{"guid": "f5dd9f01-3f19-469d-8fc6-bbd90196de44:734ae7e5-e799-445b-b125-f583959bc34c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1106228677.3", "spisova_znacka": "4Cob/39/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/39/2024 z 20. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 20. júna 2024, sp. zn. 4Cob/39/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1106228677.3", "identifikacne_cislo": "1106228677", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2024-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Zabezpečovacie opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343", "nazov": "§ 343 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-343"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-344", "nazov": "§ 344 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-344", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-344"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-343", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-344"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/734ae7e5-e799-445b-b125-f583959bc34c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1106228677.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1106228677.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1106228677.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Cob/39/2024\n1106228677\n20. 06. 2024\nJUDr. Tatiana Pastieriková\nECLI:SK:KSBA:2024:1106228677.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek\nsenátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Interhouse Košice, a.s.,\nHlavná 1, 040 01 Košice, IČO: 31 706 631, zast. JUDr. Eduard Moravský, advokát, Hlavná 1, 040 01\nKošice, proti žalovanému: MERK REALITY a.s., Gorkého 8-12, 811 09 Bratislava, IČO: 35 787 198,\nzast. Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36\n861 227, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu\nMestského súdu Bratislava III č.k. B1-32Cb/109/2006-274 zo dňa 06.03.2024, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-32Cb/109/2006-274 zo dňa\n06.03.2024 potvrdzuje.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia doručený žalovaným dňa 06.02.2024 v celom rozsahu zamietol.\nRozhodol tak s poukazom na §§ 343 ods. 1, 2, 3, 344, 324 ods. 1, 3, 329 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015\nZ.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).\nV odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalovaný podal dňa 06.02.2024 návrh na vydanie\nuznesenia o zabezpečovacom opatrení, ktorým žiadal, aby súd zriadil záložné právo za účelom\nzabezpečenia pohľadávky žalovaného vo výške 2.272.626,54 eur s príslušenstvom na majetok vo\nvlastníctve žalobcu, a to na:\n- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9548/1000 na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX,\nv okrese: Y. V., B.: Y. - G. I., Y.. Ú.: Y. - G. I.: stavbe so súpisným číslom: XXX, S. G.: XX, popis stavby:\nR. G., umiest. stavby: X, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra \"X.\" s parc. číslom XXXX/X,\n- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, v\nokrese: Y. V., B.: Y. - G. I., Y.. Ú.: Y. - G. I. na:\npozemku parcely registra \"X.\" parc. číslom XXXX/X, výmera: XXXX I., druh pozemku: F. C. Z. T., spôsob\nvyužívania pozemku: XX, druh chránenej nehnuteľnosti: XXX, XXX, umiest. pozemku: X,\npozemku parcely registra \"X.\" parc. číslom XXXX/X, výmera: XXXX I., druh pozemku: F. C. Z. T., spôsob\nvyužívania pozemku: XX, druh chránenej nehnuteľnosti: XXX, XXX, umiest. pozemku: X a\npozemku parcely registra \"X.\" parc. číslom XXXX/X, výmera: XXXX I., druh pozemku: F. C. Z. T., spôsob\nvyužívania pozemku: XX, druh chránenej nehnuteľnosti: XXX, XXX, umiest. pozemku: X,\ns tým, že žalovaný môže začať výkon tohto záložného práva až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci\nsamej a iba do výšky takýmto rozhodnutím priznanej pohľadávky.\nŽalovaný svoj návrh odôvodnil tak, že: žalobca dňa 18.8.2003 zaplatil žalovanému sumu vo výške 8.655\n486,00 Sk (287.309,50 eur), ktorú bol povinný podľa v tom čase právoplatného rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach, sp. zn. 13Co 148/2002 zaplatiť z titulu vysporiadania podielového spoluvlastníctva. Tento\n\nrozsudok bol následne rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2MCdo 3/2004 zo\ndňa 26.8.2004 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nDňa 11.9.2006 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby\nsúd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 8.655.486,00 Sk (287.309,50 eur) spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.655.486,00 Sk (287.309,50 eur) odo dňa\nnasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. 2 MCdo 3/2004 až do zaplatenia, sumu vo výške 500.000,00 Sk (16.596,96 eur) predstavujúcu\nsúdny poplatok za podanú žalobu a trovy právneho zastúpenia v sume vo výške 60.428,00 Sk (2.005,84\neur) (žaloba).\nDňa 16.11.2006 bolo OS BA I doručené podanie žalovaného označené ako \"Vzájomný návrh\nžalovaného\", ktorým sa žalovaný na OS BA I domáhal zaviazať žalobcu na zaplatenie 8.655.486\nSk (116.781,35 eur) s príslušenstvom (Vzájomná žaloba) z titulu ušlého nájomného za užívanie\nnehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve so žalobcom, nebytových priestorov hotela Slovan v\nKošiciach (Nebytové priestory), a to za obdobie od 13.6.2003 do 30.9.2006.\nNásledne žalovaný rozšíril svoj vzájomný návrh z titulu ušlého zisku dňa 10.5.2013, 4.6.2015, 29.6.2016,\n9.7.2019, 12.9.2022 a dňa 8.1.2024. Celková výška vzájomnej žaloby predstavuje sumu 2.272.626,54\neur. Prípadný úspech žalovaného v spore bude teda viesť k vzniku exekučného titulu vo výške viac\nako 2.272.626,54 eur. Žalovaný je však toho názoru, že vzhľadom na veľkosť vymáhaného nároku\nžalobca by v budúcnosti mohol podniknúť kroky, ktorými by znemožnili vymáhanie nároku žalovaného\nv exekučnom konaní. Žalovaný mal za to, že žalobca pristúpil k vykonávaniu krokov smerujúcich k\nznižovaniu hodnoty jeho majetku, čím tak znižuje možnosť uspokojiť nárok žalobcu, ktorý si uplatňuje v\nrámci konania o zaplatenie 2.272.626,54 eur s príslušenstvom. Žalobca podnikol tieto kroky: zaťaženie\nvšetkých nehnuteľností v obci: Y. - G. I., ktoré má žalobca v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným.\nŽalovaný prostredníctvom lustrácie v katastri nehnuteľností zistil, že na ) nehnuteľnosti nachádzajúcej\nsa v okrese: Y. V., B.: Y. - G. I., Y.. Ú.: G. I. evidovanej Okresným Ú. Y. (katastrálnym odborom) na\nliste vlastníctva č. XXXXX ako stavba so súpisným číslom: XXX, druh stavby: XX, popis stavby: R. G.,\numiest. stavby: X, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra \"X.\" s parc. číslom XXXX/X v okrese:\nY. V., B.: Y. - G. I., Y.. Ú.: G. I. evidovaný Okresným Ú. Y. (katastrálny odbor) na liste vlastníctva č.\nXXXX (Nehnuteľnosť 1) je zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. so sídlom\nTomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, a to na stavbu R. G. so súp. č. XXX na pozemku par.\nč. XXXX/X v podiele XXXX/XXXXX, rozhodnutie o povolení vkladu záložnej zmluvy D.-XXXXX/XXXX zo\ndňa 22.1.2016 v. z. XX/XX (Záložné právo 1).\nĎalej je žalobca výlučným vlastníkom (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1) nehnuteľností\nnachádzajúcich sa v okrese: Y. V., obci: Y. - G. I., kat. územie: Y. - G. I. evidované Okresným Ú.M. Y.\n(katastrálny odbor) na liste vlastníctva č. XXXX, a to:\n- pozemku parcely registra \"X.\" parc. číslom XXXX/X, výmera: XXXX I., druh pozemku: F. C. Z. T., spôsob\nvyužívania pozemku: XX, druh chránenej nehnuteľnosti: XXX, XXX, umiest. pozemku: X (Pozemok 1),\n- pozemku parcely registra \"X.\" parc. číslom XXXX/X, výmera: XXXX I., druh pozemku: F. C. Z. T., spôsob\nvyužívania pozemku: XX, druh chránenej nehnuteľnosti: XXX, XXX, umiest. pozemku: X (Pozemok 2) a\n- pozemku parcely registra \"X.\" parc. číslom XXXX/X, výmera: XXXX I., druh pozemku: F. C. Z. T., spôsob\nvyužívania pozemku: XX, druh chránenej nehnuteľnosti: XXX, XXX, umiest. pozemku: X (Pozemok 3),\n- stavby so súpisným číslom: XXXX, druh stavby: XX, popis stavby: T. H. pre B. Z. G., umiest. stavby:\nX, nachádzajúca sa na pozemku X (Stavba) spolu ako (Nehnuteľnosti 2).\nK nehnuteľnostiam 2 je zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. so sídlom\nTomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 na Pozemku 1, Pozemku 2, Pozemku 3 a Stavbe\nhromadnej garáže so súpisným číslom XXXX na Pozemku 2, rozhodnutie o povolení vkladu záložnej\nzmluvy D.-XXXXX/XXXX z 22.1.2016 - XX/XX.\nPrednostné zmluvné záložné právo (Záložné právo 1) pritom znemožňuje žalovanému prípadné\nefektívne vedenie exekúcie na majetok žalobcu. Žalovaný nebude môcť viesť na nehnuteľnosti exekúciu,\npokiaľ nebude sám záložným veriteľom alebo pokiaľ mu na to záložný veriteľ neudelí súhlas. Zároveň\nnie je vylúčené, že žalobca opätovne založí nehnuteľnosti.\nSúd po preštudovaní návrhu žalovaného na vydanie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že podľa\npríslušných ustanovení CSP na to, aby súd na návrh účastníka konania mohol nariadiť zabezpečovacie\nopatrenie, musí byť hodnoverne osvedčená existencia peňažnej pohľadávky navrhovateľa proti\nodporcovi a musí byť preukázaná dôvodná obava, že exekúcia tejto peňažnej pohľadávky bude\nohrozená.\n\nSúd dospel k záveru, že predmetný návrh sleduje zabezpečenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia,\na to pohľadávky žalovaného uplatnenej vzájomnou žalobou po prípadnom úspechu. Súd preto skúmal, či\nžalobca preukázal existenciu obavy ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie nároku žalobcu, ako zákonný\npredpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný\nz nasledovných dôvodov:\nŽalovaný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na\nveľkosť vymáhaného nároku, vo výške 2.272.626,54 eur je možné predpokladať, že žalobca podnikne\nkroky, ktorými by znemožnil vymáhanie nároku žalovaného v exekučnom konaní. Zároveň poukázal, že\nna majetok v podielovom spoluvlastníctve žalobcu bolo v roku 2016 zriadené záložné právo v prospech\nSlovenskej sporiteľne.\nSúd z predložených dôkazov v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemal osvedčenú\nopodstatnenosť obavy, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Skutočnosť, že z výpisu z katastra\nnehnuteľností vyplýva zavkladovanie záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve\nžalobcu, sama osebe nezakladá dôvodnú obavu, že žalobca koná spôsobom, ktorý znemožní prípadnú\nbudúcu exekúciu, resp. že exekúcia ako taká bude ohrozená. Z návrhu žalobcu nie je ani osvedčené, z\nakého dôvodu bolo predmetné záložné právo zavkladované. Nárok žalovaného je predmetom konania\nvo veci samej o vzájomnej žalobe a presahuje dokazovanie potrebné pre osvedčenie nároku v rámci\nrozhodnutia o zabezpečovacom opatrení. Pre naplnenie obavy zmarenia budúcej exekúcie nepostačuje\nani samotná veľkosť pohľadávky voči povinnej osobe. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností\nby mal navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia\npotrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. V\nuvedenom prípade tak žalovaný neurobil.\nSúd tiež uviedol, že konanie vo veci samej bolo prerušené uznesením Okresného súdu Bratislava I\nsp. zn. 32Cb/109/2006-51 zo dňa 27.10.2006 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k.\n109/2006-64 zo dňa 20.11.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Cob/1/2007-70\nzo dňa 06.02.2007.\n2. Proti uzneseniu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.\nOdvolanie odôvodnil nasledovnými odvolacími dôvodmi:\na) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods.\n(1) písm. d) CSP,\nb) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods.\n(1) písm. h) CSP).\nUviedol, že relevantným spôsobom v konaní preukázal existenciu peňažnej pohľadávky, ktorej existencia\nje viac než zrejmá aj z konania vedeného medzi žalobcom a žalovaným v právnej veci o zaplatenie\n287.309,50 eur vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-32Cb/109/2006, v rámci\nktorého si žalovaný vzájomnou žalobou uplatňuje svoj nárok z ušlého nájomného v celkovej výške\n2.272.626,54 eur.\nTvrdenie MS BA III, že nárok žalovaného, ktorý má byť zabezpečený zabezpečovacím opatrením nie\nje ani len minimálne osvedčený, je nepravdivé.\nŽalovaný vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia riadne konkretizoval peňažnú\npohľadávku žalovaného, ktorá vznikla žalovanému a má byť judikovaná v budúcnosti a bola v priebehu\nkonania preukázaná. Skutočnosť, že peňažná pohľadávka žalovaného ešte nie je v súdnom konaní\npriznaná právoplatným rozsudkom MS BA III neznamená, že neexistuje.\nÚčelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je do budúcnosti zabezpečiť nárok žalovaného v\nprípade, že by výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený.\nSamotným cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, v tomto prípade\nžalovaného, a to zriadením záložného práva na žalovaným špecifikovaný majetok žalobcu na\nzabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo\nzredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky žalovaného.\nŽalovaný zdôraznil, že nejde o inštitút, ktorý by v tomto prípade žalobcu vo vzťahu k nakladania s jeho\nvlastným majetkom úplne paralyzoval.\nŽalovaný zároveň uviedol, že zabezpečovací inštitút je limitovaný, či už z pohľadu výšky uplatniteľnej\npohľadávky ako aj zo skutočnosti, že v prípade, ak by v budúcnosti žalovaného nárok nebol judikovaný\n\na jeho vzájomná žaloba by bola v celom rozsahu zamietnutá, došlo by automaticky pri zamietnutí žaloby\naj k zrušeniu zabezpečovacieho opatrenia, ktoré v tom čase zabezpečovalo uplatnený nárok.\nV otázke existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalovaný uviedol, že samotná obava pramení\nuž aj z hypotetickej roviny, že žalobca by sa mohol v budúcnosti stať nemajetným, čím by bol ohrozený\ncelý výkon exekúcie.\nV prípade, že by v budúcnosti záložný veriteľ, ktorého záložné právo viazne na nehnuteľnostiach\nžalobcu, uspokojil svoje pohľadávky spôsobom výkonu záložného práva, nebude žalovaný si môcť\nnárokovať na akékoľvek plnenie presahujúce zabezpečenú pohľadávku už existujúceho záložného\nveriteľa, nakoľko žalovaný nebude v poradí ďalším záložným veriteľom na nehnuteľnostiach vo\nvlastníctve žalobcu.\nŽalovaný dal do pozornosti, že v prípade judikovania žalovaného pohľadávky v prospech žalovaného\nbude jediný spôsob uspokojenia pohľadávky žalovaného, vzhľadom na jej veľkosť, práve predaj\nnehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, z uvedeného dôvodu je viac ako potrebné, aby si žalovaný do\nbudúcnosti zabezpečil poradie za už existujúcimi záložnými veriteľmi, ktorých záložné právo viazne na\nnehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu.\nMS BA III žalovanému v uznesení vyčítal, že v konaní nepredložil dokument, z ktorého by vyplýval dôvod,\nz akého bolo záložné právo zavkladované na nehnuteľnostiach žalobcu.\nŽalovaný k tomuto bodu uviedol, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu boli zriadené celkovo 2\nzáložné práva, pričom obe tieto záložné práva vznikli na základe tej istej záložnej zmluvy, ktorá bola k\nnehnuteľnostiam zavkladovaná pod č. D.- XXXXX/XXXX a v prospech toho istého záložného veriteľa.\nUž na prvý pohľad je zrejmé, že zavkladované záložné práva sú záložnými právami na zabezpečenie\nposkytnutého úveru/hypotéky žalobcovi prostredníctvom záložného veriteľa, pričom hodnota samotnej\nzabezpečenej pohľadávky musí byť dostatočne vysoká.\nJe viac ako zrejmé, že hodnota zabezpečenej pohľadávky, ktorá sa zabezpečila záložnými právami je\nnatoľko vysoká, že danému záložnému veriteľovi by na prípadnú úhradu pohľadávky nepostačovala iba\nčasť majetku (nehnuteľností) žalobcu.\nTiež uviedol, že žalobca ako podielový spoluvlastník nehnuteľností je totižto oprávnený si svoj\nspoluvlastnícky podiel zaťažovať podľa vlastného uváženia bez súhlasu druhého spoluvlastníka. Okrem\nuvedeného záložné právo viazne aj na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a v prípade\ntýchto nehnuteľností by žalovaný ani len nemohol mať k dispozícii záložnú zmluvu k nahliadnutiu.\nNa základe vyššie uvedeného je žalovaný toho názoru, že osvedčil relevantné skutočnosti, ktoré\nosvedčujú potrebu zriadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu.\nS ohľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP uznesenie\nzmenil tak, že návrhu žalovaného na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnostiach vo\nvlastníctve žalobcu v celom rozsahu vyhovie a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania, a to tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, v celom rozsahu.\n3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca.\nPoukázal na to, že žalovaný uvádza v bode [2] návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\npohľadávku žalobcu vo výške 287.309,50 eur (pôvodne 8.655.486,- Sk) s príslušenstvom, ktorú žalobca\nuplatnil pôvodne na Okresnom súde Bratislava I z dôvodu, že na základe právoplatného rozsudku\npôvodne Okresného súdu Košice I č.k. 23C/208/97 zo dňa 17.12.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť\n13.06.2003 uhradil žalobca žalovanému čiastku 8.655.486,- Sk (287.309,50 eur), ktorú mu žalovaný\nnevrátil po nadobudnutí právoplatnosti zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo\n3/2004 zo dňa 26.08.2004, ktorým bol zrušený rozsudok pôvodne Okresného súdu Košice I č.k.\n23C/208/97 zo dňa 17.12.2001, ktorý v tom čase zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania\nk budove hotela G. D. Y. (pozn. teraz hotel S. H. R. Y.) a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému sumu\n8.655.486,- Sk za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovaného žalobcovi. Nadobudnutím právoplatnosti\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 3/2004 sa obnovil pôvodný právny stav, a teda dôvod, na\nzáklade ktorého žalobca uhradil žalovanému sumu 8.655.486,- Sk odpadol. To znamená, že žalovaný sa\nopätovne stal spoluvlastníkom 4,52 %-tného podielu na budove hotela a mal povinnosť vrátiť žalobcovi\nsumu vyplatenú za vysporiadavací podiel vo výške 8.655.486,- Sk (297.309,50 eur), ktorú žalobca\nuhradil na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach 13Co 148/2002, čo žalovaný\nneurobil. Preto žalobca uplatnil zaplatenie predmetnej sumy 8.655.486,- Sk (287.309,50 eur) s prísl.\nvoči žalovanému žalobou zo dňa 08.09.2006 doručenej pôvodne Okresnému súdu Bratislava I dňa\n11.09.2006 (ďalej len „Žaloba“) a navrhol prerušiť toto konanie do právoplatnosti konania vedeného pred\nMestským súdom Košice sp. zn. 23/347/2004, čomu súdy vyhoveli.\n\nŽalovaný ďalej v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v bodoch [3] až [17] uvádza, že\nnižšie uvedenými faktúrami\nDátum vystavenia č. faktúry suma\n23.10.2006 20060353 404 090,85 €\n31.12.2010 20100757 454 253,23 €\n31.12.2011 20110840 213 621,95 €\n20.5.2013 12013 169 045,06 €\n1.4.2014 12014 116 218,46 €\n4.6.2015 12015 147 914,41 €\n6.6.2016 12016 126 783,79 €\n2.5.2019 20190333 369 786,04 €\n17.8.2022 20220891 412 307,83 €\n30.9.2023 20231130 147 914,42 €\nSpolu vrátane zápočtu 2 274 626,54 €\nsi uplatnil voči žalobcovi zápočtom uvedeným v bode [5], vzájomnou žalobou uvedenou v bode [3] a\nnásledne šiestimi rozšíreniami Vzájomnej žaloby uvedenými v bodoch [7] až [16] návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia voči žalobcovi sumu spolu 2.272.626,54 EUR s príslušenstvom.\nPodľa popisu jednotlivých faktúr uvedených v tabuľke, fakturované sumy majú predstavovať sumu\nušlého zisku z nájomného za užívanie spoluvlastníckeho podielu 4,52 % k celku R. G. D. Y. v uvedených\nobdobiach.\nPretože žalobca - Interhouse Košice, a.s. nemohol z predložených faktúr posúdiť vznik, rozsah a\noprávnenosť výšky fakturovaných pohľadávok, tieto neuznal a opakovane ich vrátil spoločnosti MERK\nREALITY a.s., aby ich predložila riadne s riadnym vydokladovaním potrebnej dokumentácie a právneho\ntitulu, na základe čoho uvedenú sumu v uvedenej výške fakturujú. Žalobca vo svojich prípisoch pri\nvrátení jednotlivých faktúr (identických v obsahu a prílohách) opakovane žalovaného, spoločnosť MERK\nREALITY a.s. upozorňoval, že Interhouse Košice, a.s. môže akceptovať iba takú pohľadávku, ktorá je\nurčitá (čo do dôvodu a výšky), teda ktorej vznik a výška bude z nej riadne vyplývať je vyfakturovaná\nbezchybnou faktúrou. Žalovaný však k predkladaným faktúram č. 20060353, č. 20100757, č. 20110840,\nč. 12013, č. 12014, č. 12015, č. 12016, č. 20190333, č. 20220891 a č. 20231130 nepriložil žiadne\ndokumenty preukazujúce vznik a oprávnenosť výšky vyfakturovaných súm. Na dané upozornenia\nžalobca nedostal od žalovaného nikdy žiadnu odpoveď.\nNa základe textu jednotlivých faktúr „fakturujeme Vám ušlý zisk z nájomného...“ sa žalobca Interhouse\nKošice, a.s. domnieval, že išlo o užívanie nehnuteľností, ale spoločnosť nevedela posúdiť oprávnenosť,\nnakoľko nie je uvedené na základe čoho spoločnosť fakturuje užívanie nehnuteľností - na základe akého\nprávneho titulu sa žalobca dožaduje zaplatenia ušlého nájomného.\nAko prílohu k faktúre a podklad k fakturovanej sume žalovaný priložil vždy len podpornú tabuľku „Strata\nna nájomnom“, pričom z danej tabuľky sa nedalo a nedá určiť dôvod, výška a ani spôsob výpočtu danej\nčiastky. Z danej tabuľky nie je zrejmé, čo sú to za spoločnosti, z akého titulu by mali platiť a za čo\nby mali platiť nájom. Bez ohľadu na výhradu žalobcu poukazujeme aj na to, že spoločnosť Seanergy\nSlovakia (podľa OR SR, by sa malo jednať o spoločnosť Lakotrade Slovakia, s.r.o., IČO: 36 020 966)\nmala platiť nájom vo výške 3.734,32 eur. Pretože na zmieňovanú spoločnosť bol ukončený konkurz dňa\n3.3.2021 v konaní pod sp. zn. 30K/27/2014, z daného dôvodu nemohol existovať v rozhodnom čase\nžiadny nájomný vzťah.\nFaktúry obsahujú formálne, ale zároveň aj protichodné informácie. V predmete faktúr sa uvádza, že je\nfakturovaný ušlý zisk, ale pod textom je uvedené „plnenie je oslobodené od DPH - § 38 ods. 3 Zákona\nč. 222/2004 Z.z. o DPH“. Z pohľadu predmetu fakturácie ide o vzájomne sa vylučujúce body, nakoľko\npredmetné ustanovenie Zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH upravuje fakturáciu nájomného, a nie fakturáciu\nušlého zisku.\nĎalším dôvodom neuznania a vrátenia predmetných faktúr zo strany žalobcu bolo, že faktúry nespĺňali\nzákonom požadované formálne náležitosti podľa zákona o DPH, konkrétne na predmetných faktúrach\nsa nenachádzali daňové identifikačné čísla (DIČ) a ani identifikačné čísla pre daň z pridanej hodnoty (IĎ\nDPH). Súčasne faktúry neobsahujú ani správny názov spoločnosti, ktorý má spoločnosť zapísaná v OR\nSR. Vo faktúre je uvedený názov spoločnosti „INTERHOUSE Košice a.s.\" Presný názov spoločnosti,\nale je „Interhouse Košice, a.s.“.\nAj na základe uvedeného mal žalovaný vrátené faktúry opraviť, doložiť potrebnou dokumentáciou, z\nktorej by bolo možné posúdiť fakturované sumy, ich výšku a opodstatnenosť a takto opravené faktúry\ndoručiť spoločnosti Interhouse Košice, a. s. opätovne. Žalovaný ak žiadal úhradu svojich pohľadávok\n\nvoči žalobcovi, mal to realizovať na základe správne vystavených a doručených faktúr s potrebnými\nprílohami, prípadne mal vyvolať so žalobcom rokovanie, čo neučinil.\nZdôraznil, že žalobca ani dnes nevie posúdiť oprávnenosť, ale najmä výšku fakturovaných súm\nžalobcovi. Je to preukázané zo skutočnosti, že ani samotná spoločnosť Merk Reality a.s., IČO 35 787\n198, dané pohľadávky zrejme neuznáva za oprávnené, nakoľko tieto pohľadávky nie sú evidované v jej\núčtovníctve. Spoločnosť v návrhu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení vypočítala dlžnú\nsumu vo výške 2.272.626,54 eur. Na základe predmetnej účtovnej závierky (aj účtovných závierok z\nminulosti) spoločnosť dané pohľadávky neeviduje v účtovníctve na „Riadku 53 - Krátkodobé pohľadávky\nsúčet“ predstavuje hodnotu brutto 1.154.538 eur, pričom 703.171 eur predstavuje riadok 59 - Ostatné\npohľadávky voči prepojeným účtovným jednotkám (na danom riadku sa správne vykazujú pohľadávky\nvoči prepojeným účtovným jednotkám, kde je podielová účasť viac ako 20 %).\nBez ohľadu na vyššie uvedené poukázal na to, že spoločnosť MERK REALITY a.s. dlhodobo nemá\nskutočný záujem o spoločnú stavbu, nijako sa finančne nepodieľala na jej rekonštrukcií, nepodieľa sa\nna jej správe, a dokonca sa pokúsila návrhom na predbežné opatrenia zakázať zriadiť záložné právo\naj spoluvlastníckemu podielu žalobcu, ale najmä zakázať rekonštrukciu spoločnej stavby v čase, keď\njej stav bol mimoriadne havarijný, odpadávali kusy omietky a obkladu do verejne prístupného priestoru\npráve z časti budovy, ktorú vtedy užívala spoločnosť MERK REALITY a.s.. Takisto sa prepadávala cesta\nparkoviska do podzemných priestorov vznikom trhliny v asfalte, ktorá by mohla spôsobiť v tom čase\nprepad osobného motorového vozidla s fatálnymi následkami.\nV súvislosti so záložným právom na nehnuteľnostiach žalobca uviedol, že úver poskytnutý na\nrekonštrukciu Úverovou bankou sa medzičasom refinancoval v roku 2015, a to Úverovou zmluvou\nč.153/0092/CC/2015 zo dňa 23.12.2015, ktorá len nahrádzala pôvodne úver toho istého vzťahu, na\nzáklade ktorého sa realizovala rozsiahla rekonštrukcia budovy pôvodného R. G. D. Y.. V danom prípade\nnešlo o iný úverový vzťah, ale o refinancovanie pôvodného úveru viazaného výlučne na rekonštrukciu\npôvodného R. G. D. Y.. Z tohto dôvodu sa takisto nanovo upravovali aj zabezpečovacie vzťahy, vrátane\nposledného záložného práva v prospech úverujúcej banky. Aj v tomto prípade sa jednalo o to isté záložné\nzabezpečenie poskytnutého úveru a jeho refinancovania, (teda finančných prostriedkov ktoré boli určené\nvýlučne na rekonštrukciu hotela). Preto nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by žalobca zriaďoval\nv poradí druhé záložné právo (na iné zabezpečenie, ako to tvrdí žalovaný), aj keď sa to navonok tak\nmôže javiť, lebo vždy išlo o ten istý úverový a zabezpečovací vzťah výlučnej viazaný na rekonštrukciu\nhotela a jeho zabezpečenie. Takisto bola uzavretá tretia Záložná zmluva č. 819/CC/17-ZZ2 zo dňa\n19.02.2024 a to iba z dôvodu, že so súhlasom Úverujúcej banky došlo k zmene charakteru stavby, ktorá\nbola predmetom záložného práva na pozemku parc. č. XXXX/X a zmene jej súpisného čísla - stavby,\nktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Ani v tomto prípade nejde o iné záložné právo, ale o záložnú\nzmluvu, ktorá nahrádza pôvodnú záložnú zmluvu z dôvodu, aby sa zosúladil skutkový a právny stav,\npokiaľ ide o zmenu charakteru stavby a udelenie nového súpisného čísla.\nPreto uvedené právne kroky nepovažuje zo strany žalovaného za celkom korektné, pretože v nich\nvidí možné zneužívanie práva (výkon práva v rozpore s dobrými mravmi), keďže žalovaný musí\nvzhľadom na všetky okolnosti vedieť o dostatočnej likvidnosti žalobcu, ale aj preto, že namiesto toho,\naby sa žalovaný zaujímal a staral o nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu 4.52\n% k celku, bezprostredne aj týmto návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môže ohroziť\núverový vzťah žalobcu s úverujúcou bankou, ktorá, nemusí poznať podstatu skutkových a právnych\nokolností, keďže konanie je prerušené a vo veci neprebehlo dokazovanie. To by mohlo mať (ak by\nsa zriadilo sudcovské záložné právo) za určitých okolností pre žalobcu, ktorý prevzal na seba celú\núverovú angažovanosť a v Košiciach rekonštrukciou vytvoril krásny hotel, dnes S. H. R. v Košiciach\nhoršie hodnotenie, prípadne zásadný negatívny dopad alebo prípad porušenia dlžníka (žalobcu) podľa\nÚverovej zmluvy, čo by mohlo viesť k zbytočným tvrdým sankciám voči žalobcovi, ak by sa vyhovelo\nnávrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia, ak pre jeho vydanie nie sú osvedčené zákonné\nmateriálne a právne predpoklady. V najhoršom prípade vzhľadom na tvrdosť úverovej zmluvy by Úverová\nbanka mohla voči žalobcovi uplatniť také sankcie, ktoré by boli v zjavnom nepomere z podstatou\nsledovanou zabezpečovacím opatrením vzhľadom na konkrétne skutkové a právne okolnosti v tejto veci.\nMalo by sa prihliadať taktiež na iné skutočnosti, a to najmä výšku žalovaným uplatňovaného dlhu a\npomer tejto sumy k majetku žalobcu, t.j. dlžníka. Prípadné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nmôže spôsobiť taký zásah do práv žalobcu, ktorý by bol nepomerným vo vzťahu k nezvratnému riziku a\nprípadným škodám na strane žalobcu, aj keď na to neexistujú riadne osvedčené dôvody, pokiaľ ide o titul\nuplatňovaného nároku a jeho výšku, najmä však pokiaľ ide o osvedčenie obavy z možného ohrozenia\nbudúcej existencie, ktorá v danom prípade neexistuje.\n\nZdôraznil, že dojednanie zmluvných podmienok s úverujúcou bankou samo osebe vylučuje obavu, že\nby budúca exekúcia žalovaného mohla byť ohrozená, tak ako to predpokladá ust. § 343 ods. 1. CSP.\nŽalobca nikdy v minulosti, ale ani v súčasnej dobe nepodnikol žiadne kroky, ktoré by mohli zdôvodňovať\nobavu, že by budúca exekúcia žalovaného mohla byť ohrozená. Rovnako také kroky žalobca nemá v\númysle urobiť ani v budúcnosti. To, že tomu tak v skutočnosti je, vyplýva zo samotnej podstaty úverového\nvzťahu úverujúcej banky a zabezpečenia tohto úveru v nadväznosti na dohodnuté podmienky v úverovej\na záložnej zmluve.\nV zmysle čl. IV. bodu 2, písm. a) Záložnej zmluvy záložca (žalobca) nemôže bez predchádzajúceho\nsúhlasu úverujúcej banky až do úplného splatenia pohľadávky previesť záloh, alebo zaťažiť záloh\n(predovšetkým záložným právom a vecným bremenom) v prospech tretej osoby, ako aj v zmysle písm.\nb) tohto článku záložca (žalobca) musí zabrániť znehodnoteniu zálohu a zdržať sa akéhokoľvek konania,\nktoré by práva úverujúcej banky porušovalo. Pri porušení uvedených povinností zo strany žalovaného\n(dlžníka a záložcu z úverového a záložného vzťahu) sú dohodnuté sankcie, vrátane možnosti úverujúcej\nbanky žiadať okamžité splatenie poskytnutého úveru. Preto uvedená skutočnosť je sama osebe zárukou,\nže žalovanému za žiadnych okolností v existujúcom právnom stave nemôže vzniknúť obava, že by\nbudúca exekúcia žalovaného mohla byť ohrozená.\nNa základe uvedeného, vzhľadom na všetky vzájomné súvislosti, žalobca má za to, že v danom prípade\nnie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, tak\nako ich definuje zákon.\nŽalobca považuje uznesenie o zamietnutí návrhu za správne a zákonné, pričom poukázal na jednotlivé\nbody odôvodnenia uznesenia súdom, s ktorými sa stotožnil.\nOpätovne zdôraznil, že žalovaný žiadny skutkovým ani právne relevantným spôsobom nezdôvodnil, ani\nneosvedčil obavu, že by výkon prípadnej budúcej exekúcie mohol byť bez nariadenia zabezpečovacieho\nopatrenia ohrozený, čo je základný a nevyhnutný predpoklad pre jeho nariadenie.\nExistenciu záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného (má byť žalobcu) zabezpečujúceho\npohľadávku úverujúcej banky z titulu poskytnutého úveru, ktorý bol použitý výlučne na zhodnotenie\nbudovy hotela G. D. Y., nie je možné považovať za dôvod ohrozenia exekúcie tým viac, ak došlo tiež k\nzhodnoteniu spoluvlastníckeho podielu žalovaného bez toho, aby sa aj žalovaný podieľal na úverovej\nangažovanosti. Opačný výklad by bol v hrubom rozpore s dobrými mravmi.\nZ ustálenej súdnej praxe vyplýva, že navrhovateľ (pozn. v tomto prípade žalovaný) domáhajúci sa\nnariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda,\nže osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí\nfaktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho\nkonania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia.\nOhrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí\nosvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu - „Rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4 Cob/85/2016“. Ďalej podľa iného rozhodnutia Krajského súdu\nv Bratislave „okrem existencie nároku musí však žalobca (pozn.: v tomto prípade žalovaný) osvedčiť i\nto, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému\nohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.(...)\nAni existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\nMedzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený patrí predovšetkým také\nkonanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom\nexekúcie postihnúť alebo iného konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové\npomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97, R20/1998 a rozhodnutia Krajského súdu Bratislava,\n8 sp. zn. 4 Cob/36/2017). Z citovaných odôvodnení súdnych rozhodnutí vyplýva, že konajúce súdy\npovažovali za nevyhnutné, aby navrhovateľ preukázal také konanie dlžníka, ktoré by priamo smerovalo\nk zmenšovaniu jeho majetku. Dokonca súdy uviedli, že ani existencia iných dlhov dlžníka nemôže byť\ntakou skutočnosťou, ktorá by mala za následok takú obavu navrhovateľa o uspokojenie jeho pohľadávky,\nktorá by odôvodňovala rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.\nRovnako aj z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že aj v konaní o\nnávrhu na vydanie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia musia byť rešpektované minimálne\npožiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé\nsúdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia\nmusí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným\norgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom odôvodnené (m. m.\nIV. ÚS136/2014).\n\nZ vyššie uvedeného v nadväznosti na skutočnosť, že žalobca výrazným spôsobom zhodnotil svoj\nnehnuteľný majetok a že riadne spláca zostatok úveru úverujúcej banke, ktorý je nepomerne menší ako\nhodnota budovy hotela, nemôže obstáť tvrdenie žalovaného v odvolaní uvedené v bode 16, že samotná\nobava zmarenia exekúcie pramení už aj z hypotetickej roviny, že žalobca by sa mohol v budúcnosti stať\nnemajetným, čím by bol ohrozený celý výkon exekúcie. Takýto stav nemôže nastať.\nPodľa žalobcu nesprávne sú závery žalovaného uvedené v jeho odvolaní v tom zmysle, že\nzriadenie sudcovského záložného práva na predmetné nehnuteľnosti nijako nebudú obmedzovať\nžalobcu vo výkone podnikateľskej činnosti. Už existencia samotného záložného práva a jeho zápis\nv katastri nehnuteľností mimo záložného práva úverujúcej banky môže spôsobiť, že žalobca ako\npodnikateľský subjekt sa bude javiť ako menej dôveryhodný pri priebežnom hodnotení klienta (žalobcu)\nv úverovom vzťahu úverujúcou bankou, v tom vzťahu, na základe ktorého došlo tiež ku zhodnoteniu\nspoluvlastníckeho podielu žalovaného.\nŽalovaný v tomto konaní nijakým spôsobom neosvedčil obavu z budúceho zmarenia exekúcie, ako\nďalšieho zo zákonných predpokladov pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nv zmysle § 343 CSP. Žalovaný existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie odvodzuje iba od\nskutočnosti, že na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcu došlo k zápisu záložného práva\nv prospech úverujúcej banky. Uvedený argument však nie je spôsobilý preukázať opodstatnenosť\nakejkoľvek obavy z bezprostredného ohrozenia exekúcie - predovšetkým s akcentom na skutočnosť,\nže samotné postavenie žalobcu, ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti v predmetnom konaní zo\nstrany žalovaného osvedčené nebolo. Existencia žalovaným namietaného záložného práva v prospech\núverujúcej banky nemôže byť sama osebe automatickým dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia v ním požadovanom znení. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť\nbezprostredne - predmetná zákonná podmienka však v danom prípade taktiež naplnená nie je.\nNa základe vyššie uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu\nBratislava III č.k. Bl-32Cb/109/2006 zo dňa 06.03.2024 podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne\npotvrdil a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania.\n4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého\nuznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia\nMestského súdu Bratislava III č.k. 32Cb/109/2006-274 zo dňa 6.3.2024, pretože vykazuje známky\nvecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali\nza následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom\niný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty\nnie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného\nrozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:\n8. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nformou zriadenia záložného práva na nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalobcu sa žalovaný snaží\nzabezpečiť pohľadávku voči žalobcovi vo výške 2.272.626,54 eur, ktorú si uplatnil v konaní vo veci samej\nvzájomnou žalobou voči žalobcovi.\nPodanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil obavou z ohrozenia budúceho\nvýkonu rozhodnutia, týkajúceho sa pohľadávky, ktorá má byť v budúcnosti judikovaná a vzhľadom na\njej výšku bolo potrebné zabezpečiť poradie za už existujúcimi záložnými veriteľmi. Podľa žalovaného\nžalobca pristúpil k vykonávaniu krokov smerujúcich k znižovaniu hodnoty jeho majetku, čím tak znižuje\nmožnosť uspokojiť nárok žalovaného. Samotnú obavu z budúceho zmarenia exekúcie vidí žalovaný v\ntom, že žalobca by sa mohol v budúcnosti stať nemajetným. Tiež poukázal na to, že na nehnuteľnostiach\nžalobcu boli zriadené dve záložné práva, ktoré vznikli na základe tej istej záložnej zmluvy, pričom\n\nhodnota zabezpečenej pohľadávky je tak vysoká, že danému záložnému veriteľovi by na prípadnú\núhradu pohľadávky nepostačovala iba časť majetku žalobcu.\n9. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,\nprávach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,\nak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n10. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.\nZáložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.\n11. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka\nprávoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.\n12. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie\nopatrenie.\n13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n15. Podľa § 326 ods. 1CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej\núpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,\nakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\n16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú\nsplnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\n17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj\nbez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní\nproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n19. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia záložného práva\nje osvedčenie existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom tohto procesného inštitútu\nje posilnenie postavenia veriteľa. V prípade zabezpečovacieho opatrenia sa zriadením záložného\npráva na majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zamedzuje alebo redukuje možné\nnebezpečenstvo ohrozenia uspokojenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Poskytnutie ochrany veriteľovi\nsa vzťahuje na jeho peňažnú pohľadávku, ktorá môže byť judikovaná. Aj v prípadoch, kedy pohľadávka\nešte judikovaná nie je, je možné navrhnúť zabezpečovacie opatrenie pred začatím konania vo veci\nsamej. Záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením v prípade plurality záložných práv garantuje\nzáložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti\nsúdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.\n20. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa\na bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom\nkonaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.\n21. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho\nopatrenia, ktorými sú podanie návrhu na jeho zriadenie, spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie\nzáložného práva, ktorý bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho\nmarenia exekúcie.\n\n22. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nspĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a §\n326 ods. 1 CSP.\n23. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí\nsúd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich\nzisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné,\naby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.\nOsvedčenie akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Okrem existencie nároku musí\nvšak navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca\nexekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a\nmusí hroziť bezprostredne. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený\nje predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý\nmožno výkonom exekúcie postihnúť, ale aj iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo môže\novplyvniť jeho majetkové pomery.\n24. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej\nstrany je primeraný osvedčenému porušeniu veriteľových práv a právom chránených záujmov (zásada\ntzv. primeranosti zásahu). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť\nochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať,\nže tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku,\nktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu\nbyť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo veci samej vôbec nemusí\ndôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany veriteľa (v našom prípade žalovaného). Preto nariadiť\nzabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva dlžníka, s cieľom zabezpečiť\nprípadný výkon rozhodnutia o priznaní pohľadávok, je mimoriadne.\n25. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či\nžalobca osvedčil potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a preukázanie\nobavy z ohrozenia exekúcie. Musia byť teda osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané)\nzákladné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému samá poskytnúť jeho\nprostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.\n26. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo\n4. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020, ktorý uviedol, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je\neliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania\nnastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených\npráv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu\nsa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp\nkontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný\nsúd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom\nprocesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky\nokolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej\ninštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom.\n27. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné podotknúť, že súd v odseku 20. odôvodnenia\nodvolaním napadnutého uznesenia správne uviedol, že skutočnosť, že z výpisu z katastra nehnuteľností\nvyplýva zavkladovanie záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalobcu,\nsama osebe nezakladá dôvodnú obavu, že žalobca koná spôsobom, ktorý znemožní prípadnú budúcu\nexekúciu, resp. že exekúcia ako taká bude ohrozená. Z návrhu žalobcu nie je ani osvedčené, z akého\ndôvodu bolo predmetné záložné právo zavkladované. Nárok žalovaného je predmetom konania vo\nveci samej o vzájomnej žalobe a presahuje dokazovanie potrebné pre osvedčenie nároku v rámci\nrozhodnutia o zabezpečovacom opatrení. Pre naplnenie obavy zmarenia budúcej exekúcie nepostačuje\nani samotná veľkosť pohľadávky voči povinnej osobe. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností\nby mal navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia\n\npotrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. V\nuvedenom prípade tak žalovaný neurobil.\n28. Odvolací súd sa s týmto názorom plne stotožňuje a považuje ho za dostatočný pre konštatovanie ,\nže z predložených dôkazov v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemal súd osvedčenú\nopodstatnenosť obavy, že prípadná exekúcia bude ohrozená.\n29. Odvolací súd dodáva, že žalovaný neosvedčil, že žalobca vyvíja kroky vedúce k tomu, že by\nprípadná exekúcia mohla byť zmarená. Žalobca, pokiaľ ide o záložné práva, dostatočne vysvetlil, že\núver poskytnutý na rekonštrukciu Úverovou bankou sa medzičasom refinancoval v roku 2015, a to\nÚverovou zmluvou č. 153/0092/CC/2015 zo dňa 23.12.2015, ktorá len nahrádzala pôvodne úver toho\nistého vzťahu, na základe ktorého sa realizovala rozsiahla rekonštrukcia budovy pôvodného R. G. D.\nY.. V danom prípade nešlo o iný úverový vzťah, ale o refinancovanie pôvodného úveru viazaného\nvýlučne na rekonštrukciu pôvodného R. G. D. Y.. Z tohto dôvodu sa takisto nanovo upravovali aj\nzabezpečovacie vzťahy, vrátane posledného záložného práva v prospech úverujúcej banky. Tretia\nZáložná zmluva č. 819/CC/17-ZZ2 zo dňa 19.02.2024 bola uzatvorená z dôvodu, že došlo k zmene\ncharakteru stavby, ktorá bola predmetom záložného práva na pozemku parc, č. XXXX/X a zmene\njej súpisného čísla - stavby, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaný takisto neosvedčil\ndôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorý bude predmetom konania vo veci samej. Okrem toho\nžalobca nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou neuznáva, nakoľko z predložených faktúr\nnie je možné zistiť vznik, rozsah a oprávnenosť výšky fakturovaných pohľadávok, na čo žalovaného\nupozornil. Nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu sa žalovaný dožaduje zaplatenia ušlého\nnájomného. O dôvodnosti vzájomnej žaloby bude viesť dokazovanie súd v rámci konania vo veci samej.\nVydaním zabezpečovacieho opatrenia bez dôsledného posúdenia nároku žalovaného, vyplývajúceho\nzo vzájomnej žaloby by mohlo dôjsť k neodvrátiteľnej škode na strane žalobcu.\n30. Odvolací súd poukazuje aj na to, že bez osvedčenia všeobecnej hodnoty majetku, na ktorý by\nmalo byť zriadené záložné právo a vo vzťahu, ku ktorému malo byť obmedzené dispozičné právo\nv zmysle navrhovaných zabezpečovacích opatrení, by nebolo možné, v prípade splnenia ostatných\npodmienok pre vyhovenie návrhu, posúdiť proporcionalitu medzi hodnotou zabezpečených aktív a\nhodnotou pohľadávok žalovaného, teda primeranosť a proporcionalitu zásahu. Platí totiž, že súd\npri úvahe o nariadení zabezpečovacieho opatrenia (neodkladného opatrenia) musí zohľadniť aj tú\nskutočnosť, že v konaní je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia\nzabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné\nopatrenie smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa\n20.12.2017).\n31. Po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel odvolací\nsúd k záveru, že v preskúmavanej veci žalovaný nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal\ndôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho nároku, čím nedošlo k splneniu zákonných\npredpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný v predmetnom prípade neosvedčil\ntaké konanie žalobcu, z ktorého by bolo zrejmé, že žalobca robí kroky smerujúce k ohrozeniu, sťaženiu\nalebo znemožneniu núteného výkonu súdneho rozhodnutia.\n32. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo\n16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).\n33. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III v\nzmysle § 387 CSP potvrdil ako vecne správne.\n34. Nakoľko rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spravidla nie je\nrozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov\n\nkonania nerozhodol. S otázkou trov konania a ich náhrady sa súd následne vysporiada až v rozhodnutí\nvo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32Cb/109/2006", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ff3b0022-cb8e-4712-b505-ed66f2dd4ee2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.294.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 294/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 294/2020 z 4. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-04", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.294.2020.1"}, {"guid": "ussr:8321892a-2476-475b-882e-6feb48d4a460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 741/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1"}, {"guid": "ussr:f36ef7c2-f266-4007-a1d9-a9afd5116967", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/2014 z 7. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-07", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f36ef7c2-f266-4007-a1d9-a9afd5116967"}, {"guid": "d78d67fc-aa95-458f-8de4-33573e66f420:705dc973-f13f-4591-b0c5-879486c0e343", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1715209060.1", "spisova_znacka": "4Cob/36/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/36/2017 z 2. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-04-02", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1715209060.1"}, {"guid": "c1923006-b431-472f-9711-1d7849ab5a15:aeaf06d4-1f26-471e-9c8f-94fe06666bde", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7814206403.1", "spisova_znacka": "4Cob/85/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/85/2016 z 28. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-07-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7814206403.1"}], "citovane_v": [{"guid": "583710c2-4014-474c-b188-fbcbf07d1ecc:258648ac-42bd-4235-9144-db41ad082555", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8122208073.8", "spisova_znacka": "23Cb/112/2022", "nazov": "Opravné uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 23Cb/112/2022 z 5. 2. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-02-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8122208073.8"}]}