aplikuje\nnesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne\ninterpretoval, alebo ak zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery.\n70. V zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie (s ktorou sa odvolací súd už stotožnil v uznesení č.\nk. 3Co/129/2015-679, zo dňa 31.5.2018), rozhodnou skutočnosťou na ustálenie aplikability právneho\npredpisu v prejednávanej veci bola skutočnosť, kedy nastal samotný úraz (dňa 27.6.2002), teda\nrelevantný právny predpis v danej veci predstavuje vyhláška č. 32/1965 Zb., v zmysle § 7 ods. 1 ktorej\nbola výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia určená sumou 60 Sk za\njeden bod. Na základe uvedeného aj s poukazom na § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý zrušil\nvyhlášku č. 32/1965 Zb. a podľa ktorého na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku\núrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona\nsa vzťahujú doterajšie predpisy, odvolací súd konštatuje, že pri posudzovaní nároku žalobcu súd prvej\ninštancie subsumoval zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu.\n71. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj keď posúdenie výšky priznaného mimoriadneho zvýšenia\nodškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.\nponechané na úvahu súdu, táto úvaha nemôže byť svojvoľná, keď právny predpis rámcovým určením\npredpokladov pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a pre vznik nároku na jej zvýšenie\nzároveň stanovil hľadiská, ktoré je nevyhnutné zohľadňovať.\n72. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia je namieste, ak poškodenie zdravia má\npreukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život (životné úkony poškodeného a uspokojovanie jeho\nživotných potrieb) a tiež pre uplatnenie poškodeného v spoločnosti, pričom uvedené hľadiská súd\nprvej inštancie pri náležite zistenom skutkovom stave ako aj zistených záveroch rozhodovacej praxe\nnajvyšších súdnych autorít zohľadnil (odseky 77 až 84 napadnutého rozsudku) a svoj záver o\nzodpovedajúcej výške mimoriadneho zvýšenia daného nároku na 25-násobok základného bodového\nohodnotenia aj adekvátne odôvodnil (odsek 87 napadnutého rozsudku), s ktorými úvahami sa odvolací\nsúd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.\n73. Vychádzajúc z uvedených právnych východísk je odvolací súd názoru, že plynutie času v podobe\ndĺžky konania a jeho vplyv na hodnotu bodu v dôsledku inflácie nepredstavuje okolnosť, ktorá by bola\n\nvzhľadom na vyhláškou č. 32/1965 Zb. stanovené hľadiská relevantná pre posudzovanie výšky nároku\nna mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.\n74. Za potrebné považuje v tomto smere poukázať aj na skutočnosť, že hoci následky poškodenia\nzdravia u žalobcu boli nesporné a odôvodňujúce mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie\nspoločenského uplatnenia, výšku tohto mimoriadneho zvýšenia je nutné posudzovať aj s ohľadom na\ncelé možné spektrum nepriaznivých dôsledkov pre život a uplatnenia v spoločnosti, keď výrazné (napr.\nžalobcom uplatňované 50-násobné) zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia patrí\nprípadom, kedy je poškodený vplyvom následkov úrazu takmer vyradený zo života, pričom u žalobcu\nk takýmto následkom nedošlo.\n75. Na margo odvolacej argumentácie žalobcu odvolací súd dodáva, že aj v prípade rozhodovacej praxe\nnajvyšších súdnych autorít, na ktorú súd prvej inštancie poukázal v napadnutom rozsudku išlo o prípady,\nkedy medzi dobou, kedy prišlo k poškodeniu zdravia a právoplatným rozhodnutím vo veci uplynula doba\nviacerých rokov, hoci aj nie v dĺžke, ktorá bola v prejednávanej veci.\n76. Sumarizujúc uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil\nokolnosti a posúdil primeranosť mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského\nuplatnenia na 25-násobok základného bodového ohodnotenia a v prevyšujúcej výške predmetného\nnároku tento zamietol, pričom dodáva, že proti zamietnutiu v časti premlčaného nároku na zvýšenie\nodškodnenia za bolesť v sume 187,21 eur (odsek 65 napadnutého rozsudku) žalobca neprodukoval v\npodanom odvolaní žiadnu argumentáciu.\n77. S poukazom na vyššie uvedené neobstojí ani námietka žalovaného o neprimeranosti 25-násobného\nzvýšenia základného bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súdom prvej\ninštancie, keď žalovaný považoval za dôvodné priznanie len 13-násobného zvýšenia základného\nbodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré aj po vyhlásení\nnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (dňa 31.5.2023 - podľa vyjadrenia žalobcu k odvolaniu\nžalovaného) žalobcovi uhradil.\n78. Žalovaný svoju námietku založil na opätovnom zaradení sa žalobcu do spoločenského života,\nkeď zdôraznil existujúce možnosti žalobcu a jeho sebestačnosť. Pri posúdení primeranosti výšky\nzvýšenia je však nutné vychádzať nielen z vyhodnotenia existujúcich možností a schopností žalobcu\npo liečbe poškodení, spôsobených v danom prípade dopravnou nehodou, ale aj z negatívnych\nnásledkov poškodenia zdravia. Až posúdením všetkých uvedených hľadísk je možné zistiť mieru\nnepriaznivých následkov pre život poškodeného a jeho uplatnenie v spoločnosti, pričom zo zisteného\nskutkového stavu vyplynulo, že žalobca sa do spoločenského života zaradil s obmedzeniami, ktoré\npodľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú záver o primeranosti 25-násobku odškodnenia za sťaženie\nspoločenského uplatnenia.\n79. V nadväznosti na ďalšiu odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd konštatuje, že neobstojí\nani námietka, že žalobca bol obmedzený v plnohodnotnom živote už pred predmetnou dopravnou\nnehodou a to z dôvodu úrazu na pravej ruke v roku 1991. Pri posudzovaní sťaženia spoločenského\nuplatnenia je nutné vychádzať z posúdenia následkov vzniknutých v príčinnej súvislosti s poškodením\nzdravia, ktoré nárok založilo, pričom následok obmedzenia v plnohodnotnom živote bol u žalobcu\nkonštatovaný v príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 27.6.2002.\nV súvislosti s uvedeným súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že poškodenie zdravia\nžalobcu pred dopravnou nehodou nemalo žiaden vplyv na posudzovanie odškodnenia sťaženia\nspoločenského uplatnenia, pretože pri úraze došlo k poškodeniu zdravia na tých častiach, ktoré pred\núrazom nevykazovali žiadne chronické zmeny.\n80. Taktiež ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného, že sa súd prvej inštancie\ndopustil číselného pochybenia, keď ako výsledný počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia\nurčený znaleckým posudkom č. 56/2010 uviedol 457,50 bodov, keď z posudku mal vyplynúť počet\nbodov 457. Z obsahu spisového materiálu (č. l. 219 spisu) vyplynulo, že znalec S.. S. J. v predmetnom\nposudku ohodnotil v odpovedi na otázku č. 1 sťaženie spoločenského uplatnenia, kde obodoval položky\n391c, 387, 394a a 431a, ktorých matematický súčet predstavuje spolu 457,50 bodov (300+62,5+50+45).\nAj keď znalec uviedol pod uvedenými položkami, že spolu predstavujú počet 457 bodov, je zrejmé,\n\nže uvedená sumárna hodnota nepredstavuje reálny matematický súčet obodovaných položiek a teda\nide o zrejmú chybu v počítaní, keď správna hodnota znalcom uvedeného bodového hodnotenia\nsťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje spolu 457,50 bodov, z ktorej súd prvej inštancie aj pri\nposudzovaní vychádzal (odsek 18 napadnutého rozsudku).\n81. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného týkajúcej sa mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za\nbolesť hodno uviesť, že v zmysle § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sa odškodnenie za bolesť poskytuje\nza bolesti spôsobené nielen poškodením na zdraví, ale aj jeho liečením alebo odstraňovaním jeho\nnásledkov. Súd prvej inštancie preto správne do dôvodnosti mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolesti\nzahrnul aj okolnosti súvisiace s odstraňovaním následkov poškodenia na zdraví u žalobcu (doživotná\nstarostlivosť u ortopéda, rozvinutie poúrazovej artrózy, užívanie liekov proti bolesti až do súčasnosti a\npod.) a nemožno priznať dôvodnosť námietke žalobcu, že uvedené okolnosti sa majú zohľadňovať len\nv rámci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorého hľadiská sú vyhláškou č. 32/1965 Zb.\njasne stanovené.\n82. Podľa časti A bod I ods. 1 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb. sa za bolesti považuje aj sťaženie\nzdravotnej pohody, kam patria aj závažné psychické zmeny, preto sa odvolací súd nestotožnil ani s\nargumentáciou žalovaného, ktorý namietol zohľadnenie posttraumatickej stresovej poruchy žalobcu\n(odsek 75 napadnutého rozsudku) pri posudzovaní nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia\nbolestného, čo samozrejme nevylučuje uplatnenie si nároku na odškodnenie za stratu spoločenského\nuplatnenia vo vzťahu k uvedenej diagnóze, s ohľadom na hľadiská skúmané v rámci uvedeného nároku,\nktorý však nebol predmetom tohto konania. Najmä z výsluchu psychiatričky S.. S. A. vyplynulo, že v\ndôsledku uvedenej diagnózy došlo k sťaženiu zdravotnej pohody žalobcu vzhľadom na jej dlhodobé\ndopady v podobe psychického utrpenia (úzkosti, vysoká emočná tenzia, desivé sny, úľakové reakcie,\npodráždenosť), pričom zo spisového materiálu (znaleckého posudku\nč. 46/2020) vyplynula jednoznačná súvislosť predmetných psychických ťažkostí s dopravnou nehodou,\npri ktorej žalobca utrpel poškodenie zdravia.\n83. Hoci možno súhlasiť so žalovaným, že v rámci základného bodového ohodnotenia jednotlivých\npoložiek odškodnenia za bolesť sa zohľadňuje zdravotný stav poškodeného vrátane sťaženia zdravotnej\npohody, mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného reflektuje práve situácie, keď intenzita,\ndlhodobosť a rozsiahlosť sťaženia zdravotnej pohody presahuje primeranú mieru zodpovedajúcu\nzákladnému bodovému ohodnoteniu príslušných položiek odškodnenia za bolesť, tak ako tomu bolo aj\nv prejednávanej veci.\n84. Odvolací súd dáva do pozornosti, že podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. odškodnenie za\nbolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním\njeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za\nbolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. K námietke žalovaného v\nsúvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.2.2002, sp. zn. 5Cdo/117/2000 (R 48/2004), že\nv prejednávanej veci nebola posudzujúcimi subjektami ani zvýšená náhrada za bolesť na dvojnásobok\nzákladnej sadzby pre nezistenie splnenia zákonných podmienok v zmysle časti A bod I ods. 7 prílohy\nvyhlášky č. 32/1965 Zb., odvolací súd v zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie, s poukazom na\nprávne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/49/2012, ktoré nie sú v rozpore\ns právnymi závermi obsiahnutými v rozhodnutí R 48/2004 a s poukazom na požiadavku primeranosti\nodškodnenia za bolesť konštatuje, že mimoriadne zvýšiť možno aj také bodové ohodnotenie, ktoré\nnebolo navýšené podľa časti A, bod I ods. 6 a ods. 7 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb..\n85. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dodáva, že neušlo jeho pozornosti, že právny záver súdu\nprvej inštancie o nemožnosti aplikácie ustanovenia časti A bod I ods. 6 prílohy vyhlášky č. 32/1965\nZb. pri skúmaní okolností odôvodňujúcich mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť nezodpovedal\nskutkovým zisteniam súdu prvej inštancie, H. S.. J. pri hodnotení bolestného v znaleckom posudku č.\n56/2010 zvýšil bolestné o polovicu z dôvodu uvedeného v časti A bod I ods. 6 písm. b) za opakované\ntransfúzie, injekcie a infúzie pri operáciách (odsek 17 napadnutého rozsudku), pričom však v zmysle jeho\nvýpovede (č. l. 398 spisu) neboli splnené podmienky na zvýšenie hodnotenia bolestného na dvojnásobok\nstanovené v časti A bod I ods. 7 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Nakoľko však žalobca nezaložil svoju\nargumentáciu o dôvodnosti nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolestné na danej okolnosti\nodôvodňujúcej zvýšenia bolestného o polovicu, uvedené nemalo vplyv na správnosť záverov súdu\n\nprvej inštancie o opodstatnenosti daného nároku žalobcu z iných dôvodov, ani na správnosť záverov o\nprimeranosti súdom prvej inštancie určenej výšky mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť.\n86. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že bolesti žalobcu pri oboch operáciách, pri ktorých sa\nodstraňovali následky poškodenia zdravia pri predmetnej dopravnej nehode, boli mimoriadne intenzívne\na žalobca doposiaľ trpí chronickými bolesťami v dôsledku pretrvávajúcich následkov poškodenia zdravia\npri predmetnej dopravnej nehode vyžadujúcimi stále užívanie analgetík, preto napriek žalovaným\nnamietanému nenaplneniu podmienok uvedených v časti A, bod I ods. 7 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.\nby priznaním len základného bodového ohodnotenia bolesti nebola splnená vyššie uvedená podmienka\nprimeranosti odškodnenia za bolesť, s čím sa napokon stotožnil aj žalovaný, keď žalobcovi uhradil\nmimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 13-násobku základného bodového ohodnotenia\nbolesti.\n87. K žalovaným namietanému zohľadneniu dvoch operácií žalobcu pri posúdení primeranosti výšky\nmimoriadneho odškodnenia za bolesť odvolací súd uvádza, že absolvovanie dvoch operácií predstavuje\nrelevantnú okolnosť pri uvedenom posudzovaní, nakoľko odškodnenie za bolesť sa poskytuje aj za\nodstraňovanie následkov poškodenia zdravia (§ 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb.), keď súd prvej\ninštancie správne v danej súvislosti poukázal na to, že ani druhou operáciou sa odstraňovanie následkov\npoškodenia zdravia žalobcu neskončilo. Žalovaným do pozornosti dávaná skutočnosť, že pri operáciách\nnedošlo k pooperačným komplikáciám, mala za následok len to, že tieto nezaložili dôvodnosť navýšenia\nbodového ohodnotenia o polovicu v zmysle časti A bod I ods. 6 prílohy vyhlášky\nč. 32/1965 Zb. avšak nevylúčila zohľadnenie uvedených operácií pri posudzovaní výšky mimoriadneho\nzvýšenia odškodnenia za bolesť.\n88. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaného nezistil, že by súd prvej inštancie\npochybil pri posúdení skutkových okolností, keď zohľadnil relevantné následky pre posúdenie nároku\nžalobcu na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť (odseky 71 až 75 napadnutého rozsudku)\na svoj záver o zodpovedajúcej výške mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť na 50-násobok\nzákladného bodového ohodnotenia aj primerane odôvodnil (odsek 76 napadnutého rozsudku).\n89. K poukazu žalovaného na primeranosť súdom prvej inštancie priznanej výšky mimoriadneho\nzvýšenia odškodnenia za bolesť v porovnaní s pacientami, ktorí utrpeli polytraumu, absolvovali veľké\nmnožstvo operácií a reoperácii a pod. odvolací súd dodáva, že požiadavka primeranosti odškodnenia\nje zakomponovaná v § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a viaže sa na povahu poškodenia na zdraví\na priebehu liečenia. V každom prípade poškodenia na zdraví je potrebné skúmať predpoklady tejto\nprimeranosti individuálne, nakoľko aj pri rozsiahlejších zraneniach môže byť ich bolestivosť menšia\na naopak, pričom primeranosť odškodnenia je posudzovaná vo vzťahu k zisteným výsledkom, ktorá\npodmienka bola pri posudzovaní v prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu naplnená.\n90. Pretože žalobca ani žalovaný v podaných odvolaniach neuviedli žiadne relevantné skutočnosti,\nktorými by preukázali nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, v napadnutej časti vyhovujúceho výroku, ako aj v\nsúvisiacich výrokoch o trovách konania ako vecne a právne správny potvrdil.\n91. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach\npoplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a).\n92. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon\npripúšťa.\n93. Podľa § 357 C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o\na) zastavení konania,\nb) odmietnutí podania vo veci samej,\nc) odmietnutí žaloby na obnovu konania,\nd) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,\ne) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335\nods. 1,\nf) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,\n\ng) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,\nh) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,\ni) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,\nj) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,\nk) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,\nl) zabezpečení dôkazného prostriedku,\nm) nároku na náhradu trov konania,\nn) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,\no) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho\nrozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia,\np) postúpení právomoci do cudziny.\n94. Podľa § 386 písm. c) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je odvolanie prípustné.\n95. V súvislosti so žalovaným podaným odvolaním proti výroku, ktorým žalovanému bola uložená\npovinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok 4.279,50 eura (výrok VI.), ktoré rozhodnutie má charakter\nuznesenia, odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok proti uzneseniu v zásade odvolanie\nnepripúšťa, prípustné je len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 357. Vychádzajúc z\ncitovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je zrejmé, že odvolanie proti uzneseniu, ktorým\nsúd prvej inštancie rozhodol o poplatkovej povinnosti žalovaného zákon nepripúšťa.\n96. Uvedený záver platí aj napriek nesprávnemu poučeniu súdu prvej inštancie o možnosti podať\nodvolanie proti celému rozsudku súdu prvej inštancie (vrátane výroku o poplatkovej povinnosti).\nSkutočnosť nesprávneho poučenia o prípustnosti opravného prostriedku proti predmetnému výroku zo\nstrany súdu prvej inštancie totiž nezakladá procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť\nje zo zákona (ex lege) vylúčená. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 362 ods. 3 poskytuje stranám\nochranu iba v prípade nesprávneho poučenia súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že\nodvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote\nplynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia. Ak teda súd prvej inštancie v poučení\nnapadnutého uznesenia uviedol, že proti nemu odvolanie prípustné je, táto skutočnosť nezakladá právo\nna jeho uplatnenie (Z IV, str. 768, Najvyšší súd SR sp. zn. 5Sžf/47/2010).\n97. Na základe uvedeného, nakoľko odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o povinnosti zaplatiť\nsúdny poplatok, nie je prípustné podľa § 355 ods. 2 C. s. p., odvolací súd odvolanie žalovaného proti\nvýroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok (výrok VI.) podľa\n§ 386 písm. c) C. s. p. odmietol.\n98. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu\ntrov odvolacieho konania, nakoľko žalobca ani žalovaný neboli v odvolacom konaní úspešní.\n99. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/19/2006", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:2a7a9e67-d199-414e-bde0-eb344dca0a25", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.716.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 716/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 716/2016 z 24. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.716.2016.1"}, {"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "6aceaad0-2ed2-4818-b560-f0c3c4d65e3b:3efa3823-30a9-404b-8920-e4247eab3ffd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8412206597.1", "spisova_znacka": "8Cdo/46/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/46/2018 z 29. 1. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8412206597.1"}, {"guid": "1e82fbda-88f2-43af-973e-52ce96bf3e33:ffa08370-610c-4aa4-a4ad-9a768757cca3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1708899131.3", "spisova_znacka": "5Co/795/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/795/2014 z 26. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1708899131.3"}, {"guid": "7899383a-2047-41b0-8293-82e6773e4620:20cc8418-e57d-49c4-8372-ea5ffc2ca4c9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8114205853.1", "spisova_znacka": "3Co/129/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/129/2015 z 13. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-10-13", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8114205853.1"}, {"guid": "73659d6b-d6a0-44e6-a6a4-0b91b5adb660:a46b42d4-7794-431b-ad5c-b26aa4961740", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4312216891.2", "spisova_znacka": "9Co/380/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/380/2013 z 6. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-08-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4312216891.2"}, {"guid": "846aab28-dab4-477b-a031-3c2fd623481c:2cbf308f-f8c4-43fd-a107-10d876b01b33", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1205208749.2", "spisova_znacka": "9Co/200/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/200/2013 z 4. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-12-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1205208749.2"}], "citovane_v": []}