{"guid": "ed1ac742-6abb-407f-9e4d-fb7f8013ead7:812cfa6d-c9d9-4d0d-b705-f6babf1e2925", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1113243928.2", "spisova_znacka": "2Cob/84/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/84/2023 z 8. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. októbra 2024, sp. zn. 2Cob/84/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1113243928.2", "identifikacne_cislo": "1113243928", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2024-10-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-26.odsek-1", "nazov": "§ 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "nazov": "§ 373 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-373"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-18", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-26", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-373"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/812cfa6d-c9d9-4d0d-b705-f6babf1e2925", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1113243928.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1113243928.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1113243928.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/84/2023\n1113243928\n08. 10. 2024\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2024:1113243928.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: MARCO - SPEDITION,\ns.r.o., so sídlom Šenkvická cesta 12, 902 01 Pezinok, IČO: 35 681 420, zastúpeného: Prosman\na Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281\nproti žalovanému: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873,\nzastúpenému Mgr. Tomášom Kováčom, advokátom, so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, za účasti\nintervenienta na strane žalovaného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova\n21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom\nŠtefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 35.494,40 Eur s príslušenstvom,\no odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/240/2013-927 zo dňa\n24.1.2023 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/240/2013-927 zo dňa\n24.1.2023 v napadnutom výroku I. a súvisiacom výroku III. v spojení s opravným uznesením č. k.\n30Cb/240/2013-965 zo dňa 22.3.2023 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o\nvýške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 30Cb/240/2013-927\nzo dňa 24.1.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný\nzaplatiť žalobcovi sumu 25.700,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy\n14.832,13 Eur od 20. júla 2013 do zaplatenia, zo sumy 6.716,88 Eur od 28. augusta 2013 do zaplatenia,\nzo sumy 4.151,18 Eur od 24. septembra 2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku. Výrokom II. súd vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanému\nnárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 45%.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobou, doručenou dňa 20.12.2013 sa žalobca domáhal,\naby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 35.494,40 Eur spolu s úrokom z omeškania\nvrátane náhrady trov konania titulom náhrady škody. Žalobca dôvodnosť žalobou uplatňovaného nároku\npreukazoval v samotnej žalobe aj v priebehu sporového konania tým, že v rámci konania, vedeného\nKrajinským súdom v Hamburgu (ďalej len KSH), bola žaloba žalobcu - spoločnosti Transa Spedition\nGmbH (ďalej len Transa) doručovaná na nesprávnu adresu spoločnosti MARCO - SPEDITION, s.r.o.\n(v tomto konaní ako žalobcu), v dôsledku čoho sa žalobca nemal možnosť oboznámiť s tým, že\nje proti nemu vedené sporové konanie a tiež, že je v predmetnej právnej veci nariadený termín\npojednávania. Z uvedeného dôvodu mohlo byť vydanie rozsudku pre zmeškanie zo strany KSH\n\nnezákonné, nakoľko odporovalo čl. 19 ods. 1 nariadenia EP a Rady (ES) č. 1393/2007 o doručovaní\nsúdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch. V\nrámci hypotézy, že nebolo splnené ani ustanovenie čl. 19 ods. 2 nariadenia, by existoval dôvod na\nzrušenie predmetného rozsudku pre zmeškanie, ak by došlo k podaniu včasného odvolania v spojení\nso splnením podmienok podľa § 28 ods. 1 a § 29 ods. 3 nemeckého zákona o pôsobení európskych\nadvokátov v Nemecku - EuRAG. Vystupovanie žalovaného ako právneho zástupcu žalobcu bolo\nprípustné, ale pre účinnosť jednotlivých procesných úkonov sa zároveň v konaní vyžadoval aj súhlas\nnemeckého advokáta (supervízia). Žalobcovi bol doručovaný predmetný rozsudok pre zmeškanie taktiež\nna nesprávnu adresu, tento sa však prostredníctvom vrátnika budovy, kam bol pôvodne doručený, dostal\ndo jeho dispozície. K takémuto „faktickému doručeniu“ došlo v auguste 2009, pričom lehota na podanie\nodvolania bola zo strany KSH stanovená na 1 mesiac. September 2009 preto predstavoval časový\npriestor na začatie konania, ktorým by žalobca, zastúpený žalovaným, mohol napadnúť predmetný\nrozsudok pre zmeškanie. Žalobca zároveň zdôraznil, že rozsudok KSH pre zmeškanie bol spolu s\nuznesením o trovách konania uznaný za vykonateľný v Slovenskej republike na základe rozsudku\nOkresného súdu Pezinok, č.k. 29Ecud/1/2011-166 zo dňa 03.11.2011, v spojení s uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave, č.k. 17CoE/15/2012-214 zo dňa 27.06.2012. KSH dňa 22.09.2009 prostredníctvom\nfaxu doručil žalovanému oznámenie, v ktorom ho upozornil na neúčinnosť jeho procesného podania odvolania proti uvedenému rozsudku pre zmeškanie, pričom žalovaný aj napriek upozorneniu supervíziu\nnemeckého advokáta nezabezpečil, ale listom zo dňa 22.09.2009 naďalej trval na tom, aby KSH\nna predmetné podanie prihliadal. KSH opakovane listom zo dňa 29.09.2009 informoval žalovaného\no neúčinnosti predmetného odvolania, pričom list bol žalovanému doručený dňa 05.10.2009 a až\nvtedy, t.j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania ako aj lehoty na podanie žiadosti o navrátenie veci\ndo pôvodného stavu, ktorá uplynula dňom 06.10.2009 (a ktorá by zároveň bola nedôvodná, pretože\nžalobcovi, zastúpenému žalovaným, nebolo zabránené, aby podal odvolanie včas) začal žalovaný v\nNemecku vyhľadávať advokáta. Podľa názoru žalobcu je to práve konanie žalovanej strany sporu pred\nKSH, ktoré viedlo ku vzniku škody, pričom sa jednalo o konanie v súvislosti s výkonom advokácie.\nŽalovaný má podľa žalobcu (a zároveň aj podľa vyjadrenia na pojednávaní, nariadenom súdom prvej\ninštancie na deň 23.03.2018) za to, že žalobca by (údajne) prehral súdny spor pred KSH, aj keby bolo\nodvolanie podané riadne a včas, nakoľko preprava zásielky z Hamburgu do Čiernej nad Tisou a späť\nbola vykonaná vadne, počas prepravy došlo k vzniku škody, za ktorú nesie zodpovednosť dopravca\n(spoločnosť Donivo MKD s.r.o.) a poťažmo tak aj žalobca. Žalovaný však podľa žalobcu opomína, že\nKSH ho zaviazal na plnenie len na podklade jednostranného vyjadrenia spoločnosti Transa Spedition\nGmbH, avšak žalobca vadnosť prepravy neuznal, navyše právny základ povinnosti žalobcu menovanej\nspoločnosti platiť nespočíval v (údajnej) vadne vykonanej preprave, ale práve v tom, že bol vydaný\nnezákonný rozsudok, ktorý žalovaný ako právny zástupca žalobcu opomenul napadnúť riadne a včas\npodaným odvolaním a ktorý bol vyhlásený za vykonateľný aj na území SR. Dohoda medzi žalobcom\na spoločnosťou Transa Spedition GmbH zo dňa 05.06.2013 nevyporiadavala žiadne sporné práva a\nnavyše, bola uzavretá až po tom, čo Generálna prokuratúra SR odložila podnet žalobcu na podanie\nmimoriadneho dovolania - v tom čase už mal zároveň žalobca blokované bankové účty a dochádzalo\nk výraznému obmedzovaniu jeho podnikateľskej činnosti a hrozil vznik ďalšej ujmy. Spoločnosť Transa\nSpedition GmbH mala voči žalobcovi nárok na plnenie na základe exekučného titulu, ktorým je\npredmetný rozsudok pre zmeškanie a uznesenie o trovách konania, ktoré boli vyhlásené za vykonateľné\nna území SR. Keďže uvedená právna skutočnosť je nesporná, žalobca si vo vzťahu ku spoločnosti\nTransa Spedition GmbH uvedomoval svoj záväzok vzniknutý v dôsledku vyššie spomínaných okolností.\nV danom prípade sa jednalo o zmiešanú zmluvu, resp. zmluvu nepomenovanú, nakoľko dohoda niesla\nprvky záväzkov strán spočívajúcich vo vykonaní úkonov smerujúcich k ukončeniu exekúcie a taktiež\nprvky dohody o vzdaní sa práva podľa § 574 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), avšak v žiadnom prípade nešlo o dohodu o\nurovnaní, predpokladom ktorej je vôľa strán usporiadať medzi sebou sporné nároky. Aj keby žalobca a\nspoločnosť Transa Spedition GmbH takúto dohodu uzavreli (čo však nenastalo), k zániku zodpovednosti\nžalovaného za vznik škody by nedošlo, pretože ani dohoda o urovnaní by z pohľadu majetkovej ujmy na\nstrane žalobcu nepretrhla kauzálny nexus na strane žalovaného, keďže vznik samotnej škody zapríčinilo\nvýlučne jeho konanie a v prípade uzavretia dohody o urovnaní by bolo kauzou len vyporiadanie takto\nvzniknutej škody. Žalovaná strana sporu sa odhodlala zastupovať žalobcu pred KSH bez supervízie\nnemeckého advokáta, pričom zo strany KSH bola na uvedený nedostatok upozornená, a to dňa\n22.09.2009 - 8 dní pred uplynutím lehoty na podanie odvolania proti rozsudku pre zmeškanie. Pre\nobjasnenie žalobca dodal, že Dr. Geissler po tom, čo bol 05.10.2009 vyhľadaný, spracoval a doručil KSH\nodvolanie dňa 09.10.2009, čo svedčí o tom, že uvedená sporová vec nebola po právnej stránke zložitá,\n\npretože sa jednalo len o posúdenie naplnenia dôvodov pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie.\nVyhľadanie nemeckého advokáta, spracovanie a podanie odvolania reálne trvalo 4 dni, čo svedčí o\ntom, že 8 dní, ktoré mal žalobca od upozornenia zo strany KSH zo dňa 22.09.2009 o neúčinnosti jeho\npodania do uplynutia lehoty na podanie odvolania dňom 30.09.2009, by boli zrejme postačujúce na to,\naby žalovaný ako právny zástupca žalobcu našiel právneho zástupcu v Nemecku a podal odvolanie proti\npredmetnému rozsudku pre zmeškanie s jeho súhlasom. Podanie dovolania proti rozsudku KS BA č.k.\n17CoE/15/2012-214 zo dňa 27.06.2012, by podľa žalobcu taktiež nemalo vyhliadky na úspech. Jedinou,\na teda podstatnou príčinou vzniku škody na strane žalobcu je konanie žalovanej strany. Žalovaný síce\nnamietal, že Dr. Geissler odvolanie proti rozsudku KSH zo dňa 08.12.2009 nepodal, pričom ním (údajne)\nmohol zvrátiť výsledok predmetného sporového konania, avšak bol to samotný žalovaný, ktorý žalobcovi\npodanie predmetného opravného prostriedku neodporučil (čo vyplýva aj z mailovej komunikácie zo dňa\n14.02.2020), nakoľko sa malo jednať o zjavne bezúspešné podanie, ktorým žalobca ušetril min. 4-5\ntisíc Eur. Rovnako tak je irelevantný aj jeho argument týkajúci sa skutočnosti, že žalobcu následne pred\nKSH zastupoval len Dr. Geissler, nakoľko vznik škody súvisí jednoznačne s konaním, resp. nekonaním\nžalovaného v septembri 2009. Poisťovňa žalovaného podľa žalobcu pasívne legitimovaným subjektom\nv konaní nie je, nič však nebráni jej procesnému postaveniu ako intervenienta na strane žalovaného.\nŽalobca záverom poukázal na to, že námietka premlčania, vznesená žalovaným, je nedôvodná, nakoľko\nžiadny z ním uplatnených nárokov premlčaný nie je. V danom prípade sú naplnené predpoklady,\nspočívajúce vo vzniku škody, protiprávnosti konania žalovaného, kauzálny nexus medzi vznikom škody\na konaním žalovaného ako aj to, že jedinou príčinou vzniku predmetnej škody je konanie žalovanej\nstrany sporu.\n3. Súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom z 29. júna 2018, č. k. 30Cb/240/2013-611 súd uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35.494,40 Eur spolu s úrokom z omeškania a žalobcovi\npriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Na základe odvolaní žalovaného\na intervenienta Krajský súd v Bratislave uznesením z 18. novembra 2021, č. k. 2Cob/8/2020-846\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Podľa súdu prvej inštancie medzi žalobcom a žalovaným bol založený zmluvný vzťah (v zmysle\nustanovení Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve), na základe ktorej mal žalovaný ako právnická\nosoba poskytujúca právne služby podľa zákona o advokácii zastupovať žalobcu a poskytnúť mu\nkvalifikovanú právnu pomoc v konaní vedenom na Krajinskom súde v Hamburgu pod sp. zn. 409O/10/09,\nv ktorom vystupoval žalobca v postavení žalovanej strany sporu, a ktoré bolo iniciované žalobou\nobchodnej spoločnosti Transa o náhradu škody. Žalovaný mal pri plnení svojho záväzku, t. j. pri\nzastupovaní žalobcu v konaní vedenom na Krajinskom súde v Hamburgu pod sp. zn. 409O/10/09,\npostupovať s odbornou starostlivosťou (podľa ustanovenia § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka) a v\nsúlade so záujmami žalobcu (podľa ustanovenia § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka). K predmetným\nvšeobecným povinnostiam žalovaného ako advokátskej kancelárie pristupovali osobitné povinnosti\nvyplývajúce mu zo zákona o advokácii, vrátane jeho povinnosti pri výkone činnosti (pri poskytovaní\nprávnych služieb) konať čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využívať všetky právne\nprostriedky a uplatňovať v záujme žalobcu všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné.\nVychádzajúc z uvedeného bolo v rozhodovanom spore nevyhnutné, aby súd v prvom rade posúdil, či\nžalobcovi vznikla povinnosť nahradiť obchodnej spoločnosti Transa škodu, ktorá mala byť spôsobená\nna prepravovanom tovare, a teda či by bol žalobca v konaní vedenom na Krajinskom súde v Hamburgu\npod sp. zn. 409O/10/09 úspešný alebo nie.\n5. Pokiaľ ide o prejudiciálne posúdenie nároku obchodnej spoločnosti Transa na náhradu škody voči\nžalobcovi uplatneného v konaní vedenom na Krajinskom súde v Hamburgu sp. zn. 409O/10/09, súd\nprvej inštancie uviedol, že obchodná spoločnosť Transa si u žalobcu objednala obstaranie prepravy\ntovaru z Hamburgu do Čiernej nad Tisou a následne z Čiernej nad Tisou do Hamburgu. Predmetom\nzáväzku žalobcu tak bolo obstaranie prepravy tovaru z určitého miesta do určitého iného miesta, t.\nj. dojednať spôsob a podmienky prepravy s dopravcom. Žalobca v rámci plnenia záväzku v prípade\nobidvoch objednávok dojednal vykonanie prepravy s dopravcom, ktorým bola obchodná spoločnosť\nDonivo. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Transa je z obsahu záväzku\nžalobcu potrebné kvalifikovať ako obchodný záväzkový vzťah založený zasielateľskou zmluvou. Keďže\nžalobca mal v čase uzatvorenia zmluvy sídlo na území Slovenskej republiky (Záhradnícka 72, Bratislava)\na zároveň miesto vykladania tovaru v prípade prvej objednávky a miesto nakladania tovaru v prípade\ndruhej objednávky (Čierna nad Tisou) sa nachádzalo na území Slovenskej republiky, podľa súdu prvej\n\ninštancie je rozhodným právom pre zmluvný vzťah medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Transa\nslovenské právo, čo znamená, že je naň nutné aplikovať ustanovenia § 601 a nasl. Obchodného\nzákonníka o zasielateľskej zmluve. Uviedol, že pokiaľ ide o zodpovednosť zasielateľa (žalobcu)\npríkazcovi (obchodnej spoločnosti Transa) za škodu vzniknutú na zásielke, je potrebné vychádzať z\nustanovenia\n§ 603 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej\nzásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej\nstarostlivosti. Vo vzťahu k výkladu predmetného ustanovenia uviedol, že zodpovednosť zasielateľa za\nškodu na zásielke (na prepravovanom tovare) nie je daná za škodu, ktorá vznikla na zásielke počas\nvykonávania prepravy dopravcom, ale zasielateľ výlučne zodpovedá za škodu vtedy, ak bola zásielka\npríkazcom odovzdaná zasielateľovi, a to od okamihu prevzatia zásielky zasielateľom od príkazcu\ndo okamihu jej odovzdania zasielateľom dopravcovi. Okrem tejto zodpovednosti je možné vyvodiť\nzodpovednosť zasielateľa maximálne za výber dopravcu. V iných prípadoch za škodu na prepravovanej\nzásielke nezodpovedá zasielateľ, ale samotný dopravca, ktorý vykonával jej prepravu. Vychádzajúc\nz predložených listinných dôkazov súd konštatoval, že obchodná spoločnosť Transa svoj nárok na\nnáhradu škody na tovare voči žalobcovi odôvodňovala tak, že počas jeho prepravy z Hamburgu do\nČiernej nad Tisou a späť do Hamburgu malo dôjsť k jeho zmoknutiu. Je tak zrejmé, že k vzniku škody na\ntovare došlo počas jeho prepravy dopravcom (obchodnou spoločnosťou Donivo). Keďže k vzniku škody\nna tovare nedošlo počas obstarávania prepravy - t. j. v čase, kedy by mal žalobca prepravovaný tovar v\ndetencii (keďže tovar žalobcovi príkazcom, obchodnou spoločnosťou Transa, nebol vôbec odovzdaný)\n- nie je naplnený základný predpoklad zodpovednosti žalobcu ako zasielateľa obsiahnutý v ustanovení\n§ 603 ods. 2 Obchodného zákonníka za škodu vzniknutú na prepravovanom tovare. Žalobca tak za\nvzniknutú škodu nezodpovedá, a preto mu nevznikla hmotnoprávna povinnosť nahradiť obchodnej\nspoločnosti Transa akúkoľvek škodu, ale naopak obchodná spoločnosť Transa si mala svoj nárok na\nnáhradu škody uplatniť u dopravcu (u obchodnej spoločnosti Donivo).\n6. Pokiaľ ide o posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody, súd prvej inštancie konštatoval, že\nv rozhodovanom spore boli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. V rozhodnom období do 30. septembra 2009 - žalobcu v konaní vedenom na Krajinskom súde v Hamburgu pod sp. zn.\n409O/10/09 zastupoval výlučne žalovaný, advokátska kancelária Právne centrum s.r.o. Predmetná\nskutočnosť jednoznačne vyplýva z e-mailovej správy žalovaného zo 14. januára 2010 v čase o 17:49\nhod. adresovanej žalobcovi tvoriacej súčasť súdneho spisu (k tomu viď č. l. 347 súdneho spisu), z ktorej\nvyplýva, že až po doručení listu Krajinského súdu v Hamburgu z 29. septembra 2009, ktorým bolo\nžalovanému opakovane oznámené neuznanie právneho zastupovania, ktorý si žalovaný prevzal dňa 5.\noktóbra 2009, žalovaný kontaktoval dve nemecké právnické kancelárie. Žalovaný tak až po 5. októbri\n2009 hľadal nemecké právnické kancelárie a až po tomto dátume žalovaný na základe konzultácie\nso žalobcom udelil plnú moc Dr. Frankovi Geisslerovi na nové podanie odvolania proti rozsudku pre\nzmeškanie z 11. augusta 2009. Pokiaľ ide o posúdenie, či konanie žalovaného pri zastupovaní žalobcu\nv súvislosti s podaním odvolania proti rozsudku pre zmeškanie Krajinského súdu v Hamburgu z 11.\naugusta 2009, sp. zn. 409O/10/09 bolo súladné s jeho povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy a zo\nzákona o advokácii, alebo či žalovaný tieto povinnosti porušil, podľa súdu nie je podstatné, či žalovaný\npodal proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie, ale to, či podané odvolanie bolo prejednateľné a či mohlo\nprivodiť pre svojho klienta (pre žalobcu) meritórne prejednanie žaloby obchodnej spoločnosti Transa o\nnáhradu škody a jeho následný úspech v spore. Súd mal za to, že už v čase prevzatia zastupovania\nžalobcu v konaní pred nemeckými súdmi žalovaný musel byť oboznámený s podmienkami, ktoré sú\nnevyhnutné pre zastupovanie podľa nemeckých právnych predpisov, a to preukázanie písomnej dohody\ns advokátom zaregistrovaným v Nemecku pri prvom úkone súdu. Ak si žalovaný nebol tejto podmienky\nvedomý alebo si jej bol napriek jej nesplneniu vedomý a napriek tomu zastupovanie žalobcu prevzal a\nzastupovanie neodmietol s poukazom na znenie ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o advokácii, zodpovedá\nza škodu, ktorú svojmu klientovi (žalobcovi) svojím konaním, resp. opomenutím konania spôsobil, keďže\ntakéto konanie žalovaného ako advokátskej kancelárie nie je konaním s odbornou starostlivosťou, ale\nnaopak je nutné ho považovať za konanie, ktoré je nečestné a v rozpore s povinnosťami advokáta.\nSúd mal za preukázané, že žalovaný síce v mene žalobcu odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie z\n11. augusta 2009 podal dňa 14. septembra 2009, ktoré bolo Krajinskému súdu v Hamburgu doručené\ndňa 21. septembra 2009, jeho súčasťou však nebola písomná dohoda s nemeckým advokátom, ako\npovinná súčasť odvolania podaného žalovaným ako zahraničným advokátom. Na nedostatok odvolania\npodaného žalovaným Krajinský súd v Hamburgu obratom, t. j. dňa 22. septembra 2009 upozornil\nžalovaného, ktorý sa o predmetnom nedostatku odvolania dozvedel ten istý deň (22. septembra 2009).\n\nŽalovaný tak mal, ak by postupoval pri zastupovaní žalobcu s odbornou starostlivosťou, ešte 8 dní\nv rámci plynutia lehoty na podanie odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, aby nedostatok svojho\nodvolania odstránil, a teda aby podal odvolanie nanovo spolu s predložením písomnej dohody s\nnemeckým advokátom. Podľa súdu je zrejmé, že žalovaný naznačeným spôsobom nepostupoval a\nnamiesto toho, aby zabezpečil ochranu práv svojho klienta, podaním z 22. septembra 2009 podal\nnámietku proti listu Krajinského súdu v Hamburgu z 22. septembra 2009.\n7. Vo vzťahu k druhému predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorým je vznik škody súd\nuviedol, že aj tento predpoklad je splnený. Poukázal na to, že škodou sa v okolnostiach rozhodovaného\nsporu rozumie zníženie majetku žalobcu, konkrétne výdavky, ktoré musel žalobca vynaložiť v súvislosti\ns konaním vedenom na Krajinskom súde v Hamburgu pod sp. zn. 409O/10/09, a to peňažné prostriedky\nvyplatené žalobcom obchodnej spoločnosti Transa na základe rozhodnutí vydaných v predmetnom\nspore, ako aj ďalšie výdavky, ktoré vynaložil žalobca v priamej súvislosti so súdnym sporom. Mal za\nto, že peňažné prostriedky vyplatené žalobcom obchodnej spoločnosti Transa na podklade rozsudku\npre zmeškanie Krajinského súdu v Hamburgu z 11. augusta 2009, sp. zn. 409O/10/09 a jeho\nuznesenia o nákladoch z 5. februára 2010, sp. zn. 409O/10/09 je nutné považovať za škodu, keďže na\nvyplatenie týchto peňažných prostriedkov nemala obchodná spoločnosť Transa nárok v hmotnom práve\ns poukazom na skutočnosť, že žalobca ako zasielateľ nezodpovedal za škodu na tovare, ktorá vznikla\npočas jeho prepravy realizovanej dopravcom (obchodnou spoločnosťou Donivo). V prípade, že by bol\nspor o náhradu škody iniciovaný obchodnou spoločnosťou Transa vedený zo strany žalovaného riadne,\nžalobcovi by nebola rozsudkom uložená povinnosť zaplatiť obchodnej spoločnosti Transa 21.615,40\nEur s príslušenstvom, ale žaloba obchodnej spoločnosti Transa by bola pre neexistenciu jej nároku na\nnáhradu škody voči žalobcovi zamietnutá. Rovnako tak by v prípade riadneho vedenia sporu žalovaným\nnebola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť obchodnej spoločnosti Transa náklady (trovy) konania\nvo výške 2.449,79 Eur, ale naopak by nárok na náhradu trov konania mal žalobca voči obchodnej\nspoločnosti Transa.\n8. Súd prvej inštancie uviedol, že je splnený aj tretí predpoklad zodpovednosti žalovaného za vzniknutú\nškodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody na\nstrane žalobcu, ktorá je priama a bezprostredná. Súd konštatoval, že jedinou a bezprostrednou príčinou\nvzniku škody na strane žalobcu v podobe vyplatenia plnenia obchodnej spoločnosti Transa na základe\nprávoplatných rozhodnutí Krajinským súdom v Hamburgu bolo neprofesionálne a neodborné konanie\nžalovaného pri poskytovaní právnych služieb v súvislosti s podaním odvolania proti rozsudku pre\nzmeškanie z 11. augusta 2009 počas plynutia lehoty na podanie odvolania (do 30. septembra 2009),\na to jednak podaním neúčinného odvolania zo 14. septembra 2009 pre absenciu písomnej dohody\ns nemeckým advokátom, hoci existencia tejto povinnosti (a nutnosť predloženia písomnej dohody\ns nemeckým advokátom) musela byť žalovanému známa od počiatku, keď prevzatím zastupovania\ndeklaroval žalobcovi spôsobilosť poskytovania právnych služieb v súdnom konaní vedenom na\nnemeckom súde, ako aj neodstránením nedostatkov neúčinného odvolania včas napriek opakovaným\noznámeniam Krajinského súdu v Hamburgu z 22. septembra 2009 a z 29. septembra 2009. Rovnako\ntak žalovaný neuskutočnil žiadne úkony v lehote do 6. októbra 2009 smerujúce k podaniu žiadosti o\nobnovenie predchádzajúceho stavu, hoci bol žalovaný o tejto možnosti Krajinským súdom v Hamburgu\nvýslovne poučený.\n9. K výške škody súd prvej inštancie uviedol, že za skutočnú škodu je potrebné považovať sumu\n21.615,40 Eur v zmysle rozsudku pre zmeškanie Krajinského súdu v Hamburgu z 11. augusta 2009,\nsp. zn. 409O/10/09, ktorú žalobca zaplatil obchodnej spoločnosti Transa. Skutočnou škodou, ktorá\nvznikla žalobcovi, je aj suma 2.449,79 Eur v zmysle uznesenia o nákladoch Krajinského súdu v\nHamburgu z 5. februára 2010, sp. zn. 409O/10/09. Priznanie trov konania obchodnej spoločnosti Transa\nje priamym a nevyhnutným dôsledkom právoplatnosti rozsudku proti zmeškanie z 11. augusta 2009, voči\nktorému žalovaný v rozpore s jeho povinnosťami podal neúčinné odvolanie. Skutočná škoda, ktorú je\ntak žalovaný povinný žalobcovi nahradiť, predstavuje sumu 24.065,19 Eur. Pri posudzovaní účelnosti\nvynaložených výdavkov na zastupovanie Dr. Frankom Geisslerom dospel súd prvej inštancie k záveru,\nže je nevyhnutné vychádzať zo stavu ex ante, teda z množstva a kvality informácii, ktoré mal žalobca\nv čase, kedy žalovaný v jeho mene udelil plnú moc Dr. Frankovi Geisslerovi, a nie z ex post stavu\nvyplývajúceho z rozsudku Krajinského súdu v Hamburgu z 8. decembra 2009, sp. zn. 409/10/09. Súd\nmá za to, že v rozhodnom čase (október 2009) bol žalobca v dobrej viere v tom, že udelenie plnej\nmoci nemeckému advokátovi a ním podané odvolanie môžu zvrátiť výsledok konania vedeného na\n\nKrajinskom súde v Hamburgu pod sp. zn. 409O/10/09 v podobe zrušenia rozsudku pre zmeškanie\nz 11. augusta 2009 a odvrátiť tak hroziacu škodu v podobe povinnosti zaplatenia sumy priznanej\nrozsudkom pre zmeškanie z 11. augusta 2009 obchodnej spoločnosti Transa. Z tohto dôvodu náklady\nvynaložené žalobcom na zastupovanie Dr. Frankom Geisslerom predstavujú náklady účelne vynaložené\nžalobcom na odvrátenie hroziaceho negatívneho následku spôsobeného neodborným poskytovaním\nprávnych služieb žalovaným. Žalobca uhradil Dr. Frankovi Geisslerovi sumu 1.635,- Eur na základe\nfaktúry č. 00829/09 z 30. decembra 2009 dňa 22. januára 2010 a o túto sumu sa znížil pre porušenie\nprávnej povinnosti žalovaného majetok žalobcu. Preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v rámci\nnáhrady škody okrem skutočnej škody 24.065,19 Eur aj sumu 1.635,- Eur. V zostávajúcej časti (v časti o\nzaplatenie sumy 9.794,21 Eur) mal súd za to, že náklady žalobcu na zastupovanie v exekučnom konaní\na trovy exekučného konania obchodnej spoločnosti Transa uhradené žalobcom, nie je možné považovať\nza škodu spôsobenú žalovaným a to predovšetkým z dôvodu, že vznik týchto výdavkov nemohol byť\nv čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní právnych služieb predvídateľný. Tieto výdavky podľa názoru\nsúdu prvej inštanice súd nesprávne stotožňuje s opatreniami uskutočnenými na odvrátenie hroziacej\nškody.\n10. K námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nesprávne odvodzoval začiatok\nplynutia premlčacej lehoty od skutočnosti, že žalobca bol z jeho strany informovaný už v októbri\n2009 o neúčinnosti ním podaného odvolania. Podľa súdu v danom čase sa žalobca mohol nanajvýš\ndozvedieť o tom, že žalovaný pochybil pri poskytovaní právnych služieb, pričom žalovaný žiadnym\nspôsobom v konaní nepreukázal, že by v danom čase žalobcu o vlastnom pochybení pri poskytovaní\nprávnych služieb informoval. V danom čase však ešte samotná škoda nevznikla. Súd uviedol, že\nžalovaný opomína rozhodujúcu skutočnosť, a to, že vznik zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú\nklientovi nenastáva samotným pochybením advokáta pri poskytovaní právnych služieb, ale až vtedy,\nak bol klient v súdnom konaní neúspešný v dôsledku porušenia povinnosti. Preto premlčacia lehota\nv prípade nároku na náhradu škody voči advokátovi začína plynúť najskôr dňom, kedy sa klient\ndozvedel o neúspechu v súdnom konaní, ku ktorému došlo v dôsledku porušenia povinnosti advokáta\npri poskytovaní právnych služieb. V rozhodovanom spore sa žalobca dozvedel o neúspechu v súdnom\nkonaní vedenom na Krajinskom súde v Hamburgu pod sp. zn. 409O/10/09 spôsobenom podaním\nneúčinného odvolania žalovaným proti rozsudku pre zmeškanie z 11. augusta 2009 na základe\noznámenia o zamietnutí odvolania rozsudkom z 8. decembra 2009, ktoré bolo obsahom emailovej\nsprávy žalovaného adresovanej žalobcovi zo 14. januára 2010. Žalobca sa o vzniku škody a o subjekte\npovinnom na jej náhradu dozvedel dňa 14. januára 2010 a v tento deň začala plynúť štvorročná\npremlčacia lehota podľa ustanovenia § 398 Obchodného zákonníka. Keďže žalobca podal žalobu o\nnáhradu škody voči žalovanému na súde dňa 20. decembra 2013, podal ju včas (t. j. počas plynutia\nzákonom stanovenej premlčacej lehoty).\n11. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalovaného, že žalobca mal podať žalobu aj voči\njeho poisťovateľovi, voči obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s., keďže táto nemá oporu v\nzákone. Súd poukázal na to, že ak osobitný právny predpis neustanoví inak (napr. zákon č. 381/2001\nZ. z.), nemôže sa domáhať poškodený svojho nároku na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi,\nako to vyplýva zo znenia ustanovenia § 823 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že ak\npoškodený podá na súde žalobu na náhradu škody voči poisťovateľovi škodcu, nemá poisťovateľ v spore\npasívnu vecnú legitimáciu, keďže v prípade žaloby poškodeného na náhradu škody je pasívne vecne\nlegitimovaným subjektom - a nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nahradiť vzniknutú škodu - výlučne\nškodca.\n12. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalovaného, že za škodu má zodpovedať Dr.\nFrank Geissler, prípadne iné subjekty, keď žalobcu malo zastupovať viacero advokátov. Súd prvej\ninštancie uviedol, že pokiaľ ide o údajnú zodpovednosť iných subjektov, žalovaný ich ani jednoznačne\nnešpecifikoval a ani nešpecifikoval ich údajné porušenie právnej povinnosti, ktoré by malo predstavovať\nliberačný dôvod žalovaného za vzniknutú škodu. Navyše okrem žalovaného a Dr.Franka Geisslera\nďalšie advokátske kancelárie (LEGAL ART, s.r.o. a Prosman a partneri advokátska kancelária, s.r.o.)\nzastupovali žalobcu v exekučnom konaní, ktoré nemá žiadny vplyv na rozhodnutie súdu o podanej\nžalobe a na rozsah zodpovednosti žalovaného za škodu.\n13. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný neopodstatnene namietal, že žalobca nevyužil všetky\ndostupné opravné prostriedky. V rámci tejto námietky žalovaný netvrdil, že by mal žalobca v konaní\n\npred nemeckým súdom k dispozícii akýkoľvek efektívny opravný prostriedok, ktorým by bolo možné\nzvrátiť vydaný rozsudok pre zmeškanie z 11. augusta 2009. Naopak, súd poukázal na to, že samotný\nžalovaný v e-mailovej správe zo 14. januára 2010 výslovne neodporučil žalobcovi podať odvolanie\nproti rozsudku Krajinského súdu v Hamburgu z 8. decembra 2009, sp. zn. 409O/10/09. Tu považoval\nsúd za nevyhnutné zdôrazniť, že ak sa žalobca spravoval odporúčaním žalovaného ako advokáta, a\nodvolanie proti rozsudku nepodal pre jeho viac ako pravdepodobnú neúspešnosť, nemôže následne\nžalovaný v súdnom konaní s úspechom namietať, že žalobca nakoniec predmetné odvolanie nepodal.\nK uzatvoreniu dohody medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Transa súd uviedol, že Dohodou\nz 5. júna 2013 uzatvorenou medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Transa nedošlo k zániku\npôvodného záväzku a jeho nahradeniu novým, ako to mylne prezentoval žalovaný, došlo len k vzdaniu\nsa časti práva veriteľom (obchodnou spoločnosťou Transa) vyplývajúceho z pôvodného záväzku a k\ndohode o úhrade zvyšku dlhu v splátkach.\n14. K nevykonaniu ďalších dôkazov súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o návrh intervenienta na\npredloženie kompletnej komunikácie medzi žalobcom a Dr. Frankom Geisslerom, s týmto procesným\nnávrhom sa súd vysporiadal už vyššie v bode 25.2. odôvodnenia rozsudku. Vo vzťahu k predloženiu\nsúdneho spisu Krajinského súdu v Hamburgu sp. zn. 409O/10/09 súd uviedol, že tomuto návrhu\nžalovaného nevyhovel, keďže predloženie predmetného súdneho spisu nepovažoval súd za potrebné.\nPre posúdenie žaloby žalobcu boli postačujúce listinné dôkazy predložené stranami sporu, a to tak\nvo vzťahu k posúdeniu nároku obchodnej spoločnosti Transa voči žalobcovi, ako aj vo vzťahu ku\nkonaniu žalovaného v rámci zastupovania žalobcu. Predloženie spisov Okresného súdu Pezinok sp.\nzn. 29Ecud/1/2011 a sp. zn. 9Er/585/2010, vrátane spisu súdnej exekútorky Mgr. Dáši Skýpalovej EX\n22/2010 nebolo potrebné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, keďže exekučné konania a ich priebeh\nnemali žiadny vplyv pre rozhodnutie o žalobe o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi spôsobenú\nškodu. K poslednému dôkaznému návrhu žalovaného, ktorý žalovaný uplatnil na pojednávaní\nuskutočnenom dňa 20. decembra 2022, v podobe vyžiadania si správy od poisťovateľa žalobcu za\núčelom preverenia, či žalobcovi nebolo vyplatené poistné plnenie, súd uviedol, že predmetný dôkazný\nnávrh bol zo strany žalovaného uplatnený oneskorene.\n15. Vzhľadom na závery vyslovené vyššie vyhodnotil súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie\nistiny vo výške 25.700,19 Eur ako dôvodný. V časti o zaplatenie istiny vo výške 9.794,21 Eur (k tomu\nviď body 36. až 39.2. odôvodnenia rozsudku vyššie) vyhodnotil súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú.\nVzhľadom na vyššie uvedené uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 25.700,19 Eur spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 14.832,13 Eur od 20. júla 2013 do zaplatenia,\núrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 6.716,88 Eur od 28. augusta 2013 do zaplatenia a\núrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 4.151,18 Eur od 24. septembra 2013 do zaplatenia\n(výrok I.). V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).\n16. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s\nustanovením § 262 ods. 1 a ustanovením § 396 ods. 3 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov konania\npomerne rozdelil. Žalobca bol v spore úspešný v časti 72,5% (zaokrúhlene) predmetu sporu a žalovaný\nv časti 27,5% (zaokrúhlene) predmetu sporu. Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na\nnáhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 45% (72,5% - 27,5%) [výrok III.].\n17. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým napadol výrok I. a súvisiaci výrok III.\nrozsudku. Žalovaný údajný nárok na náhradu škody spôsobenú pri výkone advokácie, uplatnený\nžalobcom, naďalej v celom rozsahu neuznáva, pričom predmetný nárok žalobcu v celom rozsahu\nrozporuje čo do právneho dôvodu a čo do sumy (istina a príslušenstvo) ako nedôvodný a nepreukázaný.\nPodľa jeho názoru žalovaný ako obchodná spoločnosť, poskytujúca právne služby na základe zákona\nč. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, sa nedopustil žiadneho pochybenia, ani porušenia alebo\nopomenutia povinností pri poskytovaní právnych služieb žalobcovi ako klientovi.\n18. Podľa žalovaného súd prvej inštancie po vrátení veci z odvolacieho súdu v ďalšom konaní a\nv napadnutom rozsudku nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho\nsúdu obsiahnutý v zrušujúcom uznesení zo dňa 18.11.2021, sp. zn. 2Cob/8/2020 - 846, nedoplnil a\nnevykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie napriek záverom odvolacieho súdu a napriek riadne a\nvčas predneseným návrhom žalovaného a intervenienta na strane žalovaného a dospel k nesprávnym\nskutkovým aj právnym záverom o naplnení predpokladov žalovaného ako advokáta za škodu spôsobenú\n\npri výkone advokácie. Pre nevykonanie dokazovania v potrebnom rozsahu súdom prvej inštancie\nnedošlo k náležitému objasneniu veci a preto je vecne nesprávny a predčasný aj záver súdu prvej\ninštancii v bodoch 17. až 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku o tom, že žalobca nemal byť v konaní\npred nemeckým súdom (Krajinský súd v Hamburgu, sp. zn. 409 O 10/09) zaviazaný na zaplatenie nároku\nspoločnosti TRANSA Spedition GmbH.\n19. Podľa žalovaného žalobca postupoval v rozpore so zákonom, keď nepodal žalobu zo dňa 20.12.2013\nlen proti poisťovni, s ktorou mal v rozhodnom čase žalovaný uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu\nspôsobenú výkonom advokácie t. j. proti spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s., resp. keď žalobca popri\nžalovanom nepodal žalobu zo dňa 20.12.2013 aj proti poisťovni - spoločnosti Wüstenrot poisťovňa,\na.s., ako proti žalovanému v ďalšom (v tomto prípade druhom) rade. V súlade s ustanovením § 86\nods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. v platnom znení žalovaný adresoval spoločnosti\nWüstenrot poisťovňa, a.s. oznámenie o spore, ktorým ju žalovaný vyzval, aby ako intervenient vstúpila\ndo predmetného súdneho konania. Následne bolo súdne konanie pred súdom prvej inštancie aj konanie\npred odvolacím súdom vedené aj za účasti spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s. ako intervenienta na\nstrane žalovaného. Podľa žalovaného nemožno súhlasiť ani s právnym záverom súdu prvej inštancie\nohľadom zodpovednosti Dr. Franka Geisslera, resp. iných subjektov (bod 44. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku).\n20. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil a nesprávne vyhodnotil\nprávne relevantnú a odôvodnenú námietku premlčania vznesenú žalovaným a nesprávne právne posúdil\nskutočnosť, kedy sa žalobca mohol dozvedieť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. Má za\nto, že žalobca sa mohol dozvedieť a aj dozvedel o škode údajne mu spôsobenej žalovaným a teda aj o\ntom, kto je povinný na jej náhradu, už pred udelením plnej moci na zastupovanie v súdnom konaní pred\nKrajinským súdom v Hamburgu nemeckému advokátovi Dr. Frankovi Geisslerovi, ktorý podal odvolanie\ndňa 09.10.2009, t. j. už pred 09.10.2009. Po tomto termíne žalobcu vo vyššie uvedenom súdnom konaní\nvedenom na Krajinskom súde v Hamburgu, Nemecká spolková republika, zastupoval výlučne advokát\nDr. Frank Geissler. Je toho názoru, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že žaloba žalobcu\nzo dňa 20.12.2013 bola podaná až po uplynutí premlčacej doby.\n21. Podľa žalovaného vykonaným dokazovaním v tomto súdnom konaní pred Okresným súdom\nBratislava I ako súdom prvej inštancie aj pred Krajským súdom v Bratislave ako odvolacím súdom bolo\npreukázané, že vo vzťahu k žalovanému neboli naplnené a ani neboli preukázané základné predpoklady\nvzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorými sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody,\npríčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a škodou. Uvádza, že ak príčinou\nškody je iná skutočnosť (napr. porušenie povinnosti samotným poškodeným, prípadne porušenie\npovinností tretích osôb), zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým\nprotiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti\nje právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou\n(ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu\nmá preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná\nnáhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním\nškodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje.\n22. Žalovaný má za to, že Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie priznaním náhrady škody\nžalobcovi, a to v čiastočnom rozsahu (priznaná istina v sume = 25.700,19 EUR), rozhodol v rozpore\naj s ďalším ustanovením zákona, nakoľko žalobca nemá nárok na náhradu škody aj z dôvodu podľa\nustanovenia § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka a to z dôvodu, že žalobca pri obrane svojich práv,\nnárokov a oprávnených záujmov nevyčerpal všetky právne možnosti, opravné prostriedky a postupy,\nktoré mu umožňoval a poskytoval právny poriadok Nemeckej spolkovej republiky (v súdnom konaní\nsp. zn. 409 O 10/2009 pred Krajinským súdom v Hamburgu) a ktoré mu umožňoval a poskytoval\nprávny poriadok Slovenskej republiky (1. v súdnom konaní TRANSA Spedition GmbH c/a MARCO SPEDITION, s.r.o. o vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky,\nvedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 29Ecud/1/2011 a na Krajskom súde v Bratislave pod\nsp. zn. 17CoE/15/2012 a 2. v exekučnom konaní TRANSA Spedition GmbH c/a MARCO - SPEDITION,\ns.r.o., vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 9Er/585/2010 a na Exekútorskom úrade súdneho\nexekútora Mgr. Dáši Skypalovej, Bratislava, pod sp. zn. EX 22/2010).\n\n23. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že neobstoja ani ďalšie právne a skutkové závery súdu prvej inštancie\nobsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaným napadnutý rozsudok Okresného súdu\nBratislava I ako súdu prvej inštancie je vo výrokoch I. a III. nezákonný a vecne nesprávny aj s ohľadom\nna skutočnosť, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že žalobcom tvrdená\n„škoda“, nárok na náhradu ktorej si žalobca uplatnil v predmetnom súdnom konaní proti žalovanému,\nvznikla úplne a výlučne zavinením žalobcu, a to konaním žalobcu, resp. nekonaním žalobcu ako aj\npôsobením ďalších príčin. Uvádza, že súd prvej inštancie v poslednej vete bodu 11.2 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku spomína vystavenie dobropisu spoločnosťou TRANSA Spedition GmbH c/a\nMARCO - SPEDITION, s.r.o., náležite sa však v napadnutom rozsudku nevysporiadal s námietkou\nžalovaného ohľadom nepoužitia dobropisu žalobcom proti nárokom uplatneným spoločnosťou TRANSA\nSpedition GmbH voči žalobcovi a zodpovednosťou žalobcu za neuplatnenie dobropisu na jeho obranu\na právnymi následkami neuplatnenia dobropisu žalobcom a jeho zodpovednosťou (zavinením) za vznik\nškody, nárok na náhradu ktorej si v tomto súdnom konaní žalobca uplatnil proti žalovanému. Opakovane\nnamieta, že žalobca nevyužil všetky právom prípustné opravné prostriedky na ochranu svojich práv,\noprávnených záujmov a nárokov.\n24. Skutkové a právne závery Okresného súdu Bratislava I ako súdu prvej inštancie v napadnutom\nrozsudku sú podľa žalovaného vecne nesprávne, aj s ohľadom na to, že súd prvej inštancie na toto súdne\nkonanie nesprávne a v rozpore so zákonom aplikoval ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania,\nupravenej v ustanovení § 153 C. s. p., keď odmietol návrhy žalovaného a intervenienta na strane\nžalovaného na doplnenie dokazovania. Okrem uplatnenej sumy (istiny) skutočnej „škody“ žalovaný v\nkonaní pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu rozporoval a naďalej rozporuje žalobcom uplatnené\na súdom prvej inštancie žalobcovi priznané úroky z omeškania. Má za to, že pokým súd právoplatným\nrozsudkom nejudikoval, že žalobcovi vznikla škoda, neurčil ju (výšku škody) a kto za ňu zodpovedá\n(zodpovedný subjekt - škodca), žalovaný nebol a ani objektívne nemohol byť v žiadnom omeškaní voči\nžalobcovi a žalobcovi teda až do vydania rozsudku súdu prvej inštancie (24.01.2023) nevznikol, ani\nnemohol vzniknúť nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Navyše žalobca výlučne na základe jeho\nvedomého a slobodného rozhodnutia dobrovoľne plnil skôr, ako vo veci rozhodol príslušný exekučný\nsúd v Slovenskej republike, a to na základe osobitnej dohody uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou\nTRANSA Spedition GmbH. Okrem uplatnenej sumy (istiny) skutočnej „škody“ a jej príslušenstva (úrok\nz omeškania) žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu rozporoval a naďalej\nrozporuje žalobcom uplatnené a súdom prvej inštancie žalobcovi čiastočné priznané náklady na\nodvracanie hroziacej škody v sume =1.635,- EUR, ktoré mal žalovaný uhradiť nemeckému advokátovi\nDr. Frankovi Geisslerovi.\n25. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva právny\nzáver, že vznik škody a príčinná súvislosť medzi údajným pochybením advokáta a vzniknutou škodou\nneboli ani v žalobe žalobcu zo dňa 20.12.2013, ani v tomto súdnom konaní preukázané, pritom ide o\nzákladné (esenciálne) predpoklady vzniku zodpovednosti advokáta za škodu. Priznaním časti v žalobe\nuplatneného nároku na náhradu škody žalobcovi (istina pohľadávky v sume = 25.700,19 EUR + súdom\npriznané úroky z omeškania), súd prvej inštancie predmetnú právnu vec a nárok na náhradu škody\nnesprávne skutkovo aj právne posúdil a vyhodnotil. Žalovaný v konaní predloženými a označenými\ndôkazmi preukázal, že údajná škoda, uplatnená žalobcom proti žalovanému, vznikla úplne a výlučne v\ndôsledku spoluzavinenia a konania žalobcu, resp. nekonania žalobcu, a tiež v dôsledku ďalších príčin,\nnesúvisiacich so žalovaným, ani s konaním žalovaného.\n26. Namieta, že skutkové aj právne závery uvedené v napadnutom rozsudku Okresného súdu Bratislava\nI ako súdu prvej inštancie, nie sú riadne odôvodnené, sú vecne nesprávne a arbitrárne, ďalej sú z\nústavného hľadiska neudržateľné a nezdôvodniteľné a preto majú za následok porušenie základných\npráv a slobôd žalovaného ako strany sporu. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie v\npredmetnej právnej veci vykonal ústavne nesúladný výklad právnych noriem, pričom podľa názoru\nžalovaného na zistený skutkový a právny stav veci nepoužil ústavne súladne interpretované platné a\núčinné právne normy. Okresný súd Bratislava I podľa jeho názoru porušil základné právo žalovaného\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\nprávo žalovaného na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a\nslobôd a právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, postupom a napadnutým rozsudkom (výroky I. a III. napadnutého rozsudku).\n\n27. V závere žalovaný opakovane namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil námietku\npremlčania, vznesenú žalovaným, ak za začiatok plynutia premlčacej doby považoval dátum 14.01.2010\n(e-mail žalobcu adresovaný žalobcovi) a nie okamih, kedy sa žalobca z komunikácie medzi žalobcom a\nžalovaným mohol dozvedieť o tom, že Krajinský súd Hamburg neakceptuje právne zastúpenie žalobcu\nžalovaným ako zahraničnou advokátskou kanceláriou. Opakovane zdôrazňuje skutočnosť, že žalobca\nsa mohol dozvedieť a aj dozvedel o škode údajne mu spôsobenej žalovaným a teda aj o tom, kto\nje povinný na jej náhradu, už pred udelením plnej moci na zastupovanie v súdnom konaní pred\nKrajinským súdom v Hamburgu nemeckému advokátovi Dr. Frankovi Geisslerovi, ktorý podal odvolanie\ndňa 09.10.2009, t. j. už pred 09.10.2009. Nesprávny je preto právny záver súdu prvej inštancii o začatí\nplynutia premlčacej doby, podľa ktorého je to až okamih doručenia rozsudku Krajinského súdu Hamburg\nzo dňa 08.12.2009, sp. zn. 409 O 10/09. Pre právne posúdenie začatia plynutia premlčacej doby\nnie je smerodajný dátum doručenia, ani dátum právoplatnosti rozsudku Krajinského súdu Hamburg\nzo dňa 08.12.2009, sp. zn. 409 O 10/09, ale okamih, kedy žalobca zistil, resp. sa dozvedel o tom,\nže zahraničný súd (Krajinský súd Hamburg) neakceptuje právne zastúpenie žalobcu žalovaným a\nneakceptuje žalovaným podané odvolanie. Právny záver súdu podľa žalovaného neobstojí aj vzhľadom\nna judikatúru, ktorú cituje.\n28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že\nžalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n29. K odvolaniu žalovaného doručil vyjadrenie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného,\nže súd prvej inštancie nerešpektoval názor odvolacieho súdu. Poukázal na to, že v rámci pochybenia\nžalovaného ako advokáta žalobcu, spočívajúceho v podaní vadného odvolania proti rozsudku KSH pre\nzmeškanie (sp. zn. 409O 10/09 zo dňa 11.08.2009), bolo v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu\npre rozhodnutie o náhrade škody podstatné preukázanie tej skutočnosti, že ak by opravný prostriedok\n(odvolanie proti uvedenému rozsudku pre zmeškanie) bol žalovaným podaný riadne a včas, konečné\nmeritórne rozhodnutie KSH (nielen samotné rozhodnutie o predmetnom opravnom prostriedku) by bolo\nv prospech žalobcu ako klienta žalovaného. V predmetnej veci bolo preto rozhodnutie súdu prvej\ninštancie zrušené s cieľom potreby vyriešenia prejudiciálnej otázky v rámci sporu o náhradu škody proti\nžalovanému ako advokátovi. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvej\ninštancie vykonať dokazovanie o výsledku konania pred KSH bez toho, aby muselo reálne prebehnúť,\nresp. skúmať alternatívny výsledok v predmetnej sporovej veci.\n30. K námietke premlčania uviedol, že v predmetnom prípade došlo ku vzniku škody až po tom,\nako neuspeli pokusy o jej odvrátenie, pričom vzhľadom na prebiehajúcu exekúciu a s tým spojenými\nsprievodnými opatreniami (blokovanie účtov žalobcu) bola vymáhaná suma zo strany žalobcu zaplatená,\na to na základe Dohody o úhrade časti dlhu a odpustení jeho zvyšku zo dňa 05.06.2013 (bod 44 a nasl.\nžaloby). Škoda tak vznikala až v priebehu roka 2013 (bod 46 žaloby) a teda až v tomto roku začala\nplynúť premlčacia lehota. Žalobca sa tak dozvedel o príčine vzniku škody v priebehu roku 2009, avšak\no tom, že škoda vznikla sa dozvedel až v momente, kedy škoda reálne vznikla, t.j. v momente, keď v\nroku 2013 realizoval bankové prevody (bod 46 žaloby). Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí\nč. 4Co 185/2013 zo dňa 13.03.2014 interpretoval pojem „dozvedieť sa o škode“ nasledovne: Pojem\n„dozvie sa o škode“ sa v zmysle tohto ustanovenia viaže k okamžiku, kedy sa poškodený dozvedel o\ntom, že na jeho úkor došlo ku škode. Je teda zrejmé, že beh premlčacej lehoty nemôže začať skôr,\nnež škoda vôbec vznikla. Rovnako, v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu ČR a Ústavného\nsúdu ČR taktiež plynie, že premlčacia lehota mohla začať plynúť až po tom, čo škoda reálne vznikla,\nteda v predmetnej veci až v roku 2013 (v roku podania žaloby o náhradu škody). Napriek vyššie\nuvedenému mal súd prvej inštancie síce za to, že premlčacia lehota začala plynúť skôr, a to konkrétne\ndňa 14.01.2010, kedy sa žalobca dozvedel o neúspechu v súdnom konaní vedenom na Krajinskom súde\nv Hamburgu spôsobenom podaním neúčinného odvolania žalovaným proti rozsudku pre zmeškanie\nzo dňa 11.08.2009, avšak aj v tomto prípade by bola stále žaloba podaná v rámci uplynutia zákonnej\nštvorročnej lehoty.\n31. Poukázal na to, že žalovaný namieta, že žalobca na svoju obranu voči spoločnosti TRANSA\nSpedition nepoužil dobropis zo dňa 17.09.2008, pričom podľa názoru žalovaného žalobca predmetný\ndobropis mal použiť v exekučnom konaní proti žalobcovi. Napriek tomu, že nárok vznesený spoločnosťou\nTRANSA Spedition proti žalobcovi v konaní pred Krajinským súdom v Hamburgu bol v plnom rozsahu\nnedôvodný (z dôvodov, že počas prepravy nedošlo ku vzniku škody, resp. za túto škodu by žalobca\n\nnezodpovedal), došlo k vydaniu predmetného rozsudku, ktorým bol žalobca zaviazaný na náhradu škody\nvoči spoločnosti TRANSA Spedition, pričom tento rozsudok nadobudol, už viackrát opísaným spôsobom,\nprávoplatnosť a aj vykonateľnosť. Zdôraznil, že dobropis by mohol byť použitý ako dôkaz práve a\nlen v súdnom (tzv. nachádzacom) konaní č. 409 O 10/09 pred Krajinským súdom v Hamburgu, pričom\ntoto konanie bolo bohužiaľ ukončené z dôvodov, na ktorých je postavená žaloba žalobcu. V dôsledku\npochybenia žalovaného preto žalobca nemal ani možnosť predmetný dobropis v konaní využiť.\n32. V závere žalobca uviedol, že žalovaný v článku X. namieta nesprávne právne posúdenie\nveci, porušenie základných práv a slobôd žalovaného, nesprávnu interpretáciu platných a účinných\nnoriem, nesprávnu a formalistickú aplikáciu práva a pod., v žiadnej časti tohto článku však žalovaný\nneuviedol, konkrétne ktoré ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu súd prvej inštancie\nmal nesprávne použiť, konkrétne ktoré ustanovenie malo byť v danej veci naopak v zmysle názoru\nžalovaného správne použité, žalovaný nikde neuviedol, v čom konkrétne mala spočívať nesprávna\ninterpretácia zo strany súdu, žalovaný vôbec neuviedol, aké konkrétne ustanovenie všeobecne\nzáväzného právneho predpisu bolo v danej veci formalisticky aplikované a ktoré konkrétne základné\npráva a slobody mali byť v danej veci porušené.\n33. S odkazom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.\n34. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Žalovaným\nnapadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I ako súdu prvej inštancie považuje vo výrokoch I. a\nIII. za nezákonný a vecne nesprávny aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v konaní pred súdom\nprvej inštancie preukázal, že žalobcom tvrdená „škoda“, nárok na náhradu ktorej si žalobca uplatnil v\npredmetnom súdnom konaní proti žalovanému, vznikla úplne a výlučne:\na) zavinením žalobcu, a to konaním žalobcu, resp. nekonaním žalobcu:\nb) pôsobením ďalších príčin, ktoré sú podrobne špecifikované najmä v bode VIII. odvolania žalovaného\nzo dňa 22.02.2023 proti rozsudku súdu prvej inštancie.\n35. Podľa názoru žalovaného, z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva\nprávny záver, že vznik škody a príčinná súvislosť medzi údajným pochybením advokáta a vzniknutou\nškodou neboli ani v žalobe žalobcu zo dňa 20.12.2013, ani v konaní pred súdom prvej inštancie\npreukázané, pritom ide o základné (esenciálne) predpoklady vzniku zodpovednosti advokáta za škodu.\nPriznaním časti v žalobe uplatneného nároku na náhradu škody žalobcovi (istina pohľadávky v sume\n= 25.700,19 EUR + súdom priznané úroky z omeškania) súd prvej inštancie predmetnú právnu vec\na nárok na náhradu škody nesprávne skutkovo aj právne posúdil a vyhodnotil. Napadnutý rozsudok\nOkresného súdu Bratislava I ako súdu prvej inštancie je podľa neho nezákonný a vecne nesprávny aj s\nohľadom na skutočnosť, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie predloženými a označenými\ndôkazmi preukázal, že údajná škoda, uplatnená žalobcom proti žalovanému, vznikla úplne a výlučne v\ndôsledku spoluzavinenia a konania žalobcu, resp. nekonania žalobcu a tiež v dôsledku ďalších príčin,\nnesúvisiacich so žalovaným, ani s konaním žalovaného. Odhliadnuc od skutočnosti, že v plnom rozsahu\nrozporuje neexistenciu nároku žalobcu na náhradu škody, bolo v konaní pred súdom prvej inštancie\npreukázané, že prípadný nárok žalobcu na náhradu škody, uplatnený žalobcom v tomto súdnom konaní,\nje v celom rozsahu premlčaný. Žalobcom nebol, ani v žalobe zo dňa 20.12.2013, ani v súdnom konaní\npred súdom prvej inštancie preukázaný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorý\nmusí v súdnom konaní preukázať žalobca pri podaní žaloby, a ktorý bol Okresný súd Bratislava I ako súd\nprvej inštancie povinný posúdiť ako predbežnú otázku: príčinná súvislosť medzi údajným pochybením\nadvokáta a vzniknutou škodou ako ujmou v majetkovej sfére poškodeného, vyjadriteľnou peniazmi.\n36. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril intervenient, ktorý sa stotožnil s právnou argumentáciou\nžalovaného. Rozsudok prvoinštančného súdu v časti I. a III. výroku považuje taktiež za vecne\nnesprávny a vydaný v rozpore so zisteným skutkovým aj právnym stavom veci. Intervenient sa najmä\nnestotožňuje s právnym posúdením veci súdu prvej inštancie vo vzťahu k prejudiciálneho posúdeniu\nnároku obchodnej spoločnosti Transa Spedition GmbH (ďalej len “Transa”) na náhradu škody voči\nžalobcovi uplatneného v konaní vednom na Krajinskom súde v Hamburgu pod sp. zn. 409O/10/09\n(ods. 17 až 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Podľa názoru prvoinštančného súdu malo byť\ntotiž rozhodným právom slovenské právo podľa čl. 4 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné\nzáväzky (ďalej len “Rímsky dohovor”), keďže najužšiu väzbu mal mať žalobca so Slovenskou republikou,\na to s prihliadnutím na sídlo žalobcu (Záhradnícka 72, Bratislava) a miestom vykladania tovaru v\n\nprípade prvej objednávky a miestom nakladania tovaru v prípade druhej objednávky (Čierna nad\nTisou). Domnieva sa, že závery súdu prvej inštancie v ods. 18 až 18.2 rozsudku nie sú správne a\nprejudiciálne posúdenie nároku v konaní pred Krajinským súdom v Hamburgu mal posudzovať podľa\nnemeckého práva. Sporná zmluva mala užšiu väzbu s Nemeckom z nižšie uvedených dôvodov, ku\nktorým prvoinštančný súd nezaujal žiadne stanovisko. Okrem toho intervenient (rovnako ako žalovaný)\ntrvá na vznesenej námietke premlčania, ktorú súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil (premlčacia\nlehota mala údajne plynúť až dňom 14.1.2010). Premlčacia lehota začala plynúť momentom vydania\nrozsudku pre zmeškanie (11.8.2009), eventuálne momentom nesprávne podaného odvolania zo dňa\n9.10.2009. Za týchto okolností bola žaloba zo dňa 20.12.2013 podaná zjavne oneskorene, t.j. niekoľko\nmesiacov po uplynutí štvorročnej premlčacej doby.\n37. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu intervenienta zotrval na svojom odvolaní a zopakoval\nsvoju argumentáciu uvedenú v predchádzajúcom vyjadrení.\n38. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.\n39. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach\ndaných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného\nvyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 19.9.2024 (t.j. v zákonnej lehote najmenej päť dní pred\njeho vyhlásením). Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že\nodvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.\n40. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n41. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n42. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. zákona o advokácii (ďalej len “zákon o advokácii“),\nadvokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,\nže koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a\nuplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na\núčelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.\n43. Podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil\nv súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho\nkoncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti\npodľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. Ak tento\nzákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode\nnemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať (ods. 4).\n44. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný\nnahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené\nokolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.\n45. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje\nprekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno\nrozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,\na ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.\n46. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane\nvznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.\n\n47. Podľa § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa,\nkeď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, končí sa\nvšak najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.\n48. Podľa § 601 ods. 1 Obchodného zákonníka, zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ\npríkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého\niného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.\n49. Podľa § 603 ods. 3 Obchodného zákonníka, zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke\nvzniknutú pri obstaraní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.\n50. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a následného vyjadrenia\nstrán sporu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého zamietajúceho výroku I. rozsudku\na s ním súvisiaceho výroku III. o nároku na náhradu trov konania s tým, že súd prvej inštancie\nna základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do\nvýrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 CSP presvedčivo a\nnáležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami\npodstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý\nmyšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom.\nKonanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného\nsúdneho procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za\nnásledok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie sa logickým, zrozumiteľným a vecne\ni právne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými medzi stranami v priebehu konania spornými\nskutočnosťami majúcimi podstatný a zásadný vzťah k meritu sporu.\n51. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si od žalovaného uplatňoval nárok na náhradu\nškody spôsobenú protiprávnym konaním žalovaného spočívajúcim vo vadne poskytnutých právnych\nslužbách. Súd prvej inštancie rozhodol Rozsudkom z 29. júna 2018, č. k. 30Cb/240/2013-611, ktorým\nuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35.494,40 Eur spolu s úrokom z omeškania\na žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Na základe\nodvolaní žalovaného a intervenienta Krajský súd v Bratislave uznesením z 18. novembra 2021, č. k.\n2Cob/8/2020-846 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ďalej iba\nzrušujúce rozhodnutie). V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd vyslovil právny názor, že zodpovednosť\nadvokáta je zodpovednosťou záväzkovou, keďže advokát je jej subjektom z titulu existencie platného\nzáväzkového vzťahu medzi ním a jeho klientom, založeným zmluvou o poskytovaní právnych služieb.\nPredmetná zodpovednosť je založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov, ktorými sú činnosť\nadvokáta súvisiaca s výkonom jeho profesie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie\na vznikom škody. Podľa odvolacieho súdu bola preukázaná prvá podmienka vzniku zodpovednosti\nžalovanej strany sporu za škodu spôsobenú podľa § 26 zákona o advokácii. Odvolací súd konštatoval,\nže v rámci pochybenia žalovaného ako advokáta žalobcu spočívajúceho v podaní vadného odvolania\nproti rozsudku Krajinského súdu v Hamburgu (ďalej iba KSH) pre zmeškanie, sp. zn. 409O 10/09\nzo dňa 11.08.2009, je však pre rozhodnutie o náhrade škody, ktorej existencia je odôvodňovaná\npráve predmetným pochybením žalovaného, podstatné preukázanie tej skutočnosti, že ak by opravný\nprostriedok (odvolanie proti uvedenému rozsudku pre zmeškanie) bol žalovaným podaný riadne a včas,\nkonečné meritórne rozhodnutie KSH (nielen samotné rozhodnutie o predmetnom opravnom prostriedku)\nby bolo v prospech žalobcu ako klienta žalovaného. Uvedené predbežné posúdenie výsledku konania o\nopravnom prostriedku ako aj konania, ktoré nasleduje po zrušení opravným prostriedkom napadnutého\nrozsudku KSH pre zmeškanie, s poukazom na konštantnú judikatúru, patrí vykonať súdu prvej inštancie,\nktorý rozhoduje o žalobe žalobcu ako klienta žalovaného o nároku na náhradu škody, a to aj napriek\ntomu, že v pôvodnom konaní (ktoré bolo v danom prípade sporovým konaním, vedeným KSH) mu\nrozhodovať neprináleží. V danom prípade totiž nejde o preskúmanie rozhodnutia, predpokladom ktorého\nje práve podanie odvolania, ale o riešenie prejudiciálnej otázky v rámci sporu o náhradu škody proti\nžalovanému ako advokátovi. Znamená to, že súdu prvej inštancie (ako súdu rozhodujúcemu o náhrade\nškody viažucej sa na postup žalovaného ako advokáta žalobcu v sporovom konaní, vedenom KSH)\nvzniká povinnosť vykonať dokazovanie o výsledku konania pred KSH bez toho, aby muselo reálne\nprebehnúť, resp. skúmať alternatívny výsledok v predmetnej sporovej veci. Záver o príčinnej súvislosti\n\nmedzi vyššie uvedeným pochybením žalovanej strany sporu ako advokáta a tým, že žalobca v sporovom\nkonaní, vedenom KSH pod sp. zn. 409 O 10/09, nebol úspešný, možno vyvodiť len v prípade, že\nnebyť vyššie uvedeného konania žalovaného ako advokáta, by došlo zo strany KSH k zamietnutiu\nžaloby, podanej spoločnosťou Transa Spedition GmbH proti žalobcovi ako jeho klientovi (bližšie viď napr.\nuznesenie ÚS SR sp. zn. II ÚS 678/2015 zo dňa 22.10.2015, rozsudok KS BA č.k. 4Cdo/456/2010-165\nzo dňa 15.06.2011, k tomu podporne aj nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 913/09 zo dňa 04.08.2010, uznesenie\nNS ČR sp. zn. 25Cdo/2213/2005 zo dňa 26.07.2007, rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/1242/2006 zo\ndňa 30.07.2008, uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo/947/2007 zo dňa 12.02.2009, rozsudok NS ČR sp.\nzn. 25Cdo/1734/2016 zo dňa 27.09.2017); (ods. 44 a 45 zrušujúceho rozhodnutia). Keďže rozhodujúci\nzáver o príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a vznikom škody je možné prijať len v prípade, ak\nbude súdom prvej inštancie v predmetnom sporovom konaní predbežne preskúmané, či by pri riadnom\npostupe žalovaného ako advokáta bol žalobca ako jeho klient v konaní pred KSH úspešný, uložil\nodvolací súd súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu\n(§ 391 ods. 2 CSP), sa s uvedenou prejudiciálnou otázkou dostatočným spôsobom vysporiadať. V\nnadväznosti na súdom prvej inštancie prijatý záver o možnej úspešnosti žalobcu v konaní vedenom KSH\npod sp. 409 O 10/09, mu uložil zaoberať sa určením samotnej výšky škody, náhrady ktorej sa žalobca\ndomáha, a to aj s ohľadom na námietky odvolateľov.\n52. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nerešpektoval\nprávny názor odvolacieho súdu a nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Nerešpektovanie\nprávneho názoru vidí v tom, že súd prvej inštancie po vrátení veci nedoplnil a nevykonal v\npotrebnom rozsahu dokazovanie, čím dospel k nesprávnym skutkovým aj právnym záverom o naplnení\npredpokladov žalovaného ako advokáta za škodu spôsobenú pri výkone advokácie. Ako vyplýva z\npredchádzajúceho odseku, odvolací súd vyslovil jednoznačný právny názor o splnení základného\npredpokladu zodpovednosti za škodu a to porušenie povinnosti žalobcom ako advokátom a uložil súdu\nprvej inštancie prejudiciálne posúdiť, či by bol žalobca v konaní pred KSH úspešný a v nadväznosti na\nvýsledok posúdiť samotnú škodu. Súd prvej inštancie sa týmto právnym názorom riadil, čo vyplýva z\nodôvodnenia napadnutého rozsudku. V odsekoch 17 až 21 dal zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď\nako prejudiciálne posúdil nárok obchodnej spoločnosti Transa Spedition GmbH (ďalej iba Transa) na\nnáhradu škody voči žalobcovi uplatneného v konaní vedenom na Krajinskom súde v Hamburgu pod\nsp. zn. 409O/10/09. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri riadnom behu udalostí by bol\nžalobca v konaní vedenom na Krajinskom súde v Hamburgu pod sp. zn. 409/10/09 úspešný a nebola\nby mu uložená povinnosť zaplatiť obchodnej spoločnosti Transa sumu 21.615,40 Eur s príslušenstvom\nrozsudkom pre zmeškanie z 11. augusta 2009, sp. zn. 409O/10/09 a sumu 2.449,79 Eur uznesením\no nákladoch z 5. februára 2010, sp. zn. 409O/10/09, ďalej sa zaoberal posúdením nároku na náhradu\nškody a to v intenciách právneho názoru a uloženia povinnosti odvolacím súdom. Odvolací súd uložil\nsúdu prvej inštancie v nadväznosti na vyriešenie prejudiciálnej otázky, určiť výšku škody bez toho,\naby súdu ukladal konkrétne, aké dôkazy má vykonať. Bolo teda na úvahe súdu prvej inštancie aké\ndokazovanie vykoná na zistenie skutkového stavu. Neobstojí preto námietka nerešpektovanie právneho\nnázoru odvolacieho súdu a nevykonanie dokazovania v potrebnom rozsahu. Opodstatnenosť tejto\nodvolacej námietky by bola daná výlučne v prípade, ak by súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté\ndôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie\nnie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania, je na jeho úvahe, ktoré dôkazy vykoná a či\nvykoná všetky dôkazy, ktoré strany sporu navrhujú. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7\nCdo 205/2019 vyplýva, že aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí\nvykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal. Súd môže\nnevyhovieť návrhu strany na vykonanie dokazovania len z dôvodu, že navrhnutý dôkaz: a) sa týka\nskutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, b) nie je spôsobilý overiť alebo\nvyvrátiť tvrdenú skutočnosť a c) je vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými\ndôkazmi nadbytočný. Súd prvej inštancie postupoval pri vykonávaní a hodnotení dôkazov v súlade s\nprocesným poriadkom a v odsekoch 48 až 49 objasnil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.\n53. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie aplikoval vo svojom rozhodnutí ustanovenia\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súd prvej inštancie v prvom rozsudku, ani odvolací\nsúd v zrušujúcom uznesení nepoužili a žalovanému ako strane sporu súd prvej inštancie neumožnil\nsa vyjadriť k možnému použitiu týchto ustanovení právnych predpisov, ani žalovanému ako strane\nsporu s ohľadom na uvedené neumožnil navrhnúť prípadne vykonanie ďalších dôkazov, odvolací\nsúd uvádza, že z tejto námietky nie je zrejmé, či žalobca spochybňuje aplikáciu Rímskeho dohovoru\n\nalebo len namieta postup súdu. Odvolací súd poukazuje na odsek 18 napadnutého rozsudku, v\nktorom súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu vychádzal pri určení\nrozhodného práva z článku 4 Rímskeho dohovoru. Keďže žalobca mal v čase uzatvorenia zmluvy\nsídlo na území Slovenskej republiky (Záhradnícka 72, Bratislava) a zároveň miesto vykladania tovaru v\nprípade prvej objednávky a miesto nakladania tovaru v prípade druhej objednávky (Čierna nad Tisou) sa\nnachádzalo na území Slovenskej republiky, je rozhodným právom pre zmluvný vzťah medzi žalobcom a\nobchodnou spoločnosťou Transa slovenské právo, čo znamená, že súd prvej inštancie správne aplikoval\nustanovenia § 601 a nasl. Obchodného zákonníka o zasielateľskej zmluve. Ak žalobca namieta, že\nnemal možnosť sa k aplikácii tohto predpisu vyjadriť, treba konštatovať, že sám žalobca uvádza, že\nsúd to vyslovil v rámci predbežného právneho posúdenia a žalobcovi nič nebránilo navrhovať dôkazy a\nvyjadrovať sa k priebehu konania. Rozhodujúce však je, že súd prvej inštancie svoj postup a aplikáciu\nprávneho predpisu vysvedtlil v napadnutom rozhodnutí.\n54. Ďalším odvolacím dôvodom bola námietka voči okruhu žalovaných subjektov a to z dôvodu, že podľa\nžalovaného žalobca nesprávne označil ako žalovaného len advokátsku kanceláriu. Podľa žalovaného\nnemožno súhlasiť s právnym záverom súdu prvej inštancie k námietke nepodania žaloby voči\npoistiteľovi, pretože žalobca postupoval v rozpore so zákonom, keď nepodal žalobu zo dňa 20.12.2013\nlen proti poisťovni, s ktorou mal v rozhodnom čase žalovaný uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu\nspôsobenú výkonom advokácie t. j. proti spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s., resp. keď žalobca popri\nžalovanom nepodal žalobu zo dňa 20.12.2013 aj proti poisťovni - spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s.\nako proti žalovanému v ďalšom (v tomto prípade druhom) rade. Túto námietku považuje odvolací súd\nza nedôvodnú, keďže poisťovateľ škodcu nemá v spore o náhradu škody pasívnu vecnú legitimáciu.\nPodľa § 823 Občianskeho zákonníka: „Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo\nna plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.“ Z uvedeného vyplýva, že\nak škodu spôsobí škodca s poistením zodpovednosti za škodu, vzniknutú škodu je za škodcu povinná\n(samozrejme za splnenia zmluvných a zákonných podmienok) vyplatiť jeho poisťovňa. Hoci má škodu\npoškodenému nahradiť poisťovňa, pokiaľ tak neurobí, poškodený síce nemá právo náhradu škody\nvymáhať priamo od poisťovne, avšak môže si náhradu škody vymáhať od škodcu. Ak škodca škodu\nuhradí, môže si následne vymáhať od poisťovne náhradu. Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax\nsúdov, napr. rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 38/2005 z 28. apríla 2005: „V prípade, že\nosobitné predpisy ustanovujú „inak“, vznikne poškodenému právo, aby mu poisťovňa plnila; ani vtedy sa\nvšak poškodený nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia a nemá ani priamy nárok na náhradu\nškody voči poisťovni - medzi poškodeným a poisťovňou tu vzniká osobitný právny vzťah, v rámci ktorého\nmá poškodený voči poisťovni špecifický právny nárok na osobitné plnenie. Oba vzťahy treba odlišovať,\na to aj z hľadiska subjektu, ktorý je z hľadiska hmotnoprávneho v danom právnom vzťahu nositeľom\npovinnosti (t. j. je pasívne legitimovaný). V prípade nároku na náhradu škody je pasívne legitimovaný\nškodca.“\n55. Odvolací súd nesúhlasí ani s argumentáciou žalobcu, že žaloba mala byť zamietnutá z dôvodu,\nže nebola splnená podmienka účasti na strane žalovaných subjektov, t.j. všetkých, ktorí mohli spôsobiť\nškodu. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvod na zamietnutie žaloby je len vtedy, ak nie je splnená\npodmienka účasti všetkých subjektov v prípade núteného spoločenstva, kedy osobitný predpis vyžaduje\npre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, čo nesporne nie je tento prípad.\nPokiaľ ide o názor žalovaného, že škoda mohla vzniknúť aj konaním Dr. Franka Geisslera, resp. iných\nsubjektov, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v odseku 43 napadnutého\nrozsudku. Podľa odvolacieho súdu, pre posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody a pre posúdenie\nzodpovedného subjektu za spôsobenú škodu je určujúce, ktorý subjekt zastupoval žalobcu v konaní\nvedenom na Krajinskom súde v Hamburgu pod sp. zn. 409O/10/09 v lehote na podanie účinného\nodvolania proti rozsudku pre zmeškanie z 11. augusta 2009 (t. j. v lehote do 30. septembra 2009). V\nlehote do 30. septembra 2009 zastupoval v predmetnom spore žalobcu výlučne žalovaný. Za škodu\nspôsobenú žalobcovi nekvalitným poskytovaním právnych služieb zo strany žalovaného znamenajúcich\nneúspech žalobcu v konaní zodpovedá výlučne žalovaný a za zavinené pochybenie žalovaného nemôže\nzodpovedať žiadny iný subjekt, teda ani Dr. Frank Geissler.\n56. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne\nprávne posúdil a nesprávne vyhodnotil právne relevantnú a odôvodnenú námietku premlčania znesenú\nžalovaným a nesprávne právne posúdil skutočnosť, kedy sa žalobca mohol dozvedieť o tom, že mu\nvznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. Podľa žalovaného sa žalobca mohol dozvedieť a aj dozvedel\n\no škode údajne mu spôsobenej žalovaným a teda aj o tom, kto za ňu zodpovedá a kto je povinný\nna jej náhradu, už pred udelením plnej moci pred KSH udelenej Dr. Frankovi Geisslerovi, ktorý podal\nodvolanie 9.10.2009 (žaloba bola podaná až 20.12.2013, po uplynutí premlčacej doby). Odvolací súd\nv tejto súvislosti uvádza, že vznik zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovi nenastáva\nsamotným pochybením advokáta pri poskytovaní právnych služieb, ale až vtedy, ak bol klient v súdnom\nkonaní neúspešný v dôsledku porušenia povinnosti. Preto premlčacia lehota v prípade nároku na\nnáhradu škody voči advokátovi začína plynúť najskôr dňom, kedy sa klient dozvedel o neúspechu v\nsúdnom konaní, ku ktorému došlo v dôsledku porušenia povinnosti advokáta pri poskytovaní právnych\nslužieb. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval okrem príslušného ustanovenia\nzákona o premlčaní aj uznesenie Najvyššieho súdu SR ako najvyššej súdnej autority a predovšetkým\nodkazuje na rozhodnutie citované aj súdom prvej inštancie a to rozsudok z 23. augusta 2007, sp. zn.\n25Cdo/2507/2005 (publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí ako judikát pod č. R 38/2008, v ktorom\nNajvyšší súd Českej republiky dospel k právnemu záveru, že objektívna premlčacia doba k uplatneniu\nnároku na náhradu súm vyplatených tretej osobe podľa rozhodnutia súdu v konaní, v ktorom v dôsledku\npochybenia advokáta pri výkone advokácie bolo žalobe proti jeho klientovi vyhovené, začína plynúť\ndňom, kedy boli prisúdené čiastky zaplatené. K totožnému právnemu záveru dospel Najvyšší súd Českej\nrepubliky aj v rozsudku z 28. mája 2014, sp. zn. 25Cdo/1903/2012. Odvolací súd si je vedomý, že\nrozhodnutia súdov Českej republiky nemožno považovať na Slovensku za ustálenú súdnu judikatúru,\nnie je však dôvod z nich nevychádzať pri totožnom skutkovom a právnom stave veci, ako je tomu v\nprejednávanej veci.\n57. Podľa žalovaného, v konaní bolo preukázané, že neboli naplnené základné predpoklady vzniku\nzodpovednosti žalovaného za škodu a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná\nsúvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a škodou, s čím nemožno súhlasiť.\nAk žalovaný namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom ohľadom naplnenia\npredpokladov žalovaného ako advokáta za škodu spôsobenú pri výkonu advokácie, je potrebné uviesť,\nže v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení sa súd činnosťou\nadvokáta pri poskytovaní právnych služieb už zaoberať ani nemusel, nakoľko vykonanie dokazovania\nv predchádzajúcom konaní pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k splneniu prvého predpokladu\nzodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu (t.j. k nesprávnej činnosti advokáta pri výkone jeho\nprofesie) už bolo zo strany súdu prvej inštancie dostatočne preskúmané a jeho záver bol odvolacím\nsúdom označený za správny a teda už bol potvrdený. V konaní pred súdom prvej inštancie po zrušení\na vrátení veci malo byť predmetom dokazovania posúdenie úspešnosti žalobcu v konaní vedenom\nKSH pod sp. zn. 409 O 10/09 v prípade včas podaného odvolania zo strany žalovaného, t.j. predmetom\nkonania malo byť výlučne vyriešenie prejudiciálnej otázky a v nadväznosti na jej vyriešenie určenie výšky\nškody. Súd prvej inštancie dal v odseku do pozornosti kasačné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave\n(zrušujúce uznesenie) a opätovne sa zaoberal, resp. posudzoval nárok žalobcu na náhradu škody (viď\nodseky 22 až 39).\n58. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalovaného, že žalobcom tvrdená škoda\nvznikla výlučne zavinením žalobcu. Žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že sa náležite v napadnutom\nrozsudku nevysporiadal s námietkou žalovaného ohľadom nepoužitia dobropisu žalobcom proti nárokom\nuplatneným spoločnosťou TRANSA Spedition GmbH voči žalobcovi a zodpovednosťou žalobcu za\nneuplatnenie dobropisu na jeho obranu a právnymi následkami neuplatnenia dobropisu žalobcom a jeho\nzodpovednosťou (zavinením) za vznik škody. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie náležite\nvysporiadal s uvedenou námietkou, keď v odôvodnení rozsudku správne poukázal na to, že dobropis\nzo 17. septembra 2008 bol vystavený obchodnou spoločnosťou Transa pred vydaním rozsudku pre\nzmeškanie a teda túto okolnosť bol oprávnený preskúmavať jedine Krajinský súd v Hamburgu v konaní\no žalobe a nie exekučný súd vo vykonávacom konaní. V exekučnom konaní možno namietať len\ntie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku v znení\núčinnom do 31. marca 2017), a nie skutočnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom, keďže ich preskúmanie\npatrí do právomoci orgánu, ktorý exekučný titul vydal (viď uznesenie najvyššieho súdu z 30. marca\n2016, sp. zn. 3MOboer/1/2015). V žiadnom prípade teda nemožno súhlasiť, že súd prvej inštancie iba\nokrajovo spomenul dobropis a nevysporiadal sa s tým, že žalobca ho nepoužil. Odvolací súd konštatuje,\nže žalovaný v odvolaní neuvádza, na základe čoho tvrdí, že dobropis mohol byť úspešne použitý v\nexekučnom konaní, nevyvracia konkrétne závery súdu prvej inštancie v tejto otázke.\n\n59. Podľa odvolacieho súdu je nedôvodná aj odvolacia námietka, že žalobca nevyužil všetky právom\nprípustné prostriedky na ochranu svojich práv. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa náležite\nvysporiadal aj s touto obranou žalovaného (odseky 45 až 46 napadnutého rozsudku) a na správnosť\ntýchto záverov odvolací súd odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd pripomína, že žalovaný\nnetvrdil, že by mal žalobca v konaní pred nemeckým súdom k dispozícii akýkoľvek efektívny opravný\nprostriedok, ktorým by bolo možné zvrátiť vydaný rozsudok pre zmeškanie z 11. augusta 2009. Samotný\nžalovaný v e-mailovej správe zo 14. januára 2010 výslovne neodporučil žalobcovi podať odvolanie\nproti rozsudku Krajinského súdu v Hamburgu z 8. decembra 2009, sp. zn. 409O/10/09, možno teda\nkonštatovať, že ak sa žalobca spravoval odporúčaním žalovaného ako advokáta, a odvolanie proti\nrozsudku nepodal pre jeho viac ako pravdepodobnú neúspešnosť, nemôže následne žalovaný v súdnom\nkonaní s úspechom namietať, že žalobca nakoniec predmetné odvolanie nepodal.\n60. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne a v\nrozpore so zákonom uplatnil sudcovskú koncentráciu. Možno súhlasiť, že z ust. § 470 ods. 2 CSP\nvyplýva, že „ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí\nskutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany”. Názor\nžalovaného, že ide o účinnú brzdu a žalovaného nemožno sankcionocvať do minulosti je však prekonaný\njudikatúrou, konkrétne rozhodnutím, na ktoré poukázal súd prvej inštancie. V uznesení najvyššieho súdu\nz 26. februára 2019, sp. zn. 3Obdo/43/2018, dovolací súd jednoznačne skonštatoval, že „sudcovská\nkoncentrácia konania sa pritom vzťahuje aj na konania, ktoré začali pred 1. júlom 2016 (t. j. za účinnosti\nObčianskeho súdneho poriadku), keďže prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p. vo svojej druhej\nvete vylučuje použitie iba spätnej sudcovskej koncentrácie, čo vychádza z toho, že sporové strany\nnemožno sankcionovať „do minulosti”. “Žalovaný nerešpektoval výzvu súdu na predloženie nových\ntvrdení a dôkazov v záväznej procesnej lehote spojenej so sudcovskou koncentráciou konania, čím\ndošlo k procesnej preklúzii práva predkladať v neskoršom štádiu konania nové skutkové tvrdenia a\ndôkazy, ktoré bolo možné skôr (t. j. najneskôr v lehote určenej súdom). Je nepochybné, že žalovaný\n(jeho právny zástupca) v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou nerešpektoval pokyny súdu, čím\ndošlo k sudcovskej koncentrácii konania, čím zaniklo jeho oprávnenie predkladať súdu tvrdenia a dôkazy,\nktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania na základe záväznej výzvy súdu prvej inštancie“.\nPredmetné závery dovolacieho súdu sú plne aplikovateľné aj na rozhodovaný spor a na konanie, resp.\nnečinnosť žalovaného v ňom.\n61. K odvolacej námietke týkajúcej sa priznaných úrokov z omeškania odvolací súd uvádza, že nesúhlasí\ns názorom žalovaného, že do omeškania sa nemohol dostať skôr ako súd judikoval, že škoda vznikla,\nneurčil výšku škody a kto za ňu zodpovedá. Úrok z omeškania je sankciou za to, že dlžník mešká so\nsplnením peňažného záväzku, dôsledkom čoho je, že veriteľ nemôže disponovať svojimi peňažnými\nprostriedkami, a dlžník ich zasa neoprávnene, bez súhlasu veriteľa využíva vo svoj prospech. Povinnosť\nplatiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Ak sú\nsplnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania nastane\npriamo zo zákona (ex lege). Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok\nna úroky z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. V prípade omeškania s plnením\npeňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne povinnosť\npopri peňažnom dlhu plniť aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie požadovať od\ndlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úrokov z omeškania\nmožno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu\npovinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úroky z omeškania plnia sčasti aj\nkompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku\ntoho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon, úroky z omeškania sú aj sankčným postihom, lebo\nsú sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Podľa odvolacieho súdu výklad žalovaného\nneobstojí, pretože by sa potrela funkcia úrokov z omeškania.\n62. V závere odvolania (ale aj v iných častiach odvolania) žalovaný namietal, že skutkové aj právne\nzávery uvedené v napadnutom rozsudku Okresného súdu Bratislava I ako súdu prvej inštancie nie sú\nriadne odôvodnené, sú vecne nesprávne a arbitrárne, ďalej sú z ústavného hľadiska neudržateľné a\nnezdôvodniteľné a preto majú za následok porušenie základných práv a slobôd žalovaného ako strany\nsporu. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie v predmetnej právnej veci vykonal podľa jeho\nnázoru ústavne nesúladný výklad právnych noriem, pričom na zistený skutkový a právny stav veci\n\nnepoužil ústavne súladne interpretované platné a účinné právne normy. Ak žalovaný touto námietkou\nnamieta porušenie práva na spravodlivý súdny proces a nesprávne právne posúdenie, odvolací súd\nzdôrazňuje, že žalovaný neuvádza konkrétne, v čom vidí pochybenia súdu prvej inštancie. Nemožno\nsúhlasiť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené, keď súd dal odpovede na\nvšetky otázky predostreté stranami sporu, uviedol zistený skutkový stav, dôkazy, z ktorých vychádzal,\ntieto dôkazy vyhodnotil a vysvetlil, prečo tie-ktoré dôkazy nevykonal. Podľa odvolacieho súdu súd\nprvej inštanice správne aplikoval príslušné predpisy, aj ich správne interpretoval. Ako už bolo uvedené,\nrozhodnutie súdu je vyhotovené v súlade s § 220 ods. 2 CSP.\n63. Odvolací súd nesúhlasí, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, t.j. svojvoľný a neudržateľný. Pojem\narbitrárnosť rieši judikatúra, napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. US 51/2020 z 9. 6. 2020 (bod\n37): „O arbitrárne rozhodnutie ide vtedy, ak je svojvoľné. Arbitrárnosť môže mať v súdnych rozhodnutiach\nrôznu podobu. Môže ísť o extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním, alebo\nmôže ísť o taký výklad zákona, ktorý nemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu\nzákona. Arbitrárnosť môže tiež spočívať v takom hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek\nakceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté\nskutkové závery. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla\nspojené s nedostatočným odôvodnením, avšak nemusí to tak byť nevyhnutne. O svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (III.\nÚS 264/05, I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd\nza protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I.\nÚS 301/06, I. ÚS 200/2012). Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a\npráva na spravodlivý súdny proces.“ Napadnutý rozsudok ani postup súdu v prvoinštančnom konaní v\nžiadnom prípade takto definované znaky nenapĺňa.\n64. Na záver odvolací súd uvádza, že ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na\nspravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi\nnázormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník\nkonania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS\n50/2004).\n65. Vzhľadom na to, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k\nzáveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne a z toho dôvodu odvolací\nsúd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle\n§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny vrátane výrokov o trovách konania potvrdil.\n66. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n67. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1CSP v spojení\ns ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP a to tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému plnú náhradu trov\nodvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n68. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30Cb/240/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76073985-e7e4-4b76-a973-8c4bd95e00e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.678.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 678/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 678/2015 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.678.2015.1"}, {"guid": "ussr:76145b94-91a7-4087-954c-03bf4b616b16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2012 z 9. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-09", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76145b94-91a7-4087-954c-03bf4b616b16"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "349b1cce-a114-49da-81b4-1df49ecfffcd:19d89f71-3c38-4f69-8ff1-390d2225dfd3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:6118361200.1", "spisova_znacka": "2Cob/8/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/8/2020 z 7. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-10-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:6118361200.1"}, {"guid": "1bf26d87-5cb3-4718-8a9c-80c6c6f2ca61:275e035d-fea6-4022-bfaf-fb65f3749cae", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8313204465.1", "spisova_znacka": "4Co/185/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/185/2013 z 3. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-10-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8313204465.1"}, {"guid": "e5c50354-dbac-450b-a0dd-11420812e44c:0cb27567-9b81-44a9-84d2-504d28ac4cf4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6710216920.1", "spisova_znacka": "17CoE/15/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/15/2012 z 29. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-03-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6710216920.1"}], "citovane_v": [{"guid": "653731ce-1d69-4074-93bf-b84a4df71d8e:a2c9e434-d876-4f5a-971d-4bcef46fd208", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:8522201327.2", "spisova_znacka": "2Cob/64/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/64/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:8522201327.2"}, {"guid": "9d7f2298-133d-41df-ba54-f1741af47841:7f3b6975-1961-4cd4-aaec-a7ef75698b9f", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2025:8522201327.10", "spisova_znacka": "5Cb/17/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5Cb/17/2022 z 17. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "datum_vydania": "2025-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2025:8522201327.10"}]}