{"guid": "8dc531e1-ad38-4c68-9a07-e99f6f4f49c5:bc749ac0-48a1-4dd3-9bc5-2dfcebdddc8a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1109240822.3", "spisova_znacka": "3Cob/8/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/8/2023 z 31. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. júla 2024, sp. zn. 3Cob/8/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1109240822.3", "identifikacne_cislo": "1109240822", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lea Gubová", "sudca_id": 1206, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lea-gubova-1206", "datum_vydania": "2024-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc749ac0-48a1-4dd3-9bc5-2dfcebdddc8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1109240822.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1109240822.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1109240822.3/text", "citacie_n": 14, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/8/2023\n1109240822\n31. 07. 2024\nJUDr. Lea Gubová\nECLI:SK:KSBA:2024:1109240822.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členov senátu\nMgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu ARTIN, spol. s.r.o., so sídlom\nRadničné námestie 6, 085 01 Bardejov, IČO: 31 666 183, proti žalovanému ITALMARKET SLOVAKIA,\na.s., so sídlom Holubyho 1/A, 811 03 Bratislava, IČO: 35 758 601, práv. zast. BOHUNICKÝ & Co. s.r.o.,\nso sídlom Lermontovova 16, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 876 034, v konaní\no žalobe o zaplatenie 17.631,21 EUR s príslušenstvom a vzájomnom návrhu o zaplatenie 46.913,09\nEUR a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/14/2010-697 zo\ndňa 23.8.2022 jednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/14/2010-697 zo dňa\n23.8.2022 v napadnutom výroku I., III. a IV. a vo výroku II. zamietajúcom v prevyšujúcej časti vzájomnú\nžalobu žalovaného p o t v r d z u j e .\nII. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Bratislava I\nč.k. 27Cb/14/2010-697 zo dňa 23.8.2022 zamietajúceho v prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu žalobcu\nodmieta.\nIII. Krajský súd v Bratislave výrok V. rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/14/2010-697\nzo dňa 23.8.2022 mení tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn.\n3Cob/128/2019 nepriznáva.\nIV. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 3Cob/8/2023 nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu 10.236,38 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 354,07\nEUR od 21.3.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3.223,85 EUR od\n26.3.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 967,16 EUR od 25.4.2009 do\nzaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 967,16 EUR od 26.5.2009 do zaplatenia,\núrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 842,40 EUR od 27.6.2009 do zaplatenia, úrok z\nomeškania vo výške 10 % p.a. zo sumy 1.515,63 EUR od 28.2.2009 do 28.9.2018, úrok z omeškania\nvo výške 10 % p.a. zo sumy 1.015,63 EUR od 29.9.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 10\n% p.a. zo sumy 1.541,53 EUR od 28.2.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo\nsumy 232,75 EUR od 16.4.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 1.019,39\nEUR od 2.6.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 72,44 EUR od 10.7.2009\ndo zaplatenia, druhým výrokom súd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu a v prevyšujúcej časti vzájomnú\nžalobu žalovaného zamietol, tretím výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania o žalobe\n\nvo výške 21,78 % voči žalovanému, štvrtým výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania\no vzájomnej žalobe vo výške 97,86 % voči žalovanému, a piatym výrokom priznal žalobcovi nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalovanému.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.11.2009\ndomáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 17.631,21 EUR spolu s príslušenstvom a trovami\nkonania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 13.9.2002 zmluvu o nájme\nnebytových priestorov nehnuteľnosti v KN k.ú. A. B. LV č. XXXX, parc. č.XXX/X, zast. plocha o výmere\n2535 m2 budova č. 10. na ul. C. D. B. E.. Predmetom nájmu bolo aj právo prechodu cez parcely popísané\nv nájomnej zmluve, ako aj užívanie vodovodnej kanalizačnej, elektrickej a plynovej prípojky. Účelom\nnájmu bolo užívanie predmetu zmluvy na veľkoobchod liehovín, nealko nápojov a cukroviniek, ako aj\npotravinový tovar. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú 10 rokov, pričom žalovaný spolu neuhradil\ncelkové platby vo výške 17.631,21 EUR.\n3. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 19.02.2019 č.k. 27Cb 14/2010-474 tak, že žalovaný\nje povinný zaplatiť sumu 7.450,66 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo\nsumy 354,07 EUR od 21.3.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy\n3.223,85 EUR od 26.3.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 10 % p.a. zo sumy 1.515,63\nEUR od 28.2.2009 do 28.9.2018, úrokom z omeškania vo výške 10 % p.a. zo sumy 1.015,63 EUR od\n29.9.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 10 % p.a. zo sumy 1.541,53 EUR od 28.2.2009\ndo zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 223,75 EUR (chyba v písaní, správne\nmalo byť 232,75 EUR) od 16.4.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy\n1.019,39 EUR od 2.6.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 72,44 EUR od\n10.7.2009 do zaplatenia. Vo výroku II. rozsudku súd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu a v prevyšujúcej\nčasti vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Vo výroku III. rozsudku súd žalovanému priznal právo\nna náhradu trov konania o žalobe vo výške 26,38 % voči žalobcovi a vo výroku IV. rozsudku súd\nžalobcovi priznal právo na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe vo výške 97,86 % voči žalovanému.\nV odôvodnení rozhodnutia okrem iného súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný si zľavu z nájomného\nuplatnil podľa čl. XI, ods. 6 zmluvy a § 8 zák. č. 116/1990 Zb. Súd v tejto súvislosti zohľadnil, že zľavu z\nnájmu je možné si s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu uplatniť aj vo výške 100 %. S prihliadnutím\nvšak na konkrétne okolnosti prípadu, a to dlhodobé zanedbávanie povinností žalobcu a prenos jeho\npovinností na nájomcu za súčasného stavu hrozby ukladania správnych sankcií, však súd vyhodnotil ako\ndôvodné uplatnenie si práva nájomcu v takto požadovanej výške, v rozsahu 100 % zľavy z nájomného.\nV ostatnom sú závery a právne posúdenie konajúceho súdu prvej inštancie zhodné (okrem výpočtu trov\nkonania).\n4. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.2.2021, č.k. 3Cob/128/2019-652 zrušil rozsudok a\nvec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení predmetného rozhodnutia namietal\nposúdenie súdu prvej inštancie týkajúce sa primeranosti uplatnenej zľavy z nájomného vo vzťahu k\nrozsahu obmedzenia užívania priestorov a dobu počas, ktorej boli priestory s vadami užívané, ako aj\nvýpočet trov konania.\n5. Na pojednávaní dňa 27.1.2017 súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie pre neospravedlnenú\nneprítomnosť žalovaného, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žalobcovmu návrhu a vzájomnú žalobu\nzamietol. Žalovaný doručil súdu dňa 15.2.2017 návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, keďže\nna predmetnom pojednávaní sa nezúčastnil z ospravedlniteľného dôvodu. Predvolanie na predmetné\npojednávanie nebolo zaslané právnemu zástupcovi žalovaného, ale tretej osobe, keďže právny zástupca\noznámením zmeny právneho zastúpenia žalovaného adresovanému tunajšiemu súdu oznámil súdu\nnového právneho zástupcu žalovaného. Z opatrnosti z tých istých dôvodov, v rovnakom rozsahu\nadresoval súdu aj podanie označené ako odvolanie. Vzhľadom na zistené skutočnosti, keďže neboli\nsplnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, Okresný súd Bratislava I uznesením\nzo dňa 21.3.2017 č.k. 27Cb/14/2010-300 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.1.2017.\nNa výzvu súdu žalovaný reagoval tak, že na podanom odvolaní netrvá. Súd v tejto súvislosti dospel k\nzáveru, keďže v prípade návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolania ide o obsahovo totožné\npodania a súd takémuto návrhu vyhovel, nie je hospodárne a efektívne (rozhodnutie bolo právoplatne\nzrušené) predkladať návrh označený ako odvolanie, ktoré navyše je treba z obsahového hľadiska\nposudzovať ako návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, odvolaciemu súdu na rozhodovanie o\nrozhodnutí, ktoré po jeho zrušení rozhodnutím súdu prvej inštancie nemá žiadne právne účinky.\n\n6. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetom konania bol nárok žalobcu uplatnený na základe\nzmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako prenajímateľom\na žalovaným ako nájomcom dňa 13.9.2002. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú v\ntrvaní 10 rokov. Súčasťou predmetu nájmu bolo aj právo prechodu cez parcelu č. XXX/X, zapísanú na\nLV č. XXXX a cez parcelu č.XXX/X zapísanú na LV č. XXXX a neobmedzený prístup cez pozemky\nprenajímateľa. Účelom nájmu bolo užívanie predmetu zmluvy na veľkoobchod liehovín, nealko nápojov\na cukroviniek, ako aj potravinový tovar. Žalovaný sa zaviazal hradiť žalobcovi nájomné mesačne vopred\nvo výške 2.709,12 EUR. V cene nájmu neboli zahrnuté platby za dodávky médií (EE, plyn, teplo, voda a\nstočné, zrážková voda) a ostatných služieb, ktoré si mal zabezpečiť nájomca od ich poskytovateľov na\nvlastný účet. Uvedené spotrebované energie počas trvania zmluvného vzťahu hradil žalobca, ktorý ich\nnásledne žalovanému v tom-ktorom príslušnom mesiaci refakturoval. Predmetný zmluvný vzťah skončil\nvýpoveďou zo strany nájomcu podľa § 9 ods. 3 písm. b ) zákona č. 116/1990 Zb. zo dňa 29.4.2009\nuplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty. Predmetná výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 30.4.2009.\nNebytový priestor bol žalobcovi odovzdaný dňa 27.7.2009, kedy bol spísaný aj preberací protokol.\nSamotnej výpovedi predchádzala kontrola potravín RVPS Prešov dňa 28.4.2009, ktorá zistila, že v\nprevádzkovanej hygiene boli zistené nedostatky v sklade potravín, maľba stropu skladu, kde bola stena\nnavlhnutá, výrazne znečistená plesňou od zatekajúcej dažďovej vody. Podobný nedostatok bol zistený aj\nvo vedľajšom nepotravinárskom sklade a v sklade obalov a sociálnych zariadeniach, kde vonkajšia stena\nje znečistená, vlhká s opadajúcou maľbou a omietkou. Kontrolovanému subjektu bolo uložené opatrenie,\na to odstrániť pleseň zo stien, opraviť poškodenú omietku, vykonať maľbu a opraviť zatekajúcu strechu\nprevádzky distribučného skladiska. Rozhodnutím RVPS Prešov zo dňa 19.6.2009, č.k. 13/2009/II-AK\nbola žalovanému bola udelená pokuta vo výške 500,- EUR za porušenie zásad, povinností a požiadaviek\nna hygienu manipulácie s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh tým, že nezabezpečil čistotu a dobrý\ntechnický stav skladovacích priestorov prevádzkarne. V odôvodnení bolo skonštatované, že inšpektori\nRVPS Prešov dňa 2.6.2009 vykonali v prevádzkarni účastníka konania na C. XX následnú kontrolu,\npričom bolo zistené, že kontrolovaný subjekt v týchto priestoroch už nevykonáva činnosť manipulácie,\nresp. skladovania potravín. Uvedené okolnosti neboli sporné.\n7. Sporným bol žalobcov nárok na zaplatenie nájomného na základe vystavených faktúr ako doplatok za\nmesiace január, február, marec 2009 v sume 354,07 EUR (faktúra č. 44090329 splatná dňa 20.3.2009),\nnájomné za mesiace apríl až júl 2009 v celkovej výške 12.895,40 EUR (3.223,85 EUR mesačne x 4\nmesiace, faktúra č. 44090484 splatná dňa 25.3.2009, faktúra č. 44090637 splatná dňa 24.4.2009, faktúra\nč. 44090772 splatná dňa 25.5.2009, faktúra č. 44090940 splatná dňa 26.6.2009).\n8. Žalobca požadoval uhradiť aj refakturáciu elektrickej energie podľa vyúčtovania za obdobie\n1.4.2009-30.6.2009 vo výške 1.019,39 EUR (faktúra č. 46090006, splatná dňa 1.6.2009) refakturácia za\nvodné podľa vyúčtovania za obdobie 17.3.2009-15.6.2009 (faktúra č. 4609007, splatná dňa 9.7.2009)\nvo výške 72,44 EUR. Uvedený nárok žalovaný poprel z titulu uplatnenej zľavy na nájomnom. V časti\nrefakturovaných energií žalovaný namietal, že nejde o skutočne spotrebované energie, keďže nebytový\npriestor opustil dňa 30.4.2009 a vzhľadom na vymedzené obdobie, za aké sú energie refakturované, nie\nje možné preskúmať, v akej výške je nárok žalobcu za mesiac apríl (kedy ešte užíval žalovaný predmetné\nnebytové priestory) dôvodný. Sporným sa zostal aj úrok z omeškania v časti nároku spotrebovaných\nenergií, ktorý podľa žalovaného nebol dojednaný vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, keďže v\npredmetnej zmluve chýbala prejavená vôľa žalovaného predmetný úrok z omeškania na refakturáciu\nenergií dojednať.\n9. Spornou okolnosťou bola žalovaným uplatnená zľava z nájomného vo výpovedi zo dňa 29.4.2009,\ntýkajúca sa najmä charakteru uplatneného práva, výkladu, akého obdobia sa má predmetná zľava týkať,\nnajmä či bola uplatnená spätne. Spornými boli aj predpoklady uplatnenia takejto zľavy, a to existencia\nvád, ktoré nespôsobil žalovaný, ako aj ich včasné oznámenie. Nespôsobilosť predmetu nájmu na\ndohodnuté užívanie videl žalovaný vo vadách na plynovej sústave a vykurovacom potrubí, v úniku vody\nz potrubia a zatopení skladových priestorov, v poškodenej streche a zatekaní do skladových priestorov,\nvzniku a šíreniu plesní, obmedzeniu prístupu k nebytovému priestoru, v zlej izolácii okien, ktoré netesnili.\nV tomto smere bolo medzi stranami sporné, či išlo o drobné vady, ktoré mal odstrániť žalovaný alebo\nči bolo povinnosťou prenajímateľa predmetné vady na predmete nájmu odstraňovať. Sporným boli aj\nžalobcom namietané revízie kúrení, ktoré mal podľa jeho názoru vykonávať žalovaný a nevykurovanie\npredmetných nebytových priestorov, ktoré spôsobilo zavlhnutie, vznik a šírenie plesní. Rozhodujúcou\n\nbolo pre súd posúdenie otázky, či predmet nájmu bolo možné užívať obmedzene a či v danom prípade\nišlo o vady, ktoré mal odstraňovať žalobca v zmysle čl. XI, ods. 3 zmluvy.\n10. Súd prvej inštancie uviedol, že u východiskového stavu predmetu nájmu je zrejmé, že nebytový\npriestor sa odovzdal nájomcovi po kompletnej rekonštrukcii priestorov (nebolo sporné). Žalobca ako\nprenajímateľ počas trvania nájomného vzťahu dostatočne nerozlišoval medzi úpravami predmetnej\nnehnuteľnosťami a opravami závažných vád, na ktoré bol povinný. Rovnako tak bagatelizoval vadyako poškodenie strechy, ktoré nazval malou vadou. Naproti tomu bolo v konaní dokázané, že išlo\no vadu, ktorá spôsobila zatekanie do predmetných priestorov a bola aj príčinou vzniku plesní, ktoré\nspôsobili, že predmet nájmu bolo možné užívať len obmedzene. V tejto súvislosti súd považoval\nza rozhodujúce konštatovanie RVPS Prešov zaznamenané v úradnom zázname vykonanej kontroly\npotravín, že v prevádzkovanej hygiene boli kontrolou zistená výrazne znečistená stena plesňou od\nzatekajúcej dažďovej vody. Z uvedeného mal jednoznačne preukázané, že žalobcom tvrdená drobná\nvada, ktorá mala byť malou dierou v streche, bola závažnou vadou, ktorú bol povinný odstraňovať\nžalobca. Z toho, že k zatekaniu strechy napriek oprave (nebolo sporné, že ju žalobca opravoval\nzatmelením) dochádzalo, je rovnako tak preukázané v zmysle vyššie uvedeného. V danom prípade nešlo\no úpravy prenajatého priestoru, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako určité vylepšenie, skvalitnenie stavu\nnebytového priestoru, ktoré by boli len nad rámec povinností udržiavať byt v stave spôsobilom na riadne\nužívanie. Odstránenie takej závažnej vady, akou je zatečenie do nebytových priestorov v rozsahu, ktorý\nbol preukázaný a zaznamenaný v úradnom zázname RVPS, ako aj hygienicky a zdravotne závadné\nvyskytujúce sa plesne, nie je možné v žiadnom prípade nazývať drobnou vadou, či úpravou nebytového\npriestoru. K vade kúrenia uviedol, že tá nebola preukázaná.\n11. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný ďalej namietal, že mal obmedzený prístup k distribučnému\nstredisku, pričom sa žalobca v zmysle čl. IX, ods. 6 zmluvy zaviazal umožniť žalovanému neobmedzený\nprístup k predmetu nájmu cez komunikácie žalobcu. Súd v tomto smere pripomenul, že predmet nájmu\nsa nachádzal na parcele zapísanej na LV č. XXXX. Spoločnosť BAFER, spol. s.r.o. však žiadala úhradu\nza platbu prístupovej komunikácie na parcele zapísanej na výpise LV č. XXXX, z čoho je zrejmé, že sa\nnejedná ani o jednu z týchto komunikácií. K porušeniu povinností prenajímateľa v tomto smere nedošlo.\nSúd považoval za dôležité sa vysporiadať aj s námietkou žalobcu týkajúcou sa nevykurovania predmetu\nnájmu, čo bolo podľa žalobcu príčinou vzniku plesní.\n12. V danom prípade je však dôkazné bremeno na strane žalobcu, ak tvrdí, že k vzniku plesní došlo\nnevykurovaním priestorov, preukázať túto príčinu a samotné nevykurovanie týchto priestorov, ako aj\nrozsah jeho vplyvu. Súd v tomto smere nemôže na základe všeobecného tvrdenia, nepodporeného\nžiadnym bližším určením dospieť k záveru, aký podporný vplyv (vyjadrenie pána B. po obhliadke zo\ndňa 4.11.2008) by takéto nevykurovanie, prípadne len temperovanie v určitých stupňoch oC v danom\npriestore malo vplyv na ďalšie šírenie už vzniknutých plesní s poukazom aj na záver, že príčinou vzniku\nznečistenia stien a šírenia plesní bolo zatekanie dažďovej vody do priestoru, čo mal súd za preukázané.\nV danom smere tak považoval súd uvedené tvrdenie za nepreskúmateľné. Za takéhoto dôkazného\nstavu, v situácii, kedy má súd k dispozícii rozporné tvrdenia strán, nie je možné jednoznačne ustáliť,\naký bol predmetný skutkový stav ohľadom namietanej vady vykurovacieho zariadenia a následného\nvykurovania v priestoroch prenájmu najmä v zimnom období na vplyv a tvorbu plesne.\n13. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ak z výsledkov dokazovania vyplynul záver, že v prejednávanej\nveci prenajímateľ vedel o potrebe opráv - zatečené steny, vlhkosť a vznik a šírenie plesní, ktoré\nspôsobujú nehygienické podmienky v prenajatých priestoroch, a ktoré bolo nevyhnutné vykonať zo\nstrany prenajímateľa, je možné vyhodnotiť, že aj predmetná správa z ohliadky je oznámením potreby\nodstránenia vád brániacich zmluvnému užívaniu uvedených priestorov. Pleseň tvoriaca sa v dôsledku\nvlhkosti od zatečených stien je nepochybne vadou, ktorá obmedzuje užívanie prenajatých priestorov\n(najmä skladov potravín). V tejto súvislosti súd upozorňuje aj na účel predmet nájmu. Ak je v dôsledku\nzdravotnej závadnosti nebytový priestor môže nájomca využívať v dôsledku týchto vád obmedzene, je\nzľava z nájmu dôvodná. RVPS uložila kontrolovanému subjektu v tomto smere opatrenia, ktoré spočívali\nv odstránení zistených vád, ako odstránenie plesne zo stien, opravu poškodenú omietku, vykonanie\nmaľby a opravy zatekajúcej strechy prevádzky distribučného skladiska. Vzhľadom na uvedené je\nzrejmé, že daný priestor v dôsledku zistených vád bolo možné užívať len obmedzene. Zákon v tomto\nsmere nerozlišuje medzi uplatnením práva na odpustenie úhrady nájomného a zľavy z nájmu podľa\nčíselného rozdielu (zľavou je možnosť dlžníka poskytnúť veriteľovi nižšie než dohodnuté plnenie rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26.09.2001, sp.zn. 20Cdo 2295/99), ale na základe otázky charakteru\n\njednotlivých inštitútov, ktoré môžu byť použité v rozdielnych situáciách. V prípade uplatnenie práva na\nodpustenie nájomného je základným predpokladom nemožnosť užívania nebytových priestorov, avšak\nv danom prípade bolo možné predmetné priestory využívať, i keď obmedzene, keďže boli hygienicky\nzávadné. Žalovaný v nebytových priestoroch vykonával podnikateľskú činnosť niekoľko mesiacov pred\nvykonaním kontroly RVPS, a to minimálne od 4.11.2008 do 30.4.2009. Z rozhodnutia RVPS rovnako tak\nnevyplýva úplná nemožnosť využívania predmetných priestorov, čo je zrejmé aj z nariadených opatrení,\nktoré daný subjekt uložil na nápravu stavu (ako napr. odstránenie plesne zo stien, opravy poškodenej\nomietky, vykonanie maľby a opravy zatekajúcej strechy prevádzky distribučného skladiska). V danom\nprípade súd vychádzajúc z obsahu samotného podania žalovaného zo dňa 29.4.2009 dospel k záveru,\nže nedošlo k uplatneniu si práva na odpustenie úhrady nájomného. V tomto smere bolo potrebné uviesť,\nže žalovaný si predmetnú zľavu uplatnil podľa čl. XI, ods. 6 zmluvy a § 8 zák. č. 116/1990 Zb.\n14. Sporným bolo okrem charakteru práva a uplatnenia si tohto práva v prekluzívnej lehote, aj samotné\nobdobie, za ktoré si toto právo žalovaný uplatnil. Žalobca sa vyjadril tak, že žalovaný si uplatnil zľavu\nz nájomného vo výške 100 % v súlade s článkom XI, ods. 6 zmluvy a § 8 zák. č. 116/1990 Zb. Súd\nz obsahového hľadiska jednostranne prejavenej vôle žalovaného, musel dať za pravdu žalobcovi, že\nz listu z 29.4.2009 nevyplýva skutočnosť, že si predmetné právo uplatňuje aj spätne za obdobie od\njanuára, či apríla do konca výpovednej doby. Zľava uplatnená žalovaným a obdobie, na akú si túto zľavu\nuplatňuje, musí byť prejavom vôle určitým, jasným a zrozumiteľným aj vo vzťahu k obdobiu, za ktoré\nsi nájomca zľavu uplatňuje. Je síce pravdou, že v poslednom odstavci predmetného listu je uvedené zo\nstrany žalovaného, že žalovaný zváži uplatnenie predmetného práva z už uhradeného nájmu, avšak aj\nz pohľadu samotnej vety, v ktorej nie je gramaticky zachytené, že sa má jednať okrem iného - alebo (o\nneuhradený nájom) aj o ten uhradený, nie je celkom jasný prejav tejto vôle, ktorý spôsobil výkladové\nnezrovnalosti. Súd na základe tejto jedinej vety v kontexte s predchádzajúcim odstavcom však nedospel\nzáveru, že sa má jednať o uplatnené právo aj spätne za obdobie predchádzajúce výpovednej dobe. Ak\nsi žalovaný mienil uplatniť predmetné právo aj spätne, mal toto obdobie špecifikovať, keďže v uvedenom\nprejave vôle takto uplatnené právo absentuje. V takom prípade žalovaný svoj prejav vôle dotvára ex\npost, keďže takéto uplatnenie práva aj spätne nekorešponduje s jazykovým vyjadrením nájomcu na\nuplatnenie zľavy z nájmu zachyteným v liste z 29.4.2009. Zároveň však súd nedal za pravdu žalobcovi,\nže uplatnená zľava z nájmu sa nemôže týkať obdobia, za ktoré už boli vystavené faktúry, keďže faktúra\nje len účtovným doklad, ktorý nemá vplyv na uplatnenie zľavy z nájmu (týkajúce sa obdobia nájomného\nza mesiac máj, aj keď faktúra už bola vystavená).\n15. Súd prvej inštancie poukázal na to, že sa nemohol stotožniť ani s jedným z výpočtov a spôsobu\nvýpočtu primeranej zľavy z nájomného. Predovšetkým súd uviedol, že žalobca nesprávne vychádzal\nz celkovej podlahovej plochy predmetu nájmu v zmysle zápisu o odovzdaní predmetu nájmu, ak v\nsamotnej zmluve v čl. X bol mesačný nájom rozdelený osobitne za nebytové priestory, ktorých celková\nvýmera predstavuje 1.295,70 m2 v sume za rok 777.420,- Sk + DPH a osobitne za prenájom pozemku\nspevnenej plochy a komunikácie vo výmere 1973.7 m2, za ktoré bolo dohodnuté nájomné vo výške\n53.289,90 Sk ročne. Celkové nájomné spolu predstavovalo pôvodne v zmluve (následne sa menilo)\nsumu 830.709,90 Sk + DPH, z čoho vyplývalo, že celkovú sumu nájmu v rozsahu podielu 93,57 %\ntvorí prenájom za nebytové priestory skladových priestorov, rampy, chodby, sociálneho zariadenia a\nkancelárii a osobitne za ostatné plochy v rozsahu podielu na celkovom nájme vo výške 6,43 %. Na\nzáklade tejto skutočnosti je potom možné konštatovať v prevažnej časti nájmu (podiel aj 93,57 %) tvoria\nplochy bez prístupových ciest, ktoré žalobca do svojho výpočtu zahrnul. Uvedené len svedčí o tom,\nže aj samotné strany už pri uzatváraní nájomnej zmluvy rozlišovali, ktoré priestory majú predovšetkým\nslúžiť účelu nájmu a bez ktorých by uvedená zmluva nemala pre žalovaného zmysel (predovšetkým\nnebytové priestory, a to konkrétne skladové priestory, kancelárske priestory a sociálne zariadenia k\nnim prislúchajúce). V týchto nebytových priestoroch sa objavila závažná vada, a to zatekanie vody\ndo daných priestorov (okrem kancelárii) a rozširujúce plesne, ktoré podstatnou mierou zasahovali do\npodnikateľskej činnosti žalovaného, o čom svedčí aj úradný záznam RVPS. Rovnako tak súd uviedol,\nže v tomto smere snaha strán konania vypočítať presným spôsobom na podiel m2 podlahovej plochy,\nakým predmetná vada mala zasahovať do pokojného užívania predmetu nájmu, nebola adekvátnou\nmetódou na určenie primeranosti zľavy z ceny nájmu. Súd musel zohľadniť práve charakter danej vady\ns ohľadom na účel, na ktorý mal predmet nájmu slúžiť, ako aj na dobu, počas ktorej predmetná vada\nnájmu pretrvávala, napriek tomu, keďže žalobca o nej preukázateľne vedomosť mal, aj keď žalovaný\nuplatnil zľavu z nájmu len za posledné tri mesiace trvania nájmu. Z vykonaného dokazovania mal súd\nzistené, že žalobca sa najneskôr dozvedel o vade zatekania do prenajatých priestorov a vzniku plesní\n\npo obhliadke pána B. dňa 4.11.2008, pričom na toto oznámenie v zmysle povinností prenajímateľa mal\nžalobca aj adekvátne reagovať a predmetné vady odstrániť. Odstránenie takej závažnej vady, akou\nje zatečenie do nebytových priestorov v rozsahu, ktorý bol preukázaný a zaznamenaný v úradnom\nzázname RVPS, ako aj hygienicky a zdravotne závadné vyskytujúce sa plesne, nie je možné považovať\nza taký stav nebytových priestorov, aby mohol byť naplnený účel nájmu v požadovanom rozsahu.\nS ohľadom na rozsah priestorov, v ktorých sa popísané závažné a podstatné vady objavili, teda v\nskladovacích priestoroch a sociálnych zariadeniach, teda na celkovej podlahovej ploche 1072 m2, teda\nv podiele 82,74 % v pomere k celkovým ostatným podlahovým plochám v rozsahu 1295,70 m2, ktoré\ntvorili prevažnú časť plochy, za ktorú bol určený nájom v podiele 93,57 %, je možné tvrdiť, že vada na\npredmete nájmu sa vyskytovala vo veľkom rozsahu (žalobca nezohľadnil, že nájom bol určený pomerom\n93,57 % výšky nájmu na nebytové priestory ku 6,43 % výšky nájmu na ostatné plochy). Napriek tomuto\nčíselnému vyjadreniu nebolo možné vychádzať len z matematického prepočtu, či podlahovej plochy\nnájmu, na ktorej sa vady nachádzali (aj to nie je možné úplne presne zistiť), či podielu na nájomnom,\nktorým tieto priestory prislúchali, keďže v súlade so spravodlivým a primeraným posúdením súdu (ako\npožadoval odvolací súd) je potrebné zohľadniť aj účel nájmu a dobu trvania vád. S prihliadnutím na\nkonkrétne okolnosti prípadu popísané vyššie, teda dlhodobé zanedbávanie povinností žalobcu ako\nprenajímateľa a prenos jeho povinností na nájomcu za súčasného stavu hrozby ukladania správnych\nsankcií, však súd vyhodnotil ako dôvodné uplatnenie si práva nájomcu vo výške 70 % zľavy z nájomného.\n16. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti pripomenul, že aj keď žalobca si uplatnil nájomné vo výške\n3.223,85 EUR za celý mesiac júl, teda do 31.7.2009, výpovedná lehota uplynula už dňa 30.7.2009.\nŽalobca však od žalovaného prevzal priestory už dňa 27.7.2009, pričom aj odvolací súd v bode 22\nodôvodnenia uznesenia uviedol, že súd má určiť výšku a dôvodnosť nájomného do 27.7.2009, a preto\nalikvótna časť nájomného, z ktorej súd vychádzal bola vo výške 2.808,- EUR (104,- EUR eur na deň). Vo\nvzťahu k pomeru zľavy z nájmu vo výške 70 %, je zrejmé, že žalobcovi vznikol nájom za mesiac júl vo\nvýške 842,40 EUR (30 %) a za mesiace máj a jún je vo výške 967,16 EUR (30 %). Súd dospel k záveru,\nže žalobcovi vzniklo právo na úhradu faktúry č. 44090329 zo dňa 27.2.2009 splatnú dňa 20.3.2009 v\nsume 354,07 EUR ako doplatku za nájom za január, február, marec 2009 a faktúru č. 44090484 zo dňa\n10.3.2009 splatnú dňa 25.3.2009 v sume 3.223,85 EUR za nájom za apríl 2009, faktúru č. 44090637\nzo dňa 8.4.2009 splatnú dňa 24.4.2009 v sume 967,16 EUR nájom za máj 2009, faktúru č. 44090772\nzo dňa 11.5.2009 splatnú dňa 25.5.2009 v sume 967,16 EUR nájom za jún 2009, faktúru č. 44090940\nzo dňa 12.6.2009 splatnú dňa 26.6.2009 v sume 842,40 EUR nájom za júl 2009. V ostatnej časti, teda\nuplatnenia istiny v rozsahu 70 % zľavy za nájom v mesiacoch máj, jún a júl, celkovo vo výške 6.478,98\nEUR a rovnako tak v časti sumy 415,85 EUR ako rozdielu alikvótnej časti nájmu za mesiac júl, súd\nžalobu zamietol, teda celkovo v sume 7.394,83 EUR.\n17. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom\nuplatnený nárok na úhradu skutočných nákladov za energie-refakturáciu za elektrickú energiu a vodné\npodľa vyúčtovania za obdobie od januára 2008 do 15.6.2009, resp. 30.6.2009. V tomto smere súd\nupozornil na započítanie vykonané žalovaným s časťou týchto nákladov. V konaní bolo jednoznačne\npreukázané, že refakturované energie - elektrická energia podľa vyúčtovania celkovo v sume 3.289,91\nEUR, boli vyúčtované podľa skutočnej spotreby žalovaného, ktorý sa v predmetných prenajatých\npriestoroch nachádzal a vykonával v nich podnikateľskú činnosť. Spornými v predmetnom konaní ostali\nfaktúra č. 46090006 splatná dňa 1.6.2009, refakturácia elektrickej energie podľa vyúčtovania za obdobie\n1.4.2009-30.6.2009 vo výške 1.019,39 EUR a faktúra č. 46090007, splatná dňa 25.6.2009, refakturácia\nza vodné podľa vyúčtovania za obdobie od 17.3.2009-15.6.2009 v sume 72,44 EUR.\n18. Pokiaľ išlo o obranu žalovaného v prejednávanej veci, súd konštatoval, že žalovaný spochybnil\nnárok žalobcu fakturovaných nákladov za elektrickú energiu a vodné za obdobie, v ktorom žalovaný\nneužíval nebytový priestor. Súd uviedol, že samotná skutočnosť, že žalovaný by v spornom období\nnevyužíval prenajaté nebytové priestory na účel, na ktorý boli v zmysle nájomnej zmluvy prenajaté,\nsamo o sebe neznamená, že na chod a prevádzku predmetných nebytových priestorov by nebola\nspotrebúvaná žiadna energia, ktoré si navyše podľa čl. X, ods. 6 zmluvy mal zabezpečiť žalovaný od\nposkytovateľov na vlastný účet. Za dobu trvania nájomného vzťahu (do konca júla 2009) bez ohľadu\nna to, či žalovaný nebytové priestory užíval alebo neužíval na účel dojednaný v nájomnej zmluve, bol\npovinný uhrádzať skutočne spotrebované energie, resp. spotrebu energií pripadajúcu v nehnuteľnosti,\nv ktorej sa nebytové priestory nachádzajú. Z obsahu čl. X, ods. 6 zmluvy nepochybne vyplýva, že\nv cene nájmu nie sú zahrnuté platby za dodávky médií (spotreba elektrickej energie, plyn, teplo,\n\nvodné, stočné a odvoz smetí a i.), pričom spotrebu týchto komodít sa žalovaný ako nájomca zaviazal\nuhrádzať sám na vlastný účet. Špecifikácia výpočtu fakturovaného plnenia je obsahom listinných\ndôkazov, pričom podkladom vyúčtovania sú dodávateľské faktúry Východoslovenskej energetiky a.s. a\nVýchodoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. V tomto smere súd pripomenul, že žalobca si uplatnil\nrefakturáciu energií do konca júna v roku 2009, pričom priestor bol odovzdaný až dňa 27.7.2009.\nŽalovaný síce tvrdil, že nebytový priestor opustil bezprostredne po výpovedi, čo má dokumentovať aj\nzáznam z kontroly RVPS, avšak súd v tomto smere z vykonaného dokazovania zistil, že inšpektori\nRVPS Prešov vykonali dňa 2.6.2009 v predmetnom nebytovom priestore následnú kontrolu, pričom\nbolo zistené, že žalovaný v týchto priestoroch už nevykonáva činnosť manipulácie, resp. skladovania\npotravín. V tejto súvislosti je treba upozorniť, že týmto konštatovaním RVPS bolo zistené jednak len\nto, že v danom priestore nevykonávajú činnosť manipulácie - skladovania potravín, čo však nevylučuje,\nže žalovaný mohol spotrebovať energie aj bez ohľadu na uvedené, ako aj na tú skutočnosť, že táto\nkontrola bola vykonaná až dňa 2.6.2009, pričom žalovaný v mesiaci apríl (štvrťročne refakturované,\nteda predmetná faktúra sa vzťahuje aj na obdobie apríla) sa bezpochyby v predmetných nebytových\npriestoroch nachádzal a vykonával aj podnikateľskú činnosť, pričom v ostatných mesiacoch mal predmet\nnájmu k dispozícii. Navyše tak, ako bolo uvedené vyššie, súd zdôraznil, že aj v prípade nevyužívania\nprevádzky na účel predmetu nájmu, nemá to samo o sebe za následok, že na chod a prevádzku\nnebytových priestorov nebola spotrebúvaná žiadna energia. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k\nzáveru, že v časti uplatneného nároku zo strany žalobcu na refakturované energie je tento nárok\ndôvodný.\n19. Vo vzťahu k úroku z omeškania súd uviedol, že priznal z predmetných súm nájomného, dojednaný\núrok z omeškania v prípade doplatku za mesiace január, február, marec 2009 od 21.3.2009 až do\nzaplatenia a v prípade nájomného za mesiac apríl od 26.3.2009 až do zaplatenia, za mesiac máj z\npriznanej časti nájomného od 25.4.2009 až do zaplatenia, za mesiac jún z priznanej časti nájomného od\n26.5.2009 až do zaplatenia, za mesiac júl (jeho alikvótnu časť) z priznanej časti nájomného od 25.4.2009\naž do zaplatenia. Sporným však bola v konaní dohoda týkajúca sa úroku z omeškania vo výške 0,05\n% denne vo zvyšnej časti ohľadom úhrad spojených s užívaním nebytového priestoru. Strany sporu si\nv čase uzatvorenia nájomnej zmluvy dohodli úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne iba vo vzťahu\nk úhrade nájomného, a preto súd na omeškanie s úhradou služieb spojených s užívaním predmetu\nnájmu aplikoval zákonný úrok z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedený rozbor je zrejmé, že súd v\nčasti nájomného za mesiace máj, jún a júl v celkovej hodnote 6.478,98 eur nárok žalobcu vzhľadom na\nuplatnenú zľavu z nájomného zamietol. V tejto spojitosti je zrejmé, že súd zamietol aj prislúchajúci úrok z\nomeškania z časti istiny, ktorú zamietol. Súd zamietol aj žalobu v časti rozdielu alikvótnej časti za mesiac\njúl vo výške 415,85 EUR spolu s príslušným úrokom z omeškania z predmetnej sumy (spolu 6.894,83\nEUR). Rovnako tak súd zamietol žalobu aj v časti úroku z omeškania, ktorý prevyšoval zákonný úrok z\nomeškania zo sumy 1.515,63 EUR od 28.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.541,53 EUR od 28.2.2009\ndo zaplatenia, zo sumy 223,75 EUR od 16.4.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.019,39 EUR od 2.6.2009 do\nzaplatenia, zo sumy 72,44 EUR od 10.7.2009 do zaplatenia. Súd zamietol aj nárok žalobcu v časti aj z\ntitulu uplatneného jednostranného započítania žalovaného vo výške 500,- EUR, vykonaného podaním\ndoručeným 28.9.2018, ktorým žalovaný žiadal započítať sumy úhrad za plnenie spojené s užívaním\nnebytové priestoru, a to konkrétne sumy za refakturáciu elektrickej energie (faktúra č. 46090001) najskôr\nsplatnej dňa 27.2.2009 spolu s príslušenstvom.\n20. Súd prvej inštancie vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného uviedol, že žalovaný si vzájomnou\nžalobou v súvislosti s tvrdenými vadami uplatnil voči žalobcovi nárok z titulu náhrady škody vo výške\n46.413,09 EUR ako škody spočívajúcej v nákladoch, ktoré mal žalovaný vynaložiť v súvislosti s\nprispôsobením nových priestorov potrebám žalovaného a vo výške 500,- EUR ako škody, ktorá spočíva\nzo zaplatenej pokuty uloženej rozhodnutím RVPS. Žalobca uvedený nárok poprel v celom rozsahu,\nnamietal splnenie hmotnoprávnych predpokladov titulu nároku na náhrady škody, pričom uplatnil aj\nnámietku premlčania.\n21. Vo vzťahu k nákladom na úpravu novoprenajatých priestorov s ohľadom na vyjadrenie žalovaného,\nže sa má jednať o náklady na prispôsobenie nových priestorov potrebám žalovaného, súd konštatoval,\nže v tomto prípade nie sú splnené ďalšie predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, a to príčinná\nsúvislosť a preukázanie vzniku škody. Čo sa týka príčinnej súvislosti, zo žiadneho z vykonaných dôkazov\nnevyplýva, že by k vynaloženiu predmetných prostriedkov na strane žalovaného došlo práve v dôsledku\nskutočnosti, že žalobca v nebytovom priestore neodstránil vady, ktoré bol povinný odstrániť. Naproti tomu\n\nsám žalovaný uvádza, že si nechal prerobiť priestor podľa svojich potrieb. Vykonanie rekonštrukcie po\nnáslednom presťahovaní do nového nebytového priestoru nie je naplnením predpokladu pre vznik škody\na rovnako tak predkladanie faktúr, ktoré sú len účtovným dokladom samy o sebe neznamenajú, že k\ntakto rozsiahlej rekonštrukcii muselo dôjsť nevyhnutne v dôsledku a v bezprostrednej príčine po porušení\npovinnosti žalobcu spočívajúcom v neodstránení vád. V tejto súvislosti súd upozornil, že nájomná\nzmluva s novým prenajímateľom bola uzavretá už pred samotnou výpoveďou z predmetnej nájomnej\nzmluvy dňa 7.4.2009, pričom v rovnaký deň udelil tento prenajímateľ súhlas na úpravu predmetného\npriestoru. V tomto smere je teda aj otázna otázka zhodnotenia nehnuteľnosti s ohľadom na obsah\nsamotnej zmluvy po ukončení takéhoto nájmu (protihodnota toho, o čo sa zhodnotila hodnota veci) a\nnárok na vysporiadanie týchto nákladov, ako aj tej skutočnosti, ktorú uvádzal svedok F., že náklady\nna rekonštrukciu mali byť delené s novým prenajímateľom 50:50. Zo samotných listinných dokladov\npredložených žalobcom nevyplýva, v akom stave sa predmetná nehnuteľnosť nachádzala pred touto\núpravou a po tejto úprave, ani čo malo predstavovať nevyhnutne vynaložené náklady. V tomto smere\nsúd zdôraznil, že úprava priestorov podľa potrieb žalovaného je diametrálne odlišným pojmom od toho,\nčo sa rozumie pod pojmom skutočná škoda a nevyhnutne vynaložené náklady. Dôkazné bremeno na\npreukázanie uvedených skutočností a súvislostí, teda predpokladov na vznik nároku na náhradu škody\nnesie žalovaný. Súd konštatuje, že v danom konkrétnom prípade nemal uvedené za preukázané.\n22. Vo vzťahu ku započítaniu pohľadávky z titulu náhrady škody spôsobenej uložením pokuty\nrozhodnutím RVPS Prešov zo dňa 19.6.2009 súd konštatoval, že žalovanému bola uložená pokuta v\nsume 500,- EUR. Žalovaný predmetnú pokutu uhradil dňa 19.6.2009. Vzhľadom na to, že uvedené\nvady na predmete nájmu súd považoval za vady, ktoré mal na predmete nájmu odstrániť žalobca, ktorý\ntak napriek upozorneniu žalovaného neurobil, súd dospel k záveru, že predmetná pokuta bola udelená\nv dôsledku príčinnej súvislosti s uvedeným porušením povinnosti žalobcu tieto vady na predmete\nnájmu odstrániť (zmluvná povinnosť čl. XI). Podanie obsahujúce započítanie žalovaného bolo doručené\ndo dispozičnej sféry žalobcu, ktorý sa s ním mohol oboznámiť dňa 28.9.2018, preto súd k tomuto\ndňu kedy sa pohľadávky stretli uvedenú pohľadávku započítal na plnenie najskôr splatné, s ktorým\nžiadal predmetnú pohľadávku započítať aj žalovaný, a to s refakturáciou elektrickej energie vo výške\n1.515,63 EUR splatnej dňa 27.2.2009. V tejto súvislosti súd pripomenul, že k premlčaniu pohľadávky na\nzapočítanie nedošlo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo doručenie započítacieho prejavu žalobcovi\naž po začatí konania dňa 28.9.2018. Uvedená pohľadávka, ktorá je vo svojej podstate hmotnoprávny\núkon započítania pohľadávok v priebehu súdneho konania, aj keď bola pôvodne uplatnená vzájomnou\nžalobou ako procesným právnym úkonom a smeruje k zániku záväzku, ktorý má žalovaný voči\nžalobcovi, bola jednostranným započítaním ako hmotnoprávnym úkonom uplatnená až dňa 28.9.2018.\nPri hmotnoprávnych úkonoch je teda rozhodujúcim deň, kedy sa žalobca o tomto hmotnoprávnom úkone\ndozvedel, a to doručením podania, ktorým si žalovaný započítal predmetnú pohľadávku dňa 28.9.2018,\nčo sa premietlo aj do výroku vo vzťahu k úroku z omeškania, kedy súd za rozhodný považoval uvedený\ndátum a nie dátum podania vzájomnej žaloby dňa 19.7.2012. Rozhodujúcim preto bolo určiť, kedy sa\nžalobca o prejavoch žalovaného k započítaniu dozvedel. Týmto dňom došlo k stretu ich pohľadávok.\nNie je vylúčeným realizovať jednostranný úkon-oznámenie o započítaní, procesnoprávnym úkonom, a\nto podaním - vzájomnou žalobou, avšak žalovaný tak vykonal až podaním zo dňa 28.9.2018. Súd v tejto\nsúvislosti dodal, že vzájomnú žalobu v prevyšujúcom rozsahu vo výške 46.413,09 EUR preto zamietol,\nkeďže z celkovo uplatnenej sumy 46.913,09 EUR priznal na započítanie žalovanému len 500,- EUR z\ntitulu náhrady škody.\n23. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v konaní\no žalobe voči žalovanému vo výške 21,78 %. Súd určil trovy podľa úspechu v konaní, ktorý bol\nčiastočný. Súd prvej inštancie nemal dôvod odkloniť sa od uvedeného právneho záveru vyplývajúceho\nz rozsudku NS SR sp.zn. 1 MCdo 1/2004 a s ohľadom na priznanú istinu a výšku príslušenstva\npohľadávky pri rozhodovaní o trovách konania, preto vychádzajúc z uvedených princípov, bolo potom\nnutné konštatovať, že pri uplatnení pôvodnej istiny vo výške 17.631,21 EUR a priznanej istiny vo výške\n10.236,34 EUR, do ktorej je nutné započítať aj sumu 500,- EUR, ktorá sa ako úspech prejavila vo\nvýpočte trov konania o vzájomnej žalobe (aby nebola v prospech žalovaného započítaná 2x), čiže v\ncelkovej sume 10.736,38 EUR, čo v konaní o žalobe predstavuje úspech žalobcu 60,89 % a úspech\nžalovaného 39,11 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného, ktorý predstavuje neúspech žalobcu od\núspechu žalobcu, bolo nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu v konaní o\nžalobe predstavoval 21,78 %, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie čistého úspechu žalobcu v konaní.\n\n24. S ohľadom na priznanú istinu v konaní o vzájomnej žalobe pri rozhodovaní o trovách konania,\nbolo potom nutné konštatovať, že pri uplatnení pôvodnej istiny vo výške 46.913,09 EUR a priznanej\nistiny vo výške 500,- EUR, v konaní o vzájomnej žalobe predstavuje úspech žalobcu 98,93 % a\núspech žalovaného 1,07 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného, ktorý predstavuje neúspech žalobcu od\núspechu žalobcu, bolo nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu v konaní\no vzájomnej žalobe predstavoval 97,86 %, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie čistého úspechu\nžalobcu v konaní o vzájomnej žalobe.\n25. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), a\nh) C.s.p. Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení nijako nezdôvodnil, na základe akého kľúča dospel\nk záveru o primeranosti zľavy z nájomného v rozsahu práve 70 %. V odseku 83. rozsudku súd prvej\ninštancie iba vo všeobecnej rovine spomína, že na účely posúdenia primeranosti zľavy z nájomného\nje potrebné vziať do úvahy aj konkrétne okolnosti prípadu, avšak následne nijako nešpecifikuje, ako\naj na základe týchto kritérií dospel k záveru o primeranosti zľavy z nájomného práve v rozsahu 70\n%. Nie je zrejmé, ako tieto okolnosti prípadu použil na účely zvýšenia alebo naopak zníženia výšky\nzľavy z nájomného (prečo súd prvej inštancie nepriznal napríklad 60 % alebo 80 %); rozhodnutie súdu\nprvej inštancie je tak v tomto rozsahu z dôvodu absencie úvahy súdu nepreskúmateľné. Žalovaný\nzároveň uvádza, že aj bez ohľadu na absenciu odôvodnenia priznanej výšky zľavy z nájomného je\nzľava v rozsahu 70 % v každom prípade neprimeraná. Žalobca svojim konaním znemožnil žalovanému\nužívať predmet nájmu v celosti, nakoľko nedostatočnými hygienickými podmienkami znemožnil užívanie\nskladových priestorov a sociálnych zariadení, ale aj kancelárskych priestorov, ktoré nebolo možné ďalej\nvyužívať ako pracovisko pre zamestnancov žalovaného z dôvodu absencie zdravotne vyhovujúcich\nsociálnych zariadení (nehovoriac o tom, že oddelenie pracovníkov skladu od samotných skladov by bolo\nv rozpore s akoukoľvek logikou). Žalovaný má za to, že nemožno prijať záver o opodstatnenosti tak\nnízkej zľavy z nájomného, ako je 70%.\n26. Žalovaný ďalej namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v kontexte\nkompenzačnej námietky, ktorej sa súd prvej inštancie venuje v odseku 117. rozsudku. Z jeho obsahu\nje zrejmé, že súd pri posudzovaní kompenzačnej námietky považoval za okamih stretu pohľadávok\nmoment, kedy sa žalobca dozvedel o podaní žalovaného zo dňa 28.9.2018; v dôsledku čoho súd priznal\nžalobcovi úroky z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 1.515,63 EUR od 28.2.2009 do 28.9.2018 a\nvo výške 10 % ročne zo sumy 1.015,63 EUR od 29.9.2018 do zaplatenia. Pri dikcii ust. § 580 druhá veta\nOZ, teda nie je rozhodujúce, kedy žalovaný vykonal kompenzačnú námietku a kedy bola táto doručená\nžalobcovi, ale je rozhodujúce, kedy došlo k súbežnej splatnosti oboch kompenzovaných pohľadávok.\nK tej pritom došlo už dňa 9.12.2009, kedy žalovaný uhradil správnemu orgánu pokutu vo výške 500,EUR, ktorá predstavuje výšku škody, ktorá bola súdom priznaná a započítaná v rámci kompenzačnej\nnámietky, a nie až dňa 28.9.2018, ako to odzrkadlil súd v rozsudku. Žalovaný ďalej namieta právne\nposúdenie veci súdom prvej inštancie v kontexte posúdenia procesného úspechu strán sporu v konaní\no žalobe a vzájomnej žalobe. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít je však\npotrebné na účely posudzovania miery procesného úspechu vo veci prihliadať nielen na istinu, ale aj na\nkapitalizované príslušenstvo pohľadávky.\n27. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie sa podľa žalovaného odzrkadlilo aj\nv piatom výroku, keď súd prvej inštancie priznal plný úspech v odvolacom konaní žalobcovi, a to\nz dôvodu, že predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie malo byť zrušené na základe ním\npodaného odvolania. V prvom rade uvádzame, že zrušenie a vrátenie predchádzajúceho rozsudku\nsúdu prvej inštancie svojim odvolaním požadoval aj žalovaný, nielen žalobca. Zároveň platí, že jediným\ndôvodom zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie bol právny názor odvolacieho\nsúdu, že zľava z nájomného vo výške 100 % je podľa jeho názoru neprimeraná. Žalobca však v\nodvolaní voči predchádzajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie výšku priznanej zľavy vôbec nenamietal,\nneprimeranosť výšky zľavy z nájomného žalobcom uvádzaná ako jeho odvolací dôvod. Považuje\npreto za nespravodlivé, aby žalobca mal mať v odvolacom konaní plný úspech, keď dôvod zrušenia\npredchádzajúceho rozsudku ani neuviedol ako svoj odvolací dôvod. V takomto prípade podľa nášho\nnázoru nemožno hovoriť o úplnom procesnom úspechu žalobcu v odvolacom konaní, a preto mu nemôže\nprislúchať právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n28. Žalovaný v odvolaní vo vzťahu k II. a IV. výroku uviedol, že súd sa iba stroho vyjadril k dôkazom\npreukazujúcim nárok žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi uplatnený vzájomnou žalobou,\n\npričom už zo samotného znenia je zrejmé, že súd prvej inštancie nevenoval týmto dôkazom náležitú\npozornosť. Ak by súd prvej inštancie bližšie skúmal tieto navrhnuté dôkazy, potom by zistil, že hoci by\nbolo možné viesť polemiku o účelnosti a nevyhnutnosti prác. Súd prvej inštancie ďalej vôbec nevzal\ndo úvahy, že náklady na opravu predmetu nájmu mali byť s novým prenajímateľom delené pomerom\n50:50. Úvahy súdu prvej inštancie o tom, že úprava nového predmetu nájmu nemusela byť vzhľadom\nna účel nájmu nevyhnutná, je nelogická aj v tom zmysle, že žalovaný si ako podnikateľ nevie predstaviť\nracionálny hospodársky dôvod, prečo by bol ochotný investovať do cudzej nehnuteľnosti vysoké vstupné\ninvestície. Súd prvej inštancie pri skúmaní vzájomnej žaloby žalovaného nevykonal navrhnuté dôkazy,\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vadným aj štvrtý výrok, ktorý implicitne vychádza z\nnesprávneho vyčíslenia pomeru úspechu strán v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného. Vzhľadom na\nvyššie uvedenú argumentáciu navrhol žalobu žalobcu zamietnuť v plnom rozsahu a žalovanému prizná\nprávo na náhradu trov konania o žalobe v plnom rozsahu, (ii) žalovanému prizná právo na zaplatenie\nsumy 46.913,09 EUR a právo na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu, a (iii)\nžalovanému prizná právo na náhradu trov konania o odvolaní.\n29. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého bolo rozhodnutie o priznaní zľavy z\nnájomného na hranici maximálnej možnej zľavy, aká mohla byť poskytnutá. Pri svojom rozhodnutí takmer\nnevzal do úvahy skutočnosť, že plesňou zasiahnuté časti predmetu nájmu nemali postihnutie vo výške\n100 % a aj napriek závadam boli priestory užívania schopné, resp. v stave, ktorý RVaPS nevyhodnotil\nako absolútne nevhodný. To je možné usudzovať zo skutočnosti udelenia povinnosti odstrániť závady,\npričom k zatvoreniu prevádzky nepristúpil, ako by tomu bolo v prípade 100 % nevhodnosti priestorov.\nStotožnil sa so súdom v časti pomerného nájomného pre jednotlivé časti Predmetu nájmu a v kontexte\npomeru nájomného a plesňami zasiahnutých časti Predmetu nájmu bola Okresným súdom priznaná\nzľava maximálna možná. Má za to, že súd mohol dôslednejšie zohľadniť skutočnosť rozsahu postihnutia\nplesňami, napriek tomu rozhodnutie rešpektuje. Skutočnosť stretu pohľadávok už žalovaný namietal v\nodvolaní proti rozsudku zo dňa 19.2.2019 s rovnakou argumentáciou, pričom Krajský súd v Bratislave\nodôvodnenie potvrdil. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú absenciu namietania výšky zľavy zo strany žalobcu,\nv tomto prípade zrejme žalovaný neprečítal podania dôsledne. Žalobca popieral zľavu ako celok a v\nodôvodnení zároveň namietal skutočnosť, že plesňou neboli zasiahnuté všetky časti predmetu nájmu a\nzároveň, že tie časti ktoré boli zasiahnuté plesňou, neboli zasiahnuté v celosti. Dodal, že výber budúceho\npredmetu nájmu bol subjektívnym rozhodnutím žalovaného, rovnako ako miera realizovanej investície.\nŽalovaný si mohol nájsť predmet nájmu pre svoje budúce podnikanie v takom stave, ktorý si nevyžadoval\nžiadne investície. Má za to, že žalovanému nevznikol nárok na náhradu škody. Náklady vynaložené\nžalovaným boli výlučne v rozhodovacej sfére žalovaného bez toho, aby tak musel vykonať.\n30. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca svojim konaním znemožnil žalovanému užívať\npredmet nájmu v celosti, nakoľko nedostatočnými hygienickými podmienkami znemožnil užívanie\nskladových priestorov a sociálnych zariadení (ktoré tvorili 94,57 % celého predmetu nájmu), ale\naj kancelárskych priestorov, ktoré nebolo možné ďalej využívať ako pracovisko pre zamestnancov\nžalovaného z dôvodu absencie zdravotne vyhovujúcich sociálnych a hygienických zariadení. Tvrdenia\ntýkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci v kontexte okamihu stretu pohľadávok spôsobilých\nna započítanie, nie sú pravdivé. Odvolací súd v odseku 26. uznesenia zo dňa vôbec nepotvrdil\nodôvodnenie (pôvodného) rozhodnutia súdu prvej inštancie v otázke okamihu stretu pohľadávok,\nale iba v otázke posúdenia sumy 500,- EUR ako dôvodného nároku na náhradu škody. Odvolací\nsúd sa v tomto odseku rozsudku otázke okamihu stretu pohľadávok vôbec nevenoval, právny názor\nodvolacieho súdu na otázku okamihu stretu pohľadávok v jeho uznesení úplne absentuje. Rozsudok je\nv časti nezohľadňujúcej príslušenstvo uplatnených pohľadávok ako súčasť základu pre určenie miery\nprocesného úspechu vo veci v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a\nto bez toho, aby súd prvej inštancie tento rozpor dôkladne odôvodnil. Ďalej má za to, že nie je pravdou,\nže by bol žalobca v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho\nsúdu je zrejmé, že odvolací súd sa s viacerými odvolacími dôvodmi žalobcu nestotožnil.\n31. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že ak zohľadníme celý predmet nájmu, mieru\nproporčného rozdelenia nájomného a plochu zasiahnutú nedostatkami (pri fabulovanej miere\nzasiahnutia nedostatkami 100 %) dostaneme sa na úroveň zľavy približne 75 % a preto považuje\npriznanú zľavu vo výške 70 % na hranici maximálnej možnej zľavy. Považujeme za nevyhnutné\npoznamenať, že v čase výkonu kontroly RVaPS bola činnosť skladovania zo strany žalovaného\nrealizovaná a RVaPS konštatoval, že tovar ktorý bol uskladnený v sklade nebol poškodený. Aj z\n\nuvedeného je zrejmé, že existujúce závady nespôsobovali úplnú nemožnosť využívania skladovacích\nmiest. Napriek tomu, že súd takmer nevzal do úvahy skutočnosť miery postihnutia dotknutých časti\npredmetu nájmu, rozhodnutie rešpektuje.\n32. Na vyjadrenie žalobcu žalovaný poukázal na to, že nie je mu zrejmé, ako dospel k záveru o\núrovni zľavy približne 75 %. Žalovaný podotýka, že obdobný nedostatok preskúmateľnosti záverov o\nvýške zľavy z nájomného je odvolacím dôvodom v tomto konaní, pretože ani súd prvej inštancie vôbec\nnevysvetľuje, ako (pomocou akého postupu) sa dopracoval práve k takej výške zľavy z nájomného. Vo\nvzťahu k ostatným odvolacím dôvodom zotrváva a odkazuje na podané odvolanie, ako aj vyjadrenia.\n33. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na výpočet sumy zľavy, zmluvne dohodnuté Nájomné\npredstavovalo sumu 3.223,85 EUR (vrátane DPH), čo predstavovalo sumu 2.709,11 EUR bez DPH. Z\nuvedenej sumy bolo na spevnené plochy, pozemok a komunikácie alokovaných 6,4% sumy nájomného.\nTo znamená, suma nájomného bola rozdelená nasledovne: Nebytové priestory - suma nájomného\n2.535,72 EUR, Spevnené plochy, pozemok a komunikácie 173,39 EUR. V zmysle zápisu RÚVaPS\nboli plesňou zasiahnuté sklady (1043m2) a WC (29m2) čo predstavuje 82,73 % nebytových priestorov\n(1295,7m2). Ak by sme uvažovali, že miesta zasiahnuté plesňou boli zasiahnuté na 100 % k čomu\nnedošlo, suma zľavy by bola nasledovná: Zľava vo výške 82,73 % zo sumy 2.535,72 EUR (2.535,72\nEUR je suma nájomného prislúchajúca Nájmu nebytových priestorov), čo predstavuje sumu zľavy vo\nvýške 2.097,80 EUR. Iné priestory, ani spevnené plochy, pozemky a komunikácie neboli v podľa zápisu\nRÚVaPS postihnuté plesňou, či inou závadou. V zmysle uvedeného by teda suma zľavy 2.097,80\nEUR k celkovej sume nájomného 2.709,11 EUR (celý predmet nájmu), predstavovala 77,44 %, a teda\nmaximálna možná zľava by mohla byť poskytnutá vo výške 77,44 %. Upozorňuje však, že by tomu tak\nbolo pri uvažovaní o 100 % zasiahnutí plesňou v dotknutých priestoroch, k čomu nedošlo. Preto uviedol,\nže súdom určená zľava bola na hranici maximálnej možnej zľavy.\n34. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.7.2024. Po\noboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami\nv odvolacom konaní, dospel súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n35. K odvolaniu žalovaného proti časti výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti\nžalobu žalobcu zamietol, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa\nna podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 C.s.p. Podľa § 359 C.s.p, odvolanie môže\npodať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový poriadok tak právo strany\npodať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v\ntom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku\nII., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol, neznie v neprospech žalovaného, teda\nžalovaný nie je osobou oprávnenou podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie, z dôvodu nedostatku\njeho subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá mu nebola v neprospech.\nOdvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalovaného voči časti II. výroku, ktorým\nsúd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol, odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané\nneoprávnenou osobou.\n36. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n37. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n38. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku I. a výroku II. zamietajúcom\nv prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu žalovaného, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil\nskutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod\nna opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým\n\nstavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Súd prvej inštancie sa\npodrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami,\nna závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade\nso zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne\nvady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní\nodvolací súd dopĺňa nasledovné:\n39. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah z nájomnej zmluvy\nzo dňa 13.9.2002, ktorý bol ukončený zo strany žalovaného výpoveďou dňa zo dňa 29.4.2009, pričom\nvýpovedná doba uplynula dňa 30.7.2009 a nebytové priestory boli odovzdané žalobcovi dňa 27.7.2009.\n40. Bolo nesporné, že žalovaný si uplatnil u žalobcu zľavu z nájomného, z dôvodu existencie vád,\nktoré nespôsobil žalovaný. Na základe kontroly RVPS Prešov zo dňa 28.4.2009 bolo konštatované\na preukázané porušenie hygienických podmienok pri prevádzkovaní nebytových priestorov z dôvodu\nvýskytu plesne na stenách a boli uložené povinnosti na odstránenie nežiaduceho stavu, za čo bola\nžalovanému uložená pokuta v sume 500,- EUR, ale nebolo konštatované, že nebytové priestory boli\nabsolútne nevhodné na užívanie v rozsahu dohodnutého účelu. Odvolací súd odkazuje aj na svoje\nskoršie zrušujúce uznesenie zo dňa 10.2.2021.\n41. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nezdôvodnil,\nna základe akého kľúča dospel k záveru o primeranosti zľavy z nájomného v rozsahu práve 70 %\na že uvedená zľava z nájomného je neprimeraná. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie\nv odseku 82. – 85. dostatočne vyhodnotil a ustálil spôsob výpočtu primeranej zľavy z nájomného aj\ns ohľadom na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.2.2021. Súd prvej inštancie\nrešpektoval právny názor odvolacieho súdu uvedený v odseku 22. zrušujúceho uznesenia, správne\nustálil primeranosť zľavy na 70 %, svoje rozhodnutie náležite podrobne a logicky odôvodnil s odkazom\nna konkrétne dôvody, pre ktoré takú zľavu ustálil a výšku nájomného správne vypočítal, logicky odôvodnil\na prihliadol na účel zmluvy aj charakter užívaných priestorov. Súd prvej inštancie primerane a spravodlivo\nposúdil výšku zľavy z nájomného v súlade s ods. 22. zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, pričom\nzľavu nemožno považovať za nízku.\n42. V nadväznosti na uvedené sú ďalšie námietky žalovaného týkajúce sa znemožnenia užívania\npredmetu nájmu v celosti nepreukázané. Na základe kontroly RVPS Prešov zo dňa 28.4.2009 bolo\nkonštatované porušenie hygienických podmienok pri prevádzkovaní nebytových priestorov z dôvodu\nvýskytu plesne na stenách a boli uložené povinnosti na odstránenie nežiaduceho stavu, avšak nebolo\nkonštatované, že nebytové priestory boli absolútne nevhodné na užívanie v rozsahu dohodnutého\núčelu, a teda žalovaný mohol užívať prenajaté priestory v obmedzenom rozsahu (ktoré užíval až do dňa\n27.7.2009).\n43. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie v kontexte kompenzačnej námietky, kedy\nsúd považoval okamih stretu pohľadávok moment, kedy sa žalobca dozvedel o podaní žalovaného zo\ndňa 28.9.2018, v dôsledku čoho súd priznal žalobcovi úroky z omeškania. Poukázal na § 580 veta druhá\nOZ, a teda nie je rozhodujúce kedy žalovaný vykonal kompenzačnú námietku a kedy bola táto doručená\nžalobcovi, ale je rozhodujúce, kedy žalovaný uhradil správnemu orgánu pokutu 500,- EUR. Započítanie\nje zánikom vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie\nje rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí\nprejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie, t.j. také, ktorých\nzapočítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom. Občiansky zákonník upravuje dva\nprípady zániku záväzku započítaním, a to je započítanie jednostranným právnym úkonom a započítanie\ndohodou. Započítací prejav treba adresovať druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon, pre\nplatnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. OZ. Právnym predpokladom započítania\nje existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa kryjú. Vzájomné\npohľadávky sú také, pri ktorých tie isté osoby ako veriteľ a dlžník majú v záväzkovom vzťahu spravidla na\nzáklade iného právneho vzťahu opačné postavenie. Veriteľ určitej pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi\nz určitého záväzkového vzťahu je zároveň jeho dlžníkom, spravidla z iného záväzkového vzťahu.\nZapočítanie je typickým jednostranným právnym úkonom a predstavuje prejav vôle veriteľa započítať\npohľadávku, ktorú má voči svojmu dlžníkovi voči pohľadávke tejto osoby, ktorú má ona ako veriteľ voči\n\nnemu. Započítanie ako každý právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý. Z prejavu vôle veriteľa musí\npredovšetkým vyplývať, ktorú určitú pohľadávku alebo viac pohľadávok a v akej výške chce započítať\nvoči inej alebo viacerým iným pohľadávkam, ktoré má dlžník v právnej pozícii veriteľa voči nemu. K\nzániku pohľadávky dochádza vtedy, keď sa pohľadávky stretnú. Pohľadávky zaniknú v takom rozsahu\nako sa vzájomne kryjú. Započítanie je právne účinné vtedy, keď dôjde druhej strane. Odvolací súd sa\nstotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie uvedeným v ods. 116. a 117. napadnutého rozsudku\na preto v ďalšom v tejto časti na odôvodnenie napadnutého rozsudku odkazuje a konštatuje, že súd\nprvej inštancie správne vyhodnotil započítanie a teda aj priznanie nároku na úrok z omeškania. Pokiaľ\nide o nárok na náhradu škody vo výške 500,- EUR, odvolací súd poukazuje aj na skoršie zrušujúce\nuznesenie zo dňa 10.2.2021 (č.l. 652 ) v ods. 26. odôvodnenia.\n44. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa s námietkami\nžalovaného týkajúcimi sa nároku na náhradu škody (vzájomná žaloba) vysporiadal podrobne v ods.\n115. napadnutého rozsudku s tým, že im venoval náležitú pozornosť a poukázal na absenciu príčinnej\nsúvislosti a preukázania vzniku škody, ako predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, pričom tieto\npredpoklady odvolateľ nepreukázal ani v odvolacom konaní s tým, že odvolací súd odkazuje na svoje\nskoršie zrušovacie uznesenie zo dňa 10.2.2021 (č.l. 652) v ods. 25. odôvodnenia.\n45. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, že pre účely posudzovania miery procesného úspechu\nvo veci treba prihliadať nielen na istinu, ale aj na kapitalizované príslušenstvo pohľadávky pri náhrade\ntrov konania, tak v danom prípade žalovaného argumentácia nie je správna. Správne prvoinštančný súd\nustálil percentuálnu mieru pomeru úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného, a aj aplikáciu ust. § 255\nods. 1, 2 C.s.p., uvedenú v ods. 124 až 129 a odvolací súd na ne v podrobnostiach odkazuje. Odvolací\nsúd pre úplnosť dodáva, že pri posudzovaní rozsahu zavinenia a rozsahu úspechu súd prvej inštancie\nneprihliadol na zavinenie vo vzťahu k príslušenstvu, pretože podľa súdnej praxe úroky z omeškania\nsú príslušenstvom pohľadávky, a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania, súd pri rozhodovaní\no nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny (porov. napr. rozsudok Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici z 25. apríla 2018, sp. zn. 41Co/1/2018, cit. podľa str. Mačugová, B.: Trovy\nsúdneho konania: judikatúra. Žilina: Eurokódex, 2021, s. 93). Na účely rozhodnutia o nároku na náhradu\ntrov konania je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné, aby súd prvej inštancie vychádzal z § 123\nObčianskeho zákonníka a teda zo skutočnosti, že úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky\n(uplatnenej v tomto spore), sa nezohľadňujú pri výpočte úspechu strany sporu na účely rozsahu nároku\nna náhradu trov konania.\n46. K nevykonaniu navrhovaných dôkazov, ktoré žalovaný nešpecifikoval v bode 35 odvolania, odvolací\nsúd poukazuje na to, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou\núčastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené\npredstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie\ndokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie\nskutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom,\nktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Odvolací súd nezistil taký postup\nsúdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov.\nRozhodnutie súdu prvej inštancie sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v\nprvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na\ndostatočne a správne zistený skutkový stav vec.\n47. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené\npodmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n48. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie pochybil, keď vo výroku V. priznal žalobcovi nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalovanému. Odvolací súd sa s uvedeným\nnestotožnil a vychádzajúc z odvolacej námietky žalovaného, podľa ktorého súd prvej inštancie priznal\nplný úspech v odvolacom konaní sp. zn. 3Cob/128/2019 žalobcovi, a to z dôvodu, že predchádzajúce\nrozhodnutie súdu prvej inštancie malo byť zrušené na základe ním podaného odvolania, dospel k záveru,\nže je potrebné výrok V. (ktorý má charakter uznesenia o trovách konania) zmeniť. Žalovaný uviedol,\nže zrušenie a vrátenie predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie svojim\nodvolaním požadoval aj žalovaný, nielen žalobca. Dôvodom zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie bol aj právny názor odvolacieho súdu, že zľava z nájomného vo výške 100 % je\n\npodľa jeho názoru neprimeraná. V takomto prípade podľa odvolacieho súdu nemožno hovoriť o úplnom\nprocesnom úspechu žalobcu v odvolacom konaní. Vzhľadom k tomu, že odvolacia námietka žalovaného\nvo vzťahu k výroku V. napadnutého rozsudku bola dôvodná, odvolací súd v tejto časti rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie zmenil tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn.\n3Cob/128/2019 nepriznáva v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého: Ak mala strana vo veci úspech\nlen čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá\nna náhradu trov konania právo. Keďže rozsudok bol zrušený na základe odvolaní oboch strán sporu,\npričom úspešnosť nemožno v tomto prípade vyčísliť inak, ako rovnakým podielom pomeru úspechu\noboch odvolateľov, odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho\nkonania sp.zn. 3Cob/128/2019. Predmet sporu bol založený na početných skutkových tvrdeniach ako aj\ndôkazoch a preto zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom bolo dôsledkom oboznámenia sa s rozsiahlym\nskutkovým stavom sporu, početnými tvrdeniami strán sporu, vzájomnými súvislosťami medzi právami\na povinnosťami zmluvných strán, ako aj uplatňovanými nárokmi medzi stranami sporu a rozsahom\nodvolaní, pričom k zrušeniu rozsudku došlo podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.. Odvolací súd vyslovil\nsvoj právny názorom k viacerým právnym otázkam, ktoré bolo potrebné vyriešiť pre nové prvoinštančné\nrozhodnutie súdu a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, to však nebolo možné posúdiť ako úspech len jedného z odvolateľov\nv odvolacom konaní sp.zn. 3Cob/128/2019.\n49. Súd prvej inštancie riadne vyčíslil aj nárok na náhradu trov prvoinštančného konania o žalobe vo\nvýške 21,78 % (výrok III.) a nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe vo výške 97,86 %\n(výrok IV.), keďže zohľadnil percentuálny úspech strán sporu, preto odvolací súd žalovanými napadnutý\nrozsudok vo výroku III. a IV. potvrdil ako správny.\n50. V postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nevzhliadol porušenie práva žalovaného na spravodlivý\nproces, keďže súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými\npodstatnými námietkami žalovaného, ktoré mohli mať vplyv na meritórne rozhodnutie súdu. Samotná\nskutočnosť, že žalovaný nie je spokojný s výsledkom konania ako aj právnym posúdením predmetu\nsporu prvoinštančným súdom neznamená, že došlo k porušeniu jeho procesných práv, a teda práva\nna spravodlivý proces. Žalovaný mal vytvorený dostatočný časový priestor na predloženie skutkových\ntvrdení a na ich preukázanie predložením, či navrhnutím príslušných dôkazov.\n51. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody\nneboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť\nskutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a výroku II. zamietajúcom v\nprevyšujúcej časti vzájomnú žalobu žalovaného, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.,\npotvrdzuje.\n52. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho\nchápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť\nrozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára\n1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.\n53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 3 v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že odvolací súd v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nárok\n\nna náhradu trov odvolacieho konania sp.zn. 3Cob/8/2023 nepriznáva v súlade s čl. 17 CSP, nakoľko mu\nv tomto odvolacom konaní žiadne nevznikli.\n54. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Cb/14/2010", "guid": null, "vztah": "zmenene"}, {"sz": "3Cob/128/2019", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "28386a77-8456-4819-874e-878dc5478c9c:f2a7b322-29de-4d5e-bc09-0f7c87f7d8c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6616211743.2", "spisova_znacka": "41Co/1/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Co/1/2018 z 24. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6616211743.2"}], "citovane_v": [{"guid": "13373870-7f09-4047-86a7-e5d7529193c2:8a051f62-4e6a-40aa-8343-fd895f9b9ef6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6124229535.1", "spisova_znacka": "4Cdo/126/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/126/2025 z 29. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6124229535.1"}, {"guid": "d08b6557-5755-4e05-8725-31756b7fd660:051e07ec-6438-42af-8b90-102151557844", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6124381197.1", "spisova_znacka": "9Co/39/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/39/2026 z 10. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124381197.1"}, {"guid": "f69fbe39-d43a-4483-a9a6-92051d4fbd06:9a0191fc-0533-4be8-81be-c52a22dccb9e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123421996.1", "spisova_znacka": "6Co/98/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/98/2024 z 24. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123421996.1"}, {"guid": "7598162c-1b92-4c67-af72-9e7da7e25135:2d7a077c-0aa1-43d8-a352-49073c86e917", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123390867.1", "spisova_znacka": "16Co/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/6/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123390867.1"}, {"guid": "548ed20e-6537-486a-aa33-baf9e4ab08bd:b51b5556-4366-49af-8ac1-b4c49137fa1c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123439380.1", "spisova_znacka": "6Co/48/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/48/2025 z 26. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123439380.1"}, {"guid": "e52293f1-3753-4315-9fa0-2333be294b0c:694bb6d5-d7aa-4999-b617-5d70f1ebe7f6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123472134.1", "spisova_znacka": "2Co/4/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/4/2025 z 27. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123472134.1"}, {"guid": "33769c0b-154a-48b5-8cc7-3ebd79acbbd2:be589863-efdd-4ce2-8f4a-e88471812f17", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6124229535.1", "spisova_znacka": "3Co/3/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/3/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6124229535.1"}, {"guid": "f2947210-9538-41c7-a859-b71bd6b15529:99d210a5-cd8a-49f0-abcf-b35b52b52b00", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:6125388955.2", "spisova_znacka": "10C/78/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/78/2025 z 23. 6. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:6125388955.2"}, {"guid": "88a8de63-1a45-4792-afad-9636ff29f16c:55f225d9-e8d3-4474-9dae-08b43ac47baf", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:6125390787.2", "spisova_znacka": "10C/80/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/80/2025 z 23. 6. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:6125390787.2"}, {"guid": "bb811b12-999e-4fb0-bb97-6a042605c93c:ca18a6bd-1617-4b1e-9773-fa0d297ec87c", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:6125310891.2", "spisova_znacka": "10Csp/30/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 10Csp/30/2025 z 19. 5. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:6125310891.2"}, {"guid": "f688879d-619d-4c7f-ab03-a4c5cb3bf08d:417f1424-11f8-4b3f-a9ae-f417a15aba9e", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:6123422287.3", "spisova_znacka": "17C/60/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 17C/60/2023 z 19. 6. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:6123422287.3"}, {"guid": "8ff36ae0-0fca-4fa8-bf22-f73632bcff6f:628c0019-d1ac-45ef-b19b-17ffd1ee11ee", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:6124355768.2", "spisova_znacka": "10C/116/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/116/2024 z 20. 2. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-02-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:6124355768.2"}, {"guid": "e81fd467-1446-41fc-913c-421d44ba9bb7:f9ff07bc-7086-4894-9eba-a29ca34e3c0c", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:6124229535.2", "spisova_znacka": "10C/55/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/55/2024 z 3. 10. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-10-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:6124229535.2"}, {"guid": "f7e5db24-e61a-411c-8496-2aa8b5b5621d:7a019203-f42b-49cd-aff1-10d2935603c8", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:6124247472.2", "spisova_znacka": "10C/73/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/73/2024 z 3. 10. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-10-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:6124247472.2"}]}