{"guid": "956078ca-143b-468c-b63d-add88a757605:491a3e36-7a34-4c44-b865-10d7fe0a8685", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1117202564.2", "spisova_znacka": "8Co/87/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/87/2023 z 14. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. mája 2024, sp. zn. 8Co/87/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1117202564.2", "identifikacne_cislo": "1117202564", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Holická", "sudca_id": 1156, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-holicka-1156", "datum_vydania": "2024-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437", "nazov": "zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-7.odsek-3", "nazov": "§ 7 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-7.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-7.odsek-4", "nazov": "§ 7 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-7.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-1", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-5", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/491a3e36-7a34-4c44-b865-10d7fe0a8685", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1117202564.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1117202564.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1117202564.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/87/2023\n1117202564\n14. 05. 2024\nJUDr. Monika Holická\nECLI:SK:KSBA:2024:1117202564.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov\nsenátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Jany Vlčkovej, v spore žalobcu: T.. N.. Y. U., B.. XX.XX.XXXX, X. I.\nX, I., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu nemajetkovej ujmy 70.000,eur titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o náhradu za bolesť 50.000,- eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava I zo dňa 8. júla 2022, č. k. 11C/5/2017 -284, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nŽalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania nepriznal. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil\npodľa § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1,2 a 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1,2,3,\na 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa\n§ 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1 a § 7 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o\nnáhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná.\nKonštatoval, že podstata žalobcom namietaného postupu spočívala v jeho tvrdení, že v trestnom konaní\nvedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/52/2009 bola voči konajúcemu zákonnému\nsudcovi, Y.. Y. T., dňa 02.09.2014 vznesená námietka zaujatosti žalobcom (obžalovaným v trestnom\nkonaní 5T/52/2009), z čoho žalobca vyvodil záver, že po tomto dátume nemohol Y.. Y. T. vykonávať\nžiadne úkony, okrem tých, ktorých nevykonanie by zmarilo účel trestného konania, a teda nemohol dať\nsúhlas s vykonaním eskorty žalobcu za účelom hlavného pojednávania v inej veci vedenej na Okresnom\nsúde Košice I dňa 29.09.2014. Úkony vykonané Y.. Y. T. v konaní sp. zn. 5T/52/2009 nemajú žiadnu\nsúvislosť s úkonmi Okresného súdu Košice I. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí zo dňa\n15.01.2015, sp. zn. 1Tos/1/2015, konštatoval, že po tom, ako bola voči zákonnému sudcovi v konaní\nsp. zn. 5T/52/2009 vznesená námietka zaujatosti zo strany obžalovaného (žalobcu v tomto konaní),\nmohol vykonať len také úkony, ktorých nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania. Takéto\nobmedzenie úkonov zákonného sudcu sa však vzťahovalo výhradne na konanie, v ktorom bola vznesená\nnámietka zaujatosti, a netýkalo sa úkonov smerujúcich k inému občianskoprávnemu alebo trestnému\nkonaniu vedenému na inom súde. Ak zákonný sudca v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I\npod sp. zn. 5T/52/2009, Y.. Y. T., vydal súhlas k predvedeniu (eskorte) žalobcu na hlavné pojednávanie\npred Okresným súdom Košice I, vykonal úkon smerujúci k zabezpečeniu úkonu na inom súde, v inej\nveci. Tento úkon nesmeroval k trestnému konaniu, v ktorom sudca nemohol vykonávať iné úkony, okrem\nneodkladných. Postup Okresného súdu Bratislava I, ktorým vydal súhlas s eskortou žalobcu za účelom\n\nuskutočnenia hlavného pojednávania pred Okresným súdom Košice I, z uvedeného dôvodu, súd prvej\ninštancie nepovažoval za nesprávny úradný postup v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. v znení\núčinnom v rozhodnom čase. Podľa žalobcu malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu aj výkonom\neskorty \"autobusom z ÚVV a ÚVTOS Bratislava do ÚVV a ÚVTOS Košice a späť a to všetko v dňoch\n23.09.2014 (transport autobusom 24.09.2014 z Bratislavy do Košíc) - 30.09.2014 (transport autobusom\ndňa 30.09.2014 z Košíc do Bratislavy)...\", pričom žalobca výkon eskorty opísal ako: \"...ním prežité krajne\nneľudské, nehumánne, hrubé a kruté a ponižujúce zaobchádzanie s ním a proti jeho slobodnej vôli\nvykonaním zjavne nehumánnej, a teda v konečnom dôsledku, nezákonnej eskorty v putách\". Žalobca\nv žalobe zoširoka opísal svoje vnímanie výkonu eskorty, pričom žiadnym spôsobom neuviedol, a ani\nnepreukázal, že pri výkone eskorty došlo ku konaniu, ktoré by bolo nezákonné, neštandardné, resp.\nnesprávne. Žalobcom uvádzané skutočnosti súviseli iba s jeho subjektívnymi pocitmi. To, že žalobca\npociťoval výkon eskorty ako zásah do svojich práv, nezakladá nesprávny úradný postup pri výkone\neskorty. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol v tejto otázke bremeno tvrdenia a už vôbec\nnie bremeno dôkazné. Žalobca nepreukázal, že sa v ním namietanom prípade nejednalo o štandardný\nvýkon eskorty príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len \"ZVJS\"). Nakoľko bol termín\nhlavného pojednávania na Okresnom súde Košice I, vytýčený na deň 29.09.2014, nariadený v súlade so\nzákonom, a žalobca sa v tomto čase nachádzal v ÚVV a ÚVTOS Bratislava, bol povinný sa predmetného\núkonu zúčastniť (pokiaľ by tomu nebránili zákonom ustanovené okolnosti, čo sa v konaní nepreukázalo),\npričom jeho účasť na predmetnom pojednávaní na Okresnom súde Košice I bolo možné zabezpečiť\njedine eskortou z ÚVV a ÚVTOS Bratislava do ÚVV a ÚVTOS Košice a späť. Žalobca, ktorého v konaní\nzaťažovalo bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné, mal možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania\nvýsluchom príslušníkov ZVJS, ktorí jeho eskortu vykonávali, za účelom preukázania nesprávneho\núradného postupu pri výkone eskorty, čo však neučinil. Taktiež žalobca ani len netvrdil, ktoré ustanovenia\nakých zákonov alebo podzákonných predpisov mali príslušníci ZVJS, vykonávajúci eskortu, porušiť, a\nv čom konkrétne toto porušenie spočívalo. Súčasné sporové konanie je kontradiktórne, čo znamená,\nže ten, kto z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé následky, musí tieto skutočnosti tvrdiť a\nk tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešným byť nemôže.\nJe neprípustné, aby súd nahrádzal nedostatok aktivity strán sporu a dôkaznú núdzu niektorého z nich.\nŽalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, a to ani vo vzťahu k výkonu eskorty,\nani vo vzťahu k udeleniu súhlasu s jej výkonom a teda nebola naplnená už prvá podmienka pre\nvyvodenie zodpovednosti voči štátu - existencie nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci\npri výkone verejnej moci. Z dôvodu nesplnenia už prvej podmienky pre vyvodenie zodpovednosti voči\nštátu nemohla byť logicky splnená ani druhá podmienka -vznik nemajetkovej ujmy, a ani tretia podmienka\npríčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci\na vznikom nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené uzavrel, že v predmetnom\nspore nemožno voči štátu (žalovanému) vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.\nz. pre nesplnenie všetkých troch zákonom vyžadovaných podmienok. Žalobca sa žalobou domáhal aj\nnáhrady za bolesť a ublíženie na zdraví s trvalými následkami, ktoré mu mali byť spôsobené pri výkone\neskorty, čo odôvodnil tým, že po zranení počas eskorty sa musí liečiť, dňom i nocou je v bolestiach, a\nmusí brať lieky na utíšenie bolesti chrbtice a na spanie. Výšku náhrady za bolesť žalobca vyčíslil sumou\n50.000,- eur, pričom však žiadnym spôsobom neuviedol spôsob určenia požadovanej výšky náhrady a\njej výpočet. Žalobca v žalobe, aj počas konania tvrdil, že počas eskorty utrpel zranenie, resp. zhoršenie\nzdravotného stavu. Toto tvrdenie preukazoval lekárskymi správami od ošetrujúcich lekárov, pričom ním\npredložené lekárske správy sú datované rokom 2016, a k zraneniu, resp. zhoršeniu zdravotného stavu,\nžalobcu, malo dôjsť pri výkone eskorty v septembri 2014. V prípadoch náhrady za bolesť je pre určenie\nvýšky odškodnenia rozhodujúci zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie\nspoločenského uplatnenia. Podľa § 3 ods. 2 tohto zákona sa náhrada za bolesť poskytuje na základe\nlekárskeho posudku (§ 7 a 8). Pri určení výšky za bolesť a výšky za sťaženie spoločenského uplatnenia\nsa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia\nohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za\npreukázané, že žalobca nepredložil lekársky posudok, ktorý zákon č. 437/2004 Z. z. vyžaduje na účelné\nuplatnenie náhrady za bolesť. Preto uzavrel, že pre uplatnenie nároku na náhradu za bolesť v zmysle\nzákona č. 437/2004 Z. z. nebol zo strany žalobcu preukázaný tvrdený vznik nároku na náhradu za bolesť\na ani jej rozsah. Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, nakoľko mal z vykonaného\ndokazovania za dostatočne preukázaný skutkový stav veci, vykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov\npovažoval z uvedeného dôvodu za neúčelné, nadbytočné, nehospodárne, a ich vykonanie nebolo\npotrebné pre rozhodnutie vo veci. Dokazovanie pripojením trestného spisu Okresného súdu Bratislava\nI sp. zn. 5T/52/2009 považoval za neúčelné, nehospodárne a nadbytočné, nakoľko z vykonaného\n\ndokazovania vyplynulo, že udelenie súhlasu zákonným sudcom v trestnej veci vedenej na Okresnom\nsúde Bratislava I nie je nesprávnym úradným postupom. Pripojenie trestného spisu Okresného súdu\nKošice I sp. zn. 3T/51/2014 považoval rovnako za neúčelné, nehospodárne a nadbytočné, nakoľko vec\nprejednávaná na Okresnom súde Košice I nesúvisela v nijakom smere s predmetom tohto civilného\nsporového konania, a teda obsah súdneho spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T/51/2014 bol\npre posúdenie vzniku nároku na náhradu škody a nároku na náhradu za bolesť irelevantný, rovnako\nako výsluch svedkov Y.. G. C. H. Y.. Y. Š.. Nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom - výsluchy svedkov\nY.. H. K., Y.. X. B. a Y.. T. T., pri ktorých žalobca síce označil skutočnosti, ktoré majú byť výsluchmi\ntýchto svedkov preukázané (§ 197 ods. 2 C.s.p.), ale keďže navrhovaní svedkovia neboli prítomní\npri samotnom výkone eskorty ich výpovede neboli spôsobilé preukázať dôvodnosť nároku žalobcu na\nnáhradu nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie považoval vykonanie dokazovania výsluchom svedka\nY.. T. V.Á. taktiež za nadbytočné, nakoľko táto v žiadnom smere nebola spôsobilá preukázať vznik\nnemajetkovej ujmy v subjektívnej sfére žalobcu, a žalobca vo svojom návrhu na doplnenie dokazovania\njej výsluchom neoznačil skutočnosti, ktoré majú byť jej výsluchom preukázané. Z rovnakého dôvodu\nnevykonal výsluch svedka Y.. H. S.. Súd považoval vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov Y.. Q.\nW. H. Y.. J. T. za neúčelné, nehospodárne a nadbytočné, nakoľko obe advokátky neboli prítomné pri\nvýkone eskorty, žalobca s nimi komunikoval len telefonicky počas eskorty, a preto ich výpovede neboli\nspôsobilé preukázať dôvodnosť nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na uvedené\nskutkové a právne závery, súd prvej inštancie žalobu zamietol pre jej nedôvodnosť.\n2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, z dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. a), b) a h) C.s.p., nakoľko mal za to, že v konaní neboli splnené procesné\npodmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že oznámenie súdu o spornom\nvyhlásení rozsudku dňa 08.07.2022 o12:00 hod., mu nebolo riadne a predpísaným spôsobom doručené\nv primeranej lehote 5 dní vopred, teda neboli splnené podmienky na verejné vyhlásenie rozsudku podľa\npar. 219 ods. 3 C.s.p., čo malo za následok porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie o to viac,\nak súd mal verejne vyhlásiť rozsudok o zaplatenie sumy 106,79 eur, ktorej zaplatenia sa v konaní sp. zn.\n11C/5/2017 žalobca nedomáhal. Napadnutý rozsudok nie je vecne správny, nie je riadne, presvedčivo a\nracionálne odôvodnený, keďže okresný súd v dôsledku neprípustnej (re)interpretácie a zneužitím práva\na jeho ohýbaním sa dôsledne nevysporiadal s požadovaným odškodnením nemajetkovej ujmy aj za\nublíženie na zdraví s trvalými následkami nerešpektujúc rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a\nÚstavného súdu SR. Nezohľadnil a ani sa nezaujímal o to ako žalobca neľudské a ponižujúce, silne\ninvazívne zaobchádzanie, vnímal vlastnými očami - nerešpektoval judikatúru ESĽP aj voči Slovensku ,\ndôsledne sa nevysporiadal s otázkou tzv. obráteného dôkazného bremena za situácie, keď žalobca bol\nsám v rukách policajtov ZVJS a ich vlčiaka. Od 08.08.2014 bolo flagrantne porušované právo žalobcu\nna osobnú slobodu a bezpečnosť a teda žalobe mal súd vyhovieť (s poukazom na princíp spravodlivosti\na primeranosti), o to viac, že zverstvá proti ľudskosti nemôžu v právnom štáte požívať právnej ochrany\nsúdom, okresný súd ich nemôže legalizovať. Žalobca sa ku dnešnému dňu musí liečiť, a má zníženie\nkvality svojho života v kruhu milovanej rodiny. Okresný súd vec nesprávne právne posúdil, nevykonal\nriadne a presvedčivé dokazovanie, nevypočul ošetrujúcich lekárov a svedkov, ktorých žalobca nemohol\nnavrhnúť vypočuť ešte počas verejného vyhlásenia rozsudku a na ich vypočutí súdom trvať bez ohľadu\nna čl. 17 C.s.p.\n3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že skutočnosť, či súd prvej inštancie\nvyhlásil rozsudok spôsobom zákonom predpísaným, resp. pred vyhlásením postupoval spôsobom\nzákonom predpokladaným, medzi procesné podmienky nepatrí, z dôvodu ktorého nemôže byť naplnený\nodvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Vecnú správnosť a zákonnosť odvolaním napadnutého\nrozsudku nemožno spochybniť tým, že žalobcovi nemalo byť podľa jeho tvrdení doručené oznámenie\no mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku 5 dní vopred, keďže uvedené nie je v rozpore s §\n219 ods. 3 C.s.p. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že účelom verejného vyhlásenia rozsudku nie\nje umožnenie uplatňovania ďalších procesných práv strane sporu, ktoré by si vyžadovalo osobitnú\nprípravu po dobu 5 dní, ale oznámenie verejnosti, že súd v určený deň a čas verejne vyhlási rozsudok.\nZároveň žalovaný nemôže súhlasiť ani s prípadným záverom, že nesprávnosť v označení predmetu\nkonania na ozname o verejnom vyhlásení rozsudku, celkom bezpečne zapríčinená administratívnym\npochybením, by mala znamenať porušenie akýchkoľvek práv žalobcu, keď vec bola identifikovaná\n\nstranami sporu ako aj spisovou značkou konania. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365\nods. 1 písm. a) CSP je teda odôvodnený nesprávne a zároveň namietaný procesný postup súdu prvej\ninštancie dotýkajúci sa času doručenia oznamu o verejnom vyhlásení rozsudku (príp. jeho obsahu) nie je\ndôvodom pre zrušenie vecne správneho a zákonného rozsudku. Súd prvej inštancie v bodoch 24 až 40\nodôvodnenia dostatočne zhrnul zistený skutkový stav, vysvetlil prijaté právne závery a rovnako odôvodnil\naj nevykonanie žalobcom navrhovaného dokazovania. Žalobca v odvolaní ani neidentifikoval otázky, na\nktoré podľa jeho názoru súd prvej inštancie nedal odpoveď, resp. z podaného odvolania sa skôr podáva,\nže žalobca len vyjadruje nespokojnosť s výsledkom konania, čo pre uplatnenie odvolacieho dôvodu\npodľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nie je relevantné. Žalobca napokon odvolanie podáva aj z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci, pričom aj v tomto prípade z odvolania nevyplýva, ktoré otázky\nsúd prvej inštancie nesprávne právne posúdil. Pre relevantnú formuláciu tohto odvolacieho dôvodu\npritom nestačí len prezentovanie záveru o vecnej nesprávnosti rozhodnutia, ale je potrebné identifikovať\nsúdom posudzovanú právnu otázku, ktorá nebola vyriešená správne. Žalobca takúto argumentáciu vo\nsvojom odvolaní neprezentuje, z dôvodu ktorého sa môže žalovaná v tomto momente výlučne obmedziť\nna konštatovanie, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Súd prvej inštancie\nsa zaoberal skutočnosťou, či bolo v konaní žalobcom preukázané kumulatívne splnenie podmienok pre\nvznik zodpovednosti žalovanej za škodu, pričom uzavrel, že už žalobcom popísaný úradný postup nie\nje nesprávnym, čo následne vylučuje možnosť vzniku škody v príčinnej súvislosti s týmto postupom.\nInak povedané, už absencia nesprávneho úradného postupu bola postačujúca pre prijatie záveru o\nnedôvodnosti žaloby. Napriek tomu sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne (a\nteda nad rámec nevyhnutnosti) zaoberal aj otázkou preukázania nároku na odškodnenie za bolesť, keď\nsprávne uzavrel, že dôvodnosť tohto nároku nebola preukázaná spôsobom predpokladaným zákonom\nč. 437/2004 Z. z. Žalobca popri vyššie uvedených odvolacích dôvodoch v podanom odvolaní namieta aj\nskutočnosť, že súd prvej inštancie „nevypočul ošetrujúcich lekárov a svedkov“. K tomuto tvrdeniu však\nneprezentuje zodpovedajúci odvolací dôvod, z dôvodu ktorého naň podľa názoru žalovanej nemožno\nprihliadať. Aj v opačnom prípade je však možné uviesť, že vykonanie dokazovania je na posúdení\nsúdu, pričom súd nevykonáva také dokazovanie, ktoré by bolo nehospodárne a nadbytočné, alebo je\ns vecou nesúvisiace. K takýmto záverom dospel aj súd prvej inštancie, keď v bode 39 odôvodnenia\njednoznačne vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobcom navrhované dôkazy výsluchom svedkov a pripojením\nspisov nevykonal. S takýmto posúdením sa žalovaný stotožňuje. Je pritom potrebné zdôrazniť, že\nsúd prvej inštancie zamietol žalobu už z dôvodu, že nedošlo k preukázaniu tvrdeného nesprávneho\núradného postupu a tento záver nebol spôsobilý ovplyvniť žiaden zo žalobcom navrhovaných dôkazov.\nSúd správne uviedol, že žalobcom navrhnutí svedkovia pri samotnom výkone eskorty, ktorej priebeh\nžalobca namietal, prítomní neboli a preto by k nemajetkovej ujme žalobcu vypovedať nemohli. Rovnako\nnadbytočný bol návrh na vypočutie svedkyne V., keďže realizácia eskorty žalovaným spochybňovaná\nnebola, ako aj výsluch svedkov C., Š. H. S., ktorý sa nedotýkal predmetu konania. Žalobca na\npojednávaní dňa 21.04.2022 navrhol vypočutie ďalších dvoch svedkov - W. H. T., ktoré však rovnako\nneboli prítomné pri výkone eskorty žalobcu, v rámci ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu\na vzniku nemajetkovej ujmy, z dôvodu ktorého súd prvej inštancie správne toto dokazovanie ako\nnehospodárne nevykonal. Žalobca ďalej na viacerých miestach odvolania formuluje svoju odvolaciu\nargumentáciu spôsobom, ktorý považuje žalovaný za neakceptovateľný a znemožňujúci zaujať k nej\nrelevantné stanovisko - napr. „Teda nejasnosť predmetu konania - pozri rozhodovaciu prax ústavného\nsúdu, porušenie čl. 1 ústavy SR a iné...“; „... nerešpektujúc rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a\nÚstavného súdu SR ... (ignorujúc rozhodovaciu prax ESĽP) ...“ alebo „ ... pozri aktuálna rozhodovacia\nprax Najvyššieho súdu SR (senát Mgr. Čimo) ...“. Žalobca teda opakovane podporuje dôvodnosť\nsvojho odvolania poukazmi na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít bez toho, aby ju jasne\nkonkretizoval a umožnil tak nielen žalovanému, ale napokon aj odvolaciemu súdu, posúdiť možný rozpor\nodvolaním napadnutého rozsudku s touto praxou. V zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností\nmá žalovaný za to, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili zákonnosť a vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku, čím nie sú dané dôvody, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý\nrozsudok zrušiť.\n4. Žalobca vo svojej odvolacej replike uviedol, že zastáva právny názor, že ním podané odvolanie zo\ndňa 28.7.2022 doplnené podaním z 06.09.2022 je dôvodné a zmysluplné. Postupom a arbitrárnym\nrozsudkom riadne a presvedčivo neodôvodneným v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.,\nporušením princípu právnej istoty podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p. a legitímneho očakávania došlo k porušeniu\npráva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Okresný súd v dôsledku prílišného formalistického konania\nžalobcu doslovne odbil a konajúc v zlom úmysle nevykonal riadne a ústavne konformné dokazovanie,\n\nnevysporiadal sa s otázkou obráteného dôkazného bremena. Oznámenie o zmene VVR na 03.06.2022 v\nlistinnej podobe bolo odvolateľovi doručené až dňa 03.06.2022, teda oneskorene. Žalobca nebol riadne\na včas upovedomený o zmene termínu vyhlásenia rozsudku, teda mu bola znemožnená možnosť sa\nho osobne zúčastniť. Nemožno akceptovať taký postup súdu, ktorý odmietne priznať náhradu škody\nz dôvodu neunesenia dôkazného bremena ohľadne jej výšky poškodeným, lebo potom vlastný stav\ndôkaznej núdze má rovnaké účinky ako samotné nezákonné rozhodnutie. Za situácie, kedy žalobca\nnie je schopný presne určiť a preukázať výšku škody spôsobenú mu nezákonným rozhodnutím alebo\nnesprávnym úradným postupom, pričom však preukáže a odôvodní, že mu taká škoda vznikla, nemôže\nsúd rozhodnúť, že mu preto škoda nebude priznaná alebo že medzi protiprávnym konaním žalovaného\na vzniknutou škodou nie je príčinná súvislosť. V takejto situácii má určiť výšku vzniknutej škody podľa\nspravodlivého uváženia a jednotlivých okolností prípadu súd, o to viac ak vinou žalovaného došlo\nk ublíženiu na zdraví žalobcovi s trvalými následkami, k opakovanému neľudskému a ponižujúcemu\nzaobchádzaniu s ním. Vo svetle vyššie uvedeného je argumentácia žalovaného z 10.10.2022 nenáležitá,\nneetická, je ju možné vnímať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.\n5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích\ndôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§\n385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n6. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby, ktorou\nsa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy 70.000,- eur titulom náhrady škody podľa zákona č.\n514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a náhrady za bolesť\n50.000,- eur titulom nesprávneho úradného postupu pri nariadení a výkone eskorty žalobcu, z hľadiska\nvšetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť\nsvojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému\nnároku. Správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré\nboli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci; keď v nadväznosti na skutkové\ntvrdenia strán sporu skúmal, existenciu nesprávneho úradného postupu pri udelení súhlasu na výkon\neskorty žalobcu, ako aj existenciu nesprávneho úradného postupu pri samotnom výkone tejto eskorty.\nSkutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky\nrozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu\nvyplynuli najavo, následne tieto, v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 C.s.p. v\nspojení s § 191 C.s.p.) vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj\nsprávne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie\nspoločenského uplatnenia, ktoré aj správne vyložil a svoje závery, pre ktoré žalobu zamietol, nakoľko mal\nza preukázané, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu vo vzťahu k udeleniu\nsúhlasu na výkon eskorty, ani vo vzťahu k výkonu eskorty a taktiež nepreukázal vznik a rozsah nároku\nna náhradu za bolesť, aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil,\nkeď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti\nzistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, dôkladne\nsa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj\nso všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán. Odvolanie žalobcu nie je z\nhľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a), b) a h) C.s.p), a ich obsahového\nvymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie.\n7. Súd prvej inštancie poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania\nobjasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto\nohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu\nprvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom\nrozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje.\n8. Žalobca v podanom odvolaní namietal najmä procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý podľa\nžalobcu postupoval nesprávne, keď žalobcovi v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 C.s.p. neoznámil\nmiesto a čas vyhlásenia rozsudku najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Odvolací súd sa s touto\nnámietkou žalobcu nestotožnil a to z dôvodu, že súd prvej inštancie v predmetnej veci nepostupoval\n\nv zmysle § 219 ods. 3 C.s.p, nakoľko predmetné ustanovenie súd aplikuje iba v prípade, ak vo\nveci samej rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania čo sa však v danom prípade nestalo,\nkeďže vo veci bolo nariadené a následne aj otvorené meritórne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo\ndňa 21.04.2022 a na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný a na ktoré sa aj osobne dostavil.\nKeďže súd prvej inštancie vo veci samej nariadil a následne aj vykonal pojednávanie, postup v zmysle\nustanovenia § 219 ods. 3 C.s.p. teda rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania už nebol\nso strany súdu prvej inštancie možný. Odvolací súd konštatuje, že zo súdneho spisu je zrejmé, že\nsúd prvej inštancie odročil pojednávanie konané dňa 21.04.2022 len za účelom vyhlásenia rozsudku a\nteda postupoval v zmysle § 219 ods. 2 C.s.p., pričom termín vyhlásenia rozsudku zmenil a to najprv\nna deň 03.06.2022 a následne na deň 08.07.2022, keď napokon prišlo k vyhláseniu napadnutého\nrozhodnutia. Zo spisu je zrejmé, že obe zmeny termínu vyhlásenia rozsudku boli žalobcovi riadne\noznámené. Ak nie je možné vyhlásiť rozsudok hneď po skončení pojednávania, môže súd na vyhlásenie\nrozsudku pojednávanie odročiť. V takomto prípade sa nepoužijú všeobecné ustanovenia o odročení\npojednávania. Potrebné je, aby súd určil konkrétny termín pojednávania, na ktorom bude rozsudok\nvyhlásený. Prítomné strany a ich zástupcov súd o tomto termíne upovedomí a neprítomné strany a\nich zástupcov nie je potrebné osobitne predvolávať, pretože ide vo svojej podstate o pokračovanie\npráve skončeného meritórneho pojednávania. Z uvedeného je teda zrejmé, že v prípade odročenia\npojednávania na vyhlásenie rozsudku už stranám nepatrí zákonná 5 dňová lehota na prípravu na\npojednávanie, keďže vyhlásenie rozsudku treba brať len ako pokračovanie meritórneho pojednávania,\nktoré tomuto vyhláseniu bezprostredne predchádzalo. S poukazom na tieto skutočnosti sa odvolací súd\nnestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, kdeže prišiel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri\nvyhlásení rozsudku správne. Pokaľ ide o námietku ohľadom nesprávneho označenia predmetu sporu v\noznámení zo dňa 10.06.2022 odvolací súd konštatuje, že sa jedná len o zjavnú pisársku chybu, ktorá\nnemohla mať za následok porušenie akýchkoľvek práv žalobcu, kdeže vec bola v tomto oznámení\njednoznačne identifikovaná tak stranami sporu ako aj spisovou značkou konania.\n9. Žalobca ďalej namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, a to najmä nevykonanie výsluchu\nnavrhnutých svedkov. Odvolací súd sa ani s touto námietkou nestotožnil. Súd prvej inštancie vo svojom\nrozhodnutí dostatočne presvedčivo zdôvodnil svoje závery, pre ktoré nepristúpil k výsluchu týchto\nsvedkov, nakoľko mal za preukázané, že žiaden z týchto svedkov nebol fyzicky prítomný pri výkone\neskorty žalobcu, teda pri úkone ktorého nesprávny úradný postup žalobca namietal. Výsluch týchto\nsvedkov teda považoval za nadbytočný a nehospodárny, keďže ich eventuálne výpovede by neboli\nspôsobilé preukázať dôvodnosť nároku žalobcu ani vznik nemajetkovej ujmy v jeho subjektívnej sfére.\nOdvolací súd sa s touto argumentáciou súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil a považuje ju\nza vecne správnu pričom konštatuje, že žalobca sa v podanom odvolaní obmedzil len na všeobecné\nkonštatovanie, že súd nevykonal riadne a presvedčivé dokazovanie, nevypočul ošetrujúcich lekárov\na svedkov, avšak bez uvedenia akejkoľvek ďalšej argumentácie súvisiacej s konkrétnym odvolacím\ndôvodom, ktorý mal tento postup súdu podľa jeho názoru založiť.\n10. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalobcu, že napadnutý rozsudok nie je vecne\nsprávny, nie je riadne, presvedčivo a racionálne odôvodnený, nakoľko okresný súd sa dôsledne\nnevysporiadal s požadovaným odškodnením nemajetkovej ujmy a ujmy na zdraví, keď nerešpektoval\nrozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Odvolací súd k týmto námietkam\nuvádza, že súd prvej inštancie dostatočne zhrnul zistený skutkový stav veci a rovnako dostatočne\nzdôvodnil prijaté právne závery o nepreukázaní existencie nesprávneho úradného postupu zo strany\nžalovaného a nepreukázaní nároku na náhradu za bolesť tak, ako ju vyžaduje zákon č. 437/2004\nZ. z. Žalobca v odvolaní nenamieta nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o nesplnení podmienky\nexistencie nesprávneho úradného postupu pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, keď neuviedol\nžiadne konkrétne námietky a dôvody nesprávnosti tohto záveru súdu, ani neuviedol žiadne otázky, na\nktoré súd prvej inštancie nedal odpoveď a obmedzil sa len na vyjadrenie nespokojnosti s výsledkom\nsporu, čo pre uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. nie je dostačujúce.\nZa porušenie práva na spravodlivé súdne konanie nemožno považovať to, že súd prvej inštancie\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Ústavný súd SR opakovane vo svojej\njudikatúre uvádza, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo\nna to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa\nňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a\npožiadavkami (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03). Pre úspešnú a vecne relevantnú odvolaciu argumentáciu nestačí len poukazovanie na\n\nvecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ale je rovnako nutné identifikovať právnu otázku, ktorá\nnebola podľa odvolateľa vyriešená správne, čo však žalobca v rámci ním podaného odvolania nespravil.\n11. K žalobcom namietanej neaplikácii tzv. obráteného dôkazného bremena odvolací súd\nkonštatuje, že ani túto odvolaciu námietku nemožno považovať za relevantnú. Obrátené\ndôkazné bremeno znamená, že dôkazné bremeno ohľadom určitého znaku skutkovej podstaty\nnezaťažuje tú stranu, pri ktorej by to bolo za normálnych okolností dôvodné očakávať. Pri\nobrátenom <https://www.aspi.sk/products/lawText/7/287765/1/2?rem=Obr%C3%A1ten%C3%A9%20d\n%C3%B4kazn%C3%A9%20bremeno%20v%20civilnom%20sporovom%20konan%C3%AD>\ndôkaznom\nbremene\n<https://www.aspi.sk/products/lawText/7/287765/1/2?rem=Obr%C3%A1ten\n%C3%A9%20d%C3%B4kazn%C3%A9%20bremeno%20v%20civilnom%20sporovom%20konan\n%C3%AD> platí, že procesná strana nemusí predkladať dôkazné <https://www.aspi.sk/products/\nlawText/7/287765/1/2?rem=Obr%C3%A1ten%C3%A9%20d%C3%B4kazn%C3%A9%20bremeno\n%20v%20civilnom%20sporovom%20konan%C3%AD> návrhy k preukázaniu pre ňu priaznivej\nskutkovej okolnosti, od ktorej odôvodňuje svoj nárok či protinárok, ale bude na druhej strane, aby\npreukázala tie skutkové okolnosti, ktoré založia nedôvodnosť predmetného nároku. K obráteniu\ndôkazného bremena môže dôjsť buď na základe výslovnej právnej úpravy alebo na základe rozhodnutia\nsúdu. Typicky sa obrátené dôkazné bremeno na základe právnej úpravy aplikuje v antidiskriminačných\nsporoch a v sporoch o náhradu škody voči členom štatutárnych orgánov. K aplikácii obráteného\ndôkazného bremena nad rámec zákonom stanovených prípadov môže pristúpiť aj sám súd na\nzáklade svojej voľnej úvahy, avšak aj v prípade, ak by odvolací súd eventuálne pripustil jeho aplikáciu v\npredmetnom spore, táto skutočnosť by nemala na správnosť záverov súdu prvej inštancie žiaden vplyv,\nkeďže aj v prípade jeho použitia by musel žalobca preukázať minimálne to, že mu bola pri výkone eskorty\nspôsobená ujma na zdraví, čo sa však, s poukazom na závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací\nsúd plne stotožnil, v danom prípade nestalo.\n12. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody\nneboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť\nskutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, potvrdil\nako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.\n13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.\nv spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu však žalovanému v\nodvolacom konaní nevznikla žiadna poplatková povinnosť a ani žiadne trovy právneho zastúpenia, je\npreto v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo\ntak, že sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára\n2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR).\n14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\n\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/5/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}