{"guid": "4091f91e-0952-43c5-9dca-d1f11cdc85c8:35ebef0c-3a19-4a74-b50c-b28356e3d188", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1113228965.4", "spisova_znacka": "3Co/9/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/9/2024 z 30. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. júla 2024, sp. zn. 3Co/9/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1113228965.4", "identifikacne_cislo": "1113228965", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 215, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-215", "datum_vydania": "2024-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-597", "nazov": "§ 597 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-597", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-597"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-598", "nazov": "§ 598 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-598", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-598"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-597", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-598"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/35ebef0c-3a19-4a74-b50c-b28356e3d188", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1113228965.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1113228965.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1113228965.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/9/2024\n1113228965\n30. 07. 2024\nJUDr. Roman Bolebruch\nECLI:SK:KSBA:2024:1113228965.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov\nMgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcov: X./. O. F., F.. XX.XX.XXXX, Q. T.\nZ. U.J. XB, T., X./. W. F., F.. XX.XX.XXXX, T. Z. U. XB, T., obaja zastúpení: D.. A. D. I. J..S..Z.., O.: XX\nXXX XXX, J. J. P. XX, P., proti žalovaným: X./. H. R. X, J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, G. X, T., X./. H. R.\nX, J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, G. X, T., X./. H. R. X, J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, G. X, T., zastúpený: I.\nP. R. A. J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, J. J.C. G. X, T., o zaplatenie 4.970,51 eura s príslušenstvom, na\nodvolanie žalovaných 1./ až 3./ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27.11.2023, č. k.\nB1-15C/201/2013-315, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní 1./ až 3./ sú povinní spoločne\na nerozdielne do troch dní od odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcom 1./ a 2./ spoločne a\nnerozdielne sumu 4.970,51 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 505,20 eura\nod 13.6.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročne zo sumy 3.000 eur od 14.9.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročne\nzo sumy 805,31 eura od 19.11.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročne zo sumy 660 eur od 14.12.2013 do\nzaplatenia.\nII. Žalobcom 1./ a 2./ p r i z n á v a proti žalovaným 1./ až 3./ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému (H. R., J..S..Z..) do troch dní od\nprávoplatnosti rozhodnutia zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 4.970,51 eura spolu s\núrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 505,20 eura od 13.06.2013 do zaplatenia, 5,5 %\nročne zo sumy 3.000 eur od 14.09.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročne zo sumy 805,31 eura od 19.11.2013\ndo zaplatenia, 5,5 % ročne zo sumy 660 eur od 14.12.2013 do zaplatenia (výrok I.). Žalobcom 1./ a\n2./ spoločne a nerozdielne priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %\n(výrok II.).\n2. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 52, § 145 ods. 2, § 588, § 597, § 598, § 599 ods. 1 zák. č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „OZ“), § 2 písm. l), m), §\n18 ods. 2, 4, 6, 9 zák. o ochrane spotrebiteľa účinnom v čase reklamovania vád a vykonané dokazovanie\nodôvodnil tým, že žalobcovia v konaní preukázali dôvodnosť nároku na zľavu z kúpnej ceny bytu, ako\naj náhrady nákladov na vypracovanie odborného stanoviska. Zmluvný vzťah medzi sporovými stranami\nvyhodnotil ako vzťah z kúpnej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 588 a nasl. OZ spotrebiteľského charakteru,\nnakoľko žalobcovia ako kupujúci pri jej uzatváraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej a\npodnikateľskej činnosti, zatiaľ čo žalovaný je podnikateľským subjektom, ktorý byt predal žalobcom\n1./ a 2./ v rozsahu výkonu podnikateľskej činnosti. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že žalobcovia\n\nreklamovali vady okien dvoma samostatnými úkonmi, a to najskôr listom zo dňa 16.01.2013, v ktorom\nopísali vady okien ako fúkanie vzduchu cez štrbiny v profile plastových okien. V tejto reklamácii sa\nžalobcovia odvolávali na skoršiu e-mailovú správu zo dňa 20.12.2012, v ktorej uviedli, že problém fúkania\nz niektorých okien sa prejavuje pri zapnutom ventilátore alebo pri veternom počasí. Vzduch fúka zo\nštrbín v plastových profiloch okien, podľa názoru žalobcov ide o vzduch, ktorý do profilu okna vniká cez\nodtokový otvor na vonkajšej strane okna. V poradí druhá reklamácia bola uskutočnená listom zo dňa\n07.06.2013. V súvislosti s reklamáciami konštatoval porušenie § 18 ods. 4 zák. o ochrane spotrebiteľa,\nkeď žalobcov ako spotrebiteľov nepoučil o ich právach podľa všeobecného predpisu. Uviedol, že aj keď je\nv predmetnom ustanovení prostredníctvom poznámky č. 22 na odkaz § 622 a § 623 OZ, poznámka nemá\nnormatívny charakter a v posudzovanom prípade bol žalovaný ako podnikateľ povinný poučiť žalobcov\no ich nárokoch vyplývajúcich primerane z § 597 až 600 OZ, a to aj vtedy, ak žalobcovia reklamovali\nvady prostredníctvom právneho zástupcu. Z obsahu zák. o ochrane spotrebiteľa totiž nevyplýva, že\nby spotrebitelia, ktorí realizujú svoje práva voči podnikateľovi prostredníctvom právnych zástupcov,\nmali odlišné právne postavenie a na jeho základe podnikatelia odlišný rozsah práv a povinností voči\nnim, ako voči spotrebiteľom uplatňujúcim svoje práva voči podnikateľom priamo, t. j. bez právneho\nzástupcu. V zhode so závermi skôr vydaného rozsudku a názorom odvolacieho súdu uviedol, že\nžalovaný reklamáciu žalobcov zo dňa 16.01.2013 vybavil v lehote 30 dní podľa § 18 ods. 4 zák. o ochrane\nspotrebiteľa, keď dňa 31.01.2013 zaslal žalobcom vyjadrenie subdodávateľa okien Q., J.. J..S..Z.. zo\ndňa 31.01.2013 spolu s návrhom odstránenia reklamovaných vád. Žalobcovia zároveň žalovaného\ninformovali o svojom zámere nechať posúdiť vady na oknách znalcovi, pričom za právne významné\npovažoval to, že ho informovali o tom, že ním navrhnutý spôsob odstránenia vád nie je s ohľadom\nna závery Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. správny. Poukázal na to, že účelom\nrozhodnutia o reklamácii predávajúceho má byť nepochybne zabezpečenie odstránenia reklamovanej\nvady spôsobom, ktorý je podľa znalostí predávajúceho, príp. ním určených osôb najúčinnejšie a\nnajekonomickejšie. V posudzovanom prípade žalobcovia oznámili predávajúcemu, že ním navrhovaný\npostup odstránenia vád okien nie je správny, a preto aj následnú aktivita žalobcov smerujúcu k oddialeniu\nodstránenia vád spôsobom navrhnutým žalovaným a k zaobstaraniu odborného posúdenia vzniknutých\na reklamovaných vád okien vyhodnotil ako opodstatnenú. Žalobcami oslovený technický a skúšobný\nústav stavebný, n. o. je znaleckou organizáciou podľa § 6 zák. č. 382/2004 Z. z. zapísanou v zozname\nznalcov č. 900191 pre odbor stavebníctvom odvetvia pozemné stavby, stavebný materiál a v čase\nvydania odborného stanoviska aj pre odvetvie stavebné konštrukcie. Z jeho odborného stanoviska č.\n40-13/2013 zo dňa 09.05.2013 pritom vyplynuli zistenia o tom, že „,,,okná nespĺňajú požiadavky uvedené\nv prílohe STN EN 14351-1+A1:2010 z hľadiska poveternostnej odolnosti, keď minimálna požiadavka\nna zabudovanie okien v uvedenej lokalite je pri vlastnosti „odolnosť proti zaťaženiu vetrom“ trieda C3,\na v posudzovanom prípade výrobca pre viackrídlové okná deklaroval triedu C2 a pre jednokrídlové\nokná a balkónové dvere nedeklaroval žiadnu triedu, ďalej že pri montáži stĺpikov nebol dodržaný\npracovný postup výrobcu profilového systému podľa STN 73 0540-2:2002 čl. 5.1.2., neboli dodržané\npovolené šírky krídel, vonkajšie parapety neboli osadené v súlade s normami a zvyklosťami, ich osadenie\nnezabezpečuje plynulý odtok vody a tým dochádza k zatekaniu dažďovej vody do konštrukcie, upevnenie\nparapetov do podkladného profilu je nedostatočné, tepelná izolácia pod parapetom nie je súvislá a\nparapet sa aj pri nízkom zaťažení hýbe, vnútorný parapet nie je dostatočne pevne osadený, škára medzi\nparapetom a oknom nie je utesnená, následkom čoho môže dochádzať k prenikaniu interiérovej vlhkosti\ndo pripojovacej škáry, nie je splnená požiadavka STN 73 0540-2:2002 čl. 5.1.3., poškodené zasklievacie\nlišty je potrebné vymeniť, mechanické poškodenie krídel okien sa nedá obvyklými prostriedkami opraviť\na je potrebná ich výmena...“. Z odborného stanoviska nevyplynulo, že by vady okien vznikli v dôsledku\nnesprávneho používania údržby okien žalobcami. Listom zo dňa 07.06.2013 žalobcovia oznámili\npredmetné stanovisko žalovanému a súčasne mu oznámili aj ďalšie vady týkajúce sa okien, okenných\nrámov a vonkajších a vnútorných parapetov a uplatnili si nárok na výmenu okien vrátane okenných rámov\na výmenu všetkých vonkajších a vnútorných parapetov, za súčasného poukazu na § 507 ods. 1 OZ. Táto\nv poradí druhá reklamácia je podľa názoru prvoinštančného súdu podstatne detailnejšia a konkrétnejšia\na žalobcovia v nej už uvádzajú konkrétne nedostatky montáže okien a parapetov v ich byte a ich\nnevyhovujúce vlastnosti, vrátane nesúladu s určenými technickými normami, vychádzajúc zo záverov\nodborného stanoviska č. 40-13/2013. Zo vzájomnej komunikácie medzi sporovými stranami vyplynulo,\nže žalovaný do 30 dní od uplatnenia reklamácie nezaslal žalobcom rozhodnutie o spôsobe vybavenia\nreklamácie, ktoré by spĺňalo požiadavky uvedené v\n§ 18 ods. 6 v spojení s § 2 písm. m) a § 18 ods. 9\nZOS. Pokiaľ v priebehu konania tvrdil, že reklamáciu žalobcov zo dňa 07.06.2013 zobral na vedomie vo\nsvojom vyjadrení zo dňa 28.06.2013, uplatňované vady okien boli predložené na posúdenie a vyjadrenie\ngenerálnemu dodávateľovi stavby a o výsledku posúdenia bude žalobcov informovať, je celkom zrejmé,\n\ntakéto vyjadrenie žalovaného nepovažoval za rozhodnutie o reklamácii v zmysle cit. ust. ZOS. Žalobcom\ntak v posudzovanom prípade vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy ohľadne časti montáže okien alebo\nnárok na ich výmenu. Pokiaľ žalovaný žalobcom predložil stanovisko zo dňa 08.10.2013, keď žalobcovia\ndňa 13.09.2013 uzatvorili zmluvu o dielo č. XXXXXXXA so zhotoviteľom P. SK J.. J..S..Z.. v znení\ndodatku č. 1 zo dňa 26.09.2013, konštatoval, že neexistoval na strane žalobcov právny dôvod, pre ktorý\nby mali od svojho rozhodnutia o výmene okien upustiť. Žalovaný poskytol žalobcom odborné stanovisko\naž po 60 dňoch od uplynutia zákonom ustanovenej doby na vybavenie reklamácie a z jeho obsahu\nprvoinštančný súd zistil, že toto vychádzalo z predpokladu, že okná sa nenachádzajú v zóne A a v takom\nprípade posudzované typy okien vyhovujú príslušným technickým normám. Žalobcovia na pojednávaní\ndňa 07.02.2017 uviedli, že z nimi predloženého vyjadrenia zo dňa 06.03.2015, súčasťou ktorého bol aj\nnákres umiestnenia polohy bytu žalobcov vyplýva, že jeho okná sa nachádzajú vo vzdialenosti do 4,5\nmetrov od nárožia bytu, teda v zóne A, a preto aj v zmysle záverov odborného stanoviska prichádzala\ndo úvahy výmena okien. Prvoinštančný súd sa s touto argumentáciou stotožnil a dodal, že je podporená\nv konaní predloženým odborným stanoviskom č. 40-13/2013 zo dňa 09.05.2013, ktorého relevanciu a\nsprávnosť záverov žalovaný účinne nespochybnil, keďže v ním zabezpečenom odbornom vyjadrení,\nzadováženom po 60 dňoch od márneho uplynutia doby vybavenia reklamácie, neboli spochybnené\nvýchodiská a závery žalobcami predloženého odborného stanoviska. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým,\nže vady okien neboli reklamované prostredníctvom správcu uviedol, že prvá reklamácia okien bola\noznámená aj osobe vykonávajúcej funkciu správcu, čo vyplýva z obsahu oznámenia prvej reklamácie,\nkde v jeho ľavej časti je uvedené, že je poslaný na vedomie na mailovú adresu kutka@rustler.sk, t. j.\nsprávcovi v zmysle článku V. bod 5.4 kúpnej zmluvy. S odkazom na § 599 OZ tiež uviedol, že dojednanie\no reklamovaní vád prostredníctvom správcu obsiahnuté v zmluve o prevode vlastníctva bytu predstavuje\npre žalobcov ako kupujúcich doplnkový spôsob, akým títo môžu uplatňovať vady kúpenej veci. Ust. §\n599 OZ je však kogentným ustanovením v tom smere, že jeho účinnosť zmluvné strany nemôžu vylúčiť,\nmôžu sa dohodnúť na jeho rozšírení, čo je aj posudzovaný prípad, keď kupujúci bude vady uplatňovať\nprostredníctvom správcu. Nemôže byť ale na ujmu žalobcov ako kupujúcich, ak by reklamáciu vád\nkúpenej veci uskutočňovali v zmysle zákonnej úpravy, t. j. podľa § 599 OZ, ako to urobili pri druhej\nreklamácii zo dňa 07.06.2013. Neobstojí preto argumentácia žalovaného, že žalobcovia si neuplatnili\nvady riadne, v súlade dojednaniami kúpnej zmluvy. Zhrnúc uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže žalobcovia riadne u žalovaného reklamovali dvakrát vady okien v lehotách dohodnutých v čl. V.\nuzatvorenej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, avšak žalovaný v poradí druhú reklamáciu nevybavil\nriadne a v súlade s § 18 ods. 6 ZOS.\n3. V ďalšom sa súd prvej inštancie vysporiadaval s otázkou, či žalobcovia uplatnili práva zo\nzodpovednosti za vady v prekluzívnych lehotách vyplývajúcich z § 599 OZ a tiež so žalovaným\nuplatnenou námietkou premlčania. Z obsahu preberacieho protokolu č. 2-09 vyplynulo, že k odovzdaniu\nbytu došlo dňa 26.10.2012 a v tento deň začali plynúť záručné lehoty dohodnuté v čl. 5.1 a 5.2. zmluvy\no prevode vlastníctva bytu, resp. vyplývajúce z § 599 OZ.\nV zmysle § 599 OZ dvojročná\nlehota na uplatnenie vád kupujúcim u predávajúceho uplynula dňa 26.10.2014. Z obsahu spisu je\nzrejmé, že žalobcovia si svoj nárok na náhradu nákladov vynaložených na vypracovanie odborného\nstanoviska č. 40-13/2013 zo dňa 09.05.2013 v sume 505,20 eura uplatnili voči žalovanému v reklamácii\nzo dňa 07.06.2013, ktorú žalovaný prevzal dňa 12.06.2013, teda včas. Náklady vynaložené v súvislosti\ns výmenou okien si žalobcovia u žalovaného uplatnili v oznámení o výmene okien zo dňa 16.09.2013,\nnakoľko na predmetné oznámenie zareagoval žalovaný odpoveďou zo dňa 17.10.2013. Mal preto za\nto, že žalobcovia si včas voči žalovanému uplatnili nárok na náhradu nákladov v zmysle § 598, ako\naj peňažný nárok, ktorý zodpovedá § 597 ods. 1 OZ. Od uplatnenia týchto práv zo strany žalobcov\nu žalovaného\n(§ 102 OZ) žalobcom plynula všeobecná trojročná premlčacia lehota podľa\n§ 101 OZ. S ohľadom na uvedené, keďže žalobcovia podali dňa 02.09.2013 žalobu, ktorej obsahom\nbol nárok na náhradu nákladov v sume 505,20 eura s príslušenstvom a dňa 09.02.2015 rozšírenie\nžaloby o zaplatenie sumy 4.465,31 eura s príslušenstvom a príslušné uznesenie č. k. 15C 201/2013-145\nzo dňa 16.06.2015 o zmene žaloby bolo doručené žalovanému dňa 23.06.2015, dospel k záveru o\nnedôvodnosti námietky premlčania. V zmysle právnych záverov odvolacieho súdu sa nakoniec zaoberal\nposúdením rozsahu dôvodnosti žalovaného nároku. Žalobcovia v rozšírení žaloby zo dňa 09.02.2015\na tiež aj v oznámení požiadavky na náhradu nákladov v súvislosti s výmenou okien požadovali voči\nžalovanému sumu 4.465,31 eura, ktorá predstavovala náklady vynaložené na výmenu okien, pričom\ntento svoj nárok uplatňovali podľa § 507 OZ príp. podľa § 600 OZ. Prvoinštančný súd aj v zmysle záverov\nNS SR v rozhodnutí č. 55/2019 (sp. zn. 5Cdo 252/2014) poukázal na potrebu aplikácie osobitnej právnej\núpravy zodpovednosti predávajúceho za vady v zmysle §§ 596 - 600 OZ, namiesto všeobecnej úpravy\n\nobsiahnutej v § 499 - 510 OZ. Medzi stranami v priebehu konania nebolo sporné, že žalobcovia si\nvoči žalovanému uplatnili len peňažné nároky, ktoré odvodzovali od existencie vád na oknách a podľa\nžalobcov nesprávneho postupu žalovaného pri navrhnutom postupe riešenia uplatnenej reklamácie. V\ntejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na to, že pokiaľ si žalobcovia voči žalovanému uplatňovali\npeňažné nároky, s poukazom na čl. 11 ods. 1 CSP a v zmysle zásady „iura novit curia“ nebol viazaný\nprávnym vymedzením nárokov uskutočneným sporovými stranami. V posudzovanom prípade tak v\nzhode so závermi odvolacieho súdu dospel k záveru, že žalobcom patrí právo na zľavu z kúpnej\nceny v zmysle § 597 ods. 1 OZ. Pri posudzovaní dôvodnosti a rozsahu zľavy uplatnenej žalobcami\npoukázal na to, že vada okien sa vyskytla v krátkom čase po prevzatí bytu žalobcami, s ohľadom\nna jej charakter (fúkanie zo škár) celkom nepochybne obmedzovala osoby bývajúce v byte, keďže\nju svojimi zmyslami vnímali. Okná, vrátane balkónových okien a dverí sú pritom celkom nepochybne\npodstatnou stavebnou časťou každej nehnuteľnosti, vrátane bytu žalobcov, prostredníctvom okien sa\nrealizuje tepelná výmena a výmena vzduchu medzi vnútorným prostredím bytu a vonkajším prostredím.\nJe preto celkom opodstatnené trvať na tom, aby na každý stavebný otvor bol vybratý správny typ\nokna so zodpovedajúcimi technickými parametrami a tento aj bol správnym spôsobom a riadne\nosadený. V priebehu konania prvoinštančný súd zistil, že vady reklamované žalobcami sa na oknách\nnachádzali, okná, vonkajšie parapety a vnútorné parapety boli nesprávne osadené, reklamácia vád\nuplatnená žalobcami bola teda dôvodná. Žalobcovia nad rámec svojich povinností ako kupujúcich spotrebiteľov, nechali reklamované vady posúdiť znaleckej organizácii, ktorá opodstatnenosť ich výhrad\npotvrdila. Podľa súdu žalovaný v priebehu konania relevantne nepreukázal, že by za vzniknuté vady\nnezodpovedal, že si vady spôsobili žalobcovia a napokon ani to, že ním navrhnutý spôsob odstránenia\nvád zabezpečí ich odstránenie. Napokon o reklamácii nerozhodol v lehote uvedenej v § 18 ods. 4 ZOS,\nčím žalobcom vzniklo právo na výmenu veci alebo odstúpenie od zmluvy. Súd preto konštatuje, že v\nposudzovanom prípade majú žalobcovia nárok na zľavu z kúpnej ceny v celom rozsahu, ako si ho voči\nžalovanému uplatnili, t. j. v sume 4.465,31 eura. V súvislosti s nákladmi vynaloženými na vypracovanie\nodborného stanoviska č. 40-13/2013 zo dňa 09.05.2013 v sume 505,20 eura uviedol, že tento žalobcami\nvynaložený náklad bol s ohľadom na reklamované vady a postoj žalovaného k uplatnenej reklamácii\ndôvodný. Keďže žalobcovia si tento nárok vyplývajúci z § 598 OZ voči žalovanému uplatnili, súd im\npriznal aj nárok na jeho zaplatenie, spolu s príslušným úrokom z omeškania. Keďže žalobcovia sú\nmanželia, v tomto konaní vystupujú ako solidárni veritelia v zmysle § 145 ods. 2 OZ, preto súd uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť príslušné sumy žalobcom spoločne a nerozdielne, vrátane nároku na\nnáhradu trov konania, o ktorom rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1 CSP.\n4. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý z odvolacích dôvodov\nuvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nzmeniť tak, že súd žalobu zamietne. Bol toho názoru, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie, keď napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie označil za arbitrárny.\nPrvoinštančnému súdu vytkol, že sa náležite nezaoberal dôkazmi predloženými žalovaným, ktoré\npotvrdzovali jeho aktívne správanie podľa celého reklamačného konania. Žalobcom ako spotrebiteľom\npriznal neprimerane vysokú ochranu - zľavu z kúpnej ceny, ktorú si de facto ani v konaní neuplatňovali.\nNesprávnosť skutkových zistení, ku ktorým dospel súd prvej inštancie videl v tom, že vady uvedené\nv oznámení zo dňa 07.06.2013 nie sú novými vadami, ale len špecifikáciou predtým v reklamácii\nuplatnených vád a nemožno súhlasiť ani s tým, že reklamáciu (oznámenie) žalovaný nevybavil včas,\nnakoľko sa k nej vyjadril v stanovenej 30- dňovej lehote predpokladanej ust. § 18 ods. 4 ZOS. Vo\nvyjadrení zo dňa 28.06.2013 žalovaný navrhol spôsob odstránenia vád uvedených v oznámení a\nopätovne vyzval žalobcov na sprístupnenie bytu za účelom odstránenia vád. Žalovaný naviac nemal\npovinnosť poučiť žalobcov podľa ZOS z dôvodu, že sa nejednalo o novú reklamáciu. Pokiaľ by aj odvolací\nsúd usúdil, že sa jednalo o novú reklamáciu, žalovaný má za to, že ju vybavil včas, bol pripravený vady\nodstrániť spôsobom navrhovaným generálnym dodávateľom, ako aj prezentovaným v jeho vyjadrení,\navšak odstránenie vád bolo zmarené len z dôvodu nečinnosti žalobcu v sprístupnení bytu a poskytnutí\nsúčinnosti. Z opísaného skutkového stavu a konania žalovaného nemožno dospieť k záveru, že žalovaný\nnebol počas vybavenia reklamácie aj oznámenia aktívny a tieto nevybavil včas. Reklamačné konanie\npodľa neho zmarili samotní žalobcovia, a to najmä tým, že odmietli navrhovaný spôsob odstránenia vád\na sprístupnenie bytu za účelom obhliadky vád a ich odstránenia. Žalobcovia nepostupovali v súlade so\nzmluvou, keď si dali okná vymeniť prostredníctvom tretej osoby a následne od žalovaného požadovali\npreplatenie nákladov vynaložených na výmenu okien zo straty tejto tretej osoby. Zmluva neupravuje\ntakýto spôsob riešenia nárokov zo zodpovednosti za vady a naviac ani nebol účelný a potrebný, nakoľko\nžalovaný bol pripravený vady odstrániť spôsobom navrhovaným generálnym dodávateľom stavby a bol\n\npočas reklamačného konania aktívny. Zotrval aj na názore, že znalecký posudok si dali žalobcovia\nvypracovať nadbytočne, a preto ani náklady zaň nepovažuje za účelne vynaložené a ani tento nárok\nžalobcov neuznáva a jeho priznanie súdom prvej inštancie nepovažuje za daného skutkového stavu\nza správne a spravodlivé. V plnej miere sa stotožnil s prvým meritórnym rozsudkom zo dňa 7.2.2017\na právnymi a skutkovými závermi v ňom vyslovenými vrátane záveru o včasnom vybavení reklamácie\nzo dňa 7.6.2013 a tom, že už zvolenú voľbu vybavenia reklamácie nemôže spotrebiteľ jednostranne\nzmeniť. Opätovne poukázal aj na to, že žalobcovia v reklamácii aj oznámení požadovali odstránenie\nvád, a nie zľavu z kúpnej ceny, ktorá bola napadnutým rozsudkom priznaná. Žalovaný má za to, že\nsúd nemôže nahrádzať výber spôsobu reklamácie žalobcov a pokiaľ si zvolili odstránenie vád, mali\nbyť v tejto voľbe konzistentní a nemohli ju ani žalobcovia ani súd meniť. V zmysle predloženého\nposúdenia generálneho dodávateľa, subdodávateľa Q. J.. J..S..Z.. a ďalších žalovaným zabezpečených\nodborných stanovísk zotrval aj na názore, že výmena okien zo strany žalobcov nebola účelná tak, ako\nani vypracovanie znaleckého posudku. Súd prvej inštancie tým, že priznal nárok na zľavu z kúpnej\nceny, hoci žalobcovia si tak v žalobe, ako aj jej rozšírení, uplatňovali nárok na náhradu škody, vec\nnesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti zdôraznili, že žalobcovia boli od roku 2013 zastúpený\nadvokátom znalým práva, a že právo zo zodpovednosti za vady nie je možné nahradiť právom na\nnáhradu škody podľa § 420 a nasl. OZ a už vonkoncom nie, ak znemožnenie odstránenia vád je na ťarchu\nžalobcov, ktorí reklamačné konanie svojim odmietavým postojom a nečinnosťou zmarili. Podporne\npoukázal aj na právne závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.06.2018,\nsp. zn. 7Co/372/2016, v zmysle ktorých nárokov vyplývajúcich zo záväzkov zo zodpovednosti za vady\nsa nemožno domáhať z titulu náhrady škody. K obdobným záverom dospel aj NS ČR v rozhodnutí\nzo dňa 24.4.2003, sp. zn. 25Cdo/1618/2001. Z uvedeného vyvodil, že je potrebné dôsledne rozlišovať\nmedzi nárokmi vyplývajúcimi zo zodpovednosti za vady podľa § 507 OZ a nárokmi podľa § 597 OZ.\nPokiaľ si raz žalobcovia uplatnili nároky zo zodpovednosti za vady podľa § 507 OZ, nemôžu si súčasne\nuplatňovať aj nároky podľa § 597 OZ, t. j. nárok na poskytnutie zľavy z kúpnej ceny. V opačnom prípade\nby bol žalobca neprimerane zvýhodnený, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že na zmluvu sa aplikujú\naj ust. § 52 a nasl. OZ. Ad absurdum v zmysle výkladu prezentovaného prvoinštančným súdom v\nnapadnutom rozsudku by mohla nastať situácia, kedy by bol žalobca oprávnený požadovať nároky zo\nzodpovednosti za vady, t. j. odstránenie vád a súčasne aj nároky vyplývajúce z § 597 OZ. Priznanie\noboch nárokov, resp. už len samotná možnosť žalobcov požadovať oba nároky nie je ani v súlade\nso všeobecnou ideou spravodlivosti, a to aj s poukazom na správanie žalobcov počas reklamačného\nkonania, kedy práve žalobcovia svojim odmietavým postojom znemožnili odstránenie vád. Nesprávne\nprávne posúdenie žalovaný vytkol aj vo vzťahu k určeniu výšky poskytnutej zľavy z kúpnej ceny, a\nktorá je neprimerane vysoká a nezodpovedala povahe a rozsahu vady. Výška poskytnutej zľavy sa\npodľa žalovaného nemôže rovnať cene za kompletnú výmenu okien a cene za znalecký posudok a táto\nby podľa žalovaného nemala vychádzať z kúpnej ceny za byt (2,8 % kúpnej ceny), ale eventuálne z\nkúpnej ceny nových okien. Poukázal tiež na to, že v zmysle návrhu spoločnosti Q. J.. J..S..Z.. žalobcom\nnavrhoval výmenu poškodených zasklievacích líšt za nové, výmenu poškodených okenných krídel za\nnové (po konzultácii s dodávateľom stavby po presnej špecifikácii a so súhlasom hlavného dodávateľa\nstavby, nastavení prítlakov okenných krídel pri prefukovacích rohoch, v skrátení rámu zasklievacích líšt\npri prefukovaní cez stĺpik, vyplnení škár lepidlom, ak to bude potrebné a oprave okenného rámu), tak, že\nsa demontujú vnútorné parapety, vyplnia medzery a prevedú murárske práce. Vykonanie týchto opráv by\nžalovaného de facto nestálo nič, nakoľko by ich znášala spoločnosť Q. J.. J..S..Z.. ako dodávateľ okien.\nZáverom namietal aj nesprávne právne posúdenie žalovaným vznesenej námietky premlčania. Lehota\nuvedená v § 599 OZ je prekluzívnou, a pokiaľ aj odvolací súd usúdi, že žalobcovia si vady uplatnili v\noznámení, nemožno sa stotožniť s právnym posúdením súdu, že žalobca si tieto nároky uplatnili na súde\nna základe rozšírenia žaloby, nakoľko v tomto procesnom úkone si uplatnili nárok na náhradu škody\na nie nároky v zmysle § 597 OZ. Ak si žalobcovia nárok na zľavu z kúpnej ceny uplatnili podľa § 597\na nasl. OZ až 22.1.2021, eventuálne až po vydaní uznesenia odvolacieho súdu, tento nárok je podľa\nžalovaného premlčaný a opätovne preto vznáša námietku premlčania.\n5. Žalobcovia 1./ a 2./ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že vytýkané\nnedostatočné odôvodnenie a arbitrárnosť odôvodnenia rozsudku nepredstavuje žalovaným uvedený\nodvolací dôvod podľa § 365 ods. 11 písm. d) CSP, ale nesprávny procesný postup, ktorý vzhľadom na\nmieru závažnosti a intenzity môže odôvodňovať záver o porušení práva a spravodlivý súdny proces.\nBez ohľadu na to však tento odvolací dôvod nepovažovali za naplnený. Tvrdené aktívne správanie\nsa žalovaného počas reklamačného konania je totiž okolnosťou, ktorá je pre posúdenie dôvodnosti\n\nnároku na uplatnenie zodpovednosti za vady predanej veci spočívajúcej v zľave z kúpnej ceny v zmysle\n§ 597 OZ právne bezvýznamné. Rozhodujúce je, že kupujúcimi bola preukázaná vada veci, ktorá\nvyšla dodatočne najavo, a na ktorú neboli predávajúcim upozornení. Aktívne alebo pasívne správanie\npredávajúceho tak nemá pri posudzovaní žalovaného nároku žiaden právny význam a žalobcovia sú\ntiež toho názoru, že takéto tvrdenie bez konkrétnej špecifikácie aktívneho správania sa z hľadiska\ntoho, či ide o relevantnú aktivitu smerom k splneniu zákonnej povinnosti subjektu zodpovedajúceho\nza vadu veci, je právne bezvýznamné. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení rozsudku dostatočne\nvysporiadal s obranou žalovaného, v ktorej poukazoval na svoj aktívny postup po reklamácii, keď uviedol,\nže účelom reklamácie je včasné zabezpečenie odstránenia reklamovanej vady spôsobom, ktorý je\nnajúčinnejší a najekonomickejší. Oznámenie žalovaného, že požiadal o odborné stanovisko dodávateľa\nokien či oznámenie, že vady berie na vedomie, predstavuje síce aktívne správanie predávajúceho,\nale nepredstavuje zákonom predpokladanú aktivitu smerom k odstráneniu vady v zákonnej lehote.\nRozsudok nie je arbitrárny, súd prvej inštancie jasne uviedol, že pridržiavajúc sa záväzného právneho\nnázoru odvolacieho súdu ohľadne právnej kvalifikácie nároku, posúdil tento podľa § 597 a nasl. OZ,\nvysporiadal sa so zákonnými podmienkami vyplývajúci z tohto ustanovenia, so včasnosťou uplatnenia\nnároku, ako aj nepôvodnosťou žalovaným vznesenej námietky premlčania. Správne vo vzťahu k\nnámietkam žalovaného, že žalobcovia nepostupovali správne pri uplatnení reklamácie poukázal na to, že\nvzhľadom na ich postavenie spotrebiteľov by aj v prípade nesprávneho postupu pri uplatňovaní nároku\nzo zodpovednosti za vady bola daná zodpovednosť žalovaného ako dodávateľa, nakoľko tento porušil\nsvoje povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 18 ods. 4 zák. o ochrane spotrebiteľa, keď ich nepoučil o právach\nvyplývajúcich z § 597 až 600 OZ. Vo svojej argumentácii, v ktorej žalovaný namietal nesprávne skutkové\nzávery, že reklamáciu nevybavil včas, nerozlišuje medzi pojmami posúdenia vady a odstránenie vady.\nZ ust. § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. jasne vyplýva osobitná povinnosť predávajúceho určiť\nspôsob vybavenia reklamácie s osobitnou lehotou ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do troch\npracovných dní a osobitná povinnosť vybaviť reklamáciu s osobitnými lehotami na splnenie, a to ihneď,\nv odôvodnených prípadoch aj neskôr, nie však v lehote dlhšej ako 30 dní od uplatnenia reklamácie.\nSamotné oznámenie žalovaného o spôsobe vybavenia reklamácie preto nemožno v žiadnom prípade\npovažovať za jej vybavenie. K vybaveniu reklamácie zo strany žalovaného podľa nich doposiaľ nedošlo.\nŽalovaným uvádzané skutočnosti nemožno podľa žalobcov považovať za preukázaný odvolací dôvod\npodľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP aj z dôvodu, že ide o skutočnosti pre posúdenie nároku bezpredmetné.\nVýznam by mali len v prípade uplatnenia nárokov v zmysle všeobecného ustanovenia zodpovednosti za\nvady podľa § 507 OZ, avšak ako konštatoval odvolací súd v zrušujúcom uznesení, v danom prípade sa\nmá postupovať podľa osobitnej právnej úpravy nárokov z vadného plnenia pri kúpnej zmluve, t. j. podľa\n§ 597 OZ. Práve v súlade s týmto názorom odvolacieho súd prvoinštančný súd uzavrel, že žalobcovia si\nv konaní neuplatňujú nárok na odstránenie vady, ale nárok na zľavu z kúpnej ceny. Z rovnakého dôvodu\noznačili za nepodstatné aj ďalšie tvrdenia žalovaného ako jeho aktivitu či tvrdenie o zmarení vybavenia\nreklamácie žalobcami. Za ťažko pochopiteľné považovali stotožnenie sa žalovaného s dôvodmi prvého\nmeritórneho rozsudku, ktoré bolo odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení vyhodnotené ako nesprávne.\nRovnako žalovaným namietané nesprávne právne posúdenie veci predstavuje neprípustnú polemiku so\nzáväzným právnym názorom odvolacieho súdu, keď napriek jeho záveru, že nárok žalobcov je treba\nposudzovať podľa § 597 OZ, žalovaný opakovane žiada nárok posudzovať podľa § 507 OZ s poukazom\nna tvrdenie, že žalobcovia si uplatnili nárok na odstránenie vady. Za dôvodnú žalobcovia nepovažovali\nani argumentáciu, v ktorej žalovaný poukazoval na nemožnosť zamieňať nárok zo zodpovednosti\nza vady s nárokom na náhradu škody. Žalobcovia si totiž voči žalovanému neuplatnili dva odlišné\npeňažné nároky založené na dvoch odlišných skutkových okolnostiach. Uplatnili si iba jeden nárok,\nohľadne ktorého odvolací súd vykonal záväznú právnu kvalifikáciu ako nárok na zľavu z kúpnej ceny.\nŽiadny iný nárok, ktorý by bolo možné zamieňať s týmto nárokom uplatnený nebol. Podporne poukázali\nna právne závery NS SR vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 2MCdo/26/2012 vo vzťahu k skutkovo\nobdobnej situácii, a z ktorých vyplýva, že pri uplatnení tohto nároku nie je rozhodujúca samotná právna\nkvalifikácia vykonaná žalobcami, ale ich skutočná vôľa vyplývajúca z ich skutkových tvrdení, ktorej\nprávne posúdenie je úlohou súdu. V konečnom dôsledku z obsahu písomnej reklamácie žalobcov zo dňa\n16.1.2013 vyplýva, že žalovanému oznámili vady okien a k tomu dodali všeobecnú laickú formuláciu:\n„Žiadame nápravu a odstránenie vady“, ktorú možno iba ťažko považovať za záväznú kvalifikovanú\nvoľbu nároku zo zodpovednosti za vady,, na ktorú sa odvoláva žalovaný. Za nedôvodnú záverom označili\naj námietku neprimeranosti výšky priznanej zľavy z kúpnej ceny. Poukázali na to, že predmetom kúpy\nbola nehnuteľnosť v hodnote 166.155,53 eur a nie okná, ktoré tvoria len jej súčasť, a preto zľavu\nvo výške 2,8 % z kúpnej ceny nemožno považovať za neprimerane vysokú, ako to tvrdí žalovaný. Z\nobsahu odvolania naviac vyplýva skutočný dôvod jeho obrany, ktorým je snaha preniesť svoju zákonnú\n\nzodpovednosť predávajúceho za vady predanej veci na iný subjekt, a to jeho obchodného partneraspoločnosť Q. J.. J..S..Z.., ktorý mu dodal okná. Žalobcovia však uzatvorili kúpnu zmluvu so žalovaným\na tento zodpovedá za vady predanej veci. S uvedenou spoločnosťou nemajú žiadny právny vzťah a\nskutočnosti, na ktoré sa odvoláva žalovaný, sú predmetom výlučne jeho vzťahu s jeho obchodným\npartnerom, ktorý na rozhodnutie o žalovanom nároku nemá žiaden vplyv. Plne sa stotožnili aj s právnym\nposúdením námietky premlčania zo strany prvoinštančného súdu.\n6. Žalovaný v súdom stanovenej lehote odvolaciu repliku nedoručil.\n7. Nakoľko v priebehu odvolacieho konania došlo v dôsledku rozdelenia a dobrovoľného výmazu k zániku\npôvodného žalovaného (H. R.Š., J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, G. X, T.), uznesením zo dňa 02.07.2024\nodvolací súd podľa § 64 CSP rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho právnymi nástupcami.\n8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok\nsúdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385\nods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Po\noboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal\ndokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci, z vykonaného dokazovania vyvodil správne\nskutkové závery, na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia a vec správne právne posúdil.\nŽalovaný v odvolaní neprezentoval žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho subjektívna nespokojnosť s rozhodnutím súdu a\nhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania nemôže byť sama o sebe dôvodom pre spochybnenie\njeho vecnej správnosti.\n9. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho\nsúdu posudzoval zodpovednosť žalovaného za vady predaného bytu podľa osobitného ust. § 597\nOZ v spojení s § 52 až 54a OZ o spotrebiteľských zmluvách a v neposlednom rade aj v intenciách\nzák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ktoré rozširujú práva spotrebiteľa z\nvadného plnenia. V napadnutom rozsudku sa riadne zaoberal odvolacím súdom naznačenými otázkami,\nktorých zodpovedanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (posúdenia včasnosti a kvalifikovanosti\nreklamácie vád zo strany žalobcov, ako aj jej vybavenia zo strany žalovaného a v závislosti od\ntoho primeranosti zľavy z kúpnej ceny). Dospel pritom k správnemu záveru, že žalobcovia si voči\nžalovanému uplatnili dve reklamácie týkajúce sa vád okien, a to zo dňa 16.01.2013 a zo dňa 07.06.2013.\nSprávnosť tohto záveru priamo vyplýva z obsahu týchto reklamácií, keď v reklamácii zo dňa 16.01.2013\nžalobcovia žalovanému nahlásili fúkanie vzduchu cez štrbiny v profile plastových okien, v reklamácii\ndatovanej 7.6.2013 žalobcovia po tom, ako sa oboznámili so závermi odborného stanoviska Technického\na skúšobného ústavu stavebného, n.o. č. 40-13/2013, reklamovali viaceré menovite špecifikované\nnedostatky týkajúce sa jednak funkčných vlastností okien, ako aj (str. 3 reklamácie), ako aj spôsobu\nmontážnych prác a postupov vrátane montáži parapetov. Žalovaný preto v odvolaní celkom nesprávne\nsúdu prvej inštancie vytýka nesprávny skutkový záver spočívajúci v tom, že zo strany žalobcov došlo\nlen k jednej reklamácii vád okien, a že reklamácia zo dňa 7.6.2013 predstavuje len špecifikáciu skôr\nvytýkaných vád. Správne tiež súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 18 ods. 4 zák. č. 250/2017 Z. z.\nv znení účinnom v rozhodnom čase konštatoval, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu mu z tohto\nkogentného ustanovenia, keď žalobcov ako spotrebiteľov nepoučil o ich právach podľa všeobecného\npredpisu (nárokoch, ktoré im vyplývali z titulu zodpovednosti za vady predanej nehnuteľnosti). Na túto\npovinnosť nemá žiaden vplyv skutočnosť, že žalobcovia v poradí druhú reklamáciu uplatnili cestou\nprávneho zástupcu. Správne v ďalšom vyhodnotil v poradí prvú reklamáciu žalobcov 1./ a 2./ zo\ndňa 16.01.2013 ako žalovaným včas vybavenú, keď dňa 31.1.2013, t. j. v ust. § 18 ods. 4 zák. č.\n250/2007 Z. z. stanovenej 30- dňovej lehote od uplatnenia reklamácie žalobcami, na ňu reagoval tak,\nže žalobcom zaslal návrh odstránenia reklamovaných vád podľa vyjadrenia subdodávateľa okien- Q.\nJ.. J..S..Z.. Odvolací súd sa plne stotožňuje aj so záverom prvoinštančného súdu, ktorý na ťarchu\nžalobcov 1./ a 2./ nepripísal ich následné konanie, keď po oboznámení sa so žalovaným navrhovaným\nspôsobom odstránenia vád, k tomuto hneď nepristúpili, ale vzhľadom na ich laické pochybnosti o\nsprávnosti tohto postupu oslovili znaleckú organizáciu (Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o.),\nktorá potvrdila, že žalovaným navrhnutý spôsob odstránenia vád nie správny. Žalovaný na jednej strane\nv konaní žiada zohľadniť jeho vlastnú aktivitu v rámci reklamačného konania, na druhej strane celkom\nrezignoval a nereflektoval na kroky žalobcov, ktoré sa aj vzhľadom k neskôr stanoveným odborným\n\nzáverom Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. ukázali ako celkom opodstatnené\na účelné. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že cieľom reklamačného konania nie akékoľvek\nodstránenie vád predanej hnuteľnej či nehnuteľnej veci, ale efektívne odstránenie vád, ktoré čo možno\nnajviac prinavráti estetické a funkčné vlastnosti veci a uvedenie ju do užívaniaschopného stavu.\nŽiadne kogentné ustanovenie spotrebiteľovi nezakazuje verifikovať spôsob dodávateľom navrhovaného\nodstránenia vád, a pokiaľ si žalobcovia aj vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o vady okien v\nnovozakúpenom byte, ktorý mal slúžiť na ich bývanie, chceli nechať odborne posúdiť charakter týchto\nvád a najvhodnejší spôsob ich odstránenia odborne spôsobilou osobou, nemožno takéto proaktívne\nkonanie sledujúce ochranu vlastných záujmov vyhodnotiť v ich neprospech či ako účelové znemožnenie\nvybavenia reklamácie žalovaným navrhovaným spôsobom. O takýto prípad by sa jednalo vtedy, pokiaľ\nby Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o. vyhodnotil žalovaným navrhovaný spôsob odstránenia\nvád ako adekvátny a oni by aj napriek tomu zotrvali na požiadavke výmeny okien. Naviac je potrebné\ntiež súhlasiť so žalobcami 1./ a 2./, že samotná aktivita žalovaného v rámci reklamačného konania, na\nktorú sa opakovane odvoláva, nie je sama o sebe relevantná pre posúdenie žalovaného nároku titulom\nzodpovednosti za vady predanej nehnuteľnosti. Pokiaľ sa preto aj súd prvej inštancie nevyjadroval\nk všetkým dôkazom, z ktorých malo vyplývať aktívne konanie žalovaného, uvedené nezakladá\nžalovaným namietané pochybenie prvoinštančného súdu majúce za následok nepreskúmateľnosť či\narbitrárnosť napadnutého rozsudku a porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces v\nintenzite predpokladanej ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (žalovaný v odvolaní nesprávne právne\nkvalifikoval vadu nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia pod odvolací dôvod uvedený v § 365\nods. 1 písm. d) CSP).\n10. Odvolací súd sa plne stotožňuje aj s napadnutým právnym záverom prvoinštančného súdu, že\nvyjadrenie žalovaného zo dňa 28.6.2013 k druhej reklamácii žalobcov nemožno kvalifikovať ako\nrozhodnutie o spôsobe vybavenia reklamácie spĺňajúce požiadavky uvedené v\n§ 18 ods.\n6 v spojení s § 2 písm. m) a § 18 ods. 9 zák. č. 250/2007 Z.z. Žalovaný predmetným vyjadrením\nžalobcov len informoval, že oznámené vady v zmysle odborného stanoviska č. 40/255/2013 zobral\nna vedomie a intenzívne komunikuje s generálnym dodávateľom stavby ohľadom posúdenia vád.\nUvedené jednoznačne nezodpovedá zákonodarcom legálne definovanému vybaveniu reklamácie, keď\nv oznámení žalovaný neurčil samotný spôsob jej vybavenia a v zákonnej 30- dňovej lehote nedošlo k\nukončeniu reklamačného konania niektorým zo zákonom predpokladaných spôsobov. K predmetnej\nreklamácii žalovaný zaujal stanovisko až dňa 8.10.2013, t. j. po viac ako dvoch mesiacoch od uplynutia\ndoby na vybavenie reklamácie, v dôsledku čoho nemožno považovať postup žalobcov, ktorí dňa\n13.9.2013 s iným subjektom dojednali zmluvu o dielo za účelom výmeny vadných okien, za nekorektný.\n11. Napokon správne súd prvej inštancie posúdil aj včasnosť reklamácie vád v zmysle\n§ 599 OZ.\nZa situácie, kedy medzi stranami nebolo sporné, že byt bol odovzdaný dňa 26.10.2012, k uplatneniu\nnákladov na vypracovanie odborného stanoviska (§ 598 OZ) v reklamácii zo dňa 7.6.2013 a nákladov na\nvýmenu okien listom zo dňa 16.9.2013, došlo v priebehu plynutia\n24- mesačnej záručnej doby\nstanovenej v ust. § 599 OZ. Plne v súlade s § 102 OZ od okamihu uplatnenia označených práv žalobcov\nstanovil aj začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty a v nadväznosti na to vyhodnotil\nžalovaným vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú, nakoľko žaloba, ktorou si uplatnili nárok\nna refundáciu nákladov v súvislosti s reklamáciou vád okien bola podaná dňa 02.09.2013 a rozšírenie\nžaloby, ktorou si uplatnili nárok na náhradu nákladov na výmenu okien, bolo súdu doručené dňa 9.2.2015\n(premlčacia lehota u oboch nárokov by uplynula až v priebehu roka 2016).\n12. Ako dôvodnú odvolací súd nevyhodnotil ani odvolaciu námietku, v ktorej žalovaný namietal priznanie\niného ako žalobou uplatneného nároku v časti požiadavky na zaplatenie 4.465,31 eura zodpovedajúcej\nrozšíreniu žaloby zo dňa 9.2.2015. Žalobcovia tak v žalobe, ako aj v jej rozšírení skutkovo žalovaný\npeňažný nárok vymedzili zodpovednosťou žalovaného za vady okien, k odstráneniu ktorých zo strany\nžalovaného ako zodpovedného subjektu riadne a čas nedošlo. Uvádzali, že v dôsledku existencie týchto\nvád a neuspokojivého riešenia vzniknutej situácie zo strany žalovaného boli nútení zrealizovať nápravu\ntretím subjektom a od žalovaného požadovali refundáciu týchto nákladov, ktorú právne kvalifikovali\nako nárok na náhradu škody. Konajúci súd v zmysle zásady iura novit curia je však viazaný len\nskutkovým vymedzením žalovaného nároku, a nie jeho právnou kvalifikáciou. Súd skúma, či tvrdené\nskutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej\nnormy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo\nje alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak\n\nstrana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok, ale s týmito\nskutočnosťami spája iné právne následky, nie je súd právnym s názorom sporovej strany viazaný a je\npovinný posúdiť vec podľa právnych noriem, ktoré na tvrdený a zistený skutkový stav dopadajú (viď\nuznesenie NS SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5Cdo/196/2009). Správne preto prvoinštančný súd v\ndanej veci s prihliadnutím na skutkový základ nároku- existenciu vád predanej nehnuteľnosti, zistený\nskutkový stav substancoval pod ust. § 597 ods. 1 OZ a posúdil ako nárok na zľavu z kúpnej ceny, ako\nto už naznačil odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Potrebné je prisvedčiť žalobcom, že v priebehu\nkonania nedošlo k zmene skutkovej argumentácie a predmetom bol peňažný nárok vyplývajúci z\ntotožných skutkových tvrdení neodvíjajúcich sa od porušenia povinností žalovaného, ale od zistených\nvád okien. Žalobcovia si voči žalovanému v reklamačnom konaní z dôvodu vadných okien uplatňovali\npeňažný nárok, ktorý by pokryl nimi vynaložené náklady na odstránenie týchto vád, čo vyplynulo aj\nz odpovede žalovaného zo dňa 17.10.2013 k oznámeniu o výmene okien a výzvy na zaplatenie\nnákladov. S prihliadnutím na obsah a zmysel § 597 OZ a skutočnú vôľu žalobcov, ktorá má rozhodný\nvýznam pri výklade prejavu vôle (§ 35 ods. 2 OZ), je zrejmé, že nimi uplatnený nárok predstavuje\nnárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny (obdobne viď uznesenie NS SR zo dňa 18.12.2013, sp.\nzn. 2MCdo/26/2012). Iný záver nemožno vyvodiť ani z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n20.6.2016, sp. zn. 7Co/372/2016, v ktorom sa odvolací súd vo všeobecnosti venoval rozlíšeniu medzi\nnárokom zo zodpovednosti za vady a nárokom na náhradu škody s tým, že v danom prípade žalobcovia\ntvrdili, že predmet kúpny nemá vady, ale že došlo k protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného, ktorým\nim bola spôsobená škoda, t. j. žalovaný nárok bol vymedzený rozdielnymi skutkovými okolnosťami ako\nv prejednávanej veci. Opomenúť v tejto súvislosti tiež nemožno absenciu poučenia žalobcov 1./ a 2./\nzo strany žalovaného ako dodávateľa o nárokoch, ktoré im z uplatnenej reklamácie vyplývali, a ktoré\nmohlo zabrániť žalovaným namietaným nezrovnalostiam pri jasnom vymedzení reklamačného nároku.\nZ rovnakých dôvodov neobstojí ani odvolacia argumentácia žalovaného, v ktorej namietal nesprávne\nprávne posúdenie námietky premlčania dôvodiac tým, že žalobcovia si rozšírením žaloby uplatnili nárok\nna náhradu škody a nárok na zľavu z kúpnej ceny vyplynul z ich argumentácie až po rozhodnutí\nodvolacieho súdu. Skutkové okolnosti, ktorými žalobcovia 1./ a 2./ vymedzovali žalovaný nárok, boli\ntotožné a nesprávna právna kvalifikácia nároku je tak pre účely posúdenia jeho dôvodnosti ako aj\nnámietky premlčania irelevantná. Na priznanie tohto nároku nemá vplyv ani argumentácia žalovaného, v\nktorej poukazoval na to, že žalobcovia 1./ a 2./ sa spočiatku domáhali odstránenia vád, nakoľko v konaní\nbolo odborným stanoviskom Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. preukázané, že vady\nnebolo možné odstrániť spôsobom navrhovaným generálnym dodávateľom stavby, ale bola nevyhnutná\nvýmena okien. Potrebné je tiež dodať, že nárok majúci základ v ust. § 597 OZ je rovnako nárokom\nzo zodpovednosti za vady, tak ako aj nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny. Nakoľko k odstráneniu\nvád zo strany žalovaného kvalifikovaným spôsobom podľa záverov Technického a skúšobného ústavu\nstavebného, n. o., s ktorými ho žalobcovia riadne oboznámili, nedošlo, zostalo im zachované právo na\nprimeranú zľavu z kúpnej ceny.\n13. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal neprimeranosť prvoinštančným súdom priznanej zľavy, odvolací\nsúd poukazuje na to, že ust. § 597 ods. 1 OZ upravujúce tento nárok predstavuje normu s tzv.\nrelatívne neurčitou hypotézou, ktorá explicitne neurčuje žiadne všeobecne platné kritériá pre záver\no proporcionalite zľavy. Súdna prax pri výklade tohto pojmu postupne ustálila, že pri posudzovaní\nprimeranosti zľavy v súčasnej korelácii s výškou dohodnutej kúpnej ceny je potrebné prihliadať aj na\npovahu a rozsah vady, zníženie funkčných vlastností veci, jej estetickej hodnoty, ďalšej upotrebiteľnosti,\ncenu nevyhnutnej opravy, prípadné zhodnotenie veci opravou a iné (viď napr. rozsudok NS ČR sp.\nzn. 32Odo/956/2002 z 28.01.2004, sp. zn. 33Odo/557/2004 z 14.06.2006, sp. zn. 33Cdo/2641/2012\nz 24.10.2013, z literatúry: Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hudák, M. a kol., Občanský zákonník\nII, § 460 až 880, Komentář 2. vydání, Praha: C. H. Beck, 209, 1737 s., príp. Krajčo, J., Občiansky\nzákonník, Komentár, Eurounion, Bratislava, 2015, 2647 s.). Jedná sa pritom o otázku právnu, ktorej\nhodnotenie prináleží výlučne súdu, úvaha ktorého musí byť riadne odôvodnená. Súd prvej inštancie\npri posudzovaní toho, či zľava v rozsahu 2,8 % z kúpnej ceny nehnuteľnosti je primeraná, vychádzal\nz už naznačených a súdnou praxou akceptovaných kritérií limitujúcich voľnosť sudcovského uváženia\na prihliadol na charakter a povahu vád okien prejavujúcu sa v ich prefukovaní, a to v krátkom čase\npo prevzatí bytu, čím zasahovala do jeho obvyklého užívania, znižovala funkčné vlastnosti okien a\nštandardne očakávanú kvalitu užívania bytu. Zohľadnil tiež rozsah zistených vád, keď okrem okien boli\nnesprávne osadené aj vonkajšie a vnútorné parapety a samotný priebeh reklamačného konania. Podľa\nodvolacieho súdu priznaná zľava z kúpnej ceny zodpovedá všetkým skutočnostiam, na ktoré poukázal\nuž súd prvej inštancie a tiež takmer rok trvajúcemu obmedzeniu, ktoré v dôsledku vád okien vzniklo\n\nžalobcom nielen pre existenciu samotnej vady, ale aj následne pri realizovanej výmene okien, ktorá\nsama o sebe predstavuje technicky náročnejší úkon spojený s obmedzeniami v obvyklom užívaní bytu\na odstraňovaním pridruženého znečistenia bytu. Žalobcovia v reklamačnom konaní vynaložili značné\núsilie za účelom preukázania, že žalovaným navrhovaný spôsob odstránenia vád nie je adekvátny,\npočas toho rok žili v byte s oknami nezodpovedajúcimi deklarovaným technickým požiadavkám a kvalite,\nktorú ako uviedol súd prvej inštancie vzhľadom na povahu vady (prefukovanie okien) svojimi zmyslami\nvnímali. Aj keď zľavu z kúpnej ceny nie je možné bez ďalšieho stotožňovať s výškou nákladov na\nodstránenie vád, v danom prípade pri zohľadnení už uvedeného nemožno zľavu z kúpnej ceny vo výške\n2,8 % ani podľa odvolacieho súdu považovať za neproporcionálnu. Právne neopodstatnená a účelová je\nargumentácia žalovaného, v ktorej žiadal posudzovať primeranosť zľavy z ceny nových okien, nakoľko\nv zmysle § 597 OZ sa zľava poskytuje z dojednanej kúpnej ceny, a predmetom kúpnej zmluvy v danom\nprípade neboli okná, ale byt. Rovnako pre posúdenie výšky zľavy je irelevantné, koľko by žalovaného\nstála oprava vád ním navrhovaným spôsobom, ktorý naviac ani nebol vyhodnotený ako adekvátny.\n14. Napokon vecne správny je aj záver prvoinštančného súdu o dôvodnosti nákladov vynaložených\nžalobcami 1./ a 2./ na vypracovanie odborného stanoviska č. 40-13/2013 majúci základ v ust. § 598\nOZ. Súd prvej inštancie pri posúdení tohto nároku celkom správne prihliadol na postoj žalovaného\nk reklamácii a reklamované vady. Nemenej podstatné sú závery odborného stanoviska Technického\na skúšobného ústavu stavebného, n. o., ktoré potvrdili nielen existenciu vád, ale aj samotné obavy\nžalobcov o nesprávnosti žalovaným navrhovaného postupu pri ich odstránení. Celkom nedôvodne\nsa preto žalovaný odvoláva na to, že bol pripravený odstrániť vady okien spôsobom navrhovaným\ngenerálnym dodávateľom stavby, keď žalobcovia predloženým odborným stanoviskom preukázali, že\nnavrhovaný spôsob odstránenia vád nevyhodnotila odborne spôsobilá organizácia ako adekvátny.\nOdvolací súd je toho názoru, že práve s ohľadom na závery odborného stanoviska, ktoré neboli v konaní\nžalovaným účinne vyvrátené, a v zmysle ktorých žalobcovia konali správne, pokiaľ si nedali vady okien\nodstrániť spôsobom navrhovaným žalovaným, nemožno vynaložené náklady na odborné posúdenie\nvyhodnotiť inak ako účelne a nevyhnutne vynaložené.\n15. Záverom odvolací súd uvádza, že žalovaný celkom nepochopiteľne v odvolaní obhajuje závery\nvyslovené súdom prvej inštancie v prvom rozsudku, keď tieto boli na odvolanie žalobcov 1./ a 2./\nodvolacím súdom vyhodnotené ako nesprávne.\n16. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania\nvyvodil správne skutkové závery, na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a\nvec správne právne posúdil a svoje závery aj riadne odôvodnil. Odvolací súd aj napriek uvedenému však\nnepostupoval podľa § 387 ods. 1 CSP a napadnutý výrok prvoinštančného súdu zmenil, avšak výlučne\nlen z formálneho hľadiska pre potrebu vyjadrenia vzťahu právnych nástupcov na strane žalovaného\nk prvoinštančným súdom uloženej povinnosti plniť. Okrajovo dodáva, že skutočnosť, že v dôsledku\nprávneho nástupníctva sa zmení počet subjektov na strane žalobcu alebo žalovaného a dôjde tak k\nvzniku procesného spoločenstva, nevyvoláva potrebu procesnému úkonu v podobe návrhu na zmenu\nžalobného petitu, ktorý ani v odvolacom konaní nie je prípustný (§ 371 CSP). Na predmetnú zmenu, ktorá\nnastala mimo dispozičnej sféry žalobcov 1./ a 2./ v dôsledku objektívnych skutočností, tak odvolací súd\nmusel reagovať ex offo a neprihliadal pri tom na žalobcami doručený návrh na zmenu žalobného petitu,\nktorou len reagovali na pokračovanie v konaní s právnymi nástupcami žalovaného vyjadriac povinnosť\nviacerých žalovaných plniť spoločne a nerozdielne, čo ako uviedol odvolací súd bolo nadbytočné a\nnejedná sa o procesný úkon podľa § 139 CSP.\n17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne\núspešným žalobcom 1./ a 2./ priznal spoločne a nerozdielne voči neúspešným žalovaným 1./ až 3./ nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa\n(§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/201/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "b55aded9-e4ca-4830-be29-a94dd37aea26:cf6f1fab-722a-4f73-8b06-907a10c861e1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5107201957.1", "spisova_znacka": "2MCdo/26/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/26/2012 z 17. 12. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-12-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5107201957.1"}, {"guid": "f83682fb-adf5-43a0-b9a9-0cbe514bf591:1a2f1e96-328e-4587-9077-97615e074077", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4413208832.1", "spisova_znacka": "7Co/372/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/372/2016 z 27. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4413208832.1"}], "citovane_v": []}