{"guid": "db3b3f7b-1819-4054-940c-015caf8fe1f3:d9c163c9-bd93-42b5-83f5-bd15bf2df506", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1112213604.7", "spisova_znacka": "10Co/58/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/58/2023 z 30. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2024, sp. zn. 10Co/58/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1112213604.7", "identifikacne_cislo": "1112213604", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ayše Kovačev", "sudca_id": 218, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ayse-kovacev-218", "datum_vydania": "2024-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "II. ÚS 113/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:f619c344-7363-4ab4-b3de-f92e1eb09585", "datum": "2026-02-25", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1969/58", "nazov": "zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1969/58#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9c163c9-bd93-42b5-83f5-bd15bf2df506", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1112213604.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1112213604.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1112213604.7/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/58/2023\n1112213604\n30. 05. 2024\nJUDr. Ayše Pružinec Eren\nECLI:SK:KSBA:2024:1112213604.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov\nsenátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: Z.. P.. A. K.,\nH.. XX. XX. XXXX, C. F. V.. Č.. X, F., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie\nžalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. novembra 2022, č. k. 8C/94/2012 - 408,\ntakto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\n1.\nSúd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť\nžalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 23. 842, 76 eur s 9, 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.\n09. 2011 do zaplatenia titulom náhrady škody podľa § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení\núčinnom do 30. júna 2004 (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.), resp. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon č. 514/2003 Z. z.“). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 1, § 2, § 9 ods. 1 písm. b), § 18 ods.\n1, § 25 zák. č. 58/1969 Zb. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho\nnesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30. júna 2004, § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a vecne nedôvodnosťou podanej žaloby,\nkeď mal vykonaným dokazovaním a následným právnym zhodnotením veci preukázané, že neexistuje\nprávny titul (právny základ) pre priznanie náhrady škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. Poukázal na to, že\nžalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 09.\n2011 nadobudol od spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s r.o., Košická 37, Bratislava, IČO: 31 342\n841 (ďalej len „VPS“) predmetnú pohľadávku voči žalovanému s tým, že nárok na náhradu škody si\ntáto obchodná spoločnosť uplatnila žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 20. 09. 2011,\ndoručenou žalovanému dňa 21. 09. 2011, keď postúpenie tejto pohľadávky bolo žalovanému oznámené\nlistom zo dňa 23. 09. 2011, doručeným žalovanému dňa 26. 09. 2011. Vysvetlil, že žalobca tvrdil, že\nžalovaný zodpovedá za náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu\nBratislava III v konaní vedenom pod č. 42Rob 34/2004, neskôr po prevedení do C registra pod č. 28Cb\n19/2006, pričom nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava III v tomto konaní spočíva v\nnesprávnom vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze č. k. 42Rob 34/2004 zo\ndňa 19. 01. 2004, dňom 07. 02. 2004, nakoľko platobný rozkaz z dôvodu jeho riadneho nedoručenia\n\nspoločnosti LIVAK PLAST, s. r. o., Pri Dynamitke 11, Bratislava (ďalej len „LIVAK PLAST“), nemohol\nnadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej\nuviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu Okresného\nsúdu Bratislava III vo vyššie uvedenom konaní, ktorý mal spočívať nielen v nesprávnom vyznačení\nprávoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze č. k. 42Rob 34/2004 zo dňa 19. 01. 2004, dňom\n07.02.2004, v prieťahoch v tomto celom konaní, ako aj v diskriminácii žalobcu pri rozhodovaní o trovách\nkonania pri zastavení konania. Uviedol, že po vyhodnotení argumentácie žalobcu a žalovaného dospel\nk záveru, že v tejto veci nedošlo, tak ako to uvádzal žalobca, k nesprávnemu úradnému postupu\nOkresného súdu Bratislava III v konaní č. 42Rob 34/2004, následne č. 28Cb 19/2006, podľa § 18 ods.\n1 zákona č. 58/1969 Zb., z čoho vyplýva, že nebola splnená prvá zákonná podmienka ani pre prípadné\nuplatnenie si náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia podľa § 18 ods. zákona č. 58/1969 Zb., a\nto preukázanie existencie neprávneho úradného postupu. Zdôraznil, že nakoľko pre úspešné uplatnenie\nnáhrady škody je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok - existencia nesprávneho\núradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym\núradným postupom, a v tejto veci nie je splnená už prvá podstatná a základná podmienka - existencia\nnesprávneho úradného postupu, nie je daný v tejto veci už samotný prvotný právny základ, z dôvodu\nktorého sa už nezaoberal ustálením a vyhodnotením ďalších zákonných podmienok. Poukázal na\nskutočnosť, že žalobca v konaní zároveň namietal, že žalovaný zodpovedá i za škodu, ktorá mu vznikla\nv tejto veci na základe toho, že postup Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. 8K 1/2004\nsa mu javil ako nesprávny úradný postup, ktorý podľa názoru spočíva v tom, že konkurzný súd zanedbal\nsvoju dohliadaciu povinnosť, čo malo za následok, že sa ním prihlásená vykonateľná pohľadávka voči\núpadcovi dňa 02. 02. 2005 nestala súčasťou zoznamu pohľadávok a po zrušení konkurzu nebolo\nmožné viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok dlžníka, nekonal so spoločnosťou VPS,\nako s konkurzným veriteľom s tým, že aj v tejto časti žaloby dospel k záveru, že nie je splnená prvá\nzákonná podmienky ani pre prípadné uplatnenie si náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia\npodľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., a to preukázanie existencie neprávneho úradného postupu,\nkeďže v postupe konkurzného súdu v tejto veci nezistil znaky nesprávneho úradného postupu. Opätovne\npoukázal na to, že pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákonných ustanovení zákona č.\n58/1969 Zb. je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok: (i) existencia nesprávneho\núradného postupu, (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným\nnesprávnym úradným postupom, a v tejto veci nie je splnená už prvá podstatná a základná podmienka,\nčiže existencia nesprávneho úradného postupu, nie je daný v tejto veci už samotný prvotný právny\nzáklad, z dôvodu ktorého sa už nezaoberal ustálením a vyhodnotením ďalších zákonných podmienok.\nSúd prvej inštancie na základe týchto skutočností skonštatoval, že žalobcom uvádzaný právny titul pre\npriznanie nároku na náhradu škody v zmysle § 2 zákona č. 58/1969 Zb. nebol vykonaným dokazovaním\npreukázaný. Zároveň považoval za potrebné nad rámec uvedeného poukázať na viaceré procesné\nokolnosti, ktoré žalobca namietal, keď trval na tom, aby súd predložil pred meritórnym rozhodnutím vo\nveci na rozhodnutie odvolaciemu súdu jeho odvolanie, ktoré podal proti uzneseniu okresného súdu z\n08. 06. 2022, č. k. 8C/94/2012 - 266 s tým, že v danom prípade však musel postupovať podľa § 375\nC. s. p. a keďže proti citovanému uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s §\n357 C. s. p.), na rozhodnutie o odvolaní bude vec predložená až po vydaní rozhodnutia vo veci samej.\nUviedol, že v druhom rade nevyhovel žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať\ndňa 26. 09. 2022, pretože z 08. 06. 2022, č. k. 8C/94/2012-266, doručeným žalobcovi 30. 06. 2022,\nrozhodol, že vzhľadom na nepreukázanie dôvodov vedúcich k odročeniu pojednávania dňa 31. 03. 2022,\nnebude podľa § 184 ods. 1 C. s. p. na ďalšie žiadosti o odročenie pojednávania prihliadať, a preto na\nžiadosť neprihliadol a vo veci konal, čo však ani nebolo na ujmu práv žalobcu, keďže sa na pojednávanie\nkonané dňa 26. 09. 2022 dostavil. Poukázal na to, že v treťom rade, žalobca voči osobe konajúceho\nzákonného sudcu vzniesol viacero námietok zaujatosti, pričom odhliadnuc od toho, že žalobca sa v\ntýchto podaniach (č. l. 340-348, 395-402), označuje za rytiera, je vysokoškolsky vzdelaný a pokúšal\nsa urážať zákonného sudcu, išlo sčasti o skutočnosti, ktoré sa mali podľa tvrdení žalobcu udiať 11.\n07. 2022 na pojednávaní vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/5/2019 a napriek tomu, že ide o nepravdivé\nskutočnosti (zákonný sudca sa nikdy voči manželke žalobcu nevyjadril hanlivo, ani inak neznášanlivo,\nani z dôvodu národnosti, ani z iného dôvodu, čo je zrejmé aj zo zvukových nahrávok z pojednávaní), ide\no skutočnosti, ktoré by zjavne boli žalobcovi známe najneskôr 11. 07. 2022 a ak ich teda súdu predložil\nako dôvod zaujatosti sudcu až dňa 08. 11. 2022, predložil ich zjavne po lehote podľa § 53 ods. 1 C.\ns. p., z dôvodu ktorého v tejto časti na námietku zaujatosti neprihliadal podľa § 53 ods. 1 druhá veta\nC. s. p. Poukázal na to, že žalobca namietal procesný postup súdu a rozhodovaciu činnosť sudcu v\ntejto, alebo iných veciach a na takúto námietku zaujatosti tiež nemohol prihliadnuť v zmysle § 53 ods.\n\n3 C. s. p. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods.\n1 C. s. p. a vecne úspechom žalovaného v spore, ktoré mu by preto, v súlade so zásadou úspechu\npatrila náhrada trov konania v rozsahu 100 %, a to vo vzťahu ku konaniu pred súdom prvej inštancie,\nodvolacím súdom (konanie vedené Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 10Co/87/2015) a dovolacím\nsúdom (konanie vedené Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 Cdo 41/2016), nakoľko\nvšak zo spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy nevznikli ani v konaní pred súdom prvej inštancie,\nani pred odvolacím alebo dovolacím súdom, v súlade s čl. 17 základných princípov C. s. p. rozhodol,\nže žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva za žiadnu z uvedených etáp konania (R 72/2018,\nuznesenie NS SR z 28. februára 2018, sp. zn. 7 Cdo 14/2018).\n2.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac odvolacími dôvodmi\nuvedenými v zákonných ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), h), článkom 2 ods. 2 C.\ns. p. a navrhol ho zrušiť (§ 380 ods. 2 C. s. p.) a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a\nzároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania a právneho zastúpenia. Uviedol, že vo\nsvetle okolností\nsúdenej veci a nedôstojné, neetické konanie nechutne obézneho K. Z.. Q. C. S..\n(bývalého neúspešného advokáta), nebola doposiaľ riadne vybavená a rozhodnutá námietka zaujatosti\nnie nezaujatým sudcom z 07. 11. 2022 v dôsledku opakovanej (re)interpretácie prejavu jeho vôle,\nporušením zásady Jura (správne iura, pozn. odvolacieho súdu) novit curia a porušením princípu právnej\nistoty podľa čl. 2 ods. 2 C. s. p. v úmysle zakryť jeho opakované nedôstojné, ponižujúce konanie voči\nnemu zneužitím práva, útoky voči nemu, ohýbaním práva (Rechtsbeugung) listami z 11. 07. 2022 majúce\nza následok opakované ohováranie žalobcu pred sudcami Krajského súdu v Bratislave (9 sudcov = 3\nsenáty), šírením aj bezbrehého tvrdenia a krivým obvinením žalobcu opakovane nepravdivým tvrdením\nním to zmysleným, a to na 3 x, že o ňom „in concrete\" tvrdí, že je terorista, čo sa nezakladá na pravde\n(K. C. dostane príležitosť sa hájiť v príslušnom konaní na ochranu osobnosti, keďže 3 x neoprávnene\nkrivo a neeticky v rozpore so\nsľubom sudcu, porušením zásady zdržanlivosti obvinil a narkol žalobcu pred tretími osobami, čím\nneoprávnene zasiahol do jeho výsostných práv, a to všetko v úmysle vyvolať konflikt sudca vs žalobca,\na to nielen v konaní č. k. 7C, 8C/94/2012, ale aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava 1\npod č. k. 8C/58/2017 a č. k. 7C/5/2019 (viď prílohy k námietke zaujatosti z 07. 11. 2022 v počte 28\nks) s tým, že s jeho špekuláciami a zneužitím práva sa opakovane nestotožnili sudcovia Krajského\nsúdu v Bratislave, tak ako je popísané na strane 2 cit. námietky zaujatosti, ktorú nie nezaujatý sudca\nopätovne vadne právne posúdil dľa jej obsahu, a to formou neprípustnej (re) interpretácie prejavu vôle\ndotknutého žalobcu, čím zmaril riadne konanie o nej a rozhodnutie súdu o jeho vylúčení z ďalšieho\nkonania a rozhodovania vo veci samej, zmaril jej predloženie na rozhodnutie Krajským súdom v\nBratislave, o čo odvolaním žiada, a preto podáva odvolanie dôvodne a po práve, keďže svojvôľa sudcu\nsa v právnom štáte zakazuje (doslovná citácia časti odvolania žalobcu, pozn. odvolacieho súdu). Žiadal\nzákonného K. Z.. C., S.. vylúčiť z ďalšieho konania a rozhodovania v tejto veci, resp. žiadal zakázať\nmu v pokračovať v ďalšom nezákonnom a obštrukčnom konaní proti nemu, uložiť mu povinnosť zdržať\nsa jeho ohovárania, ponižovania a neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti šírením\nnepravdivého tvrdenia, že o ňom tvrdí, že je terorista (č. l. 285 spisu) a zdržať sa zasahovania do\npráva na slobodu slova a slobodu prejavu, zdržať sa ďalšieho neľudského a ponižujúceho, neetického\nzaobchádzania so žalobcom, zdržať sa ďalšieho prekrúcania a ohýbania práva. Uviedol, že rozsudok\nje nezákonný, bol vydaný predčasne, nie je riadne a presvedčivo a racionálne odôvodnený, je vydaný\nzaujatým sudcom a je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci na podklade nedostatočne\nzisteného skutkového stavu veci, a preto je jeho odvolanie dôvodné a zmysluplné a navrhol ho zrušiť,\nnakoľko došlo k zjavnému mareniu spravodlivosti a ohýbaniu práva. Namietol, že napadnutý rozsudok\nnie je súladný s právami, ktoré garantuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keďže súd prvej inštancie nemal splnené\npodmienky pre jeho vydanie, keď sudca je zaujatý. Uviedol, že súd prvej inštancie ignoroval právo\nna kontradiktórne súdne konanie, neumožnil mu opakovane nahliadnuť do spisu s tým, že opätovným\nbezbreho a urážlivým hanobiacim tvrdeniam a výmyslom sudcu uvedenými v bode 32 napadnutého\nrozsudku, sa z etických dôvodov vyjadrovať nebude. Vytkol zákonnému sudcovi, že sa nevysporiadal s\ntým, že sloboda prejavu a sloboda slova sa uplatňuje nielen vo vzťahu k informáciám alebo myšlienkam,\nktoré sú prijímané priaznivo alebo sú považované za neútočné či neutrálne, ale aj vo vzťahu k tým,\nktoré urážajú (obťažujú), šokujú, či znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva (rozsudok ESĽP vo veci\nJersild v. Dánsko z 23. 09. 1994). Uviedol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko súd\n\nprvej inštancie nevysvetlil, prečo neprihliadol na princíp právnej istoty (Čl. 2 ods. 2 C. s. p.), čím porušil\njeho právo na súdnu ochranu (I. ÚS z 22. 03. 2006).\n3.\nŽalovaný, ktorému súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu dňa 07. 11. 2023, možnosť vyjadriť sa,\nnevyužil.\n4.\nOdvolací súd prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 C. s. p. a § 389 ods.\nl písm. b) C. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a\nrozsudok verejne vyhlásil dňa 30. mája 2024 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), pričom o termíne verejného\nvyhlásenia rozsudku boli strany sporu, žalobca aj prostredníctvom e-mailu, upovedomené zákonným\nspôsobom.\n5.\nOdvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca síce v odvolaní uviedol aj odvolacie dôvody\npodľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), h) (neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci),\nnakoľko však k týmto odvolacím dôvodom nič bližšie neuviedol, nebolo možné sa s nimi v odvolacom\nkonaní zaoberať, keďže pokiaľ strana sporu iba formálne odcituje odvolací dôvod bez toho, aby\nho konkretizovala v súvislosti s napádaným rozhodnutím, a neuvedie konkrétne pochybenia (vadu,\nskutočnosti), v ktorých má naplnenie odvolacieho dôvodu spočívať, odvolací súd na takýto formálne\nuplatnený odvolací dôvod neprihliada, a v zmysle § 373 ods. 1 veta druhá C. s. p. ani na doplnenie\nodvolacích dôvodov nevyzýva.\n6.\nK odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je\nčinnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo\nak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci, v ktorej\nsúd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny\nprávny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.\n7.\nPredmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu\ndomáhajúceho sa náhrady škody v sume 23. 842, 76 eur s príslušenstvom, ktorá mu mala vzniknúť\nnásledkom protiprávneho konania žalovaného (nesprávny úradný postup) spočívajúceho v tom, že\nOkresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 42Rob/34/2004, po prevedení do súdneho\nregistra „C“ pod sp. zn. 28Cb/19/2006, nesprávne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na platobnom\nrozkaze zo dňa 19. 01. 2004, sp. zn. 42Rob/34/2004, dňom 07. 02. 2004, napriek tomu, že nebol riadne\ndoručený spoločnosti LIVAK PLAST, s. r. o., pri Dynamitke 11, Bratislave, ktorá vystupovala v procesnom\npostavení žalovaného.\n8.\n\nVšeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide\no porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie\núčelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo\ns ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pretože úradný postup nie\nje spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného\npostupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K\nnesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán\nnerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Pod termín „postup\" možno subsumovať ako\nkonanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym\núradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti\na spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Podľa konkrétnych okolností môže\nísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej dôsledku,\ndôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre správanie sa štátneho orgánu alebo k\nporušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. O „úradný\" postup ide vtedy, ak tak postupujú\nosoby, ktoré plnia úlohy štátneho orgánu a pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej (verejnej) moci.\n9.\nOdvolací súd, napriek tomu, že sa žalobca k meritu veci, ktorý súd prvej inštancie právne posúdil\ntak, že žalobca nepreukázal žiadny právny titul pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle § 2\nzák. č. 58/1969 Zb., vôbec v odvolaní nevyjadril, keďže neuviedol absolútne žiadnu argumentáciu k\ndôvodom zamietnutia žaloby napadnutým rozsudkom, uvádza, že súd prvej inštancie dospel k absolútne\nsprávnemu právnemu záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie,\nani jednej zákonnej podmienky, a už vôbec nie kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok\nnevyhnutných pre úspech v spore o náhradu škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom\nštátu, keďže nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup ani v konaní vedenom na Okresnom súde\nBratislava III pod sp. zn. 42Rob/34/2004, resp. 28Cb/19/2006 a ani v konaní vedenom na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 8K/1/2004.\n\n10.\nZ odvolania podaného žalobcom vyplýva (§ 124 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd každé podanie\nposudzuje podľa jeho obsahu), že žalobca sústredil svoju odvolaciu argumentáciu na odvolací dôvod\npodľa § 365 ods. 1 písm. c) C. s. p., t. j., že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca, nakoľko o\nnámietke zaujatosti, ktorú podal dňa 07. 11. 2022 nebolo doposiaľ rozhodnuté, resp. vec prejednávajúci\nsudca o nej rozhodol svojvoľne, keď ju nepredložil na rozhodnutie nadriadenému (Krajskému súdu v\nBratislave) súdu.\n11.\nZ obsahu spisu vyplýva, že žalobca namietal vo svojich podaniach zákonného sudcu opakovane (07. 07.\n2022, 08. 07. 2022 a 11. 07. 2022) a prvoinštančný súd dňa 12. 07. 2022 predložil námietku zaujatosti\nna rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, ktorý podaním zo dňa 15. 07. 2022, č. k. 14NćC/9/2022\n- 287 vrátil spis súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o nej s poukazom na ust. § 52 ods. 2 v spojení s\n§ 53 ods. 3 C. s. p., nakoľko námietka zaujatosti smerovala proti procesnému postupu sudcu, ako i z\ndôvodu absencie podstatných, zákonodarcom stanovených náležitostí.\n12.\nK námietke žalobcu v podanom odvolaní, že o jeho spore nerozhodol nezaujatý sudca, ale rozhodol\nnezákonný sudca, ktorého namietal v podaní zo dňa 08. 11. 2022, odvolací súd uvádza, že súd prvej\ninštancie postupoval absolútne v súlade so zákonom, keď podľa § 53 ods. 1, 3 C. s. p. (Námietku\nzaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre\nktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa\nvec nadriadenému súdu nepredkladá. Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v\nprocesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada, v\n\ntomto prípade vec nadriadenému súdu nepredkladá.) na pojednávaní 28. 11. 2022 v prítomnosti oboch\nstrán sporu oboznámil obsah vznesenej námietky zaujatosti a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré\nna podanú námietku zaujatosti prihliadať nebude.\n13.\nOdvolací súd vzhľadom na uvedené posúdil danú odvolaciu argumentáciu žalobcu ako právne\nbezvýznamnú a irelevantnú. K obsahu podaných námietok zaujatosti žalobcom sa však žiada dodať, že\nžalobca neprípustne a opakovane spochybňuje nestrannosť, čestnosť a schopnosť zákonného sudcu\ndodržiavať zásady nezávislosti pri výkone svojej funkcie sudcu a jeho urážlivé podania majú tendenciu\nzasiahnuť nielen do profesionálnej cti sudcu, ale obsah týchto podaní je spôsobilý znížiť aj autoritu sudcu.\nPodľa názoru odvolacieho súdu je totiž absolútne neprípustné, aby strana sporu svoju nespokojnosť\ns rozhodnutím vo veci vyjadrovala verbálnym, či písomným hrubo urážlivým, či ironickým podaním na\nsudcu, odvolávajúc sa na Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na konanie bez prieťahov,\nči inými príslušnými zákonmi Slovenskej republiky.\n14.\nOdvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie považuje za logické,\npresvedčivé a zrozumiteľné, pričom je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci\nnemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto prípade žalobcu), ale z\nhľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia,\npričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (uznesenie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04). Odôvodnenie rozhodnutia súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto\naspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (podobne aj rozhodnutia\nIV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo\nsvojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých\nsa zakladajú; článok 6 ods. 1 Dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď\nna každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie\nodôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van\nde Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Obsahom základného práva na spravodlivý proces\nnie je ani právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sporovej strany, resp. právo na úspech v\nkonaní. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými\nzásadami riadil a svoje rozhodnutie náležite, podrobne a najmä presvedčivo odôvodnil (v súlade s\nust. § 220 ods. 2 C. s. p.), pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci\npodstatnými skutočnosťami, resp. so všetkými námietkami žalobcu, ktoré v konaní prezentoval, keď z\nhľadiska zákonom vyžadovaných náležitostí na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§\n220 ods. 2 C. s. p.) možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa tieto zákonom\nvyžadované náležitosti. Z jeho obsahu je zrejmé, čoho sa žalobca žalobou domáhal, aké skutočnosti\ntvrdil, aké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako\nsa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej inštancie v odôvodnení\nrozhodnutia jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán\nsporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil a ako vec\nprávne posúdil, ako aj všetky podstatné dôvody, pre ktoré rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom\nrozsudku, a preto sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že napadnuté\nrozhodnutie je nepreskúmateľné, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\n15.\nZo všetkých uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym\nzáverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď obsah odvolania\nžalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť týchto záverov z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne\nv ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové skutočnosti alebo dôkazy,\nktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov,\n\nna ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny\npotvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.\n16.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s § 255\nods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, nakoľko si nárok na ich náhradu neuplatnil, z dôvodu ktorého považoval\nodvolací súd dané rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade aj s Čl. 17 C. s. p.\n17.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2\nveta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C. s. p.).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania\n(§ 434 C. s. p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.\ns. p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "II. ÚS 113/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:f619c344-7363-4ab4-b3de-f92e1eb09585", "datum": "2026-02-25", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/94/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "cd6f0e32-6505-4afa-bd35-58a5c84fa2fb:b6de8d2c-0ea6-4972-8509-33ffd1bff0e9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5112234393.1", "spisova_znacka": "10Co/87/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/87/2015 z 25. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-08-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5112234393.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f619c344-7363-4ab4-b3de-f92e1eb09585", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.113.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 113/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 113/2026 z 25. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.113.2026.1"}]}