{"guid": "cee2fa2a-21da-4fd0-9367-5d7b89fd1b5a:4c7f39da-527b-4670-856e-957ed5e7e66c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1118218559.2", "spisova_znacka": "1Cob/125/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/125/2022 z 12. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. decembra 2024, sp. zn. 1Cob/125/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1118218559.2", "identifikacne_cislo": "1118218559", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Viera Marková", "sudca_id": 1396, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-markova-1396", "datum_vydania": "2024-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c7f39da-527b-4670-856e-957ed5e7e66c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1118218559.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1118218559.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1118218559.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/125/2022\n1118218559\n12. 12. 2024\nJUDr. Viera Marková\nECLI:SK:KSBA:2024:1118218559.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu\nJUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Nory Vladovej v právnej veci žalobcu: Administrace insolvencí CITY\nTOWER, v.o.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b, 140 00 Praha 4 - Nusle, IČO: 294 14 873, insolvenčný\nsprávca dlžníka Baseland s.r.o., so sídlom Mečová 358/8, 602 00 Brno, IČO: 29 274 222, právne\nzastúpeného: LAWS, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,\nIČO: 36 729 078, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/X, XXX XX D. E.,\no zaplatenie 6.645.000,- Kč s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu\nBratislava I č. k. 40Cb/155/2018 – 111 zo dňa 24.08.2021, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.\nk. 40Cb/155/2018 – 111 zo dňa 24.08.2021 v časti označenia žalobcu tak, že správne má znieť:„...\nAdministrace insolvencí CITY TOWER, v.o.s., Hvězdova 1716/2b, 140 00 Praha 4-Nusle, IČS: 294 14\n873, insolvenční správce dlužníka Baseland s.r.o., so sídlom Mečová 358/8, 602 00 Brno, IČO: 29\n274 222...“ a v časti označenia žalovaného tak, že správne má znieť:,,...A. B., nar. XX.XX.XXXX, C.\nXXXX/X, XXX XX D. E....“.\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 40Cb/155/2018 – 111 zo dňa\n24.08.2021 v napadnutej zaväzujúcej časti vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu\ntrov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .\nIII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal\nžalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 392.000,- Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00\n% ročne zo sumy 392.000,- Kč od 09.11.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku,\nvýrokom II. vo zvyšnej časti konanie zastavil a výrokom III. zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy\nkonania v rozsahu 88,22 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 144, § 145 ods. 2, § 146\nods. 1, § 218, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015\nZ.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 22 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\n(ďalej len „ObZ“), § 51, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1 zákona č. 90/2012 Sb. Zákon o obchodních\nspoločnostech a družstvech (zákon o obchodních korporacích, ďalej aj „ZOK“), § 6 zákona č. 563/1991\nSb. o učetnictví (ďalej len „zákon č. 563/1991 Sb.“), § 2 nařízení vlády č. 351/2013 Sb., kterým se\nurčuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora,\nlikvidačního správce a člena orgánu právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky\nObchodního věstníku, veřejných rejstříků právnických a fyzických osob a evidence svěřenských fondů\n\na evidence údajů o skutečných majitelích, čl. 1 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)\nč. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a\nobchodných veciach (ďalej len „nariadenie č. 1215/2012“).\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou\ndňa 22.11.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia 6.645.000,- Kč s príslušenstvom. Žalobca, v\npostavení správcu konkurznej podstaty žalobu odôvodnil tak, že žalovaný ako štatutárny orgán úpadcu\nvykonal hotovostné výbery z firemného bankového účtu dlžníka. Malo sa jednať o výbery z účtu č.\n2106352556/2700. Žalobca ako insolvenčný správca nemal k dispozícii účtovné doklady na uvedené\nvýbery, a preto tvrdil, že s prostriedkami podľa jeho názoru nebolo naložené v záujme dlžníka a že\ntieto prostriedky použil vo svojom záujme alebo v záujme tretích osôb. Vyzval žalovaného, aby predložil\nrelevantné účtovné doklady, alebo aby finančné prostriedky zaplatil na účet majetkovej podstaty.\nŽalovaný podľa žalobcu porušil svoje povinnosti pri výkone funkcie štatutárneho orgánu dlžníka, keď\nneviedol účtovníctvo a nepredložil žiadne účtovné doklady preukazujúce, ako bolo naložené s vybranými\nprostriedkami. Žalobca poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1 ZOK.\n3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že nárok neuznáva. Finančné prostriedky použil výhradne na\nobchodné účely v spoločnosti Baseland s.r.o., a to na vyplácanie záloh na kúpu nehnuteľností, úhradu\nprávnych služieb a úhradu bežných obchodno-právnych transakcií a nákladov predmetnej spoločnosti.\nVšetky finančné transakcie boli riadne zaregistrované v účtovných dokladoch spoločnosti. Nakoľko\nnedisponoval účtovníctvom, nevedel presne zadefinovať jednotlivé výbery. Na pojednávaní konanom\ndňa 17.09.2020 uviedol, že všetky výbery uskutočnil len na obchodné účely a neobohatil sa, nenechal\nsi od nich doklady a všetko bolo zaevidované.\n4. Na pojednávaní 29.07.2021 žalobca uviedol, že nevedel splniť súdom prvej inštancie uloženú\npovinnosť, a to predložiť účtovníctvo úpadcu za rozhodné obdobie z dôvodu, že účtovníctvo bolo\nnekompletné, v neprehľadnom stave, čo pripisuje na vrub žalovaného, ktorý porušil svoju povinnosť zo\nzákona č. 563/1991, keď neviedol účtovníctvo. Žalobca namietal, že aj keď žalovaný tvrdil, že všetky\npeniaze vynaložil v prospech úpadcu, nepredložil o tom dôkaz. Žalovaný odčerpal finančné prostriedky\nzo spoločnosti Baseland, čím získal neoprávnený prospech, žalovaný neviedol účtovníctvo, konal v\nrozpore „s péčí řádneho hospodáře“ a predmetnými výbermi poškodil dlžníka. Žalobca predložil súdu\nprvej inštancie tabuľku zdokumentovaných výberov v hodnote 392.000,- Kč, a preto vo zvyšnej časti\nvzal žalobu späť. Predmetom konania zostala istina 392.000,- Kč spolu s úrokom z omeškania zo sumy\n392.000,- Kč od 09.11.2018 do zaplatenia, ktorá mala zodpovedať výberom: dňa 13.08.2012 - 20.000,Kč, dňa 04.09.2012 - 20.000,- Kč, dňa 11.10.2012 - 20.000,- Kč, dňa 20.11.2012 - 20.000,- Kč, dňa\n06.12.2012 - 20.000,- Kč, dňa 18.12.2012 - 20.000,- Kč, dňa 25.01.2013 - 20.000,- Kč, dňa 19.02.2013\n- 20.000,- Kč, dňa 25.02.2013 - 20.000,- Kč, dňa 26.03.2013 - 20.000,- Kč, dňa 03.06.2013 - 20.000,Kč, dňa 02.07.2013 - 20.000,- Kč, dňa 22.07.2013 - 12.000,- Kč, dňa 30.07.2013 - 20.000,- Kč, dňa\n19.08.2013 - 20.000,- Kč, dňa 03.09.2013 - 20.000,- Kč, dňa 15.09.2013 - 20.000,- Kč, dňa 16.10.2013\n- 30.000,- Kč, dňa 04.11.2013 - 10.000,- Kč, dňa 13.11.2013 - 10.000,- Kč, dňa 25.11.2013 - 10.000,Kč. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na dôkazné bremeno na strane konateľa v nadväznosti na § 52\nods. 2 ZOK.\n5. Žalovaný na pojednávaní 29.07.2021 s predmetným čiastočným späťvzatím súhlasil a uviedol, že\núčtovníctvo viedla firma BKD, ktorej zaplatil. Výbery uvedené v tabuľke realizoval, odmietal však, že by\nmal z nich prospech, bolo to iba pre účely spoločnosti. Nevedel uviesť, kde sa nachádza účtovníctvo.\nZároveň súhlasil, že zodpovednosť je na jeho strane.\n6. Súd prvej inštancie po ustálení sporných a nesporných skutočností v odôvodnení rozhodnutia\nuviedol, že sám žalovaný potvrdil výber finančných prostriedkov v sume 392.000,- Kč. Žalovaný však\ntvrdil, že všetko bolo použité v prospech predmetnej spoločnosti, avšak uvedenú skutočnosť nijako\nnepreukázal. Žalovaný sa odvolával na účtovníctvo predmetnej spoločnosti, ktoré by malo jeho tvrdenie\npreukázať a ktoré nemohol predložiť, nakoľko už nebol štatutárnym orgánom predmetnej spoločnosti.\nSúd prvej inštancie uložil povinnosť predložiť predmetné účtovníctvo žalobcovi. Ten uvedenú povinnosť\nnesplnil s odôvodnením na absenciu riadneho vedenia účtovníctva predmetnej spoločnosti za rozhodné\nobdobie a tým na porušenie jednej z povinnosti žalovaného ako štatutárneho orgánu, ktorá mu\nvyplývala z ustanovenia § 6 zákona č. 563/1991 Sb. Žalovaný tvrdené porušenie povinnosti pri\nvedení účtovníctva riadne nerozporoval. Uviedol len, že účtovníctvo viedol prostredníctvom externej\n\nspoločnosti, ale nenavrhol v tejto súvislosti vykonanie žiadneho dôkazu. Súd prvej inštancie preto na\nzáklade rozhodných skutkových okolností ustálil, že žalovanému možno pričítať porušenie povinnosti\nviesť riadne účtovníctvo, a teda je možné konštatovať, že porušenie uvedenej povinnosti spĺňa kritéria\nna konštatovanie porušenie konania s odbornou starostlivosťou v tejto súvislosti. Porušením uvedenej\npovinnosti podľa súdu prvej inštancie však žalovaný nijaký prospech nezískal. Prospech získal tým,\nže z účtu spoločnosti vybral peniaze, ktoré mal podľa žalobcu použiť na iný účel ako pre spoločnosť.\nŽalovaný uvedenú skutočnosť popieral a tvrdil, že peniaze použil len pre spoločnosť a riadne ich viedol v\núčtovníctve. Uvedené tvrdenie však podľa súdu prvej inštancie nijako nepreukázal. Použitie finančných\nprostriedkov spoločnosti na iný účel ako pre spoločnosť podľa súdu prvej inštancie zakladá konanie,\nktoré je v rozpore s konaním s odbornou starostlivosťou. Dôkazné bremeno spočíva na žalovanom\ns poukazom na ustanovenie § 52 ZOK. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na vedené účtovníctvo, ktoré\nmalo preukázať jeho tvrdenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že\nsám žalovaný mal porušiť povinnosť riadneho vedenia účtovníctva, keďže opak nepreukázal, nemohol\nv tomto prípade konštatovať, že uvedené dôkazné bremeno nemohlo byť spravodlivo požadovaného\npráve od žalovaného. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že konal pri\npredmetných výberoch s odbornou starostlivosťou, teda tak, ako by mala konať porovnateľná osoba v\njeho pozícii, a teda bol podľa súdu prvej inštancie povinný vrátiť spoločnosti prospech, ktorý výbermi\nzískal, a ktorého výšku nijako nesporoval. Súd prvej inštancie priznal spolu s požadovanou istinou aj\npríslušný úrok z omeškania.\n7. Súd prvej inštancie vo výroku II. zastavil konanie v prevyšujúcej časti vzhľadom na späťvzatie žaloby\nvo zvyšnej časti v zmysle návrhu žalobcu, ktorý urobil na pojednávaní dňa 29.07.2021, s ohľadom na\nsúhlas žalovaného s predmetným späťvzatím.\n8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1, ods. 2, § 256\nods. 1 v spojení s § 262 CSP, tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n88,22 % voči žalobcovi ako čistý úspech žalovaného, keď úspech žalobcu predstavoval 5,89 % a úspech\nžalovaného 94,11 %.\n9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu čo do výroku I.\na súvisiaceho výroku III. rozsudku o náhrade trov konania, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.\nf) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. V prvom\nrade odvolateľ namietal, že predmetný nárok je premlčaný, nakoľko žalobca uplatnil svoj nárok až dňa\n22.11.2018, čím premeškal premlčaciu dobu 4 roky. Žalobca zavádzal tvrdením, že odvolateľ neviedol\núčtovníctvo, s čím sa nestotožnil, keďže účtovníctvo mu viedla externá účtovná firma BKD v Brne.\nSkutočnosť, že žalobca nedisponoval účtovnými dokladmi za dané obdobie, nemôže ísť na ťarchu\nžalovanému, pretože účtovníctvo v čase odovzdania firmy Baseland bolo v poriadku a predmetné\núčtovné doklady mal žalobca žiadať po poslednom majiteľovi firmy. Odvolateľ na záver prehlásil, že\nvšetky menované finančné prostriedky použil výlučne na firemné účely, v žiadnom prípade sa neobohatil\nna úkor firmy Baseland s.r.o.\n10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že žalovaný v odvolaní uviedol tvrdenia, ktoré\nv konaní žiadnymi dôkazmi nepreukázal. Žalovaný v konaní nerozporoval porušenie povinnosti viesť\nriadne účtovníctvo. V odvolaní uvádzané tvrdenia o riadne vedenom účtovníctve prostredníctvom\nexternej spoločnosti, ani použitie vybraných finančných prostriedkov v prospech spoločnosti, neboli\nzo strany žalovaného nijako preukázané. Podľa žalobcu je preto sa možné domnievať, že žalovaný\npoužil finančné prostriedky spoločnosti na iný účel ako pre spoločnosť. V tejto súvislosti nenavrhol\nvykonať ani žiadne dokazovanie. Žalovaný porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou\npri vedení účtovníctva a získaný osobný prospech z peňazí vybraných z účtu spoločnosti v konaní\nriadne nerozporoval. Uvedené konanie žalovaného je tak v rozpore s povinnosťou štatutárneho orgánu\nspoločnosti konať s odbornou starostlivosťou, ako pri vedení účtovníctva spoločnosti, tak aj pri použití\npeňazí spoločnosti. Dôkazné bremeno v oboch prípadoch spočívalo na žalovanom, ktoré však v tomto\nkonaní neuniesol. K námietke premlčania uviedol, že túto uplatnil žalovaný až v odvolacom konaní,\na preto je uplatnená v rozpore z hľadiska procesnoprávnych predpisov, a to § 153 a § 154 CSP. Okrem\nvyššie uvedeného podľa žalobcu nárok z hľadiska hmotnoprávneho premlčaný nie je. V tomto smere\nodkázal na § 398 Obchodného zákonníka platného v ČR (tak isto aj v SR), v zmysle ktorého platí, že\npri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol\ndozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Obdobne je to v súčasnosti (v ČR) upravené v §\n\n620 zákona č. 89/2012 Zb., českého Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že pri práve na náhradu\nškody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o\ntom, kto je povinný na jej náhradu. K tomu, že nárok nie je premlčaný odkázal žalobca aj na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/3526/2007 zo dňa 02.09.2009. Premlčacia doba teda môže\nplynúť od okamihu, keď sa o škode spôsobenej spoločnosti dozvedela alebo mohla dozvedieť osoba,\nktorá sa na vzniku škody nepodieľala a zo škody spôsobenej dlžníkovi nemala prospech, čo judikoval\nNajvyšší súd ČR aj v rozhodnutí sp. zn. 29Cdo/3688/2011 zo dňa 29.08.2013. Ako vyplýva z výpisu z\nObchodného registra (č.l. 23), žalovaný bol jediný štatutárny orgán v čase od 24.11.2011 do 01.09.2015\na zároveň aj jediný spoločník v čase od 02.02.2012 do 24.09.2015. Štatutárnym orgánom vykonávajúcim\nfunkciu jediného konateľa nastupujúcim do funkcie po žalovanom bola spoločnosť C.M.B. Management\ns.r.o., IČO 024 76 053, dátum vzniku funkcie konateľa dlžníka Baseland s.r.o. je 11.09.2015. Pri výkone\nfunkcie bola táto spoločnosť zastupovaná F. G. ako konateľom (zapísané dňa 21.11.2015), pričom\nprokuristom bol H. G., zapísaný dňa 08.02.2016. Jediným spoločníkom spoločnosti Baseland s.r.o. po\njedinom žalovanom bola spoločnosť C.M.B. AGROINDUSTRY LTD, so sídlom v Londýne IČ: 8860293,\nktorej zmena bola do obchodného registra zapísaná dňa 17.12.2015. Z uvedeného vyplýva, že okamih\nkedy mohla najskôr začať plynúť premlčacia doba, je okamih, kedy došlo u žalovaného k zmene jediného\nkonateľa z osoby žalovaného na C.M.B. Management s.r.o. a zároveň kedy došlo aj k zmene jediného\nspoločníka z osoby žalovaného na spoločnosť C.M.B. AGROINDUSTRY LTD. Kumulatívne boli tieto\nzmeny splnené až dňa 17.12.2015 a z uvedeného dôvodu podľa žalobcu až vtedy mohla najskôr\nzačať plynúť premlčacia doba. Okrem vyššie uvedeného, žalobca poukázal ešte aj na to, že včasnosť\npodanej žaloby je naviazaná aj na ďalšiu skutočnosť a tou je skutočnosť majúca pôvod v tom, kto\nobjektívne mohol po žalovanom požadovať náhradu škody. Spoločnosť C.M.B. Management s.r.o. ako\njediný konateľ a spoločnosť C.M.B. AGROINDUSTRY LTD ako jediný spoločník dlžníka - Baseland\ns.r.o., ktorí nastúpili po žalovanom, neboli tými osobami, ktoré by objektívne mohli vymáhať škodu voči\nžalovanému, a to z dôvodu, že dlžník - Baseland s.r.o., je súčasťou koncernu ovládaného pánmi H. G.\na F. G., pričom aj ďalších 39 spoločností tvoriacich koncern je v úpadku a aj v prípade týchto 39 ďalších\nspoločností je ovládacia štruktúra vždy rovnaká. Následne žalobca popísal personálnu štruktúru tohto\nkoncernu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/359/2005 zo dňa 25.04.2006,\nv zmysle ktorého za okamih, kedy sa spoločnosť v zmysle § 398 Obchodného zákonníka dozvie o vzniku\nškody spôsobenú jej jediným konateľom, je treba považovať okamih, kedy sa o vzniku škody dozvie\nalebo mohol dozvedieť spoločník alebo prípadne iná osoba, ktorá je oprávnená nárok na náhradu\nškody uplatňovať. Pokiaľ sa podieľal na vzniku škody i tento spoločník, dozvie sa spoločnosť o vzniku\nškody až vtedy, keď sa ňom dozvedela, alebo mohla dozvedieť iná osoba oprávnené voči konateľovi\nnáhradu škody uplatňovať (napr. správca konkurznej podstaty). Na základe vyššie uvedeného je osobou,\nktorá v tomto prípade mohla ako prvá objektívne požadovať náhradu škody spôsobenú dlžníkovi, až\nžalobca ako insolvenčný správca dlžníka. Žalobca bol ustanovený insolvenčným správcom dlžníka\nrozhodnutím Krajského súdu v Brne z 06.10.2016. Okamihom ustanovenia insolvenčného správcu\ndlžníka dňa 06.10.2016 boli teda splnené podmienky podľa § 398 Obchodného zákonníka. Ustanovením\ninsolvenčného správcu dlžníka bola objektívne ustanovená tá osoba, ktorá ako žalobca v tomto konaní\nmohla objektívne uplatňovať náhradu škody voči žalovanému spôsobenú dlžníkovi. A teda až od tohto\nokamžiku je dôvodné počítať lehotu včasnosti podanej žaloby.\n11. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že účtovníctvo bolo riadne vedené účtovnou firmou B.K.D., v\nBrne za čo riadne platil (viď výpis z účtu 04.12.2013,16.10.2013). Pretože účtovníctvom firmy Baseland\ns.r.o. už ako bývalý konateľ nedisponoval, nemohol preukázať účel peňažných prostriedkov ním\npoužitých v prospech firmy, ale odmietol tvrdenia protistrany ako účelovo zavádzajúce a vykonštruované\nna základe nepodložených domnienok. Fakt, že žalobca nedisponuje účtovnými dokladmi za dané\nobdobie, mu nemôže dávať na ťarchu, pretože účtovníctvo v čase odovzdania firmy Baseland bolo v\nporiadku a predmetné účtovné doklady by mal žalobca žiadať po poslednom majiteľovi firmy. Žalovaný\nneporušil povinnosť riadne viesť účtovníctvo a konal v súlade s „péčí řádného hospodáře“ a odmietal\ntvrdenia o tom, že som sa obohatil na účet firmy Baseland s.r.o.. Žalobca zamlčal, že vkladal na\núčet firmy hotovosť (napr. 29.08.2013). K vyjadreniu protistrany o oneskorene vznesenej námietke\npremlčania dodal, že nakoľko si nemohol dovoliť právneho zástupcu ani právne poradenstvo, dozvedel\nsa o možnosti premlčania až po doručení rozsudku. Doba na premlčanie začala plynúť dňom zániku\nfunkcie konateľa firmy Baseland s.r.o. a nástupom nového vlastníka, t.j. 24.09.2015, ktorý mohol ako\nprvý riešiť prípadné finančné nezrovnalosti v účtovníctve, ktoré bolo riadne vedené firmou B.K.D.\n\n12. Žalobca v odvolacej duplike k tvrdeniam žalovaného uviedol, že neboli zo strany žalovaného nijako\npreukázané. V tomto smere žalovaný naviac nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie. Žalovaný\ntvrdené porušenie povinnosti pri vedení účtovníctva spoločnosti, ktorej bol konateľom, v konaní riadne\nnerozporoval. V konaní žalovaný iba tvrdil, že účtovníctvo viedol prostredníctvom externej spoločnosti,\nale nenavrhol v tejto súvislosti vykonanie žiadneho dôkazu. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalobcu\nje možné žalovanému pričítať porušenie uvedenej povinnosti viesť riadne účtovníctvo, a teda je možné\nkonštatovať, že porušenie uvedenej povinnosti spĺňa kritéria na konštatovanie porušenia konania\npostupovať s odbornou starostlivosťou v tejto súvislosti. Dôkazné bremeno spočívalo na žalovanom,\nktoré však v tomto konaní neuniesol.\n13. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj\niné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.\n14. Vzhľadom na to, že v písomnom vyhotovení záhlavia rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.\n40Cb/155/2018 – 111 zo dňa 24.08.2021 došlo k zrejmej nesprávnosti, keď súd prvej inštancie nesprávne\nuviedol označenie žalobcu tak, že v čase vyhláseného rozsudku mal správne znieť: „...Administrace\ninsolvencí CITY TOWER, v.o.s., Hvězdova 1716/2b, 140 00 Praha 4-Nusle, IČS: 294 14 873, insolvenční\nsprávce dlužníka Baseland s.r.o., so sídlom Mečová 358/8, 602 00 Brno, IČO: 29 274 222...“, a v časti\noznačenia žalovaného, resp. trvalého pobytu žalovaného tak, že v čase vyhláseného rozsudku mal\nznieť: ,,...A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, XXX XX D. E....“, odvolací súd túto zrejmú chybu opravil\nvýrokom I. tohto rozsudku.\n15. Krajský súd v Bratislave po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého\nrozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP\ndospel k záveru, že odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v časti napadnutého výroku I. a III.\nrozsudku, nie je dôvodné.\n16. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n17. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa odseku 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich\nskutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.\n18. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné. Podľa ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,\nuvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n19. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo\noslabenie práva protistrany.\n20. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť\nnajneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.\n21. Podľa § 218 CSP výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.\n22. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú\nprocesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť\nnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n\n24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n25. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného\nskutkového stavu vyvodil správne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku\na svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a\ndostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý\nmyšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným záverom premietnutým do výrokovej\nčasti napadnutého zaväzujúceho výroku rozsudku, teda opodstatnenosti nároku na zaplatenie 392.000,Kč, keď žalobca ako insolvenčný správca konkurznej podstaty úpadcu žiadal od žalovaného vydať\nobchodnej spoločnosti prospech, ktorý v súvislosti s konaním, ktorým žalovaný porušil povinnosť\nstarostlivého hospodára (tzv. péče řádného hospodáře) tejto spoločnosti, týmto konaním získal. Súd\nprvej inštancie správne ustálil právomoc súdu v danej veci konať a rozhodnúť, ako aj správne určil, že\nvec je potrebné posúdiť podľa českého rozhodného práva. Súd prvej inštancie sa v podstatnom rozsahu\ndostatočne zaoberal aj procesnou obranou žalovaného, keď uzavrel, že žalovaný ako štatutárny orgán\nobchodnej spoločnosti-úpadcu nepreukázal použitie finančných prostriedkov, ktoré vybral z bankového\núčtu spoločnosti, v prospech tejto spoločnosti, pričom dôkazné bremeno bolo v danej otázke na\nžalovanom.\n26. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného\nprocesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok\nnesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov\nsúdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami\ntvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožnil.\nNa zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd dopĺňa nasledovné dôvody\nv kontexte odvolacích dôvodov.\n27. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že v predmetnom spore ide o nápravu stavu úbytku majetku\nobchodnej spoločnosti, ktorý mal byť spôsobený jej (bývalým) štatutárnym orgánom, pričom tento\npredstavuje exces pri výkone pôsobnosti tohto štatutárneho orgánu. Základom unesenia dôkazného\nbremena na strane žalobcu bolo preukázanie skutkového stavu samotného úbytku majetku spoločnosti\nv príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ktorým porušil „péče řádneho hospodáře“. Uvedené\nbolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané tým, že došlo k zníženiu majetku úpadcu\nhotovostnými výbermi z účtu úpadcu. Skutočnosť, či tieto peniaze boli použité v prospech obchodnej\nspoločnosti, je otázkou preukazovania konania s odbornou starostlivosťou, pričom súd prvej inštancie\nv tejto súvislosti správne posúdil, že dôkazné bremeno je v danej otázke na žalovanom. Žalobca teda\nnemusel preukazovať aj to, akým spôsobom žalovaný peniaze ním vybraté z účtu spoločnosti (úpadcu)\nspotreboval, keďže v tomto ohľade spočívalo dôkazné bremeno na žalovanom, ako v rozhodnom čase\nštatutárnom orgáne spoločnosti (úpadcu). Skutočnosť, že žalovaný ako štatutárny orgán spoločnosti,\nbol oprávnený na výber peňazí z účtu spoločnosti (úpadcu), totiž ešte neznamená, že konal s odbornou\nstarostlivosťou. Nie žalobca, ale žalovaný má preukazovať skutočnosti odôvodňujúce jeho konanie s\nodbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti (úpadcu). Ak teda žalovaný v odvolaní namietal, že\nfinančné prostriedky použil v prospech spoločnosti na firemné účely, bol povinný v konaní pred súdom\nprvej inštancie predovšetkým tvrdiť, k akému konkrétnemu účelu tie-ktoré jednotlivé výbery finančných\nprostriedkov smerovali (bremeno tvrdenia) a zároveň v rámci unesenia dôkazného bremena bol povinný\ntieto skutočnosti aj preukázať. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že\nžalovaný nepreukázal, že konal pri predmetných výberoch s odbornou starostlivosťou, teda tak, ako by\nmala konať porovnateľná osoba v jeho pozícii, a preto je žalovaný povinný vrátiť spoločnosti prospech,\nktorý týmito výbermi získal a ktorých výšku nesporoval. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa\núčelu použitia finančných prostriedkov v prospech spoločnosti, je preto neopodstatnená.\n28. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v dôsledku absencie skutkových tvrdení žalovaného\no riadnom vedení účtovníctva, je porušenie povinnosti viesť riadne účtovníctvo, porušením povinnosti\nžalovaného konať s odbornou starostlivosťou, a preto ide pričítanie tohto porušenia na ťarchu\nžalovaného. Pre vysvetlenie je potrebné uviesť, že žalobca po uložení povinnosti predložiť účtovníctvo\n\nspoločnosti, namietal absenciu riadneho vedenia účtovníctva zo strany žalovaného, pre ktoré nemohol\nsplniť uloženú povinnosť, pričom žalovaný uvedenú skutočnosť nenamietal. Žalovaný v súvislosti\ns povinnosťou riadneho vedenia účtovníctva nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, pričom v konaní\npred súdom prvej inštancie ani netvrdil, že účtovníctvo viedol riadne. Predmetná námietka žalovaného\n(riadne vedenie účtovníctva) uvedená až v odvolaní, predstavuje neprípustnú novotu v zmysle §\n366 CSP, a preto na ňu nie je možné prihliadať. Odvolací súd v tejto súvislosti len pre doplnenie\npoznamenáva, že ak by aj pripustil námietku o riadnom vedení účtovníctva, táto nie je preukázaná zo\nstrany žalovaného odkazom na výpis z účtu (na ktorý navyše rovnako tak nepoukazoval v priebehu\nkonania na súde prvej inštancie). Rovnako tak žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol\na ani nenavrhol, aby žalobca (alebo súd prvej inštancie) žiadal účtovníctvo od posledného majiteľa\nspoločnosti, čo rovnako tak predstavuje neprípustnú novotu v zmysle § 366 CSP použitú až v odvolacom\nkonaní. Bez ohľadu na uvedené, porušenie povinnosti riadne viesť účtovníctvo nebolo tým konaním\nporušenia s odbornou starostlivosťou, pre ktoré bol žalovaný povinný vydať prospech spoločnosti,\navšak skutočnosť, že žalovaný riadne neviedol účtovníctvo a v tomto smere nenavrhoval vykonať\nani žiadne dokazovanie, išlo na ťarchu žalovaného v tom smere, že sa žalovanému prostredníctvom\npredloženého účtovníctva spoločnosti nepodarilo preukázať výber finančných prostriedkov v prospech\nspoločnosti.\n29. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal aj premlčanie uplatneného nároku žalobcom, pričom\nuplatnenie námietky premlčania až v odvolacom konaní odôvodnil tým, že nebol právne zastúpený\na o tejto možnosti sa dozvedel až po vydanom rozhodnutí. Námietka premlčania je hmotnoprávnou\nnámietkou v zmysle § 152 CSP, ktorú bol žalovaný povinný uplatniť včas v zmysle § 154 CSP (v spojení\ns § 149 CSP), teda v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto ide o novotu v odvolacom konaní (§\n366 CSP), ktorú nie je možné použiť, keďže nebola naplnená ani jedna z výnimiek, ktoré zákon v zmysle\n§ 366 CSP pod písm. a) až d) pripúšťa. Na uvedenom nič nemení ani obrana žalovaného, že sa o tejto\nmožnosti dozvedel po vydaní rozhodnutia, lebo nebol právne zastúpený. Na danom mieste odvolací\nsúd poukazuje na splnenie manudukačnej povinnosti súdu prvej inštancie (poučenie o procesných\nprávach a povinnostiach podľa § 160 CSP), keď poučil žalovaného výzvou na vyjadrenie k žalobe, ale aj\nv predvolaní a na pojednávaní konanom dňa 17.09.2020 v zmysle § 160 CSP. Okrem toho je potrebné\nuviesť, že nevedomosť žalovaného o možnosti využiť námietku premlčania v konaní pred súdom prvej\ninštancie, nepredstavuje ani jeden z dôvodov použitia novôt v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm.\na) až d) CSP.\n30. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.\nNeúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany - pozri § 373 ods. 4 CSP) použiť\nv odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana\nneuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd\nmôže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolací súd je aj počas odvolacieho\nkonania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli\npoužité, ale len vtedy, ak 1/ sa týkajú procesných podmienok, 2/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo\nnesprávneho obsadenia súdu, 3/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo 4/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v\nkonaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v\nodvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako\nreštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky\nprocesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.\nV okolnostiach predmetnej veci je viac ako zrejmé, že odvolateľ námietku premlčania mohol použiť už\nv konaní pred súdom prvej inštancie, čo nespravil. Predmetná argumentácia preto nenapĺňa taxatívne\nvymedzenie účelu použitia týchto novôt v zmysle § 366 CSP, a to s ohľadom na namietané odvolacie\ndôvody.\n31. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným\nnie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387\nods. 1, 2 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. a III. ako vecne\nsprávny potvrdil.\n\n32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvoči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.\n33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d), e) CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "40Cb/155/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}