{"guid": "ad3227f1-6f58-413a-bdbd-6ade5f8cbff1:6ac1e928-f435-46dd-b8dd-0625a5dc4c24", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1116216274.2", "spisova_znacka": "3Co/46/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/46/2023 z 20. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. júna 2024, sp. zn. 3Co/46/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1116216274.2", "identifikacne_cislo": "1116216274", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Patricia Skotnická", "sudca_id": 1461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-patricia-skotnicka-1461", "datum_vydania": "2024-06-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Záložné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-2", "nazov": "§ 126 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-97.odsek-1", "nazov": "§ 97 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-97.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-97"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-97"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ac1e928-f435-46dd-b8dd-0625a5dc4c24", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1116216274.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1116216274.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1116216274.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/46/2023\n1116216274\n20. 06. 2024\nMgr. Patricia Skotnická\nECLI:SK:KSBA:2024:1116216274.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov\nJUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: R. C. SK, R..K..S.., A.: XX XXX\nXXX, Y. XXX/A, L., zastúpeného X. &. J. R.. K.. S.., A.: XX XXX XXX, J. X, L., proti žalovanému: H. Y.\nR. K., J. X, L., o vydanie veci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa\n06.10.2022, č.k. 9C/96/2016-140, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúceho výroku m e n í tak,\nže žalovaný je povinný vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo zn. Š. S. G. A., č. karosérie V., rok\nvýroby XXXX, biela farba, spolu s osvedčením o evidencii - časť II, č. J. XXX XXX, a 2 ks kľúčov od\nosobného motorového vozidla zn. Š. S. G. A., č. karosérie V., rok výroby XXXX, biela farba, do troch\ndní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nŽiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 06.10.2022, č.k. 9C/96/2016-140, zamietol v celom rozsahu\nžalobu (výrok I.) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok II.)\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.07.2016 domáhal\nvoči žalovanému vydania osobného motorového vozidla zn. Š. S. G. A.,\nč. karosérie: V., rok výroby\nXXXX, farba biela (ďalej len „motorové vozidlo“ alebo „vozidlo“), osvedčenia o evidencii - časť II., č. J.\nXXX XXX a 2 ks kľúčov od tohto vozidla dôvodiac tým, že dňa 21.05.2015 uzatvoril s H. M. zmluvu o\núvere,\nč. N. (ďalej len „úverová zmluva“ alebo „zmluva o úvere“), predmetom\nktorej bolo financovanie kúpy motorového vozidla. Za účelom zabezpečenia záväzku zo zmluvy o úvere\nuzatvoril žalobca ešte v ten istý deň s menovanou záložnú zmluvu,\nč.\nN., v ktorej sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k motorovému vozidlu (ďalej len\n„záložná zmluva“). Záložné právo bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa\n25.05.2015. Vzhľadom na to, že H. M. si ako dlžník neplnila povinnosti z úverovej zmluvy, žalobca si\npodaním zo dňa 21.01.2016 uplatnil právo na okamžité splatenie úveru a pristúpil k výkonu záložného\npráva splniac si všetky povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 151 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), keďže oznámil začatie výkonu záložného práva\nzáložcovi a súčasnému vlastníkovi motorového vozidla - H. F. podaním zo dňa 16.06.2016; o existencii\njeho vlastníckeho práva sa dozvedel z uznesenia zo dňa 18.02.2016, ČVS:ORP-1504/3-VYS-NR-2015,\no uložení veci do úschovy (ďalej len „uznesenie OR PZ zo dňa 18.02.2016“), nakoľko k prevodu\nvlastníckeho práva k vozidlu došlo bez jeho oznámenia žalobcovi. Žalobca oznámil začatie výkonu\nzáložného práva i dlžníkovi, resp. záložnému dlžníkovi, podaním zo dňa 16.12.2015 a 16.06.2016, s\ntým, že dňa 22.12.2015 registroval začatie výkonu záložného práva v Notárskom centrálnom registri\n\nzáložných práv. Na uvedenom základe mal žalobca za to, že splnil všetky predpoklady na výkon\nzáložného práva, t.j. na predaj zálohu v zmysle ustanovenia § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako\naj na jeho vydanie v zmysle ustanovenia § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zistiac, že motorové\nvozidlo bolo spolu s dokladmi uložené do úschovy Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len\n„OR PZ“) B. H., žalobca výzvou na vydanie veci zo dňa 06.07.2016, doručenou OR PZ Nitra, žiadal\no vydanie vozidla a všetkých k nemu vzťahujúcich sa dokladov, riadne preukazujúc splnenie všetkých\npredpokladov, na základe ktorých mal právo na vydanie veci. Žalovaný mu listom zo dňa 11.07.2016,\nČVS: ORP-1504/3-VYS-NR-2015, prostredníctvom OR PZ v Nitre, odbor kriminálnej polície, oznámil,\nže jeho výzve nevyhovie.\n3. Žalovaný neuznával žalobcov nárok, namietajúc, že na motorové vozidlo si robí nárok niekoľko\nsubjektov, a to žalobca ako záložný veriteľ, ktorý pristúpil k výkonu záložného práva, ako aj p. H. F.,\nktorý kúpil motorové vozidlo od pani H. M. - záložcu; podľa neho preto existovali pochybnosti o práve\nna motorové vozidlo, z dôvodu ktorého rozhodlo OR PZ v Nitre uznesením zo dňa 18.02.2016 o uložení\nmotorového vozidla do úschovy v súlade s\n§ 97 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\n(ďalej len „Trestný poriadok“). Zdôraznil, že ak vzniknú dôvodné pochybnosti o práve na vec, nemôže ich\nv trestnom konaní odstraňovať orgán činný v trestnom konaní, ale o spornom práve rozhoduje výlučne\nsúd v civilnom konaní, pričom úlohou orgánov činných v trestnom konaní je zabrániť nakladaniu s vecou\naž do objasnenia práva k nej. V takom prípade sa vec ponechá aj naďalej v úschove a osoby, ktoré si na\nňu robia nárok sa upozornenia, aby si ho uplatnili v civilnom procese. Postup OR PZ v Nitre nepovažoval\nza neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu, príp. ako zadržiavanie veci v rozpore s platným\nprávom, a preto bol toho názoru, že konal v súlade so zákonom, a to tak pri prevzatí motorového vozidla,\nako aj pri jeho následnom nevydaní žalobcovi; vznikli totiž pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí\nžalobcovi. Iba ak by súd v civilnom procese právoplatne určil za výlučného vlastníka motorového vozidla\nžalobcu a OR PZ v Nitre by napriek tomu odmietlo motorové vozidlo vydať, prichádzala by do úvahy\nochrana vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Na uvedenom základe žalovaný\nnamietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore.\n4. Súd prvej inštancie rozhodol o veci prvý krát rozsudkom zo dňa 30.04.2019, č.k. 9C/96/2016-59, tak,\nže žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Pri svojom rozhodovaní riešil\notázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, pričom dospel k záveru, že žaloba mala smerovať proti\ntomu, kto si rovnako ako žalobca uplatnil voči žalovanému právo na vydanie predmetného motorového\nvozidla tvrdiac, že má k motorovému vozidlu vlastnícke právo. Motorové vozidlo bolo zaistené v súvislosti\ns podozrením na spáchanie zločinu podvodu voči H. M.Z. ako záložnej dlžníčke, keď bez jej vedomia\na súhlasu bolo zaevidované na inú osobu, a to na H. F.; trestné stíhanie pritom nebolo skončené.\nVlastníctvo k motorovému vozidlu si okrem žalobcu nárokoval aj H. F., avšak táto osoba nebola sporovou\nstranou, a teda si nemohla uplatňovať, resp. brániť svoje práva. Za tohto stavu postupoval podľa\nmienky konajúceho súdu žalovaný v súlade so zákonom č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej\nlen „zákon č. 171/1993 Z.z.“), keď zaistil motorové vozidlo, nakoľko existovali dôvodné pochybnosti,\nkomu zaistené vozidlo patrí; orgány činné v trestnom konaní pritom nie sú oprávnené v trestnom konaní\nodstraňovať tieto pochybnosti. Žalovaný následne správne odkázal žalobcu, aby si nárok k vozidlu\nuplatnil v civilnom konaní, pričom jeho postup nemožno označiť za neoprávnený zásah do práva žalobcu,\nresp. ako zadržiavanie veci v rozpore s platným právom. Súd prvej inštancie poznamenal, že základným\npredpokladom žaloby na vydanie veci je, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu zadržuje\nvec patriacu vlastníkovi a súčasne ju odmieta vydať. Na uvedenom základe uzavrel, že na žalovaného\nsa povinnosť v ustanovení § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka nevzťahuje, nakoľko nie je osobou,\nktorá má záloh u seba v rozpore s platným právom, ale je orgánom štátu, ktorý uložil predmet zálohu do\núschovy na základe ustanovenia § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z.\n5. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.05.2021, sp. zn. 3Co/48/2020,\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nOdvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že konajúci súd v odôvodnení svojho rozhodnutia určitým\nspôsobom „stieral“ rozdiely medzi vlastníckym a záložným právom k motorovému vozidlu. Uvedené\nvyplývalo najmä z odôvodnenia jeho záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keď\nkonajúci súd na jednej strane konštatoval, že žalobca si síce ako záložný veriteľ uplatnil nárok na vydanie\nvozidla v zmysle ustanovenia § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, avšak na strane druhej dôvodil,\nže žaloba mala smerovať proti H. F., ktorý si rovnako ako žalobca uplatnil k vozidlu vlastnícke, a teda nie\nzáložné právo. Predmetná skutočnosť spôsobila zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\n\nZo skutkových tvrdení uvedených v žalobe a napokon i z písomných vyjadrení a ústnych prednesov\nžalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, bolo pritom nepochybné, že žalobca vyvodzoval oprávnenosť\nsvojho nároku od svojho postavenia záložného veriteľa, nepopierajúc vlastnícke právo H. F. (prípadne\ninej osoby) k motorovému vozidlu.\n6. Pokiaľ súd prvej inštancie nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného založil na tom, že ako\norgán štátu úschovu motorového vozidla realizoval v súlade s ustanovením § 21 ods. 9 zákona č.\n171/1993 Z.z., a teda motorové vozidlo nezadržiava neoprávnene, jeho úvaha, vychádzajúca z premisy\nlegálnosti držby vozidla žalovaným, nemôže mať za následok absenciu jeho pasívnej vecnej legitimácie\nv spore, keďže vychádza zo skúmania splnenia predpokladov pre vydanie veci v zmysle ustanovenia §\n126 ods. 1 Občianskeho zákonníka; aplikácia predmetného ustanovenia by však prichádzala do úvahy\naž za predpokladu danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.\n7. Odhliadnuc od uvedenej nesprávnosti, odvolací súd ďalej uviedol, že žalovaný postupoval správne,\nkeď uznesením o uložení do úschovy uložil zaistené motorové vozidlo do skladu zaistených vecí; z\nodôvodnenia jeho rozhodnutia totiž vyplýva, že v tom čase si k motorovému vozidlu uplatňoval právo tak\nH. F. (ako jeho vlastník), ako aj žalobca (ako záložný veriteľ), a preto OR PZ v Nitre mohlo mať dôvodné\npochybnosti o práve k vozidlu. Pochybnosti o práve k veci nastávajú totiž spravidla vtedy, keď si právo\nk zaistenej veci uplatňuje ďalšia osoba, prípadne viac osôb. V takom prípade nie je policajný orgán\noprávnený odstraňovať vzniknuté pochybnosti, ale vec uloží do úschovy. Avšak len samotná legálnosť\npostupu policajného orgánu pri úschove vozidla nemôže mať bez ďalšieho za následok oprávnenosť\njeho ďalšej držby. Z obsahu súdneho spisu odvolaciemu súdu nebolo známe, že by si nárok na motorové\nvozidlo okrem žalobcu uplatňovali súdnou cestou aj iné právnické alebo fyzické osoby, resp. že by si\ntaké právo uplatnil aj H. F. (ako vlastník vozidla); taká skutočnosť napokon nevyplynula ani z vyjadrení\nžalovaného, ktorý by mal v zmysle § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. disponovať informáciou o tom,\nči si vlastnícke alebo iné právo k vozidlu uplatnila v stanovenej lehote v súdnom konaní okrem žalobcu\ni iná osoba, resp. si ho uplatnil H. F..\nI keď uznesenie o uložení do úschovy vydal policajný\norgán za situácie, kedy si viacero osôb nárokovalo právo k motorovému vozidlu, pokiaľ by si následne\nreálne uplatnil právo na vec len žalobca (žalobou o vydanie veci), ktorá okolnosť prináležala zistiť\nkonajúcemu súdu, asi ťažko možno zotrvávať na stanovisku, že o práve na vec pretrvávajú pochybnosti.\nV takom prípade, za predpokladu, že by žalobca preukázal svoje postavenie záložného veriteľa, vrátane\noprávnenia mať záloh u seba za účelom výkonu záložného práva, požíval by ochranu držby v zmysle §\n126 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovaný by motorové vozidlo zadržoval neoprávnene.\n8. Odvolací súd uzavrel, že právny názor konajúceho súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaného v spore nemožno v danom štádiu považovať za správny; žalobca, v postavení záložného\nveriteľa, má právo domáhať sa v zmysle § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka vydania vozidla.\nZároveň, vychádzajúc len z legálnosti postupu policajného orgánu pri vydaní uznesenia o uložení veci do\núschovy, konajúci súd predčasne posúdil oprávnenosť držby motorového vozidla zo strany žalovaného,\nmajúc nesprávne za to, že i táto skutočnosť podporuje záver o absencii jeho vecnej legitimácie v spore;\nnezisťoval totiž, či si súdnou cestou (ne)uplatňujú k vozidlu nárok aj iné právnické alebo fyzické osoby.\nOdvolací súd na uvedenom základe uložil konajúcemu súdu opätovne preskúmať dôvodnosť nároku\nžalobcu na vydanie motorového vozidla, nachádzajúceho sa v úschove OR PZ Zlaté Moravce, čo\npredpokladalo i zistenie, či žalobca preukázal svoje postavenie záložného veriteľa, splnil predpoklady\npre výkon záložného práva, a teda disponuje oprávnením mať záloh (vec) u seba za účelom výkonu\nzáložného práva, ako i zistenie, či žalovaný (ne)zadržiava motorové vozidlo neoprávnene, nakoľko si k\nnemu súdnou cestou (ne)uplatňujú nárok i iné osoby ako žalobca.\n9. Po vrátení veci konajúcemu súdu žalobca podaním zo dňa 11.05.2022 rozšíril žalobný návrh a\nokrem uloženia povinnosti žalovanému vydať mu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku motorové\nvozidlo, osvedčenie o evidencii a 2 kusov kľúčov od vozidla žiadal i určiť, že nemá povinnosť nahradiť\nžalovanému náklady, ktoré mu vznikli so zaistením a úschovou osobného motorového vozidla. Súd\nprvej inštancie uznesením zo dňa 12.07.2022, č.k. 9C/96/2016-121, pripustil zmenu žaloby podľa návrhu\nžalobcu.\n10. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie, keď sa oboznámil s obsahom spisu OR PZ v Nitre,\nČVS:ORP-1504/3- VYS-NR-2015, pričom z neho zistil, že Okresná prokuratúra Nitra podala dňa\n14.04.2022 Okresnému súdu Nitra návrh na schválenie dohody o vine a treste obvineného Y. L. pre\n\nzločin podvodu podľa § 221 ods. l, ods. 3, písm. a), c), Trestného zákona s poukazom na § 138, písm.\nj) Trestného zákona, ktorý spáchal tým, že okrem iných skutkov, uviedol do omylu poškodenú H. M.,\na to tým spôsobom, že ju pod falošnou zámienkou požiadal o kúpu vozidla na jej meno, za čo jej\nsľúbil vyplatiť sumu 400 eur s tým, že leasing na vozidlo sa na ňu napíše len dočasne, maximálne\nna tri mesiace, a potom ho prepíše buď na seba alebo inú osobu, a že bude za ňu uhrádzať splátky\nza vozidlo, na základe čoho poškodená dňa 21.05.2015 v Bratislave podpísala kúpnu zmluvu, ktorej\npredmetom bola kúpa motorového vozidla za kúpnu cenu 12.100 eur, kde záloha v sume 4.840 eur mala\nbyť uhradená pri podpise zmluvy a zvyšná časť v sume 7.260 eur mala byť uhradená prostredníctvom\núveru, na základe čoho poškodená dňa 21.05.2015 v Bratislave uzatvorila so spoločnosťou R. C.\nSK R..K..S.. zmluvu o úvere spolu so záložnou zmluvou, na základe ktorej bolo zapísané záložné\nprávo v Notárskom centrálnom registri záložných práv a dňa 27.05.2015 bolo zaevidované vlastníctvo\npoškodenej na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Nitre, avšak bez jej vedomia a súhlasu obvinený Y.\nL. vozidlo predal, pričom dňa 24.06.2015 došlo k prepisu vlastníctva predmetného vozidla na inú osobu\nbez vyplatenia provízie v sume 400 eur a bez prepisu leasingu na obvineného, prípadne na inú osobu,\npričom obvinený neuhrádzal splátky za vozidlo tak, ako sľúbil, ani peniaze za predaj vozidla poškodenej\nosobe neodovzdal, čím svojím konaním poškodenej H.K. M. spôsobil škodu najmenej v sume 7.260\neur.\nZ vyšetrovacieho spisu konajúci súd tiež zistil, že H. F., si uplatnil právo na\nmotorové vozidlo titulom vlastníckeho práva.\n11. Podľa mienky konajúceho súdu zostalo nepochybné, že žalobca sa domáhal vydania motorového\nvozidla spolu s osvedčením o evidencii - časť II, č. PC 613 216 a 2 kusmi kľúčov od vozidla,\npretože ako záložný veriteľ splnil všetky predpoklady na výkon záložného práva predajom zálohu.\nŽalobca ako veriteľ uzavrel s H. M. ako dlžníkom dňa 21.05.2015 zmluvu o úvere, ktorej predmetom\nbolo poskytnutie úveru na obstaranie motorového vozidla v sume 7.260 eur, ktorý sa zaviazala\nzaplatiť v 72. splátkach po á 167,82 eura mesačne. Zároveň ako záložný veriteľ uzavrel s H. M. ako\nzáložným dlžníkom dňa 21.05.2015 záložnú zmluvu, na základe ktorej sa dohodli na zriadení záložného\npráva k zálohu - predmetnému motorovému vozidlu v prospech záložného veriteľa podľa príslušných\nustanovení Občianskeho zákonníka, všetko za účelom zabezpečenia a riadneho uspokojenia všetkých\nzabezpečených pohľadávok záložného veriteľa; záložné právo bolo zaregistrované v Notárskom\ncentrálnom registri záložných práv. Keďže H. M. si svoje povinnosti zo zmluvy o úvere neplnila, žalobca\nju listom zo dňa 16.12.2015 vyzval na pristavenie vozidla a zároveň jej oznámil začatie výkonu záložného\npráva a predpokladaný termín predčasného ukončenia zmluvy; následne jej oznámil listom zo dňa\n21.01.2016, že si uplatňuje právo okamžitého splatenia celého čerpaného úveru. Žalobca oznámil\nzačatie výkonu záložného práva H. F. listom zo dňa 16.06.2016, ktorý ho prevzal dňa 20.06.2016, ako i\nH. M.. Motorové vozidlo bolo spolu s osvedčením o jeho evidencii a 2 kusmi kľúčov uznesením OR PZ\nzo dňa 18.02.2016 podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku uložené do úschovy OR PZ Zlaté Moravce\n(sklad zaistených vecí) z dôvodu, že o práve na motorové vozidlo existovali pochybnosti, nakoľko si na\nneho uplatňovali právo ako žalobca, tak aj H. F..\n12. Súd prvej inštancie zhodnotil, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď zaistil motorové\nvozidlo, o ktorom existovali dôvodné pochybnosti, komu patrí, nakoľko okrem žalobcu si nárok na\npredmetné vozidlo uplatnil aj Martin Kvas, ktorý v rámci trestného konania ako svedok uviedol, že toto\nmotorové vozidlo nadobudol na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 15.06.2015, uhradil dohodnutú\nkúpnu cenu v sume 7.600 eur a dňa 04.11.2015, na výzvu orgánov činných v trestnom konaní, odovzdal\nvozidlo, kľúče a technický preukaz polícii. Postup OR PZ v Nitre preto nemožno označiť ako neoprávnený\nzásah do práva žalobcu, resp. ako zadržiavanie veci v rozpore s platným právom, nakoľko uložil\npredmet zálohu do úschovy na základe zákona (podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z.), keďže\nvznikli pochybnosti o práve k veci. Pochybnosti o práve k veci nastávajú spravidla vtedy, keď právo\nk zaistenej veci uplatňuje ďalšia osoba, prípadne viac osôb. Keďže policajný orgán pochybnosti o\npráve neodstraňuje samostatným dokazovaním zameraným len na túto otázku, z dôvodu, že taká\nprávomoc mu nepatrí, ak tieto pochybnosti nastanú, je treba vec uložiť do úschovy, a tým zabrániť, aby\nsa s vecou až do objasnenia práva k nej disponovalo. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že vecné\nprávo k predmetnému motorovému vozidlu už bolo definitívne vyriešené, teda, že právo k uvedenému\nmotorovému vozidlu má už iba on; neboli tým odstránené pochybnosti o tom, či len jemu zaistená vec\npatrí.\n13. Vychádzajúc z uvedeného sa konajúci súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že výkon jeho záložného\npráva má vždy prednosť pred zistením, komu vlastne vlastnícke právo k motorovému vozidlu patrí.\n\nNespochybňujúc jeho postavenie záložného veriteľa pri výkone záložného práva, bol toho názoru, že\njemu prislúchajúce právo nemôže mať absolútnu povahu. Konajúci súd súčasne zopakoval, že žalovaný\npostupoval v súlade so zákonom, keď motorové vozidlo zaistil a uložil ho do úschovy, pretože doposiaľ\nneznámy páchateľ uviedol do omylu poškodenú H. M. tým spôsobom, že ju požiadal o kúpu vozidla\nna jej meno, ona následne uzavrela kúpnu zmluvu so spoločnosťou G. SK L., predmetom ktorej bola\nkúpa predmetného vozidla a časť kúpnej ceny mala byť uhradená zo zmluvy o úvere uzavretej so\nžalobcom, pričom s ním uzavrela aj záložnú zmluvu, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo; na právo k\nmotorovému vozidlu si nárokoval okrem žalobu aj H. F. tvrdiac, že je vlastníkom vozidla. Motorové vozidlo\nnebolo možné vydať, a to ani z dôvodu ako tvrdil žalobca, že ako záložný veriteľ má prednostné právo\npred užívateľským právom vlastníka motorového vozidla, pretože je tu ďalšia osoba, ktorá si uplatňuje\nnárok na predmetné vozidlo. V situácii, keď existovali dôvodné pochybnosti o práve na motorové vozidlo,\nktorého vydania sa záložný veriteľ podanou žalobou domáha, súd prvej inštancie za aplikácie § 151m\nods. 4, § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 1 a ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. žalobu\nžalobcu v celom rozsahu zamietol.\n14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení 255\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v konaní plne úspešnému\nžalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si tento náhradu trov neuplatnil.\n15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, podľa obsahu do výroku o zamietnutí žaloby o vydanie osobného\nmotorového vozidla spolu s osvedčením a dvomi kusmi kľúčov od vozidla, podal v zákonom stanovenej\nlehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) C.s.p. Nestotožnil sa s názorom\nkonajúceho súdu o tom, že nie je jedinou osobou, ktorá si uplatňuje nárok na motorové vozidlo a\nkeďže trestné konanie nie je skončené, existujú dôvodné pochybnosti o práve k nemu. Zdôraznil, že\nsvoj nárok na vydanie motorového vozidla odvodzuje z toho, že dlžník z úverovej zmluvy si neplnil\nsvoje povinnosti, a preto pristúpil k jej predčasnému ukončeniu (zrejme mal na mysli k zosplatneniu\n- pozn. odvolacieho súdu) a k výkonu záložného práva, čo oznámil tak záložcovi, ako aj dlžníkovi,\nregistrujúc výkon záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv, a preto je podľa §\n151m ods. 4 Občianskeho zákonníka je záložca povinný strpieť výkon záložného práva, najmä vydať\nzáloh záložnému veriteľovi, resp. túto povinnosť vydať má i osoba, ktorá má záloh u seba. Žalovaný,\nhoci svoj postup odôvodňoval v zmysle § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z., ani raz nepreukázal, že si\nniekto iný, t.j. osoba iná ako žalobca, uplatnil vlastnícke alebo iné právo k veci, keď opakovane tvrdil,\nže viaceré osoby si uplatnili vlastnícke právo k veci. Tento postup nemôže požívať ochranu, nakoľko\nžalovaný len naťahuje čas a čaká na rozhodnutie súdu namiesto toho, aby mu vydal motorové vozidlo\nako jedinej osobe, ktorá postupovala v zmysle § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z., pričom jej svedčí i\nprávo v zmysle § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka; v tomto smere žalobca poukázal i na odôvodnenie\nzrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 31.05.2021, sp. zn. 3Co/48/2020. Pokiaľ žalovaný\nnepreukázal, že mu žiadna iná osoba okrem žalobcu neoznámila uplatnenie práva k vozidlu na súde,\npričom ani samotný súd nezistil, že by si niekto iný uplatnil svoje právo k nemu súdnou cestou, zistiac, že\nžalobca splnil podmienky na výkon záložného práva, nebola iná možnosť ako žalobe vyhovieť. Naproti\ntomu, vychádzajúc z vyšetrovacieho spisu, konajúci súd prijal nesprávny záver, že žalobca nie je jedinou\nosobou uplatňujúcou si právo k vozidlu, keď takou je i H. F.; pritom právo k veci je dotknutá osoba\npovinná uplatniť na súde.\n16. Zároveň žalobca podotkol, že konajúci súd postupoval v rozpore s § 181 ods. 2 C.s.p., keď ani\nna jednom pojednávaní neuviedol svoje predbežné právne posúdenie, ku ktorému by sa jeho právny\nzástupca mohol vyjadriť v snahe vyvrátiť jeho závery; uvedené by pritom mohlo dopomôcť i k zmene\nnesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.\n17. Žalobca uzavrel, že splnil a preukázal podmienky na výkon záložného práva, pričom k motorovému\nvozidlu si iná osoba okrem neho neuplatnila žiadne právo. Na uvedenom základe navrhol, aby odvolací\nsúd zmenil napadnutý rozsudok a zaviazal žalovaného na vydanie motorového vozidla.\n18. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.\n19. Odvolací súd preskúmal na podklade odvolania žalobcu napadnutú časť zamietajúceho výroku\nrozsudku súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu podľa § 385 ods. 1 C.s.p. na pojednávaní\nkonanom dňa 20.06.2024, na ktorom zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, a to záložnou zmluvou\n\nč. N.V. zo dňa 21.05.2015, zmluvou o úvere č. N. zo dňa 21.05.2015, potvrdením o registrácii\nzáložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv, oznámením o uplatnení práva na\nokamžité splatenie úveru zo dňa 21.01.2016 s doručenkou, výzvou k pristaveniu vozidla, oznámenie\no začatí výkonu zabezpečovacieho alebo záložného práva a o predpokladanom termíne predčasného\nukončenia zmluvy zo dňa 16.12.2015 s doručenkou, oznámením o začatí výkonu záložného práva\nzo dňa 16.06.2016 s doručenkami, uznesením OR PZ Nitra zo dňa 18.02.2016, ČVS: ORP-1504/3VYS-NR-2015, potvrdením o registrácii začatia výkonu záložného práva zo dňa 22.12.2015, výzvou\nna vydanie veci zo dňa 06.07.2016, odpoveďou MV SR na výzvu na vydanie veci zo dňa 11.07.2016,\npričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v napadnutej časti dôvodné; preto rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutej časti zamietajúceho výroku zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť vydať\nžalobcovi osobné motorové vozidlo zn. Škoda S. G. A., č. karosérie V., rok výroby XXXX, biela farba,\nspolu s osvedčením o evidencii - časť II., č. J. XXXXXX, a 2 ks kľúčov od osobného motorového vozidla\nzn. Š. S. G. A., Č.. F. V., rok výroby XXXX, biela farba, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n20. Podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku (v čase uloženia motorového vozidla do úschovy), ak vec, ktorá\nbola podľa § 89 vydaná, podľa § 91 odňatá alebo podľa § 92 prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná\na ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola\nodňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba,\nvydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri\npochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní,\naby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným\ndržiteľom, napriek výzve ju neprevezme, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento neuplatní v\nobčianskom súdnom konaní v primeranej lehote, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy\nsúdu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba upozorniť. Vec predá orgán podľa odseku 4 alebo na\nzáklade jeho opatrenia iný štátny orgán alebo právnická osoba podľa § 94 ods. 2, pričom pri predaji sú\npovinní postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby vec predali za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo\nporovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle predáva; orgán podľa odseku 4 môže rozhodnúť\nopatrením o predaji veci iným štátnym orgánom alebo právnickou osobou podľa § 94 ods. 2 len na\nzáklade ich predchádzajúceho súhlasu.\n21. Podľa § 126 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do\njeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu\nju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.\n22. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri viazanosti rozsahom odvolania,\nkeď zohľadniac obsah odvolania a odvolací návrh, žalobca toto smeroval do tej časti výroku napadnutého\nrozsudku, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu o vydanie osobného motorového vozidla spolu\ns príslušenstvom, a teda nie i do výroku, ktorým zamietol žalobu o neexistencii povinnosti nahradiť\nžalovanému náklady vzniknuté so zaistením a úschovou osobného motorového vozidla, viazaný\nuplatnenými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba\ntými odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca v odvolaní výslovne uviedol a\nskutkovo vymedzil.\n23. V danej veci je nepochybné, že žalobca si žalobou o vydanie veci uplatňoval nárok na vydanie\nmotorového vozidla spolu s príslušenstvom. Ako uviedol odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa\n31.05.2021, sp. zn. 3Co/48/2020, oprávnenosť nároku neodvodzoval od existencie jeho vlastníckeho\npráva k motorovému vozidlu, keďže v tomto smere nepopieral, že toto svedčí, resp. môže svedčiť p. H. F.,\nale svoje hmotnoprávne oprávnenie odvodzoval od postavenia záložného veriteľa, ktorému po splnení\nzákonných predpokladov patrí právo domáhať sa vydania motorového vozidla; žalobu teda opieral o\nochranu vyplývajúcu mu z § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n24. Občiansky zákonník v ustanovení § 126 ods. 2 poskytuje žalobcovi obdobné právo na ochranu ako\nvlastníkovi, ktoré normatívne je explicitne vyjadrené tým, že obdobné právo na ochranu ako vlastník\nmá aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Ide o tzv. žalobu z lepšieho práva, ktorou sa poskytuje\nochrana subjektu ako držiteľovi veci, ale podľa názoru doktríny i držiteľovi práva, ktorý tak disponuje\nlepším právom ako má žalovaný subjekt. Za držiteľa práva pritom možno považovať i záložného veriteľa\n(u ručného zálohu), nájomcu alebo leasingového nájomcu.\n\n25. Žalobca v konaní tvrdil a v nadväznosti na to produkoval listinné dôkazy, ktorými preukazoval\nexistenciu práva držby motorového vozidla. Tvrdil, že ako záložný veriteľ, ktoré postavenie mu vyplývalo\nzo záložnej zmluvy č. N. zo dňa 21.05.2015 uzavretej s H. M. ako záložným dlžníkom za účelom\nzabezpečenia a riadneho uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy\no úvere č. N. zo dňa 21.05.2015, ktorou sa zriadilo záložné právo k motorovému vozidlu (záloh)\na toto bolo dňa 25.05.2015 registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, potom\nako záložný dlžník neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, uplatnil oznámením zo\ndňa 21.01.2016 právo okamžitého splatenia celého čerpaného úveru, evidujúc nedoplatok úveru v\nsume 701,28 eura; uvedenému predchádzalo oznámenie nedoplatku v sume 355,64 eura a s tým\nspojená výzva k pristaveniu motorového vozidla zo dňa 16.12.2015 adresovaná dlžníkovi. Žalobca\noznámil začatie výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe v zmysle ustanovení zákona č.\n527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992\nZb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) záložnému dlžníkovi a vlastníkovi motorového\nvozidla (záložca) listom zo dňa 16.06.2016; túto skutočnosť preukazoval i potvrdením o registrácii\nzačatia výkonu záložného práva podľa potvrdenia, resp. výpisu z Notárskeho centrálneho registra\nzáložných práv. Žalovaný v priebehu konania nijakým spôsobom nespochybnil tak postavenie žalobcu\nako záložného veriteľa, ani splnenie podmienok pre výkon záložného práva; jeho procesná obrana\nspočívala v oprávnenosti jeho postupu pri uložení motorového vozidla do úschovy na základe uznesenia\nOR PZ zo dňa 18.02.2016, nakoľko existovali pochybnosti o tom, komu motorové vozidlo, ako vec\nzaistená, patrí, ako i v dôsledku toho, že si na vec uplatňovala právo ďalšia osoba, čo napokon vyplýva\ni z jeho odpovede na výzvu žalobcu na vydanie veci zo dňa 11.07.2016. S argumentáciou žalovaného,\ns ktorou v plnej miere vyjadril súhlas i súd prvej inštancie, sa však odvolací súd nestotožnil.\n26. V prvom rade odvolací súd udáva, že vychádzajúc z ustanovenia § 97 ods. 1 Trestného poriadku,\naplikáciou ktorého bolo motorové vozidlo uložené do úschovy (a na ktorého použitie sa odvolací súd\nodvolával v zrušujúcom uznesení sp. zn. 3Co/48/2020 - pozn. odvolacieho súdu), nevyplýva z neho, že\nby jediným prostriedkom na uplatnenie práva oprávnenej osoby pre účely vydania zaistenej veci bola\nžaloba o určenie vlastníckeho alebo iného práva, keď ochranu tak vlastníckeho práva alebo práva držby\nmožno realizovať viacerými spôsobmi; žalobca si zvolil práve žalobu o vydanie veci v zmysle § 126\nods. 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by\npreukazovali spornosť, resp. kolíziu vecných práv (vlastníckeho práva - práva držby) k zaistenej veci\nmedzi žalobcom ako záložným veriteľom a H. F. ako osobou, ktorá vydala zaistenú vec nadobudnutú\nod záložného dlžníka (H. M..). Súd prvej inštancie, vychádzajúc len z obsahu vyšetrovacieho spisu,\nnesprávne konštatoval existenciu pochybností o práve k vozidlu s tým, že je tu ďalšia osoba, ktorá si na\nneho uplatňuje nárok, pričom tou osobou mal byť práve H. F..\n27. Žalobca v priebehu konania uviedol skutkové tvrdenia, podľa ktorých bol jedinou osobou\nreflektujúcou na uznesenie OR PZ zo dňa 18.02.2016, t.j. ako jediný si žalobou v civilnom konaní\nnárokoval právo k motorovému vozidlu (č.l. 107), doplňujúc, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by si\niný subjekt uplatnil akékoľvek právo k zaistenej veci (č.l. 113). So zreteľom na tzv. negatívnu dôkaznú\nteóriu, predstavujúcu výnimku z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia,\npodľa ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej\nskutočnosti (negatívnu skutočnosť, t.j. že sa niečo nestalo, neexistuje), bolo na žalovanom, aby v konaní\ntvrdil a preukázal, že niekto iný, okrem žalobcu, si po vydaní uznesenia OR PZ zo dňa 18.02.2016,\nnárokuje na súde podanou žalobou vlastnícke alebo iné právo k zaistenému motorovému vozidlu; taká\npovinnosť nemohla zaťažiť žalobcu. Túto okolnosť však žalovaný nielenže netvrdil, ale následne ani\nnepreukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno existencie pretrvávajúcich pochybností o práve k\nzaistenej veci. I keď, ako uviedol odvolací súd už v zrušujúcom uznesení zo dňa 31.05.2021, sp. zn.\n3Co/48/2020, prvotný postup žalovaného pri zaistení motorového vozidla a jeho uložení do úschovy v\nzmysle § 97 ods. 1 Trestného poriadku bol súladný so zákonom, nakoľko právo k zaistenému vozidlu si\nnárokovalo viacero osôb, za situácie, keď si fakticky právo k nemu uplatnil civilnou žalobou len žalobca,\nnemožno ďalej zotrvať na správnosti právneho názoru konajúceho súdu, že žalovaný motorové vozidlo\nzadržuje oprávnene. Inak povedané, v situácii, keď odvolací súd nedisponoval pozitívnou vedomosťou,\nže by si okrem žalobcu k predmetnému motorovému vozidlu uplatňovali súdnou cestou vlastnícke alebo\niné právo i iné právnické, či fyzické osoby, ktoré by právo držby žalobcu spochybňovali (napr. i H.\nF.), pokiaľ žalovaný nijakým spôsobom nenamietal právne postavenie žalobcu ako záložného veriteľa\nrealizujúceho výkon záložného práva, pričom netvrdil a nepreukázal, že zaistená vec je potrebná pre\n\núčely trestného konania, stratil oprávnenie zadržiavať zaistenú vec naďalej u seba, nakoľko právo držby\nk nej svedčilo žalobcovi.\n28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného musel odvolací súd prisvedčiť žalobcovej argumentácii o\ndôvodnosti jeho žaloby, a preto podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej\nčasti zamietajúceho výroku tak, že žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi osobné motorové\nvozidlo zn. Š. S. G. A., č. karosérie V., rok výroby XXXX, biela farba, spolu s osvedčením o evidencii časť II., č. J. XXXXXX, a 2 ks kľúčov od osobného motorového vozidla zn. Š. S. G. A., č. karosérie V.,\nrok výroby XXXX, biela farba, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n29. Odvolací súd však nemohol priznať úspech tej odvolacej argumentácii žalobcu, ktorou konajúcemu\nsúdu vytýkal, že postupoval v rozpore s ustanovením § 181 ods. 2 C.s.p. Predmetné ustanovenie ukladá\nsúdu určiť pri prejednaní veci skutkové tvrdenia, ktoré sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia\npovažuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie a zároveň mu stanovuje uviesť predbežné\nprávne posúdenie veci. Odvolací pritom z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 02.04.2019 (č.l. 53\na nasl.), ako i vypočutím zvukového záznamu, zistil, že zákonná sudkyňa po otvorení pojednávania\na prednesoch sporových strán, resp. ich zástupcov realizovala postup podľa § 181 ods. 2 C.s.p.\nHodno uviesť, že judikatúrou bol ustálený názor, podľa ktorého má postup podľa § 181 ods. 2 C.s.p.\nvýznam z hľadiska efektívnosti súdneho konania, nakoľko sporové strany zistia, akým spôsobom\nmajú zamerať svoju procesnú aktivitu a tak dokázali i predvídať súdne rozhodnutie. Avšak, i keď súd\nopomenie postupovať podľa § 181 ods. 2 C.s.p., k čomu však v prejednávanej veci nedošlo, nijako\ntým nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 2Obdo 56/2020). Naviac, nemohlo ostať bez povšimnutia odvolacieho súdu, že žalobca\nupozornil na pochybenie konajúceho súdu spočívajúce v porušení povinnosti podľa § 181 ods. 2 C.s.p.\naž v odvolaní proti v poradí druhému rozsudku súdu prvej inštancie, a teda sa nedovolával porušenia\nsvojich procesných práv po vydaní prvého meritórneho rozhodnutia, ani po vrátení veci na ďalšie konanie\nodvolacím súdom.\n30. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) podľa §\n396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Vychádzal z toho, že žalobca\nsa po pripustení zmeny žaloby uznesením konajúceho súdu zo dňa 12.07.2022, č.k. 9C/96/2016-121,\ndomáhal uloženia povinnosti žalovanému vydať mu osobné motorové vozidlo spolu s osvedčením o\nevidencii a 2 ks kľúčov a zároveň žiadal, aby súd deklaroval, že nemá povinnosť nahradiť žalovanému\nnáklady, ktoré mu vznikli so zaistením a úschovou motorového vozidla. Jeho žaloba tak pozostávala\nz dvoch samostatných nárokov, pričom v poradí prvému odvolací súd vyhovel, čo predstavuje úspech\nžalobcu, pričom v poradí druhý nárok súd prvej inštancie zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného;\nnesprávnosť tohto zamietajúceho výroku pritom nebola predmetom odvolacieho prieskumu, a preto v\ntejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť. So zreteľom na rovnaký úspech\nžalobcu, ako aj žalovaného v spore, rozhodol odvolací súd tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov\nkonania právo (§ 255 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd pritom nevzhliadol dôvody pre aplikáciu ustanovenia §\n257 C.s.p., ktorého použitia sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania dovolával žalovaným,\ndôvodiac, že policajné orgány postupovali v súlade so zákonom a nedopustili sa žiadneho pochybenia.\nPoznamenáva, že vo všeobecnosti sa pri rozhodovaní o trovách konania vychádza zo zásady úspechu,\npodľa ktorej má nárok na náhradu trov konania úspešná, resp. úspešnejšia strana; aplikácia ustanovenia\n§ 257 C.s.p. má byť výnimočná a odôvodnená okolnosťami hodnými osobitného zreteľa, čo napokon\nvyplýva aj zo znenia tohto ustanovenia. Žalovaný taký charakter okolností, ktoré by sa so zreteľom na\nich povahu mohli považovať za odôvodňujúce vybočenie zo zásady úspechu, neuviedol.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nC.s.p.).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\n\niné podania dovolateľa\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/96/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "84444600-6850-49cc-a32a-630ed6f7fbca:4999814b-b4f2-4034-b5d9-7cdafb15a87d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2", "spisova_znacka": "2Obdo/56/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/56/2020 z 27. 12. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-12-27", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2"}, {"guid": "bdb6f0c7-e0b9-4a4a-864d-a6a4c9a2afc2:70c46461-da64-4ef9-bf1a-0aeb2e98dd25", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8719201435.2", "spisova_znacka": "3Co/48/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/48/2020 z 1. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-09-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8719201435.2"}], "citovane_v": []}