{"guid": "4bcfd30a-33b1-47b4-8fc8-9fd11a9668d4:b977278a-9532-43b8-87f2-425827383dea", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1115229204.2", "spisova_znacka": "2Co/68/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/68/2024 z 18. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. septembra 2024, sp. zn. 2Co/68/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1115229204.2", "identifikacne_cislo": "1115229204", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Jahnová", "sudca_id": 1468, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-jahnova-1468", "datum_vydania": "2024-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1969/58#paragraf-2", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-3", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-4", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b977278a-9532-43b8-87f2-425827383dea", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1115229204.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1115229204.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1115229204.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/68/2024\n1115229204\n18. 09. 2024\nJUDr. Ivana Jahnová\nECLI:SK:KSBA:2024:1115229204.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v spore žalobcu: P. O., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom F. Z. XXX/XX, H. - F. O., Č. J., zastúpený Mgr. Janem Boučkem, sídlo advokáta v Českej\nrepublike Praha 1, Opatovická 1659/4, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom\nfinancií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, IČO: 00 151 742, o náhradu škody,\nvedený na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B1- 23C/252/2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nbývalého Okresného súdu Bratislava I, č.k. 23C/252/2015-111, zo dňa 02.11.2017, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava I, č.k. 23C/252/2015-111 zo dňa\n02.11.2017 p o t v r d z u j e.\nII. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Bývalý Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 02.11.2017, č.k. 23C/252/2015-111 zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 237.405,- Sk (7.880,40 eur) z titulu náhrady\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalovanej súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu\ntrov konania.\n2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Colný úrad Žilina o zaistení tovaru č. 497/97-3\nzo dňa 13.10.1997 zaistil 15.827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc, pričom colné orgány\nhodnotu tohto tovaru stanovili sumou 237.405,- Sk. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia colný úrad\nuviedol, že dňa 13.10.1997 vstupoval do colného priestoru hraničného priechodu Svrčinovec nákladný\nautomobil s prívesom s českými ŠPZ H. XX-XX, XX-H.-XX. Vodič F. A. pri vstupe na územie SR cez\nhraničný priechod Svrčinovec vyhlásil službu konajúcemu colníkovi, že nákladný automobil spolu s\nprívesným vozíkom je prázdny a chce pokračovať v ceste do Maďarska. Predložil doklady od automobilu\na tiež potvrdenie od Českých colných orgánov o tom, že z ČR vystupoval automobil prázdny. Pri kontrole\nbolo zistené, že na ložnej ploche automobilu sa nachádza 44 ks vriec naplnených 15 827 ks dámskych\nelastických lýtkových nohavíc. Vodič F. A. nevedel o pôvode, hodnote a vlastníkovi tovaru podať žiadne\ninformácie a taktiež nevedel predložiť doklady o tomto tovare. Dňa 28.10.1997 podali žalobca ako\nvlastník tovaru a X. Q. (vlastník a prevádzkovateľ nákladného automobilu) proti rozhodnutiu o zaistení\ntovaru č. XXX/XX-X zo dňa 13.10.1997 námietku, v ktorej uviedli, že žiadna z osôb P. O., X. Š. ani F.\nA. nemali v úmysle porušiť colné predpisy a k celej udalosti došlo v dôsledku omylu, resp. nešťastnej\nnáhody, lebo P. O. likviduje svoj sklad a uložil tovar, ktorý ako jediný ostal tento tovar nepredaný,\ndo nákladného priestoru vozidla a vozidlo aj s tovarom zaparkoval u jeho vlastníka X. Š. a na tovar\n\nv ňom zabudol. Následne dňa 12.10.1997 prevzal vozidlo vodič F. A. a odišiel s ním do zahraničia,\naby tam naložil tovar bez toho, aby sa presvedčil, či je úložný priestor prázdny. O námietke rozhodlo\nColné riaditeľstvo SR rozhodnutím o odvolaní č. XXXXX/XX zo dňa 28.11.1997 tak, že napadnuté\nrozhodnutie Colného úradu Žilina potvrdilo. Dňa 28.05.1998 vydal Colný úrad Žilina rozhodnutie č. P\n4913/1196-1/97/040, ktorým uznal F. A. vinného z colného priestupku nezákonného dovozu tovaru a\nuložil mu ochranné opatrenie zhabanie tovaru, konkrétne 15 827 ks dámskych elastických lýtkových\nnohavíc. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že vodič F. A. vstupoval do colného priestoru hraničného\npriechodu Svrčinovec s nákladným automobilom s prívesom s českými ŠPZ H. XX-XX, XX-H.-XX, pričom\npri vstupe na územie SR cez hraničný priechod Svrčinovec vyhlásil službu konajúcemu colníkovi, že\nnákladný automobil spolu s prívesným vozíkom je prázdny a chce pokračovať v ceste do Maďarska.\nPredložil doklady od automobilu a tiež potvrdenie od Českých colných orgánov o tom, že z ČR vystupoval\nautomobil prázdny. Pri kontrole bolo zistené, že sa na ložnej ploche automobilu nachádza 44 ks vriec\nnaplnených 15 827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc. Vodič F. A. nevedel o pôvode, hodnote a\nvlastníkovi tovaru podať žiadne informácie a taktiež nevedel predložiť doklady o tomto tovare. Konajúci\norgán z uvedených dôvodov dospel k záveru, že sa vodič dopustil colného priestupku nevedomou\nnedbanlivosťou. Ďalej colný úrad v odôvodnení poukázal na to, že žalobca ako vlastník zhabaného\ntovaru sa na predvolanie na konanie o colnom priestupku nedostavil a nedostavil sa na neho ani\njeho právny zástupca, napriek riadne vykázaného predvolaniu. Žalobca sa ako vlastník tovaru proti\nrozhodnutiu č. P 4913/1196-1/97/040 zo dňa 28.05.1998 odvolal. Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím o\nodvolaní č. 7241/98-3819/98/1 zo dňa 07.08.1998 odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdilo. Žalobca\npodal dňa 19.10.1998 na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Colného\núradu Žilina č. P 4913/1196-1/97/040 zo dňa 28.05.1998 a Colného riaditeľstva SR č. 7241/98-3819/98/1\nzo dňa 07.08.1998. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. 2S/69/2007 zo dňa 18.05.2012 zrušil\nrozhodnutie o odvolaní č. 7241/98-3819/98/1 zo dňa 07.08.1998 a vec vrátil Colnému riaditeľstvu SR\nna ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku sa Finančné riaditeľstvo SR (právny nástupca Colného\nriaditeľstva SR) odvolalo. O odvolaní rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 4SŽO/37/2012 zo dňa\n13.12.2012 tak, že napadnutý prvoinštančný rozsudok potvrdil. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím\nč. 55475/2013 zo dňa 08.10.2013 zrušilo rozhodnutie Colného úradu Žilina č. P 4913/1196-1/97/040 zo\ndňa 28.05.1998 a vec vrátilo Colnému úradu Žilina na nové prejednanie a rozhodnutie. Colný úrad Žilina\nrozhodnutím č. 1096031/1/100735/2014 zo dňa 25.02.2014 konanie zastavil z dôvodu, že objektívna\njednoročná lehota na prejednanie priestupku uplynula a tým zodpovednosť za priestupok zanikla. Z\nvýpovede vodiča F. A. zo dňa 13.10.1997 súd prvej inštancie zistil, že jeho šéf P. O. mu povedal, aby si\nprišiel po vozidlo, doklady a povolenky, a aby si pripojil vlek. Dal mu peniaze na cestu a následne išiel\nnatankovať, kde zistil, že v aute nie je technický preukaz. Preto išiel domov a telefonoval šéfovi, ktorý\nmu povedal, aby si vzal druhé vozidlo. Na parkovisku si vzal druhé vozidlo a cestou zobral na jazdu\ndvoch kamarátov a potom išli priamo na hranice. Na hraniciach sa ich colník pýtal, či je prázdny, na čo\nodpovedal, že áno. Colník mu preto vypísal potvrdenku, že vozidlo je prázdne. S lístkom išli smerom na\nSlovensko, tam sa postavil do pruhu pre prázdne vozidlá. Keď prišiel colník odovzdal mu potvrdenie, že\nide prázdny. Na to mu colník požiadal, aby otvoril vozidlo a keď tak urobil, zistil, že sa tam nachádza tovar.\nĎalej F. A. uviedol, že nie je zamestnancom firmy P. O., uvedenú jazdu uskutočnil z dôvodu, že ho o to,\naby išiel pre tovar do Budapešti, požiadal P. O.. Následne po vykonaní colnej kontroly volal vlastníkovi\nvozidla s tým, že čo to znamená, ktorý mu na to povedal, že je to v ... a že sa má vrátiť späť do ČR,\nnakoľko si myslel, že je ešte na Českej strane. Napokon vodič F. A. vo svojej výpovedi uviedol, že kľúče\nod prvého vozidla, ktorým mal pôvodne ísť, mu odovzdal O. a kľúče od druhého (vozidlo kontrolované\nna colnom priechode) vozidla mu odovzdal F. B., ktorého meno mu povedal žalobca.\n3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej\ninštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Medzi stranami v spore nebolo sporné, že v\nžalobcom namietanom konaní došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia a rovnako medzi stranami\nv spore nebolo sporné, že tovar, ktorý bol žalobcovi zhabaný, t.j. 15 827 ks dámskych elastických\nlýtkových nohavíc bol na územie Slovenskej republiky dovezený nelegálne s tým, že vodič, ktorý ho\npreviezol, sa k pôvodu tovaru jeho vlastníkovi nevedel vyjadriť, nevedel o ňom nič uviesť a zároveň\nnemal žiadne doklady k tomuto tovaru preukazujúce jeho hodnotu, ani čokoľvek iné. Samotný žalobca\nsa v priestupkovom konaní v rámci svojej obrany vyjadril tak, že na tovar v aute zabudol. Z vykonaného\ndokazovania mal súd bezpečne preukázané, že žalobca svojím konaním, keď zadržaný tovar sám do\nvozidla uložil a tým ako sám uviedol, že na tovar v ložnom priestore nákladného vozidla vo vzťahu\nku ktorému dal vodičovi F. A. pokyn, aby s ním opustil územie Českej republiky a išiel s ním cez\núzemie Slovenskej republiky do Maďarska, zabudol, pričom o umiestnení zadržaného tovaru do ložného\n\npriestoru vozidla neupozornil ani samotného vlastníka vozila z dôvodu, že na to nevidel dôvod, si\nsám zavinil, že bol tovar dovezený na územie Slovenskej republiky zadržaný ako nelegálne dovezený.\nZ uvedeného vyplýva, že žalobca sám zavinil, že došlo k zaisteniu a následnému zhabaniu ním\noznačeného tovaru. Inými slovami vyjadrené, nebyť žalobcovho „zabudnutia“ 15 827 ks dámskych\nelastických lýtkových nohavíc v ložnom priestore vozidla, ktoré vyslal mimo územia Českej republiky,\nnedošlo by k zadržaniu a zhabaniu uvedeného tovaru. Navyše žalobca nepreukázal, že mu škoda v\nním vyčíslenej výške skutočne aj vznikla. Žalobca výšku škodu odvíjal od colnej hodnoty zadržaného\ntovaru, ktorú určili colníci a nie s prihliadnutím na ním predložené doklady, ktorými preukazoval cenu\nzadržaného tovaru, za ktorú ho mal nadobudnúť. Žalobca sa počas colného konania bránil tým, že\ntovar sa dostal na územie Slovenskej republiky omylom a že nebol určený na vývoz ani na predaj\nna území Slovenskej republiky, preto je nedôvodná argumentácia žalobcu, že ním uvedená výška\nzohľadňuje sumu, o ktorú sa zmenšil jeho majetok a ktorá je obvyklá predajná cena tovaru. Vychádzajúc\nz vyššie uvedeného a jeho sumarizáciou možno teda uzavrieť, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné\nbremeno a nepreukázal splnenie všetkých predpokladov na založenie zodpovednosti štátu za škodu\nv zmysle zákona č. 59/1968 Zb., keď neosvedčil existenciu škody v žalovanej výške, a ani príčinnú\nsúvislosť medzi namietanými nezákonnými rozhodnutiami žalovaného a škodou. Keďže na vyvodenie\nzodpovednosti voči štátu je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených\npodmienok a žalobca nepreukázal všetky predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody súčasne,\nnemôže existovať príčinná súvislosť medzi vznikom škody resp. nemajetkovej ujmy a nezákonnými\nrozhodnutiami. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí,\nak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe\nskutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon\nspája zodpovednosť za škodu, vzhľadom k uvedenému súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.“\nS poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania\nsúd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj CSP) a úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože jej v odvolacom\nkonaní žiadne trovy nevznikli.\n4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že žalobe vyhovie. Poukázal na to, že právoplatné rozhodnutia Colného úradu v Žiline, resp.\nColného riaditeľstva SR z 28.05.1998, resp. zo 07.08.1998 boli zrušené pre nezákonnosť, ale tovar (15\n827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc) mu nebol vrátený. Týmito nezákonnými rozhodnutiami\nžalobcovi vznikla škoda vo výške 237.405,- Sk (7.880,40 eur). Za túto škodu zodpovedá štát v zmysle\nzák. č. 58/1969 Zb. Z listinných dôkazov predložených žalovanou vyplýva, že štát (Colný úrad Žilina)\npredmetný nezákonne zaistený tovar predal dňa 03.11.1998 kupujúcemu F. V. za cenu 126.616,- Sk.\nŽalovaná tak nielenže žalobcu poškodila zhabaním a nevrátením tovaru, ale naviac sa na úkor žalobcu\nbezdôvodne obohatila o sumu 126.616,- Sk. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že pre určenie\nhodnoty veci je rozhodujúce, za akú cenu sa táto vec v danom mieste a čase predáva (tzv. trhová cena).\nV tejto súvislosti žalobca v odvolaní uviedol: „Žalobca má za to, že určil cenu tovaru správne, pretože\n„colná hodnota tovaru“ vyjadruje cenu v mieste a čase obvyklú (tzv. trhovú cenu), ktorá vychádza zo\nštatistických a iných ekonomických údajov, z ktorých vychádzajú aj colné orgány. Tieto colné orgány za\nobvyklú (trhovú) cenu určili čiastkou 237.405,- Sk podľa colného sadzobného zaradenia: 62046990, t.j.\nvo výške 7.880,40 eur.“\n5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázala\nna to, že prvotnou a bezprostrednou príčinou vzniku škody bola tá skutočnosť, že sa predmetný tovar\ndostal zavinením žalobcu nelegálne na územie Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o výšku škody, žalovaná\nvo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že pojem „colná hodnota tovaru“ je pojem používaný výlučne\npre účely colného konania (ako prostriedok na stanovenie výšky cla a DPH).\n6. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom sp.zn. 6Co/78/2019 z 26. februára 2020\nzmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) č.k. 23C/252/2015-111 z\n02. novembra 2017, ktorým bola žaloba zamietnutá tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi\n4.202,88 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania od 13. júla 2015 do zaplatenia; potvrdil rozsudok v\nzamietavom výroku ohľadne sumy prevyšujúcej 4.202,88 eur s prísl.; žiadnej zo strán nepriznal nárok\nna náhradu trov konania. Odvolací súd po zrekapitulovaní zisteného skutkového stavu, považoval za\npreukázanú existenciu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím. Záver súdu prvej inštancie týkajúci sa zavinenia žalobcom v súvislosti so zhabaním tovaru\n\na nepreukázaním príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody nepovažoval\nza správny. Ustálil, že medzi nezákonným rozhodnutím o zhabaní tovaru, ktorý bol následne predaný\ntretej osobe a vznikom škody na strane vlastníka tohto tovaru, je bezprostredná a priama príčinná\nsúvislosť. Je logické, že ak by nebolo vydané rozhodnutie o zhabaní tovaru, tento by nemohol byť\npredaný inému a mohol by byť vrátený žalobcovi. K výške škody následne uviedol, že tzv. colná hodnota\ntovaru má význam iba pre účely colného konania, nie je ju možné použiť ako základ pre vyčíslenie škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím. Pri stanovení výšky škody odvolací súd preto vychádzal z ceny\ntovaru, za ktorú by sa tento tovar dal predať v danom mieste a čase. Vychádzajúc z kúpnej zmluvy z\n03. novembra 1998 a zo zoznamu o dojednanej kúpnej cene a počte ks tovaru (v spise na č.l. 93 a\n94), vyčíslil výšku škody v sume 4.202,88 eur (15 827 ks nohavíc á 8 Sk, t.j. 126.616,- Sk). Napadnutý\nrozsudok v zamietavom výroku ohľadne sumy 4.202,88 eur zmenil v súlade s § 388 CSP a žalobe v\ntejto časti vyhovel. Spolu s istinou priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % od 13.\njúla 2015 do zaplatenia; v prevyšujúcej časti napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade\ns § 387 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v súlade s § 396 ods. 1\nv spojení s § 225 ods. 2 CSP.\n7. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky uznesením sp.zn. 6Cdo/144/2020 z 26. októbra 2022 dovolanie žalovanej odmietol podľa\n§ 447 písm. e) CSP z dôvodu, že i napriek riadnemu poučeniu odvolacím súdom o náležitostiach\ndovolania, o povinnom zastúpení advokátom, a napokon aj napriek dodatočnej výzve na preukázanie\nvýnimky z povinného právneho zastupovania advokátom v zmysle § 429 ods. 2 písm. b) CSP, žalovaná\nnepreukázala, že zamestnanec, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 písm. b) v spojení s § 468 CSP). Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,ústavný\nsúd“) nálezom č.k. II. ÚS 183/2023-33 z 21. júna 2023 toto uznesenie NS SR zrušil so záverom, že nemá\noporu v skutkovom stave zistenom ústavným súdom.\n8. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,dovolací súd“) v rámci dovolacieho\nprieskumu dospel k záveru, že dovolanie je nielen prípustné, ale aj dôvodné. Dovolací súd zdôraznil,\nže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, má povahu objektívnej\nzodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch\npodmienok, ktorými je nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným\nrozhodnutím a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným\nrozhodnutím a škodou zákon nevysvetľuje. Z okolností preskúmavanej veci dovolaciemu súdu vyplývalo,\nže žalobca sa domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu o zaistení tovaru\nColného úradu Žilina č. 497/97-3 vo výške 7.880,40 eur, ktorý prevážal F. A., ktorý bol uznaný zo\nspáchania priestupku rozhodnutím Colného úradu v Žiline č. P 4913/1196-1/97/040 z 28. mája 1998,\nktoré bolo rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 7241/98-3819/98/1 zo 07. augusta\n1998 potvrdené a odvolanie F. A. zamietnuté; rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/69/2007\nz 18. mája 2012 bolo rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republike č. 7241/98-3819/98/1 z 07.\naugusta 1998 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie; uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp.zn. 4Sžo/37/2012 z 13. decembra 2012. Finančné riaditeľstvo rozhodnutím č.\n55475/2023 z 08. októbra 2013 zrušilo rozhodnutie Colného úradu v Žiline č. P 4913/1196-1/97/040\nz 28. mája 1998 a vrátilo vec na nové konanie. Následne Colný úrad v Žiline konanie o priestupku\nč. 1096031/1103329/2014 zastavil z dôvodu zániku zodpovednosti za priestupok. Žalobca tvrdil, že\nnezákonnými rozhodnutiami Colného úradu v Žiline č. P 4913/1196-1/97/040 z 28. mája 1998 a\nColného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 7241/98-3819/98/1 zo 07. augusta 1998 mu vznikla\nškoda vo 7.880,40 eur. Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu nesplnenia\nzákonného predpokladu pre zodpovednosť za škodu a to neexistencie priamej príčinnej súvislosti\nmedzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody; odvolací súd považoval zákonné predpoklady\nzodpovednosti za škodu splnené, preto žalobe sčasti vyhovel. Dovolací súd k definícii príčinnej súvislosti\ncitoval rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/126/2009 z 30. júna 2010 a tiež uviedol, že totožný právny názor\nvyplýva napríklad aj z rozhodnutí sp.zn. 2Cdo/144/2008 z 29. októbra 2009, sp.zn. 6MCdo/11/2010 z\n31. januára 2012 a judikátu publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. R 7/1979 v znení právnej vety - príčinou vzniku škody nie je skutočnosť,\nktorá je už sama následkom. Dovolací súd ďalej uviedol, že zisťovanie a preukazovanie príčinnej\nsúvislosti ako otázkou skutkových zistení a vymedzenie toho, medzi akou škodou ako následkom a\nakou skutočnosťou ako príčinou tejto škody sa má príčinná súvislosť zisťovať, je už právnym posúdením\n(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 231/2007 zo 17. februára 2009).\n\nÚstavný súd (v skutkovo odlišnej veci) v náleze č.k. III. ÚS 409/2021-33 zo 14. decembra 2021 vo\nvzťahu k posúdeniu otázky príčinnej súvislosti taktiež vyslovil, že otázka posúdenia príčinnej súvislosti\nnemusí byť a ani nie je výlučne otázkou skutkovou; vzťah príčiny a následku sa skúma vždy s rešpektom\nku konkrétnej právnej úprave. Následne dovolací súd uviedol, že Najvyšší súd v uznesení sp.zn.\n6Cdo/103/2011 z 30. apríla 2013, na ktoré dovolateľka poukázala uviedol, že ,,kauzálny nexus je\npodstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby nezákonné rozhodnutie a\nvznik škody neboli v logickom slede (nexus - spojenie, súvislosť, sled) teda, aby nezákonné rozhodnutie\nbolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť\npríčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.\nRozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy\nv konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť len\ntaké rozhodnutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine\nqua non), či by škodlivý následok nastal bez nezákonného rozhodnutia. Ak by tomu tak bolo, príčinná\nsúvislosť by daná nebola“. Z nálezu ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 177/08 z 29. januára 2009, na ktorý\ndovolateľka poukázala vyplýva, že predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody\nje teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním\nalebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v\npodobe skutočnej škody - damnum emergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť spôsobená\nbez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Samotná škoda, ani samotné porušenie právnej\npovinnosti ešte nezakladá zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná\nsúvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť\ntvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno [teda poškodeného (sťažovateľov)],\nčo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie\nmá byť preukázané. Napokon z ďalších rozhodnutí najvyššieho súdu napríklad sp.zn. 6Cdo/102/2011,\n6MCdo/11/2010, 3Cdo/313/2009, 7Cdo/27/2011 vyplýva právny záver, podľa ktorého pre posudzovanie\nvzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne škoda spočíva a pri\nzisťovaní príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok jej základným atribútom. Ak\nbola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká, príčinou škody môže byť\nlen tá skutočnosť, že bez nej by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, stačí,\nak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to\no príčinu podstatnú. V kontexte uvedeného dovolací súd považoval dovolateľkou namietaný odklon od\nustálenej rozhodovacej praxe v otázke posúdenia existencie priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti\nmedzi nezákonnými rozhodnutia colných orgánov a škodou za dôvodný. Z okolností preskúmavanej\nveci bolo podľa dovolacieho súdu totiž nepochybné, že dôvodom vydania rozhodnutia o zaistení tovaru\nč. XXX/XX-X z 13. októbra 1997 zaisteného v nákladnom vozidle s prívesom s českou ŠPZ H. XXXX, XX-H.-XX, smerujúceho do Maďarska cez Slovenskú republiku, ktoré podľa vyjadrenia vodiča F. A.\nmalo byť prázdne bolo, že pri kontrole vozidla colníkmi na hraničnom priechode bolo zistené, že sa na\nložnej ploche vozidla nachádzalo 44 ks vriec naplnených s 15 827 ks dámskych elastických lýtkových\nnohavíc; vodič F. A. o pôvode, hodnote a vlastníkovi tovaru nepodal žiadne informácie, ani nepredložil\nžiadne doklady. Nesprávnym vyhodnotením podstatných skutkových okolností pre posúdenie existencie\npriamej, bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonnými rozhodnutia odvolacím súdom,\ndošlo teda k nesprávnemu právnemu posúdeniu kumulatívneho splnenia zákonných predpokladov\nzodpovednosti štátu za škodu. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má určujúci význam, v čom\nkonkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi\nkonkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa\npríčinná súvislosť zisťuje (sp.zn. 6MCdo/16/2012 z 30. októbra 2013). Na základe uvedených dôvodov\ndovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v zmenenom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom\nvýroku o trovách konania zrušil v súlade s § 449 ods. 1 CSP a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie\nkonanie v súlade s § 450 CSP.\n9. Vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu vyplývajúcim z tohto rozhodnutia je odvolací súd\nviazaný (§ 455 CSP).\n10. Odvolací súd po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané včas, opätovne preskúmal napadnutý\nrozsudok v zmysle § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné.\n\n12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen s výrokom, ale aj odôvodnením napadnutého\nrozsudku, preto podľa § 387 ods. 2 CSP iba konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a\nna zdôraznenie správnosti iba dopĺňa odpovede na námietky žalobcu prednesené v odvolaní.\n13. V prejednávanej veci bolo vykonanými dôkazmi preukázané a medzi stranami konania bolo\nnesporné, že dňa 13.10.1997 vstupoval do colného priestoru hraničného priechodu Svrčinovec nákladný\nautomobil s prívesom s českou evidenčnou značkou H. XX-XX, XX-H.-XX. Vodič pri vstupe na územie\nSlovenskej republiky tvrdil, že nákladný automobil je prázdny. Predložil potvrdenie od českých colných\norgánov o tom, že z Českej republiky vystupoval automobil prázdny. Pri kontrole bolo zistené, že\nna ložnej ploche automobilu sa nachádza 44 ks vriec naplnených dámskymi elastickými lýtkovými\nnohavicami v počte 15 827 kusov.\n14. Civilné súdne konanie je ovládané zásadou prejednávacou, čo znamená, že len žalobca vymedzuje\npredmet konania svojím skutkovým označením nároku a s ním korešpondujúcim petitom požadovaného\nrozhodnutia. Žalobca v danej veci uplatnený nárok na náhradu škody spojil z hľadiska určenia\nprotiprávneho konania a príčinnej súvislosti s následnou škodou s nezákonným rozhodnutím colného\norgánu, ktorým okrem prejednania colného priestupku vodiča bolo uložené aj opatrenie zhabania tovaru,\npretože po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR bolo toto rozhodnutie zrušené a následne bolo\npriestupkové konania z dôvodu uplynutia lehoty na prejednanie priestupku zastavené. Inkriminované\nveci (elastické lýtkové nohavice) boli zlikvidované.\n15. V súdenej veci bolo zásadným posúdenie právnej otázky, v dôsledku akej skutočnosti žalobcovi,\nktorý o sebe tvrdil, že bol vlastníkom zlikvidovaných pančuchových nohavíc, vznikla ním tvrdená škoda,\nspočívajúca v zmenšení jeho majetku o ich hodnotu, teda zodpovedanie otázky spojenej s jedným z\nnevyhnutých predpokladov objektívnej zodpovednosti štátu za škodu a to príčinnej súvislosti (vzťah\npríčina a následku) medzi právnou skutočnosťou, za ktorú je daná zodpovednosť, a vznikom škody.\nInak povedané či nezákonné rozhodnutie je so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. Vo\nvýklade príčinnej súvislosti je prax dovolacieho súdu jednotná, na čo poukázal v danej veci vo svojom\nzrušovacom rozhodnutí aj Najvyšší súd SR (bod 8 tohto odôvodnenia). Príčinná súvislosť je všeobecne\ndaná vtedy, ak je škoda dôsledkom škodnej udalosti a škoda by bez tejto príčiny nenastala.\n16. Je bežné, že sa kauzálneho deja zúčastňuje viac skutočností, ktoré vedú k vzniku škody. Vtedy je\npotrebné medzi takýmito skutočnosťami identifikovať právne relevantnú príčinu vzniku škody. Z celého\nreťazca všeobecnej príčinnej súvislosti (v ktorom každý jav má svoju príčinu, zároveň však je príčinou\niného javu) treba sledovať len tie príčiny, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Musí ísť o\nskutočnosti podstatné, bez ktorých by k vzniku škody nedošlo. Pre existenciu príčinnej súvislosti je\nnevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody\nnatoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne odvodiť vecnú súvislosť so\nvznikom škodlivého následku. To znamená, aby prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok\npríčinu inú a tá prípadne príčinu ďalšiu. K prerušeniu príčinnej súvislosti dochádza, ak nová okolnosť\npôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá vyvolala vznik škody, bez ohľadu na pôvodnú škodovú\nudalosť. Ak zostala pôvodná škodová udalosť tou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo,\npríčinná súvislosť sa neprerušuje.\n17. Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (podporne R 7/1979).\n18. Vzhľadom na to, že otázka príčinnej súvislosti je riešená vždy v okolnostiach konkrétnej veci, v\nspojení s právnym záverom dovolacieho súdu v tejto veci, sú námietky žalobcu voči právnemu posúdeniu\notázky príčinnej súvislosti súdom prvej inštancie v preskúmavanej veci neopodstatnené. V súvislostiach\nposudzovaného prípadu skutočnosťou, bez ktorej by ku škode nedošlo, bolo to, že inkriminované veci\nboli dovezené do colného priestoru Slovenskej republiky ako nelegálny tovar, bez dokladov o pôvode,\nhodnote a vlastníkovi tovaru. Bez tejto príčiny by škoda nebola nastala. Z nesporného skutkového\ndeja je zrejmé, že tovar do vozidla na území Českej republiky umiestnil žalobca (bod 23 odôvodnenia\nrozhodnutia súdu prvej inštancie). Okolnosť zrušeného rozhodnutia colného úradu preto nie je tou\nskutočnosťou, ktorá sama o sebe, bez pôvodnej príčiny, vyvolala škodu. Záver súdu prvej inštancie\nohľadom nedostatku príčinnej súvislosti, keď konštatoval, že rozhodujúcou príčinou, bez ktorej by ku\nškode nedošlo bolo konanie žalobcu, ktorý sám o sebe postačuje pre zamietnutie žaloby, je preto\nsprávny. Pokiaľ nie je daná príčinná súvislosť medzi škodou a posudzovaným rozhodnutím, nevzniká\n\npodľa zákona č. 58/1969 Zb. zodpovednosť štátu, a to bez ohľadu, či sú ďalšie predpoklady objektívnej\nzodpovednosti štátu splnené alebo nie sú. Pre danú vec, ktorú žalobca skutkovo aj právne založil na\nnároku podľa zákona zodpovednosti štátu za škodu (nie na zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie)\nto znamená aj to, že je nadbytočné zaoberať sa ďalšími vecnými odvolacími námietkami, pretože\ntieto na celkový výsledok veci nemôžu mať vplyv. Predmetné rozhodnutie nie je ani v rozpore so\nvšeobecne chápanou predstavou spravodlivosti, ako to tvrdí žalobca, keď je nepochybné, že prevozom\ninkriminovaných vecí na územie Slovenskej republiky boli v čase začatia správneho konania porušené\nprávne predpisy Slovenskej republiky. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd prevzal závery\ndovolacieho súdu v tejto veci, stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, že v danej veci neboli\nsplnené podmienky zodpovednosti štátu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. a rozsudok súdu prvej inštancie\npostupom podľa § 387 odsek 1, 2 CSP ako výrok vecne správny potvrdil.\n19. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že odchodom JUDr. Martina Murgaša do starobného\ndôchodku, a teda zmenou v zložení senátu 6Co, ktorý pôvodne rozhodoval o odvolaní žalobcu, bola v\nsúvislosti s pravidlami Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2024 pridelená predmetná vec\nna rozhodnutie o odvolaní žalobcu po zrušení skoršieho rozhodnutia senátu 6Co v tejto veci dovolacím\nsúdom, senátu 2Co. Senát 2Co bol pri svojom rozhodovaní o odvolaní žalobcu viazaný právnym\nnázorom dovolacieho súdu ale nebol viazaný právnym názorom vysloveným skorším rozhodnutím\nsenátu 6Co o odvolaní žalobcu v tejto veci.\n20. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.\n1 CSP a úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu odvolacieho a dovolacieho (§ 453\nodsek 3 CSP) konania v plnom rozsahu.\n21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\n\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23C/252/2015", "guid": "f4dc429b-a1db-497e-98d0-c40487639995:5ace9c63-1557-45f8-86e7-116fcbe90587", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ed4a8e2e-601e-4599-8f32-3f4824e90fbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.183.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 183/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 183/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.183.2023.1"}, {"guid": "ussr:00620eaf-9cc9-4c7e-9626-74841b49aa14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.409.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 409/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 409/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.409.2021.1"}, {"guid": "ussr:aef3329b-8670-49da-bbc7-d25612eaa3e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aef3329b-8670-49da-bbc7-d25612eaa3e4"}, {"guid": "81ed90e3-2df0-4ea0-8e19-63dd641a383b:af3effe0-d8de-48c9-acac-c3add563ab7d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6110202024.1", "spisova_znacka": "6MCdo/16/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/16/2012 z 29. 10. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6110202024.1"}, {"guid": "56032ed9-b6c6-496a-804c-80964768d112:c360d979-12b1-44c0-883c-e20a0a426c91", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1206215381.1", "spisova_znacka": "6MCdo/11/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/11/2010 z 30. 1. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-01-30", "citacie_n": 452, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1206215381.1"}, {"guid": "1f5c2b62-ebbb-4638-86f4-3fbd1eaa8932:34e32acc-499b-4e0e-8bd7-887a53f4c571", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7817210698.1", "spisova_znacka": "6Co/78/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/78/2019 z 23. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-03-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7817210698.1"}], "citovane_v": []}