{"guid": "ec7548b4-aca0-4c5f-9bc0-9d1b00d16b76:eb58d820-57f6-455f-ab70-53739d88bb43", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1110249629.5", "spisova_znacka": "8Co/51/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/51/2024 z 11. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2024, sp. zn. 8Co/51/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1110249629.5", "identifikacne_cislo": "1110249629", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vlčková", "sudca_id": 318, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vlckova-318", "datum_vydania": "2024-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1969/58", "nazov": "zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1969/58#paragraf-1", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-4", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-9", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-20", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb58d820-57f6-455f-ab70-53739d88bb43", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1110249629.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1110249629.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1110249629.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/51/2024\n1110249629\n11. 06. 2024\nJUDr. Jana Vlčková\nECLI:SK:KSBA:2024:1110249629.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov\nsenátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: S.. F.. Z. N., J.. XX.XX.XXXX,\nG. X. X, X., zastúpeného: JUDr. Emília Korčeková, advokátka so sídlom Malacká cesta 2/B,\nPezinok, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu ušlého zisku a náhradu nemajetkovej ujmy,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 30.januára 2024, č. k.\nB1-10C/167/2010-745, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd opravuje označenie spisovej značky na strane 1 rozsudku Mestského súdu Bratislava\nIV zo dňa 30.januára 2024 tak, že správne má znieť: \"B1-10C/167/2010\".\nNapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nárok na náhradu\ntrov súdneho konania nepriznal. Konštatoval, že žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému\nzaplatenia nemajetkovej ujmy (odškodného) vo výške 689.000,- eur a škody vo výške 5.525.423,44\neur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu v zmysle zákona č.\n58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\núradným postupom. Vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením Obvodného úradu vyšetrovania PZ\nBratislava I zo dňa 24.10.1995, ČVS: VP- 139/30-95 Ko, bolo žalobcovi vznesené obvinenie za trestný\nčin neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením Obvodného úradu\nvyšetrovania PZ Bratislava I zo dňa 14.12.1995, ČVS: VP- 139/30-95 Ko, bolo žalobcovi vznesené\nobvinenie za trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného\nzákona. Uznesením Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I zo dňa 30.09.1996, ČVS: VP139/30-95 Ko, bolo vznesené žalobcovi obvinenie za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods.\n3 písm. d) Trestného zákona. Okresný súd Bratislava I vydal dňa 06.06.1996 príkaz na vyšetrenie\nduševného stavu žalobcu, trestne stíhaného pre trestný čin podľa § 125 ods. 1, 2 písm. b) Trestného\nzákona a iné pod spisovou značkou 3 Nt 1270/96. Krajské riaditeľstvo policajného zboru Bratislava\nrozhodnutím zo dňa 08.11.2000, KRP- 1024/CP-2000-V rozhodlo o odňatí cestovných pasov Slovenskej\nrepubliky žalobcovi. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 23.06.1999, 3Nt 34/99, vydal príkaz\nna zatknutie žalobcu s odôvodnením, že žalobca sa nezdržiava na známych adresách, jeho pobyt\nsa nepodarilo zistiť a bez jeho účasti nemožno pokračovať v trestnom stíhaní. Uznesením Okresnej\nprokuratúry Bratislava I zo dňa 03.02.2010, č. k. 1Pv 76/10-3 prokurátor okresnej prokuratúry zastavil\ntrestné stíhanie voči žalobcovi za trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie,\n\nza trestný čin neoprávneného podnikania, ako aj za trestný čin sprenevery, pretože trestné stíhanie je\nneprípustné podľa § 9 Trestného poriadku, lebo je premlčané. Z odôvodnenia predmetného uznesenia\nvyplýva, že posledný úkon so žalobcom ako obvineným bol naposledy vykonaný dňa 25.9.1997, doposiaľ\nnebol súdne trestaný, horná hranica trestných činov, za ktoré bol žalobca stíhaný, neprevyšuje 3 roky.\nV zmysle vyššie citovaného ustanovenia Trestného poriadku sa trestné stíhanie zastaví, ak je trestné\nstíhanie premlčané. Po právnej stránke takto zistený skutkový stav posúdil podľa § 27 ods. 1,2, § 1\npísm. a), § 2 písm. a), § 3 ods.1 písm. a), d), § 9 ods.1,2, § 15 ods.1,2, § 17 zákona č. 514/2003 Z.\nz. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa § 1, § 2, § 3 ods.1, § 4 ods.1,\n2, § 9 ods.1, § 10, § 20, § 22 ods.1, ods.2, zákona\nč. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v spojení s §\n442 ods.1 a § 443 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Považoval\nza nespornú skutočnosť, že proti žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie v konaní ČVS: VP-139/30-95\nKo, v rámci ktorého boli žalobcovi vznesené 4 obvinenia (uznesenie zo dňa 21.02.1995, uznesenie\nzo dňa 24.10.1995, uznesenie zo dňa 14.12.1995, uznesenie zo dňa 30.09.1996), a to za trestný\nčin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, trestný čin neoprávneného podnikania\na trestný čin sprenevery. Za nespornú považoval aj skutočnosť, že uznesením Okresnej prokuratúry\nBratislava I zo dňa 03.02.2010, č.k. 1Pv 76/10-3, bolo trestné stíhanie proti obvinenému - žalobcovi za\nuvedené trestné činy zastavené z dôvodu, že trestné stíhanie je premlčané. Žalobca si žalobou v konaní\nuplatnil proti žalovanému nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 689.000,- eur s príslušenstvom\na náhradu skutočnej škody vo výške 5.525.423,44 eur s príslušenstvom, ktorá mu mala vzniknúť\nv príčinnej súvislosti s vydaním nezákonných rozhodnutí, ako aj nesprávnym úradným postupom v\npodobe prieťahov v trvaní 15 rokov v označenom konaní. Konštatoval, že žalobca sa domáhal svojho\nnároku titulom vydania nezákonných rozhodnutí o vznesení obvinenia žalobcovi Obvodným úradom\nvyšetrovania PZ Bratislava I vedených pod ČVS: VP-139-30-95 Ko, ako aj rozhodnutí Okresného súdu\nBratislava I (príkaz na zatknutie, príkaz na vyšetrenie duševného stavu), Krajského riaditeľstva PZ v\nBratislave zo dňa 08.11.2000, č. p.: KRP-1024/CP-2000-V (o odňatí cestovných pasov), majúc za to,\nže tieto sú v zmysle uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 03.02.2010, č.k. 1 Pv 76/10-3,\nktoré trestné stíhanie voči žalobcovi zastavilo, považované za nezákonné. Trestné stíhanie žalobcu\nbolo zastavené uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 03.02.2010, sp. zn. 1Pv 76/10 z\ndôvodu premlčania trestného stíhania a zániku trestnosti skutkov. Dôvodom na zastavenie teda nebola\nskutočnosť, že by v rámci prípravného konania bolo preukázané, že žalobca ako obvinený nespáchal\ntrestné činy, ktoré mu boli kladené za vinu, resp. že skutok sa nestal. Ustálená súdna prax považuje\nnenaplnenie predpokladu o spáchaní trestného činu obvineným za nevyhnutnú podmienku pre vznik\nnároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia.\nTáto podmienka je pritom splnená vždy, ak trestné stíhanie obvineného bolo zastavené z dôvodu, že\nskutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie sa nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok\nnespáchal obvinený. O nenaplnení predpokladu spáchania trestného činu obvineným však nemožno\nhovoriť v prípade premlčania trestného stíhania, kedy dôvod zastavenia trestného stíhania závisí len\nod splnenia objektívne zákonom stanovených podmienok (od márneho uplynutia premlčacej doby),\nspáchanie skutku majúceho znaky trestného činu obvineným ale nijako nespochybňuje. (Rozsudok\nNS SR zo dňa 23.07.2018, sp. zn. 1Cdo/167/2016). Na základe uvedených skutočností dospel k\nzáveru, že tu nie je možné vyhodnotiť žalobcom namietané uznesenia vydané v rámci prípravného\nkonania za nezákonné. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške\n22.500,- eur, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom, spočívajúcim v prieťahoch\npočas obdobia takmer 15 rokov v označenom konaní, a to za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., ako aj\nzákona č. 514/2003 Z. z. platného a účinného v rozhodnom čase. Napriek tomu, že ustanovenie § 9\nods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu\nvyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej\nsprávy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon\nalebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v\nzbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie\npostupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa\nfinančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom, bolo prijaté až novelou\nč. 412/2012 Z. z., mal za to, že v rámci rozhodovania o uvedenom nároku nie je oprávnený suplovať\nrozhodnutie príslušného nadriadeného orgánu, ktorý by vyhodnotil podané sťažnosti žalobcu na prieťahy\nv prípravnom konaní za dôvodné. Na uplatnenie tohto nároku slúži iný inštitút, ktorý mohol žalobca v\nrámci prípravného konania na ochranu svojho práva využiť. Za skutočnú škodu žalobca označil sumu\nvo výške 4.266,92 eur s príslušenstvom, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku rozhodnutia Krajského\n\nriaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 08.11.2000, sp. zn. KRP-1024/CP-2000-V, o odňatí cestovného\npasu. Na preukázanie vzniku tejto škody žalobca predložil súdu Mandátnu zmluvu č. 23/12/99 zo dňa\n23.12.1999 medzi spoločnosťou VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. ako mandatárom a spoločnosťou\nAEH, spol. s r.o. ako mandantom. Mandatár menom mandanta mal riešiť nespornú pohľadávku proti\nspoločnosti MUCK - Productions\nu. Poysdorf, Rakúsko, za čo mandatárovi prislúchala\nodmena vo výške 12,5 % + DPH z vymoženej sumy. Plnomocenstvo, ktoré bolo prílohou č. 1 k\nMandátnej zmluve udelila spoločnosť AEH, spol. s r.o. splnomocnencovi: VENUS PROJECT Slovakia,\ns.r.o. Mal za to, že predmetná pohľadávka nevznikla v príčinnej súvislosti s vedením prípravného konania\nvo veci žalobcu, nakoľko predmetná obchodná spoločnosť nebola účastníkom správneho konania o\nodňatí cestovných pasov žalobcovi, a preto táto pohľadávka ani nemohla byť postúpená na žalobcu.\nV súvislosti s náhradou skutočnej škody vo výške 4.643.378,12 eur s príslušenstvom, poukázal tiež\nna túto argumentáciu, nakoľko je založená na rovnakých skutkových základoch. Táto škoda mala\nvzniknúť obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. v dôsledku vydaných rozhodnutí v\nprípravnom konaní znemožnením inkasa zmenky. Menovaná obchodná spoločnosť nebola subjektom,\nvoči ktorému bolo vedené trestné stíhanie a \"nezákonné\" rozhodnutia sa jej vecne nedotýkali. Z\nuvedeného dôvodu nemohla vzniknúť menovanej obchodnej spoločnosti pohľadávka voči žalovanému,\nktorú by následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpila na žalobcu. Z predloženej\nfotokópie zmenky vyplýva, že táto je vystavená na meno: VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. a splatná\ndňa 15.09.1997. Súd má za to, že obchodnej spoločnosti pre prípad, že žalobca nemal možnosť\ninkasovať zmenku, nič nebránilo, aby týmto poverila F.. S. S., druhého konateľa spoločnosti (tak ako\nvyplýva z OR SR v rozhodnom období). Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na náhradu ušlej mzdy\nvo výške 705.835,49 eur s príslušenstvom za obdobie od 01.05.1997 do 30.04.2002 priznanej mu\npracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 07.04.1997 medzi spoločnosťou VENUS PROJECT Slovakia,\ns.r.o. ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom, v súlade s rozhodnutím zakladateľa\nč. 07/04/97 zo dňa 07.04.1997 o vytvorení obchodného zastúpenia spoločnosti VENUS PROJECT\nSlovakia s.r.o.\nv Spojených štátoch mexických dňom 01.05.1997 na\npočiatočnú dobu piatich rokov, nevyhnutného na plnenie záväzkov menovanej obchodnej spoločnosti v\nrámci založeného spoločného podniku SP \"CAISPROMEX/VENUS\". Pracovná zmluva bola uzatvorená\nna dobu určitú od 01.05.1997 do 30.04.2000. Žalobca tento svoj nárok opieral o skutočnosť, že v\ndôsledku trestného stíhania nemohol vycestovať do Spojených štátov mexických. Konštatoval, že\nokrem tvrdenia žalobcu nebolo v súdnom konaní preukázané, že by v rámci prípravného konania bolo\nrozhodnuté o zákaze žalobcovi vycestovať. Platí, že v prípade stíhania obvineného na slobode, čiže\nmimo väzbu, nie je povinnosť zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. V prípade, ak obvinený\nplánuje vycestovať do zahraničia je potrebné túto informáciu oznámiť príslušným OČTK s uvedením\nmiesta, kde sa bude zdržiavať\na preberať zásielky. Príkaz na zatknutie vydal\nOkresný súd Bratislava I dňa 23.06.1999, sp. zn. 3Nt 334/99, s odôvodnením, že obvinený (žalobca) sa\nnezdržiava na známych adresách, jeho pobyt sa nepodarilo zistiť a bez jeho účasti nemožno pokračovať\nv trestnom stíhaní. Z uvedeného vyplýva, že žalobca svoju povinnosť ohlásiť adresu, na ktorej sa\nzdržiava, nesplnil. K odňatiu cestovných dokladov došlo dňom 08.11.2000, čiže po uplynutí trvania\npracovného pomeru. Žalobca si uplatnil aj nárok vo výške 300.000,- eur z dôvodu zásahu do práva\nžalobcu na súkromie, na pokojný stav, práva na obhajobu, sumu vo výške 200.000,- eur titulom zásahu\ndo práva na slobodu pohybu, na slobodu podnikania a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti, tvorby,\nna prácu, práva na príležitosť zarábať si na živobytie svojou prácou, sumu vo výške 100.000,- eur\ntitulom vyšetrenia psychického stavu žalobcu a sumy vo výške 67.500,- eur ako odškodnenie za tri\nrozhodnutia Okresného súdu Bratislava I vo veciach sp. zn. 3Nt 1270/96, 3Nt 405/96, 3Nt 334/99.\nPri rozhodovaní sa dôvodnosťou a výškou uplatnenej nemajetkovej ujmy nezaoberal, majúc za to, že\npre jej priznanie je nevyhnutné, aby takáto ujma bola spôsobená v súvislosti s vydaním nezákonného\nrozhodnutia, príp. spôsobená nesprávnym úradným postupom. Nakoľko nemal preukázanú existenciu\nnezákonného rozhodnutia, príp. nesprávneho úradného postupu, ako ani vznik škody, nie je možné\nkonštatovať, že uplatňovaná výška škody a nemajetkovej ujmy mohla vzniknúť v príčinnej súvislosti\ns nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom. Na základe vykonaného dokazovania\ndospel k záveru, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých zákonom predpokladaných\npodmienok pre úspešné uplatnenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v tomto konaní, a preto žalobu\nv celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd\nrozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.\n2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho\nzrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 365 ods.\n\n1 písmeno a), b), c), e), f), h) C.s.p. Namietal, že nebolo vykonané dokazovanie navrhnuté listom zo\ndňa 04.10.2019, že sa súd nevysporiadal dôsledne a ústavne konformné s ustanoveniami zákona číslo\n58/1969 Zb. - §§ 1 až 4 a nasledujúcich, ako aj s dikciou § 160 ods. 1 Trestného poriadku v čase\nvydania štyroch po sebe nasledujúcich nezákonných uznesení, ktorými vyšetrovateľ PZ postupne a\nšikanóznym konaním vzniesol obvinenia žalobcovi za údajne ním spáchané trestné činy, voči ktorým\npodal sťažnosti, ktoré dozorový prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava 1 podľa vopred dohodnutého\nscenára organizovanej zločineckej skupiny riadenej takzvanou teroristickou Lexovej SIS zamietol.\nVoči týmto zverstvám proti ľudskosti sa nemohol účinne brániť, rozsudok považoval za arbitrárne\nodôvodnený ako výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci bez vykonania riadneho a ústavne\nkonformného dokazovania, je výsledkom neprípustného prekrúcania práva a odmietnutia spravodlivosti.\nKonajúci súd bez citu pre spravodlivosť a v dôsledku prílišného formalizmu v dôsledku interpretácie\na naoktrojovania neposkytol mu spravodlivú ochranu, nekonal a opätovne nerozhodol v súlade so\nzárukami, ktoré mu garantuje článok 6 ods. 1 Dohovoru, o to viac, keď bez citu pre spravodlivosť sa\nnevysporiadal s neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním zo strany vyšetrovateľa Policajného zboru,\nOkresnej prokuratúry Bratislava 1, Okresným súdom Bratislava 1 pod záštitou takzvanej teroristickej\nLexovej SIS. S poukazom na zákon číslo 58/1969 Zb. uviedol, že v zásade platí/platilo, že ak bol\nobvinený oslobodený spod obžaloby, alebo trestné konanie bolo voči nemu zastavené, má v zásade\nnárok na náhradu škody bez ohľadu na to, či v dobe zahájenia trestného stíhania tu boli skutočnosti\nodôvodňujúce jeho zahájenie podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku, bez ohľadu na to, či voči\nuzneseniam podal sťažnosť alebo nie, s čím sa dôsledne a ústavne konformné súd konajúci za účasti\nzaujatej a nie nestrannej zákonnej sudkyne dôsledne nevysporiadal, nedal jasnú a presvedčivú odpoveď,\nčím zaťažil konanie vadou. Napadnutý rozsudok sa javí ako nezákonný a nespravodlivý, predčasne\nvydaný nezákonnou sudkyňou, flagrantne popierajúci základné práva a slobody. Súd sa nevysporiadal\nso všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie a zároveň dospel k záverom, ktoré nie sú\nlogicky odôvodnené. Neprípustne legalizoval konanie štátneho terorizmu v období takzvanej Mečiarovej\nvlády voči žalobcovi, čo malo za následok ublíženie na zdraví žalobcovi s trvalými následkami, čo súd\nnezaujímalo, odignoroval ublíženie na zdraví žalobcovi s trvalými následkami. Pred začatím prvého\ntrestného stíhania bol žalobca zdraví, po jeho skončení zastavením už bol invalidným dôchodcom.\nÚdajné trestné činy mu neboli nikdy preukázané, musel proti svojej vôli strpieť šikanu, prenasledovania,\nperzekúciu daňovými kontrolami, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, zatýkanie, vrátane rozvodu.\nZotrval na tom, že uznesenia o zahájení trestných stíhaní voči nemu boli zmyslené a nezákonné,\nnikdy sa obvinenia nepreukázali aj napriek opakovaným perzekúciám a ponižovania žalobcu pred jeho\nzamestnancami na základe dožiadaní vyšetrovateľa Policajného zboru po dohode s takzvanou Lexovou\nteroristickou SIS, v trestnom konaní bolo flagrantne porušené právo rovnosti v jeho neprospech, keďže\nzvoleného obhajcu si musel hradiť sám, trovy ex offo obhajcu znášal štát, teda je tu disproporcia,\nčo mestský súd vôbec nezaujímalo. Vznikla mu škoda na zdraví trvalého následku - invalid uznaný\nSociálnou poisťovňou. V súlade s platnými ustanoveniami zákona číslo 58/1969 Zb., ako aj judikatúrou\nNajvyššieho súdu vzťahujúcou sa k § 160 ods. 1 Trestného poriadku zásade platí, že ten, proti\nktorému bolo trestné stíhanie zastavené má právo na náhradu škody spôsobenej mu uznesením o\nvznesení obvinenia, takéto právo nemá iba ten, kto si vznesené obvinenie zavinil sám, čo nie je\njeho prípad, s čím sa mestský súd dôsledne a ústavne konformné konaním a rozhodovaním v zlom\númysle dôsledne nevysporiadal, konanie zaťažil vadou, odňal mu právo riadne konať pred súdom\no ním uplatnenom nároku a to všetko nadužívaním práva nie nestrannou a zaujatou sudkyňou.\nZastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby majú vždy bez ohľadu na dôvody, ktoré k\nnim viedli z hľadiska § 4 zákona číslo 58/1969 Zb. rovnaký význam ako zrušenie či zmena uznesenia\no vznesení obvinenia. Súd teda vec nesprávne právne posúdil, porušil princípy právneho štátu právnej\nistoty, zdravého rozumu a legitímneho očakávania žalobcu, keďže sa dôsledne neriadil konštantnou\njudikatúrou vnútroštátnych súdov a riadil sa judikatúrou, ktorá sa na daný prípad neľudského a\nponižujúceho zaobchádzania, traumatizovania, vydierania, zastrašovania, ktoré vyústilo do ublíženia\nna zdraví žalobcovi, nevzťahuje. Nebolo rešpektované právo na prezumpciu neviny. Mal za to, že\npreukázal kumulatívne splnenie všetkých troch zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku\nna náhradu škody a nemajetkovej ujmy, nebol tu teda dôvod na zamietnutie žaloby. Vytýkal súdu prvej\ninštancie, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k veci - záverečná reč, preto nemohol primerane\nreagovať do pojednávania dňa 22.09.2020 ani do pojednávania 30.01.2024. Nemohol vykonať kontrolu\nči skutočne poverený zástupca žalovaného predniesol svoju záverečnú reč, keďže iba uviedol, že sa\npridržiava záverečnej reči doručenej súdu 09.03.2020, čím bolo porušené právo procesného útoku/\nprocesnej obrany v jeho neprospech, právo rovnosti a kontradiktórne súdne konanie. Zotrval na\nnárokoch, ktoré si uplatnil v konaní ako aj na návrhoch na vykonanie dokazovania. Poukázal na to, že\n\nobvinený je počas trestného konania oprávnený používať svoju taktiku a táto jeho taktika mu nemôže byť\nkladená za vinu. Namietal odňatie možnosti konať o uplatnenom nároku, prílišný formalizmus, zmarenie\nriadneho a včasného vykonania dokazovania a objektivizácie uplatnenej nemajetkovej ujmy za jednotlivé\nčiastkové útoky v priebehu extrémne dlhého trestného stíhania. Poukazoval na článok 46 ods. 1 Ústavy\na článok 6 ods. 1 Dohovoru so zreteľom na to, že v demokratickom a právnom štáte sú všetky orgány\nverejnej moci povinné rešpektovať základné práva a slobody a úlohou súdov je poskytovať im ochranu,\nrespektíve svojbytnú a špecifickú formu ochrany, ak ide o ústavný súd. Európsky súd pre ľudské práva\nzdôrazňuje, že obmedzenie prístupu na súd nebude zlučiteľné s článkom 6 ods. 1 Dohovoru vtedy, ak\nnebude sledovať legitímny cieľ a ak tu nebude existovať primeraný vzťah proporcionality medzi použitými\nprostriedkami a legitímnym účelom, ktorý má byť dosiahnutý. V dôsledku krajnej svojvôle vymykajúcej\nsa spravodlivosti súdneho konania, mestský súd vec nesprávne právne posúdil, odňal mu možnosť\nriadne konať pred súdom o uplatnenom nároku, prežitým extrémne dlhým 15 rokov trestným konaním\ns ťažkým dopadom na jeho zdravie traumatizuje odvolateľa od 21.12.2020, teda aktuálne viac ako 13\nrokov, čo je z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné o to viac, že dňa 30.01.2024\npodľa právneho názoru odvolateľa zneužitím práva svojvoľne a opätovne vydal napadnuté arbitrárne,\nnepresvedčivo, neracionálne a nekonzistentne odôvodnené rozhodnutie. Uviedol svoje tvrdenia v súlade\ns rozhodovacou praxou vyšších súdov. Mestský súd svoje rozhodnutie tendenčne a nekonzistentne\nodôvodnil v úmysle poškodiť odvolateľa, myšlienkové pochody mestského súdu a zákonnej sudkyne\ntrpia vadou, odporujú princípu zdravého rozumu a princípom právneho štátu. Zdôraznil, že majetková a\nnemajetková ujma, ktorej vznik odôvodňuje riadne v žalobe, je odškodniteľná o to viac, ak tu však došlo\nk ublíženiu na zdraví s trvalými následkami, bol vystavený neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu,\nbol vystavený vydieraniu a nútený k spolupráci s takzvanou Lexovo teroristickou SIS aj so zneužitím\ntohto trestného konania a vyšetrovacieho spisu. Napadnuté rozhodnutie je z ústavnoprávneho pohľadu\ndeficitné, mestský súd chybne posudzoval jednotlivé predpoklady zodpovednosti za škodu, lebo pokiaľ\nškoda nevznikne, nevznikne ani zodpovednosť za škodu, a preto je zbytočné preukazovať ešte\naj príčinnú súvislosť. Mestský súd sa dôsledne a ústavne konformne nevysporiadal so všetkými\nokolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie a zároveň dospel k záverom, ktoré nie sú logicky\nodôvodnené.\n3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žalobca naplnenie odvolacích\ndôvodov nekonkretizoval. Tento nedostatok odvolania nemôže za žalobcu odstraňovať súd a zároveň\nžalobca nemôže byť s poukazom na § 373 ods. 1 posledná veta CSP ani vyzvaný na odstránenie\nnedostatku odvolania. Dodržanie zásady rovnosti strán a zákonná koncentrácia konania, ktorá sa\nuplatňuje aj v odvolacom konaní, by mali mať za následok neprihliadanie na žalobcom deklarované\nodvolacie dôvody. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP nemá žiadne racionálne\nopodstatnenie. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami\nvýznamnými pre jeho rozhodnutie taktiež nemôže obstáť, pretože súd nemá povinnosť sa vysporiadať so\n\"všetkými\" argumentmi tak, ako sa nesprávne domnieva žalobca. Škoda na zdraví predstavuje osobitný\nnárok, pri ktorého preukazovaní je potrebné postupovať v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za\nbolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a preto skutočnosť, že žalobca je invalidným\ndôchodcom, nemohla a ani byť zohľadnená nemôže pri posudzovaní nároku na náhradu škody (ušlého\nzisku a nemajetkovej ujmy) uplatneného žalobcom v tomto konaní. Mal za to, že zastavenie trestného\nstíhania z dôvodu premlčania skutku nezakladá zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.07.2018, sp. zn. 1Cdo/167/20161,\nuznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2020, sp. zn. 6Cdo/50/20202, uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 26.08.2020, sp. zn. 8Cdo/55/2019, obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo\ndňa 19.09.2012, sp. zn. 28Cdo/605/2012 alebo zo dňa 02.11.2015, sp. zn. 30Cdo/3719/2014, nález\nÚstavného súdu ČR zo dňa 19.01.2016, sp. zn. III. ÚS 1391/15). Preto, ak súd prvej inštancie nemal\nza preukázanú existenciu právneho titulu - nezákonného rozhodnutia, prípadne nesprávneho úradného\npostupu, vec správne posúdil. Uviedol, že žalobca mal možnosť sa dôkladne oboznámiť so súdnym\nspisom temer po dobu štyroch rokov od doručenia záverečnej reči žalovanej na súd. Vo svojej záverečnej\nreči nepredniesol žiadne nové skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej, a preto\nnemohlo dôjsť k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania a zásady rovnosti zbraní tak, ako sa\nsnaží prezentovať žalobca. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky podstatné skutočnosti, ktoré z\nvykonaných dôkazov a prednesov sporových strán počas konania vyplynuli a tieto vyhodnotil v súlade s\nčl. 15 CSP podľa svojej úvahy. Vo svojom rozhodnutí jasne uviedol, ktoré skutočnosti považoval v konaní\nza nepreukázané (existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nemajetkovej ujmy, vznik škody, vrátane\nnemajetkovej ujmy na strane žalobcu a existenciu príčinnej súvislosti medzi žalobcom namietaným\n\nnezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, škodou a nemajetkovou ujmou), z\ndôvodu ktorého akékoľvek ďalšie vykonanie dokazovania, s ohľadom na nepreukázanie zákonných\npodmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj s prihliadnutím\nna dĺžku trvania sporu, by bolo možné považovať za neúčelné a nehospodárne. Navrhol odvolanie v\nsúlade s § 386 CSP odmietnuť, alternatívne napadnuté rozhodnutie v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako\nvecne správne potvrdiť.\n4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné.\n5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu; ktorým sa domáhal zaplatenia\nnáhrady škody a nemajetkovej ujmy titulom zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutia a nesprávny\núradný postup orgánov činných v trestnom konaní;\nz hľadiska všetkých\nrelevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby\na prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na jeho\nposúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich\naj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania.\n6. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie\nako i výkladu právnych predpisov. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na správnom právnom\nnázore v súvislosti s aplikáciou zákona č. 58/1969 Zb.\na zákona č. 514/2003 Z.z., že\nžalobca nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov vzniku nároku\nna náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca\nv podanom odvolaní neargumentuje\nskutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu\nalebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom\nvyslovený právny záver nevyplýva.\n7. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnený. Z odôvodnenia\nmožno zistiť, na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené,\nteda je z neho zrejmé, k akým právnym záverom konajúci súd dospel a akými úvahami sa pri\nrozhodovaní riadil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočným\npodkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých skutkových\na právnych záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalobca náležite skutkovo a právne\nargumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces, nebola\nmu odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jeho\npredstavám a očakávaniam, a preto žalobcom uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo\nporušené jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť.\n8. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď zisťoval v konaní existenciu objektívnej zodpovednosti\nštátu za škodu spôsobenú orgánmi činnými v trestnom konaní podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp.\nzákona č. 514/2003 Z.z., pre vznik ktorej sa vyžaduje súčasné splnenie troch podmienok, a to:\n1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy vzniknutej\nna osobnostných právach poškodeného\n2./ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu a\n3./ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo\nnesprávnym úradným postupom.\n9. Ustálená súdna prax dospela k záveru, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením\ntrestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením judikatúra súdov (R 37/2014), považuje\nza špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to ako nárok na\nnáhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného\nuznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, má tiež rozhodnutie o zastavení trestného\n\nstíhania vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, t.j. že\nskutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie sa nestal; že skutok nie je trestným činom; resp. že skutok\nnespáchal obvinený. O nenaplnení predpokladu spáchania trestného činu obvineným však nemožno\nhovoriť v prípade premlčania trestného stíhania, kedy dôvod zastavenia trestného stíhania závisí len od\nsplnenia objektívne zákonom ustanovených podmienok (od márneho uplynutia premlčacej doby), lebo\nspáchanie skutku majúceho znaky trestného činu obvineným sa tým nijako nespochybňuje; v prípade\nzastavenia trestného stíhania z dôvodu jeho premlčania právo na náhradu škody nevznikne. (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 167/2016 zo dňa 23.júla 2018, obdobne rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 6Cdo 50/2019, 8Cdo 183/2020, 7Cdo 124/2021, 4Cdo 321/2020, 2Cdo 19/2022).\n10. V danom prípade nebolo trestné stíhanie vedené voči žalobcovi zastavené z dôvodu, že sa nenaplnil\npredpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, teda z dôvodov, že ku skutku, pre ktorý bol obvinený,\nnedošlo, že by sa ho nedopustil a ani z dôvodu, že by skutok nebol trestným činom, ale v tomto prípade\ndošlo k zastaveniu trestného stíhania výlučne z dôvodu premlčania, ktorým trestnosť činu zaniká.\nŽalobcovi nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody, vrátane nároku na náhradu nemajetkovej ujmy,\nkeďže v jeho prípade nemožno jednoznačne konštatovať, že podozrenia zo spáchania skutku, z ktorých\nbol obvinený, sa nepotvrdili, a teda že trestné stíhania proti nemu nemali byť ani začaté. Na základe\nzastavenia trestného stíhania z dôvodu premlčania tak v danom prípade nemožno jednoznačne dospieť\nk záveru, ktorý predpokladá súdna judikatúra, a to, že na základe výsledkov trestného (prípravného)\nkonania sa nejedná o trestný čin, resp. že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo, a\npreto nemožno, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie, dovodiť ani nezákonnosť rozhodnutí\no vznesení obvinenia, a tým ani rozhodnutí vydaných v súvislosti s vedením trestného konania, a to\npríkazu na vyšetrenie duševného stavu zo dňa 06.06.1996 a príkazov na zatknutie zo dňa 23.06.1999.\n11. Odvolací súd si osvojil tieto právne závery a nemal dôvod sa v danej veci od nich odchýliť a zhodne\ns právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorom spočíva jeho rozhodnutie, dospel k záveru, že nie je\nsplnený základný predpoklad vzniku nároku žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenú\nmu uzneseniami o vznesení obvinenia, keď nemožno považovať rozhodnutia o vznesení obvinenia\nza nezákonné, za stavu, pokiaľ následne v trestnom konaní došlo k zastaveniu trestného stíhania pre\npremlčanie. Pokiaľ teda bolo v preskúmavanej veci trestné stíhanie žalobcu zastavené z dôvodu jeho\npremlčania, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že uznesenia o vznesení obvinenia, ako i\nďalšie rozhodnutia vydané v rámci prípravného konania, nemožno považovať za nezákonné, a v tomto\nprípade nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy žalobcovi nevznikol. S poukazom na uvedené\nzávery možno uzavrieť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia\nveci, pokiaľ ide o vyriešenie otázky vzťahu uznesenia o vznesení obvinenia a uznesenia o zastavení\ntrestného stíhania pre premlčanie, z hľadiska naplnenia predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za\nškodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.\n12. Žalobca preto nedôvodne namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ustanoveniami zákona\nč. 58/1969 Zb. - §§ 1-4 a nasl. ako i s dikciou § 160 ods. 1 Tr. poriadku. Žalobca si neuplatňoval\ntrovy obhajcu, a preto je bezpredmetná jeho námietka, že bolo porušené v jeho neprospech právo\nrovnosti, keďže si zvoleného obhajcu musel hradiť sám. Súd prvej inštancie preto vec neposúdil\nprávne nesprávne, neporušil princípy právneho štátu a legitímneho očakávania žalobcu, riadiac sa totiž\nkonštantnou judikatúrou súdov vzťahujúcou sa k relevantným ustanoveniam zákona.\n13. Vzhľadom na uvedené žalobcovi nevznikol nárok ani na odškodnenie v sume 100.000 eur za\nzásah do práva na súkromie v súvislosti s vydaním príkazu na vyšetrenie jeho duševného stavu, v\nsume 200.000 eur za obmedzenie osobnej slobody a slobody pohybu v súvislosti s vydaním príkazov\nna zatknutie a odňatím cestovných pasov a v sume 67.500 eur za rozhodnutia sp.zn. 3Nt 1270/96,\n3Nt 405/96, 3Nt 334/99. Vzhľadom na to, že uznesenia o vznesení obvinenia nemožno považovať za\nnezákonné, nemohol žalobcovi vzniknúť ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 300.000 eur za\npocity tiesne a frustrácie vzhľadom na nezákonnosti napáchané OČTK voči nemu v trestných konaniach.\n14. V súlade s judikatúrou je i posúdenie vzniku nároku žalobcu na náhradu ujmy spôsobenej mu\nprieťahmi v trestnom konaní (R 19/2014). Žalobca v tomto smere neuviedol žiadne také námietky, že\nby súd prvej inštancie nepoužil správny právny predpis, nesprávne interpretoval príslušné ustanovenia\nzákona č. 514/2003 Z.z. alebo že by z ustáleného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery.\n\n15. Nad rámec odvolacích námietok žalobcu, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nečinnosť\norgánu verejnej moci či zbytočné prieťahy v konaní nepochybne znamenajú samé osebe pre\npoškodeného určitú imateriálnu ujmu, to však ale poškodeného nezbavuje povinnosti preukázať, v\nprípade uplatňovania jej peňažnej náhrady, vznik tejto nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach\nživota a intenzitu zásahu, ako aj to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne\núčinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie či zmiernenie tejto vzniknutej ujmy. Hoci aj v dôsledku\nneprimerane dlhotrvajúceho konania možno ujmu spočívajúcu v neistote poškodeného ohľadne\nvýsledku konania predpokladať, je ale už predmetom ďalšieho dokazovania posudzovanie, či ide o ujmu\nnepatrnú alebo značnú, kedy je na poškodenom, aby svoje tvrdenia o existencii takých relevantných\nskutočností, ktoré umocňujú hĺbku zásahu alebo významne ovplyvňujú jeho životnú situáciu, v konaní\nhodnoverne preukázal. Pri posudzovaní intenzity zásahu je za určujúce hľadisko potrebné považovať\ncharakter konania, v ktorom ujma vznikla, keďže ujma vzniknutá v ne/sporovom konaní môže byť\niná, ako ujma vzniknutá v exekučnom konaní a rovnako treba rozlišovať medzi konaním civilným,\ntrestným či správnym a napokon treba vziať osobitne na zreteľ aj predmet konania z hľadiska jeho\nvýznamu pre účastníka konania (trestné konanie, konanie starostlivosti o maloletých, o osobnom\nstave, pracovnoprávne spory, konania týkajúce sa života a zdravia) a ochrany akých práv či právom\nchránených záujmov sa v ňom dovoláva, s prihliadnutím aj na jeho osobné pomery či iné konkrétne\nskutkové okolnosti každého individuálneho prípadu (vysoký vek, zdravotný stav a pod.); zvýšený\nvýznam predmetu konania pre osobu poškodeného musí táto osoba v konaní spoľahlivo doložiť. Z\nuvedeného vyplýva, že nesprávny úradný postup nemožno považovať bez ďalšieho, za konanie, v\ndôsledku ktorého by žalobcovi automaticky prináležal nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy,\na žalobca v konaní mal povinnosť tvrdiť konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje výšku uplatnenej\npeňažnej náhrady nemajetkovej ujmy ako i rozsah nepriaznivých následkov, ktoré mu mali v súvislosti\ns nesprávnym úradným postupom, vzniknúť (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 222/2021,\n9Cdo/259/2021).\n16. Žalobca v podanej žalobe neodôvodňoval vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za prieťahy\nžiadnymi takými relevantnými skutočnosťami, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť, že by tieto\nvýrazne (závažným spôsobom) ovplyvnili dovtedajší život žalobcu a že by preto svojím rozsahom\na intenzitou predstavovali značný zásah do jeho osobnostných práv. Neprimeranú dĺžku trestného\nstíhania nemožno považovať bez ďalšieho za také neoprávnené konanie, v dôsledku ktorého by\nžalobcovi automaticky prináležal nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na to, že\nvznik ujmy sa neprezumuje, bolo na žalobcovi náležite preukázať vznik konkrétnych nepriaznivých\nnásledkov. Len tvrdenie žalobcu o pocitoch tiesne a frustrácie vzhľadom na 15 rokov nezákonností\nnapáchaných OČTK voči nemu považoval odvolací súd za nepostačujúce pre priznanie nemajetkovej\nujmy, nakoľko ich intenzitu a prežívanie žalobca ničím nepodložil a nenavrhol ani len svoj výsluch\nako strany sporu, aby bolo možné intenzitu jeho ujmy objektívne posúdiť. Len potenciálna možnosť\nvzniku negatívnych následkov podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje pre priznanie finančnej\nkompenzácie. Tvrdenie žalobcu o zhoršení psychického stavu opierajúce sa o nález zo dňa 6.10.2010\nnepostačuje na konštatovanie nemajetkovej ujmy v priamej príčinnej súvislosti s dĺžkou trestného\nkonania. Žalobcu v spore zaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať (aspoň\nv základnom rozsahu) skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že mu v dôsledku prieťahov vznikla\nnemajetková ujma, na ktorej reparáciu je potrebné priznať aj náhradu v peniazoch. V tomto konaní však\nžalobca neuniesol dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam pre priznanie\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy za prieťahy v trestnom konaní. Z hľadiska posudzovania,\nči ide o ujmu nepatrnú alebo značnú, je na poškodenom, aby svoje tvrdenia o existencii takých\nrelevantných skutočností, ktoré umocňujú hĺbku zásahu alebo významne ovplyvňujú jeho životnú\nsituáciu, v konaní hodnoverne preukázal. Skutočnosť, že dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia\nkvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky, stíha\nvýlučne poškodeného, vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov, a rovnako\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. IV. ÚS 1/2012).\n17. Kauzálny nexus je jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Jeho\nexistencia predpokladá, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda aby\nprotiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody; vrátane jej rozsahu; následkom tejto príčiny. Nestačí\niba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť\ntreba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku, a preto ju nemožno riešiť\nvo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také\n\nprotiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Príčinná súvislosť by tak nebola\ndaná, pokiaľ by škodlivý následok bez protiprávneho konania nenastal. Priamosť pôsobenia príčiny na\nnásledok znamená, že príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho, vzťah príčiny\na následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba\nv dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody\nexistuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.\n18. V súlade s ustálenou súdnou praxou sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s otázkou ne/\nexistencie príčinnej súvislosti medzi eventuálnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným\npostupom, a vznikom škody/ujmy, keď dospel k záveru, že ani tento predpoklad vzniku nároku žalobcu\nnebol splnený.\n19. Správne sa vysporiadal súd prvej inštancie aj s nárokom žalobcu na zaplatenie škody vo výške\n4.266,92 eur s príslušenstvom, ktorá mala vzniknúť spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. v\ndôsledku rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 08.11.2000, sp. zn. KRP-1024/\nCP-2000-V o odňatí cestovného pasu. Predmetná pohľadávka spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia,\ns.r.o. nevznikla v príčinnej súvislosti s vedením trestného konania vo veci žalobcu a nakoľko predmetná\nobchodná spoločnosť nebola ani účastníkom správneho konania o odňatí cestovných pasov žalobcovi,\nnemohla jej vzniknúť škoda v súvislosti s rozhodnutím o odňatí pasov, a preto táto pohľadávka ani\nnemohla byť postúpená na žalobcu. Navyše v prípade rozhodnutia o odňatí pasov vydanom v trestnom\nkonaní nejde o rozhodnutie, ktoré by bolo zrušené pre nezákonnosť a za nezákonné ho nemožno\npovažovať ani z dôvodu, že nebolo vydané v nezákonnom konaní o vydanie uznesení o vznesení\nobvinení voči žalobcovi. Napokon je zrejmé, že mandátna zmluva č.23/12/99 uzavretá dňa 23.12.1999\ntrvala do 23.12.2000 a k odňatiu cestovných pasov došlo k jej koncu dňa 08.11.2000, a preto žalobcovi\nnič nebránilo predmet zmluvy naplniť.\n20. Správne poukázal súd prvej inštancie na to, že v súvislosti s náhradou skutočnej škody vo výške\n4.643.378,12 eur, ktorá mala vzniknúť obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. v\ndôsledku vydaných rozhodnutí v prípravnom konaní znemožnením inkasa zmenky, táto obchodná\nspoločnosť nebola subjektom, voči ktorému bolo vedené trestné stíhanie a rozhodnutia o vznesení\nobvinenia voči žalobcovi sa jej vecne nedotýkali. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že z\nuvedeného dôvodu nemohla vzniknúť menovanej obchodnej spoločnosti pohľadávka voči žalovanému,\nktorú by následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpila na žalobcu.\n21. Správne poukázal súd prvej inštancie na nedostatok príčinnej súvislosti medzi vznikom ušlej mzdy\nžalobcovi vo výške 705.835,49 eur a vznesením obvinení voči žalobcovi, keď samotné trestné stíhanie\nneznamená zákaz vycestovať. K odňatiu cestovných dokladov došlo dňom 08.11.2000, čiže po uplynutí\ntrvania pracovného pomeru žalobcu 30.04.2000.\n22. Súd prvej inštancie nepostupoval v danej veci spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv\na ľudských slobôd, a preto z jeho strany nedošlo k porušeniu čl. 20 ods.4, čl. 46 ods.3, čl. 152 Ústavy\nSR. Postup súdu prvej inštancie mal oporu v čl. 2 ods.2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu\nkonať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n23. Napadnuté rozhodnutie rovnako rešpektuje právo obvineného na obhajobu, na základe ktorého\nobvinený počas trestného konania je oprávnený použiť svoju taktiku a táto mu nemôže byť kladená za\nvinu. Rozsudok nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Nenáležite žalobca namieta, že konajúci zmaril\nriadne a včasné vykonanie dokazovania a objektivizácie žalobcom uplatnenej nemajetkovej ujmy za\njednotlivé čiastkové útoky voči nemu v priebehu extrémne dlhého trestného stíhania. Súd prvej inštancie\npostupoval správne, keď rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania (§\n215 ods. 1 C.s.p.). V sporovom konaní nie je povinnosťou súdu, aby sám vyšetroval - obstarával dôkazy;\nbremeno tvrdenia a bremeno dôkazov je výsostnou úlohou strán sporu. Žalobca namietal, že súd prvej\ninštancie zistil neúplne skutkový stav, pretože nevykonal ním navrhované dokazovanie listom zo dňa\n04.10.2019. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 30.01.2024 nepochybne vyplýva, že žalobca\nnemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a preto správne súd prvej inštancie uznesením vyhlásil\ndokazovanie za skončené. Taktiež zo zápisnice z pojednávania zo dňa 07.10.2020 vyplýva, že žalobca\nna otázku súdu, či majú sporové strany návrhy na doplnenie dokazovania, uviedol, že vzhľadom na dĺžku\nprebiehajúceho súdneho konania nepredpokladá, že by výsluch nejakých svedkov po tak dlhom čase bol\n\nprínosný pre toto konanie, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Z uvedených dôvodov žalobca\nneopodstatnene vytýka konajúcemu súdu, že rozhodol bez náležitého zistenia skutkového stavu.\n24. Podstata kontradiktórnosti sporového konania spočíva v tom, že strany musia dostať reálnu možnosť\nvyužiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany; a zásada\nrovnosti, resp. princíp rovnosti zbraní, má v kontradiktórnom spore garantovať strane, aby jej bola\nposkytnutá rozumná možnosť obhajovať sa za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú vo\nvzťahu k protistrane. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania\na neporušil ani rovnosť strán, keď žalobcovi poskytol rovnaký priestor v konaní navrhnúť a predložiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení a vyjadriť sa k dôkazom predkladaných protistranou. Porušenie\nzásady rovnosti nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súd prvej inštancie na dôkazy predložené stranou\nneprihliadol, pretože ich nepovažoval za významné pre konečné rozhodnutie v danej veci. So zreteľom\nna uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie správne posúdil a uplatnil zodpovednosť strán\nza splnenie procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia, jeho záver založený na konštatovaní o\nneunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu uplatňovaného nároku čo do\nprávneho dôvodu ako aj výšky a tiež postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého dospel ku\nkonečnému verdiktu, zodpovedajú kontradiktórnosti sporového konania, v rámci ktorého bolo za\nrovnakých procesných podmienok žalobcovi umožnené uplatniť svoj vplyv na konečné meritórne\nrozhodnutie súdu realizáciou jeho procesných práv navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení\na vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a nadväzne na uvedenú zásadu konajúci súd zákonným\nspôsobom vyhodnotil procesnú aktivitu oboch strán a túto následne náležite premietol do svojich\nzáverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Z práva na spravodlivý súdny proces pre žalobcu\nnevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami,\nriadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, akceptoval relevantnosť ním\npredkladaných dôkazov a námietok, preberal podstatu jeho argumentácie a rozhodol v súlade s jeho\nvôľou a požiadavkami.\n25. K výhradám žalobcu k vedeniu konania a k postupu súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za\npotrebné poznamenať, že v prípade znemožnenia strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, je\nnevyhnutné skúmať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia\nprocesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie\nprocesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. Odvolací súd v\ntomto prípade dospel k záveru, že pokiaľ by aj súd prvej inštancie pochybil tým, že nedoručil záverečnú\nreč žalovaného žalobcovi, bolo konanie na súde prvej inštancie ako celok zákonné a spravodlivé.\nŽalobca na pojednávaní dňa 22.09.2020 z prednesu zástupkyne žalovaného vedel, že súdu bola\ndoručená dňa 09.03.2020 záverečná reč, napriek tomu na pojednávaní jej nedoručenie nenamietal, a\npreto odvolací súd posúdil v tomto smere odvolacie námietky žalobcu ako účelové. Žalobca sa preto\nnedôvodne dovoláva porušenia jeho práva na spravodlivý súdny proces v súvislosti s nedoručením mu\nzáverečnej reči žalovaného.\n26. Zo spisu nevyplýva žiadna okolnosť svedčiaca o tom, že by u zákonnej sudkyne Z.. N. V. neboli\ndané dostatočné záruky objektívneho, nezaujatého a nestranného rozhodovania. Žalobca neuviedol\nžiadny zákonom uznaný dôvod zaujatosti spochybňujúci nezaujatosť sudkyne súdu prvej inštancie.\nOdvolací súd pochybnosti žalobcu o nezaujatosti sudkyne nepovažuje za také, ktoré by mohli mať\nprávnu relevanciu a je toho názoru, že sú motivované tým, že nebolo rozhodnuté podľa subjektívnych\npredstáv žalobcu; hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí strane a nemôže\nobjektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Za dôvody pre vylúčenie sudcu totiž nemožno\npovažovať okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní alebo v jeho rozhodovaní.\n27. V danom prípade postup zákonnej sudkyne nevykazuje známky protizákonnosti či svojvôle. Zo spisu\nnevyplýva, že by konajúca sudkyňa vadným jednostranným procesným postupom znemožnila žalobcovi\nrealizáciu niektorého zákonného procesného práva a že by tak porušila povinnosť zabezpečiť stranám\nrovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Nič nenasvedčuje tomu, že by nebola zachovaná zásada\nrovnosti strán tým, že by konajúca sudkyňa niektorú z procesných strán na úkor druhej zvýhodnila.\nŽalobcom v odvolaní tvrdená zaujatosť zákonnej sudkyne nie je v odvolaní ničím konkretizovaná\na jej opodstatnenosť obsah spisu nepotvrdzuje. Okolnosťami, ktoré by určitého sudcu zo zákona\nvylučovali z prejednávania a rozhodovania veci, môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie\nvšak iba subjektívna domnienka strany o možnej neobjektívnosti sudcu, ktorú namietajúci dostatočne\nnekonkretizuje, nepreukazuje a nedoloží. Z dohadov, predpokladov alebo špekulácií nemožno vyvodiť\n\nexistenciu zákonného dôvodu pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Meradlom pre\nhodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko strany, ktoré je spravidla motivované tým,\nže súd nekonal a nerozhodol podľa jej predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp.\nrozhodovania, nepatrí strane a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.\n28. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalobcu uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď\nsúd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a riadne vykonaných dôkazov\ndospel k správnym skutkovým zisteniam, správne vec posúdil aj po právnej stránke a neporušil ani\nzásadu kontradiktórnosti konania, žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť. Z uvedených\ndôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny\npotvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).\n29. S poukazom na § 224 C.s.p. v spojení § 378 ods. 1 C.s.p., súd na námietku žalobcu opravil v\nnapadnutom rozsudku pisársku chybu v spisovej značke na strane 1.\n30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanému žiadne trovy\nnevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim\nprocesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania\nnepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod\nR 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).\n31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/167/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fc9af813-6fd4-4256-970a-f3793247a0be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc9af813-6fd4-4256-970a-f3793247a0be"}, {"guid": "ddc0470d-5130-4662-ace5-33205b382784:1bc9166f-fd98-4cf2-a762-269b17986413", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1114213522.1", "spisova_znacka": "7Cdo/124/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/124/2021 z 27. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1114213522.1"}, {"guid": "c3b0fdec-ef15-4b98-ad08-acc674dd8578:7edefb7d-03e5-42b6-bda5-259bd7de174a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1114216633.1", "spisova_znacka": "6Cdo/50/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/50/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1114216633.1"}, {"guid": "ed430530-c4bc-45ea-a65e-3cd9d2821add:02b5714f-be5d-4983-ae73-3cb1fe5870aa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1312208747.1", "spisova_znacka": "1Cdo/167/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/167/2016 z 22. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-22", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1312208747.1"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}