{"guid": "6c24f380-94b9-4820-a1e3-99edba32ca30:1e15c374-c710-4c8f-9619-bfffb241bf33", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1112201049.4", "spisova_znacka": "6Co/82/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/82/2024 z 30. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2024, sp. zn. 6Co/82/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1112201049.4", "identifikacne_cislo": "1112201049", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Janics Bajánková", "sudca_id": 1240, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-janics-bajankova-1240", "datum_vydania": "2024-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e15c374-c710-4c8f-9619-bfffb241bf33", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1112201049.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1112201049.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1112201049.4/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/82/2024\n1112201049\n30. 09. 2024\nMgr. Jana Janics Bajánková\nECLI:SK:KSBA:2024:1112201049.4\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členov\nsenátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: Z.. P.. A. K., H..\nX.XX.XXXX, F. X, F., právne zastúpený JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátkou, so sídlom Malacká\n2/B, Pezinok proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073,\nRačianska 71, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na odvolanie\nžalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I z 2. októbra 2020, č.k. 12C 6/2012-222,\ntakto\nrozhodol:\nNapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a Mestskému súdu Bratislava\nIV na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia\nnemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 6.10.2011 do zaplatenia\npodľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o\nzmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) z titulu nesprávneho úradného postupu\na žalovanej náhradu trov konania nepriznal.\n2. Rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2, § 17 zákona\nč. 514/2003 Z.z. a vecne tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca sa žalobou doručenou\nsúdu prvého stupňa dňa 21.9.2004, doplnenou podaním z 11.3.2005, domáhal ochrany osobnosti proti\nadvokátovi JUDr. B. U.. Žalobca sa sťažnosťou z 19.8.2001 sťažoval na prieťahy v konaní vo veci\nvedenej pod sp. zn. 22C 182/2004, u predsedníčky Okresného súdu Košice I, ktorá jeho sťažnosť\nvedenú pod Spr. XXX/XX z 14.9.2001 uznala za dôvodnú. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom\nsp. zn. P.. Ú. XXX/XXXX-XX z 12.3.2013 rozhodol o sťažnosti žalobcu tak, že základné právo žalobcu\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie\njeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22C 182/2004 porušené bolo,\na zároveň prikázal Okresnému súdu Košice I konať v konaní vedenom pod sp. zn. 22C 182/2004 bez\nzbytočných prieťahov a žalobcovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 500,- eur. Súd prvej inštancie\nďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnom náleze zistil\nokolnosti signalizujúce podiel žalobcu na predĺžení konania narušením jeho plynulosti a konštatoval,\nže relevantným faktorom, ktorý mal negatívny dopad na plynulý priebeh posudzovaného konania, bol\npostup Okresného súdu Košice I a zbytočné prieťahy, ktorých sa tento súd dopustil predovšetkým v\ndôsledku svojej nečinnosti v celkovom rozsahu 1 roka a 10 mesiacov, ako aj svojim neefektívnym\npostupom. Na základe uvedeného dospel k záveru, že je preukázaná podmienka nesprávneho úradného\npostupu ako jednej z podmienok pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy podľa\n§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z. V súvislosti so vznikom nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti s týmto\nnesprávnym úradným postupom a vzniknutou nemajetkovou ujmou ako ďalšími dvoma podmienkami\n\npre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. súd prvej\ninštancie poukázal na odôvodnenie žalobcom uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu a to, že konanie\nvedené na Okresnom súde Košice I sp. zn. 22C 182/2004 o ochranu osobnosti malo pre neho v\nrozhodnom období mimoriadny význam a vzniknuté prieťahy v tomto konaní u neho vyvolali stav\nprávnej neistoty, bezmocnosť a beznádej, ale neuviedol, ako konkrétne sa tento stav prejavil v jeho\nosobnostných právach, preto nemohol toto všeobecné tvrdenie žalobcu právne posúdiť a vyhodnotiť\njeho dôvodnosť. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že nemajetková ujma\nsa nedokazuje vzhľadom na to, že podľa § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. sa nemajetková ujma\nuhrádza analogicky ako škoda, t.j. tomu, komu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom za\npodmienky, že je v príčinnej súvislosti s preukázaným nesprávnym úradným postupom. Konštatoval, že\nstrany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia a v prípade,\nže si strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, platí, že neuniesla bremeno tvrdenia. Rovnako mal za\nto, že nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti sa prejaví v rozhodnutí vo forme\nneúspechu strany v spore. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné\nbremeno tvrdenia o vzniku nemajetkovej ujme. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenej nemajetkovej ujme\nvo výške 7.000,- eur, ktorý v súlade s konštantnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\npožadoval sumu vo výške 1.000,- eur za každý rok prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde\nKošice I pod sp. zn. 22C 182/2004, konštatoval, že v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003\nZ.z. z titulu nesprávneho úradného postupu ale nemá právomoc skúmať prieťahy v súdnom konaní.\nPreto pri posudzovaní prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22C\n182/2004 vychádzal z prieťahov konštatovaných v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III. ÚS 586/2012-25 z 12.3.2013, podľa ktorého prieťah v tomto konaní trval 1 rok a 10 mesiacov\na žalobca sa svojim správaním podieľal na predĺžení konania narušením jeho plynulosti. Uzavrel, že\nnesprávny úradný postup spočívajúci v 7 ročných prieťahoch v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.\n22C 182/2004 preukázaný nebol. Podľa názoru súdu prvej inštancie, nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky v danej veci je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na nepreukázanú ujmu spôsobenú\nžalobcovi nesprávnym úradným postupom a dostatočným uspokojením nemajetkovej ujmy žalobcu,\nktoré v zmysle § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. vylučujú priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd\nprvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobca v konaní nesplnil podmienku preukázania všetkých\npredpokladov na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keď nepreukázal\npodmienku vzniku nemajetkovej ujmy, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok\na preto žalobu zamietol.\n3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. podľa pomeru úspechu vo\nveci a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.\n4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietal, že súd prvej inštancie\nnesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení odvolania poukázal na\nto, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C 6/2012, bola predsedníčkou\nOkresného súdu Bratislava I vyhodnotená dôvodnosť prieťahov v konaní (Spr. 2124/2014 z 25.6.2014).\nDôvodil, že Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil nálezom z 3. apríla 2019, sp. zn. III. ÚS 420/2018\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 188/2017 z 30.5.2018 ako zjavne\nprotiústavné a nezákonné a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže postupmi vnútroštátnych súdov\ndošlo k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, porušeniu práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušeniu práva\nna účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nĎalej uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Cdo 94/2019 z 27.11.2019 zrušil\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30.5.2017, sp. zn. 5Co 589/2014 a rozsudok Okresného súdu\nBratislava I sp. zn. 12C 6/2012 z 7.5.2014, čo malo podľa neho za následok, že v dôsledku pochybenia\nprvoinštančného súdu nebola vec riadne prejednaná a spravodlivo rozhodnutá od 12.1.2012 viac ako 8\nrokov a 9 mesiacov. Podľa žalobcu pretrváva stav právnej neistoty z hľadiska výsledku konania, ako aj\nstav utrpenia, bezmocnosti a beznádeje zo svojvôle súdu prvej inštancie. Namietal, že súd prvej inštancie\nsa vo svojom rozhodnutí pri odškodnení nemajetkovej ujmy za prieťahy v konaní dôsledne nevysporiadal\n\nso skutočnosťou, že pri rozhodovaní vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 12C 6/2012\nexistovalo právoplatné rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 22C/182/2004.\nŽalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav veci a vec nesprávne právne\nposúdil. Zároveň uviedol, že jeho postupom došlo k odňatiu možnosti riadne konať o uplatnenom nároku.\nPodľa žalobcu, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vykazoval znaky formalizmu a tendenčnosti,\nnebol súladný so zárukami v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a s elementárnymi\nprincípmi spravodlivosti. Ďalej namietal aj skutočnosť, že prvoinštančný súd zmaril riadne a včasné\nvykonanie dokazovania a objektivizácie žalobcom uplatnenej nemajetkovej ujmy tým, že nevykonal\nvýsluch svedkov P.. K. V. B. P.. U. Z., ktorí počas dlhotrvajúceho súdneho konania zomreli a tým mu\nznemožnil preukázať splnenie podmienky nemajetkovej ujmy. Poukázal aj na to, že postupom súdu prvej\ninštancie bola odňatá žalobcovi možnosť riadne konať na pojednávaní konanom 7.5.2014. Namietal, že\nsúd prvej inštancie po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky ústavne konformne nerešpektoval,\nže žalobca nestratil status poškodenej osoby. Bol tiež toho názoru, že žalobcovi odňal možnosť konať\npred súdom a realizovať jeho ústavné práva prostredníctvom ním zvolenej advokátky JUDr. E., ktorú\nnevyzval do 2.10.2020, aby sa vyjadrila, či v konaní naďalej zastupuje žalobcu. Žalobca požadoval výšku\nodškodnenia nemajetkovej ujmy 10.000,- eur, ktorá sa mu javila za daných okolností prípadu primeraná\na spravodlivá. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok ESĽP z 23.3.2006 vo veci Scordino proti Taliansku.\nZastal názor, že aplikáciou zákona o zodpovednosti štátu v prípadoch zodpovednosti štátu za škodu\nnesmie dôjsť priamo ani nepriamo k obmedzeniu rozsahu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky, či k jeho zúženiu alebo dokonca vylúčeniu. Žalobca ďalej dôvodil, že ak sa\nsúd dopustil nesprávneho úradného postupu, platí vyvrátiteľná domnienka vzniku ujmy, ak mala priamy\nvplyv na existenciu, rozsah a výkon práv a povinností žalobcu k tretím osobám. Na záver zdôraznil,\nže postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie,\nporušeniu čl. 46 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, porušeniu čl. 11 ods. 1, čl. 36 ods. 1\na ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, a preto je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia\nodvolacím súdom za súčasného priznania odškodnenia vo výške 10.000,- eur z dôvodu neprimerane\ndlhej dĺžky súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislave I v dôsledku svojvoľného konania\nsúdu prvého stupňa a zneužitia práva.\n5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\npovažuje za zákonný a správny. Na námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým,\nže konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22C/182/2004, v rámci ktorého došlo k\nprieťahom tvoriacim predmet uvedeného konania, bolo právoplatne skončené a z uvedeného dôvodu\nsúd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a zároveň mu odňal právo na spravodlivý proces,\nuviedol, že výsledok konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22C/182/2004, prípadne\nstav tohto konania v čase vyhlásenia rozsudku, nemal pre posúdenie nároku žalobcu na náhradu\nnemajetkovej ujmy žiaden význam, preto považoval jeho námietku za nedôvodnú. K uvedenému\nzáveru dospel žalovaný jednak z časového hľadiska, nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde\nBratislava I pod sp. zn. 12 C 6/2012 a žalobou doručenou súdu dňa 16.1.2012 namietal žalobca prieťahy\nna Okresnom súde Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C/182/2004 v období od 2.11.2004\ndo 16.1.2012, pričom konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22C/182/2004 bolo\nprávoplatne skončené dňa 4.6.2019, ako aj z logického hľadiska z dôvodu, že výsledok predmetného\nkonania, ktoré pre žalobcu skončilo neúspechom, nemôže byť pre posúdenie uplatneného nároku\nrelevantný. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie mu zmaril možnosť preukázať dôvodnosť\njeho tvrdenia o stave jeho právnej neistoty, bezmocnosti a beznádeje v dôsledku prieťahov v konaní\nvedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22/182/2004 výsluchom svedkov P.. K. V. B. P.. U. Z.,\nktorí medzičasom zomreli, žalovaný zdôraznil, že žalobca výsluch vyššie uvedených svedkov navrhol\naž na pojednávaní uskutočnenom dňa 24.6.2020, t.j. v čase, keď už obaja navrhovaní svedkovia boli\nzosnulí. Navyše žalobca mal v uvedenom čase vedomosť o tom, že zomreli, ktorú skutočnosť žalovaný\npreukázal vyjadrením z iného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9C/41/2017.\nZároveň uviedla, že žalobcovi nič nebránilo v tom, aby výsluch vyššie uvedených svedkov navrhol už\nv rámci svojho prvého procesného úkonu, resp. v čase, keď svedkovia žili. Keďže tak žalobca neučinil,\nmožno dôkaznú núdzu, do ktorej sa dostal, pričítať v jeho neprospech. Na námietku žalobcu, že súd prvej\ninštancie nevyzval jeho riadne zvolenú advokátku A.. E. na vyjadrenie, či bude žalobcu v predmetnom\nkonaní naďalej zastupovať, a ak áno, aby predložila plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu v celom\nkonaní, poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia C.s.p. nevyplýva súdu prvej inštancie povinnosť\npostupovať uvedeným spôsobom. Vzhľadom na uvedené mala za to, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Nestotožnila sa s argumentáciou\n\nžalobcu ohľadom vyvrátiteľnej domnienky vzniku nemajetkovej ujmy a v súlade s ustálenou judikatúrou\nskonštatovala, že zákon prezumpciu vzniku nemajetkovej ujmy a potreby jej náhrady v peniazoch\nnezakladá. Zastala názor, že k preukázaniu vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobcu nedošlo, preto\npovažovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a žiadala, aby odvolací súd potvrdil\nrozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 12C 6/2012-222 z 2.10.2020. Na záver poznamenala, že\npokiaľ žalobca požadoval aj náhradu škody (nemajetkovej ujmy) vo výške 10.000,- eur za extrémnu\ndĺžku konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C 6/2012, tak uvedeným návrhom\nsa odvolací súd zaoberať nemôže v zmysle platného právneho poriadku platného a účinného na území\nSlovenskej republiky, nakoľko predmetom konania bol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške\n7.000,- eur titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod\nsp. zn. 22C 182/2004.\n6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379, § 380 C.s.p.) preskúmal\nodvolaním napadnutý rozsudku súdu prvej inštancie, prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania\na dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozsudku zo\ndňa 08.09.2021, č.k. 6Co/27/2021-277 sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi\nsúdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p. a skonštatoval, že žalobca v odvolaní neuviedla žiadne také\nrelevantné dôvody, ktoré by pre ňu privodili priaznivejšie rozhodnutie. Z tohto dôvodu preto odvolací súd\naj tento výrok napadnutého rozsudku ako vecne správny potvrdil. Úspešnej žalovanej nepriznal proti\nžalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne nevznikli\n(§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.).\n7. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa\n31.07.2024 sp. zn. 8Cdo/82/2024 rozsudok odvolacieho súdu citovaný v bode 10 odôvodnenia zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd v tomto rozhodnutí právne argumentujúc poukazom na §\n110 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p. uviedol, že keďže z plnej moci (č.l. 164) vyplýva, že bol žalobca právne\nzastúpený advokátkou nielen na dovolacie konanie, bolo povinnosťou okresného súdu doručiť jej riadne\ndoručiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, k čomu však nedošlo, a preto najvyšší súd konštatuje,\nže žalobca podal dovolanie včas. Zdôraznil, že odvolací súd neuviedol právne zastúpenie žalobcu do\nzáhlavia rozhodnutia. Skonštatoval ďalej tiež to, že zo žiadosti žalobcu (č.l. 207) je zrejmé, že požadoval,\naby ho Krajský súd v Bratislave informoval elektronicky na ním určený e-mail o mieste a čase verejného\nvyhlásenia rozsudku. Odvolací súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v danej veci\nna svojej úradnej tabuli v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (č. l. 274a), avšak v spise sa\nnenachádza doklad o tom, že toto oznámenie bolo žalobcovi odoslané aj elektronickými prostriedkami.\nUvedené nevyplýva ani z obsahu zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku pred odvolacím súdom\nz 08. septembra 2021 (č. l. 275), ani z pokynu predsedníčky senátu (č.l. 274). Za tejto situácie je\nmožné konštatovať, že odvolací súd si vo vzťahu k žalobcovi nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 219\nods. 3 C.s.p.. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že postupom odvolacieho súdu, ktorý nedodržal procesný\npostup v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p., došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Týmto nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C.s.p.. Dovolací súd\npreto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods.\n1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru,\nže napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.\n9. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p., ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného\npredpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu\nna doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov\nSlovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu\npobytu cudzinca.\nPodľa § 106 ods. 3 C.s.p., ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej\nrepubliky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej\nstránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú,\na to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.\n\nPodľa § 110 ods. 1 veta prvá C.s.p. ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje\nsa písomnosť len tomuto zástupcovi.\nPodľa § 177 ods. 1 C.s.p., súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.\nPodľa § 178 ods. 2 C.s.p., predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok\nčasu na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.\n10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a\nzáruky poskytované právnym poriadkom. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak\nzároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva.\nIde napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia,\nna zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného\npostupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom odmietnutia spravodlivosti.\n11. Ak došlo k tomu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, táto skutočnosť\nje okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie musí zrušiť, pretože rozhodnutie vydané\nv konaní postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (napr.\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo/6/2010 z 26.3.2012, sp. zn. 3\nCdo/158/2012 zo 14.11.2012, sp. zn. 4 Cdo/108/2012 z 26.2.2013).\n12. Z obsahu spisu z č.l. 164 spisu (ako to skonštatoval vo svojom zrušujúcom uznesení aj Najvyšší\nsúd SR) vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval zásielku obsahujúcu predvolanie na pojednávania\nvýlučne žalobcovi, hoci tento doložil do spisu na č.l. 164 tzv. generálnu plnú moc na zastupovanie\nvo všetkých právnych veciach udelenú advokátke A.. G. E.. Možno preto skonštatovať, že súd prvej\ninštancie pochybil v tom, že vzhľadom na obsah splnomocnenia na č.l. 164, nevyzval advokátku A..\nE. k ozrejmeniu rozsahu žalobcom udeleného splnomocnenia v prejednávanom konaní a následne v\nďalšom priebehu prvoinštančného konania s ňou opomenul konať, čo žalobca napokon namietol aj v\nodvolaní. Súd prvej inštancie teda v konaní nepostupoval procesne korektným spôsobom.\n13. Odvolací súd uvádza, že ak strany alebo ich zástupcovia neboli riadne predvolaní alebo im\npredvolanie na pojednávanie bolo doručené v lehote kratšej ako päť dní pred pojednávaním a na\npojednávanie sa nedostavili, pojednávanie sa v ich neprítomnosti vykonať nemôže. Vychádzajúc z\nuvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade neboli splnené\nprocesné podmienky na prejednanie sporu súdom prvej inštancie a vydanie rozhodnutia bez riadneho a\nvčasného predvolania právnej zástupkyne žalobcu. Za daného stavu súd prvej inštancie nepostupoval\nsprávne a v súlade s ustanovením § 178 a nasl. C.s.p., keď pojednával a rozhodol vo veci v neprítomnosti\nprávnej zástupkyne žalobcu, resp. bez toho, aby túto riadne a včas na pojednávanie predvolal. Daný\nnesprávny procesný postup súdu prvej inštancie znemožňujúci realizáciu práv žalobcu dosiahol podľa\nnázoru odvolacieho súdu takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver, že došlo k porušeniu jeho práva na\nspravodlivé súdne konanie.\n14. V kontexte vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n15. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil\na podľa § 391 ods.1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie (aktuálne ide o Mestský súd Bratislava IV)\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci\npostupovať v zmysle ustanovení platného a účinného procesného predpisu so zachovaním všetkých\nprocesných práv sporových strán. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude vo veci nariadiť opätovne\npojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu (vr. právnej zástupkyne žalobcu), po vykonaní dokazovania\n\nvo veci opätovne rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci odôvodniť spôsobom súladným s ust. § 220 ods.\n2 C.s.p., t.j. uviesť čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky\nprocesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila,\njasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré\nskutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, aké dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal\na ako ich vyhodnotil, ako vec právne posúdil s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax. V\nnovom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov prvoinštančného, odvolacieho aj\ndovolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).\n16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nstrana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nc) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\n\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/6/2012", "guid": "d7e60a67-abef-4d07-8bf8-b9d96c7deb96:897b78ec-c212-4caf-a7d8-409dc31887c6", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ca2b6205-2e26-4248-8dcc-0a1621999640", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.420.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 420/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 420/2018 z 3. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-03", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.420.2018.1"}, {"guid": "ussr:8854b6f5-fdde-4c31-91fb-fd269eb5b596", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 586/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 586/2012 z 12. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-12", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8854b6f5-fdde-4c31-91fb-fd269eb5b596"}, {"guid": "9fcf5288-7c1a-4307-8b26-ef189271cbf7:7c7e1ccb-f985-4c49-93bc-335b105da268", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3813219302.1", "spisova_znacka": "5Co/589/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/589/2014 z 20. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-10-20", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3813219302.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:eb3ddfdd-8f34-4423-b0de-66027e1245a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.445.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 445/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 445/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.445.2026.1"}, {"guid": "ussr:6fc4df7e-86de-4ff9-8028-f6630795c4f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.624.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 624/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 624/2024 z 6. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.624.2024.1"}]}