{"guid": "0f052292-9e73-48f8-859b-4a5e219f4a7f:b8e69a5c-f020-4f1c-82bb-0a9cdb3e818c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1118200543.1", "spisova_znacka": "3CoKR/32/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/32/2023 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2024, sp. zn. 3CoKR/32/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1118200543.1", "identifikacne_cislo": "1118200543", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Paulína Pacherová", "sudca_id": 853, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-paulina-pacherova-853", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8e69a5c-f020-4f1c-82bb-0a9cdb3e818c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1118200543.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1118200543.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1118200543.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoKR/32/2023\n1118200543\n30. 10. 2024\nJUDr. Paulína Pacherová\nECLI:SK:KSBA:2024:1118200543.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov\nsenátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Polomský, so\nsídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, správca úpadcu: AT PRIMA, s.r.o., so sídlom Panónska cesta\n21, 851 04 Bratislava, IČO: 47 400 854, proti žalovanej: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX\nXX B., právne zastúpenému: Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – mestská\nčasť Staré mesto, IČO: 36 811 874, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o odvolaniach žalobcu\na žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 37Cbi/1/2018-745 zo dňa 10.11.2022,\npomerom hlasov 3 : 0, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 37Cbi/1/2018-745 zo dňa\n10.11.2022 v napadnutom výroku III. p o t v r d z u j e .\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 37Cbi/1/2018-745 zo dňa\n10.11.2022 v napadnutých výrokoch I. a II. a v súvisiacom výroku IV. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 3, § 57\nods. 2 – ods. 5, § 58 ods. 1, § 59 ods. 1 – ods. 4, § 60 ods. 1 – ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. určil, že jednostranný právny úkon - úhrady peňažných záväzkov\núpadcu AT PRIMA, s.r.o., IČO: 47 400 854, Panónska cesta 21, Bratislava, žalovanému bezhotovostným\nprevodom z účtu úpadcu vedeného vo D., E., číslo účtu F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vykonané\ndňa 20.05.21014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 1.000,- eur, dňa 26.05.2014 na\núčet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 20.000,- eur, dňa 02.06.2014 na účet F. XXXX XXXX\nXXXX XXXX XXXX vo výške 3.850,05 eur, dňa 16.06.2014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX\nvo výške 77,36 eur, dňa 07.07.2014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 100,00 eur, dňa\n16.07.2014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 190,29 eur a dňa 30.01.2015 na účet\nF. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 9.680,00 eur, sú voči konkurzným veriteľom v konkurznom\nkonaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 8K/55/2016 neúčinné. Zároveň súd\nprvej inštancie rozhodol výrokom II., že žalovaný je povinný zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty\núpadcu AT PRIMA, s.r.o., sumu 34.897,70 eur. Vo zvyšku súd žalobu výrokom III. zamietol a vo výroku\nIV. žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 08.01.2018\ndomáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov, a to úhrad peňažných záväzkov žalovanej a zároveň\nžiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vydať v prospech konkurznej podstaty sumu 34.897,70\n\neur s úrokom z omeškania vždy odo dňa vykonania príslušnej úhrady úpadcom až do zaplatenia.\nŽalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu z dokladov predložených zo strany úpadcu po\nzačatí konkurzného konania zistil, že dňa 20.05.2014, 26.05.2014, 02.06.2014, 16.06.2014, 07.07.2014,\n16.07.2014 a 30.01.2015 boli z účtu úpadcu realizované platby na účet žalovanej celkovo vo výške\n34.897,70 eur. V čase, kedy úpadca uspokojoval pohľadávky žalovanej, vznikli a existovali pohľadávky\niných veriteľov, ktorých pohľadávky zostali neuspokojené a ktoré boli prihlásené do konkurzu: a) Sociálna\npoisťovňa - pohľadávka z titulu neuhradenia penále z neuhradeného poistného na sociálne poistenie\nza obdobie 4 - 9/2014, 12/2014, 3 - 5/2015 a b)VÚB, a.s. - pohľadávka vo výške 488.980,31 eur\nz titulu Zmluvy o financovaní č. 11/ZP/2014 uzatvorenej dňa 11.03.2014, na základe ktorej veriteľ\nposkytol úpadcovi terminovaný úver vo výške 510.500,- eur a vo výške 212.137,31 eur z titulu Zmluvy\no financovaní č. 11/ZP/2014 uzatvorenej dňa 11.03.2014, na základe ktorej veriteľ poskytol úpadcovi\nkontokorentný úver 350.000,- eur. Žalovaná je spriaznenou osobou úpadcu - keďže bola a je jediným\nštatutárnym orgánom. V čase úhrad pohľadávok žalovanej mal úpadca na účte debetný účtovný\nzostatok. Pohľadávky úpadcu boli od 12.03.2014 založené v prospech zabezpečeného veriteľa VÚB,\na.s., na zabezpečenie pohľadávky vo výške 890.000,- eur. Hnuteľné veci vo vlastníctve úpadcu boli\nod 12.03.2014 založené v prospech zabezpečeného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky vo výške\n890.000,- eur. Nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu evidované na LV č. XXXX, k. ú. G., obec H., boli\nod 30.06.2014 založené v prospech zabezpečeného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky vo výške\n890.000,- eur. Úpadca nadobudol predmetné pohľadávky na dražbe 21.05.2014 za sumu 420.000,- eur,\npričom výška poskytnutých úverov predstavovala sumu 860.000,- eur. Z uvedeného vyplýva, že založený\nmajetok úpadcu nepostačuje ani na uspokojenie prihlásených a zistených pohľadávok zabezpečeného\nveriteľa. Majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, nestačí na uspokojenie prihlásených pohľadávok.\nÚpadca bol v čase vykonávaných úhrad záväzkov žalovanej podľa priebežných účtovných závierok\nvyhotovených k dátumu tej ktorej úhrady v úpadku. Úpadca bol v úpadku aj podľa ročnej účtovnej\nzávierky k 31.12.2014, nakoľko hodnota jeho záväzkov bola 840.597,- eur a presahovala hodnotu jeho\nmajetku 761.456,- eur a taktiež podľa účtovnej závierky k 31.12.2015. Žalovaná je spriaznenou osobou\núpadcu, nakoľko je a bola spoločníkom i štatutárnym orgánom úpadcu.\n3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že žalovaná nesúhlasila s\ntvrdením žalobcu o tom, že by úpadca vedomý si svojho úpadku, plnil v prospech žalovanej spôsobom\nnezodpovedajúcim zásade pomerného uspokojenia na úkor ostatných veriteľov. Úpadca a žalovaná\nuzavreli dňa 21.05.2014 Zmluvu o pôžičke, pričom v procesnom postavení veriteľa vystupovala žalovaná\na v procesnom postavení dlžníka úpadca. Predmetom zmluvy o pôžičke bola peňažná pôžička v\nsume 20.000,- eur a bola účelovo určená na zloženie dražobnej zábezpeky na kúpu administratívnej\nbudovy G., I. H., pričom termín dražby bol stanovený na deň 21.05.2014, dražobníkom bola obchodná\nspoločnosť Dražobná spoločnosť, a.s. a bez tejto pôžičky by úpadca nebol v rozhodnom čase, t. j. v\nčase konania dražby, schopný zložiť dražobnú zábezpeku, lebo touto sumou nedisponoval. V prospech\nžalovanej bola pôžička vrátená pripísaním na jej účet dňa 26.05.2014 a suma bola potrebná pre úpadcu\nna rozvoj jeho podnikateľských aktivít a podnikateľskej činnosti v rámci jeho predmetu podnikania na\nv tom čase strategicky dôležitej prevádzky pre Nitru a okolie. Dňa 31.05.2014 úpadca a žalovaná uzavreli\nzmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola peňažná pôžička v sume 3.850,- eur, účelom pôžičky bol nákup\nspotrebného materiálu zo strany úpadcu, nevyhnutného pre podnikateľskú činnosť, pretože úpadca\nv tom čase nedisponoval finančnou hotovosťou na nákup nevyhnutného spotrebného materiálu pre\nvýkon svojej podnikateľskej činnosti. Úpadca a žalovaná uzavreli dňa 17.09.2014 Zmluvu o pôžičke\na predmetom tejto zmluvy o pôžičke bola peňažná pôžička v sume 9.680,- eur, ktorá bola použitá na\nzaplatenie akontácie na osobné motorové vozidla značky KIA RIO, ktoré bolo určené na podnikateľskú\nčinnosť úpadcu. Veriteľ po vzájomnej pôžičke zaplatil akontáciu priamo na účet predajcu obchodnej\nspoločnosti Slovakia Auto, s.r.o. a následne bolo osobné motorové vozidlo prefinancované leasingovou\nspoločnosťou VÚB Leasing, a.s. a leasingovým nájomcom sa stal úpadca. Žalovaná má za to, že k\nzmenšeniu majetku úpadcu nedošlo, nakoľko úpadca uzavrel so žalovanou zmluvy o pôžičke a v týchto\nzmluvách bola riadne dohodnutá suma pôžičky, účel pôžičky, ako aj dátum splatnosti a z tohto dôvodu\nmá žalovaná za to, že pre úpadcu pôžička nebola nevýhodná a už v žiadnom prípade jeho majetok\nžiadnym spôsobom neznižovala, resp. ukracovala. Spoločnosť úpadcu v roku 2014 v predlžení nebola\naj napriek zápornej hodnote vlastného imania. Vychádzajúc z § 3 ods. 3 ZoKR, ktorý dáva prednosť\nznaleckému posudku pred účtovnou hodnotou, spoločnosť AT PRIMA, s.r.o., ani na základe znaleckého\nposudku z roku 2014 nebola v predĺžení - majetok bol vyšší ako záväzky o 237.945,- eur. Žalovaná je\nnázoru, že predmetná žaloba je nedôvodná, úpadca nebol v predlžení v rozhodnom období a žiadala\npreto žalobu zamietnuť.\n\n4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade boli\nzachované všetky podmienky pre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom stanovené v § 57 ZoKR.\nRovnako súd dospel k záveru, že právne úkony dlžníka ukrátili uspokojenie prihlásenej pohľadávky\nniektorého z veriteľov dlžníka. Podľa súdu prvej inštancie v čase uskutočnenia napadnutých právnych\núkonov nebol úpadca spôsobilý uhrádzať splatné záväzky, ktoré deklaroval vo svojich účtovných\ndokladoch. Jedná sa o pohľadávky Sociálnej poisťovne a VÚB, a.s.. Je tak zrejmé, že úpadca v čase\nvyplatenia jednotlivých súm žalovanej mal viac ako dva peňažné záväzky po lehote splatnosti viac\nako 30 dní a rovnako je zrejmé, že hodnota záväzkov úpadcu presahovala hodnotu jeho majetku, čo\nmal súd dostatočne preukázané z čiastkových účtovných závierok vyhotovených ku dňu vykonania\njednotlivých platieb. Je zrejmé, že v čase realizácie každého jedného bankového prevodu bola hodnota\nmajetku úpadcu nižšia ako bola hodnota záväzkov. Čo sa týka obrany žalovanej spočívajúcej v tvrdení,\nže hodnota majetku - nehnuteľností - určená znaleckými posudkami je vyššia a je potom zrejmé, že\nhodnota majetku presahovala hodnotu záväzkov, súd prvej inštancie túto vyhodnotil ako nedôvodnú,\nkeď v zmysle § 3 ods. 3 ZoKR pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z\núčtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť.\nSúd teda nespochybnil tvrdenie žalovanej, že pri stanovení hodnoty záväzkov a majetku má znalecký\nposudok prednosť. Nie však znalecký posudok vypracovaný znalcom v odbore Stavebníctvo, ale\nznalecký posudok vypracovaný znalcom v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie - oceňovanie a\nhodnotenie podnikov. Takýto znalecký posudok však v konaní predložený nebol. Znalecké posudky\npredložené žalovanou nie je možné podľa súdu prvej inštancie parciálne použiť pre posúdenie výšky\nmajetku a záväzkov úpadcu. Rovnako tak odborné vyjadrenie predložené žalovanou nie je v zmysle\n§ 3 ods. 3 ZoKR postačujúce pri určenie hodnoty záväzkov a majetku úpadcu. Žalovaná podľa súdu\nprvej inštancie neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že by označenými dôkazmi preukázala inú\nhodnotu záväzkov a majetku úpadcu ako je uvedená v účtovných závierkach. Rovnako podľa súdu prvej\ninštancie neobstojí ani obrana žalovanej, že v konaní 8K/55/2016 súd dospel k záveru, že do predĺženia\nsa dostal úpadca až k 31.12.2015. Podľa súdu prvej inštancie z rozsudku sp. zn. 8K/55/2016 zo dňa\n17.09.2018 vyplýva, že súd skúmal stav predĺženia zo súvahy k 31.12.2015, čo bolo v predmetnom\nkonaní postačujúce (predmetom bola otázka, či si žalovaná splnila povinnosť včas podať návrh na\nvyhlásenie konkurzu). Súd sa teda nezaoberal ekonomickým stavom úpadcu pred týmto dátumom\na záver obsiahnutý v predmetnom rozhodnutí nevylučuje, že spoločnosť úpadcu bola v predĺžení\nv čase vykonania bezhotovostných platieb na účet žalovanej. Vzhľadom k uvedenému dospel súd\nprvej inštancie k záveru, že predmetné úkony, ktorým žalobca odporuje, sú zvýhodňujúcimi právnymi\núkonmi, t. j. úkonmi, ktoré neodôvodnene zvýhodňujú veriteľa úpadcu oproti iným veriteľom. Úpadca plnil\nžalovanej spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného uspokojenia na úkor ostatných veriteľov.\nJe zrejmé, že v čase, keď bol v úpadku a nemal dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok\nveriteľov, uhradil pohľadávku žalovanej vo výške 100 %. Nakoľko je žalovaná spriaznená s dlžníkom,\núpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá (v konaní nebol\npreukázaný opak). Uvedené úkony boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania,\npreto súd dospel k záveru, že bola splnená aj táto podmienka potrebná pre úspešné odporovanie\nzvýhodňujúcich právnych úkonov. Zároveň súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetné úkony,\nktorým žalobca odporuje, sú tiež ukracujúcimi právnymi úkonmi, pretože boli urobené s úmyslom dlžníka\nukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol druhej strane známy (jedná sa o spriaznenú osobu s dlžníkom,\númysel dlžníka ukrátiť veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sa predpokladá, ak sa\nnepreukáže opak - čo sa v tomto prípade nestalo). Uvedené úkony boli urobené počas piatich rokov pred\nzačatím konkurzného konania, preto súd dospel k záveru, že bola splnená aj táto podmienka potrebná\npre úspešné odporovanie ukracujúcim právnym úkonom. S ohľadom na uvedené rozhodol súd prvej\ninštancie tak, že určil neúčinnosť právnych úkonov úpadcu voči veriteľom a zaviazal žalovanú zaplatiť\ndo konkurznej podstaty 34.897,70 eur. Súd prvej inštancie však zamietol žalobu v časti požadovaného\npríslušenstva, nakoľko dospel k záveru, že až určením neúčinnosti právnych úkonov úpadcu vzniká\nžalobcovi právo požadovať sumu 34.897,70 eur do konkurznej podstaty a žalovaný sa preto pred\nprávoplatným rozhodnutím súdu, ktorým určí neúčinnosť právnych úkonov, nedostal do omeškania a\nžalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. O nároku na náhradu trov konania súd prvej\ninštancie rozhodol tak, že tieto žalobcovi nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.\n5. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca vo vzťahu k výroku III. z dôvodov, že\nvýrok III. rozhodnutia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože rozhodnutie súdu má len\ndeklaratórny charakter a právna neúčinnosť nastane ex tunc, t. j. ku dňu, kedy bol právny úkon urobený.\n\nPreto je žalovaná od momentu vykonania úkonu v omeškaní. Žalobca poukázal tiež na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/2736/2007 zo dňa 31.08.2009, v zmysle ktorého predmetom\nkonania o odporovacej žalobe je nastolenie tzv. relatívnej neúčinnosti právneho úkonu, ktorá sa však len\nrozhodnutím súdu deklaruje a pôsobí ex tunc, ako aj na rozhodnutie VS ČR sp. zn. 13Cmo/295/2001 zo\ndňa 14.02.2002, podľa ktorého právo na plnenie z neúčinného právneho úkonu v sebe zahŕňa aj právo\nna príslušenstvo. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby výrok III. zmenil tak,\nže žalovanej uloží povinnosť zaplatiť príslušenstvo podľa žaloby.\n6. Rozsudok v zákonnej lehote napadla odvolaním tiež žalovaná, a to vo vzťahu k výrokom I. a II.\na svoje odvolanie odôvodnila tým, že nie je splnená základná podmienka pre uplatnenie odporovacej\nžaloby v zmysle § 59 ZoKR. Vykonanie právneho úkonu nebolo počas existencie úpadku. Ak úpadca\nnebol v úpadku, tak takýmto úkonom nie je možné odporovať. Z dôvodu spriaznenosti sa úpadok\npredpokladá, ak sa nepreukáže opak, tzv. vyvrátiteľná právna domnienka. Žalovaná na svoju obranu\nuviedla, že na preukázanie (ne)predĺženia je možné použiť aj čiastkový znalecký posudok a zodpovedá\nto účelu ustanovenia § 3 ods. 3 ZoKR. Žalovaná poukázala v tejto súvislosti na nález Ústavného\nsúdu SR č. k. II. ÚS 273/2012-85 zo dňa 16.12.2015. Nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že\nznalecké posudky predložené žalovanou nie je možné parciálne použiť pre posúdenie výšky majetku\na záväzkov úpadcu. Rovnako nesúhlasí s tým, že odborné vyjadrenie predložené žalovanou nie je v\nzmysle § 3 ods. 3 ZoKR postačujúce pri určenie hodnoty záväzkov a majetku úpadcu. Žalovaná trvá\nna tom, že výklad slovného spojenia „pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku“ neznamená,\nže znalecký posudok musí byť vyhotovený ako celok na všetky zložky podniku a takýto názor je podľa\nžalovanej nesprávny a príliš formalistický. Znalecký posudok ako celok má relevanciu vtedy, pokiaľ\nrieši zložitú majetkovú štruktúru firmy a najmä má posudzovať očakávateľné výsledky ďalšej správy\nmajetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, čo však nie je tento prípad.\nÚčelom znaleckého posudku je vytvoriť reálny obraz o hodnote firmy. Pokiaľ by tak mohol urobiť čo i len\nčiastkový znalecký posudok na jednu zložku podniku, mal by mať relevanciu v zmysle § 3 ods. 3 ZoKR,\na to prednosť pred účtovnou hodnotou. Žalovaná v danom prípade použila znalecký posudok na jednu\nzložku majetku - nehnuteľný majetok preto, lebo je to pre ňu výhodnejšie a hlavne preto, že jej to zákon\numožňuje. Reálna cena nehnuteľností bola v roku 2014 – 2015 iná ako ich účtovná hodnota. Ďalej je toho\nnázoru, že nie je potrebné predkladať znalecký posudok na majetok a záväzky úpadcu ako celok, pretože\nby to bolo nehospodárne. Cena znaleckého posudku vyhotoveného za účelom stanovenia všeobecnej\nhodnoty majetku a záväzkov je v súčasnosti cca 10.000,00 eur. Vyhotovenie takéhoto znaleckého\nposudku je pre žalovanú tiež veľmi náročné, nakoľko účtovníctvo firmy, ako aj všetky ostatné originálne\ndokumenty, boli odovzdané správcovi konkurznej podstaty. Pokiaľ zákonodarca umožnil žalovanému\npredložiť do konania znalecký posudok, aby preukázal skutočnú reálnu hodnotu podniku a iné položky\nmajetku a záväzkov, mal by súd na tento dôkaz prihliadať aj keď ide iba o čiastkový znalecký posudok\nna jednu zložku majetku firmy. Výhodnosť a hlavne prednosť znaleckého posudku pred účtovnou\nzávierkou predloženého žalovanou spočíva v tom, že účtovná cena predmetných nehnuteľností nie\nje trhová cena. Žalovaná poukázala ďalej na to, že dané nehnuteľnosti boli úpadcom nakúpené v\ndražbe v exekučnom konaní č. EX 46/2014, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom,\nso sídlom Exekútorského úradu v Nitre. Súdny exekútor vykonal exekúciu predajom nehnuteľností\npodľa § 134 a nasl. Exekučného poriadku, pričom prvé kolo dražby nebolo úspešné a vykonala sa\nopätovná dražba. Nehnuteľnosti boli predané na opätovnej dražbe, kde platia špecifiká pre určenie\nvyvolávacej ceny (zníženie najnižšieho podania). Cena určená v exekučnom konaní je oveľa nižšia ako\ncena určená znaleckými posudkami. Cena nehnuteľností z účtovníctva úpadcu (obstarávacia cena) tak\nnie je reálnou cenou nehnuteľností (trhovou cenou) a znalecké posudky majú prednosť pred cenou\nnehnuteľností uvedenou v účtovníctve. Tvrdenia žalovanej, že účtovná cena nezohľadňovala trhovú\ncenu majetku úpadcu, podporuje aj cena hnuteľných vecí nakúpených v exekúcii, konkrétne zásoby.\nPráve tu dominuje veľký rozdiel medzi trhovou cenou a cenou v exekučnom konaní. Napr. žalovaná\nvydražila dňa 13.03.2014 v tom istom exekučnom konaní č. EX 46/2014 hnuteľné veci v dražbe. Tieto\nzásoby boli po inventúre č. 68 zo dňa 21.01.2014 evidované na sumu vo výške 578.327,21 eur. Žalovaná\nkúpila tieto zásoby za sumu vo výške 191.207,46 eur, t. j. za cenu nižšiu ako je dokonca cena uvedená\nv účtovníctva (578.327,21 eur). Znova išlo o opätovnú dražbu a podľa toho bolo aj vypočítané najnižšie\npodanie. Rozdiel medzi paradoxne teraz vyššou účtovnou cenou a obstarávacou cenou je -387.119,75\neur. Žalovaná namiesto znaleckého posudku na určenie hodnoty majetku a záväzkov predložila súdu\nodborné vyjadrenie. Odborné vyjadrenie pracuje s tzv. majetkovou metódou. Súd však toto odborné\nvyjadrenie považoval za nedostačujúce. Žalovaná s daným vyhodnotením tohto relevantného dôkazu\nako nedostatočného nesúhlasí. Odborné vyjadrenie je možné požiť ako dôkaz v súdnom konaní podľa\n\nCSP v prípadoch, ak sa v danom súdnom konaní rieši odborná otázka, čo je aj tento prípad a keď\nnastolená odborná otázka nie je natoľko zložitá, že je namieste použitie znaleckého posudku. Pokiaľ by\nsúd prijal odborné vyjadrenie žalovanej za postačujúce v súlade s § 3 ods. 3 ZoKR, tak by bolo zrejmé,\nže konkrétny deň predĺženia je iný ako zistil súd. Konkrétny moment úpadku je stanovený až po dni\n31.05.2015. Súd však určil za právne neúčinné právne úkony dlžníka urobené v priebehu rokov 2014\na 2015, pričom za základ svojej úvahy považuje účtovné závierky úpadcu k 31.12.2014 a 31.12.2015.\nV tejto súvislosti žalovaná poukázala opätovne aj na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava\nI č. k. 8K/55/2016-892 zo dňa 17.09.2018, na základe ktorého bola žalovanej ako konateľke úpadcu\nvymeraná sankcia za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Podstatou tohto sporu je\nne(splnenie) povinnosti štatutárneho orgánu spoločnosti upravenej v § 11 ods. 2 ZoKR, kde súd riešil ako\npredbežnú otázku moment predĺženia dlžníka. Okresný súd Bratislava I zastal právny názor, že dlžník\nsa dostal do predĺženia v roku 2015, nakoľko konateľ úpadcu, vzhľadom na odbornú starostlivosť, mal\nod 31.12.2015, resp. od 28.06.2016, vedieť o predĺžení úpadcu. Žalobca s daným právnym názorom\nsúhlasil. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že súd v konaní 8K/55/2016 neposudzoval predĺženie\núpadcu aj za rok 2014, tak žalovaná uvádza, že žalobca mal možnosť, pokiaľ tvrdí, že dlžník bol v\núpadku už v roku 2014, predložiť súdu do konania aj účtovnú závierku za rok 2014. Žalobca tak neurobil\na z toho dôvodu bolo súdom v konaní sp. zn. 8K/55/2016 prejudikované predĺženie úpadcu od roku\n2015. Konkrétny deň predĺženia už určilo odborné vyjadrenie. Súd prvej inštancie tak nesprávne právne\nposúdil moment predĺženia úpadcu. Síce vykonal navrhovaný dôkaz predložený žalovanou – odborné\nvyjadrenie, ale považoval ho za nedostatočný, ako aj celú obranu žalovanej spočívajúcu v tom, že\núčelom § 3 ods. 3 ZoKR je predovšetkým snaha o vytvorenie reálnej hodnoty majetku a záväzkov\nfirmy. Ak žalovaná nerozporovala žiadne iné zložky majetku a nerozporovala ani záväzky úpadcu, tak\nodborné vyjadrenie je dostatočným zdrojom informácie o výške majetku firmy v rozhodnom období,\npretože majetok firmy sa prepočíta len so znaleckými cenami, čo je veľmi jednoduchá metóda. Pokiaľ\nsúd prvej inštancie nesprávne právne posúdil moment predĺženia úpadcu, tak predmetné právne úkony\núpadcu podľa výroku I. nie sú zvýhodňujúce a ani ukracujúce právne úkony a rozsudok je nezákonný.\nŽalovaná preto žiada, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu žalovanej a zmenil rozsudok tak, že žalobu\nzamietne ako neodôvodnenú a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania.\n7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila napriek tomu, že jej odvolanie spolu s výzvou na\nvyjadrenie boli doručené dňa 01.02.2023.\n8. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne vyjadril a uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie\npovažuje za vecne správny a v súlade so zákonom, dobrými mravmi a spravodlivým usporiadaním\nvzťahov medzi stranami sporu. Podstatou odvolania žalovanej je v podstate doslovné zopakovanie\njej doterajších vyjadrení bez bližšieho súvisu s napadnutým rozhodnutím. Opätovne tak predkladá\nargumentáciu, s ktorou sa už súd nestotožnil. Odvolacím dôvodom je nesúhlas s právnym posúdením\na s posúdením momentu predĺženia. K uvedenému sa žalobca vyjadroval už počas konania, preto\niba stručne uvádza, že pri určení momentu predĺženia vychádzal z účtovných závierok úpadcu.\nPostup žalovanej, keď predkladá iba čiastkové znalecké posudky, neumožňuje zistiť predĺženie, pričom\nžalovaná nepredložila znalecký posudok, ktorý by posúdil predĺženie na základe hodnoty majetku\na záväzkov. Za znalecké posudky nie je možné považovať ani odborné vyjadrenia. Pri hodnote\nnehnuteľností neboli zohľadnené viaznuce ťarchy, rovnako nie je možné sa stotožniť s tým, že ceny\nna dražbe sú nižšie, práve naopak, licitovaním môžu ísť hore. Tvrdenie žalovanej, že z konania, kde\nbolo rozhodnuté o sankcii za neskoré podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, vyplýva, že moment\npredĺženia úpadcu je stanovený až po dni 31.05.2015, sú účelové, pričom súd vychádzal iba z účtovnej\nzávierky predloženej žalobcom, ktorá postačovala na preukázanie omeškania žalovanej, nemožno\nto však považovať za prvý a jediný moment predĺženia. Úpadca bol v čase každého odporovaného\nprávneho úkonu v úpadku, čo vyplýva aj zo zákonného predpokladu vzhľadom na spriaznenosť\nžalovanej s úpadcom. Žalovaná v stave vedomosti úpadku si uhrádzala svoje spriaznené pohľadávky vo\nvýške 100 %, pričom tu existovali aj pohľadávky prihlásených veriteľov, na ktorých uspokojenie úpadca\nnemal. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že úkony dlžníka napĺňajú znaky zvýhodňujúceho\naj ukracujúceho právneho úkonu. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie\npotvrdil.\n9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého\nrozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel\n\nk záveru, že odvolanie žalobcu podané proti výroku III. rozsudku nie je dôvodné. Odvolací súd zároveň\ndospel k záveru, že odvolanie žalovanej podané proti výrokom I. a II. rozsudku je dôvodné a napadnutý\nrozsudok je potrebné v napadnutých výrokoch I. a II. a v súvisiacom výroku IV. zrušiť a vec vrátiť súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia neúčinnosti právnych\núkonov – úhrad peňažných záväzkov úpadcu AT PRIMA, s.r.o., IČO: 47 400 854, žalovanému\nbezhotovostným prevodom z účtu úpadcu vedeného vo D., E., číslo účtu F. XXXX XXXX XXXX XXXX\nXXXX vykonané dňa 20.05.21014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 1.000,- eur,\ndňa 26.05.2014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 20.000,- eur, dňa 02.06.2014\nna účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 3.850,05 eur, dňa 16.06.2014 na účet F. XXXX\nXXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 77,36 eur, dňa 07.07.2014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX\nXXXX vo výške 100,00 eur, dňa 16.07.2014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške\n190,29 eur a dňa 30.01.2015 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 9.680,00 eur,\nvoči konkurzným veriteľom v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod\nsp. zn. 8K/55/2016. Zároveň sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť v prospech\nkonkurznej podstaty peňažnú náhradu vo výške 34.897,70 eur, a to spolu s úrokom z omeškania\nz jednotlivých dlžných súm odo dňa vykonania úhrady až do zaplatenia. Súd prvej inštancie vyhodnotil\nžalobu ako podanú dôvodne s tým, že právne úkony posúdil ako úkony ukracujúce a zvýhodňujúce,\nna základe čoho zároveň rozhodol o povinnosti žalovanému zaplatiť v prospech konkurznej podstaty\npožadovanú sumu 34.897,70 eur. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania.\nV prípade nároku na náhradu trov konania, tento priznal žalobcovi ako úspešnému. Na úpadcu bol\nkonkurz vyhlásený uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku č. 5/2017 dňa 09.01.2017 (č. l.\n22 spisu). Na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby predložil žalobca o. i. prihlášky pohľadávok\njednotlivých veriteľov (č. l. 30-39), účtovné závierky úpadcu zostavené ku dňu 20.05.2014 (č. l. 41-52\nspisu), ku dňu 26.05.2014 (č. l. 53-64 spisu), ku dňu 02.06.2014 (č. l. 65-76 spisu), ku dňu 16.06.2014\n(č. l. 77-88 spisu), ku dňu 07.07.2014 (č. l. 89-100 spisu), ku dňu 16.07.2014 (č. l. 101-112 spisu), ku\ndňu 30.01.2015 (č. l. 113-124 spisu), ku dňu 31.12.2014 (č. l. 125-136 spisu) a ku dňu 31.12.2015 (č.\nl. 137-148 spisu), ku dňu 03.06.2014 (č. l. 434-445 spisu), ku dňu 08.07.2014 (č. l. 446-457 spisu), ku\ndňu 17.06.2014 (č. l. 458-469 spisu), ku dňu 17.07.2014 (č. l. 470-481 spisu), ku dňu 27.05.2014 (č.\nl. 482-493 spisu), ku dňu 31.01.2015 (č. l. 494-505 spisu), ku dňu 21.05.2014 (č. l. 506-517 spisu), ku\ndňu 26.04.2014 (č. l. 526-531 spisu), ku dňu 16.06.2014 (č. l. 532-537 spisu), ku dňu 16.07.2014 (č.\nl. 538-543 spisu), ku dňu 05.09.2014 (č. l. 544-549 spisu), ku dňu 01.10.2014 (č. l. 550-555 spisu), ku\ndňu 16.10.2014 (č. l. 556-561 spisu), ku dňu 21.11.2014 (č. l. 562-567 spisu), ku dňu 30.12.2014 (č.\nl. 568-573 spisu), ku dňu 06.02.2015 (č. l. 574-579 spisu), ku dňu 05.03.2015 (č. l. 580-587 spisu), ku\ndňu 10.04.205 (č. l. 586-591 spisu), ku dňu 04.05.2015 (č. l. 592-597 spisu), ku dňu 27.06.2015 (č. l.\n598-603 spisu), ku dňu 06.07.2015 (č. l. 604-609 spisu), ku dňu 03.08.2015 (č. l. 610-615 spisu), ku dňu\n10.09.2015 (č. l. 616-621 spisu), ku dňu 08.10.2015 (č. l. 622-627 spisu), ku dňu 02.10.2014 (č. l. 628-633\nspisu), ku dňu 04.08.2015 (č. l. 634-639 spisu), ku dňu 05.05.2015 (č. l. 640-645 spisu), 06.03.2015\n(č. l. 646-651 spisu), 06.09.2014 (č. l. 652-657 spisu), 07.02.2015 (č. l. 658-663 spisu), 07.07.2015\n(č. l. 664-669 spisu), 09.10.2015 (č. l. 670-676 spisu), 11.04.2015 (č. l. 676-681 spisu), 11.09.2015 (č.\nl. 682-687 spisu), 17.06.2014 (č. l. 688-693 spisu), 17.07.2014 (č. l. 694-699 spisu), 17.10.2014 (č.\nl. 700-705 spisu), 22.11.2014 (č. l. 706-711 spisu), 27.04.2014 (č. l. 712-717 spisu), 28.06.2015 (č. l.\n718-723 spisu), 31.12.2014 (č. l. 724-729 spisu). Žalovaná predložila na preukázanie svojich tvrdení\nzmluvy o pôžičke (č. l. 205, č. l. 207, č. l. 208, č. l. 209 spisu), Znalecký posudok č. 20/2014 z odboru\nStavebníctvo, odvetvie Odhad všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - haly s príslušenstvom v k. ú. H. – G.\nna J. XX (č. l. 211-234 spisu), výpisy z účtu (č. l. 235, č. l. 260 spisu), Znalecký posudok č. 135/2014\nz odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľnosti – zapísaných na LV\nč. XXXX - priestor č. XX-X H. C. XX a na LV č. XXXX – pozemok v k. ú. B. – J. (č. l. 236-253 spisu),\nodborné vyjadrenie na hodnotu záväzkov a hodnotu majetku úpadcu (č. l. 254-259 spisu), odborné\nvyjadrenie na zistenie hodnoty majetku spoločnosti za účelom zistenia predĺženia úpadcu vypracované\nA. I. (č. l. 282-295 spisu), Znalecký posudok č. 121/2013 z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty\nnehnuteľnosti – haly č. 592 zapísanej na LV č. XXXX na J. XX D. H. (č. l. 304-330 spisu) a zápisnicu\no dražbe hnuteľných vecí (č. l. 413-420 spisu).\n11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n\n12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku III. rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania\ndospel k právnemu záveru, že napadnutý výrok III. rozhodnutia súdu prvej inštancie plne akceptuje\npožiadavku zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nrozhodnutia prvoinštančného súdu v časti výroku III. a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné.\n14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že až určením neúčinnosti právnych\núkonov úpadcu vzniká žalobcovi právo požadovať plnenie do podstaty v zmysle § 63 ZoKR, z čoho\nvyplýva, že pred právoplatným rozhodnutím o určení neúčinnosti právnych úkonov sa žalovaný nemohol\ndostať do omeškania s plnením peňažnej náhrady v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia.\nOdvolací súd uvádza, že práva z neúčinného právneho úkonu môže uplatniť správca alebo veriteľ,\nktorý uplatnil odporovateľnosť. Základným právom, ktoré je možné uplatniť z neúčinného právneho\núkonu, je právo na peňažnú náhradu. Výška peňažnej náhrady za poskytnuté plnenie sa rovná hodnote\ntohto plnenia v čase, keď bolo dlžníkom poskytnuté. Je síce potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu\nv podanom odvolaní, že rozhodnutie o určení neúčinnosti právneho úkonu má deklaratórny účinok\na neúčinnosť právneho úkonu nastáva ex tunc, avšak následok neúčinného právneho úkonu v podobe\npovinnosti zaplatiť peňažnú náhradu v prospech podstaty úpadcu nevzniká spätne do minulosti, ale\ntento nárok môže vzniknúť iba v dôsledku určenia neúčinnosti právneho úkonu a túto je možné určiť\nlen prostredníctvom rozhodnutia incidenčného súdu, nakoľko zákon (ZoKR) rieši právne dôsledky\nodporovateľnosti len v prípade, ak právnu neúčinnosť vysloví súd. Je preto nepochybné, že nárok na\núhradu peňažnej náhrady vzniká v prípade, ak dôjde k určeniu neúčinnosti právneho úkonu súdom.\nBez súdneho určenia neúčinnosti právneho úkonu nárok na peňažnú náhradu v prospech podstaty\nnevznikne, z čoho vyplýva, že žalovaná sa nemohla dostať do omeškania s plnením peňažnej náhrady\nv prospech podstaty pred rozhodnutím súdu. Aj keď účinky neúčinnosti právneho úkonu nastávajú ex\ntunc, takýto režim neplatí pre peňažnú náhradu. Uvedený záver podporuje aj samotné ustanovenie\n§ 63 ZoKR, podľa ktorého na poskytnutie plnenia v prospech podstaty sú povinní tí, voči ktorým sa\nprávo odporovať právnemu úkonu uplatnilo. Ak je teda jednou z podmienok uplatnenie práva odporovať\nprávnemu úkonu, potom nemôže táto povinnosť vzniknúť pred uplatnením práva odporovať právnemu\núkonu. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že súd prvej inštancie v prípade nároku žalobcu na\npríslušenstvo (úrok z omeškania) správne konštatoval, že žalovaná sa s plnením peňažnej náhrady\nnedostala do omeškania, a preto žalobu žalobcu správne v tejto časti výrokom III. zamietol.\n15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil\nani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku III. napadnutého rozsudku,\nodvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je v časti výroku III. vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi\nv zmysle § 380 CSP napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2\nCSP ako vecne správny potvrdil.\n16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n17. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia\nveci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.\n18. Odvolací súd ďalej preskúmal odvolanie žalovanej, ktorá napadla výroky I. a II. rozsudku súdu prvej\ninštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. V prvom rade odvolací súd uvádza,\nže záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého pre posúdenie hodnoty záväzkov a majetku (ktoré sú\nnevyhnutné pre posúdenie úpadku dlžníka v čase vykonania napadnutých právnych úkonov), je potrebné\npredložiť znalecký posudok z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Oceňovanie a hodnotenie\npodnikov, nemá oporu v zákone. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 3\nods. 3 ZoKR, podľa ktorého sa pri určení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku vychádza z účtovníctva\nalebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť. Je tak zrejmé,\n\nže z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť na predloženie znaleckého posudku\nz odboru a odvetvia, ktoré uvádza súd prvej inštancie. Rovnako predmetné ustanovenie nevylučuje\nurčenie hodnoty majetku znaleckým posudkom z odboru stavebníctva ako predložila žalovaná. Bolo\npreto povinnosťou súdu prvej inštancie vysporiadať sa so znaleckými posudkami predloženými ako\nlistinnými dôkazmi a zaoberať sa v nich obsiahnutými skutočnosťami. Odvolací súd považuje za dôležité\ntiež uviesť, že hodnota záväzkov v konaní nebola žalovanou spochybnená, preto ani nebol dôvod\npredkladať dôkazy ohľadne hodnoty záväzkov úpadcu. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaná\nneuniesla dôkazné bremeno pri určení hodnoty záväzkov, je preto bez právnej relevancie a navyše\ntáto povinnosť ťažila primárne žalobcu a ním tvrdené skutočnosti ohľadne hodnoty záväzkov žalovaná\nv konaní nespochybnila ani nepopierala. Na uvedené správne žalovaná poukazuje aj v podanom\nodvolaní. Žalovaná namietala iba hodnotu majetku, a preto ňou predložené dôkazy boli postačujúce\npre určenie hodnoty majetku. Následnú otázku predĺženia úpadcu bolo potrebné riešiť v nadväznosti na\nvšetky predložené dôkazy a v ich vzájomnej súvislosti. Navyše neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že\nžalobca úpadok dlžníka vyvodzoval iba z účtovných závierok, ktoré obsahujú účtovné hodnoty majetku\na nemusia vyjadrovať reálnu hodnotu majetku, na čo opakovane poukazovala aj žalovaná. Žalobca\nako správca na snahu žalovanej o vyvrátenie jeho tvrdení o predĺžení úpadcu reagoval opätovným\npredkladaním ďalších účtovných závierok a v žiadnom následnom vyjadrení nespochybnil hodnoty\nmajetku uvedené v znaleckých posudkoch predkladaných žalovanou, ani nevysvetlil rozdiel medzi\núčtovnou hodnotou majetku uvedenou v účtovných závierkach a hodnotou majetku podľa znaleckých\nposudkov. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že čiastkové znalecké posudky neumožňujú zistiť\npredĺženie úpadcu, s čím odvolací súd nemôže súhlasiť, nakoľko ak je známa hodnota záväzkov, tak\naj v prípade vlastníctva čo i len jednej veci (hnuteľnej/ nehnuteľnej) úpadcom, ktorá by postačovala\nna ich úhradu v čase sporných právnych úkonov, by znalecký posudok určujúci hodnotu tejto veci\npostačoval na preukázanie predĺženia dlžníka, resp. neexistencie jeho predĺženia. V prejednávanej veci\nide podľa žalobcu o zvýhodňujúci právny úkon spriaznenej osoby s úpadcom, pričom spriaznenosť\nmedzi žalovanou a úpadcom v konaní bola nesporná. V danom prípade tak zákon predpokladá úpadok,\nak sa nepreukáže opak, t. j. jedná sa o tzv. vyvrátiteľnú právnu domnienku. V prípade vyvrátiteľnej\nprávnej domnienky môžu v konaní nastať len dve možné situácie – buď platí skutočnosť, ktorej svedčí\nvyvrátiteľná domnienka, za preukázanú, alebo vyšiel v konaní najavo jej opak (obsah domnienky bol\nvyvrátený dôkazom opaku, t. j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než\nako ju uvádza domnienka). Dôkazy predložené v konaní žalovanou (znalecké posudky a odborné\nvyjadrenia) podľa odvolacieho súdu predstavovali dôkazy, ktoré sú spôsobilé byť dôkazom o opaku\nspornej skutočnosti (predĺženia dlžníka v čase jednotlivých právnych úkonov) rozhodnej pre posúdenie\nnároku na určenie neúčinnosti právnych úkonov. Nebolo povinnosťou žalovanej predkladať dôkazy\no celkovej ekonomickej situácii úpadcu v čase jednotlivých právnych úkonov, najmä nie v situácii, kedy\nhodnotu záväzkov v konaní nespochybnila. Záver súdu prvej inštancie o zvýhodňujúcich a ukracujúcich\nprávnych úkonoch je tak minimálne predčasný, keď je nepochybné, že súd prvej inštancie nevykonal\nnavrhované dôkazy. Na nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý žalovanou predložené dôkazy\nna vyvrátenie tvrdenia žalobcu o úpadku dlžníka v čase právnych úkonov odmietol vykonať, dôvodne\nuplatnila žalovaná v podanom odvolaní a jej odvolanie je v tejto časti dôvodné.\n19. Žalovaná v konaní predložila aj ďalšie dôkazy, a to odborné vyjadrenia na posúdenie predĺženia\núpadcu v rozhodnej dobe. Podľa odvolacieho súdu sa aj v tomto prípade jedná o dôkaz, ktorým žalovaná\npreukazovala, či sa v čase vykonania právnych úkonov, ktorých určenia neúčinnosti sa žalobca domáha,\ndlžník nachádzal v úpadku alebo nie, čo malo zásadný význam pre posúdenie splnenia podmienok\nodporovateľnosti, či podmienok ukracujúceho, resp. zvýhodňujúceho charakteru právnych úkonov. Je\nnepochybné, že aj v tomto prípade ide o dôkazy, ktorými bola minimálne spochybnená vyvrátiteľná\nprávna domnienka o úpadku dlžníka, a to minimálne v otázke jeho predĺženia. Strohý a podrobnejšie\nnevysvetlený záver súdu prvej inštancie, že odborné vyjadrenie nie je v zmysle § 3 ods. 3 ZoKR\npostačujúce pri určení hodnoty záväzkov a majetku úpadcu, je nesprávny. Ako už bolo uvedené,\nhodnotu záväzkov žalovaná nespochybňovala a odborné vyjadrenia, s ktorými sa súd prvej inštancie\nnevysporiadal, vypovedajú o skutočnosti, že dlžník nebol v čase vykonania právnych úkonov v úpadku\nvo forme predĺženia. Odborné vyjadrenie 1 (č. l. 254-259 spisu) určilo rozdiel majetku a záväzkov po\nzohľadnení RH, keď uvažuje so znaleckým posudkom (rok 2013 – majetok vyšší ako záväzky o 650.115,eur, rok 2014 – majetok vyšší o 237.945,- eur, spoločnosť úpadcu nebola v predĺžení ani 31.12.2014,\nani v januári 2015). Odborné vyjadrenie 2 (č. l. 282-295 spisu) uvádza, že spoločnosť úpadcu nebola\nv predĺžení ku dňu 31.12.2014, ani začiatkom januára 2015 a ani ku dňu 31.05.2015. Je absolútne\nzrejmé, že žalovaná sa týmito dôkazmi snažila preukázať, že úpadca v čase sporných právnych úkonov\n\nnebol predĺžený. Žalovaná nimi reagovala na tvrdenia žalobcu o predpoklade úpadku, preto sa ich\nobsahom súd prvej inštancie mal zaoberať a údaje v ňom vyhodnotiť s ohľadom na ostatné vykonané\ndôkazy.\n20. V neposlednom rade žalovaná v podanom odvolaní namietala nesprávny postup súdu prvej inštancie\nv prípade dôkazu – právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I vedeného pod sp. zn.\n8K/55/2016, v ktorom súd rozhodol o sankcii za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok\núpadcu včas na to povinnou osobou. Súd prvej inštancie mal za to, že rozhodnutím v predmetnej\nkonkurznej veci bol skúmaný stav predĺženia k 31.12.2015 a konkurzný súd neskúmal stav úpadcu\npred týmto dátumom. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel\nk uvedenému záveru, keďže samotné rozhodnutie sa v spise nenachádza a z obsahu spisu nevyplýva,\nže by spis sp. zn. 8K/55/2016 bol pripojený, alebo že by sa s jeho obsahom súd prvej inštancie oboznámil\niným spôsobom. Nie je tak zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie uvádzal skutočnosti, ktoré\nmali byť obsahom rozhodnutia konkurzného súdu. Za danej situácie tak ide zrejme iba o tvrdenia\nstrán sporu, ktoré interpretovali dané rozhodnutie vo svojich vyjadreniach odlišne a ktoré súd prvej\ninštancie prevzal bez toho, aby si ich obsah overil, pričom tieto vyhodnocoval v neprospech žalovanej\nbez riadneho oboznámenia sa so samotným rozhodnutím. Odvolací súd uvádza, že v konaniach\no uloženie sankcie za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu sa skúma, kedy došlo\nk úpadku dlžníka a následne, kedy sa štatutárny orgán, resp. člen štatutárneho orgánu prvýkrát mohol\ndozvedieť o povinnosti podať návrh na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Na posúdenie včasnosti\npodania návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo potrebné určiť v prvom rade okamih úpadku, od ktorého\nplynula povinnej osobe lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Bolo preto potrebné, aby\nsúd prvej inštancie riadne vysvetlil, prečo neakceptuje záver konkurzného súdu o existencii predĺženia\núpadcu až ku dňu 31.12.2015. Nakoľko však odvolací súd nemal možnosť oboznámiť sa s rozhodnutím\nkonkurzného súdu (a s ohľadom na obsah spisu sa s týmto neoboznámil ani súd prvej inštancie),\nzávery prijaté súdom prvej inštancie o nedôvodnej obrane žalovanej vo vzťahu k rozhodnutiu sp. zn.\n8K/55/2016 sú aj v tomto prípade predčasné. Je zrejmé, že žalovaná sa jednotlivými predloženými\na označenými dôkazmi snažila spochybniť vyvrátiteľnú právnu domnienku o úpadku dlžníka v čase\njednotlivých právnych úkonov minimálne v rozsahu jeho predĺženia, a preto bolo povinnosťou súdu prvej\ninštancie sa s týmito dôkazmi riadne vysporiadať a posúdiť otázku úpadku dlžníka v rozhodnej dobe.\nVzhľadom na uvedené aj v tomto prípade vyhodnotil súd odvolaciu námietku žalovanej ako dôvodnú.\n21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II.\na v súvisiacom výroku IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania podľa § 389 ods. 1 písm. b)\na písm. c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n22. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne\nvec prejednať s tým, že súd prvej inštancie sa bude v prvom rade zaoberať otázkou splnenia\npodmienok podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZoKR, ktorý vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená\npohľadávka niektorého z veriteľov úpadcu, teda či majetok úpadcu po účinnosti odporovaných právnych\núkonov stačí/nestačí na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu. Odporovacia žaloba totiž\nneumožňuje úvahy o iných právnych dôsledkoch právneho úkonu alebo o inom úmysle veriteľov, ako\nje ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Náležité zistenie majetku dlžníka je preto nevyhnutné\nz dôvodu, že odporovacia žaloba nemôže byť voči dlžníkovi úspešná, ak má dlžník dostatok majetku\nna uspokojenie pohľadávky veriteľa. Len v prípade, ak dôjde súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti\nžaloby z pohľadu ustanovenia § 57 ods. 4 ZoKR, bude jeho povinnosťou zaoberať sa ďalej posúdením,\nči sa jedná o zvýhodňujúce alebo ukracujúce právne úkony v zmysle príslušných ustanovení ZoKR. Pri\nrozhodovaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať dôkazmi, ktoré žalovaná strana v spore predložila\n(znalecké posudky, odborné vyjadrenia a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8K/55/2016\no uložení sankcie podľa § 11 ZoKR), s ohľadom na ich náležitosti posúdi tiež, o aký dôkazný prostriedok\nsa v zmysle CSP jedná a následne ich spôsobom súladným so zákonom vykoná. Svoje nové rozhodnutie\nvo veci súd prvej inštancie náležite a presvedčivým spôsobom odôvodní a v odôvodnení sa vysporiada\nso všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach\nv nadväznosti na vykonané dôkazy.\n23. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom\nrozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37Cbi/1/2018", "guid": "99d42cba-8d84-453c-950e-02629095f85b:ad7d85d0-92a1-48c9-b5f0-885b26565a65", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:350c6f2e-3040-4217-92f0-daa82473a026", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.273.2012.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 273/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/2012 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.273.2012.1"}, {"guid": "99d42cba-8d84-453c-950e-02629095f85b:ad7d85d0-92a1-48c9-b5f0-885b26565a65", "ecli": null, "spisova_znacka": "37Cbi/1/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cbi/1/2018 z 24. 3. 2022", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/99d42cba-8d84-453c-950e-02629095f85b:ad7d85d0-92a1-48c9-b5f0-885b26565a65"}], "citovane_v": []}