{"guid": "ba8767a9-79a5-45a0-9981-2c82e76e821a:7be3dfaf-a49f-4d8a-b8cf-620bcc044aa5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1114233921.2", "spisova_znacka": "15Co/23/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/23/2023 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2024, sp. zn. 15Co/23/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1114233921.2", "identifikacne_cislo": "1114233921", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Mészárosová", "sudca_id": 1356, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-meszarosova-1356", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-3", "nazov": "§ 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7be3dfaf-a49f-4d8a-b8cf-620bcc044aa5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1114233921.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1114233921.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1114233921.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/23/2023\n1114233921\n30. 10. 2024\nJUDr. Eva Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2024:1114233921.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov\nsenátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: P. so sídlom Banská\nBystrica, Kapitulská č. 4, bývalá správkyňa konkurznej podstaty úpadcu AVENA družstvo agroslužieb,\nso sídlom Banská Bystrica, Horná č. 67, IČO: 34 122 249, zastúpená JUDr. Františkom Vavráčom,\nadvokátom, so sídlom Banská Bystrica, Horná č. 51, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene\nktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska č. 71, o zaplatenie\n24.068,47 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo\nveci Okresného súdu Bratislava I) zo dňa 28. októbra 2022, č. k. 15 C 213/2014-185, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava I) zo dňa 28. októbra\n2022, č. k. 15 C 213/2014-185,\n- vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 24.068,47 € do 3 dní od\nprávoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % p o t v\nrdzuje,\n- vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9,25 %\nročne zo sumy 24.068,47 € od 21.8.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku m e n í\ntak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni úrok z meškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy\n24.068,47 € od 21.8.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto a predchádzajúceho odvolacieho konania v\nrozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1.1. Rozsudkom zo dňa 6.4.2018, č. k. 15 C 213/2014-90 (v poradí prvým), súd prvej inštancie zamietol\nžalobu žalobkyne a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej\nstránke odôvodnil § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a) bod 1,\n§ 5 ods. 1, § 6 ods.\n1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon\nč. 514/2003\nZ. z.“). V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 4.12.2014 sa žalobkyňa domáha od\nžalovanej zaplatenia sumy 24.068,47 € s príslušenstvom, titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z. Nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že uznesením Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 46-24 K 269/98-469, zo dňa 7.4.2006, súd v právnej veci vyhláseného konkurzu\nna majetok úpadcu AVENA, družstvo agroslužieb „v konkurze“, schválil konečnú správu o speňažení\nmajetku podstaty. Vo\nvýroku III. rozhodnutia určil odmenu správkyne konkurznej podstaty\nv celkovej výške 461.523,- Sk, v prepočte 15.319,75 €, pričom súd správkyni nepriznal časť odmeny\npredstavujúcej 10 % z výťažku z prerušených exekučných konaní, vrátane úroku z omeškania a ani\nzvýšenie odmeny o daň z pridanej hodnoty. Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie,\n\no ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací tak, že napadnuté uznesenie\nKrajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil. Následne Krajský súd\nv Banskej\nBystrici vydal rozvrhové uznesenie č. k. 46-24 K 269/98-522, zo dňa 16.10.2006,\nv\nspojení s opravným uznesením č. k. 46-24 K 269/98-533, zo dňa 26.10.2006, na základe ktorého\nžalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty vyplatila všetky pohľadávky proti podstate a pohľadávky\nkonkurzných veriteľov, čím boli rozdelené všetky finančné prostriedky tvoriace konkurznú podstatu. Po\nsplnení rozvrhového uznesenia Krajský súd v Banskej Bystrici vydal uznesenie č. k. 46-24 K 269/98-563,\nzo dňa 12.1.2007, ktorým rozhodol\no zrušení konkurzu a žalobkyňu zbavil\nfunkcie správkyne konkurznej podstaty. Na základe podnetu žalobkyne podal generálny prokurátor na\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie, o ktorom súd rozhodol uznesením č. k. 1 M\nObdo V 6/2007-583, zo dňa 26.10.2009, tak, že mimoriadne dovolanie zamietol. Na základe uvedeného\npodala žalobkyňa na Ústavnom súde Slovenskej republiky sťažnosť pre porušenie základných práv.\nÚstavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. III. ÚS 243/2010-28, zo dňa 26.1.2011, rozhodol,\nže základné práva žalobkyne, zaručené Ústavou Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 1 M Obdo V 6/2007-583, porušené boli a dotknuté uznesenie zrušil a vec\nvrátil súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv zmysle nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1 M Obdo V 4/2001, zo dňa 28.7.2011, zrušil\nnapadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k.\n6 Obo 142/2006-483, zo\ndňa 23.5.2006, ako aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46-24 K 269/98-469, zo dňa\n7.4.2006 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici\nuznesením č. k. 46-24 K 269/98-637, zo dňa 4.10.2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 46-24 K\n269/98-642, zo dňa 7.11.2012, rozhodol tak, že určil výšku konkurznej odmeny na sumu 39.388,22 €, z\ntoho správkyni bol vyplatený preddavok 5.974,91 € a z rozvrhu 9.344,84 € a zostáva jej na doplatenie\nsuma vo výške 24.068,47 €. Žalobkyňa je presvedčená, že jej vznikla skutočná škoda vo výške 24.068,47\n€ s príslušenstvom, ktorá spočíva v sume určenej na doplatenie jej odmeny ako správkyne konkurznej\npodstaty, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 46-24 K 269/98-469, zo dňa 7.4.2006, o schválení konečnej správy o speňažení majetku podstaty,\nktorým sa vyvolala nevymožiteľnosť pohľadávky, v spojení s nezákonným rozvrhovým uznesením,\npodľa ktorého boli rozdelené všetky finančné prostriedky, nachádzajúce sa v konkurznej podstate,\nešte pred zrušením predmetného nezákonného rozhodnutia o schválení konečnej správy rozhodnutím\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n1.2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Vzniesla hmotnoprávnu námietku premlčania, keďže mala\nvedomosť, že žiadosť o predbežné prerokovanie jej bola doručená dňa 18.2.2013. Oznámenie o\nvýsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody bolo žalobkyni doručené dňa 21.8.2013\n(preto v období predbežného prerokovania, presnejšie v období nasledujúcich šiestich mesiacov po\npodaní žiadosti o predbežné prerokovanie, čiže od 18.2.2013 do 18.8.2013, premlčacia lehota spočívala)\na žaloba bola podaná na súd až dňa 4.12.2014. Žalovaná poukázala na to, že nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.2011, najneskôr k tomuto dňu došlo k\noznámeniu, resp. doručeniu predmetného nálezu žalobkyni. Subjektívna trojročná premlčacia lehota\nzačala plynúť najneskôr odo dňa 6.4.2011 a k jej uplynutiu došlo 6.10.2014. Ak by aj nebol uvedený\nnárok premlčaný ešte pred podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, stalo\nsa tak nepochybne v období od 18.8.2013 do 4.12.2014 (čiže od uplynutia šiestich mesiacov po doručení\nžiadosti o predbežné prerokovanie do dňa podania žaloby na súd).\nK podaniu žaloby došlo\naž dňom 4.12.2014, teda v čase, kedy bol tento nárok v dôsledku uplynutia trojročnej premlčacej doby\nuž premlčaný. Vo vzťahu k uplatňovanej náhrade škody žalovaná argumentovala, že v zmysle ustálenej\njudikatúry majetkovú ujmu žalobkyne nie je možné kvalifikovať ako škodu v zmysle zákona č. 514/2003\nZ. z. Ak má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla,\na preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu. Kým žalobkyňa má pohľadávku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa\nvydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ňou zavinená, napr. nepodaním návrhu riadne\na včas), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa osobitného právneho\npredpisu, a to existencia samotnej škody. Žalobkyňa nepreukázala, že by sa uvedeného nároku na\nvydanie bezdôvodného obohatenia riadne a včas domáhala, a že by takéto uplatnenie bolo neúspešné.\n1.3. Žalobkyňa, reagujúc na vyjadrenie žalovanej považovala záver o premlčaní za chybný, keďže nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky nezrušil rozhodnutie konkurzného súdu zo dňa 7.4.2006, ani\nrozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 23.5.2006, lebo inštančný postup ústavného súdu sa zameral\nlen na zrušenie dovolacieho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, proti ktorému bola\nsťažnosť podaná a rozhodnutie, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo V\n\n4/2011, zo dňa 28.7.2011, jej bolo doručené dňa 3.10.2011. Preto žalovaným uplatnený spôsob aplikácie\n§ 19 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z. z. v tom „Ak je podmienkou na uplatnenia\npráva zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia\n(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie“, je nesprávny.\nÚčinky neodňalo rozhodnutie ústavného súdu ale nové dovolacie rozhodnutie a následne\nv\nintenciách tohto rozhodnutia boli nanovo upravené jej práva na odmenu v konkrétnej výške vzniknutej\nškody a až toto rozhodnutie znamenalo zmenu právoplatného rozhodnutia (§ 19 ods. 1 zákona).\nNámietku prekážky nároku na bezdôvodné obohatenie taktiež považovala za nedôvodnú. Uviedla, že\nvzťah z potencionálneho bezdôvodného obohatenia je vzťahom medzi konkurznými veriteľmi a úpadcom\na po zrušení konkurzu nemala žiadny právny dôvod (oprávnenie) zaoberať sa otázkou bezdôvodného\nobohatenia vo vzťahu ku konkurzným veriteľom, ak dostali v rozvrhu viac ako by mali dostať. Ak dostali\nviac, ide o typický prípad bezdôvodného obohatenia, ktorým bolo plnenie na základe právneho dôvodu,\nktorý odpadol\na to z dôvodu zrušenia konštitutívneho rozhodnutia, na ktorého základe\nbolo plnené. Oprávnenie žalobkyne uplatňovať takýto nárok je neopodstatnené, vzhľadom na zrušenie\nkonkurzu. Tiež, podľa žalobkyne, treba brať do úvahy, že úpadca, ktorý jediný mohol po zrušení konkurzu\nvymáhať prípadné nároky bezdôvodného obohatenia, zanikol výmazom ex offo z obchodného registra\ndňom 28.8.2012.\n1.4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že uznesením\nč. k. 46-24\nK 269/98-98, zo dňa 19.7.2000, Krajský súd v Banskej Bystrici vyhlásil konkurz na spoločnosť AVENA,\ndružstvo agroslužieb, Horná 67, 974 01 Banská Bystrica, IČO:\n34 122 249 a za\nsprávcu konkurznej podstaty ustanovil žalobkyňu. Uznesením č. k.\n46-24\nK 269/98-469, zo dňa 7.4.2006, Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci vyhláseného konkurzu\nna majetok úpadcu schválil konečnú správu o speňažení majetku podstaty v rozsahu cit.: „ I. Celkové\npríjmy podstaty predstavujú sumu 10.623.612,- Sk. Z toho suma získaná speňažením konkurznej\npodstaty 2.576.641,80 Sk, výťažok z prerušených exekučných konám 5.094.751,- Sk, peniaze na účte\na v pokladni ku dňu vyhlásenia konkurzu 364.708,72 Sk, iné príjmy 2.587.510,50 Sk. II. Pohľadávky\nproti podstate - náklady na správu a udržiavanie konkurznej podstaty vrátane súdneho poplatku za\nkonkurzné konanie predstavujú čiastku 2.127.526,- Sk. III. Odmenu správkyne konkurznej podstaty\nurčuje\nv celkovej výške 461.523,- Sk. IV. Suma určená na rozdelenie konkurzných veriteľov\npredstavuje čiastku 8.033.873,- Sk. Z toho výťažok určený pre oddeleného veriteľa predstavuje čiastku\n1.755.998,- Sk.“ Súd nepriznal žalobkyni: a) časť odmeny predstavujúcej 10 %\nz výťažku z\nprerušených exekučných konaní vrátane úroku z omeškania s oneskoreným vydaním výťažku; b) a ani\nzvýšenie odmeny o daň z pridanej hodnoty i napriek tomu, že žalobkyňa bola platiteľom dane z pridanej\nhodnoty. Na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7.4.2006\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd napadnuté uznesenie zo dňa 7.4.2006, č. k. 46-24\nK 269/98-469, uznesením č. k. 6 Obo 142/2006, zo dňa 23.5.2006, potvrdil. Následne Krajský súd v\nBanskej Bystrici vydal rozvrhové uznesenie č. k. 46-24 K 269/98-522, zo dňa 16.10.2006, právoplatné\ndňa 25.11.2006, v spojení s uznesením č. k. 46-24 K 269/98-533, zo dňa 25.11.2006, právoplatným dňa\n5.12.2006, na základe ktorého žalobkyňa, ako správca konkurznej podstaty, vyplatila všetky pohľadávky\nproti podstate a pohľadávky konkurzných veriteľov, čím boli rozdelené všetky finančné prostriedky\ntvoriace konkurznú podstatu. Po splnení rozvrhového uznesenia žalobkyňou ako správcom konkurznej\npodstaty Krajský súd v Banskej Bystrici vydal uznesenie č. k. 46-24 K 269/98-563, zo dňa 12.1.2007,\nprávoplatné dňa 22.2.2007, ktorým rozhodol cit.: „Konkurz na úpadcu AVENA, družstvo agroslužieb,\nHorná 67, Banská Bystrica zrušuje. Advokátku P., so sídlom Správcovskej kancelárie, Lazovná č. 18,\nBanská Bystrica zbavuje funkcie správkyne konkurznej podstaty.“ Žalobkyňa dňa 12.10.2006 podala\nGenerálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky podnet na mimoriadne dovolanie, na základe ktorého\ndňa 21.3.2007 generálny prokurátor podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie.\nO tomto rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. 1 M Obdo V 6/2007-583, zo\ndňa 26.10.2009, tak, že mimoriadne dovolanie zamietol. Na základe sťažnosti žalobkyne podanej na\nÚstavnom súde Slovenskej republiky pre porušenie základných práv Ústavný súd Slovenskej republiky\nnálezom III. ÚS 243/2010-28, zo dňa 26.1.2011, rozhodol cit.: „1. Základné právo JUDr. L. V., správkyne\nkonkurznej podstaty AVENA, družstvo agroslužieb, vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz\n26.októbra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 M Obdo V 6/2007 porušené boli. 2. Uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 M Obdo V\n6/2007, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle nálezu\nč. k. III. ÚS 243/2010-28, Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.1.2011, uznesením č. 1 M\nObdoV 4/2011, zo dňa 28.7.2011, rozhodol cit.: „Napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky z 23. mája 2006 č. k.\n6 Obo 142/2006-483 a uznesenie Krajského súdu v\nBanskej Bystrici zo 7. apríla 2006 č. k.\n46-24 K 269/98-469, zrušuje a vracia súdu prvého stupňa\nna ďalšie konanie“. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 46-24 K 269/98-Že-637, zo\ndňa 4.10.2012, právoplatným dňa 20.11.2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 46-24 K 269/98Že-642, zo dňa 7.11.2012, právoplatným dňa 27.11.2012, rozhodol v ods. 4 o odmene žalobcu tak, že\ncit.: „Konkurzná odmena je 39.388,22 Eur, z toho správkyni bol vyplatený preddavok 5.974,91 Eur, z\nrozvrhu 9.344,84 Eur a zostáva jej na doplatenie suma 24.068,47 Eur.“\nZ internetového\nvýpisu Obchodného registra Okresného súdu v Banskej Bystrici vyplýva, že právnická osoba úpadca\nAVENA, družstvo agroslužieb, Horná 67, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 34 122 249, zanikla výmazom\nex offo z obchodného registra dňom 28.8.2012.\n1.5. Keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania v zmysle § 19 ods. 1 zákona\nč.\n514/2003 Z. z., súd prvej inštancie sa v prvom rade vysporiadal s touto námietkou. Konštatoval, že v\nkonaní bolo nesporné, že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 243/2010-28, zo dňa\n26.1.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.2011, bol žalobkyni doručený dňa 6.4.2011. Žiadosť o\npredbežné prerokovanie bola žalovanej doručená dňa 18.2.2013. Oznámenie o výsledku predbežného\nprerokovania nároku bolo žalobkyni doručené dňa 21.8.2013. Ústavný súd zrušil dovolacie rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, proti ktorému bola ústavná sťažnosť podaná, pričom dovolacie\nrozhodnutie, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo V 4/2011, zo dňa\n28.7.2011, bolo žalobkyni doručené dňa 3.10.2011. Súd prvej inštancie sa stotožnil\ns\nargumentáciou žalobkyne, že § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné vykladať tak, že ak je\npodmienkou na uplatnenia práva zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia\nlehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné\nrozhodnutie, ale takéto zrušenie alebo zmena sa musí vzťahovať na to alebo na tie rozhodnutia,\nktoré spôsobili konkrétne porušenie zákona a z ktorých vyplýva porušenie práv žalobkyne na odmenu.\nNálezom ústavného súdu nebolo zrušené rozhodnutie konkurzného súdu, ktoré žalobkyni v rozpore\nso zákonom nepriznalo odmenu v spojení\ns rozhodnutím odvolacieho\nsúdu, ktorým sa tento nezákonný akt stal právoplatný. Nemožno spájať plynutie premlčacej doby\nod nálezu ústavného súdu, keďže ten zrušil dovolacie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, proti ktorému bola sťažnosť podaná, toto však nemalo žiadny vplyv na právoplatnosť a\nvykonateľnosť rozhodnutia konkurzného súdu, ktorého účinky neodňalo rozhodnutie ústavného súdu,\nale nové dovolacie rozhodnutie\na následne v intenciách tohto rozhodnutia boli\nnanovo upravené práva žalobkyne na odmenu\nv konkrétnej výške vzniknutej škody a až toto\nrozhodnutie znamenalo doručenie právoplatného rozhodnutia podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.\nz. V konaní bolo nesporné, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 46-24 K 269/98-Že-637,\nzo dňa 4.10.2012, právoplatným dňa 20.11.2012, v spojení s opravným uznesením č.k. 46-24K 269/98Že-642, zo dňa 7.11.2012, právoplatným dňa 27.11.2012, rozhodol v ods. 4 o odmene žalobkyne tak,\nže cit.: „Konkurzná odmena je 39.388,22 Eur, z toho správkyni bol vyplatený preddavok 5.974,91 Eur, z\nrozvrhu 9.344,84 Eur a zostáva jej na doplatenie suma 24.068,47 Eur.“ Z tohto rozhodnutia jednoznačne\nvyplýva, že žalobkyňa sa o výške škody mohla dozvedieť najskôr\nv novembri 2012,\npričom žaloba bola na súd podaná 4.12.2014, čiže v rámci zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej\ndoby. Námietku premlčania žalovanej súd prvej inštancie preto vyhodnotil ako nedôvodnú.\n1.6. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že existencia nezákonného rozhodnutia v konaní\nsporná nebola, preto sa bližšie nezaoberal tým, či existuje nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny\núradný postup, ktorý by nárok na náhradu škody voči štátu zakladal. Ďalej uviedol, že druhou\npodmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku škody a\njej výšky. K námietke žalovanej, v zmysle ktorej by nárok na náhradu škody od štátu mohol byť úspešne\nuplatnený iba vtedy, ak by bolo zo strany žalobkyne preukázané, že sa bezúspešne domáhala vydania\nbezdôvodného obohatenia konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že rozvrhové uznesenie, č. k.\n46-24 K 269/98-522, zo dňa 16.10.2006, v spojení s opravným uznesením č. k.\n46-24\nK 269/98-533, zo dňa 26.10.2006, na základe ktorého žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty\nvyplatila všetky pohľadávky proti podstate a pohľadávky konkurzných veriteľov, čím boli rozdelené\nvšetky finančné prostriedky tvoriace konkurznú podstatu, je právoplatné a nikdy nebolo zrušené. Obrana\nžalovanej, že konkurzní veritelia, ktorí obdržali podľa rozvrhového uznesenia finančné prostriedky z\nrozdelenej konkurznej podstaty a mali takto získať bezdôvodného obohatenie, a to na tej skutkovej\npodstate, že odpadol dôvod, na základe ktorého sa plnilo, nemohla obstáť, keďže len vtedy by sa ocitli\nkonkurzní veritelia, ktorým bolo na základe rozvrhového uznesenia plnené, v postavení osôb, ktoré sa\nbezdôvodného obohatili, keby takého rozvrhové uznesenie bolo zrušené. Na základe uvedeného dospel\nsúd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa sa nemohla dožadovať od veriteľov vrátenia sumy žalovanej\n\nv tomto konaní, titulom bezdôvodného obohatenia, keďže títo sa bezdôvodne neobohatili. Podľa názoru\nsúdu prvej inštancie tak k vzniku škody došlo, pričom jej výška v konaní sporná nebola.\n1.7. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným\nrozhodnutím a vznikom škody. Konštatoval, že bolo nesporné, že medzi vydaním rozhodnutia o\nschválení konečnej správy a vznikom škody bolo vydané rozvrhové uznesenie Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 46-24 K 269/98-522, zo dňa 16.10.2006, na základe ktorého došlo nielen k uspokojeniu\nkonkurzných veriteľov, ale aj k vyplateniu odmeny správkyne konkurznej podstaty. Podkladom pre\nvyplatenie odmeny teda bolo primárne rozvrhové uznesenie, nie uznesenie o schválení konečnej\nsprávy. Príčinou vzniku škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím, môže byť len také nezákonné\nrozhodnutie, bez ktorého by škodlivý následok nevznikol. Rozvrhové uznesenie súdu č. k. 46-24 K\n269/98-522, zo dňa 16.10.2006 však doposiaľ nebolo zmenené ani zrušené pre svoju nezákonnosť.\nŽalobkyňa, hoci mala postavenie účastníka konania s možnosťou podať proti tomuto rozhodnutiu\nodvolanie, túto nevyužila, ak však chcela dosiahnuť zmenu stavu, bolo nevyhnutné, aby sa domáhala aj\nzrušenia rozvrhového uznesenia, keďže k vyplateniu odmeny došlo práve na základe nadobudnutia jeho\nprávoplatnosti a vykonateľnosti. V dôsledku toho, že žalobkyňa aktívne nevyužila všetky jej dostupné\nprocesné možnosti (odvolanie, ktoré nevyužila, návrh na prerušenie konania, ktorými mohla zvrátiť\nvzniknutú situáciu, keďže ak by došlo k podaniu riadneho opravného prostriedku proti rozvrhovému\nuzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46-24 K 269/98-522, zo dňa 16.10.2006, ktoré\nžalobkyňa ako veriteľka proti podstate mohla podať spolu s návrhom na prerušenie odvolacieho\nkonania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, do času kým sa nerozhodne\no podaných mimoriadnych prostriedkoch, mala by žalobkyňa reálnu možnosť zabrániť nadobudnutiu\nprávoplatnosti a vykonateľnosti rozvrhového uznesenia a oddialiť tak aj samotný rozvrh speňaženého\nmajetku. Následne po opätovnom vydaní rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46-24\nK 269/98-Že-637, zo dňa 4.10.2012, o schválení konečnej správy, by odvolací súd mohol vyhovieť\nodvolaniu žalobkyne a zrušiť rozvrhové uznesenie č. k.\n46-24 K 269/98-522, zo dňa\n16.10.2006, vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie o rozvrhu vydať podľa novej správne schválenej\nkonečnej správy. Takýmto postupom by žalobkyňa mohla mať reálnu možnosť dosiahnuť vyplatenie\nsvojej odmeny, pričom, aj keby žalobkyňa nebola úspešná s podaním odvolania spolu s návrhom na\nprerušenie konania, využitie riadneho opravného prostriedku by jej umožnilo podať aj proti rozvrhovému\nuzneseniu mimoriadny opravný prostriedok spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia),\nsa aj napriek vydaniu nového rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46-24 K 269/98Že-637, zo dňa 4.10.2012, o schválení konečnej správy, tento počin stal pre žalobkyňu bezvýznamný.\nSúd na základe uvedeného dospel k záveru, že uplatnená škoda (v podobe nevyplatenej odmeny)\nnevznikla v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s označeným rozhodnutím Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 46-24 K 269/98-469, zo dňa 7.4.2006, o schválení konečnej správy, keďže\ndo deja vstúpila iná, pre vznik škody rozhodujúca skutočnosť, a to\nv podobe\nvydania rozvrhového uznesenia, na základe ktorého došlo k vyplateniu odmeny, pričom voči tomuto\nrozhodnutiu žalobkyňa nepodala odvolanie, rovnako ako proti uzneseniu o zrušení konkurzu. Žalobkyni,\nktorá nevyužila všetky dostupné prostriedky na dosiahnutie ochrany svojich práv (aj napriek tomu,\nže sa aktívne pokúšala pôvodné rozhodnutie o odmene správcu zmeniť, a to aj formou ústavnej\nsťažnosti, pričom ak považovala výšku svojej odmeny za spornú, mohla navrhnúť konkurznému súdu\nrozdelenie výťažku zo speňaženej konkurznej podstaty tak, že sporná suma, týkajúca sa odmeny\nsprávcu konkurznej podstaty, by sa nerozdelila až do rozhodnutia ústavného súdu) vznikla škoda, no v\nnie v príčinnej súvislosti\ns konaním žalovanej, ale v dôsledku jej činnosti, resp. nečinnosti,\nspočívajúcej v nevyužití opravných prostriedkov, resp. naopak nepoužití postupov majúcich potenciál\npredchádzať vzniknutej škode (iniciovanie čiastkového rozvrhového uznesenia). Preto, podľa záverov\nsúdu prvej inštancie, neexistuje priama, bezprostredná a ničím neprerušená príčinná súvislosť medzi\nnezákonným rozhodnutím a uplatnenou škodou. Argument žalobkyne o tom, že podanie odvolania voči\nrozvrhovému uzneseniu by nemalo žiaden význam, nepovažoval súd prvej inštancie za presvedčivé,\nkeďže v takto špecifickej situácii nemožno bez ďalšieho dospieť\nk záveru, že odvolací súd by dôvody\nžalobkyne vo svojom rozhodnutí nijako nezohľadnil. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že ak žalobkyňa\nmala záujem na tom, aby sa jej odmena vyplatila v požadovanej výške, bolo primárne v jej záujme, aby\nnedošlo k rozdeleniu výťažku, keďže ako správkyňa konkurznej podstaty bezpochyby musela vedieť, aký\ndosah správoplatnenie tohto rozhodnutia i rozhodnutia, ktorým bol konkurz zrušený, môže následne mať\nna uplatnenie jej nárokov voči ostatným konkurzným veriteľom (ich priame poškodenie ako účastníkov\nkonkurzného konania). Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pri preukázaní\nexistencie priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi označeným nezákonným rozhodnutím\n\na uplatnenou náhradou škody, čím neboli kumulatívne naplnené všetky predpoklady potrebné pre\npriznanie požadovaného nároku.\n1.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že plne úspešnej žalovanej nepriznal nárok na\nnáhradu trov konania, keďže jej v konaní žiadne trovy konania nevznikli.\n2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podala v zákonnej lehote odvolanie\nžalobkyňa dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam pri posudzovaní príčinnej súvislosti a následne rozhodol nesprávne, keď vychádzal\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu navrhla, aby rozhodnutie súdu prvej\ninštancie zmenil, jej žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal jej nárok na náhradu trov prvoinštančného\na odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zotrvala v argumentácii, že príčinou vzniku škody v\nprejednávanom prípade bolo vydanie nezákonného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici\no schválení konečnej správy a odmene správcu, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok.\nZodpovedným subjektom je tak Krajský súd\nv Banskej Bystrici, ktorý nezákonné\nrozhodnutie vydal, keďže žalobkyni nepriznal dve samostatné zložky správcovskej odmeny, ktoré jej\npriznať mal. Príčinou, v súlade\ns osobitnou úpravou tejto zodpovednosti, je\npodľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nezákonné rozhodnutie (existencia ktorého je preukázaná) v\nspojení s kvalifikovanou podmienkou jeho zrušenia alebo zmeny pre nezákonnosť, ak poškodený podal\nproti tomuto nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok (žalobkyňa ako správkyňa odvolanie\npodala). Odvolateľka ďalej poukázala, rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie, na vzťah medzi\nrozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7.4.2006, č. k.\n46-24\nK 269/98- 469, o schválení konečnej správy a odmene správkyne a rozvrhovým uznesením Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.10.2006, č. k. 46-24 K 269/98-522. Prvé rozhodnutie o konečnej správe\na odmene správkyne vo vzťahu k odmene je konštitutívnym rozhodnutím o jej definitívnej výške, nerieši\notázku spôsobu a rozsahu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov; o tom rozhoduje konkurzný\nsúd\nv rozvrhovom uznesení. V tomto smere poukázala na konštantnú judikatúru (Sbírka\nsoudných rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu České republiky č. 10/2017 pod č. 134, strana\n1016, tiež Nejvyššího soudu České republiky Soudní judikatura č. 11/2007 pod č. 170 a iné). Uviedla, že\nrozvrh podľa judikatúry (v zmysle konečného rozvrhu) patrí k záverečným úkonom konkurzného konania\npri jeho normálnom priebehu, ak dôjde k jeho realizácii, konkurz sa zrušuje. Rozvrhovým uznesením sa\nkonkurz nenariaďuje, ale sa vykonáva. Predpokladom takéhoto výkonu je ale právoplatné a vykonateľné\nrozhodnutie o konečnej správe a odmene správkyne. Preto podstata prieskumu správnosti rozvrhového\nuznesenia voči konkurzným veriteľom tkvie len v posúdení, či podľa pravidiel určených Zákonom o\nkonkurze a vyrovnaní bude rozvrhnutý výťažok zo speňaženia (Najvyšší súd Českej republiky sp.\nzn.\n29 Cdo 2106/2010). Ak nadobudne právoplatnosť uznesenie o\nschválení konečnej správy\na odmene správkyne, ide o „res iudicata“ (definitívne určený\nhmotnoprávny vzťah), je zásadne vylúčené, aby sa súdy problematikou, ktorá sa týka konečnej správy a\nodmeny správkyne neskoršie v konkurze zaoberali, napr. pri vydaní rozvrhového uznesenia, či pri vydaní\nuznesenia o zrušení konkurzu. Námietkami, ktoré by mali zaznieť pri prejednaní a schválení konečnej\nsprávy a odmene správcu sa súd v rozvrhovom uznesení už nezaoberá, resp. nesmie zaoberať (napr.\nuznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Odo 777/2002, zo dňa 23.10.2003, uverejnené\npod č. 48/2004 v Sbírke rozhodnutí občanskoprávních alebo uznesenie Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 29 Cdo 1750/2008, zo dňa 10.12.2008, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky\nsp. zn. 29 Cdo 4838/2008, zo dňa 17.2.2010 - poznámka odvolateľky: rozhodnutia vychádzali z pôvodne\nspoločného zákona Českej a Slovenskej republiky o konkurze a vyrovnaní). Odvolateľka poukázala na\nto, že žalovaná sa obmedzila len na tvrdenie o absencii príčinnej súvislosti, ktoré ničím neodôvodnila.\nVytýkala súdu prvej inštancie, že sa s jej argumentáciou riadne nevysporiadal, pričom v jeho posúdení\nide o odklon od ustálenej rozhodovacej praxe. Odvolateľka dôvodila, že príčinou vzniku škody môže\nbyť len také rozhodnutie, ktoré bolo ako nezákonné zrušené. Poukázala na to, že rozvrhové uznesenie\nzrušené nebolo a ani nemohlo byť, keďže bolo naviazané na rozhodnutie o schválení konečnej správy a\nodmeny správkyne a toto rozvrhové uznesenie ho len vykonávalo. Preto rozvrhové uznesenie nemohlo\nnikdy rozvrhnúť inú výšku odmeny, aká bola určená\nv právoplatnom rozhodnutí o\nschválení konečnej správy a odmene správkyne. Poukázala aj na časovú súvislosť, keď rozhodnutie o\nvýške odmeny správkyne bolo právoplatné 14.6.2006, keďže po vydaní prvostupňového rozhodnutia zo\ndňa 7.4.2006 na odvolanie žalobkyne rozhodol odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím\nč. k. 6 Obo 142/2006, zo dňa 23.5.2006, právoplatným dňa 14.6.2006. Na toto rozhodnutie nadväzovalo\nrozvrhové uznesenie č. k. 46-24 K 269/98-522, zo dňa 16.10.2006. Z uvedeného plynie ten záver,\nže príčinou vzniku škody nebolo rozvrhové uznesenie, lebo toto výšku odmeny nestanovovalo, ale\n\nprávoplatnú odmenu len vykonalo (podľa zákonných pravidiel ju rozdeľovalo). Ďalším dôvodom, prečo\nrozvrhové uznesenie nemohlo byť príčinou vzniku škody je, že príčinou mohlo byť len také rozhodnutie,\nktoré definitívne určilo výšku odmeny a bolo zrušené\na zmenené a takýmto\nbolo rozhodnutie o schválení konečnej správy a výške odmeny správkyne. Poukazujúc na uvedenú\nargumentáciu odvolateľka nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že nevyužila všetky procesné\nmožnosti a nepodala proti rozvrhovému uznesenie odvolanie. Dôvodila nemožnosťou podať odvolanie\npre neexistenciu dôvodov smerujúcich k zmene rozvrhu. K prípadnému návrhu na prerušenie konania\npoukázala na to, že prerušenie konania (podľa pôvodného právneho stavu) by formálne prichádzalo\ndo úvahy len z dôvodu podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši\notázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo, ak súd dal na takéto konanie podnet. Ide o\nfakultatívny dôvod prerušenia konania, prihliadajúc na hospodárnosť, ide skôr o výnimku ako pravidlo.\nUviedla, že uvedené ustanovenie o prerušení konania rieši len také prípady, keď ide o otázku, ktorá\npatrí do právomoci iného orgánu, resp. ide o predbežnú otázku, ktorú si súd pre svoje rozhodnutie\nmôže podľa § 135 ods. 2 O.s.p. posúdiť sám. V tejto súvislosti dôvodila, že výška odmeny správcu\nnezáležala na rozhodnutí iného orgánu a nešlo o predbežnú otázku. Výška odmeny správcu bola určená\nkonštitutívne s účinkami „res iudicata“ a stanovená\nv právoplatnom rozhodnutí\nsúdu, ktoré bolo podrobené aj prieskumu odvolacieho (aj dovolacieho) Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky. Odvolateľka tiež poukázala na to, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nie\nje konaním návrhovým, ale konkurzný súd, ktorý vydal rozvrh, majúc vedomosť o námietkach žalobkyne\no vecnej nesprávnosti rozhodnutia o výške odmeny správkyne, sám konanie neprerušil. Pokiaľ ide o\núvahu súdu prvej inštancie, že žalobkyňa mohla navrhnúť konkurznému súdu rozdelenie výťažku zo\nspeňaženej konkurznej podstaty tak, že sporná suma týkajúca sa odmeny by sa nerozdelila až do\nrozhodnutia ústavného súdu, odvolateľka dôvodila, že konkurzný súd mal\nk dispozícii riadne\nprávoplatné rozhodnutie o výške odmeny správkyne a jeho ignorovanie\nv rozvrhovom\nkonaní nemalo právny základ.\n3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.\n4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§ 470\nods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania\na\ndospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods 1 písm. c/ C.s.p.). Konštatoval, že\nrozhodujúcim bolo v odvolacom konaní posúdenie vzájomného vzťahu medzi uznesením o schválení\nkonečnej správy a rozvrhovým uznesením. S poukazom na § 206 b\nods. 1 zákona č.\n7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 29 ods. 1,\nods. 2, ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní účinného v čase začatia konkurzného\nkonania (ďalej len „zákon č. 328/1991 Zb.“), § 30 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. konštatoval, že\nsprávca je povinný predložiť súdu konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny\na výdavkov, súd je povinný konečnú správu preskúmať a následne prejednať a rozhodnúť o nej, a\nto uznesením. Proti takémuto uzneseniu je prípustné odvolanie, v odvolacom konaní súd preskúma,\nči bol dodržaný zákonom vyžadovaný postup. Odvolací súd sa stotožnil s námietkami odvolateľky\n(podporenými poukazom na súdne rozhodnutia, vychádzajúce z pôvodne spoločného zákona Českej\na Slovenskej republiky o konkurze a vyrovnaní), podľa ktorých, ak nadobudne právoplatnosť uznesenie\no schválení konečnej správy a odmene správkyne, ide o „res iudicata“ a je zásadne vylúčené, aby\nsa súdy problematikou, ktorá sa týka konečnej správy a odmeny správkyne neskoršie v konkurze\nzaoberali, a to prípadne aj v rozvrhovom uznesení. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.2.2008,\nsp. zn. 3 Obo 19/2008, podľa\nktorého „Rozvrhové uznesenie slúži k rozvrhnutiu výťažku konkurzu, t. j. najmä výťažku speňaženia\nkonkurznej podstaty podľa pravidiel vyjadrených\nv § 32 zák. č. 328/1991 Zb., ktorým sa\ntento konkurz spravuje, pričom schválená konečná správa vrátane vyúčtovania a upravený zoznam\nsú základnými podkladmi, z ktorých súd pri preskúmaní vecnej správnosti na rozvrh a pri vydaní\nrozvrhového uznesenia vychádza. Rozvrhovým uznesením súd rozhoduje o výťažku, stanovuje v ňom\nčiastky, ktoré budú veriteľom pohľadávok proti podstate, ostatným konkurzným veriteľom a prípadne\nsprávcovi, vyplatené. Rozvrhové uznesenie teda nasleduje až po tých štádiách konkurzu, ktoré slúžia\nako ku zisteniu konkurzných pohľadávok, tak k preskúmaniu správnosti postupu správcu pri vykonávaní\nsúpisu podstaty, teda majetku, ktorý do konkurznej podstaty patrí, ako i pri speňažovaní podstaty a pri\nvynaložení prostriedkov z konkurznej podstaty. Keďže odvolateľ proti konečnej správe o speňažovaní\nmajetku, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozvrhového uznesenia nenamietal, uznesenie\n\no schválení konečnej správy spolu\ns vyúčtovaním odmeny\na náhrady hotových výdavkoch správcu nadobudlo právoplatnosť 13.12.2007, nemôže sa preto už\npri rozhodnutí o rozvrhu s úspechom dovolávať nesprávnosti postupu pri speňažovaní majetku z\npodstaty.“ Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutím spĺňajúcim znaky rozhodnutia podľa § 6\nods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici o schválení konečnej\nsprávy o speňažení majetku podstaty a odmene správcu zo dňa 7.4.2006, č. k. 46-24 K 269/98-469.\nI keď je pravdou, že odmena bola žalobkyni ako správkyni konkurznej podstaty vyplatená na základe\nrozvrhového uznesenia, rozhodujúcim, pokiaľ ide o určenie výšky odmeny správkyne konkurznej\npodstaty je uznesenie o schválení konečnej správy o speňažení majetku podstaty a odmene správcu.\nOdvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v prejednávanom prípade\nuplatnená škoda nevznikla v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s označeným rozhodnutím\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46-24K 269/98-469, zo dňa 7.4.2006, o schválení konečnej\nsprávy, keďže do deja vstúpila iná, pre vznik škody rozhodujúca skutočnosť, a to\nv podobe\nvydania rozvrhového uznesenia, na základe ktorého došlo k vyplateniu odmeny, pričom voči tomuto\nrozhodnutiu žalobkyňa nepodala odvolanie. Odvolací súd mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie\nspočíva na nesprávnom posúdení veci, žalobkyňa preto opodstatnene uplatnila odvolacie dôvody podľa\n§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil\n(§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uložil súdu prvej\ninštancie opätovne posúdiť vecnú opodstatnenosť žalobkyňou uplatňovaného nároku na náhradu škody,\nrešpektujúc vyslovený záväzný právny názor odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) v otázke príčinnej\nsúvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody ako zákonnej podmienky zodpovednosti\nžalovaného za škodu, ako aj otázku vzniku škody spôsobenej žalobkyni a jej výšky, vykonať prípadne\ndokazovanie navrhnuté stranami sporu, následne riadne vyhodnotiť vykonané dokazovanie, ustáliť\nskutkový a právny stav, opätovne rozhodnúť v merite veci a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť v súlade\ns § 220 ods. 2 C.s.p.\n5.1. Rozsudkom č. k. 15 C 213/2014-185, zo dňa 28.10.2022 (v poradí druhým), súd prvej inštancie\nvyhovel žalobe a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 24.068,47 €\ns 9,25 % ročným\núrokom z omeškania od 21.8.2013 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok\nI.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Rozhodnutie právne\nodôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3,\n§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.\n5.2. Pokaľ ide o vecné odôvodnenie uviedol, že existencia nezákonného rozhodnutia\nv\nkonaní sporná nebola.\n5.3. K otázke škody uviedol, že škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného\na je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku\npoškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na\npredvídateľný sled vecí. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že rozvrhové uznesenie č. k. 46-24\nK 269/98-522, zo dňa 16.10.2006, v spojení s opravným uznesením č. k. 46-24 K 269/98-533, zo\ndňa 26.10.2006, na základe ktorého žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty vyplatila všetky\npohľadávky proti podstate a pohľadávky konkurzných veriteľov, čím boli rozdelené všetky finančné\nprostriedky tvoriace konkurznú podstatu, je právoplatné a nikdy nebolo zrušené. Dôvodil, že obrana\nžalovanej, že konkurzní veritelia, ktorí obdržali podľa rozvrhového uznesenia finančné prostriedky z\nrozdelenej konkurznej podstaty a mali takto získať bezdôvodného obohatenie na tej skutkovej podstate,\nže odpadol dôvod, na základe ktorého sa plnilo, nemohla vo svetle tejto skutočnosti, teda existencie\nprávoplatného rozvrhového uznesenia obstáť. Len vtedy by sa ocitli konkurzní veritelia, ktorým bolo\nna základe rozvrhového uznesenia plnené, v postavení osôb, ktoré sa bezdôvodne obohatili, keby\nrozvrhové uznesenie bolo zrušené. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa nemohla dožadovať od\nveriteľov vrátenia sumy žalovanej v tomto konaní, z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko títo sa\nbezdôvodne neobohatili. Vzhľadom na tieto skutočnosti, podľa súdu prvej inštancie, k vzniku škody\ndošlo, pričom jej výška v konaní sporná nebola.\n5.4.1. V otázke príčinnej súvislosti, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, súd prvej inštancie\nkonštatoval, že uplatnená škoda (v podobe nevyplatenej odmeny) vznikla v priamej a bezprostrednej\npríčinnej súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46-24 K 269/98-469, zo dňa\n7.4.2006, o schválení konečnej správy, ktoré bolo zrušené na základe nálezu ústavného súdu (č. k.\nIII. ÚS 243/2010-28, zo dňa 26.1.2011) pre nezákonnosť. Na základe nezákonného rozhodnutia bolo\nvydané rozvrhové uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46-24 K 269/98-522, zo dňa\n16.10.2006, právoplatné dňa 25.11.2006, v spojení s uznesením č. k. 46-24 K 269/98, zo 26.10.2006,\n\nprávoplatným dňa 5.12.2006, na základe ktorého došlo nielen k uspokojeniu konkurzných veriteľov,\nale aj\nk vyplateniu odmeny správkyne konkurznej podstaty. Podkladom pre\nvyplatenie odmeny teda bolo primárne rozvrhové uznesenie, nie uznesenie o schválení konečnej správy.\nSúd prvej inštancie konštatoval, že je nesporné, že odmena bola žalobkyni ako správkyni konkurznej\npodstaty vyplatená na základe rozvrhového uznesenia, rozhodujúcim, pokiaľ ide o určenie výšky odmeny\nsprávkyne konkurznej podstaty, je uznesenie o schválení konečnej správy\no\nspeňažení majetku podstaty a odmene správcu. Ďalej konštatoval, že v konaní bolo nesporné, že\nkonkurzná odmena bola 39.388,22 €, z toho správkyni bol vyplatený preddavok vo výške 5.974,91\n€, z rozvrhu bolo vyplatených 9.344,84 € a zostáva na doplatenie suma 24.068,47 € (predmet sporu).\nPodľa názoru súdu uplatnená výška škody, ktorú si uplatnila žalobkyňa\nv konaní\nnie je sporná a vznikla v priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím\na ujmou. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že nezákonné rozhodnutie\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n46-24 K 269/98469, zo dňa 7.4.2006, o schválení konečnej správy o speňažení majetku podstaty a odmeny správcu\nvyvolalo následok a to nedobytnosť pohľadávky - časti odmeny žalobkyne ako správcu konkurznej\npodstaty v spojení s nezákonným rozvrhovým uznesením, podľa ktorého boli rozdelené všetky finančné\nprostriedky nachádzajúce sa v konkurznej podstate ešte pred rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vydaným na základe nálezu ústavného súdu. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyni\nbola nezákonným rozhodnutím súdu, ako orgánu verejnej moci, spôsobená skutočná škoda vo\nvýške 24.068,47 €. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej ohľadom uplatnenia vydania bezdôvodného\nobohatenia, súd prvej inštancie sa rovnako stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že domáhať sa\nbezdôvodného obohatenia nemala ako, pretože v tom čase nemala žiaden titul na uplatnenie práva.\nUviedla, že sa domáhala ochrany práva opravnými prostriedkami, ako aj mimoriadnymi prostriedkami,\nústavnou sťažnosťou z dôvodu, že je nebola priznaná odmena v rozsahu, ako si uplatnila, t. j. nebolo jej\npriznané DPH za jednotlivé úkony. Žalovaná namietala v konaní, že jedine žalobkyňa bola oprávnená\npožadovať vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že došlo k obohateniu veriteľov. Súd prvej\ninštancie konštatoval, že zrušením uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7.4.2006,\nč. k. 46-24 K 269/98-469, o schválení konečnej správy o speňažení majetku podstaty a následne\nvydaním uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4.10.2012, č. k. 46-24 K/269/98-Že-637,\nv spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 46-24 K 269/98, zo dňa\n7.11.2012 (uznesenie bolo právoplatné dňa 27.11.2012) nedošlo k navýšeniu sumy konkurznej podstaty\nprerozdelenej medzi žalobkyňu ako správkyňu konkurznej podstaty a veriteľov úpadcu, ale len k novému\nprerozdeľovaniu rovnakej majetkovej podstaty medzi žalobkyňu ako správkyňu konkurznej podstaty a\nveriteľov úpadcu. Súd konštatoval, že odmena správkyne konkurznej podstaty (žalobkyne), ktorá jej\nbola priznaná právoplatným uznesením dňa 27.11.2012, sa stala nedobytnou voči spoločnosti AVENA,\ndružstvo agroslužieb, Horná 67, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 34 122 249 z dôvodu, že uvedený\nsubjekt zanikol dňa 28.8.2012 ex offo výmazom z obchodného registra. V danom prípade je preukázané,\nže uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici o priznaní odmeny správkyni konkurznej podstaty\nzo dňa 4.10.2012, právoplatné dňa 27.11.2012 (žalobkyni) sa stalo vo vzťahu k dotknutému subjektu\nnevykonateľné z dôvodu, že spoločnosť zanikla ex offo výmazom už pred vydaním rozhodnutia dňa\n28.8.2012. Súd sa v tomto smere nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že si mala uplatniť nárok na\nvydanie bezdôvodného obohatenia a takúto námietku žalovanej považoval nedôvodnú.\n5.4.2. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni úroky z omeškania v zmysle jej návrhu, vo výške 9,25 %\nročne od 21.8.2013, teda potom, čo žalovaná oznámila žalobkyni výsledok predbežného prerokovania\nnároku na náhradu škody. Súd postupoval podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995\nZ. z. v spojení s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n5.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal\nnárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % z dôvodu úspechu v konaní.\n6.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac, že\nsúd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.\nb/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365\nods. 1 písm. h/ C.s.p.). Žalovaná predovšetkým namietala nesprávne právne závery súdu prvej inštancie\no nemožnosti domáhania sa vydania bezdôvodného obohatenia od veriteľov v konkurznom konaní a\nexistencii príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a uplatnenou škodou. S poukazom na\nbod 36. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaná konštatovala, že súd prvej inštancie sa\nplne stotožnil s jej názorom o primárnosti rozvrhového uznesenia, keď vo svojom rozhodnutí prevzal\n\njej argumentáciu z vyjadrenia zo dňa 21.2.2018 o tom, že podkladom pre vyplatenie odmeny bolo\nrozvrhové uznesenie, a nie uznesenie o schválení konečnej správy. Ak teda súd prvej inštancie dospel\nk takémuto (správnemu) záveru, potom musí platiť aj to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu tretej\nkumulatívnej podmienky a to existenciu priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi nezákonným\nrozhodnutím (ktorým je uznesenie o schválení konečnej správy, nie rozvrhové uznesenie) a uplatnenou\nškodou. Odvolateľka konštatovala, že príčinou vzniku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nmôže byť len také nezákonné rozhodnutie, bez ktorého by škodlivý následok nevznikol. Predmetné\nrozvrhové uznesenie však doposiaľ nebolo zmenené ani zrušené pre svoju nezákonnosť, aj napriek\ntomu, že súd prvej inštancie toto rozhodnutie za nezákonné (už nesprávne) označuje. Ak žalobkyňa\nchcela dosiahnuť zmenu stavu bolo nevyhnutné, aby sa domáhala aj zrušenia rozvrhového uznesenia,\nnakoľko\nk vyplateniu odmeny došlo práve na základe nadobudnutia jeho\nprávoplatnosti\na vykonateľnosti. V dôsledku absencie takéhoto postupu zo strany\nžalobkyne bola existencia nového rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4.10.2012, č.\nk.\n46 -24K/269/1998-Že-637, o schválení konečnej správy, bez reálneho právneho\nvýznamu. Jedine na základe rozvrhového uznesenia totiž dochádza k reálnemu rozvrhu speňaženého\nmajetku úpadcu, a teda aj k následnému vyplateniu odmeny správkyne konkurznej podstaty. Podľa\nodvolateľky žalobkyňa mala k dispozícií rad prostriedkov (okrem odvolania, ktoré nevyužila) napr. aj\nnávrh na prerušenie konania, ktorými mohla zvrátiť vzniknutú situáciu. Ak by došlo k podaniu riadneho\nopravného prostriedku proti rozvrhovému uzneseniu, spolu\ns návrhom na prerušenie\nodvolacieho konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (do času, kým sa\nnerozhodne o podaných mimoriadnych prostriedkoch), mala by žalobkyňa reálnu možnosť zabrániť\nnadobudnutiu právoplatnosti a vykonateľnosti rozvrhového uznesenia a oddialiť tak aj samotný rozvrh\nspeňaženého majetku. Následne po opätovnom vydaní rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici\nzo dňa 4.10.2012, č. k.\n46-24 K 269/1998-Že-637, o schválení konečnej správy, by odvolací\nsúd mohol vyhovieť odvolaniu žalobkyne a zrušiť predmetné rozvrhové uznesenie, vec vrátiť na ďalšie\nkonanie\na rozhodnúť o rozvrhu podľa novo schválenej konečnej správy. Takýmto postupom by\nžalobkyňa mohla mať reálnu možnosť dosiahnuť vyplatenie svojej odmeny. Odvolateľka poukázala na to,\nže rozvrhové uznesenie bolo vydané až po tom, čo žalobkyňa podala podnet na podanie mimoriadneho\ndovolania proti uzneseniu o schválení konečnej správy. Podľa názoru žalovanej má predmetné konanie\no náhradu škody zhojiť pasivitu žalobkyne, ktorá nevyužila všetky dostupné prostriedky na dosiahnutie\nochrany svojich práv. Ak žalobkyni vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia, ktoré nenapadla opravnými\nprostriedkami, neexistuje priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a\nuplatnenou škodou. Žalobkyňa nepostupovala v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži\nsvoje právo). Odvolateľka ďalej poukázala na to, že už momentom doručenia uznesenia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 28.7.2011, sp. zn. 1 M Obdo V 4/2001, ktorým bolo zrušené tak\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.5.2006, č. k.\n6\nObo 142/2006-483, ako aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7.4.2006,\nč. k.\n46-24 K 269/1998-469, muselo byť žalobkyni, ako správkyni konkurznej podstaty zrejmé, že k vyplateniu\nfinančných prostriedkov došlo na základe titulu, ktorý odpadol\na napriek\ntomu, za ešte súčasnej existencie spoločnosti v konkurze, neuskutočnila žiadne kroky k tomu, aby\ndosiahla navrátenie vyplatených finančných prostriedkov od konkurzných veriteľov. Podľa odvolateľky\nžalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pri preukázaní existencie priamej a bezprostrednej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným nezákonným rozhodnutím\na uplatnenou náhradou\nškody. V súvislosti s otázkou príčinnej súvislosti poukázala odvolateľka na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009, ako aj rozhodnutia sp. zn. 1\nCdo 129/2008, sp. zn. 3 Cdo 313/2009, sp. zn. 3 Cdo 130/2010, sp. zn. 6 M Cdo 16/2012. Podľa\nžalovanej súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu príčinnej súvislosti, keď konštatoval,\nže medzi nezákonným rozhodnutím, ktorým v tomto prípade je výlučne uznesenie Krajského súdu v\nBanskej Bystrici zo dňa 7.4.2006, č. k. 46-24 K 269/1998-469, nie rozvrhové uznesenie Krajského\nsúdu\nv Banskej Bystrici zo dňa 16.10.2006, č. k. 46-24 K 269/1998-522, a vznikom škody\nv podobe nevyplatenej odmeny žalobkyne, existuje príčinná súvislosť, hoci na základe nezákonného\nrozhodnutia k vyplateniu odmeny žalobkyni nedošlo.\n6.2. Odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že sa vôbec nevysporiadal s jej námietkami o tom,\nže žalobkyňa nevyužila všetky prostriedky na ochranu svojich práv, ktoré jej v tom čase platný a\núčinný zákon o konkurze a vyrovnaní, ako aj Občiansky súdny poriadok poskytoval. Nestotožnila sa\nani so závermi súdu prvej inštancie ohľadom nemožnosti uplatňovania nároku žalobkyne priamo u\nkonkurzných veriteľov prostredníctvom vydania bezdôvodného obohatenia, za súčasného konštatovania\nnezákonnosti rozvrhového uznesenia, a aj naďalej je toho názoru, že odpadol dôvod, na základe ktorého\n\nkonkurzní veritelia prijali plnenie v rozsahu, v akom im bolo podľa rozvrhového uznesenia vyplatené\na dostali sa tak do postavenia osôb, ktoré sa bezdôvodne obohatili na úkor žalobkyne. Poukázala\nna to, že primárnym cieľom a účelom judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o ktorú opierala a naďalej opiera svoje stanovisko k uplatnenému nároku\nžalovaná, je predchádzanie existencii dvoch súčasných nárokov od rôznych subjektov, pretože úspešné\nuplatnenie oboch nárokov by viedlo k možnosti legálneho dvojnásobného uspokojenia fakticky totožných\nnárokov od rôznych subjektov. Judikatúra ustálila, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je\nv takýchto prípadoch potrebné uplatniť pred nárokom na náhradu škody, keďže až nevymožiteľnosť\nbezdôvodného obohatenia znamená vznik škody. Odvolateľka dôvodila, že zrušením právoplatného\nrozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7.4.2006, č. k. 46-24 K 269/1998-469, ktorým súd\npriznal žalobkyni ako správkyni konkurznej podstaty odmenu vo výške 15.319,76 € a ktoré bolo vykonané\nv zmysle záverov súdu prvej inštancie nezákonným rozvrhovým uznesením zo dňa 16.10.2006, č.\nk.\n46-24 K 269/1998-522, s následným vydaním uznesenia Krajského súdu v Banskej\nBystrici zo dňa 4.10.2012, č. k. 46-24 K 269/1998-Že-637, v spojení s opravným uznesením zo dňa\n7.11.2012, č. k. 46-24 K 269/1998-Že-642, ktorým súd určil sumu odmeny žalobkyne ako správkyne\nkonkurznej podstaty už v novej výške 39.388,22 €, potom musí platiť aj to, že vo vzťahu ku konkurzným\nveriteľom došlo k plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol,\na konkurzným\nveriteľom bolo vyplatené viac ako malo byť, a to práve o navýšenú odmenu žalobkyne ako správkyne\nkonkurznej podstaty. Zároveň však došlo k vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom žalobkyňa vystupovala\nako veriteľ (oprávnený subjekt) proti svojím dlžníkom (povinným subjektom), pričom nie je podstatné, či\nmedzičasom došlo k zániku spoločnosti v konkurze, nakoľko aj po jej zániku zostali vyplatené finančné\nprostriedky v držbe osôb, t. j. konkurzných veriteľov, ktorí nimi disponovali bez právneho dôvodu a\nbez ohľadu na následný zánik spoločnosti boli povinní ich spätne vydať. Súd prvej inštancie preto\npodľa názoru žalovanej nesprávne vyhodnotil ako podstatnú skutočnosť, že žalobkyňa sa už nemohla\ndomáhať vydania bezdôvodného obohatenia od konkurzných veriteľov, z dôvodu zániku spoločnosti,\nktorá sa nachádzala v konkurze, čím naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., zároveň\nvytýkala súdu prvej inštancie, že rozsudok je v tejto časti nedostatočne a zmätočne odôvodnený.\nŽalovaná dôvodila, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa uvedeného nároku na\nvydanie bezdôvodného obohatenia riadne a včas (resp. vôbec) domáhala, a že by takéto uplatnenie\nbolo neúspešné. Podľa odvolateľky v predmetnom prípade došlo k obohateniu konkurzných veriteľov\npráve o sumu, ktorú súd určil na doplatenie odmeny žalobkyne ako správkyne konkurznej podstaty,\nkeďže zrušením uznesenia Krajského súdu\nv Banskej Bystrici zo dňa 7.4.2006, č. k. 46-24\nK 269/1998-469, o schválení konečnej správy o speňažení majetku podstaty, a následným vydaním\nnového uznesenia zo dňa 4.10.2012, č. k. 46-24 K 269/1998-Že-637, v spojení s opravným uznesením\nzo dňa 7.11.2012, č. k.\n46-24 K 269/1998-Že-642, nedošlo k navýšeniu sumy konkurznej\npodstaty prerozdeľovanej medzi žalobkyňu (ako správkyňu konkurznej podstaty) a veriteľov úpadcu,\nale len k potrebe nového prerozdelenia rovnakej majetkovej podstaty novým spôsobom, v prospech\nsprávkyne a na úkor veriteľov úpadcu. Odvolateľka konštatovala, že preukázanie nemožnosti dosiahnuť\nuspokojenie pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia je podmienkou pre preukázanie vzniku škody\nako jedného zo základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody\nv zmysle\nzákona č. 514/2003 Z. z. V tomto smere poukázala na uznesenie Krajského súdu\nv Nitre\nzo dňa 20.9.2018, č. k. 8Co/327/2016-124, vydané v obdobnej právnej veci. Ďalej žalovaná poukázala\nna rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4 Cz 110/1984 a sp. zn.\n4 Cdo 199/2005, a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 361/2009, ale príkladmo aj\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 Cdo 27/2016 a sp. zn. 6 Cdo 9/2016,\nsp. zn. 8 Cdo 88/2017, alebo obdobne rozsudok sp. zn. 4 M Cdo 3/2014 a rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 17/2013, sp. zn. II. ÚS 570/2013 alebo Najvyššieho súdu Českej\nrepulbliky sp. zn. 25 Cdo 105/2004, sp. zn. 30 Cdo 4418/2013 a sp. zn. 30 Cdo 1840/2017, vydané\nv konaniach o náhradu škody proti štátu, ktorý nie je súčasne subjektom, ktorý sa mal bezdôvodne\nobohatiť (resp. mu neprináleží povinnosť plniť aj z iného právneho dôvodu). Právny záver vyslovený v\ntýchto rozhodnutiach hovorí, že „existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje\nvznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s\nprávnou úpravou bezdôvodného obohatenia“. Podľa žalovanej žalobkyňou požadovaná suma 24.068,47\n€ existuje, je v držbe konkurzných veriteľov a napadnutým rozsudkom sa de facto vytvára ďalší majetok\núpadcu, t. z. + ďalších 24.068,47 €, ktorým má byť uspokojená žalobkyňa. Preto je potrebné skúmať\nexistenciu bezdôvodného obohatenia\na vzhľadom aj na skutkový stav veci, nie je\nmožné lipnúť na jazykovom vyjadrení jednotlivých skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ale je\n\npotrebné prihliadnuť na ich podstatu\na zmysel tak, aby bol zachovaný princíp spravodlivosti\na spravodlivého usporiadania právnych vzťahov.\n6.3. Odvolateľka ďalej namietala, že rozhodnutie súdu prvej pri určení výšky úroku\nz\nomeškania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie obsah\nsprávnej právnej normy nesprávne aplikoval. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná sa\ndostala do omeškania odo dňa 21.8.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola\nod 8.5.2013 do 12.11.2013 0,5 %. V zmysle citovaného ustanovenia nariadenia vlády navýšením tejto\nzákladnej úrokovej sadzby o päť percentuálnych bodov je správna výška úroku z omeškania 5,5 %.\n6.4. Odvolateľka odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom\nrozsahu zamietol.\n7.1. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na to, že súd prvej inštancie bol pri\nrozhodovaní vo veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý v uznesení, ktorým zrušil v\nporadí prvý rozsudok súdu prvej inštancie konštatoval, že „... rozhodnutím spĺňajúcim znaky rozhodnutia\npodľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici o schválení\nkonečnej správy o speňažení majetku podstaty a odmene správcu zo dňa 07.04.2006. č.k. 46-24K\n269/98-469.“ Opätovné námietky odvolateľky k novému odvolaciemu prieskumu toho istého právneho\nposúdenia považovala žalobkyňa za nedôvodné a v rozpore so zákonom.\n7.2. K subsidiárnej zodpovednosti žalovanej a vzniku škody žalobkyňa poukázala na rozvrhové\nuznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46-24 K 269/98-522, zo dňa 16.10.2006, právoplatné\ndňa 25.11.2006, v spojení s uznesením zo dňa 26.10.2006, právoplatným dňa 5.12.2006, na základe\nktorého ako správkyňa konkurznej podstaty vyplatila všetky pohľadávky proti podstate a pohľadávky\nkonkurzných veriteľov, čím boli rozdelené všetky prostriedky konkurznej podstaty. Pretože sa tak stalo,\ntak Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 46-24 K 269/98-563, zo dňa 12.1.2017, právoplatným\n22.2.2007, rozhodol tak, že konkurz na úpadcu AVENA, družstvo agroslužieb, zrušil a zbavil ju funkcie\nsprávkyne konkurznej podstaty. Vo vyjadrení ďalej poukázala na § 45 ods. 1 zákona\nč.\n328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“), podľa ktorého „zrušením konkurzu zanikajú\núčinky vyhlásenia konkurzu uvedené v § 14, platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu\ntým nie je dotknutá.“ Dôvodila, že vo vzťahu k § 14 ZKV je rozhodujúce ustanovenie § 14 ods. 1 písm.\na) ZKV, v zmysle ktorého zrušením konkurzu je vylúčené oprávnenie nakladať s majetkom podstaty\na zaniká aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia\ns nakladaním s majetkom podstaty.\nPrávne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Zároveň podľa\npísm. c) tohto ustanovenia súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku\npatriaceho do podstaty alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno\nzačať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi. Teda subjektom oprávnenia je len a jedine\nsprávca. Ak žalobkyňa bola zbavená funkcie správcu a konkurz bol zrušený, akékoľvek oprávnenia\nneprichádzajú do úvahy. Ak by sa mala naplniť predstava odvolateľa (ktorá je v rozpore so zákonom),\nkeď požadoval, aby tá časť rozvrhu, ktorá by bola patrila žalobkyni ako odmena správkyne, by mala\nbyť prinavrátená od konkurzných veriteľov do konkurznej podstaty, by mala mať v čase podania takejto\nžaloby uvedené oprávnenia. Tieto však nemohla mať, ak jej zanikli zo zákona. Uvedeným rozhodnutím\nžalobkyňa stratila oprávnenie správkyne konkurznej podstaty, konkurz bol zrušený a jej hmotnoprávne\noprávnenia vo vzťahu k podstate a úpadcovi zanikli.\n7.3. Žalobkyňa poukázala aj na následky plynutia času. Aj keby mala oprávnenie uvedené vyššie,\nnemohla by požadovať od konkurzných veriteľov vrátenie časti zaplatených pohľadávok, lebo\nrozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.7.2011\n(4 roky a\n5 mesiacov) došlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 243/2010, zo dňa 26.1.2011 (právoplatné dňa 6.4.2011) a od tohto momentu\nsa časti uspokojených pohľadávok stali sčasti bezdôvodným obohatením. Vymáhanie bezdôvodného\nobohatenia, ktoré sa uplynutím času stalo naturálnou obligáciou, by bolo oslabené vznesením námietky\npremlčania na úroveň nevymáhateľnosti.\n7.4. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s názorom žalovanej, podľa ktorého vymáhanie bezdôvodného\nobohatenia je primárnym vo vzťahu k zodpovednosti za náhradu škody.\n7.5. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.\n8.1. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná. Poukázala na to, že svojim odvolaním nerozporuje\nzávery odvolacieho súdu z uznesenia zo dňa 9.12.2020, č. k.\n15 Co 264/2018-153,\no tom, že uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7.4.2006, č. k. 46-24 K 269/1998-469,\no schválení konečnej správy o speňažení majetku podstaty\na odmene správcu,\n\nnapĺňa znaky nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona\nč.\n514/2003 Z. z. Zároveň poukázala na to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.10.2022,\nsp. zn. 15 C 213/2014, sa plne stotožnil s jej názorom o primárnosti rozvrhového uznesenia, keď vo\nsvojom rozhodnutí prevzal argumentáciu z jej vyjadrenia zo dňa 21.2.2018 o tom, že podkladom pre\nvyplatenie odmeny bolo rozvrhové uznesenie, a nie uznesenie\no schválení\nkonečnej správy, a tak dospel k správnemu záveru, pričom v zmysle uvedeného potom musí platiť\naj to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu tretej kumulatívnej podmienky - a to existenciu priamej a\nbezprostrednej príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím (ktorým je uznesenie o schválení\nkonečnej správy, nie rozvrhové uznesenie) a uplatnenou škodou. Podstatou odvolania v prejednávanej\nveci teda bolo, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu príčinnej súvislosti, keď\nkonštatoval, že medzi nezákonným rozhodnutím, ktorým je v tomto prípade výlučne uznesenie Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici zo dňa 7.4.2006, č. k. 46-24 K 269/1998-469, nie rozvrhové uznesenie Krajského\nsúdu\nv Banskej Bystrici zo dňa 16.10.2006, č. k. 46-24 K 269/1998-522, a vznikom škody\nv podobe nevyplatenej odmeny žalobkyne, existuje príčinná súvislosť, hoci na základe nezákonného\nrozhodnutia k vyplateniu odmeny žalobkyni nedošlo, a to osobitne za situácie nevyužitia dostupných\nopravných prostriedkov žalobkyňou. Uvedené predstavuje naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365\nods. 1 písm. h) C.s.p.\n8.2. K argumentu žalobkyne, že momentom zrušenia konkurzu stratila všetky oprávnenia správkyne\nkonkurznej podstaty, ktorými disponovala a preto sa už od konkurzných veriteľov nemohla domáhať\nplnenia, ktoré im bolo vyplatené z právneho dôvodu, ktorý odpadol žalovaná poukázala na svoje\nodvolanie, kde konštatovala, že „(...) uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zo\nstrany žalobkyne pritom nijako nesúvisí, a ani by nesúviselo, s jej oprávneniami ako správkyne\nkonkurznej podstaty. Išlo by o podanie osobitného návrhu podľa príslušných ustanovení Občianskeho\nzákonníka. Žalobkyňa však nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa uvedeného nároku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia riadne a včas (resp. vôbec) domáhala, a že by takéto uplatnenie bolo\nneúspešné, či aspoň toho, že od momentu zrušenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo\ndňa 07.04.2006, č. k. 46-24K/269/1998-469, vyvíjala snahu na zamedzenie vzniku škody.“, na ktorej v\ncelom rozsahu zotrváva. Žalobkyňa si mohla a mala sumu uplatnenú v tomto konaní ako náhradu škody\nv celkovej výške 24.068,47 € s príslušenstvom, uplatniť z titulu vydania bezdôvodného obohatenia od\nkonkurzných veriteľov ako subjektov, ktorí sa na jej úkor obohatili.\n8.3. Žalovaná sa nestotožnila s názorom žalobkyne, že voči konkurzným veriteľom sa už nemohla\ndomáhať vydania bezdôvodného obohatenia, aj keby o to mala záujem, nakoľko je presvedčená, že\npremlčacia doba na uplatnenie tohto práva jej začala plynúť od momentu právoplatnosti uznesenia\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.1.2007, č. k.\n46-24 K 269/1998-563,\nprávoplatným dňa 22.2.2007, a v momente keď Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález zo\ndňa 26.1.2011, č. k. III. ÚS/243/2010-28, o tom, že základné práva žalobkyne zaručené ústavou boli\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2009, č. k. 1 M Obdo V 6/2007-583,\nporušené, a dotknuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, už jej právo na vydanie\nbezdôvodného obohatenia bolo premlčané. Ak by uvedené malo platiť, bolo by to popretím zmyslu\na účelu začatia\na plynutia premlčacej doby, nakoľko právo na vydanie\nbezdôvodného obohatenia by sa premlčovalo ešte predtým, ako by ho vôbec bolo možné uplatniť.\nAž vydaním uznesenia najvyššieho súdu zo dňa 28.7.2011, sp. zn. 1 M Obdo V 4/2001, reagujúceho\nna závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, bolo zrušené mimoriadnym dovolaním napadnuté\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.5.2006, č. k.\n6\nObo 142/2006-483, ako aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7.4.2006,\nč.\nk. 46-24 K 269/98-469, a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Až vydaním tohto\nrozhodnutia došlo k začatiu plynutia premlčacej doby, keďže zrušením uznesenia Krajského súdu v\nBanskej Bystrici zo dňa 7.4.2006, č. k. 46-24 K 269/98-469, odpadol dôvod, na základe ktorého konkurzní\nveritelia prijali plnenie v rozsahu, v akom im bolo podľa rozvrhového uznesenia vyplatené a veritelia sa\ntak dostali do postavenia osôb, ktoré sa bezdôvodne obohatili na úkor žalobkyne. Žalobkyňa si teda\nmohla a mala sumu uplatňovanú v tomto konaní, uplatňovať z titulu vydania bezdôvodného obohatenia\nod konkurzných veriteľov až do dňa 28.7.2014. Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa vo vyjadrení\n(bod 6.) sama uznala, že došlo k bezdôvodnému obohateniu konkurzných veriteľov. Žalovaná zotrvala\nna svojom odvolacom návrhu.\n9.1. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Pokiaľ ide o názor vyslovený v rozhodnutí odvolacieho\nsúdu zo dňa 9.12.2020, sp. zn. 15 Co 264/2018, žalobkyňa poukázala na to, že odvolací súd zároveň\nv uvedenom rozhodnutí uviedol, že „Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,\n\npodľa ktorého v prejednávanom prípade uplatnená škoda nevznikla v priamej príčinnej súvislosti\noznačením rozhodnutím KS v Banskej Bystrici č. k. 46-24 K 269/98- 469 zo dňa 07.04.2006 o schválení\nkonečnej správy, keďže do deja vstúpila iná, pre vznik škody rozhodujúca skutočnosť a to v podobe\nvydania rozvrhového uznesenia, na základe ktorého došlo k vyplateniu odmeny, pričom voči tomuto\nuzneseniu žalobkyňa nepodala odvolanie.“ Z uvedeného vyplýva záver, že rozhodujúcim rozhodnutím\nje rozhodnutie o schválení konečnej správy o speňažení majetku podstaty a odmene správcu zo dňa\n7.4.2006, č. k. 46-24 K 268/98-469. Teda odvolací súd jasne vymedzil rozhodujúcu skutočnosť ako aj to,\nže tu existuje príčinná súvislosť medzi týmto rozhodnutím a škodou napriek tomu, že súd prvej inštancie\ntúto súvislosť nevidel a pričítal ju rozvrhovému uzneseniu. Žalobkyňa opätovne poukázala na to, že\nrozvrhové uznesenie nemohlo nič zmeniť na výške odmeny správcu, keďže išlo o „res iudicata“ a v\nrozvrhovom uznesení sa výška odmeny brala ako konečná, definitívna a právoplatne určená. Preto len\nmedzi rozhodnutím o schválení konečnej správy a vznikom škody existuje príčinná súvislosť.\n9.2. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že hmotnoprávne by účastníkom konania o vydanie bezdôvodného\nobohatenia bola fyzická osoba JUDr. L. na jednej strane\na tretie osoby,\nktorými sú konkurzní veritelia, ktorí prevzali vyplatené svoje prihlásené pohľadávky, keď objektívne\nmomentom prevzatia vzniklo bezdôvodné obohatenie, bez ohľadu na to, ako formálne postupovali\nsúdy. Hmotnoprávnymi účastníkmi konania na ústavnom súde neboli konkurzní veritelia a neboli nimi\nani v konaní pred dovolacím súdom, išlo o samostatný právny vzťah a preto tu neexistuje závislosť\ntohto vzťahu s bezdôvodným obohatením. Konkurzní veritelia prevzali finančné prostriedky v dobrej\nviere, keď v ich prospech svedčia právoplatné rozhodnutia (rozvrhové uznesenie), ktorými im tieto\nprostriedky boli priznané. Právne je nespochybniteľné, že na strane konkurzných veriteľov k žiadnej\nzmene ohľadne priznanej výšky uplatnených pohľadávok pri rozvrhu nedošlo, teda z ich hľadiska im\nbezdôvodné obohatenie nevzniklo. Legálne podľa právoplatného rozvrhu dostali finančné prostriedky,\ntoto ich právo nebolo zrušené.\n9.3. Žalobkyňa poukázala na to, že ak by žalovaná nebola porušila zákon\na\nústavnoprávne právo na odmenu, tak by jej škoda nikdy nevznikla. Preto primárne jediným dôvodom\nuplatneného nároku je zodpovednosť žalovanej.\n10. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.\n11. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§\n470 ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže\nneboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať\ndokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovanej nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa\n30. októbra 2024;\no termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378\nods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým\nuložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 24.068,47 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a\nžalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ako vecne správny potvrdil (387 ods.\nl C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné\nuviesť ešte nasledovné.\n12.1. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol v poradí druhým rozsudkom tak, že žalovanej\nuložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 24.068,47 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súc viazaný\nprávnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v uznesení č. k. 15 Co 264/2018-153, zo dňa\n9.12.2020. Odvolateľka v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namieta existenciu príčinnej\nsúvislosti medzi nezákonným rozhodnutím\na uplatnenou škodou majúc za to, že podkladom\npre vyplatenie odmeny žalobkyni ako správkyni konkurznej podstaty bolo rozvrhové uznesenie, a nie\nuznesenie o schválení konečnej správy, ktoré však (rozvrhové uznesenie) doposiaľ nebolo zmenené ani\nzrušené pre svoju nezákonnosť.\n12.2.1. Odvolací súd konštatuje, že v konaní tak stále zostal sporným vzájomný vzťah medzi uznesením\no schválení konečnej správy a rozvrhovým uznesením, ktorého posúdenie tvorí základ predmetu sporu.\nOdvolací súd zotrváva na názore uvedenom vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí č. k. 15 Co\n264/2018-153, v zmysle ktorého uznesenie o schválení konečnej správy je rozhodnutím spĺňajúcim\nznaky rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Opätovne poukazuje na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.2.2008, sp. zn. 3 Obo 19/2008, podľa ktorého\n„Rozvrhové uznesenie slúži k rozvrhnutiu výťažku konkurzu, t.j. najmä výťažku speňaženia konkurznej\npodstaty podľa pravidiel vyjadrených v § 32 zák. č. 328/1991 Zb., ktorým sa tento konkurz spravuje,\n\npričom schválená konečná správa vrátane vyúčtovania a upravený zoznam sú základnými podkladmi, z\nktorých súd pri preskúmaní vecnej správnosti na rozvrh a pri vydaní rozvrhového uznesenia vychádza.\nRozvrhovým uznesením súd rozhoduje o výťažku, stanovuje v ňom čiastky, ktoré budú veriteľom\npohľadávok proti podstate, ostatným konkurzným veriteľom a príp. správcovi vyplatené. Rozvrhové\nuznesenie teda nasleduje až po tých štádiách konkurzu, ktoré slúžia ako ku zisteniu konkurzných\npohľadávok, tak k preskúmaniu správnosti postupu správcu pri vykonávaní súpisu podstaty, teda\nmajetku, ktorý do konkurznej podstaty patrí, ako i pri speňažovaní podstaty a pri vynaložení prostriedkov\nz konkurznej podstaty. Keďže odvolateľ proti konečnej správe o speňažovaní majetku, ktorá bola\npodkladom pre vydanie napadnutého rozvrhového uznesenia nenamietal, uznesenie o schválení\nkonečnej správy spolu\ns vyúčtovaním odmeny a náhrady hotových výdavkoch\nsprávcu nadobudlo právoplatnosť 13.12.2007, nemôže sa preto už pri rozhodnutí o rozvrhu s úspechom\ndovolávať nesprávnosti postupu pri speňažovaní majetku z podstaty.“ Obdobne odvolací súd poukazuje\nna uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Obdo V 4/2012, zo dňa 13.12.2016,\nv zmysle ktorého „Vydanie rozvrhového uznesenia je jednostranne závislé od existencie právoplatného\nuznesenia o schválení konečnej správy. V zmysle ustanovenia § 30 ods. 1 ZKV totiž konkurzný súd\nvydá rozvrhové uznesenie po právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej správy.“ V citovanom\nrozhodnutí najvyšší súd postupoval tak, že okrem zrušenia rozhodnutia o schválení konečnej správy\nzrušil aj rozvrhové rozhodnutie ako závislé rozhodnutie (i keď voči nemu nebol podaný mimoriadny\nopravný prostriedok) s odôvodnením, v zmysle ktorého „Zrušením rozhodnutia o konečnej správe totiž\nrozvrhové uznesenie ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce\n(zrušené) rozhodnutie o schválení konečnej správy by zostalo rozvrhové uznesenie osamotené, strácalo\nby rozumný zmysel a odporovalo by to princípu právnej istoty (obdobne viď napr. nález ústavného súdu\nzo 16. marca 2016 č. k. I. ÚS 549/2015-33, bod 20. a uznesenia najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2 Cdo 173/2008, 2 Cdo 267/2008, 1 M Cdo 14/2010,\n1 Cdo 36/2011, 6\nCdo 201/2012 a 4 Cdo 52/2014).“ Špecifickosť situácie v prejednávanom prípade spočíva v tom, že k\nzrušeniu rozvrhového uznesenia nemohlo dôjsť z dôvodu, že po náleze ústavného súdu už bol konkurz\nsp. zn. 46-24 K 269/98, zrušený.\n12.2.2. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné poukázať na to, že nezákonnosť rozhodnutia o\nschválení konečnej správy vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS\n243/2010, zo dňa 26.1.2011, v ktorom tento konštatoval, že základné právo žalobkyne ako správkyne\nkonkurznej podstaty vlastniť majetok zaručené Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, jej základné\nprávo na súdnu ochranu zaručené Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé\nsúdne konanie zaručené Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.10.2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 1\nM Obdo V 6/2007 (ktorým najvyšší súd zamietol mimoriadne dovolanie proti uzneseniu totožného\nsúdu\nč. 6 Obo 142/2006, zo dňa 23.5.2006, ktorým bolo\npotvrdené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7.4.2006, č. k. 46-24 K 269/98-469 o\nurčení nesprávnej výšky odmeny), porušené bolo, dotknuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu\nsúdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí ústavný súd uložil najvyššiemu súdu\n„opätovne prerokovať sťažovateľkou uplatnený nárok na odmenu správcu konkurznej podstaty. Bude\npritom viazaný právnym názorom o ústavnej konformite výkladu, podľa ktorého výťažok exekučného\nkonania nevyplatený oprávnenému pred vyhlásením konkurzu, ktorého vydanie do konkurznej podstaty\nsa po vyhlásení konkurzu stane sporným, a správca konkurznej podstaty jeho vydanie úspešne uplatní\nv súdnom konaní proti súdnemu exekútorovi, musí tvoriť súčasť základu pre výpočet odmeny správcu\nkonkurznej podstaty tak, ako to malo na mysli ustanovenie § 6 písm. a) vyhlášky v znení účinnom\nod 13. decembra 1996 („suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie\nsprávcu“). Ďalej bude najvyšší súd povinný posúdiť otázku dane z pridanej hodnoty sťažovateľkou\nuplatnenej k odmene vyúčtovanej podľa § 29 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní vo svetle právnych\nnázorov formulovaných ústavným súdom v bode 2 tejto časti odôvodnenia nálezu,\na\ntým dôsledne rešpektovať zákonom zakotvený systém uplatňovania dane z pridanej hodnoty ako\ndane všeobecnej a spotrebnej tak, aby sťažovateľkino postavenie v právnej úprave uvedenej dane\nzodpovedalo právnej pozícii platiteľa dane, ktorého povinnosťou je uplatnenú daň z pridanej hodnoty\nvýlučne odviesť do štátneho rozpočtu bez toho, že by sa stal materiálnym nositeľom bremena tejto\ndane.“ Výsledkom uvedeného konania bolo, že najvyšší súd, konajúc v zmysle nálezu ústavného súdu,\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 5. 2006 č. k. 6 Obo 142/2006-483 a\nuznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7.4.2006 č. k. 46-24 K 269/98-469, zrušil a vrátil\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 46-24\nK 269/98-Že-637, zo dňa 4.10.2012, právoplatným dňa 20.11.2012, v spojení s opravným uznesením\n\nč. k.\n46-24 K 269/98-Že-642, zo dňa 7.11.2012, právoplatným dňa\n27.11.2012, rozhodol v ods. 4\no odmene žalobkyne tak, že cit.: „ Konkurzná odmena je\n39.388,22 Eur, z toho správkyni bol vyplatený preddavok 5.974,91 Eur, z rozvrhu 9.344,84 Eur a zostáva\njej na doplatenie suma 24.068,47 Eur“. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené primárnym, pokiaľ ide o\nodmenu správcu konkurznej podstaty je uznesenie o schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a\nvýdavkov. Konečná správa o speňažovaní majetku je podkladom pre vydanie rozvrhového uznesenia,\nkeďže podľa § 30 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní po právoplatnosti uznesenia o\nschválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov vydá súd rozvrhové uznesenie. Konečná\nspráva je základným podkladom, z ktorého súd pri preskúmaní vecnej správnosti na rozvrh a pri vydaní\nrozvrhového uznesenia vychádza. Pokiaľ by uznesenie, ktorým súd schválil konečnú správu o speňažení\nmajetku podstaty bolo v súlade so zákonom a v súlade so zákonom by bola aj odmena žalobkyne\nako správkyne konkurznej podstaty, nebolo by na strane žalobkyne došlo ku škode, ktorej sa domáha\nv predmetnom konaní. Je pravdou, že podkladom pre vyplatenie odmeny bolo rozvrhové uznesenie,\navšak bez zmeny rozhodnutia o schválení konečnej správy by nemohlo dôjsť ani k zmene rozvrhového\nuznesenia (i keď v prejednávanom prípade už k jeho zmene z objektívnych dôvodov nedošlo, keďže\nkonkurz bol už uznesením zrušený). Medzi uznesením o schválení konečnej správy a škodou na strane\nžalobkyne tak existuje priama a bezprostredná príčinná súvislosť.\n12.3. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa, pokiaľ ide o uznesenie o schválení konečnej\nsprávy, využila riadny aj mimoriadny opravný prostriedok, pričom k náprave došlo až po vydaní nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 243/2010, ktorý konštatoval porušenie jej ústavných\npráv.\n12.4. Podľa odvolateľky v prejednávanom prípade nedošlo na strane žalobkyne k vzniku škody, keďže\ntáto mala možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od konkurzných veriteľov, pričom\nexistencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy.\nPrávo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia žalobkyňa nevyužila. Odvolací súd v súvislosti s\nuvedenou odvolacou námietkou poukazuje na to, že škoda vznikla žalobkyni ako správkyni konkurznej\npodstaty, v dôsledku nesprávne určenej odmeny uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo\ndňa 7.4.2006,\nč. k. 46-24 K 269/98-469. Po zrušení konkurzu uznesením Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č. 46-24 K 269/98-563, zo dňa 12.1.2007, právoplatným dňa 22.2.2007, bola\nžalobkyňa zbavená funkcie správcu konkurznej podstaty. Podľa § 45 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze\na vyrovnaní zrušením konkurzu zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu uvedené v § 14, v zmysle § 14\npísm. a) v spojení s § 45 zákona č. 328/1991 Zb. správcovi zaniká oprávnenie nakladať s majetkom\npodstaty, zaniká aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty. Žalobkyni\ntak zaniklo hmotnoprávne oprávnenie domáhať sa akýchkoľvek nárokov voči konkurzným veriteľom.\nZároveň u nej absentoval aj právny titul na vymáhanie bezdôvodného obohatenia od konkurzných\nveriteľov, ktorým bolo plnené v zmysle právoplatného rozvrhového uznesenia, ktorého podkladom bolo\nuznesenie o schválení konečnej správy. Na zdôraznenie správnosti uvedeného názoru odvolací súd\nopätovne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Obd V 4/2012, zo\ndňa 13.12.2016, v zmysle ktorého „Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietal nesprávnosť\nvýpočtu odmeny správcu, v dôsledku čoho mu bola priznaná vyššia odmena, než na akú mal podľa\nVyhlášky nárok. Z uvedeného je zrejmé, že preskúmaním napadnutých rozhodnutí v prípade dôvodnosti\nmimoriadneho dovolania nedôjde k zhoršeniu postavenia konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávka\nnebola uspokojená v celom rozsahu, okrem nároku, ktorý im bol priznaný rozvrhovým uznesením, im\nvznikne nárok na uspokojenie ďalšej časti prihlásených (a zatiaľ neuspokojených) pohľadávok zo sumy,\no ktorú malo dôjsť\nk navýšeniu odmeny správcu nesprávnou aplikáciou právnych predpisov.\nKasačným rozhodnutím môže byť dotknutý iba správca, pokiaľ ide o nárok na jeho odmenu. V takom\nprípade však nemôže dôjsť k zásahu do jeho vlastníckeho práva, nakoľko predmetom ochrany je iba tá\nčasť, na ktorú má nárok pri správnej aplikácii právnych predpisov. Správca je pritom osoba znalá práva\n(advokát), preto je jeho povinnosťou predložiť konkurznému súdu konečnú správu s uvedením výšky\nodmeny, na ktorú mu mal vzniknúť nárok v zmysle jednotlivých ustanovení Vyhlášky. V danom prípade\nochrana práv (najmä vlastníckeho práva) konkurzných veriteľov má prednosť pred tézou vyplývajúcou z\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata\n„majú zostať nedotknuté“. Z citovaného vyplýva, že ochrana práv konkurzných veriteľov je prioritná,\nčím je spochybnená možnosť žalobkyne úspešne sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia voči\nkonkurzným veriteľom.\n12.5. V prejednávanom prípade tak boli, podľa názoru odvolacieho súdu, splnené všetky zákonné\npredpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to existencia\nnezákonného rozhodnutia, škoda, ktorej výška v konaní nebola sporná a príčinná súvislosť medzi\n\nnezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie vo výroku, ktorý žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 24.068,47 €, ako\nsprávny potvrdil podľa § 387 C.s.p. Ako vecne správny potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie,\nktorým tento priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bola v konaní\npred súdom prvej inštancie plne procesne úspešná (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.).\n13. Odvolateľka v odvolaní ďalej namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie pri určení výšky úroku\nz omeškania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie obsah\nsprávnej právnej normy nesprávne aplikoval. Dôvodila, že do omeškania sa dostala odo dňa 21.8.2013,\nzákladná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 8.5.2013 do 12.11.2013 0,5\n%, potom správna výška úroku z omeškania je 5,5 %. Odvolací súd považoval uvedenú námietku\nodvolateľky za dôvodnú. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým\nsa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť\npercentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému\ndňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky\nbola v období od 8.5.2013 do 12.11.2013 0,5 %, ako uviedla odvolateľka v odvolaní, odvolací súd výrok\nrozsudku súdu prvej inštancie v časti priznaných úrokov z omeškania zmenil a žalobkyni priznal úrok z\nomeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy 24.068,47 € (§ 388 C.s.p.).\n14. O trovách tohto a predchádzajúceho odvolacieho konania (o ktorých opomenul rozhodnúť súd prvej\ninštancie) rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,\n§ 255 ods. 1 a\n§ 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v predchádzajúcom ako aj tomto odvolacom konaní plne procesne\núspešná, odvolací súd jej preto priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,\nneúspech žalobkyne v časti príslušenstva v rozsahu 3,75 % ročne považoval za neúspech nepatrný.\n15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\n\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/213/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "ussr:da52e4b9-03cf-439c-8b4a-7afd6e0ad642", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 570/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 570/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da52e4b9-03cf-439c-8b4a-7afd6e0ad642"}, {"guid": "ussr:6b1a87c5-4a90-47fc-b4e1-01f38519ca9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b1a87c5-4a90-47fc-b4e1-01f38519ca9e"}, {"guid": "ussr:f3d6c162-ca57-48fd-889e-d736e42f0712", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 243/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 243/2010 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3d6c162-ca57-48fd-889e-d736e42f0712"}, {"guid": "983ee1d2-7eae-4ffb-9209-b4c5068992b5:f3503dad-a487-4d24-a126-2968ca81a253", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6111201097.1", "spisova_znacka": "6Cdo/9/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/9/2016 z 21. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-21", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6111201097.1"}, {"guid": "58d6583e-4748-4b59-a288-27dbeb79483a:6dec327c-6b81-4580-b364-d1e2c53bdbd2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7211208395.1", "spisova_znacka": "6Cdo/27/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/27/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7211208395.1"}, {"guid": "8ccea92d-da1e-4dd4-bdd0-9bb7838db9cb:31d53b8a-8066-44e0-9f60-dfa08de97cdc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5813203179.1", "spisova_znacka": "8Co/327/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/327/2016 z 17. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-10-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5813203179.1"}], "citovane_v": [{"guid": "95fa8043-8c99-4db2-a6bd-e26a6d97f401:26f36ba5-ad98-47cb-a09c-d6ec9f77a727", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6621202879.1", "spisova_znacka": "5Cdo/78/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/78/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6621202879.1"}]}