{"guid": "4e1d3ed5-b623-4ab9-9f7c-8d25ce8974f6:2e246eb9-0848-4e0d-939c-855b33c90d31", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1117229108.2", "spisova_znacka": "7Co/143/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/143/2023 z 16. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. decembra 2024, sp. zn. 7Co/143/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1117229108.2", "identifikacne_cislo": "1117229108", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2024-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e246eb9-0848-4e0d-939c-855b33c90d31", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1117229108.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1117229108.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1117229108.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/143/2023\n1117229108\n16. 12. 2024\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2024:1117229108.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: J.. C. S., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvalý pobyt Q. 7, A., proti žalovanej: Slovenskej republike, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra\nSlovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu\nBratislava I zo dňa 31.03.2023, č.k. 8C/56/2017-231, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žiadnej zo strán nepriznal\nnárok na náhradu trov konania (výrok II.)\n2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 9, § 16 ods. 1 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej „zákon č. 514/2003 Z.z.“), § 17, § 18 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej\nlen „zákon o prokuratúre“), § 85 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku (ďalej\nlen „Trestný poriadok“), § 42 ods. 1, § 45 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len\n„zákon o Policajnom zbore“). Vecne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v konaní nebolo\nsporným, že žalobca bol v čase od 06.07.2016, 18:50 hod. do 07.07.2016, 08:20 hod. obmedzený\nna osobnej slobode. Uviedol, že väčšinu tohto času ( výnimkou výsluchov) bol žalobca umiestnený\na držaný v miestnosti v budove Obvodného oddelenia policajného zboru Bratislava - Staré mesto\nvýchod na Sasinkovej ulici, ktorá nebola celou policajného zaistenia. O obmedzení osobnej slobody\na zadržaní žalobcu bol telefonicky upovedomený prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I V.. D.\nH.. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I Q.. R. K. uznesením č. 1 Pv 264/16/1101-18 z\n20.07.2016 zamietla sťažnosť žalobcu proti uzneseniu z 07.07.2016 o vznesení obvinenia za prečin\nvýtržníctva a upovedomením č. 1Pv 264/16/1101-30 z 22.08.2016 oznámila žalobcovi, že v zmysle\n§ 210 Trestného poriadku preskúmala postup policajta a považovala ho za zákonný a dôvodný. Vo\nvzťahu k postupu prokurátora H., súd prvej inštancie upriamil pozornosť na to, že prokurátor vykonával\ndozor (v zmysle § 17 (a nie podľa § 18) zákona o prokuratúre) a bol iba informovaný o zadržaní a\nobmedzení osobnej slobody žalobcu (teda naň nedal pokyn). Ako nedôvodné súd vyhodnotil aj námietky\nžalobcu, že prokurátor H. musel vedieť, že bude žalobca držaný v inej miestnosti ako CPZ, v budove\nobvodného oddelenia na Sasinkovej ulici v Bratislave, a mal zakročiť, resp. že ak očakával, že bude\nžalobca eskortovaný do CPZ na Račiansku ulicu, mal upovedomiť prokurátora C., a to s ohľadom na\norganizáciu prokuratúry a rozdelenie pôsobnosti jednotlivých prokurátorov. Vzhliadnuc k tomu, že z\n\npolicajného záznamu o zadržaní žalobcu nevyplývali žiadne pokyny prokurátora a prokurátor H. bol\nlen upovedomený o zadržaní, súd nepovažoval za potrebné vypočúvať kpt. W. (ktorý záznam sám\nspísal) a vyžiadať dozorový spis prokurátora. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k\nzáveru, že prokurátor H. výkonom prokurátorských právomocí mu zverených, nespôsobil, že žalobca\nbol držaný policajtami v nevyhovujúcej miestnosti. Vychádzajúc z obsahu žiadosti z 18.05.2017, v ktorej\nsa žalobca svoj nárok odvodzoval od postupu policajtov, mal súd za to, že postup prokurátorky K.,\nnemohlo spätne nijako ovplyvniť dianie v noci z 06.07.2016 na 07.07.2016 v policajnej budove. Nakoľko\nžalobca vznik nemajetkovej ujmy odvodzoval od konania policajtov, absentovala tu i existencia príčinnej\nsúvislosti medzi konaním žalobcom označených prokurátorov a tvrdeným vznikom nemajetkovej ujmy.\nSumarizaciou vyšie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné ako\nnedôvodnú zamietnuť. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vychádzal\nz toho, že žalovaná bola v konaní celkom úspešná a žalobca neúspešný. Nakoľko žalovanej žiadne\ntrovy nevznikli a tieto si ani neuplatnila, náhradu trov jej nepriznal.\n3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac ust. § 365\nods. 1 písm. c), d), e), f) , h) CSP. Uviedol, že žaloba bola pridelená na prejednanie JUDr. Otílii Dolákovej,\nnásledne bola vec pridelená Mgr. Denisi Družkovej ( Dodatok č. 4 k Rozvrhu práce Okresného súdu\nBratislava I na rok 2022) a dňa 16.01.2023 bola vec pridelená Mgr. Petrovi Machovi (Dodatok č. 1/2023\nk RP). Nakoľko na webovom sídle MS SR a webovom sídle okresného súdu nie je zverejnená žiadna\npríloha k Dodatku č. 1/2023 Rozvrhu práce na rok 2023 označená ako 17C, mal za to, že vo veci konal\nnezákonný sudca. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP odôvodnil tým,\nže na pojednávaní dňa 27.01.2023 sudca vyjadril svoj predbežný právny názor tak, že bude vhodné\nskúmať existenciu možnej príčinnej súvislosti medzi úradným postupom a nemajetkovou ujmou. V\nzmysle právneho posúdenia súdom prvej inštancie dokazovanie príčinnej súvislosti medzi vznikom ujmy\na nesprávnym úradným postupom (pojednávanie dňa 27.01.2023) a potom dokazovať nesprávny úradný\npostup (pojednávanie dňa 31.03.2023) vnímal ako postup, ktorým mu súd odňal právo na prípravu\npojednávania a na vyjadrenie vo veci a vykonanie dokazovania. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP odôvodnil tým, že podaním zo dňa 22.02.2023 doložil do konania listinu\n- Usmernenie riaditeľky trestného odboru Generálnej prokuratúry SR sp.zn. IV/1/Spr 132/14/1000-14\nzo dňa 30.01.2015. Na pojednávaní dňa 31.03.2023 požiadal, aby žalovaná predložila úradný záznam\nspísaný prokurátorom H., ktorý mal byť spísaný po telefonickom hovore s príslušníkom PZ v čase o 20:30\nhod. dňa 06.07.2016. Na pojednávaní dňa 31.03.2023 poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že\nspísaný záznam nedoloží ani na výzvu súdu. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevykonanie\nnavrhovaného dôkazu neodôvodnil. Tento dôkaz nemohol zabezpečiť sám a doložiť do konania. Súd\nnepredvolal a nevypočul svedka W. k tomu, o čom komunikoval s prokurátorom H.. Platí, že pri zadržaní\npodozrivej osoby postupom podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, musí existovať dôvod spočívajúci\nv prítomnosti dôvodov väzby v zmysle § 17 ods. 1 Trestného poriadku. Od podania žaloby tvrdil, že\npráve pre existenciu dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku policajt dňa 06.07.2016\nv čase o 20:30 hod. kontaktoval telefonicky službukonajúceho prokurátora H. a teda prokurátor mal\nod policajta vedomosť o tom, že sú dôvody väzby, že nastalo obmedzenie jeho osobnej slobody a\nprokurátor H. mal za povinnosť zabezpečiť pokynom policajtovi, aby jeho väzba, obmedzenie jeho\nosobnej slobody, nastalo ústavne komformným spôsobom, a to v cele policajného zaistenia. Naplnenie\nodvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odôvodnil tým, že odôvodnenie bodu 38 a 39\nrozhodnutia je v rozpore. Názor uvedený v bode 40 až 43 odôvodnenia je nepochopením problematiky,\nnakoľko pri realizácii zadržania OČTK platí ústavný príkaz vyplývajúci z ust. čl. 17 ods. 2 Ústavy.\nPoukázal na ust. § 85 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého procesnou podmienkou zadržania je\nsúhlas prokurátora. Nesprávny úradný postup prokurátorky K. videl v tom, že po podaní žiadosti na\npostup policajtov vo veci spôsobu obmedzenia osobnej slobody umiestnením do nelegálnych priestorov,\noznačila ich postup ako zákonný, čo bolo vyvrátené stanoviskom verejného ochrancu práv, ako i v\nkonaní proti druhému nezákonne spoluobvineného. Jej zodpovednosť spočívala v tom, že ako dozorová\nprokurátorka v konkrétnej trestnej veci nekonala vo verejnom záujme. Naplnenie odvolacieho dôvodu\npodľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odôvodnil tým, že OČTK je nielen policajt ale aj prokurátor, ktorý\nvykonáva dozor v prípravnom konaní. Pokiaľ takto nekoná a nezákonný postup policajtov prehliada, či\nho dokonca označí za zákonný, jedná sa o nesprávny úradný postup. Na základe uvedeného žiadal,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie príp. aby vo veci rozhodol a\npriznal mu nárok na náhradu trov konania.\n\n4. Žalovaná v replike k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca opomína, že pri zadržaní osoby žalobcu\ndňa 06.07.2015 podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku sa nevyžadoval súhlas prokurátora. Prokurátor\nOkresnej prokuratúry Bratislava I V.. D. H. bol o uvedenom postupe povereného príslušníka PZ iba\nnásledne telefonicky uzrozmený postupom podľa § 85 ods. 3 Trestného poriadku. T.z. nenastal rozpor so\nzákonnou úpravou a nejedná sa o nesprávny úradný postup. Vo vzťahu k otázke predbežného právneho\nposúdenia súdom prvej inštancie odkázala na zvukový záznam z pojednávania. Tvrdenie žalobcu, že\npožiadal žalovanú o predloženie dôkazu - úradný záznam spísaný V.. H. s príslušníkom PZ v čase o\n20.30 hod. uviedla, že toto je potrebný vyhodnocovať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu.\nV súvislosti s obsahom dozorového spisu prokurátora a v ňom založenými písomnosťami poukázala\nna ust. § 55 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z., preto uviedla, že v prípade uloženia edičnej povinnosti\nsúdom, by uvedenú listinu nepredložila. K uloženiu edičnej povinosti súdom ani nedošlo, nakoľko súd\nto nepovažoval za potrebné. Nebolo jej úlohou navrhovať dôkazy ktoré sám žalobca ani nenavrhol\na ich existenciu len predpokladal. Pri zadržaní alebo obmedzení osobnej slobody žalobcu nedošlo k\nnesprávnemu úradnému postupu, tak ako to predpokladá ust. § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z..\nNesprávny úradný postup nebol konštatovaný príslušným orgánom, pričom službukonajúci prokurátor V..\nD. H. vrátane dozorujúcej prokurátorky Q.. R. K. boli podrobení prieskumu nadriadených prokurátorov na\nviacerých úrovniach prokuratúry. K tvrdeniu žalobcu, že službukonajúci prokurátor V.. H. mal informovať\nprokurátora povereného výkonom dozoru nad zachovaním zákonnosti v CPZ na Račianskej ulici v\nBratislave podľa § 18 ods. 1 písm.a) zákona o prokuratúre Q.. Q. C., k takémuto tvrdeniu nepredložil\nžalobca žiaden dôkaz a ani nemohol, lebo takáto povinnosť zo zákona nevyplýva. Upriamila pozornosť\nna znenie ust. § 85 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorého je zrejmé, že na zadržanie osoby sa nevyžaduje\npredchádzajúci súhlas prokurátora, najmä ak sa jedná o osobu pristihnutú pri trestnom čine. Na základe\nuvedeného žiadala napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.\n5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že skutočnosť, že\nprokurátor V.. H. bol o postupe povereného príslušníka PZ iba následne telefonicky vyrozumený v súlade\ns ust. § 85 ods. 3 Trestného poriadku, nepredstavuje nesprávny úradný postup. Nesprávny úradný\npostup prokurátora H. spočíval v tom, že potom, ako mu policajti oznámili jeho zadržanie a obmedzenie\nosobnej slobody postupom podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku nenariadil policajtom jeho prepustenie\nzo zadržania pre absenciu dôvodov väzby a pre prípad, že by bol posúdil, že dôvody väzby sú dané,\nnezabezpečil, aby obmedzenie jeho osobnej slobody bolo vykonané v cele policajného zaistenia.\n6. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu viac nevyjadrila.\n7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods.\n1 a 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n8. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaným odvolateľom, odvolací súd upozorňuje,\nže rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa\nktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i\nkvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie\nodvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.\n9. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§\n380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími\ndôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní;\npri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v\nnapadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod\nniektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával\nkonkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie\nnepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka\naj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,\nnachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje\nprocesné práva aj v odvolacom konaní.\n\n10. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP odvolateľ odôvodnil\ntým, že nebola naplnená požiadavka správneho obsadenia súdu. Požiadavka správneho obsadenia\nsúdu znamená jeho obsadenie zákonným sudcom, t. j. sudcom daného úseku súdu, ktorému bola\nvec pridelená v súlade s rozvrhom práce náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a\nprogramových prostriedkov schválených ministerstvom. Uvedený postup predpokladá aj § 51 ods.\n4 písm. b), c) zákona č. 757/2004 Z.z., podľa ktorého, náhodným výberom pomocou technických\nprostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo\njeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade b) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to\nvrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva\nv pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak,\naby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde; c) výraznej\nnerovnomernosti zaťaženosti sudcov. Účelom základného práva priznaného čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky je zabezpečiť občanovi, aby ochranu jeho právam poskytol sudca ako predstaviteľ\ntej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať, a aby ochranu práva v rámci súdnej moci\nposkytol sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný. Účelom práva na zákonného sudcu je\nochrana pred účelovým a ľubovoľným obsadzovaním súdu ad hoc. V rámci zásady \"nikto nemôže byť\nodňatý svojmu zákonnému sudcovi\" ide o upevnenie sudcovskej nezávislosti a je zárukou pre účastníka\nkonania, že jeho právna vec bude rozhodovaná sudcom určeným podľa vopred stanovených zásad. Za\nzákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom ustanovené predpoklady na výkon tejto\nfunkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie na určitom súde, jeho funkcia nezanikla\na bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu (I. ÚS 8/94, II. ÚS 43/97, II. ÚS 47/99). Prostredníctvom\ninštitútu rozvrhu práce na príslušný rok dochádza vopred k stanoveniu jasných zásad, podľa ktorých\nmá byť určené, ktorý konkrétny sudca má rozhodnúť konkrétny spor. Prostredníctvom rozvrhu práce\nsa realizuje účel práva na zákonného sudcu. Ide o garanciu proti možnej svojvôli pri určovaní, ktorý\nsudca má byť povolaný na rozhodnutie právnej veci účastníka konania. Pravidlá prideľovania súdnej\nagendy a určenia zloženia senátov obsiahnuté v rozvrhu práce sú prostriedkom na realizáciu ústavného\nimperatívu \"nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi\". Prideľovaním spisov podľa rozvrhu\npráce sa zabezpečuje predvídateľnosť a transparentnosť obsadenia súdu vrátane zastupovania sudcov.\nAk dôjde k prerozdeleniu vecí zo zákonných dôvodov podľa rozvrhu práce čo je aj daný prípade nemôže\ndojsť k porušeniu základného práva ustanoveného v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR.\n11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 01.12.2017 a\nvec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi JUDr. Otílii Dolákovej, vec vedená pod sp.zn. 8C/56/2017.\nDodatkom č. 4 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2022, SprR/53/2022 zo dňa\n14.07.2022 ( ďalej len „Dodatok č.4“, čl. 153) boli všetky nevybavené veci v odd. 8C odňaté sudkyni\nJUDr. Otílii Dolákovej a prerozdelené náhodným výberom v pomere 50:1 do oddelenia 17C v pomere\n„50“ a do oddelenia 18C v pomere „1“. Zároveň Dodatkom č.4 bola do súdneho oddelenia 17C pridelená\nsudkyňa Mgr. Denisa Družková. Vzhľadom k uvedenému vec vedená pod sp.zn. 8C/56/2017 bola\nDodatkom č. 4 pridelená náhodným výberom na rozhodnutie sudkyni Mgr. Denise Družkovej. Dodatkom\nč. 1 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2023 zo dňa 22.12.2022, SprR/126/2022\n( ďalej len „Dodatok č.1“, čl. 163) bol do občianskoprávneho grémia zaradený sudca Mgr. Peter Mach,\nPhD. a pridelený bol do oddelenia 18C, 18Cpr...( oddelenie odňaté sudkyni JUDr. Eve Kresl, PhD.).\nVšetky nevybavené veci v odd. 17C ( t.z. i vec vedená pod sp.zn. 8C/56/2017) boli náhodným výberom\nprerozdelené do oddelenia 17C pomerovým číslom „4“, do oddelenia 3C pomerovým číslom „1“, do\noddelenia 16C pomerovým číslom „1“ a do oddelenia 18C pomerovým číslom „1“( bod 52). Vzhliadnuc k\nuvedenému bol spis pôvodne pridelený JUDr. Otílii Dolákovej vedený pod sp.zn. 8C/56/2017, Dodatkom\nč.4 pridelený Mgr. Denise Družkovej a následne Dodatkom č.1 náhodným výberom pridelený na\nrozhodnutie Mgr. Petrovi Machovi, PhD., ktorý vo veci konal ako zákonný súdca.\n12. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP majúc\nza to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací\ndôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod\nostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to\ntak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než\nzákonom predpokladanom rozsahu - pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia\nvo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu\nuvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť\n\nvýpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej\notázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2).\n13. Naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu odvolateľ odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je v rozpore s predbežným právnym názorov súdu prvej inštancie vyjadreným na pojednávaní\ndňa 27.01.2023. Odvolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia NS SR 6 Cdo 17/2017 zo dňa\n22.02.2017 z ktorého vyplýva, že neuvedenie, prípadné nedostatočné uvedenie predbežného právneho\nposúdenia veci súdom, nemá za následok tzv. zmätočnú vadu, t.j. porušenie základných zásad\nobčianskeho súdneho konania, t.j. odňatie možnosti konať pred súdom. Ku zhojeniu prípadného\nnesplnenia povinnosti súdom dochádza samotným rozhodnutím súdu, v dôvodoch ktorého je povinný\nuviesť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými\núvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Náprava je možná podaním opravného prostriedku. Bolo\nby neefektívne a nezmyselné, považovať prípadné nedodržanie zákonného ustanovenia za zmätočnú\nvadu. I prípadné porušenie uvedeného ustanovenia nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných\npráv (7Cdo/111/2020, 1Obdo/92/2018, 2Obdo/56/2020). V uznesení sp. zn. 4Cdo/167/2012 z 28. mája\n2013 najvyšší súd uviedol, že ani striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 OSP zo strany súdu\n(spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať\nza zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorá sama osebe\nnezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ OSP\n(teraz § 420 písm. f/ CSP).\n14. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd\nkonštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové\nzistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal\ndo úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak\nnevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané, alebo vyšli počas konania najavo.\n15. Naplnenie odvolacieho dôvodu odvolateľ odôvodnil tým, že odôvodnenie bodu 38 a 39 rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie je rozporným. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v bode 38 a 39\nodôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie vyhodnocoval obranu žalovanej ako i skutkové tvrdenia\nžalobcu, kedy zohľadnil žalobcom predložený listinný dôkaz ( čl. 175 ), že Q.. Q. C. bol určený za\nprokurátora určeného na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v celách policajného\nzaistenia. Nakoľko osobná sloboda žalobcu bola obmedzená v súlade s ust. § 85 ods. 2 Trestného\nporiadku, na jeho zadržanie nebol potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora, postačujúcim bolo\noznámenie zadržanie prokurátorovi, čo v danom prípade bolo naplnené. Vo vzťahu k námietkam žalobcu,\nže súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho tvrdenia týkajúce sa nesprávneho úradného postupu\nQ.. R. K. je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie Q.. R. K., uznesenie sp.zn. 4Pn 510/16/1101-14 zo dňa\n16.11.2016 ( ktorým zamietla sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa inšpekčnej služby, odboru\ninšpekčnej služby západ, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR ČVS : SKIS-342/\nOISZ-V-B5-2016 zo dňa 31.08.2016), bolo preskúmavané Krajskou prokuratúrou Bratislava a v postupe\nQ.. R. K. neboli zistené pochybenia.\n16. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n17. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným\npostupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť;\nzaložená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: a/ nezákonné rozhodnutie alebo\nnesprávny úradný postup štátneho orgánu, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť medzi a/ a b/.\n\nPretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností,\ntreba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup\nštátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci\nčinnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym\núradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia\nstanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má\naj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v\nlehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky).\n18. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v prejednávanej veci prioritne zisťoval základné\npredpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti žalovanej za nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi,\nktorú odvodzoval od nesprávneho úradného postupu prokurátora V.. D. H. a Q.. R. K.. Prokurátor\nvykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní,\npričom rozsah jeho dozoru je stanovený v ust. § 230 ods. 2 Trestného poriadku. Pri výkone tohto dozoru\nje prokurátor oprávnený a) dávať záväzné pokyny na postup podľa § 197, vyšetrovanie a skrátené\nvyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu, b)\nvyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo\nzačaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje, c)\nzúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie,\nalebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa tohto\nzákona; proti takémuto rozhodnutiu prokurátora je prípustná sťažnosť rovnako ako proti rozhodnutiu\npolicajta, d) vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s pokynmi\na určovať lehotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí obvineného a poškodeného, e) zrušiť\nnezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami;\npri uznesení o zastavení trestného stíhania, prerušení trestného stíhania alebo o postúpení veci to môže\nurobiť do 30 dní od ich doručenia; ak rozhodnutie policajta nahradil vlastným rozhodnutím inak, než\nna podklade sťažnosti oprávnenej osoby, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, rovnako ako\nproti rozhodnutiu policajta, f) odňať vec policajtovi a prikázať ju inému, a to aj miestne nepríslušnému\npolicajtovi, alebo urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému policajtovi alebo policajtom, g) nariadiť,\naby sa vo veciach uvedených v § 202 konalo vyšetrovanie. Vzhliadnuc k tomu, že k zadržaniu a\nobmedzeniu osobnej slobody žalobcu došlo z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného\nporiadku, nakoľko tento bol pristihnutý pri trestnom čine, nebol potrebný na jeho zadržanie súhlas\nprokurátora. Prokurátor bol len informovaný o zadržaní žalobcu, a to o mieste, čase zadržania alebo\nprevzatia takej osoby a bližších okolnostiach zadržania, ako aj jeho podstatných dôvodoch a osobných\núdajoch zadržanej osoby (v rozsahu zápisnice o zadržaní o obmedzení osobnej slobody podozrivej\nosoby). Pokiaľ odvolateľ argumentoval tým, že prokurátor H. nepostupoval v zmysle § 3 ods. 2 a 2\nzákona o prokuratúre, je potrebné zdôrazniť, že na vykonávanie dozoru nad dodržiavaním zákonnosti\npred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a na trestné konanie na území cudzieho štátu v\nrozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve je príslušný prokurátor určený generálnym prokurátorom z\nprokurátorov, ktorí vykonávajú svoju právomoc v trestnom konaní vo veciach podľa osobitného predpisu.\nV danom čase ( v čase zadržania a obmedzenia osobnej slobody žalobcu) prokurátor H. nebol určený\ngenerálnym prokurátorom na vykonávanie dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného\nstíhania a v prípravnom konaní, čo žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní\nani nespochybňoval ( viď listinný dôkaz na čl. 182).\n19. Ako správne konštatoval prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, v postupe\nnielen službukonajúceho prokurátora V.. D. H. v čase zadržania žalobcu, ale ani v postupe\ndozorujúcej prokurátorky Q.. R. K. (upovedomenie Krajskej prokuratúry zo dňa 10.11. 2017, sp. zn.\n1Kn 177/17/1100-16) neboli zistené žiadne pochybenia, t.j. nebol konštatovaný nesprávny úradný\npostup uvedených prokurátorov (upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa\n03.01.2017, sp. zn. IV Pz 369/16/1000 - 11), preto k opačnému záveru nemôže dospieť všeobecný civilný\nsúd, keďže preskúmavanie postupu orgánov činných v trestnom konaní civilným súdom je vylúčené.\nVzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané splnenie už prvej podmienky zodpovednosti štátu\nza škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to existencia nesprávneho úradného postupu,\nbolo nadbytočným skúmať splnenie ostatných podmienok zodpovednosti za škodu, preto záver súdu\nprvej inštancie, že žaloba nie je opodstatnená je vecne správny.\n\n20. V podanom odvolaní odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté\ndôkazy, preto dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Naplnenie odvolacieho dôvodu odvolateľ\nodôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz - výsluch svedka W. a predloženie\nzáznamu o komunikácii prokurátora s policajtom. Nakoľko súd prvej inštancie disponoval Zápisnicou o\nzadržaní sa obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby zo dňa 06.07.2016 a postup policajta kpt.\nJ.. V. W. bol preskúmavaný nadriadeným prokurátorom Q.. R. K. (prokurátorka Okresnej prokuratúry\nBratislava I) a ani generálnou prokuratúrou nebol zistený rozpor s ust. § 85 ods. 1 a 2 Trestného\nporiadku pri zadržaní a obmedzení osobnej slobody žalobcu (ktorá dôsledne preskúmavala zápisnicu\no zadržaní a obmedzení osobnej slobody žalobcu), vykonanie navrhnutého dôkazu - výsluch svedka\nW. bolo nadbytočným a i s odstupom času nehospodárnym. Pričom súd prvej inštancie nevykonanie\nnavrhnutého dôkazu odôvodnil jednak na pojednávaní dňa 31.03.2023 a následne i v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia (bod 43). Nadbytočným bolo i vykonanie navrhnutého dôkazu - zabezpečenie\nzáznamu o komunikácii prokurátora s policajtom, a to s ohľadom na závery uvedené v bode 19 tohto\nrozhodnutia.\n21. Odvolací súd poukazuje na znenie § 185 ods. 1 CSP, v ktorom je uvedené, že súd rozhodne,\nktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z tohto ustanovenia vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky\nstranami sporu navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať\nje výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať\nrelevantný skutkový poznatok. Táto, súdu respektíve sudcovi zákonom daná možnosť výberu dôkazov,\nktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je súčasťou princípu voľného hodnotenia dôkazov (viď\nnapr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 64/1997, resp. najvyššieho súdu\nsp. zn. 4Cdo/13/2012). O tom, či súd vykoná alebo nevykoná navrhovaný dôkaz nevydáva žiadne\nrozhodnutie, má iba povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu\nnavrhovaný dôkaz nevykonal (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/ 242/2013). Nevykonanie\nodvolateľom navrhovaného dokazovania, resp. podľa jeho presvedčenia relevantných dôkazov, preto\nnemožno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (pozri 4Cdo/100/2018).\n22. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak\nnemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania\n(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09\na podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za\npotrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n23. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane\nvýroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne\npotvrdil.\n24. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný\núspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej žiadne trovy\nv odvolacom konaní nevznikli a ich náhradu nepožadovala.\n25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/56/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:0f61c62c-11fb-4752-861c-ea24948f7043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/99 z 9. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-09", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1"}, {"guid": "ussr:a668898b-1a56-4c4a-9456-3bb5f97e57c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.43.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 43/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/97 z 22. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-22", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.43.1997.1"}, {"guid": "ussr:f92aa547-198f-4efc-8a31-4bd3ba2322e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/94 z 28. 2. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-02-28", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1994.1"}, {"guid": "eb62873e-8442-4ad1-86f1-a791e7502e12:982a5005-d508-4f07-9412-8ee93acc6348", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5112206760.1", "spisova_znacka": "6Cdo/17/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/17/2017 z 21. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-21", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5112206760.1"}], "citovane_v": []}