{"guid": "eba19182-88f3-40e5-8f3b-e07217967899:4d25bff9-1e46-4b27-9f9d-acf73d531e39", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1115216614.4", "spisova_znacka": "3Cob/101/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/101/2023 z 12. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. júna 2024, sp. zn. 3Cob/101/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1115216614.4", "identifikacne_cislo": "1115216614", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Štefan Zelenák", "sudca_id": 336, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-stefan-zelenak-336", "datum_vydania": "2024-06-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o úvere"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d25bff9-1e46-4b27-9f9d-acf73d531e39", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1115216614.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1115216614.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1115216614.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/101/2023\n1115216614\n12. 06. 2024\nMgr. Štefan Zelenák\nECLI:SK:KSBA:2024:1115216614.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek\nsenátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobkyne K. I., R.. X.X.XXXX,\nU. XXXX/XX, XXX XX D., práv. zast. SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., Laurinská 3,\n81101 Bratislava, IČO: 47 254 432, proti žalovanému Československá obchodná banka, a.s., Žižkova\n11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti\nrozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/121/2015-174 zo dňa 28.2.2023 jednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/121/2015-174 zo dňa\n28.2.2023 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal\nvoči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa\n18.6.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym\nrozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, pod spisovou značkou\nII/2014 - 7367 dňa 3.5.2015.\n3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 25Cb/121/2015 - 79 zo dňa 17.12.2019 (v poradí prvým),\nktorým napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalovaný\nodvolanie. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením č.k. 3Cob/131/2020 - 125 zo dňa\n9.2.2022 rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.12.2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa\n„... stotožňuje s dôvodmi uznesenia Súdneho dvora Európskej únie z 19. novembra 2015 v konaní o\npredbežnej otázke vo veci C-74/15 pričom poukazuje na podstatný rozdiel cit. uznesenia a prejednávanej\nveci v tom, že cit. uznesenie posudzuje akcesorický vzťah fyzickej osoby vo vzťahu k obchodnej\nspoločnosti a v prejednávanej veci sa jedná o vzťah fyzickej osoby podnikateľa - dlžníka a fyzickej\nosoby (manželka) - ručiteľa“. Uviedol, že v prejednávanej veci podpísala žalobkyňa ručiteľskú listinu ako\nfyzická osoba a preto je potrebné posúdiť jej vzťah k dlžníkovi - manželovi ... Podľa názoru odvolacieho\nsúdu sú manželia majetkovo prepojení a to v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM).\nJe tu teda jednoznačne daný funkčný vzťah manželov k BSM. Podnikanie jedného z manželov má\nbezprostredný vplyv na spoločný majetok manželov. Funkčný vzťah manželov by nebol daný v prípade,\nak manželia počas manželstva zrušili alebo obmedzili BSM v súlade s § 143a , § 148a ods. 2, Obč.\nzák. V konaní nebolo preukázane obmedzenie alebo zrušenie BSM počas trvania manželstva, a preto\n\nza daného stavu nie je možné posúdiť vzťah žalobkyne ako ručiteľky za vzťah spotrebiteľský, ale ako\nmajetkovo závislý a funkčný vzťah dlžníka a ručiteľa - manželov. Podľa právneho názoru odvolacieho\nsúdu došlo zo strany súdu prvej inštancie k nesprávnemu posúdeniu vzťahu žalobkyne voči žalovanému\nako vzťahu spotrebiteľskému, a teda k nesprávnemu posúdeniu neplatnosti ručiteľskej listiny. Odvolací\nsúd ďalej uviedol, že úlohou súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní posúdiť funkčný vzťah žalobkyne\na dlžníka a prípadné iné namietané dôvody neplatnosti rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym\nrozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, pod spisovou značkou\nII/2014 - 7367 dňa 3.5.2015 a na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia vo veci opäť\nrozhodne.\n4. Súd prvej inštancie opätovne po vykonanom dokazovaní posudzoval, či bola žaloba o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku podaná v zákonom stanovenej lehote. Z rozhodcovského spisu sp. zn.\nII/2014-7367 súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 3.5.2015 a bol doručený žalobkyni\ncestou jej právneho zástupcu dňa 7.5.2015. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola súdu\ndoručená dňa 18.6.2015, teda podaná pred uplynutím zákonom stanovenej 60-dňovej prekluzívnej\nlehoty, a teda včas.\n5. V konaní nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalovaného v právnom postavení\nveriteľa a X.. O.R. I. - ALMM v právnom postavení dlžníka bola dňa 7.3.2012 uzatvorená Zmluva o\nkontokorentnom úvere s rýchlou zárukou SZRB číslo 5004/12/20 v znení Dodatku č. 1 k uvedenej\nzmluve zo dňa 11.3.2013, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal za podmienok dohodnutých v\nuvedenej zmluve poskytnúť v prospech dlžníka kontokorentný úver v sume 75.000,- EUR na účel financovanie prevádzkových potrieb a dlžník sa zaviazal, že úver použije dohodnutým spôsobom na\ndohodnutý účel, že poskytnutý úver žalovanému vráti, zaplatí úrok, príslušenstvo, poplatky a zmluvné\npokuty podľa uvedenej zmluvy za podmienok v zmluve uvedených. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy\nboli aj Všeobecné úverové podmienky žalovaného a Všeobecné úverové podmienky žalovaného\npre neretailových klientov. V konaní ďalej nebolo sporným, že dňa 11.3.2013 žalobkyňa v právnom\npostavení ručiteľa a právny predchodca žalovaného v právnom postavení veriteľa podpísali Ručiteľskú\nlistinu č. 5004/12/20 RL2, ktorou žalobkyňa veriteľovi vyhlásila, že uspokojí jeho pohľadávku, ktorá\nvznikne na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 5004/12/20 zo dňa 7.3.2012 v znení Dodatku\nč. 1 zo dňa 11.3.2013 za dlžníka X.. O. I. - ALMM, ak dlžník zabezpečovanú pohľadávku alebo\njej časť nesplní. Dňa 11.3.2013 teda právny predchodca žalovaného, dlžník a žalobkyňa uzatvorili\nrozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej si zmluvné strany okrem iného dohodli, že všetky spory,\nktoré medzi nimi vzniknú v právnom vzťahu vyplývajúcom z Ručiteľskej listiny č. 5004/12/20 RL2\nbudú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej\nasociácie so sídlom v Bratislave. V konaní tiež nebolo sporné, že právny predchodca žalovaného (v\nrozhodcovskom konaní v právnom postavení žalobcu) podal dňa 12.12.2014 na Stálom rozhodcovskom\nsúde Slovenskej bankovej asociácie žalobu, ktorou sa voči žalobkyni (v rozhodcovskom konaní v\nprávnom postavení žalovanej) domáhal zaplatenia sumy 87.181,- EUR spolu s príslušenstvom a trov\nkonania v konaní vedenom pod spisovou značkou II/2014-7367. Dňa 3.5.2015 rozhodcovský súd vydal\nvo veci rozhodcovský rozsudok v znení opravného uznesenia, ktorým žalobe v rozhodcovskom konaní\nv plnom rozsahu vyhovel a žalobkyňu zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy 87.181,- EUR spolu\nso žalovaným príslušenstvom a na zaplatenie trov rozhodcovského konania, a to do troch dní odo\ndňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni\ndoručený dňa 7.5.2015.\n6. V prejednávanej veci podpísala žalobkyňa ručiteľskú listinu ako fyzická osoba. Z predložených\nlistinných dôkazov súd zistil, pričom uvedené nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa zabezpečila\nzáväzok dlžníka X.. O. I. - ALMM zo zmluvy o úvere svojím ručením za záväzky dlžníka vyplývajúce\nzo zmluvy o úvere, a teda prevzala ručenie za záväzok dlžníka založený zmluvou o úvere uzatvorenou\nso žalovaným ako bankou poskytujúcou úvery, vrátiť poskytnutý úver za podmienok uvedených v\nzmluve o úvere. Súd mal za to, že hoci dlžník z hlavného právneho vzťahu - zmluvy o úvere, nie je\nobchodnou spoločnosťou zapísanou do obchodného registra, tak zmluvu o úvere uzatvoril v rámci svojej\npodnikateľskej činnosti, ako fyzická osoba podnikateľ, a to za účelom zabezpečenia prevádzkových\npotrieb. Táto skutočnosť vyplynula zo samotnej zmluvy o úvere a nebola ani v konaní sporná. Vo\nvzťahu k posúdeniu spornej otázky, či mala žalobkyňa ako fyzická osoba pri uzavieraní ručiteľskej\nlistiny so žalovaným (jeho právnym predchodcom) postavenie spotrebiteľa je rozhodujúce, či žalobkyňa\nkonala z dôvodu funkčného vzťahu k dlžníkovi, keďže v konaní nebolo sporným, že žalobkyňa a\n\ndlžník boli v čase uzatvorenia ručiteľskej listiny, ako aj rozhodcovskej zmluvy, manželia. Po vykonanom\ndokazovaní súd dospel k záveru, že obmedzenie alebo zrušenie BSM podľa § 143a, § 148a ods. 2 OZ\nza trvania manželstva nebolo v konaní preukázané. Súd mal z vykonaného dokazovania výsluchom\nžalobkyne preukázané, že v čase uzavretia ručiteľskej listiny a rozhodcovskej zmluvy manželstvo\nžalobkyne a dlžníka neplnilo svoju funkciu, žalobkyňa a dlžník žili oddelene a oddelene aj hospodárili s\nmajetkom, avšak obmedzenie alebo zrušenie BSM za trvania manželstva nebolo v konaní preukázané,\nani samotnou žalobkyňou tvrdené. K zániku BSM žalobkyne a dlžníka tak došlo v zmysle § 148 ods. 1\nOZ až zánikom manželstva, a to až v čase po podpísaní ručiteľskej listiny žalobkyňou. Z vykonaného\ndokazovania mal súd preukázané, že manželstvo žalobkyne s dlžníkom prestalo plniť funkciu okolo roku\n2004, 2005, kedy žalobkyňa a dlžník aj prestali spoločne hospodáriť. Z výsluchu žalobkyne zároveň\nvyplynulo, že z finančných prostriedkov, ktoré dlžník získal na základe zmluvy o kontokorentnom úvere,\nžalobkyňa nemala žiadny prospech. Z vykonaného dokazovania však súd nemal preukázané, že by\npočas trvania manželstva, napriek uvedenému faktickému stavu došlo k obmedzeniu alebo zrušeniu\nBSM, a teda bol daný funkčný vzťah manželov k BSM. Za daného stavu, zohľadňujúc § 391 ods. 2\nC.s.p., nie je možné posúdiť vzťah žalobkyne ako ručiteľky ako vzťah spotrebiteľský, ale ako majetkovo\nzávislý a funkčný vzťah dlžníka a ručiteľa - manželov. V konaní tak nebolo preukázané, že by žalobkyňa\ns poukazom na existenciu BSM a z hľadiska právnej existencie spoločného majetku manželov, nemala\nfunkčný vzťah s dlžníkom - X.. O. I.Ľ., ktorý ako fyzická osoba podnikateľ uzatvoril s bankou úverovú\nzmluvu. V nadväznosti na uvedené, v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa mala v právnom\nvzťahu vyplývajúcom z ručiteľskej listiny zo dňa 11.3.2013 postavenie spotrebiteľa, a teda na žalobkyňu\nv predmetnom spore nemožno vztiahnuť právnu ochranu z tohto postavenia vyplývajúcu.\n7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri posúdení žalobkyňou namietanej neplatnosti rozhodcovskej\nzmluvy a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, súd primárne zdôraznil, že v konaní nebolo\npreukázané, že by žalobkyňa ako fyzická osoba mal pri uzavieraní ručiteľskej listiny, a teda ani\npri uzavieraní rozhodcovskej zmluvy postavenie spotrebiteľa, a to práve pre jej funkčný vzťah k\ndlžníkovi - Ing. O. I. - ALMM, ktorí boli v čase uzavretia uvedených zmlúv manželmi, pričom nedošlo\nk zrušeniu alebo obmedzeniu BSM počas manželstva podľa § 143a alebo § 148a ods. 2 OZ.\nSpotrebiteľská ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorej sa vo vzťahu k uzavretej\nrozhodcovskej zmluve domáhala, sa tak na žalobkyňu nevzťahuje, nakoľko žalobkyňa nemal v tomto\nzmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že\nnebola individuálne dojednaná a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle právnych predpisov\nupravujúcich postavenie a práva spotrebiteľov, súd vzhľadom na uvedené vyhodnotil ako nedôvodnú.\n8. Žalobkyňa v konaní tiež odôvodňovala zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že spor\nna rozhodcovskom súde rozhodol jeden rozhodca, hoci v zmysle čl. I bod 2 rozhodcovskej zmluvy\nbolo zmluvnými stranami dojednané, že spory budú prejednávané v trojčlennom senáte, pričom každý\núčastník rozhodcovského konania ustanoví jedného rozhodcu. V danom prípade sa teda jedná o dôvod\nna zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 ZRK. Po vykonanom dokazovaní\nmal súd preukázané, že takúto námietku žalobkyňa v samotnom rozhodcovskom konaní nevzniesla,\npričom mal z obsahu rozhodcovského spisu preukázané, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že v\nrozhodcovskom konaní bol za rozhodcu ustanovený jediný rozhodca - JUDr. Ľubica Adamcová, z výzvy\nrozhodcovského súdu adresovanej žalobkyni na doručenie žalobnej odpovede zo dňa 30.12.2014,\nktorá bola žalobkyni doručená dňa 20.1.2015. Súd mal zároveň z obsahu rozhodcovského spisu\npreukázané, že žalobkyňa skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní nebude v rozpore s dohodou\nzmluvných strán v zmysle čl. I bod 2 rozhodcovskej zmluvy rozhodovať trojčlenný senát nenamietala v\nrámci rozhodcovského konania ani v žalobnej odpovedi, ani v podaní zo dňa 23.2.2015, ani počas celého\nrozhodcovského konania. Žalobkyňa v rozhodcovskom konaní namietala neplatnosť rozhodcovskej\nzmluvy a nedostatok právomoci rozhodcovského súdu spor prejednať a rozhodnúť, teda v intenciách\nsúdneho konania existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a)\nbod 1 ZRK. Okolnosť existencie procesnej vady spočívajúcej v tom, že spor prejednával a rozhodoval\njediný rozhodca a nie trojčlenný senát ustanovený spôsobom dojednaným zmluvnými stranami v čl.\nI bod 2 rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11.03.2013, žalobkyňa v rozhodcovskom konaní nenamietala\nbez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tejto skutočnosti preukázateľne dozvedela, a to doručením\nvýzvy rozhodcovského súdu obsahujúcej aj oznámenie o ustanovení jediného rozhodcu, doručenej\nžalobkyni dňa 20.1.2015. Vznesenie uvedenej námietky až v žalobe, ktorou sa domáhala zrušenia\nrozhodcovského rozsudku, tak podľa súdu nemožno považovať za jej uplatnenie včas alebo bez\nzbytočného odkladu podľa § 40 ods. 4 ZRK. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobkyňa v predmetnom\n\nkonaní ani nijako netvrdila, aký vplyv mohla mať skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní nerozhodoval\ntrojčlenný senát, ako si zmluvné strany dojednali v čl. I bod 2 rozhodcovskej zmluvy, ale jediný rozhodca\nna rozhodnutie vo veci samej. Súd nad rámec uvedeného poukázal na to, že z vyjadrenia žalobkyne\nv rozhodcovskom konaní zo dňa 23.2.2015 vyplynulo, že považovala konajúcich rozhodcov vo veci za\npredpojatých z dôvodu väzieb jeho predstaviteľov na OTP Banku Slovensko, a.s., ktorá bola členom\nSlovenskej bankovej asociácie, avšak v predmetnom konaní žalobkyňa z uvedeného dôvodu zrušenie\nrozhodcovského rozsudku nežiadala, preto sa súd týmto dôvodom v predmetnom súdnom konaní\nnezaoberal.\n9. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm.\nf) a h) C.s.p.. Uviedla, že zo strany prvoinštančného súdu prišlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu\ntýkajúcemu sa funkčnosti vzťahu žalobcu a dlžníka. Funkčnosť vzťahu je, podľa názoru žalobkyne,\npotrebné posudzovať reálne a nie len formálne (t.j. nepostačuje tvrdenie, že žalobkyňa a dlžník boli\nformálne manželia, nakoľko toto manželstvo v čase uzatvorenia sporných zmlúv funkčné reálne nebolo).\nZ pojmu funkčný vzťah je možné jednoznačne vyvodiť záver, že vzťah medzi subjektami musí byť\nreálny, spĺňajúci svoj účel vo všetkých smeroch a nie len formálny. Žalobkyňa vo svojej výpovedi v\nrámci prvoinštančného konania jednoznačne uviedla, že už pred záväzkom dlžníka, žili v nefunkčnom\nmanželstve a žili rozdelené životy, napriek tomu žili v priateľskom duchu. Žalobkyňa uviedla, že sa začala\nstarať sama o seba, odišla do zahraničia a začala zarábať sama na seba. Stala sa spoluručiteľkou\nna účte exmanžela tak, že ju o to požiadal a keďže spolu dobre vychádzali, tak súhlasila a verila, že\nvšetko bude v poriadku, napriek tomu, že spolu už nežili. Od roku 2004, 2005 už žalobkyňa a dlžník\nspoločne nehospodárili, na základe čoho jednoznačne v čase uzatvorenia zmlúv žiaden funkčný vzťah\nneexistoval. Má za to, že OZ za spotrebiteľa považuje fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej\nčinnosti. Žalobkyňa má za to, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd slovenskej\nbankovej asociácie vydal rozhodnutie, je neplatná, pretože nespĺňa základné zákonné náležitosti, a to\nz dôvodu, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na základe formulárovej ručiteľskej listiny, ktorú\nžalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť, ani individuálne dohodnúť, alebo zmeniť. Rozhodcovskú zmluvu\nsi osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými bodmi, mohla ručiteľskú\nlistinu len ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým častiam ručiteľskej listiny, teda aj povinnosti\nuzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Na základe vyššie uvedeného má jednoznačne za to, že z jej strany\nbolo unesené dôkazné bremeno o preukázaní nie funkčného vzťahu s dlžníkom, na základe čoho je\nnevyhnutné, aby bolo možné posúdiť vzťah žalobkyne ako ručiteľa ako vzťah spotrebiteľský. Na základe\nuvedeného navrhla napadnutý rozsudok zrušiť.\n10. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého súd postupoval správne a správne\nposúdil aj funkčný vzťah žalobkyne a dlžníka v bode 37. napadnutého rozsudku. Na základe uvedeného\npovažuje odvolanie žalobkyne za nedôvodné a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.\n11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.6.2024. Po oboznámení sa\ns obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobkyne, vyjadrením žalovaného, odvolací\nsúd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.\n12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n14. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie\nsprávne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný\nzákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný\nskutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací\n\nsúd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania neuviedla\nžiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru\nodvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými\ndôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam\nuvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne žalobu zamietol z dôvodu\nneunesenia dôkazného bremeno žalobkyne, keď v konaní nebolo preukázané postavenie žalobkyne ako\nspotrebiteľky zo vzťahu založeného ručiteľskou listinou a žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu\ndôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku taxatívne vymedzených v § 40 ods. 1 ZRK.\n15. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyňa zabezpečila záväzok\ndlžníka X.. O. I. - ALMM zo zmluvy o úvere svojím ručením, za záväzky dlžníka vyplývajúce zo zmluvy o\núvere, a teda prevzala ručenie za záväzok dlžníka založený zmluvou o úvere uzatvorenou so žalovaným\nako bankou poskytujúcou úvery, vrátiť poskytnutý úver za podmienok uvedených v zmluve o úvere.\nOdvolací súd je v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že záväzkový vzťah medzi\nbankou a dlžníkom X.. O. I. - ALMM má obchodnoprávny charakter. Pokiaľ ide o právnu povahu vzťahu\nso žalobkyňou, k tomuto odvolací súd uvádza, že žalobkyňa je v ručiteľskej listine označená len ako\nfyzická osoba, pričom je zrejmé, že pri podpisovaní listiny nevystupovala v rámci predmetu svojej\nobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa ako fyzická osoba - manželka dlžníka, pristúpila\nk dlžníkovmu záväzku. Z tohto dôvodu je potrebné poukázať na § 147 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého\npohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone\nrozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželom. Podľa\nodvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil funkčný vzťah manželov k BSM s poukazom na to,\nže podnikanie jedného z manželov má bezprostredný vplyv na spoločný majetok manželov, i keď podľa\nžalobkyne spolu nežili, manželstvo bolo nefunkčné a žili rozdelené životy. Žalobkyni teda nie je možné\npriznať ochranu v zmysle právnych noriem upravujúcich občianskoprávne vzťahy a spotrebiteľské\nzáväzkové vzťahy len z dôvodu, že sa popri dlžníkovi zaviazala uhradiť záväzok vyplývajúci z ručiteľskej\nlistiny za trvania manželstva. Žalobkyňa nevystupovala pri uzavretí ručiteľskej listiny ako spotrebiteľ, nie\nje dôvodná jej argumentácia, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s aplikáciou noriem na ochranu\nslabšej strany, vrátane námietok ohľadne neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.\n16. Odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym a logickým záverom súdu prvej inštancie v tom, že\nžalobkyňu pri podpisovaní ručiteľskej listiny a v súlade s výkladom uznesenia Súdneho dvora Európskej\núnie z 19. novembra 2015 v konaní o predbežnej otázke vo veci C-74/15, nie je možné považovať za\nspotrebiteľa pretože bol jednoznačne daný funkčný vzťah k dlžníkovi. Súd prvej inštancie v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku podrobne vysvetlil dôvody prečo nie je možné prijať tvrdenie žalobkyne o jej\npostavení v právnom vzťahu ako spotrebiteľa, pričom odvolací súd sa s týmto odôvodnením v celom\nrozsahu stotožňuje. V konaní nebolo preukázané zrušenie alebo obmedzenie BSM počas trvania\nmanželstva, pričom v tomto smere nie je dôvodná odvolacia námietka žalobkyne, že manželstvo neplnilo\nsvoju funkciu a manželia žili rozdelené životy.\n17. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP\") vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho\nchápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť\nrozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára\n1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.\n\n18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §\n387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobkyňou.\n19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1\na § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že odvolací súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania, nakoľko mu žiadne nevznikli.\n20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/121/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "8067c1b9-783d-4a8b-ba72-b36a63d01422:d799d864-2b4d-4a51-9ad5-488050f3a830", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/131/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/131/2020 z 16. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8067c1b9-783d-4a8b-ba72-b36a63d01422:d799d864-2b4d-4a51-9ad5-488050f3a830"}, {"guid": "b02b252c-4b42-46c1-a9db-d00ab787d38a:3c7254df-ad57-4f8d-9ca2-dc28339977b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/121/2015", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/121/2015 z 26. 3. 2015", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b02b252c-4b42-46c1-a9db-d00ab787d38a:3c7254df-ad57-4f8d-9ca2-dc28339977b2"}], "citovane_v": []}