{"guid": "866b8bd6-4190-4b45-af31-d084bc774371:fb68266e-a441-4c24-99fa-68359b6e7f56", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1112234057.2", "spisova_znacka": "4Co/119/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/119/2022 z 31. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. mája 2024, sp. zn. 4Co/119/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1112234057.2", "identifikacne_cislo": "1112234057", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2024-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Spätvzatie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb68266e-a441-4c24-99fa-68359b6e7f56", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1112234057.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1112234057.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1112234057.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/119/2022\n1112234057\n31. 05. 2024\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2024:1112234057.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a\nsudcov JUDr. Valérie Kleinovej st. a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Slovenská republika\nzastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151\n866, proti žalovaným: 1/ DDSG MAHART Kft, DIČ: 11905693-4-43, Weiss Manfréd út 5-7, 12 11\nBudapešť, Maďarská republika, zastúpený TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., so sídlom Panenská\n6, Bratislava, IČO: 35 905 832, 2/ MARGOLO HOLDINGS LIMITED, HE 216067, Kyriakou Matsi 16,\nEAGLE House, 10th Floor, Cy-1082 Nicosia Cyprus, zastúpený JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o.,\nso sídlom Námestie Slobody 10, Bratislava, IČO: 36 863 904, 3/ Helogistics Asset Leasing Kft., Sukorói\nút 1., 8097 Nadap, Maďarsko, daňové číslo spoločnosti: 23722732-4-07, o náhradu škody vo výške\n35.165,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 2/ voči uzneseniu bývalého Okresného súdu\nBratislava I zo dňa 05.10.2021, č.k. (10C)15C/197/2012-421, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nII. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcovi náhradu trov konania\nnepriznal.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy\n35.165,44 eur spolu s príslušenstvom titulom náhrady škody. Podaním doručeným súdu prvej inštancie\ndňa 15.01.2013 žalobca navrhol vstup ďalšieho účastníka do konania ako žalovaného v 2. rade a\nnavrhol zmenu petitu. Uznesením č.k. 15C/197/2012-79 zo dňa 25.06.2018 súd prvej inštancie pripustil\nvstup do konania spoločnosti MARGOLO HOLDINGS LIMITED, HE 216067 ako žalovaného v 2. rade.\nUznesením č.k. 15C/197/2012-168 zo dňa 12.11.2020 súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu žaloby\nv znení: „Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne do 3 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 35.165,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n8,75 % ročne zo sumy 35.165,44 eur odo dňa podania žaloby až do úplného zaplatenia.“ Podaním\ndoručeným súdu prvej inštancie dňa 15.01.2013 žalobca navrhol vstup ďalšieho účastníka do konania\nako žalovaného v 3. rade a navrhol zmenu petitu. Uznesením č.k. (10C)15C/197/2012-263 zo dňa\n01.03.2021 súd prvej inštancie pripustil vstup do konania spoločnosti Helogistics Asset Leasing Kft. ako\nžalovaného v 3. rade a pripustil zmenu petitu žaloby v znení: „Žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade a\nžalovaný v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť\nžalobcovi sumu 29.339,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29.339,90\neur odo dňa podania žaloby až do úplného zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti\nrozsudku. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne do 3 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 5.825,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9\n\n% ročne zo sumy 5.825,54 eur odo dňa podania žaloby až do úplného zaplatenia, to všetko do 3 dní\nodo dňa právoplatnosti rozsudku.“\n3. Žalobca vzal podaním zo dňa 23.06.2021 žalobu v celom rozsahu späť dôvodiac tým, že mu žalovaný\nv 3. rade zaplatil žalovanú istinu spolu s príslušenstvom, avšak až po podaní žaloby na súd. Uviedol, že\nžalobca v konaní požadoval zaplatenie žalovanej istiny spolu s príslušenstvom od žalovaných spoločne\na nerozdielne, a teda bol oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich, pričom ak dlh splnil\njeden z dlžníkov, dôvody na podanie žaloby zanikli.\n4. Súd prvej inštancie pri posudzovaní späťvzatia žaloby vychádzal z ustanovení § 145 ods. 1 a 3 CSP\na § 146 ods. 1 a 2 CSP a vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania vo\nveci samej, vyvodil, že nebol v tomto prípade potrebný súhlas žalovaných k späťvzatiu žaloby a konanie\nzastavil.\n5. O trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa zásady\nzavinenia zastavenia konania. Konštatoval, že zavinenie pre potreby rozhodovania o trovách konania sa\nposudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva. Mal za to, že v prejednávanej veci muselo byť\nkonanie zastavené, pretože žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný v 3. rade žalobcovi uhradil\nžalovanú istinu spolu s príslušenstvom, pričom žalobca sa domáhal nároku aj voči žalovanému v 1. a 2.\nrade a žiadal žalobou žalovaných zaviazať na náhradu škody spoločne a nerozdielne, z toho dôvodu bol\nžalobca oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Z dôvodu, že žalovaný v 3. rade uhradil\nžalobcovi žalovanú sumu, z vyššie uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že teda aj žalovaný v 1. a\n2. rade, a preto by bol povinný nahradiť trovy konania žalobcovi, avšak nakoľko žalobcovi žiadne trovy\nkonania nevznikli, súd prvej inštancie žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal,\naby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách tak, aby\nbolo žalovanému 2/ priznané právo na náhradu trov konania v plnej výške.\n7. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote odvolanie v časti\nvýroku o náhrade trov konania (2. výrok) z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalovaný v 2. rade v odvolaní\nnamietal, že samotná skutočnosť, že žalobca žaluje troch žalovaných s tvrdením o ich solidárnej\nzodpovednosti za vznik škody nestačí na to, aby mohol byť bez ďalšieho prijatý záver súdu o tom,\nže takýto žalovaní skutočne zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne. Taktiež sa nestotožnil so\nzáverom súdu prvej inštancie, že následne ak takúto škodu niekto z troch žalovaných, v tomto prípade len\nžalobcom označených ako solidárnych dlžníkov, nahradí (v prejedávanej veci žalovaný v 3. rade), možno\nrozhodnúť o trovách konania tak, že plnenie jedného zo žalovaných sa považuje za plnenie ostatných a\nteda ostatným žalovaným, a teda ani žalovanému v 2. rade, nevznikne nárok na náhradu trov konania,\naj keď boli v súdnom konaní 100% úspešní a ako strana procesne nezavinili zastavenie konania. Mal za\nto, že vyššie uvedené závery by bolo možné prijať len za predpokladu, že by súd prvej inštancie posúdil\npredmetnú právnu otázku existencie/neexistencie solidárnej zodpovednosti žalovaných v 1. až 3. rade\na prišiel k záveru, že táto je daná. Dôvodil, že samotné označenie žalovaných v 1. až 3. rade žalobcom\nako solidárne zodpovedných za vznik škody nestačí. Zdôraznil, že súd prvej inštancie však existenciu/\nneexistenciu pasívnej solidarity na strane žalovaných neposudzoval vôbec. Žalovaný v 2. rade v odvolaní\nuvádzal argumentáciu, ktorou mala byť jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu vyvrátená. Tvrdil, že\nzo žaloby žalobcu, ako aj z dôkazov, ktoré žalobca predložil súdu spolu so žalobou a jeho ďalšími\npodaniami bolo zrejmé, že v prípade vzniku škody, ku ktorej došlo v dôsledku plavebnej nehody zo dňa\n18.11.2010 v čase 22.40 hod. a zodpovednosti za ňu ide o osobitný druh zodpovednosti za takúto\nškodu, a to o zodpovednosť podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Konštatoval,\nže zodpovednosť z prevádzky dopravného prostriedku patrí medzi osobitné prípady zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou. Z výpisu z obchodného registra Maďarskej republiky, ktorý žalobca založil\nspolu so žalobou vyvodil, že žalovaný v 1. rade je obchodná spoločnosť, ktorej hlavnou hospodárskou\nčinnosťou je doprava a ide teda podľa neho o „dopravcu“ v zmysle § 427 odsek 1 Občianskeho\nzákonníka. Žalovaný v 2. rade namieta nedostatok jeho pasívnej legitimácie. Vychádzal z toho, že\nžalobca žiadal rozšírenie svojej žaloby o žalovaného v 2. rade, keď pán K. L., vodca plavidla, ktorým\nbola spôsobená došlo k plavebnej nehode, oznámil žalobcovi, že v čase vzniku plavebnej nehody bol\nzamestnancom u žalovaného v 2. rade. Bol názoru, že argumentácia žalobcu, že za vzniknutú škodu\n\nzodpovedá aj žalovaný v 2. rade, je nesprávna poukazujúc na § 420 ods. 1-3 OZ. Tvrdil, že je pravda,\nže zodpovednosť prevádzkovateľa podľa § 427 OZ ostáva zachovaná aj v prípade, ak nebol vodičom\ndopravného prostriedku - vodcom predmetného plavidla, povahou ktorého bola spôsobená škoda,\navšak zodpovednosť prevádzkovateľa je daná na základe samotnej existencie kvalifikovanej škodovej\nudalosti majúcej svoj pôvod v prevádzke. Zároveň podľa neho nie je vopred vylúčené, aby si poškodený\nuplatnil právo na náhradu škody proti prevádzkovateľovi podľa § 427 OZ a voči vodičovi - vodcovi\npredmetného plavidla podľa § 420 ods. 1 OZ. Žalovaný v 2. rade argumentoval, že zodpovednosť vodiča\n- vodcu predmetného plavidla však neprichádza do úvahy v prípade predvídanom v § 420 ods. 2 OZ,\nkeďže ak škodu dopravným prostriedkom - plavidlom spôsobí osoba, ktorá je vo vzťahu k právnickej\nosobe, prípadne inej fyzickej osobe podľa § 420 ods. 2 OZ osobou, ktorú daná právnická osoba alebo\nfyzická osoba použila na výkon svojej činnosti a zároveň možno identifikovať v činnosti použitej osoby\nvecnú, časovú a miestnu súvislosť s činnosťou právnickej osoby, prípadne fyzickej osoby, nemožno\nvoči vodičovi - vodcovi predmetného plavidla uplatňovať právo na náhradu škody podľa § 420 ods. 1\nOZ. Dôvodil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú zavineným protiprávnym konaním (podľa § 420\nods. 1 OZ) nesie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vodiča - vodcu predmetného plavidla na\nplnenie svojich úloh alebo v priamej súvislosti s ich plnením použila, prípadne ak bude touto právnickou\nalebo fyzickou osobou prevádzkovateľ dopravného prostriedku, bude zodpovedať podľa § 427 a nasl.\nOZ prevádzkovateľ dopravného prostriedku. Vo všeobecnej rovine ust. § 420 ods. 2 OZ podľa neho\nvyjadruje pravidlo, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú\nosobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. Takáto\nzodpovednosť právnickej či fyzickej osoby sa uplatní nie len v prípadoch, kedy bola škoda spôsobená\nich zamestnancom, ale aj vtedy ak bola spôsobená inými osobami, ktoré podnikateľský subjekt použil\nna svoju činnosť. Môže ísť o činnosť pracovníkov, členov právnickej alebo fyzickej osoby, o činnosť osôb\nktoré pre právnickú alebo fyzickú osobu vykonávajú činnosť na základe iného zmluvného vzťahu než\npracovnoprávneho. Zároveň podľa neho podmienkou nie je ani priamy zmluvný vzťah toho kto škodu\nspôsobil voči podnikateľovi. Takzvaná „osoba použitá na činnosť“ totiž nevykonáva prácu vo vlastnom\nmena a na vlastné riziko, ale pre právnickú osobu, podľa jej príkazov, pokynov poprípade v jej záujme.\nŽalovaný v 2. rade poukázal na to, že pán K. L. síce bol zamestnancom žalovaného v 2. rade, avšak\nčinnosť vodiča - vodcu predmetného plavidla pre neho nevykonával. Dodal, že túto činnosť vykonával\npre žalovaného v 1. rade, ktorý bol prevádzkovateľom predmetného plavidla tak, ako to vyplýva aj zo\nžaloby žalobcu a žalobcom doložených dôkazov. Z pripojených príloh k žalobe vyvodil, že žalovaný v 2.\nrade len zabezpečoval posádky lodí pre žalovaného v 1. rade a podľa jeho požiadaviek. Z uvedeného\nustálil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú zavineným protiprávnym konaním teda nesie právnická\nosoba, ktorá vodiča - vodcu predmetného plavidla na plnenie svojich úloh alebo v priamej súvislosti\ns ich plnením použila a keďže v predmetnej veci ide o prevádzkovateľa dopravného prostriedku, bude\nzodpovedať podľa § 427 a nasl. OZ prevádzkovateľ dopravného prostriedku, ktorým žalovaný v 2. rade\nnebol. Záverom uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že bol v súdnom konaní 100%\núspešný a ako strana procesne nezavinil zastavenie konania žiadal odvolací súd, aby zmenil uznesenie\nv časti výroku o trovách tak, aby mu bolo priznané právo na náhradu trov konania v plnej výške.\n8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade poukázal na nasledovné súdne rozhodnutia:\n1) uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.05.2014, sp. zn.: 7M Cdo 1/2014: „... Keďže nárok na náhradu\ntrov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, a teda z hľadiska vzťahu\nvýsledku chovania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa\nnavrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v\nmeritórnom konaní úspešný, alebo nie ... (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sžo 225/2010)“\n2) uznesenie Krajského súdu v Trnave z 10.03.2014, sp. zn.: 23Co 413/2012: „... Z uvedeného potom\nvyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie\nkonania, treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal, a dôvodu\nspäťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia návrhu podaného dôvodne správanie odporcu v súlade\nso žalobnou požiadavkou navrhovateľa, teda dospieť k záveru, že odporca zastavenie konania zavinil.“\nVzhľadom na uvedené mal za to, že z odbornej literatúry ako aj z rozhodovacej praxe súdu jednoznačne\nvyplýva, že zavinenie pri späťvzatí žaloby je potrebné skúmať len z procesného hľadiska a nie podľa\nhmotného práva z toho dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného\nnároku vo veci samej. V tomto konaní zobral žalobca žalobu späť z dôvodu, že žalovaný v treťom rade\nmu uhradil žalovanú istinu spolu s príslušenstvom. Preto sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie pri\nnáhrade trov konania, ktorý vychádzal zo zásady procesného zavinenia žalovaného v 3. rade (a teda\naj žalovaného v 1. a 2. rade).\n\n9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§\n379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že\nodvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.\n10. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n12. V danom prípade žalovaný v 2. rade namietal rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nároku na\nnáhradu trov konania, keď mal za to, že mu mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania, nakoľko\nzastavenie konanie nezavinil, plnenie jedného zo žalovaných nemožno podľa neho považovať za plnenie\nostatných žalovaných, keď len skutočnosť, že žalobca žaloval troch žalovaných s tvrdením, že sú\nsolidárne zodpovední, postačovalo na to, aby mohol byť bez ďalšieho prijatý záver súdu o tom, že takíto\nžalovaní zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne. Argumentácia žalovaného v 2. rade uvedená\nv odvolaní spočívala vo vyvracaní jeho akejkoľvek zodpovednosti za spôsobenú škodu. Odvolací súd\nsa však stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorého zavinenie pre potreby rozhodovania\no trovách konania sa posudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva. V tejto súvislosti\nodvolací súd dodáva, že nárok na náhradu trov konania je nárokom procesným, pretože má základ v\nprocesnom práve. Až na základe právoplatného rozhodnutia o priznaní náhrady trov konania možno\nhovoriť o hmotnoprávnom nároku a v súvislosti s tým o pohľadávke. Preto súd pri rozhodovaní o nároku\nna náhradu trov konania neskúma hmotnoprávny nárok, ale procesný. Súd prvej inštancie preto vyvodil\nsprávny právny záver, že v prejednávanej veci muselo byť konanie zastavené, pretože žalobca vzal\nžalobu späť z dôvodu, že žalovaný v 3. rade žalobcovi uhradil žalovanú istinu spolu s príslušenstvom.\nV zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 293/2020 zo 17. júna 2020,\npodľa ktorého: „Rozhodovanie o trovách konania je akcesorické k tzv. hlavnému žalovanému nároku\na je ním podmienené. V prípade, ak sa v konaní o veci samej vyskytne neodstrániteľný nedostatok\npodmienky konania, ktorého následkom je nemožnosť pokračovať v konaní o veci samej, nemožno\npripustiť možnosť pokračovania konania iba v časti týkajúcej sa jeho trov.“, je zrejmé, že nakoľko došlo\nk uhradeniu žalovanej sumy žalovaným v 3. rade, a teda zo strany žalovaných, a z toho dôvodu podal\nžalobca späťvzatie žaloby, muselo byť konanie zastavené a vzhľadom na to nebolo možné posúdiť\nmeritórne konanie, t.j. kto by mal vo veci úspech a kto bol za konanie zodpovedný. Odvolací súd\nvzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustálenú judikatúru súdov zastáva názor, že pri rozhodovaní\no procesnom nároku - o nároku na náhradu trov konania, nie je možné posudzovať zodpovednosť\nžalovaného v 2. rade za vzniknutú škodu, išlo by o posúdenie hmotnoprávneho nároku a vzhľadom\nna akcesorickú povahu k hlavnému žalovanému nároku nie je možné pokračovať v konaní iba v časti\ntýkajúcej sa jeho trov. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcovi v\ndanej veci nepriznal (nakoľko zastavenie konania zavinila protistrana a trovy konania mu nevznikli) nárok\nna náhradu trov konania. Odvolací súd záverom dodáva, že vzhľadom na procesnú situáciu žalovaného\nv 2. rade mu nárok na náhradu trov konania nemohol byť priznaný a jeho odvolacím námietkam preto\nnevyhovel.\n13. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako\nvecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.\n1 CSP a žalobcovi, plne úspešnému v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli a ani si ich neuplatnil.\n15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\n\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s\nochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a\nvýška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou\nna ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie\npodľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou\nalebo odborovou\norganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie\ndruhého stupňa\n(§ 429 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v\nkonaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie\nveci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ad9d2ccf-d671-40b0-b09a-edbb6e544a86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.293.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 293/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 293/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.293.2020.1"}, {"guid": "c5540094-1ce5-4715-a586-01f9dada5b1b:ab8027f2-9b8f-4ecf-8894-2ae9a5f1b6de", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2210213198.1", "spisova_znacka": "23Co/413/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/413/2012 z 9. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-03-09", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2210213198.1"}], "citovane_v": []}