{"guid": "95e15a02-315c-4054-a2bf-4576f1e95005:ec3b76b3-fdf5-4b4b-a8be-127f731b8151", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1111206171.3", "spisova_znacka": "16Co/17/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/17/2024 z 26. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. marca 2024, sp. zn. 16Co/17/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1111206171.3", "identifikacne_cislo": "1111206171", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Majerský", "sudca_id": 723, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-majersky-723", "datum_vydania": "2024-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec3b76b3-fdf5-4b4b-a8be-127f731b8151", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1111206171.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1111206171.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1111206171.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/17/2024\n1111206171\n26. 03. 2024\nJUDr. Roman Majerský\nECLI:SK:KSBA:2024:1111206171.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň\nJUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu:\nZ.. P.. A. K., H.. X.XX.XXXX, F. X, F., zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká 2/B,\nPezinok, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Račianska\n71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-14C/30/2011-363, zo dňa 21.11.2023, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej nepriznal\nnárok na náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 25.2.2011 sa žalobca proti žalovanej domáhal\nnáhrady ušlého zisku vo výške 2.633.926,56 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo\nsumy 2.633.926,56 eura od 5.5.2005 do zaplatenia a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.500.000\neur podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\n(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávka, ktorá je predmetom\nkonania bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.2.2011 od spoločnosti\nVENUS PROJECT Slovakia s.r.o., Košická 37, Bratislava, IČO: 31 342 841 (ďalej len „VENUS“),\nktorej pohľadávka voči žalovanej vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom\nOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32Exre/16/2005 a súdneho exekútora\nJUDr. Ladislava Jakubeca (ďalej len „exekútor“) v konaní sp. zn. EX 365/2002, konkrétne vydaním\nexekučného príkazu zo dňa 19.1.2005. Škoda vznikla zmarením možnosti leasingového prefinancovania\npontónovej mostovej súpravy riečneho typu v objeme 3.200.000 eur bez DPH v prospech spoločnosti\nU..K..L. R. K..F.. podľa zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 5.5.2003, na základe ktorej malo\ndôjsť k uzatvoreniu leasingovej zmluvy najneskôr dňa 4.5.2005, čo nebolo možné vzhľadom k zrušeniu\nspoločnosti, ktoré bolo vyvolané exekučným príkazom. Žalobca ďalej uviedol, že sudkyňa Okresného\nsúdu Bratislava I JUDr. Bezáková vydala v konaní vedenom pod sp. zn. Exre 16/2005 dňa 19.5.2005 po\nurgencii exekútora nezákonné uznesenie o výmaze žalobcu z Obchodného registra Slovenskej republiky\na začatí exekúcie na jeho obchodný podiel vo VENUS; toto rozhodnutie Krajský súd v Bratislave\nuznesením zo dňa 31.12.2007, sp. zn. 4Cob/138/2007 zrušil a sudkyňu JUDr. Bezákovú uznesením\nzo dňa 8.8.2005, č. k. 3Ncb/15/2005-78 vylúčil z ďalšieho konania z dôvodu zaujatosti. Exekútor si\nobstaral vyznačenie antidatovanej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na predmetnom uznesení,\nktoré následne zneužíval na poškodzovanie dobrého mena a podnikateľskej cti žalobcu. Nesprávny\n\núradný postup exekútora žalobca videl v tom, že exekútor konal bez poverenia na výkon exekúcie a\ntaktiež nesprávne aplikoval § 113b ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého doručením exekučného príkazu žalobcovi nastali\núčinky zrušenia VENUS a jej likvidácie. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 19.5.2005 vykonal\nvýmaz žalobcu z obchodného registra Slovenskej republiky, čím odňal žalobcovi jeho práva vyplývajúce\nz § 122 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník; Krajský súd v Bratislave toto uznesenie\nzrušil. Exekútor musel mať vedomosť o neprípustnosti aplikácie § 113b Exekučného poriadku, čo\nkonštatovalo aj Ministerstvo spravodlivosti SR, keď podalo návrh na začatie disciplinárneho konania\nvoči exekútorovi na Slovenskej komore exekútorov, ktorá uznala dňa 19.3.2007 exekútora vinným v\ndisciplinárnom konaní sp. zn. DK 20/2006. Ušlý zisk vo výške 2.633.926,56 eura žalobcovi vznikol v\npríčinnej súvislosti s obmedzením slobody podnikania a slobody uskutočňovať inú zárobkovú činnosť,\nobmedzením slobodného nakladania s majetkom a porušením práva rovnosti. Pri určení výšky ušlého\nzisku žalobca vychádzal z prepočtu vypracovaného lízingovým manažérom spoločnosti C. F., B..K..,\nP.. S. Š.. Žalobca exekútora v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 365/2002, Er 56/96 Okresného súdu\nBratislava V písomne dňa 28.1.2005 vyzval na odstránenie nezákonného stavu do 5.2.2005. Na túto\nvýzvu exekútor nereagoval, čo sa odzrkadlilo aj na zhoršení jeho zdravotného stavu. Týmto zásahom\nmu bolo znemožnené aj potenciálne uzatvorenie zmlúv z ďalšími subjektami, čím nedošlo k dosiahnutiu\nočakávaného zisku VENUS v rokoch 2005 až 2007 vo výške 285.873.000 Sk (9.489.245,17 eura). Takto\nvznikla VENUS škoda vo výške 4.066.110,10 eura vo forme ušlého zisku. Žalobca si nárok na náhradu\nškody u žalovanej uplatnil žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\nvo výške 1.500.000 eur zo dňa 6.10.2009, doručenou žalovanej dňa 14.10.2009. Žalobca vzhľadom k\nzásahu do práva na slobodu podnikania a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti, práva na pokojné\nužívanie a zhodnocovanie majetku, v obmedzení práva užívať majetok, ktoré bolo spôsobené doručením\nexekučného príkazu exekútorom, žiadal tiež o priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 1.500.000 eura.\nOkresný súd Bratislava V vydal uznesenie dňa 20.10.2009, č. k. Er/59/96-553, ktorým exekútora vylúčil\nu ďalších úkonov exekúcie sp. zn. Er 59/96 a EX 365/2002, pričom v disciplinárnom konaní vedenom\npod sp. zn. DK 20/2006 bol exekútor disciplinárne potrestaný Ministerstvom spravodlivosti SR, keď\noznámením č. 489/07, zo dňa 17.4.2007 mu bolo uložené písomné pokarhanie. Príčinnú súvislosť medzi\nporušením právnej povinnosti a vznikom škody žalobca odôvodnil odkazom na rozsudok Najvyššieho\nsúdu ČR sp. zn. 25Cdo/1437/2006, zo dňa 20.3.2008.\n3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie\nkonštatoval v konaní nespornú skutočnosť, že žalobca požiadal o predbežné prerokovanie všetkých\nnárokov, ktoré sú predmetom konania a subjekt príslušný konať v mene štátu žiadnemu z týchto\nnárokov v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody nevyhovel. Z oznámenia o\npostúpení pohľadávky zo dňa 24.2.2011, zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.2.2011 a z\nrozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o., IČO: 31 342 841, o\npostúpení pohľadávky zo dňa 23.2.2011; mal preukázané, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania\nbola postúpená zo spoločnosti VENUS na žalobcu. Zo zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy LZ č. XX/\nXX/XXXX, z výzvy zo dňa 25.3.2005 a stanoviska zo dňa 28.3.2005; mal za preukázané, že VENUS\nuzatvorila so spoločnosťou U..K.. L. R., K..F.. zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy, pričom k uzatvoreniu\ntejto zmluvy dôjde najneskôr do 4.2.2005. Z Exekučného príkazu súdneho exekútora JUDr. Jakubca zn.\nEX 365/2002, mal preukázané, že súdny exekútor vydal na vymoženie pohľadávky vo výške 1.000.000\nSk s príslušenstvom oprávneného: UNION poisťovacia a.s. na základe exekučného titulu rozsudku\nMestského súdu Bratislava sp. zn. 36Cb/179/94 voči povinnému K. - G. - X, P.. A. K. príkaz na vykonanie\nexekúcie na obchodný podiel vo VENUS. V exekučnom príkaze je ďalej uvedené, že je vydaný na\nzáklade poverenia vydaného Okresným súdom Nové Zámky na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX,\nzo dňa 23.10.2002. Súdny exekútor nariadil VENUS, aby mu poukázala peňažné prostriedky vo výške\nzodpovedajúcej vyrovnaciemu podielu povinného vo výške vymáhanej sumy na označené číslo účtu. Z\nnávrhu na zastavenie konania zo dňa 29.3.2006 mal preukázané, že žalobca žiadal zastavenie konania\nsp. zn. Sro 4397/B z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekútora a Okresného súdu Bratislava I.\nZ potvrdenia Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 1.10.2009 mal preukázané, že na Okresnom súde\nNové Zámky sa viedlo sa pod sp. zn. 4Er/2778/02 exekučné konanie proti žalobcovi, resp. proti VENUS.\nZ uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Sro 4397/B, zo dňa 19.5.2005, mal preukázané,\nže súd povolil výmaz spoločníka P.. A. K. a zapísal do ďalších právnych skutočností exekúciu na\nobchodný podnik spoločníka a zánik účasti povinného v obchodnej spoločnosti dňa 10.2.2005. Na\nuznesení je vyznačená doložka právoplatnosti dňa 24.3.2005. Uznesením Krajského súdu v Bratislave\n\nč. k. 3Ncb/15/2005-78, zo dňa 8.8.2005, súd rozhodol, že sudkyňa JUDr. Bezáková je vylúčená z\nprejednávania a rozhodovania veci sp. zn. Sro 4397/B.\n4. Súd prvej inštancie zhrnul, že predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej voči štátu, ktorá\nmala žalobcovi vzniknúť v dôsledku postupu súdneho exekútora JUDr. Jakubca v exekučnom konaní\nvedenom pod sp. zn. Ex 365/2002 a postupu sudkýň Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom\npod sp. zn. 32Exre/16/2005.\n5. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je upravená v zákone č. 514/2003\nZ. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.\nSamotnému súdnemu konaniu v prípade zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\nobligatórne predchádza konanie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, v rámci ktorého\nštát môže dobrovoľne (bez súdneho konania) nárok na náhradu škody uspokojiť za predpokladu, ak\nuplatnenú škodu uzná za dôvodnú a preukázanú. Konanie sa začína doručením žiadosti o predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu škody a príslušný orgán štátu má lehotu 6 mesiacov od doručenia\nžiadosti, aby o uplatnenom nároku rozhodol. Ak v tejto lehote nárok žiadateľa neuspokojí, vznikne\nžiadateľovi oprávnenie domáhať sa uspokojenia nároku cestou súdu.\n6. V prejednávanej veci žalobca pred podaním žaloby podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku\nna náhradu škody. Z nesporných tvrdení sporových strán vyplynulo, že do podania žaloby žalovaná\nuplatnenú škodu neuspokojila ani v časti. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie skonštatoval,\nže boli splnené zákonom ustanovené podmienky na to, aby sa žalobca domáhal uspokojenia nároku\nna náhradu škody na súde.\n7. K náhrade ušlého zisku uviedol, že podaním zo dňa 31.8.2011, doručeným súdu dňa 16.9.2011,\nžalovaná vzniesla námietku premlčania v časti uplatneného nároku na náhradu ušlého zisku vo výške\n2.633.926,56 eura. Žalobca v žalobe uviedol, že škoda titulom ušlého zisku mu vznikla znemožnením\nuzatvorenia zmluvy, na základe ktorej mala byť prefinancovaná pontónová mostovej súprava riečneho\ntypu v objeme 3.200.000 eur bez DPH v prospech spoločnosti U..K..L. R. K..F.., ktorá mala byť\nuzatvorená na podklade zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 5.5.2003, na základe ktorej\nmalo dôjsť k uzatvoreniu leasingovej zmluvy najneskôr dňa 4.5.2005. Nemožnosť uzatvorenia tejto\nzmluvy bola podľa žalobcu spôsobená vydaním rozhodnutia o výmaze VENUS z obchodného registra\nSlovenskej republiky. Uznesením zo dňa 28.3.2006, sp. zn. 32Exre/16/2005, sp. zn. Sro 4397/B, Okresný\nsúd Bratislava I síce začal konanie o výmaz VENUS z obchodného registra Slovenskej republiky, avšak\nuznesením zo dňa 24.4.2006, sp. zn. 32Exre/16/2005, sp. zn. Sro 4397/B, bolo toto konanie z dôvodu\nspäťvzatia exekučného príkazu zastavené. K výmazu VENUS z obchodného registra teda nikdy nedošlo.\nŽalobca uviedol, že škoda mu vznikla neuzatvorením leasingovej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená na\nzáklade zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 5.5.2003. Podľa zmluvy o budúcej zmluve mala byť leasingová\nzmluva uzatvorená najneskôr dňa 4.5.2005. Keďže k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, žalobca sa o tvrdenej\nškode musel dozvedieť najneskôr dňa 5.5.2005. Nakoľko trojročná premlčacia lehota podľa § 19 ods.\n1 zákona č. 514/2003 Z. z. uplynula dňa 5.5.2008 a žaloba bola súdu doručená dňa 25.2.2011; teda je\nnepochybné, že nárok žalobcu na náhradu škody bol v čase podania žaloby premlčaný.\n8. K náhrade nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie uviedol, že žalobca označil ako nesprávny úradný\npostup (i) postup súdneho exekútora spočívajúci vo vydaní exekučného príkazu zo dňa 19.1.2005 pre\nrozpor s 113b ods. 5 Exekučného poriadku, (ii) postup sudkýň Okresného súdu Bratislava I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 32Exre/16/2005 spočívajúci vo vydávaní nezákonných uznesení od 19.5.2005\na antidatovaním právoplatnosti na uznesení vydanom dňa 19.5.2005. Označený nesprávny úradný\npostup časovo spadá do obdobia do 31.12.2008, preto sa podľa § 27b ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.\nzodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup spravuje predpismi účinnými do 31.12.2008.\n9. Súd prvej inštancie po právnej stránke ozrejmil, že k základným predpokladom vzniku nároku\nna náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledujúcich\npredpokladov: (i) nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci pri\nvýkone verejnej moci, (ii) vznik škody (nemajetkovej) ujmy, (iii) príčinná súvislosť medzi nezákonným\nrozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou/nemajetkovou ujmou. Na to,\naby mohol byť žalobca v konaní úspešný musí uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti (splniť si\npovinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku a k tvrdeným\n\nskutkovým okolnostiam si musí splniť aj dôkaznú povinnosť, t. j. predložiť alebo označiť dôkazy na\npreukázanie vlastných tvrdení. Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom je naviac povinný už k žalobe pripojiť\nrozhodujúce listinné dôkazy, s výnimkou tých, ktoré bez vlastnej viny nemohol pripojiť.\n10. Súd prvej inštancie sa prednostne zaoberal tým, či označené úradné postupy možno vyhodnotiť ako\nnesprávne a preukázané v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Postup sudkýň Okresného súdu Bratislava\nI v konaní vedenom pod sp. zn. 32Exre/16/2005 spočívajúci vo vydávaní nezákonných uznesení od\n19.5.2005 nemožno považovať za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. V tejto\nsúvislosti súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že nesprávny úradný postup je možné\ndefinovať ako porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho\nčinnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Pre formu zodpovednosti\nza nesprávny úradný postup je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu\nrozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto\nhľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napríklad nevydanie\nči oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe\nvedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky\nspočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho\nvydania a že v dôsledku tohto je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané. V\nprejednávanej veci žalobcom vytýkaný postup zrejme vyústil do prijatia rozhodnutia (keďže žalobca\nvýslovne označil za nesprávny postup súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní vedenom na Okresnom\nsúde Bratislava I pod sp. zn. 32Exre/16/2005). Vo vzťahu k tomuto nesprávnemu úradnému postupu\nuzatvoril, že prípadné hoci aj chybné posúdenie predpokladov a podmienok na vydanie rozhodnutia;\nnepredstavuje nesprávny úradný postup, ale (prípadnú) nesprávnosť samotného rozhodnutia (napr.\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/115/2010). Žalobca netvrdil ani nepreukázal, že ním\noznačené nesprávne úradné postupy sa v obsahu rozhodnutia neodrazili.\n11. Poukázal na skutočnosť, že zákonom č. 412/2012 Z. z. bol do zákona č. 514/2003 Z. z. s účinnosťou\nod 1.1.2013 vložený ods. 2, ktorý ako predpoklad priznania nároku na náhradu škody voči štátu ustanovil\npovinnosť, aby nesprávny úradný postup skonštatoval príslušný orgán, ktorý je v zákone výslovne\nuvedený. Zákon č. 412/2012 Z. z. neobsahuje prechodné ustanovenia, avšak nadobudol účinnosť až po\npodaní žaloby, preto splnenie podmienky ustanovenej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nemožno\nod žalobcu spravodlivo požadovať. V dôvodovej správe k zákonu č. 412/2012 Z. z. vzťahujúcej sa k\nsúčasnému zneniu § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. je uvedené: „Návrh vychádza z platnej úpravy,\nnakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade\ns § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný\npreskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na\nkonkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť\nveci, správanie účastníka a postup súdu (napr. sp. zn. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný\npreskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na\npodklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad\nby znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať\npostup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade\nškody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by\nto absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom\nuvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre\nrozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu\nporušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť\naj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov\ndopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na\nokresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu\nvyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné\na uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný\nsúd SR. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť\nk priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade, ak o existencii\nprieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom.“ Dôvodová správa k zákonu č. 412/2012 Z.\nz. reflektuje okrem iného aj na aplikačné problémy zákona č. 514/2003 Z. z. a nejednotnosť súdnych\nrozhodnutí súdov rôznych stupňov v otázke oprávnenia všeobecného súdu preskúmať postup iného\n\norgánu štátu, vrátane súdu, z hľadiska dĺžky konania, prípadne aj z iných hľadísk. Na túto otázku už\nreagovali viaceré súdy, napr. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 30Cdo/57/2005, zo dňa 31.10.2005,\nktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol: Pravomoc soudu v občanském soudním řízení je upravená\nzejména v ustanovení § 7 o.s.ř. tak, že v tomto řízení soudy projednávají a rozhodují spory a jiné\nprávní věci, které vyplývají z občanskoprávních, pracovních, rodinných a obchodních vztahu, pokud je\npodlé zákona neprojednávají a nerozhodují o nich jiné orgány (odst. 1). Jiné věci soudy projednávají\na rozhodují v občanském soudním řízení, jen stanoví-li to zákon (odst. 3). Neexistuje žádné zákonné\nustanovení, které by opravňovalo soud, aby v občanském soudním řízení (v řízení o ochranu osobnosti)\nzasahoval do řízení trestního tím, že by např. aproboval postup orgánu činných v trestním řízení z\nhlediska rychlosti a účelnosti řízení (obdobné srovnej i odvolacím soudem zmíněné usnesení Ústavního\nsoudu České republiky ze dne 2. března 2004, sp. zn. II. US 299/03).\n12. Aj napriek skutočnosti, že konanie o náhrade škody voči štátu nie je právnym predpisom podmienené\npredchádzajúcim konaním na Ústavnom súde, prípadne inom orgáne, žalobcovia sú povinní preukázať,\nsvoj nárok, vrátane toho, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Súd konajúci o nároku o náhrade\nškody nie je oprávnený preskúmavať postup iného orgánu štátu z hľadiska zákonnosti jeho postupu,\nani z hľadiska rýchlosti a účelnosti konania. A teda nie je oprávnený urobiť záver o tom, postup iného\norgánu vrátane súdu bol nezákonný. Všeobecný súd má bez pochyby právomoc rozhodovať o návrhu\nna náhradu škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu\nverejnej moci, nemá však oprávnenie preskúmavať postup dotknutého orgánu verejnej moci a tento\npostup hodnotiť.\n13. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu\na k tomu, že žalovaný existenciu nesprávneho úradného postupu namietal, prihliadol iba na dôkazy\nspôsobilé nesprávny úradný postup preukázať - a to rozhodnutia a vyjadrenia orgánov, ktoré boli podľa\nnášho právneho poriadku oprávnené nesprávny úradný postup hodnotiť. Nesprávny úradný postup súd\nprvej inštancie považoval za preukázaný z Oznámenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 17.4.2007\nv rozsahu, že súdny exekútor JUDr. Jakubec v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 365/2002\nzačal výkon exekúcie spôsobom, ktorý odporuje zákonu tým, že v exekúcii začatej pred dňom 1.2.2002\nvydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie na obchodný podiel podľa § 113b Exekučného poriadku,\nhoci tento spôsob exekúcie bolo možné použiť len v konaní začatom po dni 1.2.2002. Iný rozsah\nnesprávneho úradného postupu súd prvej inštancie nepovažoval za preukázaný.\n14. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie považoval za splnený prvý predpoklad vzniku\nzodpovednosti štátu za škodu a to nesprávny úradný postup súdneho exekútora v konaní vedenom pod\nsp. zn. EX 365/2002.\n15. Vo vzťahu k vznik nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť s nesprávnym úradným postupom súd\nprvej inštancie ozrejmil, že náhrada nemajetkovej ujma je satisfakciou za protiprávny stav, ktorý zapríčinil\nnenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. V zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. môže súd\npriznať nemajetkovú ujmu v peniazoch len za predpokladu, ak ju nie je možné uspokojiť inak. Nárok na\nnáhradu nemajetkovej ujmy aj za predpokladu nesprávneho úradného postupu nevzniká automaticky.\nPredpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je predovšetkým to, aby\nsi žalobca splnil povinnosť tvrdenia (§ 132 zákona Civilného sporového poriadku), t. j. aby dostatočne\nkonkretizoval vzniknutú nemajetkovú ujmu a jej prejavy v oblastiach jeho života resp. pôsobenia a\nnásledne svoje tvrdenia aj preukázal.\n16. Žalobca si v žalobou uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.500.000 eur titulom poškodenia\njeho dobrého mena; následne podaním zo dňa 1.11.2011 zobral žalobu späť v časti nemajetkovej ujmy\nvo výške 1.450.000 eur, a preto súd prvej inštancie uznesením zo dňa 3.12.2012, č. k. 14C/30/2011-166,\nkonanie v tejto časti zastavil.\n17. Okrem všeobecných skutkový tvrdení, uvedených vyššie, žalobca nešpecifikoval, akou konkrétnou\nformu malo byť poškodené jeho dobré meno, vo vzťahu k akému konkrétnemu právnemu subjektu sa\ntak stalo, ako konkrétne dôsledky tohto poškodenia nastali, v akom rozsahu sa tak stalo a ako tvrdené\npoškodenie súvisí so žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Absenciu skutkových tvrdení\nnemožno nahradiť vykonaným dokazovaním.\n\n18. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca vo vzťahu k tvrdenej\nnemajetkovej ujme neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť, že v príčinnej súvislosti\ns preukázaným nesprávnym úradným postupom bolo poškodené konkrétnym spôsobom dobré meno\nžalobcu, resp. v časti v ktorej takéto tvrdenia uviedol, svoje tvrdenia nepreukázal; súd prvej inštancie\npreto nárok žalobcu zamietol aj v časti tvrdenej nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur. Na žalobcovi\nspočívalo dôkazné bremeno preukázania takého zásadného zásahu do jeho práv, ktorý by priznanie\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodňoval. Samotné subjektívne konštatovanie\nžalobcu o vzniknutej nemajetkovej ujme nie je pre priznanie takéhoto nároku postačujúce. Podľa názoru\nsúdu prvej inštancie však ani v tomto smere pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy žalobca nepreukázal\ntakými skutočnosťami, ktoré by mali za následok priznanie nemajetkovej ujmy. Žalobca nepreukázal\ndôkazmi náhradu nemajetkovej ujmy tak ako si ju požadoval.\n19. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej\nujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej\nujmy. Existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným\núradným postupom či nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou je ďalším predpokladom\nvzniku zodpovednosti za škodu. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov\n(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah\npríčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku;\nak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti\nnie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie\nje rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha\npri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným\npostupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak\nje medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému\npostupu, nevznikla by ani škoda ako majetková ujma.\n20. V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku škody ako ujmy v\ndôsledku nesprávneho úradného postupu súdu. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav\na musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana\nsvoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi.\n21. Na uvedenom základe za použitia § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 16\nods. 4, § 17 ods. 2, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, súd prvej\ninštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a\nžalovanej, ktorá síce mala v konaní plný úspech, nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej\nzo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplývajú; a preto jej náhradu trov konania s prihliadnutím na\nzásadu hospodárnosti konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018, sp. zn.\n7Cdo/14/2018).\n22. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych\nargumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že neboli splnené procesné podmienky,\nže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Namietal, že s poukazom na súdom nevykonaný tzv. „Perna test“ (6Cdo/107/2022) v\ndôsledku tzv. „opomenutých dôkazov“ nevypočutím očitých a kľúčových svedkov súdom prvej inštancie v\ndôsledku krajného neefektívneho konania majúceho za následok vznik prieťahov v tejto veci a porušenie\npráva vinou prvoinštančného súdu na prejednanie záležitosti v „primeranej veci“ podľa Čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR, Čl. 38 ods. 2 Listiny, Čl. 6 ods. 1 Dohovoru; nebol doposiaľ riadne zistený a ustálený skutkový\nstav veci, čo má za následok porušenie jeho práva na spravodlivé prejednanie veci a spravodlivé\nrozhodnutie, keďže súd prvej inštancie riadne a procesne čisto dôslednou aplikáciou § 92 ods. 2\nC. s. p., § 161 ods. 1, ods. 3 C. s. p., ani po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 30.11.2022, sp.\nzn. 16Co/128/2022 neodstránil zjavnú vadu splnomocnenia zo dňa 4.92016 (č. l. 206 spisu) výzvou\nadresovanou žalobcovi, resp. advokátke A.. E. k predloženiu riadneho splnomocnenia na celé konanie\n(bez obmedzenia), hoci bol k tomu povinný, keďže predložené splnomocnenie zo dňa 4.9.2016 vykazuje\n\nvady a nedostatky zakladajúce nedostatok procesnej podmienky (viď zrušujúce uznesenie Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 15.2.2021, č. k. 7Co/15/2020-424). Do odstránenia vady splnomocnenia\nadvokátke na celé konanie bez obmedzenia prvoinštančný súd síce mohol vo veci konať, avšak nemohol\n(nesmel) rozhodnúť rozsudkom; neboli teda splnené všetky procesné podmienky a tým súd prvej\ninštancie zaťažil svoj rozsudok vadou, pre ktorú je nevyhnutné tento rozsudok zrušiť. Dominus litis nemal\nvedomosť o tom, že by po 4.9.2016 vystavil advokátke nové splnomocnenie na podklade prípadnej\nvýzvy prvoinštančného, resp. odvolacieho súdu na predloženie riadneho splnomocnenia advokáta bez\nobmedzenia v zákonnej lehote 10 dní. Súd prvej inštancie sa v súvislosti s pojednávaním dňa 21.11.2023\ndopustil závažného pochybenia, nerešpektoval princípy elementárnej spravodlivosti a slušnosti, porušil\nČl. 1 ods. 1, Čl. 2 ods., Čl. 46 ods. 1 , Čl. 47 Ústavy SR, Čl. 36 ods. 1 Listiny, Čl. 6 ods. 1 Dohovoru,\nnerešpektoval princíp objektívnej zodpovednosti štátu za ním spôsobenú škodu žalobcovi, teda ním\nvydaný rozsudok je nezákonný a nespravodlivý, nie je riadne a presvedčivo a racionálne, konzistentne\nodôvodnený; odporuje § 220 ods. 2 C. s. p., odporuje princípu právnej istoty (Čl. 2 ods. 2 C. s. p.) a\nprincípu „zdravého rozumu“, o to viac ak prvoinštančný súd maril žalobcovi prístup na súd kolaboráciou\nso žalovanou zneužitím § 141 ods. 1 O. s. p.; viď súdom prvej inštancie vydané nezákonné rozhodnutia\nv úmysle spôsobiť žalobcovi majetkovú a nemajetkovú ujmu; zákonná sudkyňa doposiaľ nepredložila na\nrozhodnutie Krajskému súdu Bratislava námietku zaujatosti po jej nebezpečnom vyhrážaní sa žalobcovi\na advokátke po skončení pojednávania v inej veci (z čias jej pôsobenia na Okresnom súde Bratislava\nI). Bol zásadným spôsobom odignorovaný nález Ústavného súdu SR v tejto veci zo dňa 20.9.2023,\nč. k. II. ÚS 295/2023-33, ktorý mestský súd vo vzťahu na zmarenie dôkazného bremena a účelového\nnevypočutia očitých svedkov navrhnutých žalobcom racionálne nezohľadnil; teda nezohľadnil svoj podiel\nviny na ním vydanom opätovne nezákonnom a nespravodlivom rozsudku prekrúcaním - ohýbaním\npráva (Rechtsbeugung). Na výzvu odvolacieho súdu sa predloží žalobcom vznesená námietka zaujatosti\nvoči sudkyni A.. G. R. doručená v tom čase Okresnému súdu Bratislava I; teda námietka, o ktorej\ndoposiaľ nebolo riadne konané a rozhodnuté v súlade s rozhodovacou praxou ESLP a ústavného súdu.\nVzhľadom na intenzitu verbálnych útokov a nevraživosť sudkyne voči žalobcovi a advokátke, nedostatok\nnestrannosti, teóriu zdania, keď aj v tejto veci rozhodoval nie nestranný súd; po vrátení veci na ďalšie\nkonanie by už nemala konať a rozhodovať sudkyňa A.. G. R..\n23. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal\nrozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a\nrozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne\nvyhlásil dňa 26.3.2024 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).\n24. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n25. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.).\n26. Podľa § 380 ods. 1 C. s. p. je viazaný odvolacími dôvodmi a v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia\nprihliada ex offo len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Ide o vyjadrenie zásady rovnosti\nzbraní a zásady kontradiktórnosti civilného sporového konania v štádiu odvolacieho konania. Uvedené\nv praxi znamená, že odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ\nvýslovne uvádza vo svojom odvolaní.\n27. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 380 ods. 1 C. s. p. je viazaný dôvodmi\nodvolania nielen v zmysle ich paragrafového vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia,\nkeď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v\nnapadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod\nniektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával\nkonkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie\nnepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka\naj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,\n\nnachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že v konaní bude účinne\nuplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu\nvlastných procesných práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej\nnespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie.\n28. V súvislosti s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností; odvolací súd konštatuje, že žalobca síce vyčíta súdu prvej\ninštancie nevykonanie dôkazov vypočutím očitých a kľúčových svedkov, avšak vôbec neuvádza, akí\nsú to svedkovia, či a kedy ich v základnom konaní navrhol vykonať a v čom spočíva nevyhnutnosť\nich vypočutia na zistenie rozhodujúcich skutočností v posudzovanom spore, t. j. že ich nevypočutie\nsúdom prvej inštancie má za následok vady v skutkových zisteniach. Úplne irelevantnou je preto aj\njeho tvrdenie o existencii tzv. opomenutého dôkazu, t. j. dôkazu, ktorého vykonanie má pre rozhodnutie\nvo veci zásadný význam, avšak vo veci konajúci súd jeho vykonanie bez adekvátneho odôvodnenia\nnezrealizoval, prípadne jeho vykonanie opomenie bez akéhokoľvek odôvodnenia. Nevedno potom,\nakým spôsobom mal odvolací súd vykonať tzv. Perna test slúžiaci práve na zistenie toho, či sa o\nopomenutý dôkaz jedná alebo nie (rozhodnutie Perna vs. Taliansko č. 48898/99, zo 6. mája 2003), a ktorý\nspočíva na zodpovedaní troch otázok: (i) Je návrh na realizáciu dokazovania dostatočne odôvodnený\na týka sa podstaty veci?\n(ii) Bol posúdený význam určitého dôkazu a v tejto súvislosti boli súdom poskytnuté dostatočné dôvody,\nprečo dôkaz nebol vykonaný v priebehu súdneho konania? (iii) A či toto rozhodnutie nenarušilo celkovú\nspravodlivosť konania.\n29. Zastúpenie žalobcu v konaní advokátkou A.. G. E. na základe plnej moci zo dňa 4.9.2016\nnevykazuje žiadne vady, na ktoré by mal súd prvej inštancie v konaní z úradnej moci prihliadať a\nodstraňovať, t. j. žalobcu vyzývať na predloženie splnomocnenia na zastupovanie žalobcu na celé\nkonanie, ako argumentuje žalobca v odvolaní, nakoľko už odvolací súd v uznesení zo dňa 30.11.2022,\nč. k. 16Co/128/2022-340, uviedol, že žalobca splnomocnil menovanú advokátku „k zastupovaniu vo\nveci vypracovania a podanie návrhu na zastavenie konania iniciovaného žalovanou Slovenská republika\nv zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR podaním zo dňa 07.02.2012, ktorým sa domáhala proti\nnavrhovateľovi 1/. Z.. P.. A. K. uloženia povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu podľa §-141a O.s.p.,\nv prípade jeho nezloženia na účet súdu, zastavenia konania.“ V čase udelenia tohto splnomocnenia\nvšak Občiansky súdny poriadok v § 25 ods. 1 upravoval, že ako zástupcu si účastník môže vždy\nzvoliť advokáta; plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť, pričom na túto právnu úpravu\nnadviazal Civilný sporový poriadok v § 92 ods. 2, že splnomocnenie udelené na celé konanie a\nsplnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť; zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie\nudelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. Teda odvolací súd už vo\nsvojom zrušujúcom rozhodnutí neidentifikoval žiadnu vadu predloženého plnomocenstva.\n30. Dôvodnou nebola ani odvolacia námietka, že spor rozhodovala vylúčená sudkyňa, pretože opäť\nzo všeobecných tvrdení žalobcu o nevraživosti sudkyne voči nemu a intenzite verbálnych útokov na\nžalobcu zo strany zákonnej sudkyne, nie je možné ustáliť, kedy sa žalobca uplatňujúci námietku o\ndôvode vylúčenia dozvedel a zároveň nepredkladá dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých\npovaha to pripúšťa; teda odvolacia námietka žalobcu spochybňujúca nezaujatosť zákonnej sudkyne\nnespĺňa podmienky určené § 49 ods. 2 C. s. p. v dôsledku čoho sa na námietku neprihliada.\n31. Napokon bez akéhokoľvek zdôvodnenia ostali žalobcom uplatnené odvolacie dôvody, že súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n32. Na uvedenom základe odvolací súd dospel k záveru, že žiadne zo žalobcom uvádzaných tvrdení\nv odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku;\nodvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods.\n1 C. s. p. potvrdil.\n33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní\nplný úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n\n34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}