{"guid": "d5db1f89-d61c-43bd-9096-e532ed361e6a:2f469741-27e6-4503-9379-e2d55c6fa75c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1106227845.1", "spisova_znacka": "4Cob/119/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/119/2022 z 26. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. septembra 2024, sp. zn. 4Cob/119/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1106227845.1", "identifikacne_cislo": "1106227845", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2024-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f469741-27e6-4503-9379-e2d55c6fa75c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1106227845.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1106227845.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1106227845.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Cob/119/2022\n1106227845\n26. 09. 2024\nJUDr. Tatiana Pastieriková\nECLI:SK:KSBA:2024:1106227845.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek\nsenátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: JUDr. Radoslav Hajdúch,\nZelená 2, 811 01 Bratislava, značka správcu S1441, IČO: 32 108 401, správca konkurznej podstaty\núpadcu Kochman Information Systems & Services, s.r.o., Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO:\n31 337 741, proti žalovanému: Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 2899/1, 813 70\nBratislava, IČO: 00 151 513, o zaplatenie 15.933.081,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/147/2006-272 zo dňa 8.3.2022, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/147/2006-272 zo dňa 8.3.2022\npotvrdzuje.\nŽalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobu v celom rozsahu zamietol a\nžalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania súd\nrozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.\nRozhodol tak s poukazom na §§ 516 ods. 1, § 517 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej\nlen „OBZ“), § 153 ods. 3, § 191 ods. 1, § 218 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\nV odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 31.08.2006 žiadal úpadca, aby\nsúd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 480.000.000 Sk s príslušenstvom titulom\nneuhradenia zmluvnej pokuty zo Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002.\nSúd rozhodol na pojednávaní dňa 08.03.2022 v neprítomnosti žalobcu. Žalobca bol na pojednávanie\nriadne predvolaný pričom predvolanie prevzal. Žalobca svoju neúčasť neospravedlnil a preto súd na\nnávrh žalovaného prejednal vec v neprítomnosti žalobcu. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s\nlistinnými dôkazmi v spise, z ktorých ustálil nasledujúci skutkový stav:\nZo zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002 súd zistil, že žalovaný ako opatrovateľ a úpadca ako\nuložiteľ uzatvorili zmluvu o uložení veci - Zmluvy č. 1611805001 zo dňa 22.05.1998 vrátane jej príloh.\nZmluva bola uzatvorená ako bezodplatná s povinnosťou úpadcu uhradiť žalovanému náklady spojené\ns opatrovaním uložených vecí najviac do výšky 10.000 Sk ročne.\nPodľa ust. čl. 2.4 zmluvy ak opatrovateľ nevydá uložiteľovi uložené veci podľa tejto zmluvy, alebo ak\nbude akokoľvek mariť prístup uložiteľa k uloženým veciam, alebo ak sa uložené veci alebo ich časti\nstratia, odcudzia, poškodia, znehodnotia alebo neplnenia či zrušenia zmluvy zo strany žalovaného do\n30.08.2002 opatrovateľ sa zaväzuje zaplatiť uložiteľovi zmluvnú pokutu vo výške 20 % hodnoty diela\n(zo sumy 2,4 mld. Sk), ktorá je predmetom uložených dokumentov (zmlúv), do 5 dní od uplatnenia tejto\npokuty uložiteľom.\n\nZ Vypovedania zmluvy zo dňa 02.09.2002 súd zistil, že žalovaný odstúpil od zmluvy č. 1611805001 zo\ndňa 22.05.1998 z dôvodu, že úpadca porušil ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na\nochranu utajovaných skutočností.\nZ faktúry č. 50500001 zo dňa 04.03.2005 súd zistil, že úpadca vystavil žalovanému faktúru na sumu\n480.000.000 Sk so splatnosťou 09.03.2005 na úhradu zmluvnej pokuty podľa čl. 2.4 zmluvy o uložení\nzo dňa 23.01.2002.\nZ faktúry č. 10240003 zo dňa 05.09.2002 súd zistil, že úpadca vystavil žalovanému faktúru na sumu\n480.000.000 Sk so splatnosťou 12.09.2002 na úhradu zmluvnej pokuty podľa čl. 2.4 zmluvy o uložení\nzo dňa 23.01.2002.\nZ Prvého pokusu o zmier zo dňa 13.09.2002 súd zistil, že úpadca vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej\npokuty v snahe predísť súdnemu sporu.\nZ Druhého pokusu o zmier zo dňa 23.09.2002 súd zistil, že úpadca vyzval žalovaného na úhradu\nzmluvnej pokuty v snahe predísť súdnemu sporu.\nSúd poukázal na to, že úpadca v žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 22.05.1998 Zmluvu č.\n1611805001, ktorej predmetom bolo vybudovanie siete GOVNET a AIS v SR. Vzhľadom na jej obsah\nako aj na skutočnosť, že zmluva podliehala režimu utajenia „Tajné“, uzatvorili úpadca a žalovaný zmluvu\no uložení veci, na základe ktorej žalovaný opatruje všetky originály Zmluvy č. 1611805001 a príloh a\ndodatkov. Žalovaný listom zo dňa 02.09.2002 odstúpil od Zmluvy č. 1611805001. Úpadca uviedol, že\nžalovaný svojím konaním spôsobil to, že úpadcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu v zmysle ust. čl. 2.4\nzmluvy o uložení, a preto mu vystavil faktúry č. 10240003 a keďže ju neuhradil, tak mu vystavil faktúru\nč. 50500001. Z dôvodu neuhradenia vystavenej faktúry úpadca dvakrát vyzval žalovaného na úhradu. Z\ndôvodu, že úpadca označil svoj nárok na úhradu zmluvnej pokuty ako nesporný, žiadal žalobe v celom\nrozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.\nŽalovaný sa vo veci vyjadril podaním doručeným súdu 09.03.2007. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť,\nže žaloba neobsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých si žalobca uplatňuje\núdajný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu\ntrov konania.\nUznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4K/58/2014 zo dňa 19.03.2015 bol vyhlásený konkurz na\nmajetok úpadcu. Uznesením sp. zn. 4K/58//2014 zo dňa 07.10.2015 bol do funkcie správcu konkurznej\npodstaty úpadcu stanovený žalobca.\nŽalovaný sa vo veci vyjadril písomným podaním doručeným súdu 25.09.2020. Uviedol, že v konaní č.\n17C/177/2002 vedenom na Okresnom súde Bratislava I bol právoplatne zamietnutý návrh úpadcu na\nurčenie neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy č. 1611805001, a teda odstúpenie je platným\nprávnym úkonom. Uviedol tiež, že odstúpením zanikla iba zmluva č. 1611805001 a nie zmluva o uložení\nveci. Označil procesný útok žalobcu spočívajúci v tvrdení, že k porušeniu povinností žalovaného zo\nzmluvy o uložení prišlo z dôvodu, že žalovaný realizoval svoje právo na odstúpenie od zmluvy č.\n1611805001 a prestal plniť povinnosti zo zmluvy č. 1611805001 ako nesprávne a bez opory v zmluve\no uložení veci. Uviedol, že zmluvná pokuta podľa ust. čl. 2.4 nebola dojednaná pre prípad odstúpenia\nžalovaného od zmluvy č. 1611805001.\nSúd na základe vyjadrení strán sporu ustálil, že spornými v konaní sú porušenie zmluvy o uložení\nžalovaným, nárok žalobcu na zmluvnú pokutu a výška žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty. Súd teda\nna základe vyjadrenia strán sporu skonštatoval, že sporným je len právne posúdenie ust. čl. 2.4 zmluvy\no uložení veci.\nKonštatoval, že Zmluva č. 1611805001 je preukázateľne len predmetom úschovy, a preto odstúpenie\nžalovaného od zmluvy č. 1611805001 je irelevantné pre posudzovanie dodržania zmluvných povinností\nžalovaného zo zmluvy o uložení veci. Je nesporné, že ustanovenie čl. 2.4 zmluvy o uložení veci sa\nvzťahuje len na porušenie povinností žalovaného zo zmluvy o uložení veci.\nPodľa čl. 2.4 zmluvy o uložení veci sa úpadca a žalovaný dohodli, že povinnosťami žalovaného,\nporušenie ktorých zakladá nárok úpadcu na zmluvnú pokutu podľa tohto článku sú:\n- povinnosť vydať uložené veci\n- marenie prístupu uložiteľa k uloženým veciam\n- strata uložených vecí alebo ich časti\n- odcudzenie, poškodenie alebo znehodnotenie uložených vecí\n- neplnenie alebo zrušenie zmluvy zo strany žalovaného do 30.8.2002\nVzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal a v konaní ani netvrdil iné porušenie zmluvy o uložení\nžalovaný súd (vzhľadom na neurčitosť odôvodnenia žaloby) len predpokladal, že dôvodom vzniku\ntvrdeného nároku žalobcu na zmluvnú pokutu je neplnenie alebo zrušenie zmluvy žalovaným. V tejto\nsúvislosti však súd konštatoval, že neplnenie alebo zrušenie zmluvy sa môže vzťahovať len a výhradne\n\nna neplnenie alebo zrušenie zmluvy o uložení, a v žiadnom prípade nie na neplnenie alebo zrušenie\nzmluvy tvoriacej predmet uloženia.\nNeplnenie zmluvy o uložení žalobca nepreukázal. Naopak, žalovaný deklarovanou pripravenosťou\npredložiť do konania predmet uloženia preukázal dodržovanie svojich povinností opatrovateľa zo zmluvy\no uložení veci a súčasne aj skutočnosť, že zmluva o uložení nebola do dňa vyhlásenia rozsudku zrušená\nžiadnym spôsobom.\nV tejto súvislosti súd tiež poukázal na skutočnosť, že právo žalobcu na zmluvnú pokutu podľa čl. 2.4.\nzmluvy o uložení veci sa vzťahuje len na porušenia povinností žalovaným do 30.08.2002 a k odstúpeniu\nod predmetu uloženia došlo až výpoveďou z 02.08.2002 (pozn. správne má byť 02.09.2002).\nSúd súčasne prisvedčil procesnej obrane žalovaného a konštatoval neplatnosť dohody úpadcu a\nžalovaného o zmluvnej pokute pre prípad zrušenia zmluvy žalovaným. V tejto súvislosti poukázal na\nrozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/5/2002 a sp. zn. 32Cdo/815/2007.\nZ vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie povinností\nžalovaného zakladajúce nárok žalobcu na zmluvnú pokutu. Súd na základe uvedeného konštatoval,\nže žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku, a preto rozhodol tak, ako je\nuvedené vo výrokovej časti rozsudku. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu\npriznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %.\n2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil\ntým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm.\nb) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností\npodľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.\nŽalobca uviedol, že na základe doručeného predvolania na pojednávanie vytýčené na deň 08.03.2022\no 10:30 hod. sa ako správca úpadcu Kochman Information Systems & Services, s.r.o. dostavil riadne\na včas pred pojednávaciu miestnosť č. dverí 106 na 1. poschodí na Okresnom súde Bratislava I na\nMedenej ulici č. 22 v Bratislave, kde postupoval v zmysle všetkých povinností účastníka konania a riadne\nčakal pred pojednávacou miestnosťou na vyvolanie veci. Nakoľko bol z predchádzajúceho pojednávania\nkonanom v tejto veci zaviazaný zabezpečiť účasť svedka p. R. Ď., ktorý mal objasniť pred súdom\nskutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci, nachádzal sa s ním pred pojednávacou miestnosťou aj pán\nR. Ď.G. (ďalej aj „svedok“), nakoľko jeho účasť v zmysle svojej povinnosti zabezpečil. Už pri príchode\nžalobcu (túto skutočnosť vie dosvedčiť svedok a ďalšie dve osoby, ktoré boli v rozhodnom čase tiež\nfyzicky prítomné pred pojednávacou miestnosťou) sa v miestnosti č. 106 na 1. poschodí pojednávalo.\nTvrdil, že nakoľko sa žalobca dostavil riadne a včas v zmysle predvolania a v čase vytýčenom na\nzačatie pojednávania, vo veci nedošlo zo strany súdu k vyvolaniu veci, odôvodnene a domnieval, že v\npojednávacej miestnosti prebieha pojednávanie, ktoré v rozvrhu pojednávaní predchádzalo. V prípade,\nak by mal spolu s predvolaným svedkom meškanie, tak by z týchto logických dôvodov zaklopal na\npojednávaciu miestnosť a nečakal pred pojednávacou miestnosťou. Avšak ako je zrejmé z kamerového\nzáznamu spred pojednávacej miestnosti, svedkovi a ďalším dvom osobám žalobca ukazoval čas na\nmobilnom telefóne, ktorý je presný a z technického hľadiska zosúladený so stredoeurópskym časom\nGMT, že pojednávanie sa ešte nemohlo začať a prebieha predchádzajúce pojednávanie. Ďalší vývoj\nsituácie po tom, ako sa aj so svedkom dostavili pred pojednávaciu miestnosť bol taký, že po chvíľke\nopustila pojednávaciu miestnosť osoba (žalobcovi neznáma žena, s najväčšou pravdepodobnosťou\nzástupca žalovaného v právnej veci, čo mu vyplynulo až z ďalšieho priebehu udalostí) a čakala v ich\nprítomnosti pred pojednávacou miestnosťou. Po pár minútach bola asistentkou sudcu zavolaná späť\ndo pojednávacej miestnosti. Následne vyšla von z pojednávacej miestnosti. Po nejakom čase po nej z\npojednávacej miestnosti vyšiel aj konajúci sudca spolu s asistentkou (približne v čase od 10:45 až 10:50\nhod). Pred pojednávacou miestnosťou žalobca čakal aj s ďalšími osobami (okrem iného aj so svedkom,\nktorého prítomnosť na predmetnom pojednávaní mal ako žalobca riadne zabezpečiť). Nakoľko sudca\npo dlhšej dobe nechodil, tak následne opustil priestory pred pojednávacou miestnosťou a išiel zisťovať\ntelefonicky na mieste justičnej stráže u asistentky sudcu, či predmetné pojednávanie nie je zrušené\n(ako to je aktuálne veľmi bežné z dôvodu prebiehajúcej pandémie). Od asistentky sudcu sa po jeho\ndopytovaní dozvedel, že súd v predmetnej právnej veci rozhodol údajne v čase vytýčeného pojednávania\na pojednávanie riadne prebehlo bez jeho účasti a taktiež bez účasti svedka. Nakoľko sa konalo vo veci\nbez prítomnosti žalobcu, dňa 16.03.2022 bol žalobca osobne nahliadnuť do súdneho spisu a uvedenú\nskutočnosť si potvrdil. V súvislosti s uvedeným mal žalobca za to, že súd mu svojím postupom ako\nprocesnej strane znemožnil, aby uskutočnil procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Mal za to, že súd porušil ust. § 40 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\n\nSlovenskej republiky č. 543/2005 Z. z., nakoľko asistent súdu žiadnym spôsobom v čase vytýčeného\npojednávania vec nevyvolal, teda ani prostredníctvom technického zariadenia a ani vyvolaním predo\ndvermi pojednávacej miestnosti č. 106 na 1. poschodí v čase 10:30 hod. vec, v ktorej súd konal; v\nopačnom prípade by žalobca vošiel do pojednávacej miestnosti a daného pojednávania sa zúčastnil.\nŽalobca uviedol, že svoju riadnu a včasnú prítomnosť na danom pojednávaní vie jasne preukázať na\nzáklade kamerového záznamu poskytnutého na základe jeho žiadosti zo strany súdu, ktorý prevzal dňa\n16.03.2022. Z kamerového záznamu je zrejmé (začiatok záznamu v zmysle žiadosti 10:15 hod., že\nčasový rozdiel medzi vstupom právneho zástupcu žalovaného do pojednávacej miestnosti č. 106 na 1.\nposchodí (na kamerovom zázname čas 14:47 minúta od začiatku záznamu) a čas príchodu žalobcu a\ndvoch ďalších osôb pred pojednávaciu miestnosť č. 106 na 1. poschodí (na kamerovom zázname čas\n14:59 minúta od začiatku záznamu) je 12 sekúnd, analogicky z uvedeného vyplýva, že pojednávanie\nmuselo byť zahájené pred 10:30 hod.\nĎalej mal žalobca za to, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, čo odôvodnil tým, že súd porušil ust. § 46 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 543/2005 Z. z., nakoľko sa žiadnym spôsobom nepresvedčil, či sa pred\npojednávacou miestnosťou č. 106 na 1. poschodí nachádza svedok (ktorého výsluch navrhol na\npredchádzajúcom pojednávaní v tejto právnej veci žalobca, čiže súd mal vedomosť, že tento svedok sa\nmal pojednávania zúčastniť), ktorý sa dostavil riadne a včas, a teda súd ho v právnej veci nevypočul\naj napriek jeho navrhnutiu a zabezpečeniu jeho prítomnosti žalobcom. Následkom skutočnosti, že\nsúd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz, a teda nevypočul svedka, ktorého účasť na pojednávaní\nžalobca riadne zabezpečil, ktorý mal svojou výpoveďou objasniť skutočnosti rozhodujúce pre vydanie\nrozhodnutia v tejto právnej veci, nemohol súd vykonať dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci, a teda\nriadne a spravodlivo rozhodnúť. Svedok mal byť v tejto veci vypočutý na okolnosti uzavretia Zmluvy\no uložení veci zo dňa 23.01.2002, a to konkrétne na okolnosti vytvárania článku 2.4 tejto zmluvy (z\ndôvodu jeho fyzickej prítomnosti na jednaniach týkajúcich sa kreovania Zmluvy). Cieľ úpravy znenia\nčlánku 2.4 Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002 bol vyústením rokovaní zmluvných strán zabezpečiť\nrealizáciu zákazky s obrovskou cenou vyplývajúcej zo Zmluvy č. 1611805001 zo dňa 22.05.1998 a\nreflektoval skutočnosť, že do času uzavretia Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002 boli žalovanému\nzo strany žalobcu poskytnuté na základe Zmluvy č. 1611805001 práce v sume niekoľko miliónov\nSk. Z článku 2.4 Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002 mala byť teda zrejmá jasná vôľa oboch\nzmluvných strán na zabezpečení realizácie enormne drahej zákazky s tým, že zmluvné strany si v\ntomto článku výslovne dohodli, že odstúpenie od pôvodnej Zmluvy č. 1611805001 zo dňa 22.05.1998\nbude považované za porušenie zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy o uložení veci zo dňa\n23.01.2002, nakoľko Zmluva o uložení veci zo dňa 23.01.2002 by bez existencie pôvodnej Zmluvy č.\n1611805001 zo dňa 22.05.1998 absolútne postrádala akýkoľvek zmysel, a teda je tieto zmluvy potrebné\npovažovať za na seba naviazané. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že nakoľko si zmluvné strany\nv Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002 jasne vymienili, že porušením zmluvnej povinnosti bude\naj odstúpenie žalovaného od Zmluvy č. 1611805001, došlo k uplatneniu zmluvnej pokuty žalobcom z\ndôvodu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného oprávnene. K uvedeným skutočnostiam\nsa mal vyjadriť práve žalobcom navrhovaný svedok, ktorého prítomnosť na pojednávaní žalobca\nzabezpečil. Z uvedeného dôvodu opätovne navrhol jeho vypočutie ako dôkaz potrebný pre vydanie\nrozhodnutia v tejto veci. Nakoľko Zmluva o uložení veci zo dňa 23.01.2002 nebola dojednaná v tiesni\nani za nápadne nevýhodných podmienok, či pod iným nátlakom, mal odvolateľ za to, že odrážala ničím\nneovplyvnenú slobodnú vôľu zmluvných strán dohodnúť uvedené ustanovenie zrejme s ohľadom na\npredchádzajúci vývoj zmluvného vzťahu. Vychádzajúc zo skutočnosti, že Zmluva č. 1611805001 aj\nZmluva o uložení veci zo dňa 23.01.2002 boli uzavreté platne, odzrkadľovali skutočnú vôľu zmluvných\nstrán, bola dodržaná písomná forma dohody o zmluvnej pokute a bola dohodnutá aj výška tejto pokuty v\nspojení s faktom, že zo strany žalovaného prišlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, teda k zrušeniu zmluvy,\na to dokonca v čase, kedy už boli zo strany žalobcu poskytnuté žalovanému práce vo vysokej finančnej\nhodnote, zakladajú žalobcovi ako veriteľovi jasný nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty voči žalovanému\na jej úhradu zo strany žalovaného. Záverom uviedol, že súd svojím konaním porušil čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSR, nakoľko odoprel žalovanému, aby sa vec prerokovala v jeho prítomnosti a zároveň, aby sa vyjadril\nku všetkým vykonaným dôkazom, nakoľko ani len nevykonal dôkaz - výsluch predvolaného svedka. Na\nzáklade vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.\n3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 19.05.2022. Žalovaný mal\nza to, že ak by zo strany súdu nedošlo k vyvolaniu veci, žalovaný by do pojednávacej miestnosti ani\n\nnemohol vstúpiť a pojednávanie by sa ani nezačalo. Zároveň, ak rozdiel medzi vstupom žalovaného do\npojednávacej miestnosti a príchodom žalobcu je 12 sekúnd a žalobca (podľa jeho tvrdení) sa dostavil na\npojednávanie včas, tak aj pojednávanie bolo vyvolané, resp. začalo včas, vo vytýčenom čase. Zároveň\nuviedol, že argumentácia žalobcu, resp. snaha žalobcu preniesť zodpovednosť na konajúci súd za\nvzniknutú situáciu s vyzdvihnutím, že ide o spor s mimoriadne vysokou hodnotou, vyznieva absurdne.\nŽalobca je stranou sporu, ktorá sa domáha priznania uplatneného nároku a pri každom úkone má\npostupovať s odbornou starostlivosťou, t.j. vziať do úvahy všetky možné vplývajúce okolnosti, napr. aj\nžalobcom uvádzaná problematická dopravná situácia, a nebrať to ako argument odôvodňujúci žalobcovo\npochybenie, že sa na pojednávanie nedostavil včas. Čo sa týka vykonania dokazovania výsluchom\nžalobcom navrhnutého svedka, žalovaný poukázal na to, že je na uvážení súdu, s ohľadom na prínos\nnavrhnutého dôkazného prostriedku k prejednávanej veci, či takýto dôkaz vykoná. Súd musel usúdiť, že\nvýpoveď svedka nie je potrebná na zistenie rozhodujúcich skutočností, keďže tie nepochybne vyplývali\nz listinných dôkazov - zo Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002 a z vyjadrenia žalovaného zo dňa\n24.09.2020. Okolnosti uzavretia Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002, ku ktorým sa mal svedok\nvyjadriť, sú podľa názoru žalovaného pre rozhodnutie irelevantné. Závery predzmluvných rokovaní boli\npremietnuté do znenia samotnej Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002, ktorá je síce stručná, ale\nobsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadujúce jej platnosť a účinnosť, a z ktorej je zrejmý úmysel\nstrán čo mienili zabezpečiť zmluvnou pokutou. Vo vzťahu k zneniu odseku 2.4 Zmluvy o uložení veci\nzo dňa 23.01.2002 a Zmluvy č. 1611805001 o vybudovaní siete GOVNET a AIS v SR (ďalej aj „Zmluva\nGovnet“) sa žalovaný pridržal argumentácie, ktorú uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 24.09.2020.\nZmluva Govnet bola predmetom úschovy Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002 a odsek 2.4 Zmluvy\no uložení veci zo dňa 23.01.2002 sankcionoval porušenie povinností žalovaného zo Zmluvy o uložení\nveci zo dňa 23.01.2002, a nie zo Zmluvy Govnet. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca\nsíce argumentuje o dôležitosti zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku, ako aj o odstúpení,\navšak žiadnym spôsobom nerozporoval ani sa nevyjadril ku skutočnostiam, že zmluvná pokuta sa\nviaže na porušenie povinnosti žalovaným do 30.08.2002, a k odstúpeniu od Zmluvy Govnet došlo\naž 02.09.2002, čiže po zmluvnom termíne a zároveň, že v zmysle judikatúry Slovenskej republiky rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/5/2002 a 32Cdo/815/2007, odstúpenie od zmluvy nie je porušením\npovinnosti, ale výkonom práva a je neplatné také zmluvné ustanovenie, ktorým sa sankcionuje využitie\npráva, a nie nesplnenie určitej zmluvnej povinnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalovaný za\nto, že procesným postupom súdu nebolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil svoje procesné práva;\nsúd v čase vytýčeného pojednávania vec riadne vyvolal; okolnosti o uzavretí Zmluvy o uložení veci zo\ndňa 23.01.2002, ohľadom ktorých mal byť svedok navrhnutý žalobcom vypočutý, nemožno považovať\nza skutočnosti rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia v tejto právnej veci; Zmluva o uložení veci explicitne\nustanovuje, že zmluvná pokuta sa vzťahuje na porušenie povinnosti žalovaného zo Zmluvy o uložení\nveci zo dňa 23.01.2002, a nie zo Zmluvy GOVNET; odstúpenie od Zmluvy GOVNET bolo vykonané\naž 02.09.2002; zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute v čl. II ods. 2.4 Zmluvy o uložení veci zo dňa\n23.01.2002 je v zmysle judikatúry Slovenskej republiky neplatné. V nadväznosti na uvedené žalovaný\nnavrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.\n4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 01.06.2022. Uviedol,\nže vyjadrenie žalovaného je koncipované značne všeobecne, pričom sa obmedzuje len na v zásade\nničím nepodložené konštatovania žalovaného. Zároveň sa pridržal argumentácie uvedenej v podanom\nodvolaní.\n5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 15.06.2022. Mal za to, že\nargumentácia žalobcu v jeho vyjadrení len preukazuje, že nemá, resp. nevie vyvrátiť tvrdenia žalovaného\nopierajúce sa o Zmluvu o uložení veci a skutočnosti z nej vyplývajúce. Zároveň zotrval na svojich\npredošlých vyjadreniach.\n6. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.\n7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379\na § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade\ns § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského\nsúdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok č.k. 33Cb/147/2006-272 zo dňa 8.3.2022\nje potrebné potvrdiť ako vecne správny.\n\n8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia\nOkresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/147/2006-272 zo dňa 8.3.2022, pretože vykazuje známky vecnej\nsprávnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za\nnásledok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom\niný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty\nnie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného\nrozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:\n11. Žalobca sa v konaní voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 15.933.081,05 eur s príslušenstvom\ntitulom neuhradenia zmluvnej pokuty zo Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002. Súd napadnutým\nrozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému plnú náhradu\ntrov konania, keď dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti\nnároku. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním, namietajúc\nodvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a e) CSP.\n12. Žalobca v odvolaní namietal, že súd mu znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu, že pojednávanie vytýčené na deň\n08.03.2022 o 10:30 hod. prebehlo bez účasti žalobcu. Opísal situáciu pred pojednávacou miestnosťou\nv čase konania predmetného pojednávania dňa 08.03.2022. Namietal, že asistent súdu žiadnym\nspôsobom v čase vytýčeného pojednávania vec nevyvolal, v opačnom prípade by sa pojednávania\nzúčastnil, nakoľko žalobca sa na uvedené pojednávanie dostavil riadne a včas, čo má preukazovať\nkamerový záznam, z ktorého je zrejmé, že časový rozdiel medzi vstupom právneho zástupcu žalovaného\ndo pojednávancej miestnosti č. 106 na 1. poschodí a čas príchodu žalobcu a dvoch ďalších osôb pred\npojednávaciu miestnosť č. 106 na 1. poschodí je 12 sekúnd, z čoho podľa názoru odvolateľa analogicky\nvyplýva, že pojednávanie muselo byť zahájené pred 10:30 hod.\n13. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca podal na vyššie uvedený postup súdu\nsťažnosť, o spôsobe vybavenia ktorej bol upovedomený prípisom zo dňa 07.04.2022 (č.l. 277a 277b súdneho spisu), v ktorom podpredseda Okresného súdu Bratislava I dospel k záveru, že\npredmetná sťažnosť je nedôvodná, nakoľko zákonný sudca a rovnako aj asistentka postupovali v\nsúlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 543/2005 Z. z., týkajúcimi sa vedenia pojednávania\na prejednávanú vec pred začatím pojednávania riadne na chodbe pred pojednávacou miestnosťou\nvyvolali. Na žiadosť žalobcu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predseda Krajského súdu v Bratislave\nodpovedal prípisom zo dňa 20.06.2022 (č.l. 317 - 318 súdneho spisu) konštatujúc, že žiadosť o\nprešetrenie vybavenia sťažnosti v časti týkajúcej sa postupu sudcu a asistentky vedenia pojednávania\na prejednávania veci pred začatím pojednávania riadne v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSR č. 543/2005 Z. z. nie je opodstatnená. Na základe skutočností vyplývajúcich zo sťažnostného spisu\nokresného súdu konštatoval, že s odpoveďou zo dňa 07.04.2022 podpredsedu okresného súdu sa\nstotožňuje. Predseda Krajského súdu v Bratislave po prešetrení dospel k záveru, že predmetná žiadosť\nžalobcu je nedôvodná.\n14. Z vyššie uvedeného upovedomia o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 07.04.2022 vyplýva, že\nasistentka príslušného súdneho oddelenia urobila opatrenia, aby zoznam všetkých vecí, v ktorých bolo\nnariadené súdne pojednávanie na deň 08.03.2022 (vrátane veci sp. zn. 33Cb/147/2006 so začiatkom\npojednávania o 10:30 hod.), bol vyvesený vedľa dverí pojednávacej miestnosti č. 106. Žalobca tak\nmal možnosť pred pojednávaním presvedčiť sa, že pojednávanie nariadené na deň 08.03.2022 so\nzačiatkom o 10:30 hod. sa skutočne uskutoční. Na č.l. 270 - 271 súdneho spisu je žurnalizovaný\núradný záznam datovaný 22.03.2022 a podpísaný zákonným sudcom, ktorý popisuje časovú postupnosť\npodľa kamerového záznamu z chodby pred pojednávacou miestnosťou č. 106 na Medenej ulici.\nZ tohto úradného záznamu je zrejmé, že zákonný sudca vyvolal vec o 10:30:15 hod., o 10:30:18\n\nhod. poverený zástupca žalovaného vstúpil do pojednávacej miestnosti, 10:30:25 zákonný sudca\nvizuálne skontroloval, či sa na chodbe nenachádza žalobca a 10:30:26 zákonný sudca zatvoril dvere\nna pojednávacej miestnosti. Na základe uvedeného odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku\nodvolateľa, že zo strany súdu nedošlo k vyvolaniu veci. V danom prípade teda postupom súdu nedošlo\nk porušeniu ust. § 40 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z., ako nedôvodne namietal odvolateľ. Rovnako\nnedôvodná je potom námietka žalobcu, že predmetné pojednávanie muselo byť zahájené pred 10:30\nhod., nakoľko aj z vyššie uvedenej časovej postupnosti je zrejmé, že sudca dodržal stanovený termín\nzačiatku pojednávania o 10:30 hod. Ako je zrejmé z úradného záznamu zo dňa 22.03.2022 popisujúceho\nčasovú postupnosť podľa kamerového záznamu z chodby pred pojednávacou miestnosťou č. 106 na\nMedenej ulici, žalobca a ďalšie tri neznáme osoby do chodby pred pojednávacou miestnosťou vstúpili\no 10:30:36 hod., teda po tom, ako zákonný sudca zatvoril dvere na pojednávacej miestnosti. Žalobca\nsa teda pred pojedávaciu miestnosť dostavil v čase, kedy už pojedávanie malo byť zahájené. Odvolací\nsúd sa v tomto smere stotožnil s konštatovaním podpredsedu súdu prvej inštancie v spomínanom\nupovedomení o vybavení sťažnosti, v ktorom uviedol, že žalobca mal počas konania pojednávania,\nkedy čakal pred pojednávacou miestnosťou a počul, že vnútri sa vedie pojednávanie, možnosť do\npojednávacej miestnosti vojsť a z opatrnosti sa informovať, v akej veci sa dané pojednávanie vedie.\nRovnako sa žalobca o prebiehajúcom pojednávaní mohol informovať od osoby, ktorá z pojednávacej\nmiestnosti na čas vyšla, t.j. povereného zástupcu žalovaného, alebo od asistentky, keď vyzvala na\nvstup do pojednávacej miestnosti na vyhlásenie rozsudku. Zároveň dôvodne konštatoval, že zákonný\nsudca na predmetnom pojednávaní postupoval primerane procesnej situácii, pričom nakoľko sa žalobca\nžiadnym spôsobom počas konania pojednávania nedopytoval na konanie v jeho veci, neinformoval sa\nv pojednávacej miestnosti ani od osôb, ktoré ju v danom čase opustili, nemohol mať zákonný sudca,\nktorý pojednávaciu miestnosť do času skončenia pojednávania neopustil, žiadnu vedomosť o prítomnosti\nžalobcu pred pojednávacou miestnosťou. Odvolací súd podotýka, že žalobca mal v danom prípade zvoliť\nprimeranú mieru procesnej opatrnosti a postupovať obozretnejšie. Odvolací súd s poukazom na vyššie\nuvedené dospel k záveru, že popísaným procesným postupom súdu nedošlo k porušeniu práva žalobcu\nna spravodlivý proces.\n15. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca namietal, že súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz\npotrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluch svedka R. Ď., ktorý mal byť vypočutý k\nokolnostiam uzavretia Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002, konkrétne na okolnosti vytvárania\nčlánku 2.4 tejto zmluvy. Odvolací súd poukazuje na to, že zo zápisnice z pojednávania uskutočneného\ndňa 12.10.2021 vyplýva, že žalobca na doplnenie dokazovania navrhol výsluch štatutára úpadcu\nR.Á. Ď. s tým, že jeho účasť zabezpečí (č.l. 235 súdneho spisu). Na nasledujúcom pojednávaní dňa\n08.03.2022, na ktoré boli obe sporové strany riadne predvolané, sa však žalobca nezúčastnil, ale ako\nsám tvrdil, nachádzal sa spolu s navrhnutým svedkom pred pojednávacou miestnosťou, a teda súd\nuvedeného svedka na tomto pojednávaní vyslúchnuť ani nemohol, nakoľko o jeho prítomnosti nemal\nvedomosť. Odvolací súd zároveň podotýka, že v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré\nz navrhnutých dôkazov vykoná. Z uvedeného je zrejmé, že súd nemusí vykonať všetky navrhované\ndôkazy. Na základe zisteného skutkového stavu, by bol výsluch tohto svedka v prejednávanej veci\nneúčelným a nehospodárnym, nakoľko odvolací súd dal žalovanému za pravdu v tom, že okolnosti\nuzavretia Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002, ku ktorým sa mal podľa tvrdení žalobcu svedok\nvyjadriť, sú pre posúdenie dôvodnosti žaloby irelevantné. Žalobca v odvolaní dôvodil, že svedok sa mal\nvyjadriť práve k tomu, že zmluvné strany si v Zmluve o uložení veci zo dňa 23.01.2002 vymienili, že\nporušením zmluvnej povinnosti bude aj odstúpenie od Zmluvy č. 1611805001, čím došlo k uplatneniu\nzmluvnej pokuty žalobcom z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného oprávnene.\nSúd však v tejto súvislosti správne prisvedčil procesnej obrane žalovaného a konštatoval neplatnosť\ndohody úpadcu a žalovaného o zmluvnej pokute pre prípad zrušenia zmluvy žalovaným. Z rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/5/2000 totiž vyplýva, že dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je\nporušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, a z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n32Cdo/815/2007 vyplýva, že neplatným je také zmluvné dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie\nurčitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodné odstúpenie od\nzmluvy, či už zo zákona alebo na základe dojednania účastníkov, nemôže byť porušením zmluvnej\npovinnosti. Preto strana, ktorá jednostranným úkonom platne od zmluvy odstúpila, neporušila žiadnu\nzmluvnú povinnosť, ale iba vykonala právo, ktoré jej patrilo. Výkon práva nemôže podliehať sankcii v\npodobe zmluvnej pokuty. Súd ďalej dôvodne konštatoval, že neplnenie alebo zrušenie zmluvy sa môže\nvzťahovať len a výhradne na neplnenie alebo zrušenie zmluvy o uložení a v žiadnom prípade nie na\nneplnenie alebo zrušenie zmluvy tvoriacej predmet uloženia. Neplnenie zmluvy o uložení žalobca v\n\nkonaní nepreukázal. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že právo žalobcu na zmluvnú pokutu podľa\nčl. 2.4. zmluvy o uložení veci sa vzťahuje len na porušenie povinností žalovaným do 30.08.2002 a k\nodstúpeniu od predmetu uloženia došlo až listom zo dňa 02.09.2002. Uvedenú skutočnosť odvolateľ\npri svojej argumentácii opomína rovnako ako vyššie spomínanú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu\nSR. Z uvedeného je zrejmé, že súd nevykonaním výsluchu žalobcom navrhnutého svedka R. Ď.\nžiadnym spôsobom nepochybil, keďže výsluch daného svedka nebol potrebný na zistenie rozhodujúcich\nskutočností. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ani odvolací súd nepovažoval za potrebné\nvykonať v priebehu odvolacieho konania výsluch tohto svedka, nakoľko to nepovažoval za potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností a zastáva názor, že takéto dokazovanie by bolo nadbytočné, v\nrozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.\n16. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo\n16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).\n17. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.\n33Cb/147/2006-272 zo dňa 8.3.2022 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.\n18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.\n1 CSP tak, že žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu\nžiadne nevznikli.\n19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "33Cb/147/2006", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}