{"guid": "a15517ed-9517-4b09-a888-a5a141963d03:72b958d3-0770-4af7-90f9-72c324a58941", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1112223290.2", "spisova_znacka": "3Cob/168/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/168/2022 z 26. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2024, sp. zn. 3Cob/168/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1112223290.2", "identifikacne_cislo": "1112223290", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lea Gubová", "sudca_id": 1206, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lea-gubova-1206", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/72b958d3-0770-4af7-90f9-72c324a58941", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1112223290.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1112223290.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1112223290.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/168/2022\n1112223290\n26. 06. 2024\nJUDr. Lea Gubová\nECLI:SK:KSBA:2024:1112223290.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členov\nsenátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu OMV Slovensko, s.r.o.,\nEinsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 00 604 381, práv. zast. Advokátska kancelária ECKER - KÁN\n& PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému\nHlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603\n481, o zaplatenie 91.235,04 EUR a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu\nBratislava I č.k. 30Cb/133/2012-369 zo dňa 26.5.2022 jednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu zo dňa 21.6.2022 proti výroku I. rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava I č.k. 30Cb/133/2012-369 zo dňa 26.5.2022 odmieta.\nII. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného zo dňa 15.6.2022 proti výroku II. rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava I č.k. 30Cb/133/2012-369 zo dňa 26.5.2022 odmieta.\nIII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/133/2012-369 zo dňa\n26.5.2022 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .\nIV. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu 16.858,44 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy\n11.726,78 EUR od 22.4.2012 do 28.10.2012 a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy\n16.858,44 EUR od 22.4.2012 do zaplatenia, druhým výrokom žalobu vo zvyšku žalobu zamietol a tretím\nvýrokom rozhodol, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 16.7.2012 domáhal,\naby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 102.961,82 EUR s príslušenstvom titulom\nbezdôvodného obohatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.10.1994 uzatvoril so žalovaným\nnájomnú zmluvu č. 8-94-0-59-8/Ši, na základe ktorej žalovaný ako prenajímateľ prenechal žalobcovi\nako nájomcovi do dočasného užívania pozemok, parc. č. XXXX/XX o výmere 1846 m2. Dňa 18.6.1997\nvydalo Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky osvedčenie o\nspráve majetku č. 40/1997, na základe ktorého bolo vlastnícke právo k pozemku zapísané v prospech\nministerstva. Následne došlo na základe geometrického plánu č. 11789964-14/1997 zo dňa 23.6.1997\nk rozdeleniu predmetu nájmu, pozemku parc. č. XXXX/XX na pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere\n561 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX F. výmere 217 m2, ktoré boli\nministerstvom odplatne prevedené na tretie subjekty. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo\n\ndňa 11.3.2002, sp. zn. 9C/418/97 (9C/123/98) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 10.11.2004, sp. zn. 4Co/8/04 bolo určené, že vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX je žalovaný,\nčo bolo žalobcovi oznámené spoločnosťou VEXON, spol. s r.o., ktorá bola v katastri nehnuteľností\nzapísaná ako vlastník pozemkov parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX. Žalobca z\ntohto dôvodu od roku 2005 uhrádzal nájomné žalovanému v domnení, že súčasťou výroku predmetného\nrozsudku sú aj pozemky parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, ktoré však v rozhodnutí súdu o\nurčení vlastníckeho práva žalovaného zahrnuté neboli. Žalobca žalovanému uhradil nájomné v roku\n2005 v sume 15.027,28 EUR, v roku 2006 v sume 14.565,64 EUR, v roku 2007 v sume 13.509,19\nEUR, v roku 2008 v sume 12.952,57 EUR, v roku 2009 v sume 11.726,80 EUR, v roku 2010 v sume\n11.726,78 EUR, v roku 2011 v sume 11.726,78 EUR a v roku 2012 v sume 11.726,78 EUR. Uhrádzané\nnájomné pripadalo na parc. č. XXXX/XX v rozsahu 30,40 %, na parc. č. XXXX/XX v rozsahu 57,85\n% a na parc. č. XXXX/XX v rozsahu 11,75 %. Vo vzťahu k parc. č. XXXX/XX žalobca uviedol, že\nžalovaný napriek právoplatnému rozsudku nebol zapísaný do katastra nehnuteľností ako jej vlastník.\nListom z 11.1.2012 oznámil žalovaný žalobcovi, že uzatvoril s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej\nrepubliky dohodu o urovnaní, predmetom ktorej bolo majetkovoprávne usporiadanie vlastníckych\nvzťahov k pozemkom v k. ú. D. K., ktoré boli predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava\nIV pod sp. zn. 9C/418/97 (9C/123/98). Obsahom predmetnej dohody bolo, že vlastnícke vzťahy k\npozemkom sa zachovajú tak, ako sú uvedené v katastri nehnuteľností, v dôsledku čoho žalovaný podľa\nžalobcu spätne akceptoval prevody vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli uskutočnené medzi\nvtedajším Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a obchodnou\nspoločnosťou VEXON, spol. s r.o., ako aj ich následné prevody na tretie subjekty, čím sa žalovaný\nvlastne vzdal vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech týchto tretích subjektov. Preto je žalobca\ntoho názoru, že žalovaný neoprávnene prijímal od žalobcu nájomné, čím sa žalovaný na úkor žalobcu\nbezdôvodne obohatil získaním plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalobca vyzval žalovaného\nna vydanie bezdôvodného obohatenia listom z 20.4.2012 a následne listom zo 14.6.2012, žalovaný\nžalobcovi bezdôvodné obohatenie napriek tomu nevydal. Žalovaný namietol premlčanie nároku a\naktívnu legitimáciu žalobcu. Od pôvodne žalovaného pozemku (parc. č. XXXX/XX o pôvodnej výmere\n1846 m2) sa odčlenili nové parcely a výmera pôvodnej parcely sa tým znížila. V zápisnici z pojednávania\nuskutočneného dňa 11.3.2002 je uvedené, že súd určil vlastnícke právo Hlavného mesta Slovenskej\nrepubliky Bratislava k parc. č. XXXX/XX o výmere 1846 m2. Napriek tomu v písomnom vyhotovení\nrozsudku bola uvedená parc. č. XXXX/XX o výmere 561 m2. Dňa 7.11.2011 došlo k uzatvoreniu dohody\no urovnaní s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, na základe ktorej sa zmluvné strany\ndohodli, že pri pozemkoch uvedených v článku II ods. 2.2 sa zachovajú vlastnícke vzťahy, ako sú v\nsúčasnosti vedené v katastri nehnuteľností za podmienky, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej\nrepubliky uhradí Hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava sumu zodpovedajúcu kúpnej cene,\nktorú za pozemky získalo. To znamená, že ku dňu podpisu tejto dohody žalovaný akceptoval ako\nvlastníkov pozemkov subjekty uvedené v katastri nehnuteľností. Ku dňu podpisu tejto dohody a nie\nspätne sa žalovaný vzdal vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré bolo určené rozhodnutím súdu. Súd\nprvej inštancie mal za preukázané, že v rozhodovanej veci sa žalobca domáha vydania bezdôvodného\nobohatenia spočívajúceho v prijímaní platieb nájomného za obdobie rokov 2005 až 2011 (po čiastočnom\nspäťvzatí žaloby z 28.12.2012) za pozemky parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX\nod žalovaného, ktoré boli pôvodne žalovaným žalobcovi prenajaté nájomnou zmluvou z 20.10.1994,\na ktoré spolu predstavovali pozemok parc. č. XXXX/XX s pôvodnou výmerou 1846 m2. Ak žalovaný\nv konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd konštatoval, že žalobca je v\nrozhodovanom spore aktívne vecne legitimovaný, keďže ide o subjekt, ktorý platil podľa svojho tvrdenia\nnájomné subjektu, ktorý nebol oprávnený ho prijímať, keďže nebol vlastníkom prenajatého pozemku (t.j.\nžalovanému). Druhou otázkou bolo, či v skutočnosti sa žalovaný mohol na úkor žalobcu bezdôvodne\nobohatiť, resp. v akom rozsahu. Súd prvej inštancie mal za to, že počas trvania nájomného vzťahu\nzaloženého nájomnou zmluvou zo dňa 20.10.1994 došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom\nparc. č. XXXX/XX o výmere 561 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere\n217 m2 Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky na obchodnú\nspoločnosť VEXON, spol. s r.o., ktorá bola ako vlastník predmetných pozemkov zapísaná v katastri\nnehnuteľností ako vlastník. S poukazom na uvedené bolo úlohou súdu posúdiť, či bol žalovaný v období\nrokov 2005 až 2011 vlastníkom predmetných pozemkov, a to aj v nadväznosti na tvrdenie žalovaného,\nže určenia vlastníckeho práva k ním sa domáhal v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV\npod sp. zn. 9C/418/97 (9C/123/98). Pri vysporiadaní sa s predmetnou otázkou súd konštatoval, že\nrozhodujúci je v prípade spornosti o vlastníckom práve skutočný stav a nie stav, ktorý je zapísaný v\nkatastri nehnuteľností, s poukazom na znenie ustanovenia § 70 ods. 1 katastrálneho zákona. V takom\n\nprípade však je povinnosťou osoby, ktorá o sebe tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti preukázať, že je\nskutočným vlastníkom ona a nie osoba, ktorá je ako vlastník evidovaná v katastri nehnuteľností. Keďže\nv rozhodnom období (t.j. v období rokov 2005 až 2011) bola ako vlastník pozemkov parc. č. XXXX/\nXX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX zapísaná obchodná spoločnosť VEXON, spol. s r.o. a nie\nžalovaný, bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že jemu napriek zápisu v katastri nehnuteľností v\nskutočnosti svedčí vlastnícke právo k ním, a že žalovaný bol subjektom oprávneným na prijímanie platieb\nnájomného od žalobcu. Predmetnú povinnosť si žalovaný v konaní splnil len čiastočne.\n3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam mal žalovaný\npreukazovať rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C/418/97 (9C/123/98), vrátane zápisnice\nz pojednávania a dohodou o urovnaní č. 24 88 0702 11 00 medzi žalovaným a Ministerstvom\nhospodárstva Slovenskej republiky. Súd uviedol, že pri svojom rozhodovaní je viazaný výrokom\nprávoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C/418/97 (9C/123/98), z ktorého vyplýva,\nže ním bolo určené vlastnícke právo žalovaného (t.j. Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava)\nokrem iných pozemkov aj k pozemku parc. č. 3051/25 o výmere 561 m2. Uvedené znamená, že\npredmetným právoplatným rozsudkom súdu nebolo rozhodnuté o určení vlastníckeho práva žalovaného\nk pozemku parc. č. XXXX/XX v celej pôvodnej výmere 1846 m2 (t. j. vrátane parc. č. XXXX/XX o výmere\n1068 m2 a XXXX/XX o výmere 217 m2). Skutočnosť, že by určovacím výrokom rozsudku bola pokrytá\ncelá pôvodná parc. č. XXXX/XX, t. j. vrátane novovytvorených parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX\nnevyplýva ani z odôvodnenia predmetného rozsudku. Naopak z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave z 10.11.2004, sp. zn. 4Co/8/04 jednoznačne vyplýva, že Okresný súd\nBratislava IV rozhodoval o určení vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 561 m2.\n4. Súd prvej inštancie mal za to, že subjektívny pocit žalovaného, že rozsudkom prvostupňového súdu\nmalo byť určené aj jeho vlastnícke právo k pozemkom parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, pre\nposúdenie dôvodnosti jeho procesnej obrany v posudzovanom spore nepostačuje, aj keď tento pocit\nmohol mať racionálny podklad. Tu súd poukázal na to, že v zápisnici z pojednávania je v rámci výroku (v\nzátvorke) špecifikovaný pozemok parc. č. XXXX/XX ostatná plocha vo výmere 1846 m2, t. j. v pôvodnej\nvýmere, akú mala parc. č. XXXX/XX pred odčlenením parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX od nej.\nNapriek tejto nezrovnalosti v zápisnici z pojednávania s písomným vyhotovením rozsudku však žalovaný\nnepodal návrh na doplnenie rozsudku a ani odvolanie proti rozsudku. Osobitne súd poukázal na to,\nže uznesením 1.8.2013, č.k. 9C/123/1998-136 bol návrh na vydanie opravného uznesenia zamietnutý.\nSpornosť ohľadom vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré bolo určené rozsudkom sp. zn. 9C/418/97\n(9C/123/98) vyústila až do uzatvorenia dohody o urovnaní, z ktorej obsahu je zrejmé, že sa ňou mala\nodstrániť spornosť vzniknutá práve určovacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV v spojení s\ntým, že k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam určeným právoplatným súdnym rozhodnutím\ndo katastra nehnuteľností nedošlo. Napriek uvedenému súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal\nexistenciu vlastníckeho práva v rozhodnom období k pozemkom parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a\nparc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2 a ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, ktorými by preukázal,\nže vlastníkom predmetných pozemkov je žalovaný a nie subjekt zapísaný ako vlastník v katastri\nnehnuteľností. Žalovaný navrhol doplnenie dokazovania o predloženie prílohy k dohode o urovnaní,\nv ktorej je grafické znázornenie jednotlivých pozemkov, ktorých sa mala dohoda o urovnaní týkať.\nPredmetnému návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania súd nevyhovel, keďže ako postačujúci\ndôkaz pre preukázanie vlastníckeho žalovaného k pozemkom parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a\nparc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2 nepovažoval dohodu o urovnaní a zahrnutie predmetných pozemkov\ndo jej obsahu. S poukazom na uvedené súd konštatoval, že v období od roku 2005 mal za preukázanú\nexistenciu vlastníckeho práva žalovaného k prenajatým pozemkom len vo vzťahu k pozemku parc. č.\nXXXX/XX o výmere 516 m2, vo vzťahu k pozemkom parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č.\nXXXX/XX o výmere 217 m2 nie je možné považovať žalovaného za vlastníka prenajatých pozemkov. Z\ntohto dôvodu bolo potrebné osobitne posudzovať nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia\nvo vzťahu k jeho platbám nájomného za pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 516 m2 v porovnaní s\nplatbami nájomného za pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere\n217 m2.\n5. Súd prvej inštancie vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 516 m2 konštatoval, že\nv zmysle výroku právoplatného rozsudku sp. zn. 9C/418/97 (9C/123/98) bol žalovaný od roku 2005\nvlastníkom predmetného pozemku (bez ohľadu na to, či bol žalovaný ako jeho vlastník zapísaný v katastri\nnehnuteľností, alebo nie). Vlastníkom predmetného pozemku bol žalovaný až do 6.11.2011, keďže dňa\n\n7.11.2011 uzatvoril s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky dohodu o urovnaní, na základe\nktorej žalovaný „sa vzdal“ za odplatu vlastníckeho práva k nemu, keď podpísaním dohody o urovnaní\nžalovaný akceptoval stav týkajúci sa zápisu vlastníckeho práva k pozemku v katastri nehnuteľností.\nZa obdobie od začiatku roka 2005 do 6.11.2011 bol žalovaný ako vlastník pozemku parc. č. XXXX/\nXX o výmere 516 m2 oprávneným subjektom na prijímanie platieb nájomného od žalobcu. Platby\nnájomného je preto potrebné považovať za zmluvné plnenie v súlade s nájomnou zmluvou, a preto v\ndanom období sa žalovaný prijatím plnenia od žalobcu nemohol na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť.\nAž k 7.11.2011 stratou vlastníckeho práva k predmetnému pozemku prestal byť žalovaný subjektom\noprávneným na prijímanie platieb nájomného. Keďže žalobca zaplatil nájomné za prenájom (okrem\niného aj) pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 516 m2 za celý rok 2011 v súlade s nájomnou zmluvou\nnajneskôr k 15.1.2011, sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil získaním plnenia z právneho\ndôvodu, ktorý odpadol, v podobe zaplateného nájomného za obdobie od 7.11.2011 do 31.12.2011.\nNájomné za uvedené obdobie tak bol žalovaný povinný žalobcovi vrátiť, keďže tak neurobil, je žaloba\nžalobcu v tejto časti dôvodná. Ak žalobca tvrdil, že žalovaný sa uzatvorením dohody o urovnaní vzdal\nspätne (t.j. už od roku 2005) vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 516 m2,\nsúd uviedol, že s predmetným tvrdením sa nemôže stotožniť. Jednak súd poukazuje na existenciu\nprávoplatného rozsudku sp. zn. 9C/418/97 (9C/123/98). Zároveň súd dal do pozornosti, že dohoda o\nurovnaní predstavuje samostatný zaväzovací titul, na základe ktorého vznikajú medzi jej účastníkmi\npráva a povinnosti a môžu vzniknúť práva a povinnosti len s účinkami ex nunc a nie ex tunc, ako to v spore\nmylne prezentoval žalobca. V odôvodnení súd prvej inštancie, pokiaľ išlo o určenie výšky bezdôvodného\nobohatenia žalovaného získaného za platbu nájomného za pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 561\nm2 (za obdobie od 7.11.2011 do 31.12.2011), uviedol, že bolo potrebné zohľadniť to, že z celkovej sumy\nročného nájomného 11.726,78 EUR pripadá na parc. č. XXXX/XX 30,40 % z uskutočnenej platby (t. j.\n3.564,95 EUR). Na jeden mesiac tak pripadá suma 297,08 EUR a za jeden deň suma 9,90 EUR. Preto\nsúd konštatoval, že výška bezdôvodného obohatenia žalovaného za prijatú platbu nájomného, ktorú bol\nžalovaný povinný vrátiť žalobcovi, predstavuje celkovo sumu 534,76 EUR [237,68 EUR (za 24 dní za\nobdobie od 7.11.2011 do 30.11.2011) + 297,08 EUR (za mesiac december 2011)].\n6. Odlišná situácia bola, podľa názoru súdu, v prípade pozemkov parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a\nparc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2. Súd nemal za preukázané, že v rozhodnom období rokov 2005 až\n2011 bol vlastníkom predmetných pozemkov žalovaný, a preto bolo potrebné za ich vlastníka považovať\nosobu zapísanú v katastri nehnuteľností (najprv obchodnú spoločnosť VEXON, spol. s r.o. a následne\nosoby, na ktoré obchodná spoločnosť VEXON, spol. s r.o. previedla vlastnícke právo). Na základe\nobjektívnej skutočnosti v podobe neexistencie vlastníckeho práva žalovaného sa žalovaný prijímaním\nplatieb nájomného za pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere\n217 m2 od žalobcu bezdôvodne obohatil získaním plnenia bez právneho dôvodu. Pre posúdenie otázky\nvzniku bezdôvodného obohatenia, ktorá je významná okrem iného aj pre posúdenie dôvodnosti námietky\npremlčania uplatnenej žalovaným, súd konštatoval, že k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane\nžalovaného došlo dňom úhrady platby dohodnutého ročného nájomného (v rozsahu vzťahujúcom sa na\npozemky parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX) žalobcom za každý jeden rok. Za rok 2005 došlo k\nvzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného dňa 16.3.2005, za rok 2006 dňa 13.1.2006, za rok 2007\ndňa 15.1.2007, za rok 2008 dňa 16.1.2008, za rok 2009 dňa 8.1.2009, za rok 2010 dňa 15.1.2010 a\nza rok 2011 dňa 13.1.2011.\n7. K otázke premlčania súd uviedol, že žalobca podal žalobu v rozhodovanom spore na súd dňa\n19.7.2012 (a v tento deň začala spočívať premlčacia lehota k uplatnenému nároku), preto konštatoval,\nže platby nájomného uskutočnené žalobcom pred 19.7.2009 v rozsahu, v ktorom sa jedná o bezdôvodné\nobohatenie, sú premlčané. S poukazom na uvedené súd uzatvoril, že nárok žalobcu na vydanie\nbezdôvodného obohatenia spočívajúceho v platbách nájomného za pozemky parc. č. XXXX/XX o\nvýmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2 za rok 2005 (premlčacia lehota uplynula\nuplynutím dňa 16.3.2008), za rok 2006 (premlčacia lehota uplynula uplynutím dňa 13.1.2009), za rok\n2007 (premlčacia lehota uplynula uplynutím dňa 15.1.2010), za rok 2008 (premlčacia lehota uplynula\nuplynutím dňa 16.1.2011) a za rok 2009 (premlčacia lehota uplynula uplynutím dňa 8.1.2012) je\npremlčaný. Nárok žalobcu nie je možné považovať za premlčaný až za obdobie do 19.7.2010, ako to\ntvrdil v spore žalovaný, keďže dvojročná premlčacia lehota nie je objektívna, ale je subjektívna, ktorá\nvyžaduje vedomosť oprávneného o obohatení a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, pričom žalobca\nmohol získať vedomosť o tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil až dňa 17.1.2012.\nV nepremlčanej časti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za platby nájomného za\n\nroky 2010 a 2011 súd konštatoval, že tento vyhodnotil ako dôvodný. Nájomné za pozemky parc. č.\nXXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2 predstavuje 69,6 % zo zaplatenej\nsumy nájomného za roky 2010 a 2011. Zo sumy 11.726,78 EUR (predstavujúcej nájomné za roky 2010\na 2011) na pozemky parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX pripadá suma 8.161,84 EUR (69,6 % zo\nsumy 11.726,78 EUR). Žalovaný sa preto prijatím platieb nájomného za pozemky parc. č. XXXX/XX o\nvýmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2 na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil v sume\n16.323,68 EUR (8.161,84 EUR + 8.161,84 EUR). Vzhľadom na uvedené vyhodnotil súd žalobu žalobcu\nv časti o zaplatenie 16.858,44 EUR (534,76 EUR + 16.323,68 EUR) ako dôvodnú. Súd prvej inštancie v\nprevyšujúcej časti [t.j. v časti o vrátenie zaplateného nájomného za pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere\n561 m2 za obdobie od roku 2005 do 6. novembra 2011 (pre nedôvodnosť uplatneného nároku) a v časti\no vrátane zaplateného nájomného za pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/\nXX o výmere 217 m2 za roky 2005, 2006, 2007, 2008 a 2009 (pre premlčanie uplatneného nároku)]\nžalobu žalobcu zamietol (výrok II.).\n8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že nárok pomerne rozdelil. Žalobca\nbol procesne úspešný v časti 28 % uplatneného nároku a žalovaný bol úspešný v časti 72 % uplatneného\nnároku. Žalovanému tak vznikol v konaní nárok na náhradu trov konania vo výške 44 %. Keďže však\nžalovanému v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania nepriznal.\n9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h)\nC.s.p. Uviedol, že ku dňu podpisu dohody o urovnaní - nie spätne - sa žalovaný vzdal vlastníckeho\npráva k týmto nehnuteľnostiam, ktorých vlastnícke právo mu bolo určené rozsudkom súdu. Pričom\nza vzdanie sa vlastníckeho práva bola žalovanému priznaná kúpna cena. Skutočnosť, že prišlo k\nuzatvoreniu dohody o urovnaní, bola konajúcemu súdu dobre známa napriek tomu v rozsudku súd\nkonštatuje (bod 13.4), že žalovaný nepreukázal existenciu vlastníckeho práva v rozhodnom období k\npozemkom pare. č. XXXX/XX,XX k. ú. D. K.es. Súd nesprávne právne posúdil účel zmluvných strán\npri uzatvorení dohody o urovnaní. Zmluvné strany v dohode o urovnaní jednoznačne konštatujú, že\nvlastníkom (uznaným zo strany Ministerstva) je žalovaný. Táto skutočnosť nebola zo strany súdu prvej\ninštancie vôbec posúdená. Súd teda v rozsudku nesprávne uvádza, že síce prišlo k uzatvoreniu dohody\no urovnaní, ale táto nemá žiaden vplyv na preukázanie vlastníckeho práva. Právny názor súdu považuje\nžalovaný za nesprávne aplikovaný. Počas celej doby trvania nájmu od roku 2005 až 2011 bol žalovaný\nvlastníkom prenajatých pozemkov v súlade s rozhodnutím súdu a v súlade s dohodou o urovnaní,\npreto mu patrí nárok na nájomné. V žiadnom ustanovení dohody o urovnaní sa neuvádza, že by\nžalovaný spätne akceptoval prevody vlastníckeho práva k pozemkom uskutočnené medzi vtedajším\nministerstvom privatizácie a spoločnosťou VEXON, spol. s r. o., ktorá ku dňu podpisu dohody nebola\nvlastníkom žiadneho z uvedených pozemkov. Žalovaný v odvolaní k bezdôvodnému obohateniu uviedol,\nže žalobca od roku 2005 dobrovoľne platil dohodnuté nájomné podľa riadne podpísanej nájomnej zmluvy\nzo dňa 20.10.1994, ktorá je zapísaná v časti iné údaje i na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, nakoľko\nbola uzatvorená na dobu 30 rokov odo dňa 20.10.1994. Pozemky uvedené v nájomnej zmluve žalobca\npo celú dobu od uzatvorenia nájomnej zmluvy nerušene užíval, vybudoval na nich čerpaciu stanicu a od\nroku 2005 riadne uhrádzal dohodnuté nájomné prenajímateľovi - žalovanému. Nájomný vzťah nezanikol,\nale trval počas celej doby. V rámci súdneho konania nebolo preukázané, že by bol žalobca vyzvaný\nna úhradu nájomného vlastníkmi evidovanými v rokoch 2005 až 2011 na listoch vlastníctva. Zo strany\nžalovaného nešlo k bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor žalobcu, na takéto konštatovanie chýba\naktívna legitimácia žalobcu na vydanie. V danom prípade žalobca ako nájomca užíval bez akýchkoľvek\nobmedzení pozemky pare. č. XXXX/XX,XX,XX k. ú. D. K., teda z daného užívania malo legitímne prísť\nk zníženiu jeho pasív. V danom prípade teda súd nesprávne skúmal, či bolo nájomné poukazované\nžalovanému alebo inému subjektu, pritom mal skúmať, či prišlo k bezdôvodnému obohateniu, teda či\nobjektívne nastalo obohatenie. Žalovaný je toho názoru, že takýto stav obohatenia nenastal. Ak by\nžalovaný vydal žalobcovi nájomné za užívané pozemky, prišlo by zo strany žalobcu k bezdôvodnému\nobohateniu na úkor žalovaného. Ak by aj žalovaný nebol oprávneným subjektom na prijatie nájomného,\nčo z dôvodu uzatvorenia nájomnej zmluvy nepripúšťa, nájomné by žalovaný mal vydať oprávnenému\nvlastníkovi, ktorý mal možnosť domáhať sa vydania prijatých platieb za nájomné. Na základe uvedeného\nnavrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne.\n10. Proti I. výroku rozsudku podal včas odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru mal\nsúd posudzovať premlčanie nároku žalobcu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vzhľadom k\n\ntomu, že žalobca je podnikateľom a k bezdôvodnému obohateniu došlo pri jeho podnikateľskej činnosti\na žalovaný je subjektom verejného práva. Na obchodný záväzkový vzťah sa majú aplikovať ustanovenia\nObchodného zákonníka, kde je v § 397 uvedené: ,,Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak,\nje premlčacia doba štyri roky.“ Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil prvý výrok\nrozsudku.\n11. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že k namietanej zmätočnosti a nepreskúmateľnosti\nrozsudku sa súd dostatočne vysporiadal so skutkovými okolnosťami, nakoľko vychádzal z predložených\ndôkazov a správne uviedol, že v čase uzatvorenia Nájomnej zmluvy bol síce vlastníkom pozemku s parc.\nč. XXXX/25 s výmerou 1846 m2 žalovaný, avšak medzičasom (t. j. v čase po uzavretí Nájomnej zmluvy)\ndošlo k zmene vlastníka, ktorým sa stalo Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR.\nNásledne došlo k rozdeleniu predmetu nájmu v zmysle geometrického plánu č. 11789964-14-1997 z\npôvodnej parc. č. XXXX/XX o výmere 1846 m2 na parc. č. XXXX/XX o výmere 561 m2 - tento pozemok\nako jediný z uvedených ostal vo vlastníctve žalovaného), XXXX/XX o výmere 1068 m2, XXXX/XX o\nvýmere 217 m2. Vlastníctvo spoločnosti VEXON, spol. s r.o. k pozemku s pôvodným parc. č. XXXX/\nXX o výmere 1846 m2 bolo zapísané v katastri nehnuteľností, následne taktiež určené rozsudkom sp.\nzn. 9C/418/97 (9C/1398). Túto skutočnosť žalobcovi oznámil nový vlastník, spoločnosť VEXON, so.\ns r. o. Žalobca preto nemal dôvod spochybňovať túto skutočnosť, na základe čoho následne žiadal\nžalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa žalobcu nemožno rozporovať skutočnosť, že\nprávny titul, na základe ktorého žalovaný poberal nájomné odpadol, keďže v rozhodnom období (od roku\n2005 až do roku 2011) bola vlastníkom vyššie uvedených pozemkov spoločnosť VEXON, spol. s. r. o.\nŽalovaný v čase plnenia žalobcom nedisponoval právnym titulom oprávňujúcim ho vystupovať v pozícii\nprenajímateľa tohto pozemku, čím vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie.\n12. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa nestotožňuje s jeho argumentáciou. Nájomný vzťah k\nužívaným pozemkom pod čerpacou stanicou v k.ú. D. K. bol uzatvorený medzi stranami sporu na základe\nOZ a nie na základe Obchodného zákonníka, a to aj napriek tomu, že žalobca bol podnikateľským\nsubjektom už pri uzatváraní zmluvy o nájme pozemkov. Žalobca pri uzatváraní zmluvy o nájme\npozemkov ani počas celej doby nájmu nenamietal skutočnosť, že právny úkon je založený a riadi sa OZ.\nTúto námietku žalobca použil až v rámci podaného odvolania. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že\nplatenie nájomného predstavuje obchodný vzťah medzi účastníkmi zmluvy.\n13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 19.6.2024.\n14. Podľa § 359 CSP: Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\n15. Podľa § 386 CSP: Odvolací súd odmietne odvolanie, ak\na)bolo podané oneskorene,\nb)bolo podané neoprávnenou osobou,\nc)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo\nd)nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.\n16. K odvolaniu žalobcu proti výroku I. a k odvolaniu žalovaného proti výroku II. napadnutého rozsudku,\nodvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania\nvyplýva z ustanovení § 359 až 361 C.s.p. Podľa § 359 C.s.p, odvolanie môže podať strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový poriadok tak právo strany podať odvolanie\nvýslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo\nrozhodnutie vydané v jej neprospech. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku I. a II., výrok I. nie je v\nneprospech žalobcu a výrok II. nie je v neprospech žalovaného, teda žalobca a žalovaný nie sú osobami\noprávnenými podať týmto výrokom odvolanie z dôvodu nedostatku ich subjektívneho oprávnenia podať\nodvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá im nebola v neprospech. Odvolací súd s poukazom na vyššie\nuvedené odvolanie žalobcu proti výroku I. a odvolanie žalovaného proti výroku II. výroku, odmietol podľa\n§ 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou.\n\n17. Ak žalobca požadoval odvolaním viac ako mu bolo priznané výrokom I., odvolanie malo smerovať\nproti výroku II., to však z textu odvolania nemožno vyvodiť a je potrebné prihliadať na skutočnosť, že\nodvolanie bolo podané odborne spôsobilou osobou s výslovným uvedením, že smeruje proti výroku I.\nrozsudku. Ak by súd preskúmaval výrok II. na podklade odvolania žalobcu, išiel by nad rámec odvolania,\nčo je neprípustné.\n18. Čiastočné zamietnutie žaloby vo výroku II. je v prospech žalovaného, teda nemohol úspešne podať\nodvolanie proti výroku II., ktorým bola voči nemu žaloba čiastočne zamietnutá.\n19. Odvolací súd preto prejednal odvolanie žalovaného proti výroku I. rozsudku a závislému výroku III. o\nnároku na náhradu trov konania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi\nodvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, dospel súd k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku\nI. a závislému výroku III., nie je dôvodné.\n20. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n21. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n22. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka: (1)Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie\nvydať.(2)Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,\nplnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj\nmajetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n23. Podľa § 70 ods. 1 zákona: 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam (katastrálny zákon): Údaje katastra uvedené v § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/1995/162/20240627> sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.\n24. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť výroku I. rozsudku, ktorým súd žalobu žalobcu v časti o\nzaplatenie 16.858,44 EUR s prísl. vyhodnotil ako dôvodnú, keďže žalovaný sa prijatím platieb nájomného\nza pozemky na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil\nskutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na\nopakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom\nveci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci\ndospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé\nspochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodol\nna základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav\nnásledne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožňuje a na doplnenie uvádza nasledovné:\n25. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa platenia\nnájomného za jednotlivé parcely v rozhodnom období a ustálil nárok žalovaného na nájomné vo vzťahu k\njednotlivým parcelám v súlade s predloženými listinnými dôkazmi, pričom rešpektoval skutkové tvrdenia\nsporné, nesporné a postupoval v súlade s uplatnenou procesnou obranou žalovaného a procesným\nútokom žalobcu.\n26. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že rozsudkom sp. zn. 9C/418/97 nebolo\nrozhodnuté o vlastníctve k pôvodnej parcele č. XXXX/XX v celej pôvodnej výmere 1846 m2, ani parcele č.\nXXXX/XX o výmere 1068 m2, ani parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2. Ak sa malo jednať o nedopatrenie\npokiaľ ide o pôvodnú parcelu č. XXXX/XX tak, ako tvrdí odvolateľ, rozsudok mohol byť doplnený na\nriadny a včasný návrh žalovaného, to však preukázané nebolo, preto je potrebné rozsudok považovať\nza záväzný tak, ako bol vyhotovený a potvrdený ako správny odvolacím súdom.\n\n27. Odvolací súd poukazuje na bod 2.2 dohody o urovnaní zo dňa 7.11.2011, z ktorej vyplýva, že k parc.\nč. XXXX/XX o výmere 561 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217\nm2 sa zachovávajú vlastnícke vzťahy tak, ako sú vedené v katastri nehnuteľností.\n28. Pokiaľ ide o parcelu č. XXXX/XX o výmere 561m2 - súd prvej inštancie:\n1.) správne vychádzal z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C/418/97\n(9C/123/98) zo dňa 11.3.2002, ktorým bolo určené vlastnícke právo žalovaného iba k pozemku parc.\nč. XXXX/XX vo výmere 561 m2, pričom z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 4Co/8/04 zo dňa 10.11.2004 jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodoval\no určení vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 561 m2 a\n2.) správne zistil a právne posúdil, že žalovaný mal nárok na nájomné za užívanie tejto parcely do\nuzatvorenia dohody o urovnaní, ktorou sa „vzdal“ vlastníctva tejto nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie\nteda správne postupoval, keď pomerne vypočítal nárok na nájomné za obdobie do uzatvorenia dohody\no urovnaní. Rozsudok súdu sp. zn. 9C/418/97 deklaroval vlastníctvo žalovaného (má prednosť pred\nzápisom v katastri nehnuteľností - § 7 katastrálneho zákona) napriek tomu, že záznam v katastri\nnehnuteľností uskutočnený nebol a teda žalovaného bolo potrebné považovať za osobou oprávnenú\nnehnuteľnosť prenajímať a prijímať nájomné za obdobie do uzatvorenia dohody o urovnaní zo dňa\n7.11.2011, ktorou dohodou rešpektoval zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech\ntretej osoby, t. j. podľa skutočnej evidencie katastra nehnuteľností a teda odo dňa uzavretia dohody o\nurovnaní.\n29. V prípade parcely č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2\nsúd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný nebol v rozhodnom období vlastníkom\npozemkov, t. j. nebolo mu vlastnícke právo určené právoplatným rozhodnutím súdu ani nebol v katastri\nnehnuteľností evidovaný ako vlastník, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď dospel k záveru\no bezdôvodnom obohatení žalovaného pri prijatom nájomnom za parcely č. XXXX/XX o výmere 1068\nm2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2 v rozhodnom období.\n30. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že bol žalovaný v rozhodnom období vlastníkom celej\npôvodnej parcely č. XXXX/XX o výmere 1846 m2. Vlastníctvo žalovaného k pôvodnej parcele nemožno\nvyvodiť z dohody o urovnaní, nakoľko je potrebné vychádzať z rozsudku, pokiaľ ide o parcelu XXXX/XX a\nzo zápisu v katastri nehnuteľností, pokiaľ ide o parcelu č. XXXX/XX a č. XXXX/XX. Zmluvné ustanovenia\ndohody o urovnaní nedeklarujú spätne vlastnícke právo žalovaného v rozhodnom období k predmetným\npozemkom.\n31. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že zo strany súdu prvej inštancie nebola posúdená\nskutočnosť, že MH SR uznalo vlastníctvo žalovaného, nakoľko súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil\nposúdenie vlastníckeho práva žalovaného.\n32. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že nemalo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu\nžalovaného, nakoľko mal nájomný vzťah trvať a žalovaný sa teda podľa odvolateľa nemohol bezdôvodne\nobohatiť na úkor žalovaného. Odvolateľ sporí, že objektívne nastalo obohatenie. Tvrdí, že ak by\nnebol vlastníkom nehnuteľnosti, nájomné by mal vydať vlastníkovi. S uvedeným názorom odvolací\nsúd nesúhlasí, keďže žalovaný nemohol ako nevlastník prijímať nájomné, čiže právny dôvod odpadol\n(nájomná zmluva z 20. 10.1994 sa týkala pôvodnej parcely č. XXXX/XX o výmere 1846 m2, č. l. 10) a\nje povinný vydať prijaté nájomné tomu, od koho plnenie prijal.\n33. Súd prvej inštancie správne preskúmal rozhodné obdobie, ktorého sa týka bezdôvodné obohatenie,\nvymedzil vlastnícke právo žalovaného a vypočítal bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobcovi vo výroku\nI. priznal.\n34. Odvolanie žalovaného proti výške bezdôvodného obohatenia vo výroku I. nesmeruje, pričom\npredmetom prípustného odvolania nie je ani posudzovanie premlčania (odvolanie namietal žalobca,\nktorého odvolanie bolo odmietnuté). Vo vzťahu k príslušenstvu a trovám konania žalovaný konkrétne\nskutočnosti nenamietal.\n35. V postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nevzhliadol porušenie práva žalovaného na spravodlivý\nproces, keďže súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení rozhodnutie vysporiadal so všetkými\n\nnámietkami žalovaného. Samotná skutočnosť, že žalovaný nie je spokojný s výsledkom konania ako\naj právnym posúdením predmetu sporu prvoinštančným súdom neznamená, že došlo k porušeniu\njeho procesných práv, a teda práva na spravodlivý proces. Žalovaný mal vytvorený dostatočný časový\npriestor na predloženie skutkových tvrdení a na ich preukázanie predložením, či navrhnutím príslušných\ndôkazov.\n36. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku I. potvrdil, nakoľko je vecne\nsprávny aj pokiaľ ide o príslušenstvo a závislý výrok o trovách konania, o ktorých trovách súd rozhodol\npodľa § 255 a § 256 CSP.\n37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania, keďže obe strany sporu boli neúspešné v rozsahu podaného odvolania.\n38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30Cb/133/2012", "guid": "9078ff86-4a21-4be1-8399-57f14cad060a:c078b14a-8ccc-4ac2-aff2-6a9f8e8c5322", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "9078ff86-4a21-4be1-8399-57f14cad060a:c078b14a-8ccc-4ac2-aff2-6a9f8e8c5322", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/133/2012", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 30Cb/133/2012 z 8. 11. 2012", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2012-11-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9078ff86-4a21-4be1-8399-57f14cad060a:c078b14a-8ccc-4ac2-aff2-6a9f8e8c5322"}], "citovane_v": []}