{"guid": "b1374337-a0a3-4940-8efb-5f226ff40ee0:80986a88-35b6-4d27-9618-202bd265cbfa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1117201479.2", "spisova_znacka": "7Co/93/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/93/2024 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2024, sp. zn. 7Co/93/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1117201479.2", "identifikacne_cislo": "1117201479", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/80986a88-35b6-4d27-9618-202bd265cbfa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1117201479.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1117201479.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1117201479.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/93/2024\n1117201479\n27. 11. 2024\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2024:1117201479.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom E. X, E., proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná: Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky, so sídlom Račianska č.71, 813 11 Bratislava, IČO : 00 166 073, o náhradu\nnemajetkovej ujmy 5.000 eur titulom náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, na odvolanie žalobcu proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 06.06.2024, č.k. B1-11C/3/2017-156, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanej sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania\n\nn e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti\nžalovanej náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5 000 eur (výrok I.) a nepriznal žalovanej nárok na náhradu\ntrov konania (výrok II.).\n2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods.\n1, 2, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“).\nZamietajúce rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného\npostupu, a to ani vo vzťahu k výkonu eskorty, ani vo vzťahu k udeleniu súhlasu s jej výkonom. K udeleniu\nsúhlasu s vykonaním eskorty súd prvej inštancie poukázal na to, že podstata žalobcom namietaného\npostupu spočíva v jeho tvrdení, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.\nzn. 5T/52/2009 bola voči konajúcemu zákonnému sudcovi, C. C. A., dňa 02.09.2014 vznesená námietka\nzaujatosti žalobcom (obžalovaným v trestnom konaní sp. zn. 5T/52/2009), z čoho žalobca vyvodil záver,\nže po tomto dátume nemohol C. C. A. vykonávať žiadne úkony, okrem tých, ktorých nevykonanie by\nzmarilo účel trestného konania, a teda nemohol dať súhlas s vykonaním eskorty žalobcu za účelom jeho\núčasti na pojednávaní v občianskoprávnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.\n50C/96/2012 dňa 09.12.2014. Súd prvej inštancie konštatoval, že úkony vykonané sudcom Okresného\nsúdu Bratislava I C. C. A. v konaní sp. zn. 5T/52/2009 nemajú žiadnu súvislosť s úkonmi Okresného\nsúdu Bratislava V v konaní sp. zn. 50C/96/2012. Aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí\nzo dňa 15.01.2015, sp. zn. 1Tos/1/2015, konštatoval, že po tom, ako bola voči zákonnému sudcovi\nv konaní sp. zn. 5T/52/2009 vznesená námietka zaujatosti zo strany obžalovaného (žalobcu v tomto\nkonaní), mohol vykonať len také úkony, ktorých nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania.\nTo však znamená, že takéto obmedzenie úkonov zákonného sudcu sa vzťahuje výhradne na konanie, v\nktorom bola vznesená námietka zaujatosti, a netýka sa úkonov smerujúcich k inému občianskoprávnemu\n\nalebo trestnému konaniu vedenému na inom súde. Ak zákonný sudca v konaní vedenom na Okresnom\nsúde Bratislava I pod sp. zn. 5T/52/2009, C. C. A., vydal súhlas k predvedeniu (eskorte) žalobcu na\npojednávanie v občianskoprávnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50C/96/2012\nna deň 09.12.2014, vykonal úkon smerujúci k zabezpečeniu úkonu na inom súde, v inej veci. Tento úkon\nnesmeroval k trestnému konaniu, v ktorom sudca nemohol vykonávať iné úkony, okrem neodkladných.\nPostup Okresného súdu Bratislava I, ktorým vydal súhlas s eskortou žalobcu za účelom uskutočnenia\npojednávania v občianskoprávnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50C/96/2012\nna deň 09.12.2014, z uvedeného dôvodu, nemožno považovať za nesprávny úradný postup v zmysle\nustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase. Vo vzťahu k výkonu eskorty\ndňa 09.12.2014 z ÚVV a ÚVTOS Bratislava na Okresný súd Bratislava V a späť na pojednávanie\nkonané dňa 09.12.2014 na Okresnom súde Bratislava V v občianskoprávnej veci vednej pod sp. zn.\n50C/96/2012, pri ktorej podľa žalobcu malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu súd uviedol, že\nžalobcom uvádzané skutočnosti súvislosti súvisia iba s jeho subjektívnymi pocitmi. Samotná skutočnosť,\nže žalobca pociťoval výkon eskorty ako zásah do svojich práv, nezakladá nesprávny úradný postup\npri výkone eskorty. Súd konštatoval, že žalobca neuniesol v tejto otázke bremeno tvrdenia a už vôbec\nnie bremeno dôkazné. Žalobca nepreukázal, že sa v ním namietanom prípade nejednalo o štandardný\nvýkon eskorty príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len \"ZVJS\"), resp. v čom mala\nnezákonnosť postupu príslušníkov ZVJS, polície, prípadne iných orgánov, pri výkone eskorty spočívať.\nKeďže bol termín pojednávania v občianskoprávnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod\nsp. zn. 50C/96/2012 vytýčený na deň 09.12.2014, nariadený v súlade so zákonom, a žalobca sa v\ntomto čase nachádzal v ÚVV a ÚVTOS Bratislava, bol povinný sa predmetného úkonu zúčastniť (pokiaľ\nby tomu nebránili zákonom ustanovené okolnosti, čo sa v konaní nepreukázalo), pričom jeho účasť\nna predmetnom pojednávaní na Okresnom súde Bratislava V bolo možné zabezpečiť jedine eskortou\nz ÚVV a ÚVTOS Bratislava na Okresný súd Bratislava V a späť. Žalobca, ktorého v tomto konaní\nzaťažovalo bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné, mal možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania\nvýsluchom príslušníkov ZVJS, ktorí jeho eskortu vykonávali; výsluchom známych spoluobčanov, resp.\nzamestnancov Okresného súdu Bratislava V, ktorí boli (sú) jeho susedmi v mieste jeho bydliska, o\nktorých tvrdil v žalobe aj vo výpovedi na pojednávaní, že nezákonný výkon eskorty sa uskutočnil pre ich\nočami a boli účastní jeho zadržiavania v zamrežovanej cele; a tiež výsluchom dozorového prokurátora\nC. D. z Okresnej prokuratúry Bratislava I, o ktorom v replike a vo výpovedi na pojednávaní tvrdil, že mal\nvedomosť o neľudských a ponižujúcich konaniach príslušníkov ZVJS pri výkone eskorty proti nemu , o\nzverstvách proti ľudskosti, a ktorý z úradnej povinnosti nezačal vyšetrovanie; a to za účelom preukázania\nnesprávneho úradného postupu pri výkone eskorty, čo však neučinil. Vzhliadnuc k uvedenému dospel\nsúd prvej inštancie k záveru, že žalobca neuniesol nielen bremeno tvrdenia, ale ani dôkazné bremeno,\nže výkon eskorty nebol v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi povinnosti a oprávnenia príslušníka\nZVJS, donucovacie prostriedky, výkon osobných prehliadok obvinených a výkon eskort, ktorými sú\nzákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a Rozkaz ministra\nspravodlivosti č. 2/2014. Vo vzťahu k žalobcom tvrdených následkov vykonanej eskorty prejavujúcich\nsa na jeho zhoršenom zdravotnom stave súd doplnil, že škoda na zdraví v kontexte zákona č. 514/2003\nZ.z. v znení účinnom v rozhodnom čase predstavuje samostatný nárok, ktorého je, za splnenia zákonom\nstanovených podmienok, sa možné domáhať. Keďže z obsahu žaloby nevyplýva uplatnenie si takéhoto\nnároku žalobcom, považoval za irelevantné tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k jeho zdravotnému stavu.\nV súvislosti s vyvodzovaním zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu aj zo skutočnosti, že v trestnej\nveci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/52/2009 bolo vyslovené porušenie práva\nžalobcu na urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby (v Náleze Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II. ÚS 244/2015-46 zo dňa 02.07.2015) a porušenie práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (v Náleze Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č. k. II. ÚS 579/2015-54 zo dňa 17.12.2015), a teda výkon eskorty, v spojení s\nktorým mala byť žalobcovi spôsobená nemajetková ujma, bol nesprávnym úradným postupom, súd\ndoplnil, že predmetom tohto civilného sporového konania nebola náhrada nemajetkovej ujmy za prieťahy\nv trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/52/2009 (preukazované\nžalobcom uvedenými nálezmi ústavného súdu), ale samotný výkon eskorty (resp. spôsob výkonu\neskorty) a udelenie súhlasu s jej výkonom. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom a) pripojenie\ntrestného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/52/2009, 2) pripojenie spisu Okresného súdu\nBratislava V sp. zn. 50C/96/2012, 3) vyžiadanie zdravotnej dokumentácie žalobcu z ÚVV a ÚVTOS\nBratislava (tieto tri návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania sú obsiahnuté v žalobe), 4) výsluch svedka\nC. A. F. (tento návrh žalobcu na doplnenie dokazovania uplatnil žalobca na pojednávaní konanom\ndňa 09.05.2024), nakoľko mal z doteraz vykonaného dokazovania za dostatočne preukázaný skutkový\n\nstav veci, vykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov považoval z uvedeného dôvodu za neúčelné,\nnadbytočné, nehospodárne, a ich vykonanie nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci. Vzhliadnuc\nk nesplneniu už prvej podmienky pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu - existencie nesprávneho\núradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu\nzamietol ako nedôvodnú.\n3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) tak, že žalovanej nepriznal nárok na\nnáhradu trov konania voči žalobcovi. Napriek tomu, že žalovaná mala vo veci plný úspech, v záverečnej\nreči výslovne uviedla, že v prípade úspechu si náhradu trov konania neuplatňuje, preto súd žalovanej\nnepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.\n4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac naplnením\nodvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/, písm.\nh/ CSP, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 CSP. Čl. 5 veta prvá CSP, čl. 6 ods. 1, čl. 17 CSP, čl. 2,\nčl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, ods. 2, čl. 10 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru, čl. 7 a čl. 11 Listiny a čl.\n10 ods. 2 písm. a) Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach. Uviedol, že vo\nveci rozhodovala nie nezaujatá sudkyňa JUDr. Martina Líšková, teda bolo porušené jeho právo na\nnezávislý súd. Nie nestranný súd sa nevysporiadal s tým, že podľa rozhodovacej praxe ESĽP zákon č.\n514/2003 Z.z. nie je účinným prostriedkom nápravy a že kompenzačnou žalobou sa domáha priznania\nodškodnenia nemajetkovej ujmy za opakovane neľudské a ponižujúce, krajne invazívne zaobchádzanie\ns ním, a to dňa 09.12.2014 v súvislosti s eskortou a predvádzaním ho policajtami ZVJS na pojednávanie\ndňa 09.12.2014 vo veci č.k. 50C/96/2012 na Okresnom súde Bratislava 5. Napadnutý rozsudok je\nvydaný bez riadneho a ústavne komformného vykonania dokazovania vypočutím očitých svedkov,\nnavrhnutými listinnými dôkazmi, vypočutím svedkom ako aj advokátky C. A. F.. Žiadal, aby odvolací súd\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na prejednanie a vykonanie riadneho\ndokazovania pribratím znalca z odboru zdravotníctvo a priznal mu nárok na náhradu trov konania.\nMal za to, že zákonná sudkyňa mala iný záujem ako zákonný a súd bol povinný zabezpečiť ním\nnavrhnuté dôkazy v konaní ( pripojením spisov č.k. 5T/52/2009, 50C/96/2012, DEKURZ z ÚVVaUVTOS\nBratislava), teda nemal ustálený predmet konania. Súd k otázke uplatnenia nemajetkovej ujmy za\nublíženie na zdraví nevykonal pripojenie zdravotnej dokumentácie DEKURZ – om z ÚVVaÚVTOS\nBratislave. Nevysporiadal sa s tým, že nie je povinnosťou poškodeného preukazovať nesprávny úradný\npostup, jeho povinnosťou je len tvrdiť. Trval na objektivizácii skutkového stavu vypočutím navrhnutých\nsvedkov, pripojením listinných dôkazov a pribratím znalca. Vec bola súdom nesprávne právne posúdená,\nnakoľko súd konštatoval, že neboli splnené všetky 3 kumulatívne podmienky na priznanie nemajetkovej\nujmy a nevysporiadal sa ani s otázkou tzv. obráteného dôkazného bremena. Rozhodnutie súdu prvej\ninštancie nie je riadne, presvedčivo a racionálne odôvodnené. Súd odmietol vykonať test proporcionality\na tzv. Perna test (6Cdo/107/2022). Mal za to, že v konaní preukázal nesprávny úradný postup : a)\nneľudské, ponižujúce zaobchádzanie, krajne invazívne zaobchádzanie dňa 09.12.2014, b) ublíženie na\nzdraví ( fyzickom a psychickom), k týmto útokom do jeho psychickej a osobnej integrity došlo v čase,\nkedy po 08.08.2014 bolo Okresným súdom Bratislava I porušované jeho právo na osobnú slobodu\n(rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1Tos/1/2005 z 15.01.2015), na čom sa podieľal C. C.\nA. a C. G. H., ktorá neoprávnene nakladala s trestným spisom sp.zn. 5T/52/2009. Poukázal na to, že\nvo veci nebolo začaté účinné vyšetrovanie, policajti ZVJS ÚVVaUVTOS nerešpektovali čl. 10 ods. 2\npísm. a) Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach žalobcu. Po prepustení na\nslobodu CT a MR preukázali poškodenie chrbtice v priamej príčinnej súvislosti so silným spútaním\nžalobcu železnými rukami smerom vzadu. Popísal udalosti zo dňa 09.12.2014 tak ako ich vnímal\nvlastnými očami a preukázal aj príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom trestného\nsúdu, príslušníkmi ZVJS a vznikom nemajetkovej ujmy. Pričom v konaní sa domáhal kvalifikovaného\nodborného vyšetrenia urológom A. I. J., čo mu bolo odmietnuté. Poškodenia chrbtice po prepustení\nz väzby boli diagnostikované A. K. A., neurológ Pinelova nemocnica Pezinok a zdokumentované CT\nLS vyšetrením v Malackách. Poukázal na Európske väzenské pravidlá z roku 1987. Mal za to, že v\nprávnom štáte nie je možným, aby v čase práva žalobcu na osobnú slobodu, bol väzeň držaný nad\nprípustnú mieru vo väzbe. Doplnil, že sudca C. A. do rozhodnutia o námietke zaujatosti z 02.09.2014\nvo veci č.k.5T/52/2009 nemohol v trestnom konaní robiť žiadne úkony, preto nemohol dať súhlas na\njeho predvedenie na pojednávanie dňa 18.11.2014 vo veci 18C/52/2010 vedenej na Okresnom súde\nBratislava I, preto sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu.\n\n5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.\n6. Podaním doručeným súdu prvej inštancie emailom dňa 30.08.2024 žalobca poukázal na rozhodnutie\nESĽP z 13.06.2024 vo veci Cviková p. Slovensku.\n7. Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preskúmal v rozsahu a medziach\ndôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.\n8. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom\nna zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej\nžaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel\nk vecne správnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220\nods. 2 CSP).\n9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v\npostupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, sa po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) s dôvodmi\ntýkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom dostatočne zodpovedal\nna v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam,\ndostatočne sa zaoberal vecnou a právnou argumentáciou strán sporu (najmä žalobcu) a zrozumiteľným\na vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil svoje úvahy, na základe ktorých považoval nárok žalobcu v celom\nrozsahu za neopodstatnený.\n10. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi\nodvolania (§ 380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi\na ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní; pri\nviazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v\nnapadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod\nniektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával\nkonkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie\nnepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka\naj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,\nnachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje\nprocesné práva aj v odvolacom konaní.\n11. V podanom odvolaní odvolateľ namietal, že vo veci konala a rozhodoval nie nezaujatá zákonná\nsudkyňa C. A. E., čo navodzuje odôvodnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP.\nDôvody vylúčenia sudcu vymedzuje ust. § 49 ods. 1 a 2 CSP. V danom prípade námietka zaujatosti\nnespĺňa náležitosti stanovené v ust. § 52 ods. 2 CSP. Z obsahu podanej námietky nevyplýva uvedenie\nkonkrétnych skutočností, z ktorých vyvodzuje žalobca zaujatosť sudcu. Na konkretizáciu námietky\nzaujatosti nie je postačujúcim uvedenie nálezu ústavného súdu (sp.zn. III.ÚS 663/2021-31 z 27.01.2022)\nani tvrdenie žalobcu, že zákonný sudca sa „mstil“ za nález ústavného súdu. Z obsahu námietky nie je\nzrejmým, kedy sa žalobca o ním uvádzanom dôvode vylúčenia zákonného sudcu dozvedel a nepredložil\nani dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti, súd neprihliada.\nVychádzajúc z toho, že nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 663/2021 bol vydaný dňa 27.01.2022\na žalobca sa o tom, že vo veci ako zákonný sudca koná C. A. E. dozvedel najneskôr dňa 19.02.2024\n(doručenie predvolania na pojednávanie dňa 05.04.2024), možno konštatovať, že námietka nebola\npodaná ani včas, najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý má byť\nsudca vylúčený.\n12. Odvolací súd sa pri posudzovaní dôvodnosti odvolacej argumentácie odvolateľa sústredil na zásadnú\nskutočnosť, že dôvodom zamietnutia žalobcom uplatneného nároku bolo nesplnenie už prvej zákonnej\npodmienky pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to nepreukázanie existencie nesprávneho\núradného postupu orgánu verejnej moci (bod 34 rozhodnutia). Vo vzťahu k nepreukázaniu existencie\nnesprávneho úradného postupu ( tak vo vzťahu k udeleniu súhlasu s vykonaním eskorty žalobcu ako\n\ni s výkon samotnej eskorty žalobcu na pojednávanie na Okresný súd Bratislava V vo veci sp. zn.\n50C/96/2012 dňa 09.12.2014) sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledne,\njasne a zrozumiteľne vysporiadal a s uvedenými závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a nemá dôvod\nsa od nich odchýliť.\n13. K námietke odvolateľa, že zákonný sudca sa nevyjadril k tomu, že sudca C. A. do rozhodnutia o\nnámietke zaujatosti z 02.09.2014 vo veci č.k.5T/52/2009 nemohol v trestnom konaní robiť žiadne úkony,\npreto nemohol dať súhlas na jeho predvedenie na pojednávanie dňa 18.11.2014 vo veci 18C/52/2010\nvedenej na Okresnom súde Bratislava I ( správne malo byť uvedené na pojednávanie dňa 09.12.2014\nvo veci 50C/96/2012 na Okresnom súde Bratislava 5, pozn. odvolacieho súdu), odvolací súd poukazuje\nna bod 29 odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Po tom ako žalobca dňa 02.09.2014 vzniesol voči\nzákonnému sudcovi C. A. námietku zaujatosti, tento mohol vykonať iba také úkony, ktorých nevykonanie\nby mohlo ohroziť účel trestného konania, t.j. ktoré nezniesli odklad a nemohli by byť neskôr zopakované,\naby sa nezmaril účel trestného konania, avšak hodno podotknúť, že išlo o úkony sudcu viazané výlučne\nna prebiehajúce trestné konanie, a teda tieto sa netýkali úkonov smerujúcich k inému civilnému konaniu,\nna inom súde. Vyjadrením súhlasu s predvedením žalobcu na civilné pojednávanie vo veci sp. zn.\n50C/96/2012 na Okresnom súde Bratislava V, vykonal C. A. len úkon smerujúci k zabezpečeniu žalobcu\nna úkone iného súdu, v inej veci, a teda nešlo o úkon v trestnom konaní, v ktorom jedinom bol namietaný\nsudca limitovaný a nemohol pristúpiť k iným úkonom, okrem neodkladných, ako správne poznamenal\nsúd prvej inštancie; išlo o postup podľa § 9 ods. 4 a ods. 6 zákona č. 221/2006 Z.z., ktorý pod úkony\ntrestného konania nespadá. Potom, realizácia súhlasu Okresného súdu Bratislava I s predvedením\na eskortou žalobcu na pojednávanie Okresného súdu Bratislava V vo veci sp. zn. 50C/96/2012 dňa\n09.12.2014 nemohla naplniť podstatu nesprávneho úradného postupu.\n14. Pokiaľ žalobca poukazoval na zlé zaobchádzanie pred a počas predvedenia na pojednávanie\nOkresného súdu Bratislava V, je potrebné uviesť, že výkon eskorty a predvedenia je spojený so\nzásahom do práv obvineného, v rozsahu oprávnení ZVJS vykonať u neho osobnú prehliadku, nasadiť\nmu putá a podobne, všetko v medziach a v súlade s ustanoveniami zákona č. 221/2006 Z.z., ako\ni zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. V prípade, ak toto zaobchádzanie s\nobvineným prekročí zákonný rámec alebo je v rozpore s ním, tento má právo namietať porušenie\npráv. Žalobca však v tomto smere v konaní netvrdil a následne ani nepreukázal, že by tvrdený\nneoprávnený zákrok príslušníkov ZVJS namietal už v priebehu väzby, neuviedol, že by v súvislosti s\nním utrpel nejakú konkrétnu ujmu na zdraví, ktorú by i podporil primeranými dôkazmi. Pokiaľ sa v tejto\nsúvislosti odvolával na presun dôkazného bremena na štát, a to i s poukazom na nález Ústavného\nsúdu Českej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 2077/17, hodno uviesť, že ústavný súd v danej veci síce\nvyslovil, že za účelom ochrany osôb obmedzených na osobnej slobode pred neľudským a ponižujúcim\nzaobchádzaním, sa pristupuje k obráteniu dôkazného bremena a pokiaľ štát obeť zadrží v dobrom\nzdravotnom stave a prepustí ju zranenú, je na štáte, aby poskytol dostatočné a presvedčivé vysvetlenie\nako k týmto zraneniam došlo. Avšak k presunu dôkazného bremena nedochádza automaticky, ale až\nkeď osoba, ktorá tvrdí, že bola obeťou násilia, vznesie tzv. „hájiteľné“ tvrdenie, t.j. tvrdenie nie celkom\nnedôveryhodné, nepravdepodobné, dostatočne konkrétne a v čase nemenné, na podklade ktorého\nnasleduje účinné vyšetrovanie príslušnými orgánmi. Žalobca v konaní netvrdil, že by počas výkonu\nväzby, práve v súvislosti s eskortou dňa 09.12.2014 namietal porušenie svojich práv spočívajúcich\nv neľudskom zaobchádzaní podľa § 29 zákona č. 221/2006 Z.z. príslušným orgánom; napokon ani\nnetvrdil, že by mu práve v súvislosti s eskortou vzniklo poškodenie zdravia, príp. že by jej dôsledkom\nbolo poškodenie chrbtice (tvrdil, že v rozhodnom období len trpel bolesťami zranenej chrbtice, avšak\nnie, že by tieto boli dôsledkom úkonov predvedenia dňa 09.12.2014). Vzhľadom na to, že tvrdenia o\nzlom zaobchádzaní musia byť zo strany poškodeného (žalobca) podopreté primeranými dôkazmi, teda\ndôkazmi „nad všetku rozumnú pochybnosť“ a až vtedy dochádza k presunu dôkazného bremena, a\nžalobca také neposkytol, žalovanej nesvedčila povinnosť vyvracať súvislosť tvrdenej ujmy na zdraví,\nresp. morálnej ujmy žalobcu s predvedením na pojednávanie Okresného súdu Bratislava V.\n15. Tvrdenie žalobcu, že súd nemal dostatočne zistený stav je v rozpore s podstatou kontradiktórnosti\nsporového konania spočíva v tom, že strany musia dostať reálnu možnosť využiť svoje procesné práva\npredložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany; a zásada rovnosti, resp. princíp rovnosti\nzbraní, má v kontradiktórnom spore garantovať strane, aby jej bola poskytnutá rozumná možnosť\nobhajovať sa za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane. Súd prvej\ninštancie postupoval v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania a neporušil ani rovnosť strán,\n\nkeď žalobcovi poskytol rovnaký priestor v konaní navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich\ntvrdení a vyjadriť sa k dôkazom predkladaných protistranou. Porušenie zásady rovnosti nemožno\nvyvodiť zo skutočnosti, že súd prvej inštancie na dôkazy predložené žalobcom neprihliadol, pretože\nich nepovažoval za významné pre konečné rozhodnutie v danej veci. So zreteľom na uvedené možno\nzhrnúť, že súd prvej inštancie správne posúdil a uplatnil zodpovednosť strán za splnenie procesnej\npovinnosti preukázať svoje tvrdenia, jeho záver založený na konštatovaní o neunesení dôkazného\nbremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu uplatňovaného nároku a tiež postup súdu prvej inštancie,\nna základe ktorého dospel ku konečnému verdiktu, zodpovedajú kontradiktórnosti sporového konania,\nv rámci ktorého bolo za rovnakých procesných podmienok žalobcovi umožnené uplatniť svoj vplyv\nna konečné meritórne rozhodnutie súdu realizáciou jeho procesných práv navrhovať dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a nadväzne na uvedenú zásadu\nkonajúci súd zákonným spôsobom vyhodnotil procesnú aktivitu oboch strán a túto následne náležite\npremietol do svojich záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Z práva na spravodlivý súdny\nproces pre žalobcu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi\na predstavami, riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, akceptoval\nrelevantnosť ním predkladaných dôkazov a námietok, preberal podstatu jeho argumentácie a rozhodol\nv súlade s jeho vôľou a požiadavkami. Nemožno tak prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že súd pristupoval k\npredmetu konania a dokazovaniu vo veci príliš formalisticky, tendenčne, chrániac záujmy žalovaného\nna zamietnutí žaloby, že by porušil atribúty spravodlivého procesu, a teda vrchnostensky zasiahol do\nprocesných práv účastníka konania.\n16. Je namieste zdôrazniť, že v posudzovanej veci nebola splnená už prvá podmienka zodpovednosti\nžalovanej za údajnú nemajetkovú ujmu žalobcu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., keď žalobca\nnesprávny úradný postup nepreukázal a súd prvej inštancie ani žiadny nesprávny úradný postup nezistil,\ns čím sa odvolací súd plne stotožňuje. Preto, ak súd prvej inštancie za uvedenej situácie pre rozhodnutie\ndostatočne zisteného skutkového stavu už ďalšie dokazovanie nevykonal, postupoval správne, keďže\nvýsluch žalobcom pôvodne navrhnutého svedkov bol nadbytočný a nehospodárny. Navrhnutá svedkyňa\nC. A. F. sa nezúčastnila a nebola prítomná pri eskorte žalobcu na pojednávanie na Okresnom súde\nBratislava V, nemohla tak potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia žalobcu uvádzané v konaní. Pre rozhodnutie\no veci nebolo určujúce ani vykonanie dokazovania dekurzom žalobcu z ÚVV a ÚVTOS, keďže ním\nmal žalobca preukázať zhoršenie jeho psychického stavu, resp. „psychické strádanie počas väzby“.\nTvrdenie žalobcu, že po prepustení z nemocnice mu bolo poškodenie chrbtice zdokumentované CT LS\nvyšetrením v Malackých, je tvrdenie, ktoré žalobca jednak nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie\na toto tvrdenie ničím nepreukázal. Vzhľadom k uvedenému je nenáležitou námietka odvolateľa, že súd\n„odignoroval“ ním navrhované dôkazy, keď až v odvolacom konaní navrhoval vykonanie znaleckého\ndokazovania pribratím znalca z odboru psychiatria, pričom žalobcovi nič objektívne nebránilo v tom, aby\ntakýto návrh navrhol v konaní pred súdom prvej inštancie.\n17. Odvolací súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca\nbol v súvislosti s predvedením podrobený zlému zaobchádzaniu, ktoré by dosiahlo takú intenzitu a\nstupeň závažnosti ako to má na mysli článok 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nŽalobca nepreukázal, že by bolo pri predvedení jeho utrpenie presahovalo mieru nevyhnutne spojenú (z\npreventívnych dôvodov) s legitímnymi formami zaobchádzania pri predvádzaní osoby vo výkone väzby.\nI z podaného odvolania vyplýva, že vo veci nebolo začaté ex offo konanie ani vykonané vyšetrovanie, i\nkeď podľa tvrdenia žalobcu o tom mal mať vedomosť dozorujúci prokurátor. Odvolateľ však neozrejmil,\nči podal proti postupu príslušníkov ZVJS podanie. Nebolo možné posúdiť, či úkony voči žalobcovi\nboli neprimerané vo vzťahu k legitímnemu cieľu - zabezpečenie poriadku a bezpečnosti. Žalobca tak\nneuniesol dôkazné bremeno preukázať neľudské, ponižujúce a invazívne zaobchádzanie a kruté či\nhrubé násilie policajtami ZVJS s ublížením na zdraví, ani žiadne zverstvá proti ľudskosti.\n18. V tejto súvislosti bol nedôvodný i poukaz žalobcu na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 27.08.2019, sp. zn. 4Cdo 125/2019 (žalobca nesprávne uviedol sp. zn. 4Cdo 125/2021pozn. odvolacieho súdu), ako i zo dňa 30.07.2019, sp. zn. 4Cdo 34/2018, keďže tieto sa po skutkovej\nstránke týkali inej veci, a to nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s nezákonným\ntrestným stíhaním. Najvyšší súd v označených rozhodnutiach pritom vytýkal súdom nižšej inštancie\nprimárne bagatelizovanie závažnosti ujmy vzniknutej trestným stíhaním priznávaním neprimerane\nnízkych, resp. žiadnych náhrad, ako i absenciu porovnania výšky zadosťučinenia podľa okolností\nprípadu k iným porovnávaným prípadom, keď túto nemožno založiť a zúžiť len na určitý mechanický\n\nvýpočet hodnôt; v danom prípade sa však konajúci súd ani nedostal k posudzovaniu nemajetkovej ujmy\na jej výšky, keďže dospel k záveru, že žalobca nepreukázal prvotný predpoklad zodpovednosti žalovanej\nv zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to existenciu nesprávneho úradného postupu. Uvedené možno\naplikovať i na rozhodnutia ESĽP vo veci L. proti Slovenskej republike a Paletič proti Slovenskej republike,\nktoré sa rovnako týkali primárne posudzovania konkrétnej výšky odškodnenia, t.j náhrady nemajetkovej\nujmy z dôvodu nezákonnej väzby, čo nebol prípad žalobcu.\n19. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že\nOkresný súd Bratislava I sa realizáciou súhlasu s predvedením a eskortou žalobcu na pojednávanie\nOkresného súdu Bratislava V vo veci sp. zn. 50C/96/2012 dňa 09.12.2014 nedopustil takého\npochybenia, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako nesprávny úradný postup v intenciách zákona č.\n514/2003 Z.z., majúci sa následok vznik žalobcom deklarovanej nemajetkovej ujmy. Žalobca v odvolaní\nneuviedol také skutkové tvrdenia alebo právnu argumentáciu, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé\nprivodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.\n20. Pokiaľ sa žalobca odvolával na rozhodnutie ESĽP vo veci A. P. proti Slovenskej republike (rozsudok\nz 28. januára 2020), tento nebol na daný prípad aplikovateľný z dôvodu úplne rozdielnej skutkovej\nako i dôkaznej situácie, a preto nedôvodne namieta, že konajúci súd nerešpektoval judikatúru ESĽP\na že porušil princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní. Rovnako na prejednávanú vec nemožno\naplikovať rozhodnutie ESĽP vo veci M. p. Slovensku zo dňa 13.06.2024, nakoľko v danej veci predmetom\nposúdenia boli iné skutkové okolnosti ako v prejednávanej veci ( trvanie väzby a odopretie konania o\npreskúmaní zákonnosti väzby na podklade žiadosti o prepustenie z väzby).\n21. Námietky odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie je nepresvedčivé, nie je riadne odôvodnené a\nnekonzistentné sú v príkrom rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V prejednávanom\nprípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil\nspôsobom, ktorým by založil nepreskúmateľnosť, nepredvídateľnosť či arbitrárnosť (ktorú žalobca\nnaznačuje) predmetného napadnutého rozhodnutia. Za porušenie práva na spravodlivý proces nemožno\npovažovať to, že žalobca sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie nestotožňuje. Do práva na spravodlivý\nproces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97,\nII. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n22. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre\nkonanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd\nreagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS\n251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už\nnespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné\nreagovať špecifickou odpoveďou.\n23. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane\nvýroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne\npotvrdil.\n24. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný\núspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej žiadne trovy\nv odvolacom konaní nevznikli a ich náhradu nepožadovala.\n25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/3/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:56e6fca2-e744-4e64-8a03-51e5d5e8bf04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.663.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 663/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 663/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.663.2021.1"}, {"guid": "ussr:8947e5b7-e7b1-4011-817a-8049c9492fad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.579.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 579/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 579/2015 z 17. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-17", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.579.2015.1"}, {"guid": "ussr:36caa300-99ae-4c19-a1ce-325ac98cb501", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 244/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/2015 z 2. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-02", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "54ab6b33-7fce-48ce-a7d2-b658dbd835fd:5deac025-c938-40ed-9848-04d103351cb8", "ecli": "ECLI:SK:OSNO:2024:5823232115.6", "spisova_znacka": "17C/51/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 17C/51/2023 z 7. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Námestovo", "datum_vydania": "2024-10-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNO:2024:5823232115.6"}]}