{"guid": "e8ee5402-4aa2-4ca8-9dd6-2637458e9137:b4c268f1-b4e6-43b5-8cd1-6b380c50b116", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1117206707.2", "spisova_znacka": "7Co/91/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/91/2024 z 25. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2024, sp. zn. 7Co/91/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1117206707.2", "identifikacne_cislo": "1117206707", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2024-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4c268f1-b4e6-43b5-8cd1-6b380c50b116", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1117206707.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1117206707.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1117206707.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/91/2024\n1117206707\n25. 09. 2024\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2024:1117206707.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom XXXXX D., C. E. F.X, adresa na doručovanie: G. F.XX, XXX XX H., F. I., proti žalovanej: Slovenská\nrepublika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71,\n813 11 Bratislava, o návrhu na prerušenie konania, o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 39 000 eur\ns príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10.06.2024,\nč.k. B1-10C/16/2017-421, takto\nrozhodol:\nI. Odvolanie žalobcu proti výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odmieta.\nII. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nIII. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania vedeného\nMestským súdom Bratislava IV pod sp. zn. B1-10C/16/2017 do právoplatného skončenia konania\nvedeného Ústavným súdom Slovenskej republiky o sťažnosti žalobcu prijatej na konanie pod sp.zn.\nRVP 981/23 zamietol (výrok I.), žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok II.) a žalovanej vo vzťahu k\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.)\n2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods.1, 2, § 9 ods. 1,2,4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods.\n1,2,3,4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a\nzmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Vo vzťahu\nk návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky o sťažnosti žalobcu prijatej na konanie pod sp.zn. RVP 981/23 uviedol, že\nkeďže žalobca vymedzil predmet konania tak, že si uplatňuje nároky na priznanie nemajetkovej ujmy\nv skúmaných konaniach vedených Krajským súdom Košice vo vzťahu k obdobiu rokov 2007 až 2015,\nďalšie prieťahy v skúmaných súdnych konaniach vedených Krajským súdom Košice novou ústavnou\nsťažnosťou nesúvisia s predmetom konania. Pri posudzovaní žaloby žalobcu súd prvej inštancie\npoukázal na to, že pri skúmaní prieťahov v dotknutých konaniach je potrebné vychádzať výhradne\nz výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy v namietaných konaniach podanej stranou sporu, ktorá\nbola vyhodnotená predsedom dotknutého súdu a z výsledkov prejednania ústavnej sťažnosti Ústavným\nsúdom SR, podanej stranou sporu v namietaných konaniach vedených súdom, v ktorých podľa stany\nsporu, dochádza k nedôvodným prieťahom, resp. z rozhodnutí vydaných subjektmi definovaných v §9\nods.2 zákona č. 514/2003Z.z. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie návrhy žalobcu na doplnenie\ndokazovania (pripojením navrhnutých spisov, resp. výsluchom navrhnutých svedkov), zamietol.\n\nPoukázal na nález Ústavného súdu č.k. II.ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013, v ktorom ústavný\nsúd konštatoval porušenie základného práva žalobcu v procesnom postavení sťažovateľa v konaniach\nvedených Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 4Cb/1/2008 a sp. zn. 3Cb/4/2008, na prerokovanie\nvecí bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 ods. 2 ústavy a práva podľa článku 6 ods. 1\ndohovoru. Z uvedeného vyvodil, že žalovanej by vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu\nza konštatované prieťahy v skúmaných konaniach Ústavným súdom SR v uvedenom náleze, avšak\nlen za vymedzené obdobie do vydania nálezu Ústavným súdom, t.j. do 10.12.2013. Poukázal na to, že\nžalobca v konaní nepreukázal rozhodné skutočnosti, na základe ktorých by súd žalobcovi mohol priznať\nním uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom tak v konaní o ústavnej sťažnosti ako aj v\nprejednávanej veci nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňoval na základe totožných skutkových\ntvrdení. Upriamil pozornosť na to, že Ústavný súd SR zohľadniac všetky okolnosti prípadu žalobcovi za\nobe skúmané konania priznal žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 500 eur, čo\nsúd považoval za primerané. Z obsahu pripojených sťažnostných spisov Spr. 240/2014, Spr. 265/2015\nmal súd za preukázané, že sťažnosti žalobcu na prieťahy v súdnom konaní sp. zn. 4Cb/1/2008 a sp.\nzn. 3Cb/4/2008 vedených Krajským súdom v Košiciach boli predsedom Krajského súdu v Košiciach\nvyhodnotené ako nedôvodné. Po vydaní nálezu Ústavného súdu SR dňa 10.12.2013 neboli v rámci\nvybavenia sťažností podaných žalobcom predsedovi Krajského súdu v Košiciach v rokoch 2014-2015,\nkonštatované ďalšie prieťahy v skúmaných konaniach. Mal tak za to, že nálezom, ktorý vydal Ústavný\nsúd Slovenskej republiky pod č.k. II.ÚS 593/2012 - 161 dňa 10. decembra 2013 boli kompenzované\nvšetky nároky žalobcu vo vzťahu k skúmaným prieťahom v konaniach vedených Krajským súdom Košice\npod sp. zn. 4Cb/1/2008 a sp. zn. 3Cb/4/2008 a za ďalšie obdobie vymedzené žalobcom v žalobe neboli\nžiadnym oprávneným subjektom v skúmaných konaniach konštatované zbytočné prieťahy v zmysle\ncitovaného ustanovenia §9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Keďže žalobca v konaní po vydaní nálezu\nÚstavným súdom SR č.k. II. ÚS 593/2012-161 nepreukázal nesprávny úradný postup Krajského súdu\nv Košiciach v namietaných konaniach, nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným\npostupom súdu v namietaných konaniach, súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca nepreukázal splnenie\ndvoch z troch podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej vo vzťahu k uplatnenému nároku, preto\nnárok žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný. Z uvedeného dôvodu bolo nadbytočným skúmať žalobcom\nuplatnenú nemajetkovú ujmu, ktorej náhrady sa žalobca voči žalovanej domáhal.\n3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods.1, § 262 ods.1\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ CSP“) tak, že úspešnej žalovanej nepriznal\nvo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovanej trovy konania v súvislosti\ns vedením konania nevznikli.\n4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac tým, že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, neúplné, nepreskúmateľné, nebol zistený skutkový\nstav veci a rozhodnutie je nesprávne aj po právnej stránke. Nesprávnosť a neúplnosť napadnutého\nrozhodnutia spočíva v tom, že si súdu neobjasnil o akom období prieťahov rozhoduje. Súd uviedol,\nže rozhoduje o období roku 2007 do 2017, pričom opomenul, že v žiadosti o odškodnenie z\n11.03.2007 požaduje odškodnenie za dobu prieťahov od 16.02.2007 do 11.03.2017, teda za dobu\n2007-2017. Súd prvej inštancie nerozhodoval o dobe prieťahov 2015-2017, čím je založená neúplnosť a\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne označil\nvec vedenú súdom ohľadne prieťahov vo veci KS Košice sp.zn. 4Cb1/2008, keď správne mal uviesť\nkonanie Pvp 1918/23 zahájené ústavnou sťažnosťou z 31.07.2023. Ústavný súd sťažnosť ohľadne\nniekoľkoročných prieťahov vo veci 4Cb1/2008 prijal na ďalšie konanie dňa 07.12.2023 nálezom II.ÚS\n625/2023-56. Mal tak za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď konanie neprerušil a nevyčkal na ďalší\nnález ústavného súdu, čo odôvodňuje potrebu rozhodnutie súdu prvej ištancie zrušiť. Za ďalšiu vadu\nnamietaného rozhodnutia považoval skutočnosť, že ani k 10.06.2024 Krajský súd v Košiciach nesplnil\nsvoju povinnosť a nevydal rozhodnutie. Pokiaľ nebolo vo veci 4Cb1/2008 rozhodnuté k 11.03.2017 ani\nk 10.06.2024 tak logicky prieťahy konštatované ústavným súdom trvali aj v dobe od 10.12.2013 do\n10.06.2024, trvali aj v dobe od 10.12.2013 do 11.03.2017, o ktorej súd prvej inštancie ani nerozhodol.\nMal tak za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je neúplné, pretože sa súd prvej inštancie\nnezaoberal relevanciou nevydaných rozhodnutí, ktoré sú kľúčom k tomu, či vec 4Cb/1/2008 je vedená\nústavne súladným spôsobom. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie\nzrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.\n\n6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\na 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania\nsi nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Z obsahu podaného odvolanie vyplýva, že ním odvolateľ\nnapadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, tak vo výroku, ktorým súd návrh žalobcu na\nprerušenie konania zamietol (výrok I. ) ako i vo výroku ktorým súd žalobu žalobcu zamietol ( výrok II.)\na závislom výroku o trovách konania ( výrok III.).\n7. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon\npripúšťa.\n8. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je odvolanie prípustné\n9. Ust. § 357 CSP pripúšťa odvolanie len proti rozhodnutiu (uzneseniu), ktorým súd prvej inštancie\nrozhodol o prerušení konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP, teda nie proti rozhodnutiu\nsúdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na prerušenie konania podľa ust. § 164 CSP zamietnutý. Keďže\nsúd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a uvedené ustanovenie striktne\nuvádza, že je možné odvolanie podať iba proti uzneseniu o prerušení konania podľa § 164 CSP, z\nuvedeného a contrario vyplýva, že proti zamietavému uzneseniu o návrhu žalobcu na prerušenie konania\npodľa § 164 CSP odvolanie nie je prípustné. Na rozhodnutí odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania\nžalobcu v tejto časti nemení nič ani skutočnosť, že súd prvej inštancie poučil strany, že je možné podať\nodvolanie aj proti tomuto výroku napadnutého rozsudku. Ani táto skutočnosť totiž nezakladá procesnú\nlegitimáciu žalobcu na uplatnenia odvolania proti výroku I. napadnutého rozsudku, keďže prípustnosť\nodvolania je ex lege vylúčená. CSP v ust. § 362 ods. 3 poskytuje stranám (účastníkom) ochranu\niba v prípade nesprávneho poučenia o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je\noprávnený podať odvolanie v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním\nnapadnuteľného rozhodnutia, čo však nie je situácia, ktorá vznikla v danom prípade. V súdenom spore\nteda nezaložil súd prvej inštancie možnosť podania odvolania nesprávnym poučením proti rozhodnutiu\n(výroku I. napadnutého rozsudku), proti ktorému je možnosť podania odvolania ex lege vylúčená.\n10. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku I. rozhodnutia súdu prvej\ninštancie podľa § 386 písm. c) CSP, odmietol.\n11. Následne odvolací súd pristúpil k preskúmaniu dôvodnosti odvolania žalobcu proti výroku II.\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným\nprostriedkom podaným odvolateľom, odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v\nrámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom\nodvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si\nspravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody,\nz ktorých má byť preskúmané.\n12. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§\n380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími\ndôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní;\npri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v\nnapadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod\nniektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával\nkonkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie\nnepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka\naj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,\nnachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje\nprocesné práva aj v odvolacom konaní.\n13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu\nspočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej\nlehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať\nlen z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,\nz právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca\n\nsa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného\nrozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa\nporušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n14. V danej veci odvolateľ v odvolaní namietal ( odôvodnil a vymedzil odvolací dôvod) iba tým, že súd\nprvej inštancie si neujasnil o akom období prieťahov rozhoduje a tým, že súd prvej inštancie nezohľadnil\nskutočnosť, že Krajský súd v Košiciach vo veci vedenej pod sp.zn. 4Cb 1/2008 napriek vydanému nálezu\nÚstavného súdu SR sp.zn. 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013, vo veci nerozhodol. Pokiaľ odvolateľ v\npodanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí opomenul vysporiadať\ns obdobím od roku 2015 do roku 2017, odvolací súd poukazuje na odsek 3 a 4 bodu 20 napadnutého\nrozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že ani po vydaní nálezu Ústavného súdu SR\nneboli v rozhodnom období v žalobe špecifikovanom, konštatované prieťahy v skúmaných konaniach.\nRozhodným obdobím v žalobe špecifikovaným je obdobie rokov 2007-2017, tak ako to vyplýva i z bodu\n1 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. I keď súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v bode\n20 nesprávne uviedol, že žalobca v ďalšom období od 10.decembra 2013 po rok 2015 (správne malo\nbyť uvedené ... „ po rok 2017“, pozn. odvolacieho súdu) nepreukázal, že by bolo vydané rozhodnutie\npodľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., uvedený záver je plne aplikovateľný aj na obdobie rokov\n2015-2017. Napriek nespornej skutočnosti, že nález ústavného súdu, ktorým boli konštatované prieťahy\nv konaniach vedených na Krajskom súde v Košiciach sp.zn. 4Cb/1/2008 a sp.zn. 3Cb/4/2008, bol vydaný\nuž dňa 10.12.2013, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie od podania žaloby (dňa 21.03.2017)\ndo rozhodnutia vo veci samej, napriek námietkam žalovanej, že nepreukázal existenciu nesprávneho\núradného postupu po vydaní nálezu Ústavného súdu SR (obdobie po 10.12.2013), nepreukázal, že by\npodal sťažnosti na prieťahy v konaní ( predchádzajúce sťažnosti zo dňa 06.03.2015 a zo dňa 09.03.2015\nboli vyhodnotené ako nedôvodné), príp. predložil právoplatné rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhliadnuc k uvedenému závery súdu prvej\ninštancie, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie po vydaní nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS\n593/2012-161 zo dňa 10.12.2013, nepreukázal naplnenie podmienok uvedených v ust. § 9 ods. 2 zákona\nč. 514/2003 Z.z., možno považovať za správne vo vzťahu k celému rozhodnému obdobia, t.j. k obdobiu\nrokov 2015-2017. Preto i keď súd prvej inštancie čiastočne nesprávne v odôvodnení rozhodnutia uviedol,\nže posudzovaným obdobím je obdobie rokov 2007 až 2015, jeho závery o nepreukázaní existencie\nnesprávneho úradného postupu, možno považovať za vecne správne i vo vzťahu k obdobiu rokov 2015\n– 2017.\n15. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či vo veci vedenej na\nKrajskom súde v Košiciach sp.zn. 4Cb 1/2008 bolo do 10.06.2024 rozhodnuté, odvolací súd v zájme\ndôsledného vysporiadania sa k odvolacou argumentáciou odvolateľa dopĺňa, že mu je z rozhodovacej\nčinnosti známe, že :\na) Krajský súd v Košiciacho vo veci vedenej pod sp.zn. 4Cb 1/2008 rozhodol dňa 15.08.2018, ktorým\nzamietol návrh žalobcu na vstup ďalších žalobcov do konania a výrokom II. uznesenia zastavil konanie\no zaplatenie úrokov z omeškania do zaplatenia.\nb) Na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cb/1/2008-1219 zo dňa\n15.08.2018, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že uznesením č. k. 2Obo/6/2020-1404 z\n30. júna 2020 uznesenie Krajského súdu v Košiciach potvrdil.\nc) Proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obo/6/2020-1404 z 30. júna 2020 podal\nžalobca dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol dňa 27.05.2021 sp,zn. 1ObdoV/10/2020 tak, že\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obo/6/2020-1404 z 30. júna 2020 vo výroku\npotvrdzujúcom výrok II. uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cb/1/2008-1219 z 15. augusta\n2018 o zastavení konania a uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cb/1/2008-1219 z 15. augusta\n2018 vo výroku II. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Krajskému súdu v Košiciach.\nd) Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 21.06.2022, č. k. 4Cb/1/2008-1867, I. výrokom návrh\nžalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti žalobcu\nvedenej pod č. k. Rvp 1394/2022, zamietol, II. výrokom žalobu v časti o zaplatenie 0,5% úroku z\nomeškania denne z čiastky 14 763,65 eur (444 770,- Sk) od 11. novembra 1995 do 10. novembra 2007\na v časti o zaplatenie 0,5% úroku z omeškania denne z čiastky 14 763,65 eur (444 770,- Sk) od 11.\nnovembra 2007 do 10. novembra 2013 vylúčil na samostatné konanie, III. výrokom v prevyšujúcej časti\n\nžalobu zamietol a výrokom IV. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu.\ne) Na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. júna 2022 č. k.\n4Cb/1/2008-1867, Najvyšší súd SR rozhodnutím zo dňa 26.04.2023 sp.zn. 2Obo/9/2022 rozhodol tak,\nže odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. júna 2022, č. k. 4Cb/1/2008-1867\nv časti výroku I. a II. odmietol a rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 21. júna 2022, č. k.\n4Cb/1/2008-1867 v časti výroku III. a IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nf) Dňa 22. augusta 2023 bola Krajskému súdu v Košiciach doručená žaloba žalobcu na obnovu\nkonania, smerujúca proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp.\nzn. 1ObdoV/21/2008 (ktorou sa žalobca domáhal, aby súd odložil právoplatnosť a vykonateľnosť\nnapadnutého rozsudku a povolil obnovu konania. Krajský súd v Košiciach prvou výrokovou vetou\nuznesenia z 24. októbra 2023, č. k. 4Ncb/11/2023-124 odmietol žalobu na obnovu konania proti\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008 a\ndruhou výrokovou vetou uznesenia zamietol návrh žalobcu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008.\ng) Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30.04.2024 sp.zn. 1Obo/1/2024 o odvolaní\nžalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 24. októbra 2023, č. k. 4Ncb/11/2023-124,\nrozhodol tak, že potvrdil uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 24. októbra 2023, č. k.\n4Ncb/11/2023-124 vo výroku o odmietnutí žaloby na obnovu konania a odmietol odvolanie proti výroku o\nzamietnutí návrhu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008.\nh) Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 04.10.2023, č.k. 4Cb/1/2008-2412, prerušil konanie do\nprávoplatného skončenia konania o žalobe na obnovu konania vedeného Krajským súdom v Košiciach\npod sp. zn. 4Ncb/11/2023\ni) Na odvolanie žalobcu a žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4. októbra 2023,\nč. k. 4Cb/1/2008-2412, Najvyšší súd SR rozhodol uznesením zo dňa 22.05.2024, sp.zn. 2Obo/1/2024\ntak, že odvolanie žalobcu odmietol a uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cb/1/2008-2412 zo\ndňa 4. októbra 2023 potvrdil.\n16. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že prieťahy v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach\npod sp.zn. 4Cb/1/2008 trvajú aj po rozhodnutí Ústavného súdu SR ( nález sp.zn. II.593/12 zo\ndňa 10.12.2013), nutno zdôrazniť, že súd pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu\nspočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej\nlehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní môže vychádzať\nlen z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,\nz právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca\nsa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného\nrozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že\nsa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd prvej inštancie tak správne\nkonštatoval, že žalobca po vydaní nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II.593/12 zo dňa 10.12.2013,\nnepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu konštatovaním konkrétnych prieťahov v súdnom\nkonaní subjektom na to oprávneným v zmysle ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z..\n17. Odvolací súd vychádzal aj zo záverov uvedených v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. II.\nÚS 383/2015 zo dňa 23.06.2015, podľa ktorých:„Z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. jednoznačne\nvyplýva, že jednou z podmienok priznania nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom spočívajúcim v zbytočných prieťahoch je konštatovanie prieťahov konaní niektorým zo\nsubjektov uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Konajúce súdy preto nepochybili, ak zamietli\nnávrh sťažovateľky z dôvodu, že táto objektívne nepreukázala prieťahy v označených konaniach podľa\n§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., a svoje tvrdenia opierala len o svoj subjektívny názor.“\n18. V uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 710/2016 zo dňa 23.11.2016 ústavný súd sa zaoberal\naj účinnosťou sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní podanej predsedovi príslušného súdu, pred\nzbytočnými prieťahmi v súdnom konaní, na základe ktorej v zmysle § 64 zák. č. 757/2004 Z.z o súdoch\ndôjde nielen k zisteniu, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní, ale aj k prešetreniu všetkých\nskutočností a v prípade zistenia, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí orgán poverený vybavením\n\nsťažnosti aj vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov. V uvedenej veci ústavný súd konštatoval,\n„že samotný sťažovateľ nielenže nevyužil možnosť podania sťažnosti na prieťahy v konaní priamo\nokresnému súdu, ale rovnako sa o konanie (v rámci ktorého vystupoval ako žalovaný, pozn.) nijako\n„ nestaral“, svojou vlastnou pasivitou neprispel k odstráneniu ním tvrdenej nečinnosti okresného súdu a\nsám bol vo veci nečinný až do momentu kým mu zo strany okresného súdu nebolo doručené uznesenie,\nktorým mu okresný súd uložil v lehote 15 dní písomne vyjadriť sa k podanej žalobe žalobcu s poukazom\nna ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.“.\n19. I napriek nespornej skutočnosti, že Ústavný súd SR II. ÚS 593/2012-161 nálezom zo dňa 10.12.2013\nkonštatoval, že sa porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom\nKrajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 1/2008 (predtým pod sp. zn. 18\nRob 1357/96) a sp.zn. 3Cb/4/2008 ( predtým sp.zn. 17Rob/1361/96), odvolateľ v podanom odvolaní\nnenapadol závery súdu prvej inštancie, že v konaní nepreukázal také rozhodné skutočnosti, na základ\nktorých by mu bolo možné priznať ním uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Nakoľko žalobca\nnenamietal, že by v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal svoje tvrdenia o tom, že namietané\nprieťahy mu mali spôsobiť stres, druhotnú platobnú neschopnosť a zhoršenie zdravotného stavu,\nza tohto stavu odvolací súd (viazaný odvolacími dôvodmi) ani nemohol preskúmať správnosť týchto\nzáverov. Odvolací súd teda vychádzal z toho, že žalobca v konaní skutočne nepreukázal negatívne\ndopady nesprávneho úradného postupu v jeho osobnostnej sfére, ktoré mu mali byť spôsobené\nprieťahmi v konaní (teda nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy z hľadiska kritérií vymedzených v\n§ 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z.), majúc za to, že ani v prípade existencie nesprávneho\núradného postupu v podobe prieťahov v súdnom konaní nemožno poškodenému „bez ďalšieho“ priznať\nnemajetkovú ujmu tzv. paušálnym spôsobom (v paušálnej výške).\n20. Samotný nesprávny úradný postup v podobe existencie prieťahov v súdnom konaní neumožňuje\n(bez preukázania reálnych dopadov podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.) priznať nemajetkovú\nujmu v paušálnej výške (t. j. paušálnu sumu za každý rok prieťahov), keďže žalobca žiadne negatívne\ndopady v osobnostnej sfére, ktoré by mu vznikli týmto nesprávnym úradným postupom nepreukázal.\nNebolo rozhodujúcim, že ústavný súd v náleze konštatoval..“ že celkové trvanie tohto konania, najmä od\n16. februára 2007, keď odporca podal návrh na zrušenie platobného rozkazu č. k. 18 Rob 1357/96-22\nvydaného 1. júla 1997 z dôvodu, že mu toto rozhodnutie nebolo doručené do vlastných rúk, teda trvanie\ntohto konania už viac ako 6 rokov je už samo osebe neprimerané. Ďalej možno konštatovať, že krajský\nsúd bol v predmetnej veci nečinný aj od 21. septembra 2010 do 10. januára 2011 (štyri mesiace) a\nneefektívne činný (napr. v období od 22. marca 2007 do 11. septembra 2007), rozhodujúcim bolo to,\nči bolo možné žalobcovi za tento nesprávny úradný postup (v podobe prieťahov v konaní, bez ohľadu\nna ich trvanie) priznať nemajetkovú ujmu v paušálnej výške (t.j. bez potreby preukazovania skutočných\nnegatívnych dopadov v jeho osobnostnej sfére, a teda bez preukázania splnenia kritérií podľa § 17\nods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.). Odvolací súd je toho názoru, že nemajetkovú ujmu za nesprávny\núradný postup v podobe zbytočných prieťahov v súdnom konaní nemožno podľa zákona č. 514/2003 Z.\nz. odškodňovať paušálne, ale je potrebné v takomto konaní riadne preukázať negatívne dopady tohto\nnesprávneho úradného postupu podľa kritérií uvedených v § 17 ods. 3 cit. zákona ako aj ich príčinnú\nsúvislosť s týmto nesprávnym úradným postupom (čo však žalobca v konaní nepreukázal a závery súdu\nprvej inštancie v tomto smere v podanom odvolaní ani nenapadol).\n21. Odvolací súd upriamuje pozornosť na sporový charakter konania o nároku podľa zák. č. 514/2003\nZ. z. a dôkazné bremeno nesené stranami sporu (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.\nÚS 285/2018). Pre prejednávanú vec sú, z pohľadu odvolacieho súdu, relevantné závery tohto\nuznesenia, v ktorých je uvedené, že „...nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy nemožno\nvyvodiť už zo samotnej existencie nesprávneho úradného postupu, bez zreteľa na následky dopadu\nvzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života dotknutej osoby, závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých\nk nej došlo...zbytočné prieťahy v konaní poškodeného nepochybne znamenajú samé o sebe pre\npoškodeného určitú imateriálnu ujmu, to však poškodeného nezbavuje povinnosti preukázať, v prípade\nuplatňovania jej peňažnej náhrady, vznik tejto nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života a\nintenzitu zásahu, ako aj to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným\na efektívnym prostriedkom na vyváženie, či zmiernenie tejto vzniknutej ujmy.... je na poškodenom, aby\nsvoje tvrdenia o existencii relevantných skutočností, ktoré umocňujú hĺbku zásahu alebo významne\novplyvňujú jeho životnú situáciu, hodnoverne preukázal....nesprávny úradný postup nemožno považovať\nbez ďalšieho za konanie, v dôsledku ktorého by žalobcovi automaticky prináležal nárok na peňažnú\n\nnáhradu nemajetkovej ujmy....žalobca...nepreukázal vznik konkrétnych nepriaznivých následkov, ktoré\nmu mali v súvislosti s nesprávnym úradným postupom vzniknúť a jeho všeobecné tvrdenia v tomto\nsmere zostali v konaní dôkazne nepodložené... žalobca v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie\npoukazovaním na to, že vznik takejto ujmy sa v prípade porušenia práva na prejednanie veci v\nprimeranej lehote prezumuje, náležite nepreukázal existenciu ani rozsah kvalifikovaných nepriaznivých\nnásledkov.....“ (k tomu pozri napr. i uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/6/2022). V porovnateľnom konaní sp.\nzn. 3Cdo/7/2017 o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy najvyšší súd poukázal na závery ESĽP,\nktorý vo svojich rozhodnutiach judikoval, že náhrada nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch musí\nbyť rozumne primeraná utrpenej ujme na povesti (napr. J. C. v. Spojené kráľovstvo) a konštatoval, že pri\nurčovaní výšky náhrady ujmy treba vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy (Flux v. Moldavsko,\nSteel a Morris v. Spojené kráľovstvo).\n22. Súd prvej inštancie tak rozhodol vo veci vecne správne, keď žalobu zamietol (aj) z dôvodu, že žalobca\nv konaní nepreukázal také negatívne dopady označeného nesprávneho úradného postupu Krajského\nsúdu v Košiciach vo veciach vedených pod sp.zn. 4Cb 1/2008 a sp.zn. 3Cb/4/2008, ktoré by umožňovali\npriznanie nemajetkovej ujmy v žalovanej výške, keďže nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy\nnemožno vyvodiť iba zo samotnej existencie nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v\nkonaní, bez zreteľa na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života dotknutej osoby,\nzávažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, a teda sa pri svojom rozhodovaní neodklonil od\nustálenej praxe dovolacieho súdu, práve naopak v plnom rozsahu ju rešpektoval.\n23. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej časti ( vo\nvýroku II. a závislom výroku III. o trovách konania) ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP,\npotvrdil.\n24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.\n1 CSP tak, že žalovanej, úspešnej v odvolacom konaní, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom\nkonaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.\n25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/16/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1ce71f3-292c-47ed-bfa9-46814508b5ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.285.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 285/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 285/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.285.2018.1"}, {"guid": "ussr:e16ef87b-1722-400c-a3b9-3b96301994a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.710.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 710/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 710/2016 z 23. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.710.2016.1"}, {"guid": "ussr:44d78906-502c-4ce8-bfd9-7c010ce17c66", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.383.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 383/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/2015 z 23. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.383.2015.1"}, {"guid": "ussr:b03113cc-f276-4307-8189-84f8f8026700", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 593/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 593/2012 z 10. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-10", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b03113cc-f276-4307-8189-84f8f8026700"}, {"guid": "d2b932c0-e6e4-4677-bd4a-77229361f121:01f9979a-d612-4a88-b4b3-d1d80c6154f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7008201622.40", "spisova_znacka": "2Obo/1/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/1/2024 z 22. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7008201622.40"}, {"guid": "e92a2ec0-ef8a-4d1b-acf5-ee61403c28d6:f4998a69-9920-4873-91d3-ea21c268fc68", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7023200368.1", "spisova_znacka": "1Obo/1/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/1/2024 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7023200368.1"}, {"guid": "d7a4723a-54a1-40ba-9574-fe02ef697e90:1d6bc19d-6e3d-413a-8b73-706c7b5ef0e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7008201622.1", "spisova_znacka": "2Obo/6/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/6/2020 z 29. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7008201622.1"}, {"guid": "95d697aa-99d9-4b2d-8f5f-e5231419362a:cd8920f1-ae2d-4036-827f-3fc640588750", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Ncb/11/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Ncb/11/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/95d697aa-99d9-4b2d-8f5f-e5231419362a:cd8920f1-ae2d-4036-827f-3fc640588750"}, {"guid": "ed603a29-3292-435d-b273-21a72e5e9334:b9d310ab-6c47-4075-936f-91a270d3baa3", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cb/1/2008", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cb/1/2008 z 15. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ed603a29-3292-435d-b273-21a72e5e9334:b9d310ab-6c47-4075-936f-91a270d3baa3"}], "citovane_v": [{"guid": "dbd465d0-745e-48e7-bd82-0b489750d8e1:90d0a686-57e8-4bb9-a53d-2a65b29cbb17", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1116224429.6", "spisova_znacka": "B1-15C/113/2016", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-15C/113/2016 z 27. 10. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1116224429.6"}]}